Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by ThDr. JUDr. Peter Melichárek

Legislation area – Obchodné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-17Cb/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519204631
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ThDr. JUDr. Peter Melichárek

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7519204631.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom ThDr. JUDr. Petrom Melichárekom, v spore žalobkyne: Valta Creative

s.r.o., so sídlom Južná trieda 44A, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 698 822, zast.: JUDr. Ján
Šofranko, advokát so sídlom Hraničná 2, Košice proti žalovanej: REINGUSS s.r.o. so sídlom Košické
Olšany 75, 044 42 Košické Olšany, IČO: 36 191 361, zast.: Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova
13, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 866 563, o zaplatenie 6.912 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 6.912,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 6.912,- eur od 18.02.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozsudku.

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie dňa 19.07.2019 domáhala vydania
platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 6.912,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne od 18.02.2019 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 18.01.2019 žalobkyňa ako dodávateľ vystavil žalovanej
ako odberateľovi faktúru č. 190100001, ktorá znela na úhradu sumy spolu vo výške 6.912,- eur.
Faktúra v zmysle fakturácie CAD konštrukčných prác na základe Dohody o poskytnutí inžinierskej a
konštruktérskejčinnostič.007/2018zodňa12.07.2018bolasplatnádňa17.02.2019.Tátofaktúranebola
žalovanou uhradená. Žalobkyňa si v zmysle uvedenej dohody splnila všetky povinnosti, avšak žalovaná
jej z neznámej príčiny neumožnila konštruktérske práce v zmysle faktúry č. 190100001 zrealizovať.
So žalovanou ako odberateľom boli stále problémy spojené s oneskoreným platením faktúr po dátume

splatnosti, o čom svedčia aj predsúdne výzvy priložené k žalobe, avšak faktúry v nich uvedené boli plne
uhradené. Faktúra č. 190100001 v zmysle fakturácie CAD konštrukčných prác na základe Dohody o
poskytnutí inžinierskej a konštruktérskej činnosti č. 007/2018 zo dňa 12.07.2018, splatná 17.02.2019
nebola do dňa podania žaloby uhradená. Nakoľko si žalobkyňa splnila všetky povinnosti z uvedenej
dohody, práce vykonať chcela, avšak jej to nebolo žalovanou dovolené, žiadala úhradu sumy 6.912,- €
v zmysle faktúry č. 190100001. Tým, že boli porušené pravidlá poctivého obchodného styku zo strany
žalovanej, ktoré žalobkyňa nevedela ovplyvniť, a tým, že žalobkyňa zakúpila všetky komponenty a

materiálpotrebnýnavykonanieCADkonštrukčnýchprác,vyhradilasinarealizáciutýchtoprácčas,prišla
na dojednané miesto, kde sa služba mala realizovať, ale žalovaná jej túto službu realizovať nedovolila,
má za to, že je poškodená a má právo žiadať od žalovanej uhradenie jej ušlého zisku vo výške 6.912,-
eur v zmysle § 381 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.3. K žalobe žalobkyňa doručila súdu Dohodu o poskytnutí inžinierskej a konštruktérskej činnosti zo dňa
12.07.2018, faktúru č. 180100006, faktúru č. 180100008, faktúru č. 180100009, faktúru č. 190100001,

predsúdne výzvy zo dňa 19.01.2019, zo dňa 24.10.2018, zo dňa 18.02.2019, plnomocenstvo, výpis z
obchodného registra žalobkyne a žalovanej a vyčíslenie trov konania a právneho zastúpenia.

4. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, č. k. 17Cb/21/2019-25 dňa 28.10.2019, proti ktorému podala
žalovaná včas odôvodnený odpor, v ktorom poprela nárok v celom rozsahu čo do dôvodu aj výšky.

Súd následne z tohto dôvodu uvedený platobný rozkaz zrušil. Žalovaná v podanom odpore uviedla,
že už pri fakturácii žalobkyne, ktorá nie je predmetom tohto konania, vyjadrila žalovaná nespokojnosť
s kvalitou fakturovanej práce žalobkyne a faktúrované práce reklamovala. Na základe uvedeného
žalovaná navrhla platobný rozkaz zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie.

