Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 5, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/90/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219202558
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2219202558.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:

Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcov: 1. A. B. C., narodený X.X.XXXX, bytom
C. XXXX/X, B., 2. D. C., narodená XX.X.XXXX, bytom E. XXX, zastúpená žalobcom v 7. rade, 3. F. G.,
narodený X.X.XXXX, bytom E. XXX, zastúpený žalobcom v 7. rade, 4. A. F. H., narodený XX.X.XXXX,
bytom I. XXXX/X, H., zastúpený žalobcom v 7. rade, 5. C. H., narodený XX.X.XXXX, bytom E. J. XXX/
X, K., Česká republika, zastúpený žalobcom v 7. rade, 6. F. A., narodený XX.X.XXXX, bytom L. XXX/
XX, L. H., zastúpený žalobcom v 7. rade, 7. E. M. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XX, 8. A. O.
O., narodená XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/X, L. H., zastúpená žalobcom v 7. rade, 9. F. A., narodený

X.XX.XXXX, bytom P. Q. R. XX, zastúpený žalobcom v 7. rade, 10. B. A., narodený XX.X.XXXX, bytom P.
Q. R. XX, zastúpený žalobcom v 7. rade, 11. A. G., narodená XX.X.XXXX, bytom K. S. XXXX/XX, L. H.,
zastúpená žalobcom v 7. rade, 12. J. Q., narodená XX.X.XXXX, bytom P. Q. R. XX, zastúpená žalobcom
v 7. rade, 13. J. T., narodená X.X.XXXX, bytom P. Q. R. XXX, zastúpená žalobcom v 1. rade, 14. O. A.,
narodená X.X.XXXX, bytom P. Q. R. XX, zastúpená žalobcom v 1. rade, 15. C. U., narodená X.XX.XXXX,
bytom S. XXX/XX, M., zastúpená žalobcom v 1. rade, 16. E. A. B., narodená XX.X.XXXX, bytom Q. U.
XXXX/XX, L. H., zastúpená žalobcom v 1. rade, 17. D. A., narodený XX.X.XXXX, bytom P. Q. R. XXX,

zastúpený žalobcom v 1. rade, 18. U. A., narodený X.X.XXXX, bytom P. Q. R. XXX, zastúpený žalobcom
v 1. rade, 19. K. A., narodený XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, M., zastúpený žalobcom v 1. rade, 20. V.
D., narodená X.X.XXXX, bytom E. XXX, zastúpená žalobcom v 1. rade, 21. P. A., narodený X.X.XXXX,
bytom E. XXX, zastúpený žalobcom v 7. rade, proti žalovaným: 1. Poľnohospodárske družstvo v Jurovej,
IČO 00 191 493, so sídlom pošta Baka, Jurová, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Boris Benkovič,
s.r.o., IČO 50 705 164, so sídlom Čukáraboň 7098/55, Malé Blahovo, Dunajská Streda, 2. MLM Real
spol. s r.o., IČO 44 093 683 so sídlom Košická 58, Bratislava, 3. O. A., narodený XX.X.XXXX, bytom

H. XXXX/XX, B., 4. BONETI, s.r.o., IČO 36 726 737, so sídlom Trstená na Ostrove 212, o odstránenie
neoprávnených stavieb, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
7C/20/2019-466 zo dňa 29. januára 2024 vo výroku I., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. vo veci samej a v závislých
výrokoch III., IV. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému v 1. rade s a p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov tohto odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

III. Žalovaným v 2., 3., 4. rade s a n e p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. návrh
na prerušenie konania zamietol, výrokom III. rozhodol, že žalovaní 1/ a 3/ majú voči žalobcom nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, výrokom IV. rozhodol, že žalovaným 2/ a 4/ sa voči žalobcom

nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozsudok označený v záhlaví v napadnutom zamietajúcom výroku vo veci samej a v závislých
výrokoch o náhrade trov konania súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 123, §
124, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 135c ods. 1, § 588, § 589 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 1, ods.

9 obchodného zákonníka, § 37 ods. 1, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka, § 42 ods. 2, ods. 3, ods. 5
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon), § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že vzhľadom na tvrdenie žalobcov, že vlastníkom
sporných stavieb je naďalej žalovaný v 1. rade, bolo potrebné skúmať ako predbežnú otázku platnosť

kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a obchodnou spoločnosťou VVL INVEST,
s.r.o. v roku 2009. Súd prvej inštancie preskúmaním spornej kúpnej zmluvy žalobcami vytknutý dôvod
neurčitosti spočívajúci v nedostatočnej a nepresnej identifikácii stavieb a tým aj neplatnosti zmluvy
nevzhliadol, keďže stavby boli v nej označené a vymedzené (v súlade § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho
zákona) podľa katastrálneho územia, súpisného čísla, parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba

postavená, ako aj druhu pozemku, a to v súlade s Listom vlastníctva č. XXX (aktuálnym ku dňu predaja
stavieb). K súboru vecí slúžiacich k nerušenému užívaniu stavieb, ktoré podľa názoru žalobcov neboli
presne vymedzené v spornej kúpnej zmluve, súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná o objekty, ktoré
v čase prevodu vlastníckeho práva neboli evidované v katastri nehnuteľnosti, pričom v zmluve boli
vymenovanéasúčasneajbližšieidentifikovanéfotografiami,ktorétvoriliprílohukúpnejzmluvy.Uvedená

