Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoPr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123207278
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123207278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/X, XXX XX C., proti žalovanému: Okresný súd Poprad, Štefánikova 100, 058 01 Poprad, o
určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29Cpr/3/2023-187 zo dňa 18.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania sa zamieta.

II. Potvrdzuje rozsudok.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná
žalobcovi žalovaným listom zo dňa 30.05.2023 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer žalobcu
u žalovaného naďalej trvá, súčasne sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi funkčný plat, ktorý dosiahol v čase výpovede od 01.08.2023 do dňa opätovného zaradenia
do štátnej služby.

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 73, § 74, § 75, § 77, § 95, § 96, § 98, § 99, § 111,
§ 118, § 119, § 121 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalovaný dňa 16.12.2022 písomne upozornil

žalobcu na porušenie služobnej povinnosti podľa § 111 ods. 1 písm. j) zákona č. 55/2017 Z.z. z dôvodu,
že v mesiaci september roku 2022 11-krát riadne nenastúpil do výkonu štátnej služby.

5. Dňa 14.04.2023 žalovaný upozornil žalobcu na opakované menej závažné porušenie služobnej
povinnosti pre porušenie ust. § 111 ods. 1 písm. e), teda neplnenie si služobných povinností riadne,
svedomite, čestne a včas, ako aj v súlade s ust. § 111 ods. 1 písm. j) zákona o štátnej službe, teda
nenastúpenie riadne do výkonu štátnej služby najneskôr do ôsmej hodiny. V zmysle vyššie uvedeného

upozornenia žalobca nenastúpil riadne do výkonu štátnej služby podľa elektronického dochádzkového
systému v mesiaci január 2023 12-krát a februári 2023 2-krát.6. Ku dňu 17.02.2023 ani ku dňu 05.04.2023 nebolo spracovaných 15 spisov po právoplatnom ukončení
veci, ktorých špecifikácia je uvedená v upozornení na opakované menej závažné porušenie disciplíny.
Fyzickou kontrolou náhodne vybraných piatich súdnych spisov registra „D“ boli zistené nedostatky, ktoré

neboli odstránené ku dňu 05.04.2023, ani ku dňu vyhotovenia tohto písomného upozornenia. Z obsahu
uvedeného upozornenia vyplýva, že poradná komisia pre účely preskúmania návrhu vo veci porušenia
služobnej disciplíny štátneho zamestnanca zo dňa 28.03.2023 uvedený podnet žalovaného za účasti
žalobcu preskúmala a konštatovala, že žalobca v rozsahu uvedenom v podnete žalovaného nenastúpil
riadne do výkonu štátnej služby v januári 12 dní a februári 2 pracovné dni a zároveň si neplnil služobné

povinnosti v zmysle ust. § 111 ods. 1 písm. e) v rozsahu v uvedenom v podnete. Poradná komisia preto
navrhla písomné upozornenie štátneho zamestnanca na porušovanie pracovného poriadku a v prípade
opakujúcej sa situácie navrhla zvážiť postup podľa § 75 ods. 1 písm. f) zákona.

7. Žalovaný dňa 30.05.2023 dal výpoveď žalobcovi v zmysle ust. § 75 ods. 1 písm. f) zákona o štátnej
službe, a to pre opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny podľa § 111 ods. 1 písm. j) a e)

citovaného zákona. Uvedená výpoveď bola prerokovaná dňa 22.05.2023 so zástupcami zamestnancov
a zo zápisnice z prerokovania vyplýva, že ani po opakovanom menej závažnom porušení vo väčšine
vecí nebol stále vykonaný žiaden úkon s výnimkou jedného spisu.

8.Podľanázorusúduprvejinštanciebolinastranežalovanéhosplnenévšetkyhmotnoprávnepodmienky

pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu podľa § 75 ods. 1 písm. f) zákona o štátnej
službe. Je nepochybné, že žalobca opakovane porušil služobnú povinnosť v zmysle ust. § 111 ods.
1 písm. j) citovaného zákona, teda dodržiavať určený služobný čas. Žalobca bol žalovaným dňa
16.12.2022nazákladepodneturiaditeľkysprávypísomneupozornenýnaporušenieuvedenejpovinnosti
v mesiaci september 2022, kedy 11-krát mal v dochádzkovom systéme evidované neskoré príchody.

Napriek uvedenému, žalobca naďalej uvedenú povinnosť porušoval, čo viedlo k upozorneniu na
opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 14.04.2023 pre neskoré príchody
v mesiaci január 2023 celkovo 12-krát a vo februári 2023 2-krát. Aj keď vo všetkých prípadoch čas
neskorého nástupu do práce v uvedenom období presahoval začiatok určeného služobného času
nepatrne, nemožno súhlasiť so žalobcom, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky výpovede.

9. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobca dlhodobo porušoval uvedenú
služobnú povinnosť v podstate od svojho nástupu na pozíciu vyššieho súdneho úradníka v roku 2005.
Opakovane bol štatutárnymi zástupcami upozorňovaný na porušovanie uvedenej služobnej povinnosti,
čo bolo aj dôvodom pre vydanie opatrení v rokoch 2014 - 2016, 2018 a 2019, ktorými bola žalobcovi

pre neospravedlnene zameškaný služobný čas krátená dovolenka, a to nielen súčasným štatutárnym
zástupcom, ale aj A. A. D., ktorý bol rodinným príslušníkom žalobcu. Skutočnosť, že žalobca dlhodobo
ignoroval dodržiavanie uvedenej služobnej povinnosti, mal súd prvej inštancie za preukázanú aj z
rozhodnutia, ktorým bol už písomne upozornený na porušovanie uvedenej služobnej povinnosti, ako aj
z výpisov z dochádzkového systému za obdobie od apríla 2019 do decembra roku 2022. Z uvedených

výpisov nesporne vyplýva, že žalobca mal v každom kalendárnom mesiaci evidovaný neskorý príchod
do práce a v mesiacoch júl, september, november, december 2019, február, apríl, jún, august, november
a december 2020, máj, august, november a december 2021, marec, apríl, máj, júl, október a december
2022 mal evidovaný aj neodpracovaný pracovný časový fond, extrémne v decembri roku 2020 až 33
hodín a 30 minút. Súd prvej inštancie dáva do pozornosti, že aj v mesiaci december roku 2022,

kedy bolo žalobcovi doručené prvé písomné upozornenie, mal evidovaných 12 neskorých príchodov do
zamestnania s neodpracovaným pracovným časovým fondom v rozsahu 4 hodín a 13 minút.

10. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania tak mal súd prvej inštancie za to, že na strane
žalovaného boli splnené hmotnoprávne podmienky pre výpoveď žalobcovi zo štátnozamestnaneckého

pomeru podľa § 75 ods. 1 písm. f) zákona o štátnej službe aj v prípade, ak by jediným dôvodom
výpovede bolo porušenie služobných povinností žalobcu podľa § 111 ods. 1 písm. j) zákona o
štátnej službe. Neobstálo pritom tvrdenie žalobcu, že výpoveď žalovaného bola voči jeho osobe
šikanózna a diskriminačná. Z výpovede riaditeľky správy nesporne vyplynulo, že na Okresnom
súde Poprad sú zamestnaní aj ďalší zamestnanci so zdravotným znevýhodnením, ktorí žiadne

problémy s dochádzkou nemajú. Podľa názoru súdu prvej inštancie práve naopak, žalovaný dlhodobo
toleroval žalobcovi porušovanie uvedenej služobnej povinnosti práve z dôvodu, že išlo o osobu
so zdravotným znevýhodnením, avšak pre jeho nemenný postoj k jej plneniu, pristúpil k výpovedi
zo štátnozamestnaneckého pomeru. Skutočnosť, že žalobcovi dlhodobo žalovaný toleroval neskorépríchody malo totižto nepriaznivé dôsledky nielen na pracovnú morálku ostatných zamestnancov, ale aj
ich postoj k vedúcim zamestnancom, ako autoritám súdu.

11. Žalobca nepreukázal, že by mu nebolo umožnené neskoré príchody ospravedlniť z objektívnych
dôvodov, napr. ospravedlneniami od lekára pre jeho nepriaznivý zdravotný stav. Pokiaľ žalobca žiadal
služobný úrad žalovaného, aby mu umožnil jeho neskoré príchody „vykryť“ schválením a čerpaním
dovolenky,idepodľanázorusúduprvejinštancieokonaniežalobcuodporujúcezákladnýmpovinnostiam
štátneho zamestnanca definovaným v § 111 zákona o štátnej službe.

12. Pokiaľ žalobca vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie nebol schopný podať výkon štátneho
zamestnanca po určený pracovný čas, mohol požiadať o určenie kratšieho pracovného času, na čo bol
upozornený aj v zápisnici z poradnej komisie. Žalobca však túto možnosť odmietol s tým, že by podával
ešte nižší výkon, zároveň by mal nižšie platové ohodnotenie, čo pri jeho dlžobách by bolo nevýhodné.

13. Zároveň nebolo preukázané diskriminačné konanie žalovaného voči žalobcovi tým, že inému
vyššiemu súdnemu úradníkovi, konkrétne A. E. nebola daná výpoveď napriek tomu, že boli splnené
hmotnoprávne podmienky podľa § 75 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe. Podľa vyjadrenia
žalovaného, ktoré žalobca nerozporoval, A. E. nemal neuspokojivé výsledky pri opakovanom služobnom
hodnotení, pri ktorom mal hodnotenie 4, teda výsledok služobného hodnotenia bol uspokojivý. Napriek

nedostatkom, ktoré pri plnení svojich služobných povinností mal, mu upozornenie doručené nebolo z
dôvodu jeho dlhodobej práceneschopnosti od októbra roku 2022. Po ukončení PN mal na rozdiel od
žalobcu dostatok sebareflexie a štátnozamestnanecký pomer skončil k 01.11.2023 dohodou.

14. Pokiaľ žalobca poukazoval na ďalšie diskriminačné konanie žalovaného voči jeho osobe pri

odmeňovaní, súd prvej inštancie sa týmito nezaoberal nakoľko s predmetom sporu nesúviseli.

15. Žalobca preukázateľne porušoval aj ďalšiu služobnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 111 ods. 1 písm.
e) zákona o štátnej službe, kedy si svoje povinnosti neplnil riadne, svedomite, čestne a včas.

16. Z výpovede svedkyne A. B. B., v senáte ktorej žalobca pôsobil 5 rokov ako vyšší súdny úradník
nesporne vyplynulo, že žalobca mal obdobie, kedy si pracovné povinnosti plnil riadne, ale potom
nasledovali obdobia, kedy pracovať nechcel. Aj v období, kedy vybavoval spisy, ktoré mu pridelené
boli, to vyžadovalo jej zvýšené úsilie, kedy musela osobne za žalobcom prísť, poprosiť ho, aby vybavil
ňou pridelené spisy v určených lehotách a ich vybavenie aj následne odkontrolovať. Z jej strany bol

opakovane upozorňovaný, aby si svoje pracovné služobné povinnosti plnil riadne, napriek tomu k zmene
jeho postoju nedošlo, a preto písomne požiadala o zmenu vyššieho súdneho úradníka.

