Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124210185
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124210185.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu
Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX,
zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Marko, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 4648/5, Topoľčany, proti
žalovaným: 1/ D. B., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX, 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, D., 3/
H.I.,nar.XX.X.XXXX,bytomI.XXXX/XX,J.,onariadenieneodkladnéhoopatrenia,oodvolanížalobkyne

proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 16. januára 2025 č. k. 101C/117/2024-41, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ až 3/ priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol a výrokom II. žalovaným 1/ až 3/ právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 132 ods. 1 až 3, § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm.
c/, d/, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 až 3, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), čl. 20 ods. 1, 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 124, § 126

ods. 1 zákona č. 140/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) .

3. Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa podaním doručeným súdu dňa 18.12.2024 domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému 1/ až 3/ povinnosť zdržať sa nakladania
s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v kat. úz. C., zapísanou na LV č. XXX, Okresného úradu
katastrálneho odboru Hlohovec, a to: pozemkom, nachádzajúcim sa na parcele registra “E“, parc. č. 325,

druh pozemku: orná pôda, o výmere 1360 m2, a to vrátane jej prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby,
zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia
tejto nehnuteľnosti, ktorej je podielovým spoluvlastníkom, a to do právoplatného skončenia konania vo
veci samej.

4. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že je podielovou

spoluvlastníčkou v podiele 2/9 spolu so žalovaným 1/ v podiele 1/3, žalovaným 2/ v podiele 1/3
a so žalovaným 3/ v podiele 1/18, nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. C., zapísanej na LV
č. XXX, parcely registra „E“, parc. č. 325, orná pôda o výmere 1360 m2. Žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 5/6 spolu so žalovaným 3/ v podiele 1/6, nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v kat. úz. C., zapísanej na LV č. XXX, parcely registra „E“, parc. č. 324, orná pôda o výmere 460
m2. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/6 spolu so žalovaným 3/ v podiele 1/6,

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz C., zapísanej na LV č. XXX, stavba: rodinný dom na parc. č.
324/2,s.č.XX,pričomvovýpisezlistuvlastníctvavčastiA:Majetkovápodstata,sakonštatuje,žeprávnyvzťah k pozemku parc. č. 324/2 pod stavbou s. č. XX nie je evidovaný na liste vlastníctva. Žalobkyňa v
snahevyriešiťpodielovéspoluvlastníctvokopísanýmnehnuteľnostiamadocieliťjehozrušenieazároveň
realizovať vyporiadanie spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, LV

č. XXX a LV č. XXX, so žalovanými 1/ až 3/, ale aj vyriešiť právny vzťah k pozemku parc. č. 324/2
pod stavbou s. č. XX, ktorý nie je evidovaný na liste vlastníctva, dala vyhotoviť na vlastné náklady
geometrický plán č. 123/2023, ktorý vyhotovil H. B. - geodetické a kartografické práce, IČO: 43 855
725, ktorý dňa 27.5.2024 úradne overila K. H. H. pod č. G1 2042/2024 a dohodla sa so žalovanými
1/ a 2/ na uzatvorení kúpnej zmluvy, predmetom prevodu ktorej mali byť nehnuteľnosti opísané v čl. 2

tejto kúpnej zmluvy (s prihliadnutím na geometrický plán č. 132/2023), za cenu uvedenú v čl. 4 tejto
kúpnej zmluvy a so žalovaným 3/ sa ústne žalobkyňa dohodla, že svoje podielové spoluvlastníctvo k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX, si vyporiadajú po vklade vlastníckych
práv do katastra nehnuteľností podľa vyššie uvedenej kúpnej zmluvy (so žalovanými 1/ a 2/) a po
zápise skutočností nového stavu podľa registra CKN na základe geometrického plánu č. 132/2023 (s
čím žalovaný 3/ bezvýhradne súhlasil). Ku vkladu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností podľa