špecifikácia týchto objektov bola podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočne určitá a nemohla vzbudiť
pochybnosť o tom, že boli predmetom prevodu spolu so stavbami. Súd prvej inštancie pristúpil aj
k preskúmaniu zmluvného dojednania o kúpnej cene, ktorá bola podľa názoru žalobcov prinízka,
pričom dojednanie súhrnnej kúpnej ceny nebolo možné a navyše spôsob opravy kúpnej ceny v zmluve
bol nezákonný. Ak účastníci zmluvy prejavili vôľu stanoviť kúpnu cenu viacerých nehnuteľností bez

akejkoľvek špecifikácie ceny jednotlivých vecí a už z povahy týchto nehnuteľností plynie, že ich cena
nemôžebyťrovnaká,takvôľaúčastníkovzmluvysmerovalakprevodutýchtonehnuteľnostílenakocelku
s cenou určenou pre všetky tieto nehnuteľnosti jednou čiastkou. Kúpna zmluva je absolútne neplatná
iba vtedy, ak kúpna cena nie je vôbec dojednaná. Súd prvej inštancie mal za to, že dojednanie súhrnnej
kúpnej ceny v kúpnej zmluve uzatvorenej žalovaným v 1. rade a spoločnosťou VVL INVEST, s.r.o.

bolo prípustné, pričom takéto dojednanie nespôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Čo sa týka
podľa názoru žalobcov prinízkej kúpnej ceny súd prvej inštancie poznamenal, že platnosť dojednanej
kúpnej zmluvy nie je podmienená výškou ceny. Vo vzťahu k oprave kúpnej zmluvy v časti kúpnej ceny
doložkou podpísanou zmluvnými stranami dňa 6.11.2009 pred povereným zamestnancom Okresného
úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru, súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 42 ods. 5

katastrálneho zákona (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a podpísania doložky), ktoré umožnilo
takýto postup a spôsob opravy zmluvy. V kúpnej zmluve tak bola určito a jednoznačne dojednaná
kúpna cena vo výške 40.460 eur, ktorá mala byť uhradená v zmysle vystavenej faktúry predávajúcim
kupujúcemu č. 11109 zo dňa 4.3.2009, teda faktúry vystavenej ešte pred uzavretím samotnej kúpnej
zmluvy. Vo vzťahu k ďalšiemu nedostatku kúpnej zmluvy spočívajúceho podľa názoru žalobcov v tom, že

tá v článku VIII. odkazovala na nájomné zmluvy, ktoré v skutočnosti s vlastníkmi pozemkov uzatvorené
neboli, súd prvej inštancie konštatoval, že sa nejednalo o povinnú obsahovú náležitosť kúpnej zmluvy,
a preto dôvod neplatnosti sa vzťahuje iba na uvedené zmluvné dojednanie, ktoré je oddeliteľné od
ostatného obsahu (§ 41 Občianskeho zákonníka). Vôľa zmluvných strán, t. j. tak žalovaného v 1. rade
ako aj spoločnosti VVL INVEST, s.r.o., jednoznačne smerovala k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, teda k

prevodu vlastníckeho práva k sporným stavbám za odplatu. Pokiaľ sa jednalo o tvrdenie žalobcov, že
kúpna zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia
nepredložili dôkaz o tom, že žalovaný v 1. rade chcel poškodiť ich záujmy. Tvrdenie, že k predaju
došlo z dôvodu zamietnutia žaloby a súčasne so zámerom zhoršiť postavenie žalobcov, nebolo súdu
prvej inštancie preukázané. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali tvrdenia o tom,

že žalovaný v 1. rade zanedbal svoje zákonom stanovené povinnosti, zámerne uvádzal správnym,
resp. iným štátnym orgánom nepravdivé informácie o stavbách, resp. vybavoval si úradné záležitosti
cez známosti. Vo vzťahu k správnemu konaniu, v ktorom došlo k prideleniu súpisných čísiel sporným
stavbám,súdprvejinštancieuviedol,žesúdvcivilnomkonaníniejeoprávnenývyhodnocovaťzákonnosťrozhodnutia o pridelení súpisných čísiel, ani posudzovať žalovaným v 1. rade predložené podklady v
uvedenom konaní. Navyše výsledky tohto správneho konania nie sú podstatné a relevantné pre daný
spor pri posudzovaní otázky rozporu kúpnej zmluvy s dobrými mravmi. K prideleniu súpisných čísiel

došlo v roku 2003, naproti tomu k predaju stavieb až v roku 2009. Vychádzajúc z týchto skutočností súd
prvej inštancie dospel k záveru, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a obchodnou
spoločnosťou VVL INVEST, s.r.o., dňa 4.11.2009 je platná. Z tohto dôvodu žalovaný v 1. rade nie je
pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní a nie je možné mu uložiť povinnosť odstrániť sporné stavby,
keďže nie je ich vlastníkom. Nakoľko žalovaným v 2. až 4. rade žalobcovia nenavrhli uložiť žiadnu

