Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/82/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4623200768
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4623200768.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu

JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX
XX C. D., zastúpená: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra a JUDr. Marián
Ševčík, CSc., advokát, so sídlom Nezábudková 22, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: E. F., nar. XX.
XX. XXXX, bytom XXX XX C. D. XX, zastúpený: JUDr. Mgr. Lukáš Grežďo, advokát, so sídlom sv. Cyrila
a Metoda 4647/1, 955 01 Topoľčany, o určenie, že nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. TO-6C/26/2023 - 357 zo dňa 02. 05.
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. TO-6C/26/2023 - 357 zo dňa 02. 05. 2024 v
napadnutej časti I. a III. výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu o určenie, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
kat. úz. C. D., Obec C. D., Okres G., zapísané na LV č. XXX, ako parcela registra „C“, evidovaná na
katastrálnej mape parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 478 m2, rodinný dom súp.
č. XX postavený na parcele č. XXX/X, patria do podielového spoluvlastníctva strán sporu, zamietol (I.

výrok), konanie o určenie, že nehnuteľnosti evidované Okresným úradom H. A., katastrálnym odborom
pre okres H. A., obec D., katastrálne územie D., vedené na LV č. XXX ako stavba - rodinný dom so súp.
č. XXX, postavený na parc. č. XXX/X a nehnuteľnosti evidované Okresným úradom H. A., katastrálnym
odborom pre okres H. A., obec D., katastrálne územie D., vedené na LV č. XXX, a to parc. reg. C KN,
parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 161 m2, parc. reg. C KN, parc.
č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie výmere 273 m2, parc. reg. C KN, parc. č. XXX/X,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2 a stavba - rodinný dom so súp. č. XXX,

postavený na pozemku parc. č. XXX/X, patria do podielového spoluvlastníctva strán sporu, zastavil (II.
výrok) a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o výške ktorej
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (III.
výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v časti trov na

§ 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. V konaní mal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný
žili spolu po dobu 10 rokov ako druh a družka. Najskôr začali žiť v byte žalobkyne, ktorý byt mala v
podnájme s tým, že od roku 2008 mala podanú žiadosť na obecný byt, ktorý jej bol pridelený v roku
2012, v ktorom žili spolu so žalovaným a rovnako s nimi žili aj deti pochádzajúce z predchádzajúcehovzťahu - manželstva žalobkyne, a to dcéry D. I., nar. XX. XX. XXXX a F. I., nar. XX. XX. XXXX. Dňa
XX. XX. XXXX sa zo vzťahu žalobkyne a žalovaného narodil maloletý E. F.. Z výpisu LV č. XXX vyplýva,
že ako vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. C. D., parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere

478 m2 zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parc. č. XXX/X,
je vedený žalovaný. Titul nadobudnutia je na základe osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby C.
XXXXX/XXXX - H. XXXX/XXXX. Podľa notárskej zápisnice zo dňa 15. 04. 2016 N 261/2016, C. XXXXX/
XXXX, C. XXXXX/XXXX spísaná notárom Mgr. A. J., o osvedčení o priebehu dobrovoľnej dražby (spis
Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 6C/10/2022, konkrétne rozsudok Okresného súdu zo dňa 21. 03.

2021 č. k. 6C/10/2022 – 268, bod 20.2) nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na
LV č. XXX, ako parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 478 m2 zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1
(v celosti), rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parc. č. XXX/X v podiele 1/1 (v celosti), t. j.
predmet dražby bol vo vlastníctve F. A. a F. A., pričom na dražbe bolo uskutočnené najnižšie podanie
9 000 eur, išlo o opakovanú dražbu nehnuteľnosti a notár osvedčil, že licitátor udelil príklep pre E.
F., t. j. žalovaného, pričom vyvolávacia cena predmetnej nehnuteľnosti bola 9 000 eur. Žalovaný sa

tak stal vydražiteľom predmetu dražby. Ďalej počas trvania spolužitia strán sporu žalovaný nadobudol
nehnuteľnostinachádzajúcesavkat.úz.D..ZpredloženéhovýpisuzLVč.XXX,sdátumomvyhotovenia
29. 03. 2023, vyplýva, že nehnuteľností nachádzajúce sa v kat. úz. D., a to parc. reg. „C“ evidované
na katastrálnej mape parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 161 m2 (právny vzťah k
stavbe súp. č. XXX evidovaný na pozemku parc. č. XXX/X), parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 273 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2 (právny vzťah k stavbe
súp. č. XXX evidovanej na parc. č. XXX/X je evidovaný na LV č. XXX), sú vedené vo vlastníctve K.
L. M. r. K. v 1/1. Titulom nadobudnutia kúpna zmluva V 353/2022. Z výpisu LV č. XXX pre kat. úz. D.
vyplýva zápis stavby súp. č. XXX na parc. č. XXX/X ako rodinný dom vo vlastníctve toho istého vlastníka
ako vyššie v 1/1 tým istým titulom nadobudnutia. Dňa 21. 11. 2018 uzatvoril žalovaný, ako dlžník, so D.

D., M. zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 12 500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať úver v mesačných splátkach po 169,43
eura so splatnosťou prvej splátky 20. 01. 2019 v počte splátok 96. Z potvrdenia D. D., M. o uzatvorení
zmluvy zo dňa 27. 03. 2019 vyplýva, že banka potvrdzuje, že dňa 27. 03. 2019 akceptáciou návrhu
klienta E. F. došlo k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý splátkový úver č.

5156426836 s výškou úveru 3 500 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných
splátkach po 57,04 eura so splatnosťou prvej splátky dňa 20. 05. 2019 v počte splátok 96. Ďalej z
potvrdenia D. D., M. o uzatvorení zmluvy zo dňa 09. 08. 2021 vyplýva, že banka potvrdzuje, že dňa 09.
08. 2021 akceptáciou návrhu klienta E. F. došlo k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej bol dlžníkovi
poskytnutý splátkový úver č. 5181963203 s výškou úver 28 500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v

pravidelných mesačných splátkach po 400,76 eura so splatnosťou prvej splátky dňa 20. 09. 2021 v počte
splátok 96. Z potvrdenia D. D., M. o uzatvorení zmluvy zo dňa 30. 11. 2021 vyplýva, že banka potvrdzuje,
že dňa 30. 11. 2021 akceptáciou návrhu klienta E. F. došlo k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej
bol dlžníkovi poskytnutý splátkový úveru č. 5185421356 s výškou úveru 28 164 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 394,05 eura so splatnosťou prvej splátky dňa

20. 01. 2022 v počte splátok 96.

