Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/154/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222203865
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2222203865.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:
JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. D. XXXX/XX, E., proti žalovanému: F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX,
E., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Jozef Boledovič, so sídlom Úzka 578/4, Rovinka,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 21C/59/2022-196 za dňa 16. októbra 2024 – II. výrok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie m e n í tak, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania.

II.Žalobkyni priznáva vočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením I. výrokom konanie zastavil; II. výrokom priznal
žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s použitím ust. § 144, § 145 ods. 1, 2, 3, §
146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskoršíchprávnychpredpisov.Vecnedôvodilvnapadnutomrozsahu,ženároknanáhradutrovkonania

vznikol žalovanému, nakoľko zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa (späťvzatie bolo podané
zo strany žalobkyne, pričom však okresnému súdu nebolo preukázané, že dôvodom by bolo neskoršie
správanie žalovaného, t.j. že by späťvzatie zavinil). Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dôvodom
späťvzatia žaloby žalobkyňou bol predaj vyporiadať sa majúcej nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej
kancelárie, s ktorou strany sporu uzatvorili dňa 13.12.2022 Zmluvu o sprostredkovaní a o poskytnutí
realitných služieb (čl. 40-41), t.j. ešte pred doručením žaloby žalovanému dňa 15.3.2023 (čl. 32-33),

pričom v predmetnej zmluve sa sporové strany o.i. zaviazali, že nebudú prostredníctvom inej osoby
ponúkať resp. inzerovať nehnuteľnosť na predaj/prenájom. Napriek uvedenej zmluve, žalobkyňa trvala
na podanej žalobe, ako aj na otvorení pojednávania vo veci. Až po vykonanom dokazovaní a preukázaní
žalovaného, že nie je solventný a nemá záujem o spoluvlastnícky podiel žalobkyne (ktorú skutočnosť
opakovane prezentoval už vo svojich písomných vyjadreniach), a preto vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalovanému neprichádza do úvahy, súhlasila s

tým, aby sa pokračovalo v predaji nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej kancelárie (tak ako to vyplýva
z predmetnej zmluvy o sprostredkovaní). Nie je pravdivé tvrdenie, že žalovaný až pod tlakom tejto
žaloby prejavil ochotu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže žalovaný už pred
samotným doručením žaloby, t.j. v čase keď ešte nemal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní,
pristúpil spolu so žalobkyňou k uzatvoreniu Zmluvy o sprostredkovaní a o poskytnutí realitných služieb.
Žalovaný následne zabezpečil aj zosúladenie faktického a právneho stavu ohľadne nehnuteľnosti,

v dôsledku čoho bolo možné realizovať predaj nehnuteľnosti. Vychádzajúc z týchto skutočností, s
prihliadnutím na procesný postup samotnej žalobkyne (ktorá tým, že trvala na prejednaní veci, hocistrany sporu boli viazané zmluvou o sprostredkovaní, spôsobila ďalšie trovy v konaní), okresný súd
dospel k záveru, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, a preto priznal žalovanému voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poznamenal, že dôvody hodné osobitného zreteľa

pre prípadný postup podľa § 257 CSP na strane žalobkyne nevzhliadol a ich existencia ani nebola
žalobkyňou tvrdená a preukázaná.

3. Proti tomuto uzneseniu výlučne II. výroku (o nároku na náhradu trov konania) podala odvolanie
žalobkyňa, ktorým navrhla uložiť žalovanému povinnosť uhradiť trovy konania v rozsahu 100 %

s poukazom na § 365 ods. 1 písm. e), h) CSP. Argumentovala tým, že nakoľko CSP vychádza pri
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrvával
v podielovom spoluvlastníctve, považuje za nekorektné akékoľvek označovanie žaloby za šikanózne.
Okresný súd nezohľadnil postupnosť krokov žalobkyne na mimosúdne vyriešenie veci pred podaním
žaloby. Aj po podaní žaloby sa okresný súd nedostatočne venoval tvrdeniam, výpovede a dôkazom
o snahe mimosúdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pred podaním žaloby iniciovala