17. Na základe podnetu bola spracovaná revízia spisov, ktoré boli žalobcovi pridelené s tým, že
nedostatky boli zistené v spisoch, ktoré boli žalobcovi pridelené v senátoch A. D., najmä v dedičských

spisoch, v ktorých neboli žalobcom realizované procesné úkony viac ako 6 mesiacov, v jednom prípade
takmer 2 roky (10D/92/2021, ktorý bol žalobcovi predložený 21.07.2021). Samotný postoj žalobcu, ktorý
neplnenie svojich služobných povinností podľa názoru súdu prvej inštancie spôsobom neprípustným
bagatelizoval tým, že išlo o nepodstatné spisy, ktoré nikto neurgoval, iba dokresľuje osobnosť žalobcu v
jeho prístupe k služobným povinnostiam. Pokiaľ deklaruje, že pôsobí v justícii 20 rokov, potom mu musí

byť známa rozhodovacia prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nevykonanie úkonu v
súdnom spise po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je považované za prieťah v konaní.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností potom mal súd prvej inštancie za preukázané splnenie
hmotnoprávnych podmienok výpovede žalovaného zo štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu zo dňa

30.05.2023 a žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

19. Súd prvej inštancie nevykonal dôkazy výsluchom A. D. a A. F. podľa návrhu žalobcu z dôvodu,
že tento neuviedol objektívne dôvody, ktoré by mu bránili uvedené návrhy na doplnenie dokazovania
predložiť v rámci procesného postupu podľa § 167 CSP najneskôr prednesom na pojednávaní konanom

dňa 24.01.2024. Skutočnosť, že dôkazná situácia žalobcu výsluchmi svedkov, ktoré sám navrhol sa
nevyvíjala v jeho prospech, nie je dôvodom na predkladanie ďalších návrhov na doplnenie dokazovania.
Okrem iného, vykonanie uvedených dôkazov by nemalo vplyv na zmenu právneho posúdenia predmetu
sporu. Skutočnosť, že si žalobca neplnil riadne služobné povinnosti v zmysle ust. § 111 ods. 1 písm.e) zákona o štátnej službe v senáte A. D. nesporne vyplýva z písomného upozornenia o opakovanom
menej závažnom porušení pracovnej disciplíny, ako aj z výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru,
ktorých obsahom boli práve spisy pridelené uvedenému sudcovi. Pokiaľ ide o výsluch A. G. F., aj tento

tak, ako to vyplýva z predloženého listinného dôkazu, žalobcu na porušenie služobných povinností,
konkrétne neskoré príchody do práce upozorňoval.

20. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému
žalovanému voči neúspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

o výške ktorých bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

21. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku. ktoré neboli

uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na správanie žalovaného, ktorý mal tendenciu žalobcovi len vytýkať mesiace, v ktorých
neodpracoval učený časový pracovný fond (niektoré mesiace boli nepatrné, napr. jún 2019 chýbalo iba
5 min., február 2020 iba 11 min.), pritom vôbec nezohľadnil skutočnosť, že väčšinu mesiacov za rok mal
žalobca navyše hodiny, teda nadčasy, ktorých prehľad spracoval do tabuľky.

Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu SR, ktorým bolo konštatované porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov v súvislosti s vecou vedenou na OS Poprad,
pod sp.zn. 7C/72/2015 mienil žalovaný všetku vinu za tento vzniknutý prieťah hodiť len na žalobcu.
Samotný ÚS SR však potvrdil, že za vzniknuté prieťahy môže asi 5 skutočností: nečinnosť OS Poprad
(6 a 18 mesiacov ), nečinnosť Najvyššieho súdu SR (22 mesiacov, počas ktorých NS SR ani nerozhodol

v nie zložitej veci), nadmerná zaťaženosť občianskych senátov na OS Poprad a NS SR, pandemická
situácia v dôsledku korony v rokoch 2020 a 2021, prieťah v konaní spôsobil si sám aj dovolateľ, keď
nezaplatil súdny poplatok za dovolanie a nesprávne vyplnil tlačivo na priznanie oslobodenia od súdneho
poplatku za dovolanie, hoci bol zastúpený advokátom.
Žalobca ako ťažko zdravotne postihnutý zo zákona má nárok na osobitné pracovné podmienky a

osobitnú úpravu pracovnej doby, resp. dojednanie kratšieho pracovného času. Ak sa pre žalobcu
nevyužívala zákonná možnosť osobitnej úpravy pracovnej doby, tak miesto nej bolo korektným a
najprijateľnejším riešením aplikácia § 109 ods. 3 a ods. 6 Zákonníka práce o krátení dovolenky. Taktiež
zrejme ani zo strany Ministerstva spravodlivosti SR by bolo nepriechodným riešením zamestnávania
zdravotne postihnutého vyššieho súdneho úradníka na kratší alebo polovičný pracovný úväzok. Je

vrcholom nekorektného jednania H. D. keď celkový čas oneskorených žalobcových príchodov za január
- február 2023, ktorý predstavoval celkový čas okolo 2 hodín a navyše z vážnych zdravotných dôvodov,
nemal ani snahu ospravedlniť. Išlo len o 2 hodiny a pritom mal žalobca v tom čase k dispozícii 30 dní
dovolenky a okolo 57,50 h tzv. času na priepustky za rok. Žalobca jasne niekoľkokrát uviedol, že bol
za riaditeľkou správy súdu ospravedlniť neskoré príchody, na čo mu riaditeľka uviedla, nech nenosí

žiadne papiere, že má zviazané ruky, že o tom bude rozhodovať predseda súdu. Zároveň, žalobca v
čase od návratu z práceneschopnosti, teda od marca - júla 2023, spolu 5 mesiacov, ani jeden deň nemal
oneskorený príchod.
Oproti ostatným zamestnancom so zdravotným znevýhodnením pracujúcim u žalovaného mal
žalobca najzávažnejšie zdravotné znevýhodnenie. Zároveň, ostatní zdravotne postihnutí neboli tak

prenasledovaní H. D. ako žalobca, mali dobre služobné hodnotenia a aj osobné príplatky a odmeny.
Žalobcovi nebolo potrebné tolerovať neskoré príchody, keďže mal predsa nárok zo zákona na osobitné
pracovné podmienky a osobitnú úpravu pracovnej doby, resp. kratší pracovný čas. Tŕňom v oku
ostatných zamestnancov boli iné kauzy a nie žalobcove oneskorené príchody navyše z vážnych
zdravotných dôvodov.

