Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123202577
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123202577.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej
veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XXX/XX proti žalovaným: 1/ Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, 2/ Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO:
00 151 866, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalovanej
v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 03. októbra 2024, č.k. 2C/25/2023 – 96, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a V. potvrdzuje .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a IV. zostáva nedotknutý.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej v rade 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanúvrade2/kpovinnostizaplatiťžalobcovi
sumu 895,83 Eur titulom náhrady škody (výrok II.). Vo zvyšnej časti nárok žalobcu na zaplatenie náhrady

škody vo vzťahu k žalovanej v rade 2/ zamietol (výrok III.). Žalobu vo vzťahu k žalovanému v rade 1/
zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie (výrok I.). Žalovanému v rade 1/ priznal právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IV.). Žalovanej v rade 2/ priznal právo na náhradu trov
konania v rozsahu 6,62% (výrok V.).
2. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v zmysle podmienok § 1 písm. a), § 3 ods.
1, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, ods. 6, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z., je daná zodpovednosť štátu za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci

v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca
spolu s manželkou dňa 25.06.2022 nenastúpili na vopred zaplatenú dovolenku z dôvodu odobratia
cestovného pasu žalobcovi pri pasovej kontrole z dôvodu, že novo vystavený cestovný pas vydaný OR
PZ v Žiline – oddelenie dokladov bol v medzinárodnom pátraní. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žalobca dňa 24.01.2018 požiadal na oddelení dokladov OR PZ v Žiline o vydanie nového cestovného
dokladu. V predmetný deň žalobca nemal so sebou pôvodný (už neplatný) cestovný pas, napriek
uvedenej skutočnosti referentka oddelenia dokladov žiadosť o vydanie nového cestovného dokladu

prevzala. Žalobca sa následne dňa 14.02.2018 dostavil na oddelenie dokladov za účelom prevzatia
nového cestovného dokladu. Z dôvodu, že žalobca nedisponoval starým cestovným dokladom, spísal
s referentkou oddelenia dokladov písomnosť označenú ako ,,Oznámenie o strate, odcudzení, poškodení
alebo zničení dokladu“, kde žalobca uviedol, že starý cestovný doklad stratil. Z vyjadrenia žalovanejv rade 2/ zo dňa 17.02.2023, zaslaného žalobcovi ako odpoveď na predbežné prerokovanie nároku
zhodného s tvrdením žalobcu vyplynulo, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, keď referentka
oddelenia dokladov v ten istý deň, t.j. 14.02.2018 omylom zaevidovala do systému stratu už vydaného

nového cestovného dokladu č. F.. Je teda zrejmé, že omyl referentky oddelenia cestovných dokladov
bol žalovanej v rade 2/ známy, keď na túto skutočnosť sám poukázala. Takéto konanie je jednoznačne
nutné považovať ako nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorého príčinou bol
vznik škody žalobcovi v súvislosti s odobratím cestovného pasu označeného nesprávne ako neplatný.
V konaní bol nesporne preukázaný základ nároku, keď žalovaní v konaní ani nerozporovali nesprávny

úradný postup uskutočnený zo strany referentky oddelenia dokladov OR PZ v Žiline, ktoré pôsobí pod
Ministerstvom vnútra SR. Nepovažoval za dôvodnú obranu žalovanej v rade 2/ v odpovedi na predbežné
prerokovanie nároku, keď zamestnanec oddelenia cestovných dokladov prevzal žiadosť o vydanie
cestovného dokladu, a to aj bez predloženia starého cestovného dokladu. Pokiaľ pracovníčka oddelenia
takto postupovala, sama konala v rozpore so stanoveným úradným postupom, pričom zodpovednosť
za takéto jej konanie nie je možné prenášať na žalobcu. Zaevidovanie nového vydaného cestovného