dotknutej kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ a 2/ však nedošlo, pretože žalovaní 1/
a 2/ bez uvedenia právne relevantného dôvodu túto kúpnu zmluvu odmietli podpísať. Dňa 19.8.2024
žalovaný 2/ doručil žalobkyni ponuku na využitie predkupného práva (žalobkyni bola doručená dňa
22.8.2024), kde jej ako podielovej spoluvlastníčke ponúkol na odkúpenie jeho podiel na nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. úz. C., zapísanej na LV č. XXX, parcely registra „E“, parc. č. 325, orná

pôda o výmere 1360 m2, spoluvlastnícky podiel 1/3 o výmere 453 m2 za cenu 10 eur/m2, t. j. za
hodnotu spoluvlastníckeho podielu 4.530 eur, čo predstavuje 10-násobok trhovej hodnoty dotknutej
nehnuteľnosti. Dňa 21.8.2024 žalovaný 1/ doručil žalobkyni ponuku na využitie predkupného práva
(žalobkyni bola doručená dňa 22.8.2024), kde jej ako podielovej spoluvlastníčke ponúkol na odkúpenie
jeho podiel na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. C., zapísanej na LV č. XXX, parcely registra

„E“ evidované na mape určeného operátu, parc. č. 325, orná pôda o výmere 1360 m2, spoluvlastnícky
podiel 1/3 o výmere 453 m2 za cenu 10 eur/m2, t. j. za hodnotu spoluvlastníckeho podielu 4.530 eur,
čo predstavuje 10-násobok trhovej hodnoty dotknutej nehnuteľnosti. Dňa 26.8.2024 žalovaný 3/ doručil
žalobkyni ponuku na využitie predkupného práva (žalobkyni bola doručená dňa 28.8.2024), kde jej ako
podielovej spoluvlastníčke ponúkol na odkúpenie jeho podiel na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.

úz. C., zapísanej na LV č. XXX, parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parc. č.
325, orná pôda o výmere 1360 m2, spoluvlastnícky podiel 1/18 o výmere 75,56 m2 za cenu 10 eur/
m2, t. j. za hodnotu spoluvlastníckeho podielu 755,60 eura, čo predstavuje 10-násobok trhovej hodnoty
dotknutej nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa domnieva, že takýto postup žalovaných 1/ až 3/ je v rozpore
s dobrými mravmi a jej ako podielovej spoluvlastníčke nehnuteľností uvedených na LV č. XXX, LV č.

XXX a LV č. XXX, zásadným spôsobom znemožňuje realizáciu jej zámeru, usporiadať jej vlastnícke
pomery k týmto nehnuteľnostiam. Dňa 14.10.2024 žalobkyňa písomne oznámila žalovaným 1/ až 3/,
že neakceptuje cenu, za ktorú jej ich spoluvlastnícke podiely ponúkajú na odkúpenie s poukazom na
prílohu č. 1 bod 203 zák. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady, ako aj s poukazom na trhovú hodnotu 1 m2 ornej pôdy pre kat.

úz. C., K. Ú. 862592, čo predstavuje sumu maximálne 1 eur/m2, a preto žalobkyňa vyzvala žalovaných
1/ až 3/, aby v lehote do 30 dní od doručenia jej písomného oznámenia zo dňa 14.10.2024 pristúpili
k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní a zrušení podielového spoluvlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti.
Žalovaní 1/ až 3/ na túto písomnosť žalobkyne žiadnym právne relevantným spôsobom nereagovali.
Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 17.10.2024 zaslala žalovaným 1/ až 3/

pokus o mimosúdny zmier a predžalobnú výzvu na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti, v ktorej uviedla aj cenu vyporiadavacieho
podielu na dotknutej nehnuteľnosti s ohľadom na prílohu č. 1 bod 203 zák. č. 582/2004 Z. z., ako aj
stanovením ceny dotknutej nehnuteľnosti spoločnosťou CRESS Slovakia, s.r.o. Žalovaní 1/ až 3/ na
tentopokusomimosúdnyzmierapredžalobnúvýzvužalobkynežiadnymprávnerelevantnýmspôsobom