povinnosť, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Súd prvej inštancie priznal plne úspešným žalovaným v 1. a 3. rade nárok na plnú náhradu trov
konania voči žalobcom. Žalovaným v 2. a 4. rade napriek ich úspechu v konaní nárok na náhradu trov
konania nepriznal, keďže možnosť jeho priznania vylučovalo to, že im v tomto konaní preukázateľne
žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie označenom v záhlaví vo výroku I. o zamietnutí žaloby podali
odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového
poriadku. V odvolaní uviedli, že konštatovanie súdu prvej inštancie, že obsah kúpnej zmluvy je určitý a je
možné jednoznačne identifikovať aj príslušenstvo budov, sa nezakladá na pravde, nakoľko identifikácia

ošipární je možná len pre toho, kto vykoná miestnu obhliadku. Budovy uvedené v kúpnej zmluve
sa podľa zákona majú od 1.9.2009 identifikovať parcelným číslom. Aj kataster nehnuteľností konal
protizákonne, nakoľko neaplikoval katastrálny zákon platný od 1.9.2009. Samotná kúpna zmluva je
vyvrátením správnosti údajov evidovaných v katastri nehnuteľností. Od začiatku je pre zmluvné strany
a aj pre súd jasné, že do katastra nehnuteľností žalovaný v 1. rade oznámil katastrálnemu úradu

nepravdivé, respektíve neúplné údaje. Pri tom asistovala starostka obce a v roku 2014 alibisticky vydala
opravné rozhodnutia s odôvodnením, že takto boli budovy evidované v katastri nehnuteľností. Súd
prvej inštancie nebol nestranný a pri ignorovaní aktuálneho znenia katastrálneho zákona robil závery,
v ktorých sa dostal do rozporu sám so sebou. Predmet zmluvy, ani budovy a ani príslušenstvo neboli
vymedzené v kúpnej zmluve tak, ako to v čase podpísania zo strany žalovaného v 1. rade vyžadoval

platný zákon, čo však súd prvej inštancie nepovažoval za podstatnú okolnosť pri rozhodovaní vo veci.
Cena dodatočne zapísaná do zmluvy nespĺňa zákonné podmienky. Cena každej jednej budovy a stavby
musí byt' osobitne uvedená, každá budova a stavba je iná a nachádza sa na niekoľkých parcelách
žalobcov.Odkoncaroku2007saživočíšnavýrobavareálibývaléhohospodárskehodvoranevykonávala
a právnická osoba VVL INVEST, s.r.o. nemala v predmete činnosti živočíšnu výrobu. Z uvedeného

vyplýva, že príslušenstvo prestalo byť príslušenstvom koncom roku 2007 a preto cena každej stavby
nezapísanej v katastri nehnuteľností nachádzajúcej sa v hospodárskom dvore žalovaného v 1. rade
okrempresnejidentifikáciemalabyt'vkúpnejzmluveuvedená.Zkúpnejzmluvyjednoznačnevyplýva,že
žalovaný v 1. rade by mal na kupujúceho postúpiť nájomné zmluvy, nakoľko pozemky neboli predmetom
zmluvy. Vyhlásenie A. A., že „tu je všetko jeho," svedčí tiež o nečestnom konaní. Je skutočnosťou, že

na základe tohto vyhlásenia svojvoľne, bez súhlasu vlastníkov pozemkov využíval celý areál bývalého
hospodárskeho dvora. Jeho vyhlásenie dokazuje len to, že vôľa kupujúceho smerovala ku kúpe všetkých
nehnuteľností v tomto areáli, k čomu však nemohlo dôjsť. Podanie žaloby zo strany žalovaného
sp. zn. 6C/80/2005 smerovalo k tomu, aby zabránilo vlastníkom vstup na ich pozemky, zabránilo v
hospodárení na nich, aby sa získal čas na vyhľadávanie potenciálneho kupujúceho, čo žalovaný v 1.

rade dosiahol tým, že na základe nepravdivých tvrdení súd prerušil konanie sp. zn. 6C/203/2005. Ak
by súd prvej inštancie naštudoval súdny spor sp. zn. 6C/80/2005, vedel by, že spor bol na odvolacom
súde a právoplatne ukončený späťvzatím žaloby 13.10.2010 a dátum povolenia vkladu kúpnej zmluvy
je 6.11.2009. Je to aj dátum konca predbežného opatrenia, ktorý zakazoval vlastníkom vstup na svoje
pozemky. Súd prvej inštancie nehodnotil skutočnosť, že žalovaný v 1. rade uzatvoril 4.11.2009 kúpnu

zmluvu s pofidérnou spoločnosťou. Zo spisových materiálov jednoznačne logicky vyplýva, že družstvo
muselo nájsť kupujúceho, s ktorým uzatvorí kúpnu zmluvu, od ktorého vlastníci pozemkov nebudú môcť
svoje vlastnícke práva vymôcť, ktorú skutočnosť bolo potrebné logicky spojiť s preštudovaním uznesenia
Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/30/2012. Vyjadrenie súdu prvej inštancie, že zámerom predaja
nebolo zhoršiť postavenie žalobcov zo strany žalovaného v 1. rade, je logicky vyvrátiteľné. Celá žaloba

žalobcov svedčí o tom, že žalovaný v 1. rade nedisponuje a ani nemôže disponovať platnými dokladmi.
Z vyžiadaných spisov z obecného úradu musí byť evidentné, že vydanie súpisného čísla k stavbám
protizákonným postupom nespôsobuje oprávnenosť stavby. Rozhodnutie o pridelení súpisného čísla
nie je rozhodnutím o oprávnenosti stavby a súd tým nie je viazaný. Žalovaný v 1. rade podpísal kúpnuzmluvu dňa 4.11.2009, zmluvné strany podali návrh na vklad dňa 5.11.2009, zmluvné strany opravili
kúpnu zmluvu dňa 6.11.2009 a vklad kúpnej zmluvy sa povolil v rovnaký deň, pričom zmluvu opravili pred
vedúcim zamestnancom, ktorý rovnako ignoroval novelu katastrálneho zákona účinného od 1.9.2009.