Žalobca nemôže súhlasiť s tvrdeniami A. B., že niekedy u žalobcu boli obdobia, keď pracovať nechcel.
Žalobca musel A. B. spisy vybavovať okamžite do 1-2 dní až týždňa, uznesenia o trovách konania jej
roky vybavoval do 1 mesiaca. Keď niektoré mesiace žalobca podal nižší výkon. tak to nebolo z dôvodu,
že by žalobca nechcel pracovať, ale mal aj zdravotné problémy a znechutenie v dôsledku krivdenia a
diskriminácie zo strany H. D.. Nejde o to, že A. B. musela neustále sa doprosovať žalobcu a preto často

chodila za ním, ale o to, že sa predbehovala a ostatné spisy museli počkať, čoho dôkazom sú aj staršie
spisy vytknuté vo výpovedi, ktoré boli len zo senátu H. D..
K nevykonaným návrhom na dokazovanie žalobca uviedol, že A. D. neraz hromžil, že H. B. žalobca musí
robiť spisy promptne, jej robil agendu na jednotku s hviezdičkou a on musí stále čakať kým príde na rad.Je jasné, že nedalo sa promptne robiť spisy naraz obom sudcom. Pri odchode žalobcu zo súdu sa so
žalobcom okrem iných prišiel dňa 31.7.2024 rozlúčiť A. F., ktorý pre žalobou bol najdlhšie predsedom
súdu (cca 12 rokov), tak osobu žalobcu pracovne asi najlepšie pozná. Vyjadril sa, že napriek určitým

nedostatkom, bol A. F. so žalobcom v podstate spokojný a vždy bol za korektné riešenia. V tejto súvislosti
si žalobca dovolí tvrdiť, že A. F. by v tomto prípade bol za korektné riešenie a určite iba pre nepatrné
neskoré januárové žalobcove príchody, navyše keď žalobca vyhorel, mal vážne psychické a zdravotné
problémy (predinfarktový stav) by neriešil výpoveďou ako H. D..
K právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že keď súd konanie žalovaného vyhodnotil ako nie

diskriminačné, tak žalobca má za to, že je porušením § 113 ods. 1 písm. d) zákona č. 55/2017 Z.z.
o štátnej službe keď, hoci podľa zákona bol povinný, žalovaný ku žalobcovi nepristupoval v súlade
so zásadou rovnakého zaobchádzania a nezdržal sa konania. ktoré by mohlo byť považované za
diskriminačné.
V súvislosti s týmito nekorektnými a diskriminačnými praktikami H. D. ku žalobcovi, je žalobca nútený
podať v zmysle § 116 ods. l a 3 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe sťažnosť ministrovi spravodlivosti

SR. Krajskému súdu v Prešove v tejto súvislosti, žalobca navrhol, aby o odvolaní v danej veci ešte
nerozhodol, kým o sťažnosti nerozhodne alebo nezaujme stanovisko minister spravodlivosti SR.
Žalobca v rezultáte navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vydať rozsudok v zmysle petitu žalobcu.

22. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie

bolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu došlo k opakovanému porušovaniu základných
povinností štátneho zamestnanca v zmysle § 111 ods. 1 písm. e) a § 111 ods. 1 písm. j) zákona č.
55/2017 Z.z., pričom išlo o porušovanie služobných povinností takým spôsobom, že konanie žalobcu
možno hodnotiť ako opakované porušovanie povinností štátneho zamestnanca, ktoré je dôvodom pre
výpoveď zo strany zamestnávateľa podľa § 75 ods. 1 písm. f) citovaného zákona.

Žalobca ani tvrdeniami obsiahnutými v odvolaní nevyvrátil tvrdenia žalovaného, že zo strany žalobcu
došlo k opakovanému porušovaniu služobných povinností. Žalobca sa v odvolaní opätovne účelovo a
tendenčne vyjadruje k skutočnostiam, ktoré ani nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci v snahe navodiť
dojem diskriminácie jeho osoby a prekryť tak skutočnosť, že z jeho strany dlhodobo dochádzalo k
porušovaniu služobných povinností. Súd prvej inštancie hodnotil výpoveď danú žalobcovi v kontexte

všetkých okolností, t.j. aj z hľadiska hodnotenia osoby zamestnanca, funkcie, ktorú zamestnanec
zastával, jeho doterajšieho postoja k plneniu povinností a spôsobu intenzity porušenia konkrétnych
pracovných povinností. Z listinných dôkazov predložených žalovaným bolo jednoznačne preukázané, že
žalobca dlhodobo porušoval určený služobný čas neskorými príchodmi na pracovisko, teda pri skutkoch
ktoré boli dôvodom výpovede nešlo o ojedinelý exces v správaní žalobcu, ale naopak všetky úkony zo

strany zamestnávateľa boli iba reakciou na dlhodobé problémy, ktoré sa vyskytovali u žalobcu.
K tvrdeniam žalobcu, že mu nebolo umožnené ospravedlniť svoje neskoré príchody v mesiaci január,
žalovaný opätovne poukazuje na to, že ak by žalobca chcel ospravedlniť svoje neskoré príchody má
na to rôzne možnosti a žalovaný mu v tom nemôže zabrániť. Žalobca však doposiaľ neuviedol žiadne
ospravedlniteľné dôvody svojich neskorých príchodov. Predovšetkým bolo povinnosťou žalobcu riadne

dodržiavať určený pracovný čas a v prípade ak ho z objektívnych dôvodov (napr. zdravotných) nemohol
dodržať,oznámiťtútoskutočnosťžalovanémuakozamestnávateľovivopred,resp.bezprostrednepotom
ako odpadla prekážka, ktorá mu bránila v riadnom nástupe na pracovisko.
Taktiež bolo v konaní jednoznačne preukázané aj porušovanie povinností v zmysle § 111 ods. 1 písm.
e) citovaného zákona, ktoré spočívalo v tom, že žalobca v pridelených veciach nekonal riadne, včas tak

