Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524010269
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8524010269.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Lucie Bašistovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.04.2025, v trestnej
veci proti obžalovanému A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr.
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/54/2024 zo dňa 27.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného A. B. a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal Okresný súd Stará Ľubovňa obžalovaného A. B. vinným zo spáchania
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

- vo večerných hodinách presne nezistenej doby dňa 27.09.2024 do 06.00 hod. dňa 28.09.2024 v izbe
bytu na ulici C. X, D. svojej družke E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, G. H. I. pod vplyvom
alkoholu začal bezdôvodne vulgárne nadávať, kde ju následne začal fyzicky napádať, a to tak, že ju
začal päsťami rúk opakovane udierať do oblasti nosa, očí, čela, ucha a následne ju opakovane udrel
otvorenou dlaňou ruky rôzne po tvári, na čo spadla na zem, kde jej pre fyzické napádanie začala tiecť

krv z nosa a úst, na čo ju chytil za vlasy a ťahal po zemi, kde následne po jej úteku z izby do kúpeľne
došiel za ňou, kde tam jej z rúk vzal mobilný telefón, ktorý zlomil na polovicu a následne päsťou ruky
ju udrel do oblasti oka, na čo omdlela na zem a odtiaľ ju za vlasy vytiahol von pred vchod uvedeného
bytového domu, kde jej uviedol „počúvaj E., dnes ťa zabijem, budeš tam na cintoríne a ja pôjdem sedieť
do basy“, na čo ju opätovne udrel dva-tri krát päsťou do tváre, kde uvedené vyhrážky u poškodenej
E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, G. H. I. objektívne vzbudili oprávnený strach o jej život a

zdravie, pričom fyzickým napadnutím jej spôsobil zranenie – viacpočetné pomliaždenie tváre a hlavy s
dobou liečenia do 7 dní.

Za to mu súd podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri nezistení poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 Tr. zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, uložil
trest odňatia slobody v trvaní 1 roka nepodmienečne. Pre výkon trestu odňatia slobody súd podľa § 48

ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spol. J. F.
D., a. s., E. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, škodu spočívajúcu v náhrade poskytnutej zdravotnej
starostlivosti poškodenej E. F. vo výške 67,37 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, a to čo do výrokov
o vine, o treste aj o náhrade škody. V písomnom odôvodnení odvolania namietal, že rozsudok bol vydanýna základe jediného priameho dôkazu - výpovede svedkyne, poškodenej. Z vykonaného dokazovania
pritom vyplynul záver o zjavnej pochybnosti v dôveryhodnosti poškodenej, ako aj svedkyne K. F. a
svedka C. F., čím berúc v úvahu princíp trestného práva „v pochybnostiach v prospech obvineného“,

súd nesprávne konštatoval záver o vine. Napriek skutočnosti, že poškodená uvádzala, že na obsah
vyhrážky nikdy nezabudne, počas prebiehajúceho trestného konania túto menila, zveličovala obsah
vyhrážky a už počas prípravného konania pridávala nové slová a slovné spojenia. Najviac pochybností
však vzbudila výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 20.01.2025, kedy poškodená opätovne
pozmenila obsah vyhrážky a v závere doplnila ďalšie slová – „počúvaj ma sem, ja sa premením na

satana a ťa zahryznem do krku“. Pri odstraňovaní rozporov v zmysle § 264 Tr. poriadku uviedla:
„Možno aj to povedal, aj to povedal“. Takéto tvrdenie poškodenej založené na domnienke nemôže byť
brané ako hodnoverný dôkaz a podstatne spochybnilo jej dôveryhodnosť. Svojím vymysleným tvrdením
poškodená chcela obžalovanému privodiť trestné stíhanie, súd však mal zohľadniť uvedené rozpory,
ktoré sa týkali podstatného znaku (objektívnej stránky) skutkovej podstaty prečinu nebezpečného
vyhrážania. Obžalovaný v odvolaní poukázal aj na pochybnú výpoveď svedkyne K. F., ktorá nedokázala

racionálne vysvetliť svoje rozporné tvrdenia, kedy sa od poškodenej dozvedela o okolnostiach jej
incidentu s obžalovaným, len účelovo sa odvolala na stres a užívanie liekov. Dôvodne sa javí, že
okolnosti týkajúce sa nebezpečného vyhrážania boli medzi poškodenou a svedkyňou dohodnuté, aby
usvedčovaliobžalovanéhozospáchanianebezpečnéhovyhrážania,ktoréhosanedopustil.Ouvedenom
svedčí aj skutočnosť, že poškodená na hlavnom pojednávaní výslovne uviedla, že nikomu inému,