vyporiadanie po uplynutí troch rokov od matkinej smrti a po márnych žiadostiach bola znepokojená
zatajením jej existencie v dedičskom konaní po svojej matke H. B. (viď uznesenie Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 5D/40/2019 zo dňa 8.7.2019), z čoho nadobudla presvedčenie, že vlastný brat
(žalovaný) ju účelovo obišiel, odmietal vyporiadať vec dohodou a manipulatívnym spôsobom zdržiaval
ako príležitosť predať spoločne nehnuteľnosť, resp. odmietol ponuku zo 4.11.2022 na odpredaj - kúpu

podielu žalobkyne, nedvíhal telefonáty záujemcom o kúpu, ani znalcovi, hoci mal o nehnuteľnosti
všetky potrebné informácie, dokumenty a aj kľúče a nehnuteľnosť sám užíval. Ak, tak začal aktívne
konať až po podaní žaloby okresnému súdu dňa 21.11.2022 - dôkazy založené v spise (zápisnica
o pojednávaní zo dňa 23.10.2023, zo dňa 6.12.2023) a opakovane v prílohe odvolania (postupnosť
krokov a právneho zástupcu, žalobkyňou objednaný a uhradený Znalecký posudok č. 246/2022 zo dňa

31.10.2022, zmluva o predaji nehnuteľnosti s RK Broker Consulting, a.s. podpísaná dňa 13.12.2022,
elektronická komunikácia). Týmto postupom zvyšoval aj trovy konania žalobkyne, pričom sa nemôže
stotožniťsnázoromokresnéhosúdu,pripisovanímmareniapredajavyporiadavanéhomajetkužalobkyni.

4. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobkyne uviedol, že s napadnutým uznesením sa

stotožňuje a navrhuje ho potvrdiť. Žalobkyňa trvala na prejednaní žaloby napriek tomu, že spoluvlastníci
bezprostredne po podaní žaloby (o čom žalovaný nemal vedomosť) uzavreli exkluzívnu zmluvu o
sprostredkovaní spoločného predaja. Podaná žaloba nemala žiadny vplyv na uspokojenie nárokov
žalobkyne. Nároky žalobkyne boli uspokojené mimo sporu, uskutočnením spoločného predaja, k
realizácii ktorého podstatnou mierou prispel práve žalovaný. Okresný súd pri posudzovaní procesného

zavinenia nemohol brať do úvahy skutočnosti uvádzané v odvolaní žalobkyne, nejedná sa o relevantné
skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu, trvala na podanom odvolaní.

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods.
2 a § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§
363 CSP), preskúmal napadnutý II. výrok uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, preto postupom podľa § 388 CSP napadnutý II. výrok
zmenil.

7. Výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie je právoplatný, keďže ho strany nenapadli odvolaním.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť,
čisúdprvejinštancierozhodolsprávne,akII.výrokompriznalžalovanémunároknanáhradutrovkonania
voči žalobkyni v plnom rozsahu.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 21.11.2022 sa žalobkyňa

domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV
č. XX, kat. územie I. J., s návrhom na prikázanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne vo veľkosti
1/3 k celku žalovanému za náhradu 56.000,- eur (pripojila Osvedčenie o dedičstve č. k. 8D/101/2011,
Dnot 114/2011 zo dňa 12.10.2011 po poručiteľovi F. B., zomr. XX.X.XXXX, výpis z LV č. XX, Xstranu znaleckého posudku 246/2022 zo dňa 31.10.2022). Dňa 23.3.2023 doručil žalovaný vyjadrenie
k žalobe, v ktorom uviedol, že s požadovaným zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva nesúhlasí,
nemá záujem získať výlučné vlastníctvo, nemá finančné prostriedky na získanie podielu žalobkyne

(pripojil výpis z LS č. XXX, Zmluvu o sprostredkovaní a poskytnutí realitných služieb zo dňa 13.12.2022.
Poukázal na to, že strany sporu uzavreli dňa 13.12.2022 zmluvu s realitnou kanceláriou Broken
Consulting, a.s.). Dňa 3.4.2023 doručila žalobkyňa podanie, v ktorom uviedla, že potom ako v apríli 2022
kontaktovala žalovaného s požiadavkou na vydanie osobných vecí po matke, ohľadom vyporiadania
nehnuteľnýchvecísažalovanývyjadril,ženemápeniaze,abyžalobkyňuvyplatil,pretomunavrhlapredaj