3. Podľa čestného prehlásenia F. A. zo dňa 26. 02. 2024 F. A. prehlásil, že A. B. a E. F. pozná z obdobia,
keď sa predávala nehnuteľnosť v C. D. N. XX, kde on bol jeden z vlastníkov danej nehnuteľnosti a
zároveň v tejto nehnuteľnosti aj býval. Nehnuteľnosť sa predávala v rámci dražby. S ním v tej dobe

ohľadom predaja tejto nehnuteľnosti komunikovala výlučne pani A. B.. Pri osobnej komunikácií bol aj pán
F., ale komunikovala vždy pani B.. Nehnuteľnosť mali kúpiť spoločne ako partneri, aspoň tak to hovoril aj
pán F.. Aj po odpredaji nehnuteľnosti, keď potrebovali nejaké informácie, vždy s ním komunikovala len
pani A. B.. Podľa čestného prehlásenia O. D. a P. D. zo dňa 26. 02. 2024 obaja prehlasujú, že s A. B. a v
minulosti aj s E. F. boli aj naďalej sú v pozícií rodinných priateľov, približne od roku 2010. Oboch osobne

poznajú a obaja im boli aj svedkami na svadbe a môžu skutočne vyhlásiť, že ich dôverne poznajú. Prvý
rok ich spolužitia žalovaný nepracoval, preto celú domácnosť financovala A. B. z rôznych brigád. Keď
sa im narodil syn E. F., tak žalovaný začal pomaly „lámať“ žalobkyňu na rodinný dom, ktorý si po čase
spoločne vybrali. Majú vedomosť o tom, že ohľadom kúpy rodinného domu v C. D. č. XX komunikovala
A. B. za prítomnosti E. F.. Počas ich spolužitia sa spoločne rozhodli kúpiť nehnuteľnosť na D.. Vždy E.

F. deklaroval, že nehnuteľnosti sú spoločné a užívali ich spoločne ako rodina.

4. Z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6C/10/2022 súd prvej inštancie zistil, že dňa
02. 03. 2022 podala žalobkyňa žalobu, predmetom ktorej bolo určenie vlastníckeho práva k rodinnémudomu so súp. číslom XX, postaveného na pozemku registra „C“, parc. č. XXX/X, druh stavby: rodinný
dom a pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X o výmere 478 m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria a ktorý je evidovaný na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom G., katastrálny odbor, pre

katastrálne územie C. D., Obec C. D., okres G.. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21.
03. 2023 č. k. 6C/10/2022 – 268 bola žaloba žalobkyne o určenie vlastníckeho práva zamietnutá. Na
základe vykonaného dokazovania dospel súd v tejto veci k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno preukázania tvrdenia, že jej predmetné nehnuteľnosti vlastnícky patria v celosti. Vlastníctvo
k predmetným nehnuteľnostiam prešlo príklepom licitátora na vydražiteľa, t. j. žalovaného, ktoré

vlastníctvo bolo zapísané aj na uvedenom liste vlastníctva č. XXX. Je pravdou, že v tom čase žila
žalobkyňa so žalovaným v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili a o nadobudnutí vlastníctva
mala vedomosť. Sama sa dražby nezúčastnila, čo súviselo s tým, ako vyplynulo tiež z dokazovania,
že voči nej bola vedená exekúcia, súvisiaca ešte s dlhmi pochádzajúcimi z jej manželstva. Z výsledkov
dokazovania vôbec nevyplýva skutočnosť, od ktorej by si mohla žalobkyňa odvodiť nadobudnutie
výlučného vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz. C. D.. Sama pritom

tvrdila, že bola v domnení, že polovica bude napísaná na jej osobu. Žalobkyni tak nesvedčí žiadny
z titulov nadobudnutia výlučného vlastníctva vyplývajúci z vyššie citovaného ustanovenia § 132 ods.
1 OZ. Vzhľadom na uvedenú viazanosť súdu petitom podanej žaloby, súd nemohol rozhodnúť ani
o prípadnom podielovom spoluvlastníctve žalobkyne so žalovaným k predmetným nehnuteľnostiam.
K tomu súd dodal, že pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva je rozhodujúca dohoda o

založení spoluvlastníckych vzťahov k predmetu vlastníctva. Takáto dohoda nemusí byť v písomnej
forme, môže k nej dôjsť aj konkludentne. V takomto prípade rovnako by bolo dôkazné bremeno na
strane žalobkyne preukázať, že k dohode medzi stranami sporu o podielovom spoluvlastníctve došlo.
V dôsledku odvolania žalobkyne, rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý uznesením zo dňa 29. 06. 2023
č. k. 9Co/67/2023 – 336 odvolanie odmietol, pretože neboli splnené podmienky napísania a podpísania

odvolania právnym zástupcom žalobkyne JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc.

5. Ďalej bolo zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. TO-4C/14/2022 súdom prvej inštancie zistené, že
dňa 21. 03. 2022 bola podaná žaloba žalobcom E. F., proti žalovanej A. B., predmetom ktorej je uloženie
povinnosti žalovanej vypratať nehnuteľnosti, evidované na LV č. XXX v kat. úz. C. D., ako parc. č. XXX/X

o výmere 478 m2 zastavaná plocha a nádvorie a stavbu - rodinný dom so súp. č. XX, ležiacim na parc.
č. XXX/X, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 10.
2023 č. k. TO-4C/14/2022 – 130 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného
na súde pod sp. zn. TO-6C/26/2023.

6. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie ako predbežnou zaoberal námietkou existencie prekážky
rozhodnutej veci (res iudicata), ktorú vzniesol žalovaný s ohľadom na konanie, vedené na Okresnom
súde Topoľčany pod sp. zn. TO-6C/10/2022, majúc za to, že o obsahovo rovnakej žalobe už bolo
rozhodnuté, a to v neprospech žalobkyne. Ako vyplýva zo spisu 6C/10/2022 žalobkyňa sa v tomto
konaní domáhala určenia vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti v celosti, teda že je výlučnou

vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. C. D.. V tomto konaní sa žalobkyňa síce domáhala určenia
k predmetným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. C. D., avšak nie v celosti, ale že je
podielovou spoluvlastníčkou so žalovaným každý v 1/2-ici a súčasne sa domáhala aj určenia vlastníctva
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. D., zapísaných na LV č. XXX M. N. XXX, ktoré nehnuteľnosti
neboli predmetom predchádzajúceho konania. S poukazom na uvedené posúdil námietku žalovaného

ako nedôvodnú. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na odôvodnenie rozsudku Okresného
súdu Topoľčany, sp. zn. 6C/10/2022, a to bod 33.3., z ktorého vyplýva, že vzhľadom na viazanosť súdu
petitom podanej žaloby súd nemohol rozhodnúť ani o prípadnom podielovom spoluvlastníctve žalobkyne
so žalovaným k predmetným nehnuteľnostiam.