Súd prvej inštancie zohľadnil všetky protiprávne konania poľnohospodárskeho družstva od roku 1953,
protiprávne konania štátnych úradov, Obce Trstená na Ostrove a Katastra nehnuteľností v Dunajskej
Strede. Vedome nezohľadnil ústavné právo majiteľov pozemkov. Žalobcovia navrhli odvolaciemu súdu,
aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol tak, ako to žalobcovia žiadali v žalobe.

6. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný v 1. rade. Vo vyjadrení uviedol, že všetky stavby, ktorých
vypratania sa žalobcovia domáhajú, boli stavbami oprávnenými, čoho dôkazom je aj to, že týmto
stavbám boli pridelené príslušným orgánom súpisné čísla. Žalobcovia síce deklarujú, že posudzované
stavby sú neoprávnenými, žiadne relevantné dôkazy k týmto tvrdeniam nepredložili a taktiež nijakým
spôsobom nepreukázali, že by údaje v katastri nezodpovedali skutočnému stavu. Do dnešného dňa
nebolo nijakým spôsobom zo strany žalobcov preukázané, že by údaje katastra neboli hodnoverné. V

prebiehajúcom konaní zaťažuje dôkazné bremeno v otázke nesprávnosti údajov katastra nehnuteľností
výsostne žalobcov. Žalobcovia sa konštantne a v rozpore s touto zásadou nepochopiteľne snažili
prenášať dôkazné bremeno na žalovaného v 1. rade, kedy od neho žiadali predložiť viaceré dokumenty
a žiadali preukazovať nimi tvrdené, avšak nepreukázané skutočnosti. Žalobcami namietaná kúpna
zmluva je určitá vo všetkých ohľadoch. Podľa názoru žalovaného v 1. rade nemôže byť neurčitá a tým

absolútne neplatná zmluva, ktorá sa opiera o zápis v katastri nehnuteľnosti, vychádza z príslušného
listu vlastníctva. Špecifikácia súboru vecí slúžiacich k nerušenému užívaniu stavieb je podľa názoru
žalovaného v 1. rade dostatočne určitá a nemôže vzbudiť pochybnosť o tom, že tieto objekty boli
predmetom prevodu spolu so stavbami. Ani prípadné opomenutie niektorých objektov nespôsobuje
a nemôže spôsobiť absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, nakoľko predmetné objekty sú súčasťou

stavieb, ktoré prešli na kupujúceho aj bez potreby ich uvedenia v kúpnej zmluve. Žalovaný v 1. rade
rezolútne odmieta aj tvrdenie žalobcov, že sporná kúpna zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými
mravmi. Žalobcovia žiadny dôkaz o tom, že by ich žalovaný v 1. rade chcel poškodiť, nepredložili. V
prejednávanom prípade sa jednalo o štandardný predaj nehnuteľností kupujúcemu (spoločnosti VVL
INVEST, s.r.o.), ktorý o stavby a objekty prejavil záujem, ktorý následne tieto stavby zrekonštruoval

a napokon v nich aj prevádzkoval svoju obchodnú činnosť. Žalovaný v 1. rade si preto nedokáže
vysvetliť, z akého dôvodu ho žalobcovia obviňujú z konania v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v 1.
rade neskúmal a nemal na to ani žiadny právny dôvod, z akého dôvodu došlo k ďalším opakovaným
prevodom. V otázke dojednania kúpnej ceny má žalovaný v 1. rade za to, že táto bola dojednaná platne
a v súlade s právnymi predpismi, a to odkazom na faktúru č. 11109 zo dňa 4.3.2009. Žiadny právny

predpis nezakazuje zmluvným stranám dojednať si kúpnu cenu ako cenu za súbor nehnuteľností. Práve
naopak, v rámci súkromného práva sa účastníkom právnych úkonov poskytuje pomerne široká zmluvná
autonómia v tom, ako si upravia jednotlivé zmluvné atribúty. Je absolútne súladné s právom, pokiaľ
si zmluvné strany dojednajú kúpnu cenu ako súhrnnú za všetky nehnuteľnosti. Splatnosť kúpnej ceny
nie je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a jej absencia nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy.

Na vyššie uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy pre vylúčenie pochybností
dodatočne doplnili do kúpnej zmluvy aj číselné vyjadrenie kúpnej ceny, ktoré sa plne zhoduje s výškou
kúpnej ceny uvedenou na faktúre, pričom takéto dodatočné doplnenie kúpnej zmluvy nemožno vykladať
tak, že by ním zmluvné strany odstraňovali nedostatky kúpnej zmluvy, ktoré by boli spôsobilé privodiť
jej neplatnosť. Nijaký predpis nezakazuje zmluvným stranám v súvislosti s kúpnou cenou odkázať na

skorší, už existujúci dokument, z ktorého výška kúpnej ceny nepochybne vyplýva. Žalovaný v 1. rade
navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

7. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade k odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalobcovia. Vo vyjadrení uviedli,
že nikto nemôže mať úžitok z vlastného protiprávneho konania, pričom práve to sa snaží dosiahnuť