5. K podanému odporu sa vyjadrila žalobkyňa tak, že naďalej trvá na tvrdeniach uvedených v návrhu

na začatie konania. Skutočnosti uvedené v odpore sa nezakladajú na pravde, odpor je právne
neopodstatnený, počas trvania obchodnoprávneho vzťahu žalovaná nikdy nereklamovala poskytnutú
inžiniersku a konštruktérsku činnosť a nakoľko nijakým relevantným spôsobom nepodložila tvrdenia
uvádzanévodpore,považuježalobkyňatvrdeniažalovanejzaúčelovézdôvodu,žechceoddialiťplnenie
si svojich záväzkov voči žalobkyni.

6. Okresný súd Košice - okolie rozsudkom zo dňa 19.11.2021 č.k. 17Cb/21/2019-102 rozhodol
nasledovne: I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovaný má proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

7. Na základe žalobkyňou podaného odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením č. k.
3Cob/135/2022-149 zo dňa 27.07.2023 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č. k.
17Cb/21/2019-102 zo dňa 19.11.2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 17Cb/21/2019 - 142 zo
dňa 19.04.2022 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení

uznesenia odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vec opätovne
prejednať a rozhodnúť s tým, že súd prvej inštancie sa osobitne vysporiada aj s argumentmi žalobkyne
pokiaľ ide o ňou tvrdený vznik nároku na ušlý zisk. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do
úvahylentieskutočnosti,ktorévyjdúvkonanínajavo(článok11ods.4zákonač.160/2015Z.z.Civilného
sporového poriadku [ďalej len „CSP“]) procesne správnym postupom. Pri právnom posudzovaní veci

vyjde z platnej právnej úpravy aj z právnych záverov odvolacieho súdu, ktorými je v ďalšom konaní
viazaný v zmysle § 391 ods. 2 CSP. Pokiaľ ide o skúmanie protiprávneho úkonu, bude súd prvej inštancie
vychádzať z toho, že protiprávny úkon je chápaný v tom zmysle, že ide nielen o porušenie právnej
povinnostiustanovenejzákonom,aleajoporušeniepovinnostivyplývajúcejzozmluvy.Novérozhodnutie
súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými

skutkovo a právne významnými otázkami i argumentmi sporových strán, vzhľadom na procesnú obranu
žalovaného osobitne i vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky.

8. Súd vyzval strany sporu aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy uplatnili prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany (navrhli, predložili dôkazy a pod.) s tým, že na neskôr uplatnené

prostriedky nemusí súd prihliadnuť (§ 153 CSP)

9. Žalobkyňa sa k výzve vyjadrila dňa 28.09.2023 tak, že objektívna zodpovednosť žalovanej vychádza
z po 1. protiprávneho úkonu – žalovaná porušila záväzkový vzťah, tým, že hoc bola dohoda platná
a účinná neumožnil žalobkyni vykonávať inžinierske a konštrukčné práce, po 2. vznik škody – ušlý

zisk, ktorý by v súlade s dohodou žalobkyňa dosiahla, pokiaľ by jej žalovaná umožnila vykonať prácu.
Ušlý zisk sa prejavuje a nebyť konania žalovanej mohla žalobkyňa dôvodne očakávať zväčšenie svojho
majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania žalovanej. Po 3. kauzálny nexus - príčinná
súvislosť. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina
priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. V súlade s vyššie uvedeným mala zato, že

v konaní pred súdom prvého stupňa bol prukázaný vznik škody, ušlý zisk a taktiež aj príčinná súvislosť.

10.Súdvovecinariadilpojednávaniena27.11.2023,ktoréhosazúčastniliobesporovéstrany.Žalobkyňa
sa vyjadrila tak, že žalovaná nepreukázala reálne písomné odstúpenie, neuviedla samozrejme aj nejakédohody, čiže došlo k porušenie zmluvných podmienok, čo sa týka odstúpenia a na základe toho, aj čo
sa týka výpovede svedka bolo preukázané, že nebol dôvod na odstúpenie, čiže tým žalobkyni vznikla
škoda v podobe ušlého zisku, ktorú v rámci návrhu žiada v celom rozsahu. Žalovaná sa vyjadrila tak, že