7. Žalovaný vo vzťahu k žalobe, týkajúcej sa nehnuteľnosti v C. D., ďalej namietal, že petit uvedený v
žalobe nebol riadny, a napriek tomu sa ním súd zaoberal. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal
na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zaujatého vo veci sp. zn. 7Cdo/268/2019,
podľa ktorého obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi
skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke

a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý
obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. V danej veci je nesporné z obsahu žaloby, a to
hneď z jej úvodnej časti, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že rodinný dom súp. č. XX postavený na
parcele reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 478 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria zapísanéna LV č. XXX v kat. úz. C. D. a nehnuteľnosť, rodinný dom postavený v kat. úz. D., popisné č. XXX,
parc. č. XXX/X zapísaná na LV č. XXX v kat. úz. D., rodinný dom nachádzajúci sa v kat. úz. D., popisné
č. XXX, parc. č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X zapísané na LV č. XXX, patria do ideálneho podielového

spoluvlastníctva rovnakým dielom žalobkyne a žalovaného. Pokiaľ v samotnom petite žaloby uviedla LV
č. XXX v kat. úz. C. D., s tým, že tieto nehnuteľnosti patria do ideálneho podielového spoluvlastníctva,
súd prvej inštancie mal za to, že šlo o riadny žalobný návrh, a preto bol dôvod sa ním zaoberať, keď zo
žaloby vyplývalo voči komu táto žaloba smeruje, ktorých nehnuteľností sa týka a tieto boli aj riadne v
žalobe označené, ako aj to, že sa domáha určenia, že je ich podielovou spoluvlastníčkou a tiež v akom

podiele.

8. Ďalej súd prvej inštancie skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,
ako predpokladu pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) CSP. Podľa názoru súdu prvej inštancie
žalobkyňa preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. Z výpisu LV č.
XXX je zrejmé, že žalovaný je vedený ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností, t. j. rodinného

domu a pozemku, a preto mu v spore svedčí pasívna vecná legitimácia. Vzhľadom na to, že žalobkyňa
sa domáha zmeny zápisu v katastri nehnuteľností na príslušnom LV, je daný aj jej naliehavý právny
záujem. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je
vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou, a teda

predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Určovacia
žaloba je spravidla však vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci
žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie zmeny vlastníckeho práva vlastníka.

9. V ďalšom súd prvej inštancie posudzoval právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, keďže

nešlo o vzťah manželský. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný žili spolu v
partnerskom vzťahu v spoločnej domácnosti. Obsah pojmu spoločná domácnosť vymedzuje Občiansky
zákonník v ustanovení § 115, podľa ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a
spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Ustálená judikatúra súdov tento pojem upresňuje tak, že
spoločnou domácnosťou sa rozumie spolužitie dvoch a viac fyzických osôb, ktoré spolu žijú trvale a ktoré

spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Spoločná domácnosť spravidla predpokladá spoločné
bývanie v jednom alebo viac bytoch. Ide o spotrebné spoločenstvo trvalej povahy, a preto spoločnú
domácnosť predstavuje len skutočné a trvalé spolužitie, v ktorom jeho členovia prispievajú k úhrade a
obstarávaniu spoločných potrieb, v ktorom spoločne a bez rozlišovania hospodária so svojimi príjmami.
Pritom nezáleží na tom, ako dlho toto spoločenstvo už trvá. V partnerskom vzťahu v obdobnom vzťahu

druha a družky nevzniká zo zákona žiadne majetkové spoločenstvo, ako je to v prípade spoločného
majetku manželov. V dôsledku toho spolužijúce fyzické osoby, ktoré nie sú manželmi žijúcimi spolu iba
vo faktickom zväzku nadobúdajú všetok svoj majetok do svojho výlučného vlastníctva, alebo vzájomne
do podielového spoluvlastníctva.

10. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu, nehnuteľnosti, ako to vyplýva z
rozhodovacej praxe súdov je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi viacerými osobami o založení
spoluvlastníckych vzťahov. Na uzatváranie takej dohody sa vzťahujú všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Keďže Občiansky zákonník na jej uzavretie nepredpisuje
žiadnu konkrétnu formu môže byť táto dohoda urobená buď výslovne tak, že sa slová prednesú

ústne alebo zaznamenajú písomne, alebo tiež iným než výslovným spôsobom (konkludentne), ktorý
nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť (ustanovenie § 35 ods. 1 OZ). Na platnosť
tohto právneho úkonu viacerých osôb sa vyžaduje splnenie požiadaviek určitosti a zrozumiteľnosti (§ 37
OZ). Z obsahu dohody musí byť v každom prípade zrejmé, že jej účastníci sa aj s prihliadnutím na ďalšie
okolnosti vopred dohodli na založení podielového spoluvlastníctva. Bez dohody účastníkov na samej

podstate tohto úkonu nemôže dôjsť k vzniku podielového spoluvlastníctva. Ak sa však účastníci dohodli
na podstate tohto úkonu nemá prípadná absencia ostatných dohovorov, ktoré sa spravidla vyskytujú v
dohodách o vzniku podielového spoluvlastníctva (napríklad o výške spoluvlastníckych podielov, o krytí
stavebných nákladov, či budúcom spôsobe užívania nehnuteľnosti) za následok neplatnosť predmetnej
dohody.

11. Najčastejším spôsobom, ktorým sa určuje výška spoluvlastníckych podielov je dohoda ako
dvojstranný, resp. viacstranný právny úkon. Takáto dohoda nemá žiadnu predpísanú formu, avšak musí
z nej byť zrejmé, že úmysel jej účastníkov smeroval k vzniku spoluvlastníckeho právneho vzťahu. Akv dohode nie je uvedená výška spoluvlastníckych podielov, prípadne ak je dohoda ohľadne ich výšky
neurčitá, platí ustanovenie § 137 ods. 2 OZ, podľa ktorého ak nie je právnym predpisom ustanovené,
aleboúčastníkmidohodnutéinak,súpodielyvšetkýchspoluvlastníkovrovnaké.Výškuspoluvlastníckych

podielov možno učiť napríklad dohodou o spoločnej kúpe veci, zmluvou o výstavbe domu, resp. jeho
nadobudnutia.