nereagovali. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha toho, aby bola
žalovaným 1/ až 3/ uložená povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa kat.
úz. C., zapísanej na LV č. XXX, parcely registra „E“, parc. č. 325, orná pôda o výmere 1360 m2, a
dotknutú nehnuteľnosť scudziť v prospech tretích osôb (vo výške spoluvlastníckeho podielu žalovaných
1/ až 3/). Žalobkyňa bola toho názoru, že riadne preukázala dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana, t. j. že žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka preukázala dôvodnosť a naliehavosť
právneho záujmu na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi ňou a žalovanými 1/ až
3/ z dôvodov usporiadania vlastníckych vzťahov tak, ako to predpokladá geometrický plán č. 132/2023,
keďže usporiadanie vlastníckych vzťahov žalobkyne a žalovaných 1/ až 3/ nie je možné dosiahnuťiným spôsobom, než aký je opísaný v geometrickom pláne č. 132/2023 a žalovaní 1/ až 3/ aj napriek
opakovanýmpísomnýmvýzvamžalobkynenausporiadanietýchtovlastníckychvzťahovžiadnymprávne
relevantným spôsobom nereagovali. Žalobkyňa má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov k

dotknutejnehnuteľnosti,pretoževopačnomprípadeakékoľvekscudzeniespoluvlastníckychpodielovna
dotknutejnehnuteľnostižalovanými1/až3/môžemaťvplyvnauplatňovanievlastníckychprávžalobkyne
vo vzťahu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, najmä k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX a
LV č. XXX a poškodiť žalobkyňu. Žalobkyňa je toho názoru, že účel sledovaný žalobkyňou nie je možné
dosiahnuťzabezpečovacímopatrením,keďžežalobkyňasivočižalovaným1/až3/primárneneuplatňuje

zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. Žalobkyňa ďalej uviedla, že vo veci
samej podá žalobu, ktorou si bude uplatňovať ako podielový spoluvlastník dotknutej nehnuteľnosti, aby
súd rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva medzi ňou a žalovanými 1/ až 3/ a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti tak, že ich prikáže do výlučného vlastníctva
žalobkyne v spoluvlastníckom podiele 1/1 na dotknutej nehnuteľnosti s tým, že žalobkyňa vyplatí
žalovaným 1/ až 3/ primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely.

5. Súd prvej inštancie na základe obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k
záveru, že žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Žalobkyňa
nijakým spôsobom nepreukázala a ani netvrdila existenciu konkrétnych skutkových okolností, ktoré
by osvedčovali existenciu úmyslu žalovaných previesť nehnuteľnosti na inú osobu alebo ich prípadne

zaťažiť právami tretích osôb. Žalobkyňa sa iba domnieva, že by sa tak zo strany žalovaných
mohlo stať. Iba subjektívny predpoklad žalobkyne, že by k tomu mohlo dôjsť bez tvrdenia ďalších
relevantných skutočností, ktoré by uvedený záver žalobkyne aspoň osvedčovali, nemôže byť podkladom
pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým by bolo obmedzené vlastnícke právo
žalovaných. Žalobkyňa neuviedla a ani nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu

bezodkladnej úpravy pomerov v záujme dosiahnutia ochranného účelu, resp. že by ich neupravením
žalobkyňa utrpela ujmu. Žalobkyňa nepredložila súdu žiadne dôkazy o tom, že konanie žalovaných by
smerovalo k nakladaniu s nehnuteľnosťou tak, že by ich konanie ohrozilo právny záujem žalobkyne.
Samotná okolnosť, že žalovaní doručili žalobkyni ponuku na využitie predkupného práva, kde jej ako
podielovej spoluvlastníčke ponúkli odkúpenie podielov na nehnuteľnosti za hodnotu, ktorá podľa tvrdení

žalobkyne predstavuje 10 násobok trhovej hodnoty dotknutej nehnuteľnosti, nemôže preukazovať a
odôvodňovať naliehavý právny záujem na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd bol preto toho
názoru, že v danom prípade nie je splnená základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia,
teda bezodkladná potreba úpravy pomerov medzi stranami, keďže zo žiadnych významných skutočností
nevyplýva, že by žalovaní mali úmysel akýmkoľvek spôsobom nakladať s ich spoluvlastníckymi podielmi.