okrem policajtov, nepopisovala okolnosti skutku. Je preto nemožné, aby svedkyňa K. F. a svedok
C. F. mohli popisovať okolnosti skutku, pokiaľ na podklade výpovede poškodenej nemohli mať o
nich žiadnu vedomosť. Napokon niektoré slová, ktoré uviedla svedkyňa v prípravnom konaní, na
hlavnom pojednávaní uviedla poškodená. Podstatné rozpory vyplynuli aj z výpovede svedka C. F.,
ktorý výslovne uviedol, že od poškodenej, ani od inej osoby, nezískal informáciu, že by sa obžalovaný

poškodenej vyhrážal. K mechanizmu vzniku poranení poškodenej obžalovaný nespochybnil, že medzi
nim a poškodenou došlo v inkriminovaný deň k slovnej hádke, ako aj k tomu, že poškodená spadla,
dal jej facku a pri jej zdvíhaní zo zeme jej mohol poraniť oko, avšak nevyhrážal sa jej. Namietal pritom
nevypočutie navrhovaných svedkov – L. M. a N. M., ktorí mali byť priamymi svedkami incidentu, teda
mohli okolnosti skutku vnímať vlastnými zmyslami. Na základe uvedeného obžalovaný navrhol, aby

odvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušilavecvrátilprvostupňovémusúdunaďalšiekonanie,eventuálne,
rozhodnúť vo veci a obžalovaného v celom rozsahu spod obžaloby oslobodiť.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj okresný prokurátor, a to čo
do výroku o treste v neprospech obžalovaného, namietajúc, že súd nepostupoval podľa § 34 ods.

1 Tr. zákona. Obžalovaného možno najmä s ohľadom na odpis z registra trestov a ďalšie listinné
dôkazy žurnalizované v spise hodnotiť ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti obdobného
charakteru. O jeho agresívnom správaní napovedá aj výpis z Ústrednej evidencie priestupkov,
pritom protiprávnych konaní sa dopúšťa najmä voči svojim blízkym osobám. Uložený trest preto
považuje okresný prokurátor za neprimeraný voči závažnosti trestnej činnosti. Aj vzhľadom na osobu

obžalovaného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému
uložil nepodmienečný trest odňatia slobody pri strede trestnej sadzby so zaradením na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

NazákladepodanýchodvolaníobžalovanéhoiokresnéhoprokurátorapostupovalKrajskýsúdvPrešove

ako odvolací súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd
nezamietne odvolanie podľa
§ 316 ods. 1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Po učinenom
prieskume napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že tento možno považovať za zákonný
a aj správny vo všetkých jeho výrokoch.

Súd prvého stupňa uznal obžalovaného za vinného zo spáchania stíhaného skutku predovšetkým

na základe výpovede poškodenej E. F., nepriamo aj na základe výpovede svedkyne K. F., matky
poškodenej, znaleckého posudku K. M., vrátane lekárskych správ, ktoré znalec vyhodnotil, a zápisnice
o prehliadke tela poškodenej.Z výpovede poškodenej E. F. mal súd preukázané, že obžalovaný sa dňa od 27.09.2024 od cca 00.00
hod. do cca 06.00 hod. dňa 28.09.2024 zdržiaval v mieste jeho súčasného bydliska spolu s poškodenou,
pričom bol pod vplyvom alkoholu a začal fyzicky napádať poškodenú. Išlo pritom o viaceré útoky

dlaňou aj päsťou do oblasti tváre, ktorými obžalovaný spôsobil poškodenej viaceré zranenia. Popritom
obžalovaný zlomil mobilný telefón, z ktorého chcela poškodená volať svojej matke, ťahal ju za vlasy a
v priebehu tohto času sa zároveň poškodenej v jednom momente pri fajčení vonku pred vchodom do
bytovky, kde bývali, vyhrážal slovami „počúvaj E., dnes ťa zabijem, budeš tam na cintoríne a ja pôjdem
sedieť do basy“.

