Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/1378/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124328193
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dubníček
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124328193.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so
sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. o vymoženie 929,71 eur, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jana
Debnárová, Exekútorský úrad Lučenec so sídlom T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec pod sp. zn. 337EX
533/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jana Debnárová, Exekútorský úrad Lučenec so
sídlom T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec pod sp. zn. 337EX 533/24 podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie
exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Povinnému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie
exekúcie n e p r i z n á v a.

IV. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jana Debnárová trovy exekúcie vo

výške 61,50 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.06.2024 domáhal od
povinného vymoženia 929,71 eur na podklade exekučných titulov, ktorými sú výkaz nedoplatkov
č. 104045431/2016 vydaný Daňovým úradom Banská Bystrica, kontaktné miesto Revúca dňa
05.10.2016, vykonateľný dňa 05.10.2016; výkaz nedoplatkov č. 104045447/2016 vydaný Daňovým
úradom Banská Bystrica, kontaktné miesto Revúca dňa 05.10.2016, vykonateľný dňa 05.10.2016;

rozhodnutie Daňového úradu Revúca, č.k. 727/230/9808/10/Faš zo dňa 04.08.2010, právoplatné dňa
27.08.2010 a vykonateľné dňa 09.09.2010, rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, kontaktné
miesto Revúca, č.k. 9616301/5/3641607/2013 zo dňa 31.07.2013, právoplatné dňa 30.08.2013 a
vykonateľné dňa 17.09.2013 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, kontaktné miesto Revúca,
č.k. 9616301/5/3608732/2013 zo dňa 30.07.2013, právoplatné dňa 20.08.2013 a vykonateľné dňa
05.09.2013.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jana
Debnárová vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/1378/2024 zo dňa 16.07.2024 s európskym spisovým
identifikačným číslom: E.:C.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 337EX
533/24.

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 01.08.2024 a doručeným súdnemu exekútorovi
dňa 02.08.2024 domáhal zastavenia exekúcie. Vo svojom podaní povinný uviedol, že po konzultácii správnikom mu bolo oznámené, že táto exekúcia už je po premlčacej dobe asi 6-7 rokov. Ďalej poukázal
na to, že aj keby nebola, tak by ju aj tak nebolo možné splácať, nakoľko nemá žiadny príjem, poberá len
s manželom jeho invalidný dôchodok a ten im vystačí sotva na jeho lieky a živobytie.

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že navrhuje súdu
rozhodnúť v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a ostatných právnych predpisov..

5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa
14.08.2024. Súdny exekútor vo svojom podaní uviedol, že na exekútorský úrad bolo poštou dňa
02.08.2024 doručené podanie povinného vo veci 337EX 533/24- „Odvolanie“, ktoré súdny exekútor
vyhodnotil ako Návrh na zastavenie exekúcie, v zákonne stanovej lehote, podať návrh na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods.2 EP. Súdny exekútor odstupuje v prílohe podanie povinného a vyjadrenie
oprávneného za účelom rozhodnutia o zastavení exekúcie v celom rozsahu alebo v časti podľa § 61k

EP § 61l ods.3 EP. V prípade zastavenia exekúcie si bude súdny exekútor uplatňovať trovy exekúcie.

6. Podľa § 45 ods. 2 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Exekučný poriadok“),
exekučným titulom na účely tohto zákona je aj platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a

poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným orgánom.

7. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

8. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je

oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo
mu exekučný titul ukladá.

9. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu..

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

13. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu

zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

14. Podľa § 1a písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007 na účely tohto zákona sa rozumie daňoudaň podľa osobitných zákonov vrátane sankčných úrokov a úrokov, ako aj pokuty a poplatky ustanovené
zákonom, ktoré spravuje správca dane.