Žalobkyňa nepredložila dôkazy o tom, že by zo strany žalovaných malo prísť ku konaniu, ktoré by
smerovalo k scudzeniu alebo zaťaženiu predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa nepreukázala naliehavosť
nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého by bolo možné jej návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovieť. Okrem toho nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by
boli neprimerane obmedzené práva žalovaných 1/ až 3/ ako spoluvlastníkov nehnuteľnosti, keďže každý

spoluvlastník môže so svojím spoluvlastníckym podielom nakladať podobne ako vlastník so svojou
vecou. Zmluvná voľnosť je obmedzená len predkupným právom, z ktorého vyplýva, že ak niektorý
zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky previesť (predať, darovať, vymeniť a pod.) na iné osoby,
musí ho najskôr ponúknuť na kúpu spoluvlastníkom (s výnimkou prevodu podielu blízkej osobe), čo
spoluvlastníciajurobili.Súdtiežpoukázalnaskutočnosť,žežalobkyňadoposiaľ(dovydaniarozhodnutia

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) ani nepodala návrh vo veci samej, t. j. žalobu na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej sa týka predmetný návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe uvedených skutočností bol súd prvej inštancie toho
názoru, že žalobkyňa hodnoverne neosvedčila dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 262 ods. 1,
§ 255 ods. 1, čl. 4 ods. 2, čl. 17 CSP a vecne tým, že vzhľadom k procesnému neúspechu žalobkyne
v konaní o nariadení neodkladného opatrenia vzniklo žalovaným právo na náhradu trov konania proti
žalobkyni v plnom rozsahu, avšak podľa spisu žalovaným žiadne preukázateľné účelné trovy konania o
neodkladnom opatrení nevznikli, preto žalovaným náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal.

7.ProtitomutouzneseniuvrozsahuvýrokuI.podalavčasodvolaniežalobkyňasnávrhomnajehozmenu
tak, že odvolací súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Odvolanie odôvodila ust.
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Žalobkyňa po zopakovaní tvrdení uvedených v návrhu na nariadenieneodkladného opatrenia uviedla, že riadne preukázala dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, t. j. žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka preukázala dôvodnosť a naliehavosť
právneho záujmu na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi ňou a žalovaným

1/ až 3/ z dôvodov usporiadania vlastníckych vzťahov tak, ako to predpokladá geometrický plán č.
132/2023 (keďže usporiadanie vlastníckych vzťahov žalobkyne a žalovaných 1/ až 3/ nie je možné
dosiahnuť iným spôsobom), a žalovaní 1/ až 3/ aj napriek opakovaným písomným výzvam žalobkyne na
usporiadanie týchto vlastníckych vzťahov žiadnym právne relevantným spôsobom doposiaľ nereagovali.
Žalovaní 1/ až 3/ naopak, ohľadom zmeny vlastníckych práv (k ich spoluvlastníckym podielom) k

dotknutým nehnuteľnostiam, začali komunikovať s vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.
úz. C., zapísaných na LV č. XXX, L. D. a jeho manželkou s cieľom odpredať ich spoluvlastnícke
podiely k dotknutým nehnuteľnostiam práve týmto vlastníkom. Pre úplnosť uviedla, že iniciátorom tejto
komunikácie boli vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. C., zapísaných na LV č. XXX, so
súhlasom žalovaných 1/ až 3/, a to s ohľadom na skutočnosť, že dotknutí vlastníci týchto nehnuteľností
nemajú zriadený žiaden prístup k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, a práve preto ich snahou

získať práve prístup k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, ktorých sú vlastníci, bol ich návrh
pre žalovaných 1/ až 3/ na odkúpenie ich spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v kat. úz. C., zapísanej na LV č. XXX , parcely registra „E“ parc. č. 325, orná pôda o výmere
1360 m2. Dôkazom týchto tvrdení je návrh zmluvy o budúcej zmluve o uzatvorení dohody o zrušení a
vyporiadaní spoluvlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam zo dňa 13.12.2024, kde účastníkom mala byť