žalovaný v 1. rade. Je absurdné, že žalobcovia vo svojom petite musia presne vymedziť umiestnenie
neoprávnených stavieb, aby mohli byť úspešní v súdnom spore, pričom na druhej strane súd prvej
inštancie to nežiada od žalovaného v 1. rade. Všetky nehnuteľnosti nezapísané v katastri nehnuteľností
musia byť identifikované číslami parciel, na ktorých sa nachádzajú. Ako je to ďalej uvedené v zmluve,
stavby nezapísané v katastri nehnuteľností sa prevádzajú podpisom zmluvy, ale len ak sú presne

identifikované, preto musí byť uvedená aj ich samostatná cena, aby sme mohli hovoriť o kúpe stavieb
nezapísaných v katastri nehnuteľností v momente podpísania kúpnej zmluvy. Hromadné určenie ceny
je možné len, ak predmet zmluvy je presne vymedzený tak, ako to vyžaduje zákon.8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu,

proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo

na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k

záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je
v napadnutom zamietajúcom výroku vo veci samej a v závislých výrokoch o náhrade trov konania vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

9. Predmetom konania je požiadavka žalobcov na uloženie povinnosti žalovanému v 1. rade na vlastné
náklady odstrániť neoprávnené stavby aj s ich základmi nachádzajúce sa v katastrálnom území P. Q. R.,
atostavbyzapísanévListevlastníctvačísloXXXakoošipáreňsúpisnéčísloXXXnapozemkochparcela
číslo 466/3, parcela číslo 466/33, parcela číslo 466/36, ošipáreň súpisné číslo XXX na pozemkoch
parcela číslo 466/4, parcela číslo 466/38, ošipáreň súpisné číslo XXX na pozemkoch parcela číslo

466/42, parcela číslo 466/39, parcela číslo 466/5, ošipáreň súpisné číslo XXX na pozemkoch parcela
číslo 466/47, parcela číslo 466/41, parcela číslo 466/6, ďalej časť budovy zapísanej v Liste vlastníctva
číslo XXX ako sýpka súpisné číslo XXX na pozemkoch parcela číslo 466/2, parcela číslo 466/44, časť
budovy zapísanej v Liste vlastníctva číslo XXX ako ošipáreň súpisné číslo XXX na pozemkoch parcela
číslo 466/13, parcela číslo 466/35 (ďalej aj „sporné stavby“), na uloženie povinnosti žalovanému v 1.

rade po odstránení stavieb aj so základmi zarovnať vzniknuté jamy po budovách s ostatnou úrovňou
pozemkovokolostavieb,atosnezávadnouzeminou.Súdprvejinštanciežalobuzamietolprenedostatok
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade, keď dospel záveru, že žalovaný v 1. rade nie je
vlastníkom sporných stavieb a žalovaným v 2., 3., 4. rade nenavrhli žalobcovia uložiť žiadnu povinnosť.
Žalobcovia nesúhlasili so zamietajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie, v odvolaní uvádzali (rovnako

ako v konaní pred súdom prvej inštancie), že kúpna zmluva, ktorou žalovaný v 1. rade predal sporné
stavby, je neplatným právnym úkonom.

10. Podľa § 387 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí,
ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody (ods. 2).

11. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť

vypracovaniatzv.skrátenéhoodôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniaje
podmienenátým,žeodvolacísúdsavplnomrozsahustotožnísdôvodminapadnutéhorozhodnutiasúdu
prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s
týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody
uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi

súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia
odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v odôvodnení
rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať
taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade
jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu oodvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolaní, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového

poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť
v súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací
súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku
predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatnenej požiadavky, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatnených nárokov, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci

samej, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcom. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

14. Žalobcovia podali odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného
sporového poriadku.

15. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno

napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku

odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

17. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými

námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre

dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasnemusí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

18. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalobcami v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobcovia s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie
totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

19. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia v odvolacom konaní neuviedli
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového
poriadku. Ak aj žalobcovia v odvolaní poukazujú na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť,

že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto
prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní
vychádzal.

20. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcov bolo namietanie, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku vád v skutkových
zisteniach vec aj nesprávne právne posúdil.

21. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie

v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich
závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov

odporuje horeuvedenémuzákonnémuustanoveniu.Akniejemožnésúduvtomtosmerevytknúťžiadne
pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

22. Súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil
rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd

ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo
vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti
tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny
predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalobcami v odvolaní

nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v preskúmavanom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