aby boli veci vybavované bez zbytočných prieťahov. Žalobca síce tvrdil, že mával aj „čistý stôl“, čo je
však v rozpore so zistením, že v čase výkonu kontroly u žalobcu boli zistené aj veci, kde nebol vykonaný
žiaden úkon viac ako 6 mesiacov, alebo aj viac ako rok (napr. vec sp.zn. 10D/150/2021), ak by tvrdenia
žalobcu boli pravdivé tak, by sa takéto spisy u žalobcu nachádzať nemohli.
Súd prvej inštancie nevykonal výsluch svedkov A. G. F. a A. G. D., pritom podrobne zdôvodnil, prečo

nepovažoval za potrebné vykonať tieto výsluchy, s čím sa žalovaný stotožnil. Porušovanie služobných
povinností zo strany žalobcu vyplynulo z predložených listinných dôkazov aj z výpovedí svedkýň – A. I.
D., A. B. B., ktorých výsluch navrhol samotný žalobca.
Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že chce podať sťažnosť na diskriminačné konanie voči jeho osobe,
žalovaný je toho názoru že ide len reakciu žalobcu na neúspech v konaní pred súdom prvej inštancie,

ktorý naviac konštatoval, že k žiadnej diskriminácii žalobcu nedošlo a podľa názoru žalovaného prípadné
podanie sťažnosti nemá vplyv na odvolacie konanie, pretože v konaní pred súdom prvej inštancie bolo
jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušovaniu služobných povinností, ktoré boli
dôvodom pre výpoveď danú žalobcovi.Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav potrebný pre
rozhodnutie vo veci a dospel k správnym právnym záverom, preto navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť.

23. Žalobca v rámci odvolacej repliky uviedol že žalovaný – H. D. a svedkyne - H. D. a H. B. klamali, čo
sa, žiaľ, nedalo overiť cez detektor lži. Navyše sa dalo očakávať, že aj svedkyne - H. D. a H. B. predsa
nebudú svedčiť v neprospech svojho nadriadeného - zamestnávateľa - H. D. a radšej budú klamať alebo
vypovedať v zmysle, že si nepamätajú na dôležité skutočnosti, ktorými by mali dosvedčiť v prospech

žalobcu. Taktiež aj sudkyňa OS Prešov - H. J. zámerne čudným a neúplným spôsobom vykonávala
dokazovanie výsluchom uvedených svedkýň.
Vôbec nešlo a ani nejde o snahu žalobcu o účelové a tendenčné vyjadrovanie sa, ale bolo namieste
uviesť diskriminačné a nekorektné správanie žalovaného - H. D. na dokreslenie jeho osoby a vôbec
jeho jednania so žalobcom. Žalobca navyše oproti ostatným vyšším súdnym úradníkom mával 6 až 10-
násobne nižšie osobné príplatky, pritom výkonnostné tabuľky práce všetkých vyšších súdnych úradníkov

ani zďaleka nedokazovali, že by žalobca oproti ostatným robil 6 až 10-násobne menej po kvantitatívnej
aj kvalitatívnej stránke. Nehovoriac pritom len o finančnej ujme žalobcu oproti ostatným vyšším súdnym
úradníkom, ale aj o nedocenenie a hanbu žalobcu.
Neskoré príchody žalobcu boli v minulosti vyriešené a uzavreté vydanými opatreniami o krátení
dovolenky, čo možno považovať za korektné riešenie, navyše ktoré má aj oporu v zákone v ustanovení

§ 109 ods. 3, ods. 6 Zákonníka práce. Nehovoriac o tom, že žalobca je jediný vyšší súdny úradník v
SR s najzávažnejším zdravotným postihnutím podľa Svetovej zdravotníckej organizácie a zo zákona má
nárok na osobitné pracovné podmienky a osobitnú úpravu pracovnej doby, resp. dojednanie kratšieho
pracovného času. Pokiaľ sa pre žalobcu nevyužívala zákonná možnosť osobitnej úpravy pracovnej
doby, tak miesto nej bolo korektným a najprijateľnejším riešením aplikácia cit. ustanovenia § 109 ods.

3 a ods. 6 Zákonníka práce o krátení dovolenky, s aplikáciou ktorej nemal problém žiaden z dvoch
predchádzajúcich predsedov.
Neskoré príchody žalobcu vyhodnotil žalovaný ako neospravedlnené zámerne, a to za účelom, aby
boli dôvodom na vydanie druhého písomného upozornenia. Bolo aj vrcholom nekorektného jednania
žalovaného, keď celkový čas jeho oneskorených príchodov za január - február 2023, ktorý činil 86 min.,

navyše z vážnych zdravotných dôvodov, nemal ani snahu ospravedlniť.
Žalobca mal takmer čistý stôl 3-krát v priebehu posledných piatich rokov. Napríklad v júni 2023 urobil
243 spisov (limit u civilných VSÚ je okolo 100 spisov priemerne mesačne), čo miesto uznania H. D.
komentoval 4 vyjadreniami - prv, že žalobca hrá divadielko, potom, že bude zvažovať možnosť stiahnutia
výpovede, potom, že je už neskoro a nakoniec na pojednávaní pred OS Prešov dňa 18.1.2024 keď tvrdil,

že nemá vedomosť a nepamätá si, že by žalobca urobil 243 spisov za jún 2023.
Žalobca stále zastáva názor, že jeho neskoré príchody boli zo zdravotných dôvodov, a vôbec, že pri
výpovedi mal byť posudzovaný ako zdravotne ťažko postihnutý, na ktorého sa kladú iné kritéria, čo
do výkonnosti, ako aj čo do dodržiavania služobného času - dochádzky. Taktiež v mesiacoch január -
február 2023, kedy došlo k vážnemu zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, čo následne vyústilo v 2,5

týždňovú PN žalobcu, sa žalobca dňa 1.3.2023 vrátil do práce. Počas nasledujúcich piatich mesiacov
nemal ani raz neskorý príchod a vyčistil všetky spisy. Po tomto enormnom zlepšení má za to, že toto
zlepšenie mohlo byť dôvodom pre stiahnutie výpovede zo strany H. D., o čo žiadali aj sudcovia - H. B.
a H. D., pre ktorých žalobca pracoval.
Žalobca navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vydať rozsudok v zmysle petitu žalobcu, alebo napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vylúčiť zákonnú
sudkyňu A. J. z konania a rozhodovania veci.