nehnuteľností, žalovaný reagoval tak, že s predajom nesúhlasí. V júni 2022 kontaktoval žalobkyňu, že
súhlasí s predajom nehnuteľností, oslovil realitnú kanceláriu, s ktorou podpísal súhlas so zaradením
nehnuteľnosti do ponuky za cenu 210.000,- eur, následne žalobkyňa dostala od sprostredkovateľa
predaja predmetných nehnuteľností odpoveď, že od sprostredkovania odstupuje. Mala záujem o predaj
nehnuteľností, preto uverejnila inzerát na stránke E. za 210.000,- eur. Žalovaný nesúhlasil s predajom za
nižšiu cenu záujemcovi, o ktorom ho žalobkyňa informovala cestou jeho právneho zástupcu, oznámila

žalovanému,žepočkádoseptembra,čisanehnuteľnostipredajú.Kpredajunedošloanizaobdobietroch
mesiacov, žalobkyňu nikto nekontaktoval s požiadavkou na zníženie ponukovej ceny nehnuteľnosti.
Po márnom uplynutí dohodnutého času, koncom septembra 2022 vyhľadala znalca na oceňovanie
nehnuteľností, znalecký posudok bol vydaný dňa 22.10.2022. Žalovaný ponuku žalobkyne na odkúpenie
jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 60.000,- eur odmietol s odôvodnením, že nemá peniaze. Žalobu

podala z dôvodu, že pokusy o spoločný predaj a dohodu o vyporiadanie predmetných nehnuteľností
neviedli k úspechu. Po podaní žaloby a tlaku súdneho konania žalovaný prišiel s iniciatívou predať
dotknuté nehnuteľnosti a najať na predaj realitnú kanceláriu (za 180.000,- eur + provízia 3.500,- eur)
s čím žalobkyňa súhlasila a zmluvu s realitnou kanceláriou uzavrela dňa 13.12.2022. O nehnuteľnosti
nebol záujem, sprostredkovateľ sa snažil dojednať zníženie ponukovej ceny pod 180.000,- eur, s čím

žalobkyňa súhlasila, zo strany žalovaného došlo k obštrukciám. Doťahovanie sa o výšku ponukovej
ceny svedčí o tom, že žalovaný nemá reálny záujem na predaji dotknutých nehnuteľností. Dňa
20.4.2023 doručil žalovaný podanie, v ktorom uviedol, že jediným reálnym spôsobom je spoločný
predaj nehnuteľností tretej osobe. Žalovaný získal informáciu o všeobecnej hodnote nehnuteľností
až zo žaloby. Rodinný dom je potrebné na predaj pripraviť riadnym vyprataním, je nutné upratať

aj okolie domu a pozemku. Je pripravený odovzdať žalobkyni kľúče do domu s tým, že žalobkyňa
zabezpečí úplné vypratanie domu a upratanie jeho okolia. Dňa 4.7.2023 doručila žalobkyňa podanie,
v ktorom odmietla náklady za vypratanie domu. V predaji domu nehnuteľnosti nenastal pokrok,
záujemkyňa,ktorásaobjavilanedalažiadnuponukunakúpu,žiadapokračovaťvkonaní. Dňa22.8.2023
doručil žalovaný podanie, v ktorom zopakoval, že nemá záujem získať nehnuteľnosti do výlučného

vlastníctva, nedisponuje finančnými prostriedkami. Platnosť zmluvy s realitnou kanceláriou, ktorá koná,
trvá. Pojednávanie dňa 23.10.2023 (zápisnica o pojednávaní na čl. 104) potom ako bolo začaté
dokazovanie vo veci bolo odročené na termín 6.12.2023. Pojednávanie dňa 6.12.2023 bolo odročené
na termín 5.2.2024 (zápisnica o pojednávaní čl. 141). Na pojednávaní dňa 5.2.2024 navrhli zhodne
strany sporu odročenie na mesiac jún z dôvodu mimosúdnych rokovaní, bol určený termín 10.6.2024