žaloba nebola podaná dôvodne, vzhľadom na tom, že žalovaná platne odstúpila od zmluvy, tým pádom
nevznikol nárok žalobkyne na odmenu za poskytnuté služby za mesiac november a december 2018.
Pokiaľ by však súd dospel k názoru, že dohoda o poskytnutí inžinierskej konštrukčnej činnosti trvala
aj za toto obdobie, tak poukázala najmä na článok 3 ods. 4 a 5 Dohody, v zmysle ktorej žalobkyňa
ako poskytovateľ bude poskytovať služby na základe požiadaviek klienta, t.j. žalovanej, prostredníctvom

obchodnej komunikácie alebo telefonickej komunikácie, emailom alebo cez teamviewer. Požiadavka má
pri tom obsahovať určité náležitosti, ale vzhľadom nato, že bolo zrejmé, že žalovaná nie je spokojná so
službami, tak tým pádom bolo možné usudzovať, že teda žiadne objednávky a konkretizácie zo strany
žalovanej nedôjdu. Vzhľadom nato je zrejmé, že za toto obdobie november, december 2018 by tým
pádom žalobkyni nevznikol nárok na úhradu ušlého zisku.

11. Na nariadenom pojednávaní dňa 27.11.2023 vypovedal svedok A. B. C. tak, že: „V podstate, ja som
nastúpil do firmy REINGUSS ako externý zamestnanec v lete 2018, kde mi vlastne bolo povedané,
že budem pracovať na projekte (v čase 9:55 hod. nie je rozumieť, o aký projekt ide) a mali sme
tam vlastne vytvárať nejakú dokumentáciu k tomuto projektu s tým, že počas môjho pôsobenia na
externom pracovisku v REINGUSSE, kde vlastne z mojej strany neprišlo k žiadnym potýčkam, k nejakým

konfliktomspánomD.,resp.smojímvedúcim,mojímnadriadeným.Vychádzalsomtamúplnevporiadku
aj s ostatnými zamestnancami a vlastne ma prekvapilo, že došlo k ukončeniu zmluvy medzi firmami.
Otázky na svedka:
Právny zástupca žalobkyne: Počas vášho pôsobenia u žalovanej boli nejaké problémy čo sa týka práce
alebo napr. nejaké reklamácie, môžeme zhodnotiť?

Svedok: o reklamácií som sa dozvedel až v podstate od žalobkyne, nie od svojho priameho vedúceho
u žalovanej a až následne nato, ako som sa to dozvedel od žalobkyne, až vtedy sa to začalo riešiť.
Právny zástupca žalobkyne: Čo bolo podstatou predmetnej reklamácie?
Svedok: predmetom reklamácie bolo to, že nesedela projektová dokumentácia.
Právny zástupca žalobkyne: Došlo k odstráneniu tejto reklamácie?

Svedok: áno
Právny zástupca žalobkyne: Po vybavení tejto reklamácie boli ešte nejaké nezrovnalosti, resp. ďalšie
reklamácie, resp. bol nejaký dôvod na ukončenie spolupráce?
Svedok: podľa môjho názoru nebol tam nejaký dôvod na odstúpenie od tejto dohody a neboli žiadne
ďalšie reklamácie.

Právny zástupca žalobkyne: Bolo zo strany zástupcov žalovanej ponúknuté pracovné miesto aj napriek
tomu, že vyplývajúce z dohody to mali zakázané?
Svedok: áno, vzhľadom nato, že som nemal nejaké konflikty u žalovanej, pracoval som tam bez nejakých
problémov, tak mi bolo zo strany žalovanej ponúknuté pracovné miesto.
Právna zástupkyňa žalovanej: Prichádzate u žalovanej do kontaktu aj s inými zamestnancami okrem

pána D.?
Svedok: keďže to bol open office, tak áno.
Právna zástupkyňa žalovanej: Reklamácia týkajúca sa tej projektovej dokumentácie bola vznesená
pánom D. alebo niekým iným?
Svedok: mne zo strany pána D. ohľadom tejto reklamácie nebolo nič povedané, dozvedel som sa to až

od predmetných zástupcov žalobkyne, že bola nejaká reklamácia.
Právna zástupkyňa žalovanej: Aký mohol byť motív na odstúpenie žalovanej z predmetnej dohody?
Svedok: podľa môjho osobného názoru mohlo byť za odstúpením od dohody to, že mne osobne bola
ponúknutá výhodná pracovná ponuka. Keďže by došlo k odstúpeniu od tejto dohody, ja by som plynulo
prešiel pod žalovanú nakoľko v danom projekte som bol zaučený a v podstate nebol by potrebný čas na

moje zaúčanie a bolo by to výhodné pre žalovanú, aj pre mňa, tá pracovná ponuka.
Právna zástupkyňa žalovanej: Boli ste potom ešte kontaktovaný zo strany pána D.?
Svedok: rozlúčil som sa a už som nebol kontaktovaný, odišiel som od žalovaného
Právna zástupkyňa žalovanej: Pracujete aktuálne u žalobkyne?
Svedok: áno