Obranu obžalovaného, že poškodenej dal len jednu facku a ostatné poranenia si spôsobila pri páde,
vylúčili zistenia K. M. o mechanizme vzniku zranení. Podľa znaleckého posudku č. 47/2024 poškodená
pri incidente zo dňa 27. až 28. septembra 2024 utrpela viacpočetné pomliaždenia tváre a hlavy (očí,
tváre, nosa). Z medicínskeho hľadiska šlo o ľahké zranenia s dobou liečenia 5 – 7 dní, ktoré vznikli
opakovaným pôsobením tupého násilia na oblasť tváre a hlavy. Mohlo sa tak stať po opakovaných

úderochinouosoboupäsťoudotváresiloustrednejintenzity,eventuálneajvkombináciisúdermidlaňou.
Poranenie v zmysle pomliaždenia tváre, ktoré sa prejavilo podliatinami okolo oboch očí, nevzniklo tým,
že poškodená spadla a udrela sa pod okom o prah dverí.

Zo zápisníc o prehliadkach tiel obžalovaného a poškodenej bol zrejmý výzor týchto osôb, pričom

tvár poškodenej bola pokrytá viacerými pomliaždeniami v oblasti očí, nosa, ucha a hlavy. Z fotografií
vyhotovených pri ohliadke tela poškodenej bolo súdu zrejmé, že podliatiny sú rozsiahlejšie, a to v
oblasti oboch očí, aj ucha, pritom takýto rozsah poranení aj z laického pohľadu nezodpovedal jednému
spadnutiu, pri ktorom si človek udrie zväčša jednu časť tela (napr. tváre) a nie vo väčšom rozsahu
viaceré oblasti jednej časti tela. Skutočnosť, že na tvári poškodenej boli podliatiny, potvrdili pri svojich

výsluchoch svedkovia K. F. a C. F., matka a brat poškodenej, súd ich mal tiež preukázané z predložených
lekárskych správ. Zo zápisnice o vydaní veci súdu súčasne vyplynulo, že pyžamo poškodenej, ktoré
mala v inkriminovaný čas na sebe, bolo špinavé od krvi.

K námietkam obhajoby vo vzťahu k vierohodnosti výpovedí poškodenej a jej matky K. F., súd prvého

stupňa uviedol, že je pravdou, že vo vzťahu k obsahu vyhrážky poškodená na hlavnom pojednávaní
oproti prípravnému konaniu doplnila aj časť o tom, že sa obžalovaný zmení na satana a hryzne jej do
krku, v každom prípade však poškodená od začiatku trestného stíhania pri viacerých výsluchoch zotrvala
na tom, že sa jej obžalovaný vyhrážal slovami „počúvaj E., dnes ťa zabijem, budeš tam na cintoríne
a ja pôjdem sedieť do basy“. Už táto vyhrážka pritom bola spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu o život

alebo zdravie poškodenej, bez ohľadu na to, či za týmito slovami nasledovala ešte aj nejaká ďalšia
vyhrážka. Uvedený rozpor sa preto týkal len určitého „dodatku“ k obsahu vyhrážania, z pohľadu súdu
však nespôsobil podstatné zníženie dôveryhodnosti poškodenej. Aj matka poškodenej v zásade zhodne
popisovala ako prišla za poškodenou i následný priebeh udalostí. Je pravdou, že nevedela vysvetliť,
kedy presne sa dozvedela o skutočnostiach, ktoré sa mali stať medzi poškodenou a obžalovaným, avšak

tieto prezentovala v zásadných črtách identicky. Jej výpoveď sa pritom v podstatných bodoch zhoduje s
popisom situácie poškodenou, či jej bratom (synom matky poškodenej Lukášom) vo vzťahu k situáciám,
ktoré mohli vnímať svojimi vlastnými zmyslami. Ani tento rozpor preto z pohľadu súdu nespôsobil takú
nedôveryhodnosť matky poškodenej, pre ktorú by jej výpovedi súd nemal uveriť. Uvedené rozpory
vyplynuli súdu skôr z povahy etnika, ku ktorému obžalovaný, poškodená a jej matka patria, keď určité

prežité skutočnosti sa po určitom čase modifikujú a prípadne trocha zveličia alebo naopak sa niektorí
príslušníci snažia vzniknuté situácie zľahčiť.