(zápisnica o pojednávaní čl. 145). Dňa 10.5.2024 doručila žalobkyňa žiadosť o odročenie pojednávania
určenéhona10.6.2024,zdôvodupredĺženiarezervačnejzmluvypotenciálnehokupujúcehodo5.8.2024,
na september 2024. Okresný súd prípisom zo dňa 14.5.2024 oznámil stranám sporu, zrušenie
termínu pojednávania 10.6.2024 a určil termín 11.9.2024. Dňa 26.7.2024 doručila žalobkyňa žiadosť
o odročenie pojednávania dňa 11.9.2024 na mesiac november 2024 z dôvodu riešenia nezrovnalostí

zápisu stavieb, vybavenia nového LV a hypotekárneho úveru kupujúceho. Dňa 2.9.2024 doručil
žalovaný e-mail, v ktorom oznámil, že sporové strany podpísali so záujemcom Kúpnu zmluvu, ktorá
bola dňa 28.8.2024 ohlásená na povolenie vkladu evidovaného pod sp. zn. V-5132/24, preto žiada
o odročenie pojednávania. Dňa 4.9.2024 bolo stranám sporu e-mailom oznámené okresným súdom, že
pojednávanie vytýčené na 11.9.2024 bude odročené na žiadosť strán sporu. Okresný súd pojednávanie

dňa 11.9.2024 odročil na termín 16.10.2024 (zápisnica o pojednávaní čl. 165). Podaním zo dňa
1.10.2024 (čl. 169) zobrala žalobkyňa žalobu späť z dôvodu, že medzi stranami došlo k zhode o
spoločnom predaji nehnuteľností a k majetkovému vyporiadaniu podľa výšky spoluvlastníckych podielov.
Podanie návrhu bolo nevyhnutné z dôvodu neochoty žalovaného vyporiadania mimosúdnou cestou,
pretožiadalapriznaťnáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Podanímzodňa7.10.2024žalovanývyjadril

súhlas so zastavením konania, potvrdil spoločný predaj nehnuteľností mimo súdneho konania, ktorý
sa uskutočnil hlavne jeho zásluhou. Žalobkyňa vyvolala spor a procesne zavinila potrebu zastavenia
konania, preto žiadal priznať náhradu trov konania voči žalobkyni.10. Medzi stranami sporu nebolo sporné (ani v rámci odvolacieho konania), že strany sporu po podaní
žaloby (dňa 21.11.2022) uzavreli Zmluvu o sprostredkovaní a poskytnutí realitných služieb zo dňa
13.12.2022. Po pojednávaní dňa 23.10.2023, na ktorom okresný súd začal vykonávať dokazovanie,

boli následné pojednávania na žiadosť sporových strán odročované za účelom mimosúdnych rokovaní
(mimosúdneho predaja nehnuteľností). Strany sporu uzavreli Kúpnu zmluvu, ktorá bola dňa 28.8.2024
ohlásená na povolenie vkladu evidovaného pod sp. zn. V-5132/24, ktorou došlo k spoločnému predaju
nehnuteľností a k majetkovému vyporiadaniu podľa výšky spoluvlastníckych podielov.

11. Žalobkyňa uplatnila odvolací (aj) dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne
záveryoprávachapovinnostiachúčastníkovkonania)apoužitiesprávnehoustanovenianeznamenáiba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo

iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho
príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto
ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

13. Cit. ust. § 256 ods. 1 CSP, ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal
za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného

hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci
samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku.

14. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov
konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne

podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku
chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku
alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo/225/2010).

15. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť
náhrady trov zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá
bola podaná dôvodne (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017). Žalovaný
procesne zaviní potrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa po
podaní návrhu rozhodne nárok žalobcu uspokojiť, hoci v predsporovom štádiu odmietal tak urobiť (prov.

rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017). Účastník konania, ktorý svojim protiprávnym
konaním zapríčinil, že druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu
v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti (porov. rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 577/2018).

16. Rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť však len mechanickým posudzovaním výsledkov
sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci, ale má byť zrejmým a logickým
ukončením celého súdneho konania (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS
2904/16).

17. Pojem zavinenie v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania nemožno interpretovať iba
v doslovnom jazykovom zmysle, ale pri interpretácií je potrebné brať do úvahy aj vzťah príčinnej
súvislosti, v ktorom je príčinou správanie účastníka konania a dôsledkom vznik nákladov druhého
účastníka (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 200/2015).18. Nemožno prehliadať tiež postavenie strán sporu v konaní o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, keďže v prípade návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o tzv.

iudicium duplex, teda konanie, v ktorom majú jeho účastníci súčasne postavenie navrhovateľa i odporcu.
V prípade návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je treba navrhovateľom rozumieť tak
žalobcu, ako aj žalovaného, v dôsledku čoho k účinnosti späťvzatia žaloby je potrebný súhlas protistrany.
Spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýval z hmotného práva (§ 142 Občianskeho
zákonníka), mohol sa preto z povahy veci ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu žalobou domáhať

tohto usporiadania prostredníctvom súdneho rozhodnutia (§ 146 ods. 2 CSP).