24. Žalovaný v rámci odvolacej dupliky uviedol, že žalobca opätovne uvádza účelové a tendenčné
fabulácie, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a mnohé s meritom veci ani nesúvisia. Žalobca

nemá zábrany bezdôvodne spochybňovať výpovede svedkýň, ktoré sám navrhol vypočuť, pretože ich
výpoveď nezodpovedá jeho predstavám. Taktiež námietku zaujatosti konajúcej sudkyne, ktorá pri vedení
pojednávania postupovala profesionálne a v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového
poriadku o vedení pojednávania možno hodnotiť ako účelovú, ktorá vychádza z toho, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie bolo v neprospech žalobcu. Naviac námietka zaujatosti neobsahuje náležitosti v

zmysle § 52 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Žalovaný zotrváva na tom, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané
opakované porušovanie základných povinností zo strany žalobcu ako štátneho zamestnanca v zmysle§ 111 ods. 1 písm. e) a § 111 ods. 1 písm. j) zákona č. 55/2017 Z.z., ktoré zakladá dôvod pre podanie
výpovede žalobcovi zo strany žalovaného.

25. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadomnavčaspodanéodvolaniepreskúmalnapadnutýrozsudok,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

26. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp.zn. II.ÚS 78/05).

27. K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7Cdo7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

28. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie

skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje

svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

29. Po učinenom prieskume napadnutého rozhodnutia mal odvolací súd preukázané, že odvolacie
dôvody žalobcu neboli uplatnené dôvodne. Súd prvej inštancie náležite vykonal jednotlivé dôkazy, ktoré
hodnotil jednotlivo i v súhrne, pritom dospel k priliehajúcim skutkovým záverom, ktoré jednoznačne majú

oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkový stav veci bol zistený v rozsahu, ktorý spoľahlivo umožnil
prijať záver, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Súd zároveň dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo
odôvodnil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhov na vykonanie dokazovania výsluchom svedkom A. D.
aA.F..Keďžeanivpriebehuodvolaciehokonaniasanaskutkovýchaprávnychzisteniachničnezmenilo,
odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré

v plnom rozsahu odkazuje.

30. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd abstraktom uvádza, že žalobca bol v dňoch
16.12.2022 a 14.04.2023 opakovane upozornený na menej závažné porušenie služobnej povinnosti
podľa § 111 ods. 1 písm. j) zákona č. 55/2017 Z.z., a to z dôvodu viacnásobných neskorých príchodov

na pracovisko, v rozpore s pracovnou dobou určenou v rozvrhu práce žalovaného. Dňa 14.04.2023 bol
žalobca kumulatívne upozornený aj na menej závažné porušenie služobnej povinnosti pre porušenie
ustanovenia § 111 ods. 1 písm. e) zákona č. 55/2017 Z.z., teda neplnenie si služobných povinností
riadne, svedomite, čestne a včas. Okolnosti vedúce k upozorneniu na porušovanie porušenie služobnejpovinnosti boli v konaní hodnoverne preukázané predovšetkým výpisom z informačného systému
o dochádzke žalobcu v rozhodných mesiacoch september 2022, január a február 2023, výsledkami
revízie spisov pridelených žalobcovi, tiež výpoveďou svedkyne A. B.. Na základe uvedeného bol prijatý

právny záver súdu prvej inštancie o splnení hmotnoprávnych podmienok pre výpoveď danú žalobcovi
zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 75 ods. 1 písm. f) zákona o štátnej službe.

31. V kontexte odvolacej argumentácie žalobcu odvolací súd uvádza, že súd dostatočne zohľadnil
dlhoročné pôsobenie žalobcu na Okresnom súde Poprad. V tejto súvislosti však zistil, že žalobca bol

opakovane štatutárnymi zástupcami žalovaného upozorňovaný na porušovanie služobnej povinnosti
podľa § 111 ods. 1 písm. j) zákona č. 55/2017 Z.z., čo bolo aj dôvodom pre vydanie opatrení v rokoch
2014-2016,2018a2019,ktorýmibolažalobcovipreneospravedlnenezameškanýslužobnýčaskrátená
dovolenka, a to nielen súčasným štatutárnym zástupcom, ale aj A. A. D., ktorý bol rodinným príslušníkom
žalobcu. Skutočnosť, že žalobca dlhodobo ignoroval dodržiavanie uvedenej služobnej povinnosti, mal
súd prvej inštancie za preukázanú aj z rozhodnutia, ktorým bol už písomne upozornený na porušovanie

uvedenej služobnej povinnosti, ako aj z výpisov z dochádzkového systému za obdobie od apríla 2019 do
decembra roku 2022. Z uvedených výpisov nesporne vyplýva, že žalobca mal v každom kalendárnom
mesiaci evidovaný neskorý príchod do práce a v mesiacoch júl, september, november, december 2019,
február, apríl, jún, august, november a december 2020, máj, august, november a december 2021,
marec, apríl, máj, júl, október a december 2022 mal evidovaný aj neodpracovaný pracovný časový fond,

extrémne v decembri roku 2020 až 33 hodín a 30 minút. Súd prvej inštancie dal pritom do pozornosti,
že aj v mesiaci december roku 2022, kedy bolo žalobcovi doručené prvé písomné upozornenie, mal
evidovaných 12 neskorých príchodov do zamestnania s neodpracovaným pracovným časovým fondom
v rozsahu 4 hodín a 13 minút.