12. Ako vyplýva z vyššie uvedeného predmetom konania je určenie, že predmetné nehnuteľnosti,
nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., zapísané na LV č. XXX, patria do podielového spoluvlastníctva strán

sporu každého v 1 ici. Žalobkyňa v odôvodnení žaloby uviedla, že spoločne so žalovaným hospodárili, a
to potom, ako sa žalovaný prisťahoval do jej bytu, pričom spoločné hospodárenie sa uskutočňovalo tak,
že žalovaný disponoval s jej platobnou kartou. Vo veci uviedla, že so žalovaným tvorili pár vyše 10 rokov
a v roku 2012 začali bývať v spoločnej domácnosti, a to v jej byte (návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia). Potvrdila, že na nadobudnutie predmetných nehnuteľností v kat. úz. C. D. boli poskytnuté
finančné prostriedky od rodičov žalovaného. Podľa nej po nadobudnutí predmetných nehnuteľností na

dražbe verila, že žalovaný splní ich dohodu a podá na kataster nehnuteľností zavkladovanie ich oboch.
Na pojednávaní dňa 10. 11. 2023 právny zástupca žalobkyne uviedol, že podielové spoluvlastníctvo
strán sporu vzniklo na základe ich spoločného hospodárenia ako partnerov. Uvedené tvrdenie žalobkyne
žalovaný poprel, keďže žalobkyni nikdy nepovedal, netvrdil a ani neuviedol, že nehnuteľnosti, ktoré
nadobudol do svojho výlučného vlastníctva sú ich spoločné. Neexistovala o tom žiadna vzájomná

dohoda medzi ním a žalobkyňou, že na nehnuteľnostiach bude žalobkyňa riadne napísaná vkladom ako
podielový spoluvlastník. Podľa žalovaného žili v spoločnej domácnosti, ale hospodárili oddelene, a to
najmä pre skutočnosť, že žalobkyňa počas ich spolužitia mala dve exekúcie. Poprel, že by mohla byť
žalobkyňa dobromyseľná v tom, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. C. D., pričom
vždy vedela, že nie je a nebude vlastníčkou nehnuteľností.

13.Súdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,žežalobkyňaneuniesla
dôkazné bremeno, že predmetné nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., nadobudli so
žalovaným do podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa vo veci tvrdila a ako dôvod žaloby uviedla vznik
podielového spoluvlastníctva na základe spoločného hospodárenia so žalovaným, čo malo vyplývať z

ich dohody, čo žalovaný v konaní poprel. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti
v kat. úz. C. D. nadobudol žalovaný na dražbe nehnuteľnosti za cenu 9 000 eur, ktorá suma bola
vyplatená z finančných prostriedkov jeho rodičov vo výške 5 000 eur a z pôžičky jeho strýka, ako
uviedol krstného otca F. F., ktorá pôžička bola vo výške 4 000 eur, ktorú mu následne žalovaný splatil
v roku 2018. Nesporné vo veci je aj to, že žalobkyňa nebola vydražiteľkou predmetných nehnuteľností

spolu so žalovaným. Ako sama uviedla súviselo to so starostlivosťou o deti, najmä o maloletého E.
F.. V konaní žalobkyňa nepreukázala existenciu dohody, že vydražením predmetných nehnuteľností
bude táto nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve spolu so žalovaným. Žalobkyňa nepreukázala
existenciu dohody o založení spoluvlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti, pričom táto nemusí byť
písomná, avšak z jej obsahu musí byť jednoznačne identifikovateľné, že účastníci tejto dohody chceli

založiť spoluvlastníctvo ku konkrétnym nehnuteľnostiam. Nebolo tak preukázané, že by aspoň na
základe konkludentnej dohody so žalovaným bolo medzi stranami dohodnuté, že nehnuteľnosti budú
patriť do ich podielového spoluvlastníctva. Z dokazovania je tak zrejmé, že k prechodu vlastníckeho
práva dražených nehnuteľností, na základe príklepu, došlo len na žalovaného a nebola preukázaná
žiadna dohoda ani o dodatočnom prevode podielu na vydražených nehnuteľnostiach na žalobkyňu.

Poznamenal, že listina, ktorú pripravovala žalobkyňa, za účelom prevodu nehnuteľností po konflikte so
žalovaným, v novembri 2021, nie je takouto listinou spôsobilou pre vznik spoluvlastníctva žalobkyne
k predmetným nehnuteľnostiam. Nadobudnutie vlastníctva žalovaným na dražbe nehnuteľnosti na
základe udelenia príklepu nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, tak ako na to
vo veci poukazovala žalobkyňa.

14. Keďže žalobkyňa v konaní nepreukázala uzatvorenie aspoň ústnej dohody o vzniku podielového
spoluvlastníctva so žalovaným, z ktorej by bolo jednoznačne zrejmé, že so žalovaným chceli založiť
podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v kat. úz. C. D., súd prvej inštancie žalobu
o určenie, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C. D., Obec C. D., Okres G., zapísané na LV

č. XXX, ako parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape parc. č. XXX/X zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 478 m2, rodinný dom súp. č XX postavený na parcele č. XXX/X, patria do podielového
spoluvlastníctva strán sporu, zamietol a dodal, že pre vznik podielového spoluvlastníctva sa vyžaduje
dohoda a nepostačuje iba spoločné užívanie nehnuteľnosti.15. Pokiaľ išlo o žalobu v časti, určenia podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam,
evidovaných Okresným úradom H. A., katastrálnym odborom pre okres H. A., obec D., katastrálne

územie D., na LV č. XXX a na LV č. XXX, žalobkyňa v tejto časti žalobu podaním zo dňa 28. 02. 2024,
vzala späť, s čím žalovaný súhlasil, a preto súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil.

16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania proti žalobkyni v plnom rozsahu. V tomto smere uviedol, že žalovaný mal úspech v časti žaloby,

ktorá bola zamietnutá a nárok na náhradu trov konania mu patrí aj v časti zastaveného konania, pretože
žalobkyňa zavinila zastavenie konania v tejto časti.

17. Proti tomuto rozsudku do výroku I. a III. podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby sám vo veci meritórne rozhodol.