15. Podľa § 35 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007 pokutu podľa odsekov 1 a 3 nemožno
uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo
vyrubení rozdielu dane nadobudlo právoplatnosť, alebo ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom
daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie. Pokutu podľa odsekov 4 až 12 nemožno uložiť, ak

uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného zákona.
Ak neuplynula päťročná lehota na uloženie pokuty podľa prvej vety a v tejto lehote bolo vydané nové
rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo o vyrubení rozdielu dane, plynie päťročná lehota na
uloženie pokuty znovu od konca roka, v ktorom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; to platí aj v
prípade, ak v päťročnej lehote na uloženie pokuty podľa prvej vety súd zrušil rozhodnutie správcu dane
o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu dane a vrátil vec na ďalšie konanie.

16. Podľa § 35b ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007 sankčný úrok nemožno vyrubiť, ak
uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt daň, rozdiel dane, preddavok na daň alebo
splátku dane podľa odseku 1 písm. a) až g) nezaplatil v lehote uvedenej v rozhodnutí alebo v lehote

ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom.

17. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007 právo vybrať daňový nedoplatok je
premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom vznikol.

18. Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007 ak správca dane vykoná úkon na vybratie
daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom
bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať najneskôr

do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Úkonom vykonaným na vybratie
daňového nedoplatku je doručenie výzvy podľa § 58a, proti ktorej daňový dlžník nepodal námietku alebo
doručenie rozhodnutia, ktorým správca dane nevyhovie námietke daňového subjektu proti výzve.

19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej

oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „zákon č.
67/2020 Z. z.“) opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď
vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu v
súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona
vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda

mimoriadnu situáciu odvolá, ak odsek 3 neustanovuje inak (ďalej len „obdobie pandémie“) a až do
uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona.

20. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 67/2020 Z. z. na účely opatrení podľa § 3 a 4, § 6, § 8 až 12, § 16 až
18a, § 20 až 24a, § 24c až 24h, § 24j, § 24n a 24o, § 33, 34 § 36 ods. 1 a 3, § 36a a § 36c ods. 1 a 2

sa obdobie pandémie považuje za skončené 30. septembra 2020 a na účely opatrení podľa § 7, 24i a
31 sa obdobie pandémie považuje za skončené 31. decembra 2020.

21. Podľa § 9 zákona č. 67/2020 Z. z. počas obdobia pandémie sa prerušuje plynutie lehoty na zánik
práva vyrubiť daň, plynutie lehoty, v ktorej sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku, a

plynutie lehoty na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok.

22. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je
procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu
z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda

ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo
vydaniarozhodnutiaozamietnutínávrhunavykonanieexekúciesaprejavujezásadaoficiality.Súdvtejto
fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom
požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či jeformálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule
a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.

23. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na
zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z
dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného
inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide
najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu

podania návrhu na zastavenie exekúcie.

24. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania a v tejto súvislosti navrhuje
exekúciu zastaviť. Exekučný súd pokiaľ ide o teoretické východiská uvádza, že premlčanie ako
hmotnoprávny inštitút spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia doba),
v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva v dôsledku čoho vzniká na strane

dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času,
ktorýuplynulbeztoho,abyboloprávovykonané,resp.uplatnenénasúdealeboinompríslušnomorgáne,
následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením
námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku jeho súdnej
vymáhateľnosti, pritom subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne právo len

oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje
sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch,
keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka
proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania
poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu

práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho
vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až
do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť ako
dôvod zastavenia exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade
totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a)

Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť
je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie
práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný)
nevzniesol.