23. S poukazom na dôvody súdu prvej inštancie pre zamietnutie žaloby a na uplatnenú odvolaciu
argumentáciu žalobcov, spornou a odvolaním nastolenou otázkou bolo, či kúpna zmluva uzatvorená

dňa 7.5.2009 medzi predávajúcim Poľnohospodárska družstvo v Jurovej, IČO 00 191 493, so sídlom
Pošta Baka, Jurová ako predávajúcim a VVL INVENT, s.r.o., IČO 35 902 124, so sídlom Košická 37,
Bratislava ako kupujúcim, predmetom ktorej bol (mimo iného) prevod sporných stavieb, je ne/platná,
teda či žalovaný v 1. rade je naďalej vlastníkom sporných stavieb.24. Dôvod neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy videli žalobcovia v neurčitosti tohto právneho úkonu,
keďže podľa žalobcov predmet zmluvy – budovy a príslušenstvo neboli vymedzené katastrálnym

zákonom. Súd prvej inštancie správne uzavrel (ods. 61. rozsudku súdu prvej inštancie), že stavby, ktoré
boli predmetom prevodu, boli označené v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon) v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy, a to konkrétne podľa katastrálneho územia,
súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená. Označenie stavieb

v predmetnej kúpnej zmluve zodpovedalo údajom evidovaným v katastri nehnuteľností v čase uzavretia
predmetnej zmluvy. Ak aj žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie namietali, že v predmetnej
kúpnej zmluve nebol uvedený druh a výmera pozemku, uvedená argumentácie nie je náležitá, keďže
druh a výmera sa uvádza pri prevode pozemkov a nie pri prevode stavieb, pričom pri stavbách je
postačujúcim v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia uviesť parcelné číslo pozemku, na ktorom
je stavba postavená, čo v preskúmavanom prípade splnené bolo. Napokon ani žalobcovia v odvolaní

neuviedli, aké označenie vo vzťahu k stavbám v predmetnej kúpnej zmluve absentovalo.

25. Neopodstatnené sú aj odvolacie argumenty žalobcov o tom, že podľa ich názoru nie je možné
z predmetnej kúpnej zmluvy identifikovať príslušenstvo a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie o tejto otázke (ods. 62. rozsudku súdu prvej inštancie).

Predmetom predmetnej kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti, pričom ich príslušenstvo bolo identifikované
odkazom na fotodokumetáciu tvoriacu prílohu kúpnej zmluvy, čo nie je v rozpore so žiadnym zákonným
ustanovením. Pokiaľ príslušenstvo sporných stavieb tvorili hnuteľné veci, nie je možné ich ani
identifikovať podľa údajov katastra nehnuteľností, dokonca k ich prevodu postačuje ústna kúpna zmluva
a pokiaľ príslušenstvo sporných nehnuteľností tvorili ďalšie nehnuteľné veci, ktoré neboli uvedené

v predmetnej kúpnej zmluve, neboli potom nehnuteľné veci tvoriace príslušenstvo sporných stavieb
predmetom prevodu podľa predmetnej kúpnej zmluvy. Napokon žalobcovia ani nežiadali od žalovaného
v 1. rade odstrániť príslušenstvo sporných stavieb.

26. Vo vzťahu k namietanej neurčitosti, resp. neplatnosti právneho úkonu, odvolací súd poukazuje

na princíp preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou a v zhode so súdom prvej
inštancie zdôrazňuje, že žalovaný v 1. rade a VVL INVENT, s.r.o. uzatvorili písomne dvojstranný právny
úkon - kúpnu zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, v ktorej si dojednali všetky podstatné náležitosti
kúpnej zmluvy. Porozumenie s obsahom kúpnej zmluvy predávajúci a kupujúci potvrdili vlastnoručnými
podpismi na kúpnej zmluve.

27. Taktiež odvolacia námietka žalobcov, že kúpna zmluva je neplatná, keďže kúpna cena bola
dojednaná súhrnne za všetky nehnuteľnosti a nie je možné zistiť, aká časť kúpnej ceny pripadá na
jednotlivé nehnuteľnosti, nie je náležitá. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by kúpna
cena pri predaji viacerých nehnuteľností mala byť dohodnutá za každú predávanú nehnuteľnosť zvlášť.

Naopak je bežnou praxou, že pri predaji viacerých nehnuteľností medzi tými istými účastníkmi kúpnej
zmluvy sa kúpna cena dojednáva spolu za všetky nehnuteľnosti, zvlášť za situácie (ako je tomu v tomto
prípade), že sa nehnuteľnosti predávali (aj užívali) ako celok, teda súbor vedľa seba stojacich stavieb
nachádzajúcich sa v areáli bývalého hospodárskeho dvora slúžiacich k živočíšnej výrobe. Splatnosť
kúpnej ceny nie je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a jej absencia tak nespôsobuje neplatnosť

kúpnej zmluvy. Niet žiadneho zákonného dôvodu pre vyslovenie neplatnosti predmetnej kúpnej, ak jej
účastníci prejavili vôľu scudziť prevádzané nehnuteľnosti za cenu dohodnutú pre všetky nehnuteľnosti
jedinou sumou.

28. Vo vzťahu ku kúpnej cene žalobcovia namietali, že kúpna cena je neprimerane nízka a nespĺňa

zákonné podmienky. Z obsahu predmetnej kúpnej zmluvy vyplynulo, že kúpna cena bola dohodnutá vo
výške 40.460 eur, pričom oprava predmetnej kúpnej zmluvy bola uskutočnená v súlade s ustanovením
§ 42 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy doplnením priamo
v texte zmluvy s uvedením dátumu vykonania opravy, a to konkrétne formou doložky pod skončeným

textom so súhlasom účastníkov (§ 41 vyhlášky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady
Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon)). Vo všeobecnosti platí, že výška kúpnej ceny je stanovená dohodou a účastníci
kúpnej zmluvy nie sú obmedzovaní v dojednaní výšky kúpnej ceny okrem prípadov, na ktoré savzťahuje cenová regulácia upravená cenovým predpisom, čo nie je prejednávaný prípad. Ak si účastníci
kúpnej zmluvy dojednali aj kúpnu cenu, ktorá sa odchyľuje od zvyčajnej (trhovej) ceny, nespôsobuje
to neplatnosť právneho úkonu. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že vo vzťahu k dojedananiu

kúpnej ceny nezistil žiaden dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy (ods. 63. rozsudku súdu prvej inštancie) a
odvolací súd nemá k týmto záverom súdu prvej inštancie viac, čo dodať.

29. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov, že predmetná kúpna zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými
mravmi, nakoľko neboli v skutočnosti uzatvorené nájomné zmluvy s vlastníkmi pozemkov a žalovaný v 1.

rade ju uzavrel s pofidérnou spoločnosťou, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s argumentami
súdu prvej inštancie (ods. 64., 67. rozsudku súdu prvej inštancie) a nepovažuje ich za potrebné
opakovať. Rovnako ďalšie prevody sporných nehnuteľností z nadobúdateľa na tretie subjekty nemohli
spôsobiť neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, keďže nasledovali až po uzavretí predmetnej kúpnej
zmluvy a netýkali sa zmluvného vzťahu z predmetnej kúpnej zmluvy, teda nemožno ich pričítať na ťarchu
žalovaného v 1. rade.

30. Žalobcovia ďalej v odvolaní argumentovali tým, že údaje v katastri nehnuteľností nezodpovedajú
skutočnosti, nakoľko žalovaný v 1. rade oznámil katastrálnemu úradu nepravdivé, resp. neúplné údaje.
V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobcovia na podporu tohto svojho tvrdenia
nepredložili a ani nenavrhli súdu prvej inštancie vykonať žiadne dôkazy. V prejednávanej veci tak právna

domnienka o hodnovernosti a záväznosti údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra) vyjadrená
v ustanovení § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov nebola vyvrátená. Navyše by bolo
nadbytočným zaoberať sa rozsahom odstránenia sporných stavieb, keďže žaloba bola zamietnutá pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade. Obdobne to platí aj vo vzťahu k tvrdeniam

žalobcov v odvolaní, že starostka zneužila svoje právomoci, nakoľko ani v tomto prípade žalobcovia
nepredložili a ani nenavrhli súdu prvej inštancie vykonať žiadne dôkazy. Žalobcovia síce v odvolaní
opakovane uvádzajú, že súd prvej inštancie nehodnotí dôkazy, ignoruje realitu, avšak sami v odvolaní
ani len neoznačili žiadne dôkazy, z ktorých by mali vyplynúť nimi tvrdené skutočnosti.

31. Žalobcovia tiež namietali, že identifikácia ošipárni je možná len pre toho, kto vykoná miestnu
obhliadku. V ďalšom namietali, že naštudovaním spisu sp. zn. 6C/80/2005 by súd prvej inštancie vedel,
že podanie žaloby v uvedenej veci zo strany žalovaného smerovalo k zabráneniu vlastníkom vstupu na
ich pozemky a skutočnosť, že družstvo muselo nájsť kupujúceho, s ktorým uzatvorí kúpnu zmluvu, od
ktorého vlastníci nebudú môcť svoje vlastnícke právo vymôcť, je potrebné spojiť s preštudovaním spisu

Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/30/2012.

32. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky
potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a
povinnosť dôkaznú). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje obe strany sporu v konaní

ovládanom prejednacou zásadou, t. j. v sporovom konaní, keďže nesplnenie tejto povinnosti môže
mať pre stranu nepriaznivý dôsledok v podobe nepriaznivého výsledku sporu. Okolnosť, že strana v
sporovom konaní nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa označuje v procesnej
teórii jej procesnou zodpovednosťou. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia.
Dôkazným bremenom je zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých

alebo z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení
reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky
navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné, než navrhnuté a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový
základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad
(neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží

dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného
práva.

33. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcova nenavrhli vykonať dôkaz obhliadkou sporných
stavieb na mieste, preto nesúhlas s konštatovaniami súdu prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku

pre nevykonanie obhliadky sporných stavieb na mieste, nie je náležitý. Žalobcovia nenavrhli v konaní
pred súdom prvej inštancie ani vykonať dôkaz oboznámením s obsahom spisov tamojšieho súdu sp. zn.
6C/80/2005 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/30/2012. Navyše podľa názoru odvolacieho súdu
pripojenie spisu z iného konania v inej právnej veci nepredstavuje dôkazný prostriedok preukazujúcitvrdenia žalobcov, že predmetná kúpna zmluva je v rozpore s dobrými mravmi (keď žalobcovia sa
v odvolaní odvolávajú na tieto dva spisy vo vzťahu k ods. 67. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku),
nakoľko obsahom súdneho spisu je celý súhrn procesných úkonov súdu a strán sporu, zápisníc

o pojednávaní, listinných dôkazov a podobne, ktoré ako celok nie je možné ani efektívne vykonať ako
dôkaz na pojednávaní súdu v inej veci. Je povinnosťou strany sporu na preukázanie svojho tvrdenia
označiť alebo predložiť konkrétny dôkaz, ktorým je možné a efektívne jej tvrdenie preukázať. Za takýto
dôkaz odvolací súd nepovažuje pripojenie spisu z iného konania, pretože v súdnom spore súd namiesto
strany nemôže určovať, ktorý dôkazný prostriedok vykonaný v inom súdnom konaní, ktorého obsah

je zachytený v súdnom spise, preukazuje tvrdenie strany sporu v tom-ktorom prejednávanom spore,
nakoľko by tým v spore zvýhodnil jednu stranu sporu oproti inej strane sporu, čo je neprípustné,
keďže strany sporu majú v konaní rovné postavenie (uplatňuje sa princíp rovnosti sporových strán).
žalobcovia neoznačili konkrétny dôkaz nachádzajúci sa v iných súdnych spisoch preukazujúci ich
tvrdenia. Odvolacia námietka žalobcov v tomto smere o neúplnom zistení skutkového stavu súdom prvej
inštancie nie je opodstatnená.