Uviedla, že so žalovaným tvorili pár vyše 10 rokov. V roku 2012 začali bývať v spoločnej domácnosti,
keď sa žalovaný po ich vzájomnej dohode presťahoval do nehnuteľnosti, v ktorej bývala. V tom čase bol
žalovaný bez akéhokoľvek pracovného či služobného vzťahu, t. j. bez akéhokoľvek príjmu. Spoločným
bývaním zároveň započalo aj spoločné hospodárenie, ktoré spočiatku bolo zabezpečované výlučne
z jej príjmu, následne už mali každý relatívne svoj pravidelný príjem. V tejto súvislosti poukázala na

definíciu pojmu domácnosť, kedy sa jedná o súžitie viacerých fyzických osôb, ktoré spolu trvale žijú
(nie príležitostne, prípadne len vo forme návštev), a zároveň spolu uhrádzajú náklady na svoje potreby
(napr. na stravu, nájomné a pod.). Obe podmienky musia byť splnené kumulatívne. V zmysle uvedeného
je zrejmé a nesporné, že spolu so žalovaným spoločne hospodárili. Po narodení spoločného syna,
maloletého E. F., nar. XX. XX. XXXX sa rozhodli presťahovať sa do rodinného domu, na kúpu ktorého

im boli poskytnuté finančné prostriedky od ich rodinných príslušníkov, ktoré boli využité tak na kúpu
ako i na časť rekonštrukcie nehnuteľnosti. Finančné prostriedky poskytnuté za účelom kúpy rodinného
domu boli vrátené (okrem peňazí poskytnutých zo strany jej rodičov, ktorí ich vrátiť nežiadali) z ich
spoločných peňazí. Dôvod, pre ktorý sa rozhodli presťahovať do rodinného domu bol ten, že žili piati
v dvojizbovom byte a toto prostredie bolo nevyhovujúce pre maloletého E. F. z hľadiska jeho už aj

tak zlého zdravotného stavu. Už v tomto štádiu uvažovania o kúpe rodinného domu boli dohodnutí
tak, že tento bude nadobudnutý do ich podielového spoluvlastníctva. Z dôvodu, že syn sa narodil
predčasne a mal vážne zdravotné problémy, bola nútená byť s ním neustále doma. Z tohto dôvodu,
ako i z dôvodu, že už počas rizikového tehotenstva nevládala normálne fungovať, žalovaný ako jediný
používal a disponoval s jej platobnou kartou. O všetku ekonomiku a hospodárenie sa staral žalovaný,

ktorý používal jej platobnú kartu s jej peniazmi. Práve z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu ich
spoločného syna, ktorý mal respiračné problémy s pľúcami a s imunitou, nemohla ho nikam brať a
bola takisto odkázaná iba na pobyt doma, sa nezúčastnila dražby nehnuteľností v k. ú. C. D.. Svoju
účasť na dražbe nepovažovala za nevyhnutnú jednak s ohľadom na to, že sa nemohla dostaviť kvôli
synovi ale i z toho dôvodu, že boli vopred dohodnutí, že ak budú kupovať dom, tak do ich podielového

spoluvlastníctva. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21. 03.
2023, sp. zn. 6C/10/2022, podľa ktorého v bode 28.2, „Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vzhľadom
na prejednávanú vec nie je relevantné to, kto sa zúčastnil dražby predmetnej nehnuteľnosti, ani z
akých finančných prostriedkov bola hradená, ale podstatné bolo posúdenie skutočnosti, či došlo k
uzatvoreniu dohody o založení podielového spoluvlastníctva, posudzujúc dané okolnosti, ktoré mali k

tomu viesť.“ Podiel na kupovanej nehnuteľnosti zároveň logicky odvodzovala aj z toho titulu, že na jej
kúpu poskytli tak rodičia žalovaného, ako aj jej rodičia a to sumu 5 000 eur. Túto dostala od rodičov
v hotovosti a následne ju odovzdala žalovanému, ktorý ju použil na rekonštrukciu nehnuteľnosti. S
rekonštrukciou im opäť pomáhali príbuzní. Túto sumu nemuseli nikdy vracať späť. Vzhľadom na to, že
žalovaný disponoval s jej kreditnou kartou, boli všetky ekonomické a finančné otázky ich spolužitia na

jeho pleciach čo sa týka zabezpečenia ich zaplatenia. Neskôr začala chodievať aj na brigády, kde jej
vyplácali peniaze na ruku, pričom aj tieto peniaze automaticky odovzdávala žalovanému. Svojim starším
dcéram bola nútená zrušiť zmluvy o cenných papieroch, pretože potrebovala financie na zabezpečenie
financovia spoločného života. Taktiež bola nútená si vziať spotrebný úver, ktorý do dnešného dňa spláca,
a to za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti nijakým spôsobom

nezohľadnil. Predsa by neinvestovala takmer 10 rokov všetky financie do nehnuteľností, keby vie, že nie
sú aj jej. Počas celej doby existencie spoločného vzťahu bola ubezpečovaná a presvedčovaná, že sa
jednáoichspoločnénehnuteľnostiazdôvodu,žetomuverila,donichinvestovalavšetkyfinancie,atoza
obdobie minimálne 10 rokov. Nemala dôvod žalovanému neveriť, keďže s týmto zámerom sa rozhodli ísťdo kúpy nehnuteľností. V čase keď sa samotný prevod vlastníckeho práva (resp. dražba) k predmetným
nehnuteľnostiam riešila, mala starosti len o jediné, a to o maloletého syna, pričom mala plnú dôveru v
žalovaného, že všetko ostatné s použitím jej platobnej karty vybaví. Nielen medzi nimi, ale i pred ich

širokým okolím boli predmetné nehnuteľnosti prezentované ako ich spoločné vlastníctvo. Jej rodičia by
taktiež neinvestovali sumu 5 000 eur a ešte k tomu ju ani nežiadali späť, ak by neboli takisto presvedčení
o tom, že sa jedná o ich spoločné nehnuteľnosti. Z pripojeného spisu sp. zn. 6C/10/2022 vedenom na
vtedajšom Okresnom súde Topoľčany, z výpovedí a listinných dôkazov tam zabezpečených, je zrejmé,
že predmetné nehnuteľnosti boli prezentované ako spoločné a že nepochybne spoločne hospodárili.

Z čestného prehlásenia A. F. a F. F. zo dňa 25. 04. 2022 jednoznačne vyplýva, že títo prehlasujú, že
požičané peniaze im boli do konca roku 2018 vrátené a že majú vedomosť, že predmetný rodinný dom
kupovali a financovali spoločne a tiež aj pôžičku vrátili spoločným konaním. Z čestného prehlásenia A.
P. F. zo dňa 21. 04. 2022 vyplýva, že tento im požičal sumu 1 000 eur, ktorú postupe spoločne splatili.
Namietala, že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s už vykonaným dokazovaním
v rámci konania sp. zn. 6C/10/2022 a použiteľnosťou týchto dôkazov v predmetnom súdnom konaní.