Znalkyňa K. A. O. v posudku č. 200/2024 skúmala u obžalovaného jeho závislosť od návykových
látok, s negatívnym výsledkom, teda okrem nikotínu, preto nebola indikovaná žiadna forma ochranného

protialkoholického ani protitoxikomanického liečenia.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby v súlade s ustanovením § 2 ods.
10 Tr. poriadku, umožnil súdu spravodlivé rozhodnutie a tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich

súhrne v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvého
stupňa v rámci procesného postupu dodržal všetky základné zásady trestného konania, ktoré plynú
z ustanovenia § 2 Tr. poriadku, a teda dospel k vyhlásenému rozsudku v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.
poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,

existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledku vykonaného dokazovania za pochybné
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali. Aj
vzhľadomkodvolacímnámietkamprezentovanýmvpísomnýchdôvodochodvolaniaobžalovanéhovšak
odvolací súd považoval za potrebné odôvodnenie napadnutého rozsudku v dôvodoch svojho uznesenia
doplniť, podrobnejšie citovať a rozviesť vo veci vykonané dôkazy, konštatujúc, že v dvojinštančnom

súdnom konaní tvoria rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa jednotu.

V kontexte argumentácie obžalovaného odvolací súd z obsahu napadnutého rozsudku uvádza, že
uznanie obžalovaného vinným zo stíhaného skutku bolo opodstatnené najmä výpoveďou poškodenej,
nepriamo aj výpoveďou svedkyne K. F., matky poškodenej, znaleckým posudkom K. M., vrátane
lekárskych správ, ktoré znalec vyhodnotil, ako aj zápisnicou o prehliadke tela poškodenej. Vychádzajúc

pritom z rozsahu usvedčujúcich dôkazov, odvolací súd sa nestotožnil s námietkou obžalovaného, že
jeho vina bola uznaná len na základe jediného dôkazu – výpovede poškodenej. Naopak, z vykonaného
dokazovania nie je sporné, že v inkriminovanom čase došlo medzi obžalovaným a poškodenou k hádke,
ktorá súvisela s ich bývalými partnermi. Aj keď obžalovaný nespochybnil, že poškodenej dal jemnú
facku a nechtiac ju zaškrabol pri oku, v rozsahu ostatných zranení poškodenej uviedol, že tieto utrpela

pri páde na zem. S poukazom na závery znaleckého posudku č. 47/2024, vypracovaného znalcom
K. F. M., pravdivosť tvrdení obžalovaného bola vyvrátená zisteným mechanizmom vzniku zranení.
Ide pritom o odbornú otázku, ktorá spadá do pôsobnosti znalca, čo súd prvého stupňa správne
vyhodnotil. Mimo odborných vedomostí súd prvého stupňa správne posudzoval zranenia poškodenej
aj z pohľadu laického, kedy je zrejmé, že početnosť a umiestnenie jednotlivých zranení spochybňujú,

aby ich poškodená utrpela len v dôsledku pádu o prah či poškrabnutím od obžalovaného. Na základe
uvedenéhopovažujeodvolacísúdzapreukázané,žeobžalovanývinkriminovanomčasefyzickynapadol
poškodenú a spôsobil jej zistené zranenia.

S ohľadom na formuláciu skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360

Tr. zákona je však pre uznanie viny obžalovaného rozhodujúci prvok vyhrážky smrťou, ťažkou ujmou
na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Naplnenie
objektívnej stránky trestného činu mal súd prvého stupňa preukázané predovšetkým z výpovede
poškodenej, nepriamo aj svedkyne K. F.. V prípade svedka C. F. je potrebné uviesť, že svedok v konaní
vypovedal o skutočnostiach týkajúcich sa odvozu poškodenej z rodinného domu, kde s obžalovaným

bývala, avšak vo vzťahu k samotnému útoku sa svedok s poškodenou nerozprával, o nebezpečnom
vyhrážaní mu poškodená nepovedala.