Sudca: Boli niekedy na vašu prácu nejaké sťažnosti, reklamácie, vyjadrenie nespokojnosti s vašou
prácou?
Svedok: neboli žiadne takéto reklamácie, dopyty a pod.“ Súd ponechal vyjadrenie svedka, tak ako ho
uviedol do zápisnice z dôvodu autentickosti vyjadrenia sa k veci.11. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu zistil skutkový stav veci:

12. Z predložených dôkazov, vyjadrení a výpovede svedka A. B. C. mal súd preukázaný skutkový
stav, že dňa 12.07.2018 bola medzi žalobkyňou a žalovanou uzavretá Dohoda o poskytnutí inžinierskej
a konštruktérskej činnosti (ďalej len „Dohoda“), predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb najmä v
oblasti inžinieringu a konštruktérskych činností. Dohoda bola uzavretá na dobu určitú od 12.07.2018
do 31.12.2018. Dňa 30.11.2018 poslal konateľ žalovanej konateľovi žalobkyne elektronický dokument,

v ktorom uviedol, že sa ich spolupráca okamžite skončila a reklamoval časť inžinieringu. Dňa
04.11.2018 poslal konateľ žalobkyne konateľovi žalovanej elektronický dokument, ktorým reagoval na
predchádzajúcu komunikáciu s konateľom žalovaného s tým, že pán C. je k dispozícii žalovanej a
on urobí všetko pre to, aby problém vo výkresoch bol vyriešený k spokojnosti žalovanej. Zároveň
nevidel dôvod na okamžité ukončenie spolupráce. Žalobkyňa splnila všetky svoje povinnosti vyplývajúce
z dohody a žalovaná neplatne odstúpila od tejto dohody.

13. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

14. Podľa § 261 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) táto časť zákona
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky

okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

16. Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

17. Podľa § 379 ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu
ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s
prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

18. Podľa § 380 ObZ, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela
vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

19. Podľa § 381 ObZ, namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu
zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam

porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

20.Zodpovednosťzaškodujeobjektívnouzodpovednosťou,kdeprevznikzodpovednostisanevyžaduje
zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinností zo záväzku (alebo inej
právnejpovinnostistanovenejvObchodnomzákonníku),vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzivznikom

škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Teda musí
preukázať, že mu vznikla škoda, že taká škoda bola spôsobená protiprávnym správaním zodpovedného
subjektu a napokon, že medzi vznikom škody a protiprávnym konaním existuje príčinná súvislosť. Z
hľadiska objasnenia a ustálenia príčinného vzťahu medzi protiprávnym úkonom a procesom vzniku
škody sa žiada preukázať, že vznik určitej škody je bezprostredným následkom reálneho porušenia

záväzkovej povinnosti určitou konkrétnou osobou.

21. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom konajúcej osoby a procesom vzniku škody
predpokladá, že ide o také pôsobenie protiprávneho úkonu, ktoré ako jediné a výlučné priamo vyvoláva
proces vzniku škody.

22. Podľa § 373 ObZ pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje porušenie povinností z obchodného
záväzkového vzťahu (§ 261 a § 262) alebo porušenie inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom
zákonníku. Škodou sa rozumie skutočná škoda ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktoráznamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk
ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Zodpovednosť je daná
len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Nie každé porušenie

povinnostízozáväzkualeboinejpovinnostistanovenejvObchodnomzákonníkuspôsobíškodu.Povinný
subjekt môže porušiť viac povinností, ale nie každé porušenie povinností je v príčinnej súvislosti so
vzniknutou škodou, pretože škoda nebude následkom (dôsledkom) porušenia povinností.