Súd nevyhodnotil všetky dôkazy (aj dôkazy zabezpečené v rámci konania 6C/10/2022) vo vzájomných
súvislostiach, a pritom každý zvlášť. Pre dokreslenie celého spolužitia a pre účely preukázania toho, že
existovaladohodamedziňouažalovanýmonadobudnutínehnuteľnostídopodielovéhospoluvlastníctva
ako i takmer 10-ročné neustále ubezpečovanie, že sa jedná o ich spoločné nehnuteľnosti, poukázala na
to, že po incidente, kedy bola žalovaným napadnutá, bolo prvým a jediným sľubom žalovaného to, že

prepíše na ňu nehnuteľnosti v C. D.. Prečo by práve táto skutočnosť mala „napraviť“ ich vzťah, pokiaľ by
toto zosúladenie právneho stavu so stavom faktickým nemalo byť vykonané už takmer na začiatku ich
vzťahu? Súd sa nevysporiadal ani s tým, aký finančný objem investovala do predmetných nehnuteľností,
o ktorých sa dobromyseľne domnievala, že patria do jej podielového spoluvlastníctva. Ďalej vytkla, že
súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď úplne odignoroval dôkazy vykonané v rámci

konania vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6C/10/2022, ako aj odignoroval právne
závery prezentované v rámci rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn. 6C/10/2022, keď v tomto sa uvádza,
že skutočnosť, že sa nezúčastnila dražby je irelevantná pre merito veci.

18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. Žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu žiadnej zmluvy ani dohody o prevode nehnuteľností,
ktorú explicitne vyžaduje zákon. Nedošlo k žiadnemu prejavu z jeho strany alebo zo strany žalobkyne
na uzatvorenie zmluvy o nadobudnutí alebo prevode nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva.
Neexistuje žiadne rozhodnutie katastrálneho odboru, že by nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom

tohto súdneho konania boli niekedy, hoc aj v minulosti, v podielovom spoluvlastníctve jeho a
žalobkyne, alebo že by existovalo nejaké katastrálne konanie, ktoré by smerovalo k nadobudnutiu
nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva. Podľa zákona o dobrovoľných dražbách dochádza k
nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetu dražby udelením príklepu. Žalobkyňa sa dobrovoľnej
dražby nezúčastnila, na zloženie dražobnej zábezpeky ani doplateniu ceny dosiahnutej vydražením

neprispela jediným eurom a preto legálne prešlo vlastnícke právo iba na neho. Takto nadobudnuté
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam je platné od samého počiatku jeho nadobudnutia od roku 2016.
Takýto zámer nadobudnutia vlastníckeho práva a prejavu jeho vôle nadobudnúť nehnuteľnosti iba
do svojho výlučného vlastníctva tu bol od začiatku a žalobkyňa ani v jednej žalobe, ani nikdy
v minulosti nenapadla priebeh dražby, spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti, ani nenapadla ostatné

právne skutočnosti alebo právne dokumenty s tým súvisiace. Žalobkyňa preto nemá žiadne právo k
nehnuteľnostiam, ktoré sám legálne nadobudol do výlučného vlastníctva a žalobkyňa v tomto konaní
neuniesla dôkazné bremeno, že malo byť niečo inak. A ako sama žalobkyňa píše v ich spoločnom
vzťahu bolo množstvo pochybností a existencia týchto nezhôd a pochybností napokon vyplynuli na
povrch pri súdnom dokazovaní v tomto konaní. Takže ako sama žalobkyňa uviedla, existujú pochybnosti

o tom, čo chceli účastníci prejaviť, teda najmä tu je priepastný rozdiel, ako vnímala žalobkyňa vzťah so
žalovaným a vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam. Je to však len jej hrubá právna nevedomosť, za ktorú
nemôžeanedaljejdôvodnato,abyvzťahyknehnuteľnostiamtaktonesprávnevnímala.Žalobkyňasvoje
odvolanie, ale aj samotnú žalobu neustále popisuje ako nejaký príbeh, nejakú prózu, ktorú očakávala,
že všetci pochopia a dajú jej za pravdu. Ale žiaľ v súdnom konaní platia dôkazy a preukázané fakty,

nie dobre vyzerajúce slovné spojenia. Nie je pravdou a je to vyslovene klamstvo, ktoré žalobkyňa ani
jediný raz nepreukázala v tomto konaní, že by im boli poskytnuté finančné prostriedky od jej rodinných
príslušníkov na kúpu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu. Otec žalovanej Q. B. pri svojom
výsluchu, ani inými dôkazmi, nepreukázal, že dal svojej dcére sumu 5 000 eur, ktorú žalobkyňa tvrdí, žejej mal dať. Q. B. ani len nepreukázal, že by reálne takouto sumou disponoval, mal ju na bankovom účte
alebo nejak inak hodnoverne takouto sumou manipuloval. Okrem toho rodičia žalovanej boli od roku
2011 dlhodobo nezamestnaní a zamestnali sa až niekedy v roku 2018. Čiže v rozhodnom čase v roku

2016 určite nemali rodičia žalobkyne žiadne peňažné prostriedky, ktoré by mohli žalobkyni poskytnúť.
Okrem toho, žalobkyňa pri svojej prvej žalobe, keď sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti v C. D. sú jej
výlučným vlastníctvom, nič nespomínala, že by mal jej otec dať na kúpu nehnuteľnosti 5 000 eur. S touto
informáciou prišiel až svedok Q. B. prvýkrát pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 17. 02.
2023 v konaní 6C/10/2022, keď už bola žalobkyňa v dôkaznej núdzi a potrebovala narýchlo vymyslieť

nejaký príbeh o odovzdaných hotovostných peniazoch od jej otca. Keby to bola taká pravda a fakt, tak
žalobkyňa predloží už pri prvej žalobe výpis z účtu svedka Q. B. o tom, že peniaze v sume 5 000 eur
mal a že ich odovzdal žalobkyni. To sa však neudialo, a preto to nemôže byť pravda. V tomto smere
opäť žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Objem investícii, ktoré mala žalobkyňa údajne investovať
do nehnuteľností nemá s prejednávanou vecou nič spoločné. Opäť poukázal na hrubú nevedomosť
žalobkyneovýkonejejpráv,lebolistinnýmidôkazmi,ktorésúdupredložil(originályprihlasovacíchlístkov

naprihlásenienatrvalýpobyt)avtomtokonaníboliriadnepreukázané,dokázal,žežalobkyňaminimálne
od dátumu 22. 06. 2016 kedy seba, jej dcéry a mal. Ivana prihlasovala na trvalý pobyt na adresu C.
D. XX, XXX XX C. D. pred obecným úradom Nitrianska Streda, kedy potrebovala jeho písomný súhlas
ako vlastníka nehnuteľnosti, na zápis jej trvalého pobytu. Už vtedy muselo byť aj evidentné aj bolo,
žalobkyni jasné, že nie je žiadnou vlastníčkou ani podielovou spoluvlastníčkou k nehnuteľnostiam, ktoré