Pri hodnotení dokazovania sa súd prvého stupňa dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal s rozpormi vo
výpovediach poškodenej E. F. a svedkyne K. F.. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie

napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil, s výnimkou state o etnickej príslušnosti svedkov. S takto
predostretou úvahou súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožnil, nepovažujúc etnickú príslušnosť
ako racionálny dôvod pochopenia vzniknutých rozporov vo výpovediach jednotlivých svedkov. Nad
rámec odôvodnenia súdu prvého stupňa však odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu uvádza,
že ak poškodená v priebehu konania, predovšetkým v jeho závere na hlavnom pojednávaní, obsah

vyhrážky dopĺňala, nemá táto okolnosť podstatný vplyv na posudzovanie dôveryhodnosti svedectva
poškodenej. Za najrelevantnejšiu považuje odvolací súd jej prvotnú výpoveď pri podaní trestného
oznámenia zo dňa 29.09.2024 v znení vyhrážky „E. dnes ťa zabijem, budeš tam na cintoríne a ja pôjdem
do basy“, a to s ohľadom na odstup času jedného dňa od inkriminovanej udalosti. Porovnávajúc pritom
znenie vyhrážky obžalovaného, ako bola poškodenou formulovaná na hlavnom pojednávaní „Počúvaj

ma sem E., dneska ťa zabijem, pôjdeš tam na cintorín a aj pôjdem sedieť v base“, nevzhliadol odvolací
súd rozpory, ktoré by mali mať vplyv na hodnovernosť svedkyne či správnosť hodnotenia dôkazov zo
strany súdu prvého stupňa. Poškodená totiž vypovedala na hlavnom pojednávaní takmer identicky,
pritomakpoužilakvyhrážkedovetok,jebezvýznamupreuznanievinyobžalovaného,čiskutočnezaznel
alebo nie, respektíve z akého dôvodu ho poškodená uviedla až na hlavnom pojednávaní, pretože aj bez

neho je jednoznačne zrejmá vyhrážka smrťou zo strany obžalovaného, ktorú poškodená deklarovala
nemenne v priebehu celého doterajšieho trestného stíhania. Uvedené skutočnosti súd prvého stupňa
správne zohľadnil.K argumentácii obžalovaného o účelovom konaní poškodenej, v snahe privodiť mu trestné stíhanie,
nezistil odvolací súd v okolnostiach trestnej veci motív poškodenej, ktorý by opodstatnil tvrdenia
obžalovaného, keďže podľa výpovede svedka C. F. mala poškodená s obžalovaným pekný vzťah.

Prihliadajúc na dátum vyhotovenia znaleckého posudku č. 47/2024 zo dňa 11.11.2024 niet súčasne
dôvodu domnievať sa o účelovosti zmeny výpovede poškodenej vo vzťahu k obsahu vyhrážkam
obžalovaného len z dôvodu absencie kvalifikovanej ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona, keďže
poškodená o vyhrážke smrťou vypovedala už pri podaní trestného oznámenia zo dňa 29.09.2024 či
v priebehu výsluchu zo dňa 01.10.2024.

Obžalovaný svojimi vyhrážkami smrťou vzbudil u poškodenej dôvodné obavy. Poškodená v priebehu
hlavného pojednávania konaného dňa 20.01.2025 celkom zrejme vypovedala, ako sa obžalovaného
po vyslovenej vyhrážke bála, aby ju nezabil a preventívne plnila všetky jeho rozkazy. Nad rámec
toho, o vzbudených obavách poškodenej vypovedala aj svedkyňa K. F., keď na predmetnom hlavnom
pojednávaní uviedla, že poškodená, jej dcéra, sa po inkriminovanej udalosti strašne bála a triasla sa.

Oboznamujúc sa s obsahom výpovedí poškodenej, svedkyne K. F. a svedka C. F., nezistil odvolací
súd ani žiadne koordinované správanie svedkov, ktoré by účelovo malo privodiť obžalovanému trestné
stíhanie. Svedkovia v konaní vypovedali hodnoverne, pritom nie je zrejmým rozporom, ak svedkyňa K.
F. na hlavnom pojednávaní zneistila a odklonila sa od svojej skoršej výpovede vo vzťahu ku skutočnosti,

kedy sa od poškodenej dozvedela o priebehu inkriminovanej udalosti. Z obsahu preskúmavaného
spisu je z výpovedí svedkyne zrejmé, že už najneskôr dňa 01.10.2024 disponovala informáciami od
poškodenej, navyše, z hľadiska dokazovania nie je relevantné, že svedkyňa si s odstupom času nebola
istá týmto časovým rozpätím. Daná skutočnosť je bez významu vo vzťahu k spáchanému skutku,
zároveň svedkyňa svoju dodatočnú zmenenú výpoveď odôvodnila stresom a častým užívaním silných

liekov, čo odvolací súd považuje za reálny a ospravedlniteľný dôvod.