32. V nadväznosti na vyššie uvedené je zrejmé, že neskoré príchody žalobcu do práce boli chronickým
problémom,zaktorýbolžalobcavminulostiopakovanesankcionovanýkrátenímdovolenky.Preplatnosť
výpovede danej žalobcovi dňa 30.05.2023 je pritom bezpredmetné, či žalobca skôr zvolený spôsob
považoval za ideálny. Je zrejmé, že žalobca ani napriek dohovorom a miernejším sankciám od svojho
konania neustúpil, čo v nasledujúcom čase zvyšovalo závažnosť porušenia jeho služobnej povinnosti

podľa § 111 ods. 1 písm. j) zákona č. 55/2017 Z.z., majúceho vplyv aj na služobnú morálku na Okresnom
súdePoprad.Žalobcanemoholzuvedenéhodôvodulegitímneočakávaťneobmedzenúzhovievavosťzo
stranyvedeniaOkresnéhosúduPoprad,pritomvýpoveďzoslužobnéhopomerubolalegitímnezvoleným
prostriedkom,ktoréhoplatnosťniejedotknutádostupnýmialternatívnymispôsobmiriešeniaporušovania
služobnej disciplíny.

33. Súd prvej inštancie správne posúdil snahu žalobcu „vykryť“ svoje omeškania do práce dovolenkou.
Z okolností predmetu sporu je zrejmé, že žalobca mienil oznámiť čerpanie dovolenky zamestnávateľovi
až dodatočne, nie v úmysle využiť ju na odpočinok, ale v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za porušenie
služobných povinností. Tento postoj žalobcu je však potrebné vnímať neskryto a neprípustne účelovo.

Žalobca navyše opakovane neodpracoval ani fond pracovného času v tom-ktorom mesiaci, pritom je bez
relevancie, či v ostatných mesiacoch mal nadčasy, pretože tie nie sú prenášateľné do druhého mesiaca
a neslúžia na účely zápočtu do strát na fonde pracovného času, ktoré vznikli v inom období.

34.Súdprvejinštanciesadostatočnevysporiadalajsargumentácioužalobcuojehoťažkomzdravotnom

znevýhodnení, pričom na základe výpovede riaditeľky správy Okresného súdu Poprad bolo preukázané,
že na súde sú zamestnaní aj ďalší zamestnanci so zdravotným znevýhodnením, ktorí žiadne problémy
s dochádzkou nemajú. Podľa názoru súdu práve naopak, žalovaný dlhodobo toleroval žalobcovi
porušovanie uvedenej služobnej povinnosti z dôvodu, že išlo o osobu so zdravotným znevýhodnením,
avšak pre jeho nemenný postoj pristúpil k výpovedi zo štátnozamestnaneckého pomeru. Skutočnosť,

že žalobcovi dlhodobo žalovaný toleroval neskoré príchody malo totižto nepriaznivé dôsledky nielen na
pracovnú morálku ostatných zamestnancov, ale aj ich postoj k vedúcim zamestnancom, ako autoritám
súdu.

35. Bez ohľadu na stupeň zdravotného znevýhodnenia žalobcu nebolo podľa názoru odvolacieho súdu

v konaní preukázané, aby mal žalobca čo i len snahu z objektívnych dôvodov dohodnúť s predsedom
Okresného súdu Poprad ako jeho štatutárnym orgánom také osobitné podmienky, ktoré by spočívali
v posune začiatku pracovnej doby, s ohľadom na zdravotné znevýhodnenie žalobcu. V konaní nebol
zároveň preukázaný ani funkčný súvis medzi zdravotným znevýhodnením žalobcu, spočívajúcim v jehoobojstrannej nedoslýchavosti, a neskorými príchodmi na pracovisko. Žalobca je mobilný, schopný
prichádzať na pracovisku včas, o čom svedčí jeho dochádzka v období nasledujúcom po daní výpovede
zo služobného pomeru. V nadväznosti na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobca sa bez

ospravedlniteľných dôvodov opakovane dopustil menej závažného porušenia služobnej povinnosti.
Výpoveď zo služobného pomeru preto mala jednoznačne oporu v zákone č. 55/2017 Z.z., pritom
odvolací súd nezistil z okolností preskúmavanej veci úmysel žalovaného postupovať voči žalobcovi
diskriminačne.

36. Diskriminačný charakter výpovede danej žalobcovi nie je čitateľný ani v porovnaní so skončením
služobného pomeru vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Poprad, A. E.. Je potrebné
zvýrazniť, že u žalobcu aj osoby A. E. došlo ku skončeniu ich služobného pomeru, čo v následku
nepredstavuje rozdielne zaobchádzanie so žalobcom. Zároveň sa žiada uviesť, že žalobca a A. E. neboli
v porovnateľnej situácii podľa §2a ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný

zákon), pretože ich diferencovali odlišné skutkové podstaty porušenia služobnej povinnosti. Opakovane
preto odvolací súd dopĺňa, že v prípade žalobcu boli riadne splnené predpoklady pre výpoveď danú
podľa § 75 ods. 1 písm. f) zákona č. 55/2017 Z.z. z dôvodu opakovaného menej závažného porušenia
služobnej povinnosti podľa § 111 ods. 1 písm. j) zákona č. 55/2017 Z.z.

37. Z vykonanej revízie spisov pridelených žalobcovi bolo v konaní tiež zistené, že najmä v dedičských
spisoch senátu A. D. neboli žalobcom realizované procesné úkony viac ako 6 mesiacov, v jednom
prípade takmer 2 roky (10D/92/2021, ktorý bol žalobcovi predložený 21.07.2021). Ide pritom z pohľadu
odvolacieho súdu o objektívne zistenia, ktoré nie sú s ohľadom na dĺžku doby pasivity ospravedlniteľné
argumentáciou žalobcu o pracovnej vyťaženosti v inom senáte, už vôbec nie tvrdením, že dané

spisy neboli urgované. V prospech správnosti záverov revízie spisov vyznela aj výpoveď svedkyne
A. B. B., ktorá ako predsedníčka senátu, v ktorom pôsobil žalobca ako vyšší súdny úradník,
opakovane upozorňovala žalobcu, aby si svoje služobné povinnosti plnil riadne. Napriek upozorneniam
k zmene postoju žalobcu nedošlo, preto svedkyňa napokon písomne požiadala o zmenu vyššieho
súdneho úradníka. V kontexte odvolacej argumentácie žalobcu boli pritom z výpovede svedkyne o to

podstatnejšie, že sťažnosti na jeho pracovný výkon mu boli adresované aj od predsedníčky senátu,
ktorej agende mal žalobca podľa vlastných slov venovať prednostnú a majoritnú pozornosť.