19. Je nutné poznamenať, že ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza z § 146 ods. 2 Občianskeho
sporového poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. účinný do 30.6.2016). Ak teda dôjde k zastaveniu sporového
konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane

žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného,
spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že
žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu
alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie
žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

20. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci strany konania vyriešili svoj spor mimosúdne.
K zastaveniu konania došlo po podaní žaloby, na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou, potom ako
so späťvzatím súhlasil aj žalovaný, a to v zmysle Kúpnej zmluvy, ktorá bola dňa 28.8.2024 ohlásená
na povolenie vkladu evidovaného pod sp. zn. V-5132/24, ktorou došlo k zhode o spoločnom predaji

(predmetných) nehnuteľnosti a k majetkovému vyporiadaniu podľa výšky spoluvlastníckych podielov
strán sporu, čím prakticky zaniklo podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, ktoré boli
predmetom konania (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva). Možnosť, aby niektorej
strane konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak je naplnená
podmienka procesného zavinenia zastavenia konania. V danom prípade podľa odvolacieho súdu bola

naplnená podmienka procesného zavinenia zastavenia konania na strane obidvoch procesných strán
s ohľadom na uvedenú kúpnu zmluvu uzavretú po podaní žaloby, preto žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania (porovnaj pôvodné znenie § 146 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov, účinný do 30.6.2016, ktorý v prípade zastavenia konania
upravoval aj explicitnú možnosť rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania).

21. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci, ods. 2 ak takého

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

22. Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania pri preskúmaní veci, tak dospel k záveru,
že je dôvodné postupovať v zmysle § 256 CSP v spojení s čl. 4 Základných princípov CSP, pričom
vychádzal zo záveru v odseku 19, že obe strany sporu zavinili zastavenie konania, preto sa nestotožnil
so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého zastavenie konania zavinila žalobkyňa a teda súd
prvej inštancie nesprávne napadnutým II. výrokom priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu

trov konania.

23. S ohľadom na uvedené v odseku 21 odvolací súd postupom podľa § 388 CSP napadnutý II.
výrok uznesenia súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
(prvoinštančného)konania(keďodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h/CSPpovažovalzadôvodný).

24. S ohľadom na uvedené v odseku 22 nebolo dôvodné sa zaoberať dôvodnosťou odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.25. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

26. Podľa § 384 ods. 3 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.

27. V súvislosti s listinami predloženými odvolateľkou v odvolaní: uznesenie okresného súdu č. k.
8D/40/2019, Dnot 94/2019 na čl. 203, e-maily zo dňa 17.10.2022, zo dňa 14.10.2022, 5.10.2022 na čl.
206, e-mail zo dňa 10.2.2023 na čl. 211, sms zo dňa 11.10.2023 na čl. 213, e-mail zo dňa 26.10.2023 na
čl. 214, e-mail zo dňa 25.3.2024 na čl. 215, odvolací súd uvádza, že na uvedené novoty s poukazom na
§ 366 v spojení s § 384 ods. 3 CSP na uvedené neprihliadol, keď neboli splnené zákonné predpoklady.
E-maily zo dňa 28.3.2023 a zo dňa 27.3.2023 na čl. 212 sú už v spise založené na čl. 62, Zmluva

o sprostredkovaní a o poskytnutí realitných služieb zo dňa 13.12.2022 na čl. 208 je už založená na čl.
40, e-mail zo dňa 4.11.2022 na čl. 207 je už na čl. 55, inzerát zo dňa 10.6.2022 na čl. 205 je už v spise
na čl. 53, teda nešlo o novoty.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech
vo veci (žalobkyňa), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci
úspech nemala (žalovaný), keď odvolací súd nevidel v predmetnej veci žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP).

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).