Z vykonaného dokazovania je zrejme priliehajúci skôr záver, že účelová je obrana obžalovaného,
v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti, tiež v snahe odvrátiť následky hroziace mu v súvislosti
so spáchaním úmyselného trestného činu v dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia

slobody, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/38/2023 zo dňa
13.09.2023, právoplatným dňa 28.09.2023. Tvrdenia obžalovaného sa v kontexte ostatne vykonaného
dokazovania ukázali ako nepravdivé vo svetle mechanizmu vzniku zranení, osamotená ostala aj jeho
výpoveď o návšteve veštici s poškodenou a jej matkou dňa 29.09.2024, keď poškodená opustila rodinný
dom obžalovaného. Obžalovaný je zrejme osobou so sklonom k agresívnemu správaniu, ktoré nesie

znaky protiprávneho konania. Uvedená skutočnosť vyplynula z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov
MV SR, podľa ktorej bol obžalovaný v minulosti celkovo 5-krát uznaný vinným zo spáchania priestupku,
z toho 4-krát z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Zrejmý je tiež odpis registra trestov, podľa
ktorého bol obžalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/38/2023 zo dňa
13.09.2023 uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm.

b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Z popisu tam stíhaného
skutku je zrejmé, že obžalovaný sa vyhrážal svojej bývalej družke smrťou, čo podľa názoru odvolacieho
súdu svedčí o modus operandi konania obžalovaného, ktorého sa dopustil aj v preskúmavanej veci.

Na základe doposiaľ uvedeného preto odvolací súd vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného konštatuje,

že súd prvého stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a
takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom. V preskúmavanom konaní bolo vykonaným
dokazovaním preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu tak, ako bol prvostupňovým
súdom ustálený, sa stal, a že ho spáchal práve obžalovaný.

Za nesprávny procesný postup súdu prvého stupňa nemožno súčasne považovať nevykonanie
dokazovania obžalovaným navrhnutými svedkami, L. M. a N. M.. Súd prvej inštancie svoj postup náležite
zdôvodnil a odvolací súd sa s nim stotožnil. Je potrebné zvýrazniť, že navrhnutí svedkovi v prípravnom
konaním využili svoje právo odoprieť vypovedať, preto ich opakované predvolávanie na hlavné
pojednávanie za účelom výpovede by mohlo byť vnímané už ako nátlak na zmenu vysloveného postoja.

Nad rámec toho súd prvého stupňa správne poznamenal, že pre dané konanie je najpodstatnejšie
posúdenie, či obžalovaný spáchal prečin nebezpečného vyhrážania, ku ktorému malo podľa poškodenej
dôjsť v čase, kedy tam bola iba ona a obžalovaný, teda starí rodičia obžalovaného neboli prítomní (predvchodom do bytovky, pozn. odvolacieho súdu). Za tejto situácie by bol výsluch svedkov nadbytočný, čo
obžalovaný v podanom odvolaní nezohľadnil.

Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. poriadku s poukazom na ustanovenie §
139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Ako trestne zodpovedný subjekt z hľadiska veku a príčetnosti, sa formou
priameho úmyslu vyhrážal svojej bývalej družke ako blízkej osobe podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona zabitím,
čím u nej vzbudil dôvodnú obavu o život a tým porušil objekt chránený Trestným zákonom, t. j. pokojné

občianske spolunažívanie. Správna preto bola aj právna kvalifikácia skutku.

Čo do výroku o treste považuje odvolací súd uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka
nepodmienečne za primeraný a súladný s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zákona. Pri výmere trestu súd
prvého stupňa v prvom rade správne prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona,
keďže obžalovaný sa spáchania skutku dopustil po tom, čo už bol v minulosti pre rovnakú trestnú činnosť

odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/38/2023 zo dňa 13.09.2023,
právoplatným dňa 28.09.2023. Žiadna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 Tr. zákona nebola súčasne
v okolnostiach predmetnej veci vzhliadnutá.