34. Žalobcovia nesúhlasili s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie
posúdil predmetnú kúpnu zmluvu za platnú. Opakovane v odvolaní namietali, že predmetná kúpna
zmluva je absolútne neplatná z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho
zákonníka. Závery dokazovania v preskúmavanom prípade však jednoznačne svedčia o tom, že neboli

dané žalobcami deklarované právne dôvody neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Odvolaciemu súdu
nezostávalo nič iné len v zhode so súdom prvej inštancie konštatovať, že žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno v súdenom spore, že žalovaný v 1. rade je naďalej vlastníkom sporných stavieb.

35. Bez ohľadu na motiváciu žalobcov žiadať odstránenie sporných stavieb práve a len od žalovaného

v 1. rade, dôvodiac absolútnou neplatnosťou predmetnej kúpnej zmluvy, treba prisvedčiť presvedčivej
argumentácii súdu prvej inštancie, ktorý sa náležite vysporiadal s argumentami žalobcov predostretých
v rámci procesného útoku v konaní pred súdom prvej inštancie (zopakovaných v odvolaní), pričom
jeho závery nie je potrebné opakovať a odvolací súd opäť poukazuje na odôvodnenie preskúmavaného
rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sú uvedené výsledky vykonaného dokazovania a závery

z nich plynúce. Vzhľadom k uvedenému mal odvolací súd za to, že nebolo možné vyhodnotiť
odvolaciu argumentáciu žalobcov vo vzťahu k pochybeniam súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach
a v právnom posúdení veci za dostatočnú.

36. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli

potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, tak jednoznačne svedčia o tom,
že neboli dané žalobcami uvádzané dôvody na vyslovenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy
a v nadväznosti na to na uloženie povinnosti žalovanému v 1. rade odstrániť sporné stavby.
Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie
právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej

nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil. Preto
opodstatnene súd prvej inštancie žalobu preskúmavaným rozsudkom zamietol.

37. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku uvádzané žalobcami nie sú naplnené.

38. Žalobcovia podali odvolanie výslovne i z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) Civilného
sporového poriadku. Z obsahu odvolania žalobcov však vyplýva, že z použitých odvolacích dôvodov
zdôvodnili len odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového
poriadku, vo vzťahu k ostatnému použitému odvolaciemu dôvodu neuviedli, aké konkrétne nedostatky

súdu prvej inštancie vytýkajú a bolo by porušením princípu rovnosti strán, pokiaľ by odvolací súd za
stranu - de facto z úradnej moci - vyhľadával všeobecne vytknuté (údajné) pochybenia súdu prvej
inštancie.

39. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalobcov s preskúmavaným rozsudkom o zamietnutí žaloby

odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno
právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd
nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov
a námietok (napr. II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.
Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho
rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I.

ÚS 50/04, III. ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017). Žalobcovia v odvolaniach vychádzajú z odlišných skutkových
záverov než súd prvej inštancie a robia z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa
uplatnených nárokov, resp. vyriešenia predbežnej otázky ohľadne platnosti kúpnej zmluvy. Rozsudok
súdu prvej inštancie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s uplatnenými nárokmi žalobcov. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol

rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj so všetkými
pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán. Pritom sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne
aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o
neopodstatnenosti nárokov uplatnených žalobcami. Odvolacie námietky žalobcov vyhodnotil odvolací
súd za nenáležité.

40. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú

jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovaťšpecifickouodpoveďou.Vzhľadomnadôvodzamietnutiažaloby,nebolotiežpotrebnézaoberať

sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcov týkajúcimi sa už samotných dôvodov pre odstránenie
sporných stavieb.

41. Vedený všetkými už opísanými úvahami odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
zamietajúcom výroku I. vo veci samej a v závislých výrokoch III., IV. o náhrade trov konania (ktoré

inak odvolaním ani spochybnené neboli a v prípade ktorých odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody
nesprávnosti) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

42. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcov a žalovaného v 1. rade odvolací súd
rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového

poriadku. V odvolacom konaní bol plne úspešným žalovaný v 1. rade, a preto jemu zásadne v zmysle
ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol
voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

43. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcov a žalovaných v 2., 3., 4. rade odvolací súd
rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario Civilného
sporového poriadku tak, že plne úspešným žalovaným v 2., 3., 4. rade nepriznal voči žalobcom nárok na
náhrada trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní v 2., 3., 4. rade boli v odvolacom

konaní pasívni, k odvolaniu žalobcov sa nevyjadrili, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili
a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal
z Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže
rozhodovanie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku najskôr o nároku na náhradu trov konania

a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, že žalovaným v 2., 3., 4.
rade žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so
zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.

44. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).