38. Keďže v konaní bolo objektívne a vierohodne preukázané, že žalobca sa dopustil porušenia
služobnej povinnosti podľa § 111 ods. 1 písm. e) zákona č. 55/2017 Z.z., ako nadbytočný sa javil

dodatočný výsluch svedka A. D., ďalšieho predsedu senátu, v ktorom žalobca pôsobil ako vyšší súdny
úradník. Nad rámec uvedeného je tiež podstatné, že nedostatky žalobcu v práci pre A. D. vyplynuli už
z revízie spisov pridelených žalobcovi. Nadbytočným sa javil tiež výsluch svedka A. F., a to s ohľadom
na značný časový odstup jeho výkonu funkcie predsedu Okresného súdu Poprad. Aj v tejto súvislosti
však bolo zistené, že A. F. upozorňoval žalobcu na porušenie služobných povinností, konkrétne neskoré

príchody do práce, čo len podporuje správnosť záveru o chronickom charaktere nedostatkov vo výkone
funkcie žalobcu. Zároveň, žalobca riadne vykonal výsluch navrhnutých svedkov, preto nemožno za
opodstatnené považovať jeho námietky voči procesnému postupu zákonnej sudkyne, stojace celkom
zrejme len na vnútornej nespokojnosti s obsahom výpovede svedkov, ktoré vyzneli v neprospech
žalobcu.

39. Ak žalobca v podanom odvolaní uviedol, že voči postupu žalovaného mieni podať sťažnosť podľa
§ 116 ods. 1, 3 zákona č. 55/2017 Z.z. a pokiaľ o sťažnosti nerozhodne, resp. nezaujme stanovisko
minister spravodlivosti SR, požadoval, aby odvolací súd o odvolaní nerozhodoval, tak k tomuto odvolací
súd uvádza, že procesná situácia umožňuje odvolaciemu súdu bez ďalšieho rozhodnúť o podanom

odvolaní, pretože žalobca ani s odstupom 10 mesiacov od jeho vyhlásenia nepredložil súdu žiaden
dôkaz o dispozícii so závermi o prešetrení jeho sťažnosti, ktoré by mali relevanciu pre dané konanie,
resp. žalobca vôbec nepreukázal, aby vo veci podania sťažnosti vykonal akýkoľvek úkon.
So zreteľom na uvedené odvolací súd tento návrh na prerušenie konania zo strany žalobcu zamietol,
nakoľko žalobca neuviedol relevantné dôvody podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP, pre ktoré by

mohol byť tento návrh akceptovaný.

40. Zhrnúc teda doposiaľ uvedené, v konaní bolo preukázané splnenie zákonných predpokladov pre
platnosť výpovede danej žalobcovi dňa 30.05.2023 podľa § 75 ods. 1 písm. f) zákona č. 55/2017 Z.z.,a to s poukazom na opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 111 ods. 1 písm.
e, j) zákona č. 55/2017 Z.z.. Skutkové i právne zistenia súdu prvej inštancie boli správne, preto odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

41. V otázke námietky zaujatosti vznesenej žalobcom (pozri bod 23. tohto rozsudku) odvolací súd
v zmysle § 54 ods. 2 CSP preskúmal vec aj z hľadiska aspektov, pre ktoré je sudca vylúčený z
prejednávania a rozhodovania veci a zistil, že na rozhodovanie o vylúčení zákonného sudcu nie sú
splnené zákonné podmienky.

42. Podľa § 49 ods. 1, 3 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

43. Podľa § 52 ods. 1, 2 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku
zaujatosti (1). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti
komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o
dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety,

súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní
vád podania sa nepoužijú (2).

44. Podľa § 53 ods. 1 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy
sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti

súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

45. Zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu
boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú
procesné úkony sudcu vrátane rozhodnutí, a to aj vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní

konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť samy osebe
dôvodom zaujatosti sudcu.
Účastník občianskeho súdneho konania, ktorý navrhuje vylúčenie sudcu (sudcov) z prejednávania
a rozhodovania veci, musí o každom sudcovi, ktorého zaujatosť namieta, uviesť konkrétne skutočnosti,
pre ktoré má za to, že je z prejednávania a rozhodovania vylúčený (§ 14 OSP, teraz § 49 – pozn. autora).

R 3/1980:

46. Odvolací súd uvádza, že na vznesenú námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni - jej vylúčenie z
konania nie je ex lege možné prihliadať, a to z dôvodu nesplnenia zákonom vyžadovaných podmienok,
žalobcanielenneuviedolrelevantnédôvody,prektorébyzákonnásudkyňamalabyťzkonaniavylúčená,

no ani bližšie neobjasnil, kedy sa o dôvodoch, ktoré neuviedol, dozvedel, preto odvolací súd v zmysle
ust. § 49 ods. 3, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 CSP na túto námietku neprihliadal.

47. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nárok na náhradu trov konania

patrí úspešnému žalovanému. Z obsahu preskúmavaného spisu je však zrejmé, že žalovanému
v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, keďže nie je právne zastúpený a
všetky svoje podania v odvolacom konaní adresoval súdu výlučne elektronicky. Vychádzajúc z čl. 17
základných princípov CSP, odvolací súd za daného stavu náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku

strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za
situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i
v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).