žalobkyňa a vlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pričom v dodatku tejto zmluvy vlastníci
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX stanovili pre žalobkyňu, tzv. „jednotku vyrovnávacej ceny“ vo
výške 10 eur/1m2 a povinnosť žalobkyne uhradiť im ako budúcim vlastníkom spoluvlastníckych podielov
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. C., zapísanej na LV č. XXX, parcely registra „E“ parc.
č. 325, orná pôda o výmere 1360 m2, z tohto titulu sumu (predložené boli 3 návrhy vyporiadania)

2.383,39 eura, resp. 2.165,56 eura, resp. 1.728,89 eura. Žalobkyňa s takýmto návrhom žalovaných 1/
až 3/, ktorý prezentovali vo vyššie opísanej písomnej forme vlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX nesúhlasila, pretože na základe takéhoto návrhu by nebolo možné usporiadanie spoluvlastníckych
vzťahov žalobkyne a žalovaných 1/ až 3/ s ohľadom na skutočnosti opísané v návrhu na začatie konania,
resp. v GP č. 132/2023. Žalobkyňa má preto za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov k dotknutej

nehnuteľnosti,pretoževopačnomprípadeakékoľvekscudzeniespoluvlastníckychpodielovnadotknutej
nehnuteľnosti žalovanými 1/ až 3/ môže mať vplyv na uplatňovanie vlastníckych práv žalobkyne vo
vzťahu najmä k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX a poškodiť žalobkyňu. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že vo veci samej podala dňa 29.1.2025 na Okresnom súde Trnava žalobu, ktorou si
uplatňuje ako podielový spoluvlastník dotknutej nehnuteľnosti, aby súd rozhodol o zrušení podielového

spoluvlastníctva medzi ňou a žalovanými 1/ až 3/ a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k dotknutej
nehnuteľnosti tak, že ich prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne v spoluvlastníckom podiele 1/1
na dotknutej nehnuteľnosti s tým, že žalobkyňa vyplatí žalovaným 1/ až 3/ primeranú náhradu za ich
spoluvlastnícke podiely.

8. Žalovaní sa na výzvu odvolacieho súdu (§ 329 ods. 1 veta druhá CSP) k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a k odvolaniu v súdom určenej lehote nevyjadrili.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a
argumenty žalobkyne predostreté v odvolaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne
správne, pokiaľ návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keď dospel k záveru,
že žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi

iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba
demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí

navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne

upraviť pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Základnými predpokladmi pre nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ

domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný
charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Osobitnej povahe
tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní

o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani
zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

16. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery, musí súd nevyhnutne skúmať

aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo
strany žalobcu/navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi
hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho
práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu

viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Právne pomery a ich relevanciu, posudzuje súd
vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Rozhodujúce skutočnosti
musí žalobca osvedčiť náležitým spôsobom, čo však z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu
plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného

účelu. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyhodnocuje súd primárne na
základe podaného návrhu, a to z práve z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. To, že zásadným
determinantom vydania neodkladného opatrenia je najmä samotný návrh, vyplýva z toho, že súd
rozhoduje v pomerne krátkej lehote a podľa § 328 ods. 2 CSP spravidla bez pojednávania.

17. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo
znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov (predložených navrhovateľom) zisťuje
najrelevantnejšie skutkové okolnosti, ktoré by mali byť osvedčené na úrovni vysokej pravdepodobnosti.Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä
relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou
argumentáciou.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa voči žalovaným domáha, aby im súd neodkladným
opatrením uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou – pozemkom, ktorý je v podielovom
spoluvlastníctvestránsporu,atozdôvodu,žežalovaníjejdoručiliponukynavyužitiepredkupnéhopráva
(za kúpnu cenu, s ktorou žalobkyňa nesúhlasí), pričom žalobkyňa má záujem podielové spoluvlastníctvo

strán zrušiť a vyporiadať tým spôsobom, že predmetná nehnuteľnosť bude prikázaná do jej výlučného
vlastníctva za primeranú náhradu. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím návrh žalobkyne
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov.

19. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

20. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

21. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

22. Preskúmaním návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných
dôkazov dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože žalobkyňa predovšetkým neosvedčila potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti). Odvolací súd v súdenej veci nezistil naplnenie
odvolacích dôvodov tvrdených žalobkyňou a konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci a vec aj správne právne posúdil.

23. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že skutočnosť, že žalovaní doručili žalobkyni ponuky
na využitie predkupného práva, kde jej ako podielovej spoluvlastníčke ponúkli odkúpenie podielov
na nehnuteľnosti za hodnotu, ktorá podľa tvrdení žalobkyne predstavuje 10 násobok trhovej hodnoty
dotknutej nehnuteľnosti, nemôže preukazovať a odôvodňovať naliehavý právny záujem na nariadenie
neodkladného opatrenia. Okrem toho nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by boli

neprimerane obmedzené práva žalovaných 1/ až 3/ ako spoluvlastníkov nehnuteľnosti, keďže každý
spoluvlastník môže so svojím spoluvlastníckym podielom nakladať podobne ako vlastník so svojou
vecou. Zmluvná voľnosť je obmedzená len predkupným právom, z ktorého vyplýva, že ak niektorý
zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky previesť (predať, darovať, vymeniť a pod.) na iné osoby,
musí ho najskôr ponúknuť na kúpu spoluvlastníkom (s výnimkou prevodu podielu blízkej osobe), čo

spoluvlastníci aj urobili. Súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa doposiaľ (do
vydania rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) ani nepodala návrh vo veci samej,
t. j. žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej sa týka
predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Odvolací súd dopĺňa, že práva a povinnosti z právneho vzťahu z predkupného práva vznikajú
okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov (povinná osoba) chce svoj podiel scudziť a previesť ho na
inú než blízku osobu. Tento spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj podiel na veci na kúpu ostatným
spoluvlastníkom ako oprávneným osobám. V ponuke, ktorá pri prevode nehnuteľnosti musí byť písomná
(§ 605 in fine), by prevodca mal oprávnenému navrhnúť uzavretie zmluvy (§ 43a, § 43b) za určitých

podmienok, s uvedením ceny spoluvlastníckeho podielu a času, do ktorej má byť návrh prijatý (§
43c). Prijatím návrhu oprávnený prejaví svoju vôľu zmluvu uzavrieť, čo sa, samozrejme, musí týkať
aj kúpnej ceny spoluvlastníckeho podielu, ktorou by mala byť všeobecná cena, t.j. cena, za ktorú by
sa spoluvlastnícky podiel mohol predať bez toho, aby bol kupujúci alebo predávajúci k tomu nútený.Najčastejšie to bude cena, ktorú povinnému z predkupného právneho vzťahu ponúkla tretia osoba, ako
možný záujemca o kúpu podielu. Ak oprávnená osoba podmienkam ponuky nevyhovie, jej predkupné
právo zanikne (§ 606). Pritom nie je rozhodujúce, či sa tak stalo preto, lebo nemôže, alebo preto, lebo

nechce. Predkupné právo sa realizuje len raz, a to v pomerne krátkych prepadných (prekluzívnych)
lehotách, a to v lehote osem dní pri hnuteľných veciach a v lehote dva mesiace pri nehnuteľných
veciach, pravda, ak si účastníci nedohodli inú lehotu. Potom už spoluvlastnícky podiel možno previesť
na inú osobu. Spoluvlastníkovi tým zároveň vzniká predkupné právo voči nadobúdateľovi podielu ako
novému spoluvlastníkovi. Porušením predkupného práva by za daných okolností bola situácia, ak by v

ponuke na predaj podielovým spoluvlastníkom bola uvedená podstatne vyššia cena, než za ktorú bol
spoluvlastnícky podiel nakoniec predaný. Podstatné totiž je, aby mal podielový spoluvlastník v zásade
rovnaképodmienkynakúpuspoluvlastníckehopodielu,akotretiaosoba.Pokiaľtaktomuje,nedochádza
k porušeniu predkupného práva oprávneného podielového spoluvlastníka.

25. Ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe (napr. R 23/2019) Občiansky zákonník nevyžaduje k predaju

spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných spoluvlastníkov, vyžaduje len rešpektovanie predkupného
práva. Hoci v zákonnej úprave nie je výslovne zakotvené, že predkupné právo podľa § 140 Občianskeho
zákonníka má vecnú povahu a pôsobí voči tretím osobám, súdna prax zákonnému predkupnému
právu túto povahu prisudzuje. Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba teda aj na predkupné
právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka aplikovať (uplatnením analógie legis - § 853

Občianskeho zákonníka) všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti druhej
hlavy druhého oddielu Občianskeho zákonníka (§ 602 až § 606 Občianskeho zákonníka). Ponuka
urobená v rámci predkupného práva nie je klasickým návrhom na uzavretie zmluvy vychádzajúcim zo
všeobecnej občianskoprávnej zásady zmluvnej voľnosti, v ktorom môže navrhovateľ svojím prejavom
vôle vymedziť lehotu na prijatie návrhu. Ponuka povinného, dokedy má byť predaj zavŕšený, musí

rešpektovať aj ustanovenie § 605 Občianskeho zákonníka (pokiaľ by nebola dohodnutá iná doba -
čo je typicky využiteľné pre zmluvné predkupné právo, nie však pre zákonné predkupné právo podľa
§ 140 Občianskeho zákonníka). Ak spoluvlastník nevyčká uplynutie zákonnej dvojmesačnej lehoty a
prevedie ponúkaný spoluvlastnícky podiel, porušuje predkupné právo ostatných spoluvlastníkov (pozri
uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 115/2011, nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 156/2005). V prípade porušenia

povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka má oprávnený spoluvlastník právo a/ dovolať sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu podľa § 40 Občianskeho zákonníka, b/ domáhať sa od nadobúdateľa, aby
mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka za rovnakých
podmienok, za ktorých kúpil podiel od povinnej osoby alebo c/ si predkupné právo ponechať voči
budúcemu nadobúdateľovi podielu. Zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka zanikne

najmä vtedy, ak oprávnený spoluvlastník predkupné právo riadne a včas nevyužije. Predkupné právo
spoluvlastníka zaniká i v prípade, že oprávnený spoluvlastník o zamýšľanom predaji spoluvlastníckeho
podielu preukázateľne vie a prejaví, hoci konkludentne, súhlas s predajom inému. Za nevyužitie
predkupného práva možno považovať aj vyhlásenie oprávneného spoluvlastníka o tom, že má záujem
o prevádzaný podiel, no navrhuje zmenu podmienok prevodu podielu. Týmto prejavom vôle, neprijatím

ponuky, dôjde k zániku predkupného práva oprávneného, vždy však za podmienky, že prevod veci bude
uskutočnený podľa podmienok, ktoré boli oprávnenému oznámené v ponuke. Povinný v takom prípade
nemusí naďalej čakať s predajom veci tretej osobe do konca lehoty stanovenej pre vyplatenie. Pokiaľ
by oprávnený predsa len zmenil názor a do konca lehoty splnil podmienky pre prevod veci, vec by už v
takom prípade nemohol nadobudnúť. Takéto dojednanie by malo byť vnímané ako dohodnuté v rozpore

s dobrými mravmi a nemalo by mať súdnu ochranu (viď Surgová, M.: Předkupní právo, Linde Praha,
a.s., 2008, str. 90).