25. Pokiaľ ide o posúdenie premlčania nárokov vyplývajúcich z exekučných titulov, ktoré sú podkladom
na vykonanie exekúcie v tomto konaní a vo vzťahu ku ktorým povinný v návrhu na zastavenie
exekúcie vzniesol námietku premlčania, exekučný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že
inštitút premlčania je v zákone č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007 upravený v ust. § 69 zákona, keďže

novelou č. 215/2007 Z. z. došlo k zmene právnej úpravy premlčania pokút a sankčných úrokov. V
zmysle predmetnej novely došlo k zmene ust. § 35 ods. 17 a podmienky premlčania boli zakotvené v
ust. § 35 ods. 18, pričom inštitút premlčania v zmysle novely už osobitne neupravoval právo vymáhať
uložené pokuty, ale len premlčanie práva tieto pokuty uložiť. Zároveň došlo aj k zmene ust. § 35b
ods. 9, ktorý obdobne v zmysle novely neustanovoval osobitnú premlčaciu dobu vzťahujúcu sa na

právo vymáhať sankčný úrok, keďže predmetné ustanovenie pojednávalo už len o premlčaní práva
sankčný úrok vyrubiť. Exekučný súd vo väzbe na uvedené posudzoval premlčanie vo vzťahu k nárokom
oprávneného vyplývajúcich z rozhodnutia Daňového úradu Revúca č.k. 727/230/9808/10/Faš zo dňa
04.08.2010ouloženípokutypodľaust.§35ods.7písm.b)zákonaosprávedaníarozhodnutíDaňového
úradu Banská Bystrica, kontaktné miesto Revúca č. 9616301/5/3641607/2013 zo dňa 31.07.2013 a č.

9616301/5/3608732/2013 zo dňa 30.07.2013 o vyrubení sankčného úroku podľa § 35b ods. 1 písm.
a) zákona o správe daní podľa ust. § § 69 zákona o správe daní. Pokiaľ ide o premlčanie daňových
nedoplatkov v zmysle ust. § 69 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní dĺžka premlčacej lehoty práva
vybrať (vymáhať) daňový nedoplatok bola stanovená na 6 rokov, pričom táto začala plynúť po skončení
roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Zároveň je však potrebné prihliadať na prípady, keď správca

dane vykonal úkon na vybratie daňového nedoplatku, keďže týmto úkonom začala opätovne plynúť
šesťročná premlčacia lehota a to po skončení kalendárneho roka, v ktorom bol o takomto úkone
daňový dlžník upovedomený. Pre úplnosť je nevyhnutné dodať, že daňový nedoplatok je možné vybrať
najneskôr do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Preto ak povinnývzniesol námietku premlčania aj voči pohľadávkam plynúcich z vyššie uvedených exekučných titulov,
exekučný súd vzhľadom na deň, v ktorom bola povinnému uložená pokuta, resp. vyrubený sankčný
úrok (04.08.2010, 30.07.2013, 31.07.2013) konštatuje, že došlo k premlčaniu práva vymáhať uloženú

pokutu, ako aj vyrubené sankčné úroky a to vzhľadom na nasledovné. Od skončenia kalendárneho
roka, v ktorom došlo k uloženiu pokuty a k vyrubeniu sankčných úrokov (začiatok plynutia lehoty
pri rozhodnutí o uložení pokuty dňom 01.01.2011 a pri rozhodnutiach o vyrubení sankčného úroku
dňom 01.01.2014) by zákonom šesťročná premlčacia lehota uplynula dňa 01.01.2017 a 01.01.2020.
Oprávnený však k predmetným exekučným titulom doložil výzvu daňovému dlžníkovi č. 21179805/2015

zo dňa 05.11.2015 (rozhodnutie Daňového úradu Revúca č. 727/230/9808/10/Faš zo dňa 04.08.2010 a
rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, kontaktné miesto Revúca č. 9616301/5/3641607/2013
zo dňa 31.07.2013) a výzvu daňovému dlžníkovi č. 21176942/2015 zo dňa 05.11.2015 (rozhodnutie
Daňového úradu Banská Bystrica, kontaktné miesto Revúca č. 9616301/5/3608732/2013 zo dňa
30.07.2013), na základe ktorých začala opätovne plynúť premlčacia lehota. Predmetné výzvy boli
povinnému doručené dňa 11.11.2015 a teda premlčacia lehota začala plynúť znovu po skončení

kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený, t.j. v danom prípade
dňom 01.01.2016. V súvislosti s plynutím premlčacej lehoty však nemožno opomenúť ust. § 9 zákona
č. 67/2020 Z. z., v dôsledku ktorého sa jej plynutie prerušilo počas obdobia pandémie. S poukazom
na § 2 ods. 1 a 3 zákona č. 67/2020 Z. z. na účely opatrenia uvedeného v § 9 citovaného zákona,
bolo obdobie pandémie vymedzené na obdobie od 12.03.2020 do 30.09.2020, čo je 6 mesiacov a 18

dní, teda o túto dobu sa predĺžilo plynutie lehoty uvedenej v ust. § 69 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. Lehota v zmysle
uvedeného ustanovenia, ktorá by v prípade neexistencie opatrení počas pandémie Covid-19 uplynula
už dňa 01.01.2022, predĺžená o dobu jej neplynutia v zmysle vyššie uvedeného, tak uplynula dňa
22.07.2022. Vzhľadom na deň začatia exekučného konania v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného

poriadku, t.j. 19.06.2024, exekučný súd nemôže prijať iný právny záver než ten, že došlo k premlčaniu
pohľadávok oprávneného vyplývajúcich z vyššie uvedených rozhodnutí.

26. Exekučný súd následne posudzoval premlčanie vo vzťahu k exekučným titulom a to výkazu
nedoplatkovč.104045431/2016vydanéhoDaňovýmúradomBanskáBystrica,kontaktnémiestoRevúca

dňa 05.10.2016, vykonateľného dňa 05.10.2016 a výkazu nedoplatkov č. 104045447/2016 vydaného
Daňovým úradom Banská Bystrica. Na tomto mieste súd uvádza, že aj keď predmetné výkazy boli
vydané za účinnosti zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), premlčanie sa aj v tomto prípade posudzuje podľa
zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení účinnom od 01.09.2007, nakoľko výkaz daňových nedoplatkov č. 104045431/2016 zo
dňa 05.10.2016, ktorý vydal Daňový úrad Banská Bystrica, kontaktné miesto Revúca bol zostavený
na základe daňových nedoplatkov povinného s dátumom pôvodnej splatnosti dane dňa 02.02.2009 a
výkaz daňových nedoplatkov č. 104045447/2016 zo dňa 05.10.2016, ktorý vydal Daňový úrad Banská
Bystrica, kontaktné miesto Revúca bol zostavený na základe daňových nedoplatkov povinného s

dátumom pôvodnej splatnosti dane dňa 31.03.2009. Exekučný súd vo väzbe na doposiaľ uvedené
preto konštatuje, že aj v prípade pohľadávok oprávneného vyplývajúcich z vyššie uvedených výkazov
nedoplatkov došlo k ich premlčaniu. Od skončenia kalendárneho roka, v ktorom došlo k vzniku daňového
nedoplatku (02.02.2009 a 31.03.2009) by zákonom ustanovená šesťročná premlčacia lehota uplynula
dňa 01.01.2016. Vzhľadom na výzvy oprávneného adresovaných daňovému dlžníkovi (povinnému) č.

21179805/2015 zo dňa 05.11.2015 (výkaz nedoplatkov č. 104045431) a výzvu č. 21176942/2015 zo
dňa 05.11.2015 (výkaz nedoplatkov č. 104045447/2016), na základe ktorých začala opätovne plynúť
šesťročná premlčacia lehota a s prihliadnutím na prerušenie jej plynutia počas obdobia pandémie,
nemôže byť sporné ani v tomto prípade, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol súdu
doručený po tom, čo uplynula premlčacia lehota, keďže táto uplynula v zmysle vyššie uvedeného dňa

22.07.2022.

27. Prenesením doposiaľ uvedených záverov na túto exekúciu a vzhľadom na skutočnosť, že uplynutím
času, s ktorým osobitné právne predpisy spájajú premlčanie práva oprávneného vymáhať pohľadávky
vyplývajúce z exekučných titulov, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie v tejto veci, s poukazom

na povinnosť súdu prihliadať na námietku premlčania vznesenú povinným, exekučný súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku zastavil.28. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

29. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením

konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

31. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

32. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy
exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

33. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

34. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

35. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí

trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

36. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

37. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

38. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo
výške 100 eur.

39. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na
zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane

iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v
rozsahu 50 %.

40. Vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú v §
61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd sa vzhľadom na okolnosti a dôvod zastavenia exekúcie

zaoberal nielen otázkou priznania náhrady trov súdneho exekútora, ale aj otázkou priznania náhrady
trov exekučného konania medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným) navzájom.41. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách
exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex
upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento

upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v
pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno
považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny
výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení
oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie,

ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust.
§ 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové
výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí

základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov
platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi
platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd
rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči
komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči

povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní
v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na
náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie
exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom
konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako

trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane
povinnéhoakotrovyprávnehozastúpeniavsúvislostisjehonávrhomnazastavenieexekúcie.Vzhľadom
na skutočnosť, že oprávnený v konaní nebol úspešný z dôvodov, ktoré exekučný súd uvádza v
nasledujúcom bode tohto uznesenia a povinný si trovy neuplatnil, exekučný súd v súvislosti s otázkou
náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania dospel k záveru, že tieto nie je možné

priznať žiadnemu z účastníkov, a preto rozhodol tak, že oprávnenému a povinnému nárok na náhradu
trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.

42. Pokiaľ ide o rozhodovanie exekučného súdu o trovách súdneho exekútora, ten uvádza, že za
výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných

výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami.
Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká
začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu
vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v
súvislosti s exekučnou činnosťou patrí podľa § 22 ods. 1 vyhlášky náhrada paušálnych výdavkov vo

výške 100,- eur a v prípade, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na
zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane
iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 50,- eur. V
exekučnom konaní sa v súvislosti s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa
ktorého tieto trovy platí povinný. Z uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy

exekútora oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí inak ako uspokojením pohľadávky
oprávneného. V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží
vydať v konaní upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61n Exekučného
poriadku alebo o prípadoch, ak o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa § 61k Exekučného
poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné

pričítať oprávnenému. V predmetnej veci súd exekúciu zastavil a dôvod zastavenia možno pričítať
oprávnenému, nakoľko ten podal návrh na vykonanie exekúcie po tom, čo uplynula premlčacia lehota
práva vymáhať daňové nedoplatky v zmysle osobitných právnych predpisov a povinný v konaní uplatnil
námietku premlčania. Inak povedané, bolo zodpovednosťou oprávneného podať a aj doručiť návrh na
vykonanie exekúcie príslušnému súdu pred uplynutím premlčacej lehoty, keďže zastavenie exekúcie v

dôsledkuúspešnéhouplatnenianámietkypremlčaniapovinnýmmázanásledok,žedôvodzastaveniasa
prisudzuje oprávnenému. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na
návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť
vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Vyjadrenie dispozičného princípu na strane oprávneného tedaspočíva v tom, že je výlučne na oprávnenom, kedy a či vôbec návrh na vykonanie exekúcie podá.
Nakoľko ide o konanie, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, ktoré
je vedené na vymoženie pohľadávky oprávneného, riziko spojené s neúspechom v konaní v prípade,

ak súd exekúciu zastaví z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného
titulu, je preto rizikom oprávneného. Je teda výlučne na rozhodnutí oprávneného či návrh na vykonanie
exekúcie po zvážení tohto rizika podá alebo nie.

43. Exekučný súd v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou súdnemu exekútorovi priznal nárok

na náhradu trov exekúcie vo výške 61,50 eur, ktorá pozostáva z paušálnych výdavkov v zmysle ust. §
22 ods. 1 v spojení s ust. § 22 ods. 2 vyhlášky, nakoľko dôvod zastavenia exekučného konania nastal
v lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (vo výške 50,- eur + 23 %
DPH, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty), pričom na ich úhradu zaviazal
oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.