23. Škoda sa môže prejavovať ako škoda skutočná a škoda v podobe tzv. ušlého zisku. Ušlý zisk

predstavuje majetkovú ujmu, ktorá je daná tým, že poškodená strana nedocieli uvažovaný možný
ekonomický efekt, t. j, to čo by mohla dosiahnuť pri pravidelnom priebehu veci, keby nebola nastala
škodná udalosť. Túto ujmu možno vyjadriť aj tak, že je to ekonomicky vyčísliteľný odhad úrovne
nedosiahnutia možného zväčšenia majetku poškodenej osoby. Pri uplatňovaní ušlého zisku poškodená
strana môže požadovať náhradu buď skutočne ušlého zisku alebo náhradu tzv. obvyklého zisku
dosiahnutého v poctivom obchodnom styku v okruhu obchodného podnikania, v ktorom podniká

poškodená strana.

24. Žalobkyňa svoj nárok na náhradu ušlého zisku konzistentne opierala o argumentáciu, že i keď
zmluvný vzťah medzi ňou a žalovanou založený Dohodou o poskytnutí inžinierskej a konštruktérskej
činnosti č. 007/2018 trval až do 31.12.2018, žalovaná jej v mesiacoch november a december 2018

neumožnilarealizovaťkonštruktérskeprácevzmysletejtoDohody,atonapriektomu,ženaichrealizáciu
sivyhradilačasajzamestnanca.Žalovaná vDohodegarantovalažalobkynivmesiacochjúlaždecember
2018 objednávku v rozsahu 200 pracovných hodín mesačne na konštruktéra (článok 4. bod 2. Dohody).

25. Garancia žalovanej objednať si v mesiacoch júl až december 2018 u žalobcu 200 pracovných

hodín mesačne na konštruktéra, ktorá vyplýva z Dohody je základom pre priznanie nároku žalobkyni.
Zmluvný vzťah trval medzi stranami sporu podľa uzatvorenej Dohody do 31.12.2018. Žalovaná síce
mohla od Dohody odstúpiť, ale iba za podmienky predchádzajúceho písomného upozornenia žalobkyne
na neplnenie si jej povinností v súlade s ustanoveniami Dohody, pričom takéto písomné upozornenie
žalovanou v konaní preukázané nebolo. Žalovaná v konaní nerozporovala skutkové tvrdenie žalobkyne,

že v mesiacoch november a december 2018 jej neumožnila realizovať konštruktérske práce v zmysle
Dohody a rovnako nie je medzi stranami sporný ani obsah dojednania v článku 4. bode 2. Dohody.

26. Z výpovede svedka A. B. C. vyplýva, že žalovaná bola s jeho prácou spokojná o čom svedčí aj to,
že zástupca žalovanej ponúkol svedkovi pracovné miesto. V rámci jeho pracovnej činnosti bola jedna

reklamácia,ktorábolapromptneopravenáaponejužneboližiadnereklamácieakotvrdížalovaná.Podľa
názoru svedka za odstúpením od dohody bolo, že jemu bolo ponúknuté pracovné miesto u žalovanej
a on to odmietol, keďže následne došlo k tomu, že žalovaná neumožnila žalobkyne si vykonať práce
podľa dohody.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd preukázané, že žalovaná neumožnila v mesiacoch november
adecember2018žalobkyneuskutočniťgarantovanéprácevzmyslepredmetnejDohodyatak,žalobkyni
vznikol nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 6.912,- eur. Objektívna zodpovednosť žalovanej
vychádza z toho, že žalovaná porušila záväzkový vzťah, tým, že hoc bola dohoda platná a účinná
neumožnila žalobkyni vykonávať inžinierske a konštrukčné práce. Žalobkyňa by za práce, ktoré mala

vykonať dosiahla zisk pokiaľ by jej žalovaná umožnila vykonať prácu. Nebyť konania žalovanej mohla
žalobkyňa dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania
žalovanej. Príčinná súvislosť jasne vychádza z konania žalovanej.

28. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do

doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

29. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

30. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.31. Nárok na úrok z omeškania vznikol žalobkyni ohľadom faktúry č. 190100001 odo dňa nasledujúceho
po splatnosti faktúry t.j. od 18.02.2019 vo výške 5 % ročne. Súd preto zviazal žalovanú aj na zaplatenie
úrokov z omeškania, ktoré boli žalobkyňou vyčíslené nižšie ako v súlade s platnou právnou úpravou.

32. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a
a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

33. Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

34. Súd priznal žalobkyni paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c

ods. 1 ObZ vo výške 40,- eur.

35. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej,
preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú
argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne
rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, že
žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko bola v konaní plne úspešná,
to sa týka aj trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.