Podľa § 38 Tr. zákona, v znení účinnom v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, prevažujúci pomer

priťažujúcich okolností oproti predchádzajúcej právnej úprave nemal ani podľa odvolacieho súdu za
následok zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, preto nebolo
potrebné, aby súd prvého stupňa priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti uvádzal vo výrokovej časti
rozsudku o uložení trestu obžalovanému, ale postačovalo by, ak by sa s ich vzájomným pomerom
a mierou závažnosti vysporiadal v rámci odôvodnenia výroku o treste. Aj s určením priťažujúcej

a poľahčujúcej okolnosti, tak ako ich konštatoval súd prvého stupňa, sa stotožnil krajský súd.
Každopádne, zistená nadbytočnosť výroku o treste nemala vplyv zákonom ustanovenú trestnú sadzbu,
preto nepovažoval odvolací súd za nevyhnutné formuláciu výroku súdu prvého stupňa korigovať
vlastným rozhodnutím.

Pre uloženie trestu v dolnej hranici trestnej sadzby súd prvého stupňa správne vzal do úvahy, že
obžalovaný po spáchaní skutku (zrejme po vytriezvení po predchádzajúcom požití alkoholu, pozn.
odvolacieho súdu) upustil od ďalšej protiprávnej činnosti, pritom spôsobené zranenia poškodenej neboli
takej intenzity, aby nie iba po krátky čas sťažili jej obvyklý spôsob života. Odvolací súd pri prieskume
správnosti uloženého trestu reflektoval okresným prokurátorom namietanú trestnú a priestupkovú

minulosť obžalovaného, avšak súčasne zohľadnil, že na rozdiel od preskúmavanej veci sa obžalovaný
pri páchaní priestupkov nedopustil vyhrážania ani fyzického napadnutia. Samozrejme, obžalovaný
sa nepochybne dopustil spáchania skutku v dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody, avšak nemožno pritom súčasne opomínať, že v dôsledku tejto skutočnosti je u neho v súlade
s ustanovením § 50 ods. 4 Tr. zákona predpoklad výkonu ďalšieho trestu odňatia slobody, uloženého

mu trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/38/2023 zo dňa 13.09.2023,
právoplatným dňa 28.09.2023, v trvaní desiatich mesiacov. Celková doba výkonu trestu odňatia slobody
vtakomprípadebybola22mesiacov,čonemožnopreúčelyaplikácieustanovenia§34ods.1Tr.zákona
vnímať izolovane. Zaradenie obžalovaného pre výkon uloženého trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia bolo správne.

Za neopodstatnený pritom považoval odvolací súd návrh obžalovaného na zamietnutie odvolania
okresného prokurátora z dôvodu jeho oneskoreného podania. Z obsahu preskúmavaného spisu je
zrejmé, že okresný prokurátor si na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.01.2025 po vyhlásení
rozsudku ponechal lehotu na podanie odvolania a následne toho istého dňa, t. j. 27.01.2025, písomne

podal odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného, a teda podal ho včas v zmysle
ustanovenia § 309 ods. 1 Tr. poriadku. Podaním zo dňa 13.02.2025 okresný prokurátor písomne
odôvodnil svoje odvolanie, v nadväznosti na doručené písomné vyhotovenie rozsudku.

Na margo uloženej sankcie odvolací súd dodáva, že na podklade vykonaného dokazovania bolo

zistené, že obžalovaný sa dopustil spáchania stíhaného skutku po požití alkoholu. Z uvedeného dôvodu
bola nariadené znalecké skúmanie, vykonané znalkyňou K. A. O., zamerané na zistenie závislosti
obžalovaného na alkohole a iných omamných látkach. Znalkyňa však v predloženom znaleckom
posudku č. 200/2024 skúmanú závislosť u obžalovaného nepotvrdila, teda okrem nikotínu, preto nebolopodľa názoru odvolacieho súdu primerané a potrebné ukladať obžalovanému spolu s trestom odňatia
slobody i protialkoholické liečenie.

Súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti J. F. D., a. s., škodu spočívajúcu v
náhrade poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenej E. F. vo výške 67,37 eur. Proti tomuto výroku
podal odvolanie obžalovaný, avšak zrejme len z dôvodu jeho súvislosti s napadnutým výrokom o vine.
Každopádne, z podaného odvolania obžalovaného nie je zrejmý žiaden vecný argument, ktorý by
spochybnil správnosť rozhodnutia súdu o náhrade uplatnenej škody poškodenej, preto ho odvolací súd

považuje za zákonné a správne.

Na základe uvedeného teda odvolací súd postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol odvolania
obžalovaného a okresného prokurátora.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.