sú predmetom tohto sporu, lebo na zápis trvalého pobytu potrebovala, aby prišiel na obecný úrad C. D.
a tam osobne podpísal všetky prihlasovacie lístky na prihlásenie trvalého pobytu. Spotrebný úver, ktorý
žalobkyňaspomínavosvojomodvolanívtomtokonanínijakonepreukázala,nedoložilajedinýmlistinným
dôkazom, a preto tvrdil, že si nezobrala žiadny spotrebný úver, ktorý by nejako súvisel s nehnuteľnosťou.
Naviac v lete roku 2021, nehnuteľnosť v C. D. nepotrebovala žiadnu rekonštrukciu, dom bol kompletne

prerobený a zvnútra zariadený. Práve naopak, súdu riadne preukázal viacerými listinnými dôkazmi, že
hypotekárny úver si zobral výlučne sám, v žiadnom z úverov nefigurovala žalobkyňa a žalobkyňa mu
na splátky týchto úverov nikdy neprispela ani jedno euro. Tieto spotrebné úvery dodnes spláca výlučne
sám. Ak žalobkyňa hovorí o nejakom spoločnom majetku, o spoločnom hospodárení, o spoločnom
živote, tak okrem jej požiadaviek na spoločné vlastníctvo, by ju mali zaujímať aj spoločné záväzky,

ktoré preukázateľne vznikli a všetky boli písané výlučne na jeho meno a výlučne ich splácal iba sám.
Žalobkyňu nikdy nezaujímali jeho záväzky a úvery, ani splátky, ktoré reálne splácal. Preto žalobkyňa
nemá právo tvrdiť, že ona investovala nejaké svoje vlastné peniaze do nehnuteľnosti, keďže to nie je
pravda.Žalobkyňanepredložilavtomtokonaníjedenjedinýlistinnýdôkazotom,žebyjejmaloprislúchať
vlastnícke právo k nehnuteľnosti v C. D., celá jej žaloba je postavená na jej klamlivých tvrdeniach a

výpovediach svedkov – vlastnej rodiny, prípadne kamarátok a ďalších pochybných osôb zo sociálneho
prostredia po vyhlásených osobných bankrotoch, ktorí o nejakom spoločnom hospodárení nevedia a
nevedeli nič, iba poslušne vypovedali alebo „čestne“ vyhlásili, čo sa dohodli.

19. Žalobkyňa sa v odvolacej replike nevyjadrila.

20. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobkyňou (§ 379 CSP, § 380 CSP), a po jeho
preskúmaní zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom

a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, a to v rozsahu
odvolacích dôvodov žalobkyňou (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru,
že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že predmetné nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz. C.D., nadobudli so žalovaným do podielového spoluvlastníctva. Keďže ani v odvolacom konaní nemal za
preukázanétakéskutočnosti,ktorébymohlimaťzanásledokodlišnérozhodnutievoveci,odvolacísúdsi
osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že pre posúdenie
vzniku podielového spoluvlastníctva je rozhodujúca dohoda o založení spoluvlastníckych vzťahov.
Táto dohoda nemusí byť písomná, nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli
o veľkosti spoluvlastníckych podielov, musí z nej však byť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové

spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti. Ak podiely spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké. Bez
dohody účastníkov o tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, nemôže vzniknúť
podielovéspoluvlastníctvo.Vprípade,aktakátodohodaneexistuje,resp.jesporná,kvznikupodielového
spoluvlastníctva nedôjde. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nepreukázanej existencii
dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam medzi stranami sporu. Je
nesporné, že v danom prípade pre určenie podielového spoluvlastníctva strán sporu, bolo potrebné

skúmať existenciu takejto dohody. Súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou aj zaoberal, keď dospel
k záveru o jej neexistencii, ktorú skutočnosť vyvodil z vykonaných dôkazov, keďže žalobkyňa v konaní
žiadnym spôsobom existenciu tejto dohody nepreukázala, iba tento konsenzus medzi nimi tvrdila.
Naopak žalovaný existenciu akejkoľvek dohody od začiatku popieral. Súd prvej inštancie prijal záver o
neexistencii dohody o založení podielového spoluvlastníctva. V danom prípade žalobkyňa odvodzovala

v žalobe svoj nárok na tom skutkovom základe, že spoločne so žalovaným hospodárili, a to potom,
ako sa žalovaný prisťahoval do jej bytu, pričom spoločné hospodárenie sa uskutočňovalo tak, že
žalovaný disponoval s jej platobnou kartou. Žalobkyňa potvrdila, že na nadobudnutie predmetných
nehnuteľností v kat. úz. C. D. boli poskytnuté finančné prostriedky od rodičov žalovaného. Podľa
nej po nadobudnutí predmetných nehnuteľností na dražbe verila, že žalovaný splní ich dohodu a

podá na kataster nehnuteľností zavkladovanie ich oboch. Na pojednávaní dňa 10. 11. 2023 právny
zástupcažalobkyneuviedol,žepodielovéspoluvlastníctvostránsporuvzniklonazákladeichspoločného
hospodáreniaakopartnerov.Žalobkyňaúčasťnadražbenepovažovalazanevyhnutnújednaksohľadom
na to, že sa nemohla dostaviť kvôli synovi ale i z toho dôvodu, že boli vopred dohodnutí, že ak
budú kupovať dom, tak do ich podielového spoluvlastníctva. Uvedené tvrdenie žalobkyne žalovaný

poprel, keďže žalobkyni nikdy nepovedal, netvrdil a ani neuviedol, že nehnuteľnosti, ktoré nadobudol
do svojho výlučného vlastníctva sú ich spoločné. Neexistovala o tom žiadna vzájomná dohoda medzi
ním a žalobkyňou, že na nehnuteľnostiach bude žalobkyňa riadne napísaná vkladom ako podielový
spoluvlastník. Podľa žalovaného žili v spoločnej domácnosti, ale hospodárili oddelene, a to najmä pre
skutočnosť, že žalobkyňa počas ich spolužitia mala dve exekúcie. Poprel, že by mohla byť žalobkyňa

dobromyseľná v tom, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. C. D., pričom vždy
vedela, že nie je a nebude vlastníčkou nehnuteľností. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný od samého
začiatku zotrval na svojom tvrdení, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol na dražbe do svojho
výlučného vlastníctva a v žiadnom prípade nemienil založiť podielové spoluvlastníctvo so žalobkyňou.
Už samotná táto skutočnosť existenciu dohody spochybňuje a nie je možné na ňu prihliadať, ako na

platne uzavretú. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že dohoda o podielovom spoluvlastníctve
musí spĺňať všetky náležitosti platného právneho úkonu, a to najmä v tomto prípade z hľadiska prejavu
vôle oboch strán takejto dohody, ktorá musí nespochybniteľne byť do tohto úkonu pretavená tak, aby
nevzbudzovala žiadne pochybnosti. Ak teda žalovaný jednoznačne existenciu takejto dohody popieral,
nie je možné žalobkyňou tvrdenú dohodu vyhlásiť za platne uzavretú, nakoľko popiera existenciu vôle