26.Znávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,akoajzodvolaniažalobkynevyplýva,žemázáujem
stať sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, pričom

žalovaných chcela vyplatiť sumou zodpovedajúcou hodnote ich spoluvlastníckych podielov vo výške
1 euro/m2 spornej nehnuteľnosti, avšak žalovaní 1/ až 3/ jej doručili ponuku na využitie predkupného
práva, t.j. ponuku na kúpu ich spoluvlastníckych podielov za cenu 10 eur/m2. Žalobkyňa tieto ponuky
žalovaných neakceptovala (pokiaľ ide o výšku kúpnej ceny za spoluvlastnícke podiely), čo žalovaným
aj písomne oznámila, a teda je zrejmé, že žalobkyňa svoje predkupné právo nevyužila.

27. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalobkyňa sa mýli, ak stotožňuje trhovú hodnotu spornej
nehnuteľnosti (za 1 m2) s hodnotou pôdy za 1 m2 uvedenej v prílohe č. 1 zákona č. 582/2004 Z.z.
o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, pretožetáto hodnota je stanovená za účelom určenia základu dane (§ 7 zákona č. 582/2004 Z.z.). Trhová cena
nehnuteľnosti je totiž akákoľvek cena, na ktorej sa predávajúci dohodne s kupujúcim a za túto cenu
uzavrú obchod. Na uvedenom pritom nič nemení žalobkyňou predložené oznámenie jednej realitnej

kancelárie, pretože toto odkazuje práve na vyššie uvedený zákon a nie konkrétne zrealizované predaje
tohto druhu pozemkov v danej lokalite. V súvislosti s náhradou za spoluvlastnícky podiel v zmysle § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka je tiež potrebné uviesť, že táto zodpovedá objektívnej cene, za ktorú
by vec bolo možné predať v čase rozhodovania. Všeobecná cena je totiž trhová hodnota alebo cena
obvyklá, t.j. cena, za ktorú možno rovnakú alebo porovnateľnú vec v danom mieste a čase predať alebo

kúpiť. Zisťuje sa porovnávaním s už realizovaným predajom a kúpou obdobnej nehnuteľnosti, pokiaľ sú
na to dostupné informácie.

28. Je tiež zrejmé, že žalobkyňa vidí naliehavosť a dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia
v tom, že akékoľvek scudzenie spoluvlastníckych podielov na dotknutej nehnuteľnosti žalovanými 1/ až
3/ môže mať vplyv na uplatňovanie vlastníckych práv žalobkyne vo vzťahu najmä k nehnuteľnostiam

zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX a poškodiť žalobkyňu. Odvolací súd dodáva, že pri úprave
zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno
nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda spoluvlastníkov o
jeho zrušení a vyporiadaní (§141 Občianskeho zákonníka). Ak k tejto dohode spoluvlastníkov nedôjde,
zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojím autoritatívnym

rozhodnutím. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí
riadiť, sú uvedené v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť
podielov a na účelné využitie veci. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka však nemožno
vyvodiť právo žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s konkrétnymi
spoluvlastníkmi (pretože podielové spoluvlastníctvo sa viaže k veci) a ani prednosť práva žalobkyne

na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (podľa predstáv žalobkyne) pred právom
ostatných podielových spoluvlastníkov svoj spoluvlastnícky podiel scudziť (keď títo sú obmedzení
len zákonným predkupným právom ostatných podielových spoluvlastníkov). Žiada sa tiež dodať, že
odvolací súd je viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.
2 CSP), pričom v čase vydania napadnutého uznesenia žaloba na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva nebola žalobkyňou podaná, ako správne konštatoval súd prvej inštancie. Nemožno
preto uvažovať ani o tom, že by konanie žalovaných, keď prejavili zámer svoje spoluvlastnícke podiely
scudziť, pričom rešpektovali zákonné predkupné právo žalobkyne a ponúkli jej svoje spoluvlastnícke
podiely na kúpu, smerovalo k zmareniu, prípadne sťaženiu už začatého súdneho konania, predmetom
ktorého by malo byť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi konkrétnymi subjektmi.

29. V kontexte všetkého vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku
vecne správne, vrátene vecne správneho závislého výroku o trovách konania, odvolacími dôvodmi
žiadnej zo strán osobitne nenapadnutým, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s použitím § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a v konaní procesne úspešným žalovaným 1/ až 3/ priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).