žalovaného uzavrieť takúto dohodu. So závermi súdu prvej inštancie o neexistencii takejto dohody sa
odvolací súd stotožňuje. Žalobkyni aj podľa názoru odvolacieho súdu muselo byť evidentné, že nie
je žiadnou vlastníčkou ani podielovou spoluvlastníčkou k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto
sporu, lebo na zápis trvalého pobytu žalobkyne a jej dcér a maloletého syna E., ku ktorému podľa
prihlasovaných lístkov došlo od dátumu 22. 06. 2016, bol potrebný písomný súhlas žalovaného ako

vlastníka nehnuteľnosti.

25. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že pre vznik podielového
spoluvlastníctva sa vyžaduje dohoda a nepostačuje iba spoločné užívanie nehnuteľnosti. Rovnako
tak ani spoločné hospodárenie, ktorého existenciu však žalovaný v konaní poprel, nezakladá vznik

podielového spoluvlastníctva strán sporu. Žalobkyňa v odvolaní predovšetkým namietala, že z okolností
danej veci možno odvodiť vôľu strán nadobudnúť sporné nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva
a ako spoločné ich užívať. Ani z čestných prehlásení doložených žalobkyňou nevyplýva, že strany
uzatvorili dohodu o spoluvlastníctve k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dobromyseľneverila v to, že ju žalovaný podľa prísľubu uvedie ako spoluvlastníčku sporných nehnuteľností. Pokiaľ
sa však žalobkyňa domáhala určenia spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, nemôže súd pri
rozhodovaní vychádzať z pocitov žalobkyne, ale z jednoznačných dôkazov, ktorými nad všetku mieru

pochybností bude preukázané, že k dohode o podielovom spoluvlastníctve medzi stranami došlo či už
pred nadobudnutím nehnuteľností žalovaným na dražbe alebo po ich nadobudnutí. Uzavretie takejto
dohody žalobkyňa nepreukázala.

26. Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná

povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré
sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na
preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti
označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje
súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný
aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom,

pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti
alebonepravdivostitvrdenístranysporu,prípadnejetentostavdôsledkomnepredloženiadôkazovalebo
situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. Ide v podstate o procesnú zodpovednosť
strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté
o veci samej v jej neprospech. Pokiaľ ale súd na základe vykonaných dôkazov zistí skutkový stav a v

rámci voľnej úvahy dospeje k záveru o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany v spore, rozhodne
vo veci samej na základe zisteného skutkového stavu, t. j. neuplatnia sa pravidlá dôkazného bremena.
Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena
medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich.
Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak

tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky
neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim
tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní
nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho
nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného

bremena, t. j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Nie je povinnosťou
žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t. j. nezaťažuje
ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže
byť na ujmu. V spore, v ktorom sa žalobca domáha kladného určenia svojho tvrdeného vlastníctva
zaťažuje ho dôkazné bremeno, t. j. povinnosť tvrdenia, akým titulom svoje tvrdené vlastníctvo nadobudol

(rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 71/2008 z 24. 02. 2010). V spore o určenie vlastníckeho práva má tak
žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje.
Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu
nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Ak tieto
skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno.

27. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal
s už vykonaným dokazovaním v rámci konania sp. zn. 6C/10/2022 a použiteľnosťou týchto dôkazov v
predmetnom súdnom konaní a nevyhodnotil všetky dôkazy (aj dôkazy zabezpečené v rámci konania
6C/10/2022) vo vzájomných súvislostiach a pritom každý zvlášť, odvolací súd dodáva, že súd prvej

inštancie v konaní vykonal dôkazy, ktoré boli stranami sporu navrhnuté. Keďže v rámci uplatnených
návrhov na vykonanie dokazovania, bol aj návrh na pripojenie spisu Okresného súdu Topoľčany sp.
zn. 6C/10/2022, súd prvej inštancie spis pripojil a pokiaľ žalobkyňa požadovala vykonať dokazovanie
niektorým z dôkazov, obsiahnutých v tomto pripojenom spise, bola povinná označiť dôkaz, ako aj
uviesť, čo má ním byť preukázané v konaní. Súd prvej inštancie nepochybil, vo veci vykonal svoje

vlastné dokazovanie na základe ktorého zistil skutkový stav. Nemožno akceptovať námietku, že súd
prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď úplne odignoroval dôkazy vykonané v rámci konania
vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6C/10/2022, ako aj odignoroval právne závery
prezentované v rámci rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn. 6C/10/2022. Pre súd nie sú záväzné
výsledky vykonaného dokazovania z iného konania, keďže súd vykonáva svoje vlastné dokazovanie

v prejednávanej veci. Ako už bolo vyššie uvedené, dôkazy, ktoré boli vykonané v inom konaní,
treba presne označiť a súčasne navrhnúť, aby súd z pripojeného spisu vykonal ten-ktorý dôkaz v
rámci dokazovania, t. j. dôkaz listinou jej oboznámením a dôkaz svedeckou výpoveďou, vykonaním
svedeckej výpovede. Otázka posudzovania existencie dohody o založení podielového spoluvlastníctvabola predmetom tohto konania a súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd boli oprávnení si dané
otázky posúdiť samostatne. Pokiaľ išlo o námietky žalobkyne k prípadným investíciám do nehnuteľnosti
žalovaného, tieto odvolací súd nepovažoval za relevantné s ohľadom na predmet sporu a nároku

žalobkyne, ktorá sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva strán
sporu.

28. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v súdenom spore neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie
ňou tvrdených skutočností, keď z dokazovania nevyplynulo, že strany sporu uzavreli dohodu o

spoluvlastníctve k nehnuteľnostiam v kat. úz. C. D., súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

29. Odvolací súd po preskúmaní veci záverom konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a
prihliadol pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s § 191 ods. 1 CSP. V odôvodnení

napadnutého rozsudku sa súd dôsledne vysporiadal so všetkými právne významnými skutkovými
okolnosťami, dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V intenciách vyššie uvedených
skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,
ods. 2 CSP), vrátane závislého výroku o trovách konania, na ktorý súd prvej inštancie správne aplikoval

§ 255 ods. 1 CSP.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému nárok
na ich náhradu proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

31. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec

alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).