pasu ako neplatného je v priamej príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, ktorá vznikla neumožnením
žalobcovi nastúpiť do lietadla za účelom využitia plánovanej a vopred zaplatenej dovolenky, ktoré
konanie je možné považovať za nesprávny úradný postup a je daná zodpovednosť žalovanej v rade 2/
za škodu v zmysle § 9 zákona 513/2004 Z.z..
3. Žalobca si v konaní uplatnil škodu vo výške 1.918,68 Eur, pozostávajúcej zo sumy 60,- Eur ako

nákladov za cestu automobilom z Bratislava (letisko) do C. D. a späť dňa 25.06.2022 a 29.06.2022,
sumy 549,72 Eur + 9 Eur ako nákladov spojených s letenkami Viedeň – Antalya dňa 27.06.2022, sumy
70 Eur ako platby za cestovnú dopravu z letiska Antalya do hotela Kirman Side dňa 27.06.2022, sumy
63,- Eur ako platby za taxi z Bratislava letisko na letisko Viedeň dňa 29.06.2022, sumy 1.066,96 Eur
zodpovedajúcej skrátenej dĺžke pobytu 4 dni. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej

ujmy vo výške 100,- Eur. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je dôvodné priznať
nárok na náhradu škody v rozsahu 895,83 Eur.
4. Za dôvodné je možné považovať náklady vo výške ceny letenky a miestenky, ktoré si musel žalobca
dodatočne zakúpiť za účelom dopraviť sa do dovolenkovej destinácie dňa 29.06.2022, ktoré predstavujú
274,86 Eur + 44,50 Eur (miestenka). Pokiaľ si žalobca uplatnil v súvislosti so zakúpením leteniek sumu

549,72 Eur, súd mu priznal 274,86 Eur ako škodu, ktorá mu vznikla nutnosťou zakúpenia novej letenky,
keď v ostatej časti nepovažoval za dôvodne uplatnený nárok za zakúpeníe letenky, keďže nenastúpenie
na dovolenku zo strany manželky žalobcu bolo jej dobrovoľné rozhodnutie, v ktorom neexistuje príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a žalobcom tvrdenou škodou. Žalobcovi ďalej priznal
sumu 70,- Eur ako nákladov za transfer z letiska Antalya do hotela Kirman Side dňa 29.06.2022. Pokiaľ

si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške platby za taxislužbu z letiska Bratislava na letisko
Viedeň dňa 29.06.2022 vo výške 63,- Eur, žalovaná v rade 2/ v konaní namietala uvedenú sumu, keď
len všeobecne poukázala na skutočnosť, že žalobca mohol využiť lacnejšiu autobusovú dopravu. Takúto
obranu žalovanej v rade 2/ nepovažoval za dôvodnú, keďže žalobca sa dostal nedobrovoľne do situácie,
keďbolnútenývôbecriešiťprepravu,ktorúužmalrazzaplatenúavybavenúcestovnoukanceláriou,bolo

potom dôvodné hľadať najpohodlnejšiu formu prepravy. Žalovaní v konaní nepreukázali svoje tvrdenie
o skutočnosti, že iný typ prepravy by bol lacnejší a či v rozhodnom čase by bolo možné využiť iný typ
prepravy. Žalobcovi ďalej priznal nárok na náhradu škody vo forme zaplateného ale nevyčerpaného
ubytovania za štyri dni vo vzťahu k jeho osobe, ktorý predstavuje 365,47 Eur. Okrem uvedeného bolo
dôvodné žalobcovi priznať škodu, ktorá mu vznikla vo forme zbytočného zaplateného poistenia za

štyri dni, ktoré vyplýva zo Zmluvy o zájazde. Žalobca vo vzťahu k poistnému uhradil 54,- Eur za dobu
12 dní, to znamená pri štyroch dňoch uvedená suma poistného predstavuje 18,- Eur. Pokiaľ žalobca
v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 60,- Eur, ako nákladov na palivo (naftu) využitých pri ceste
automobilom z Bratislavy letisko – C. D. a späť, v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy, v dôsledku
čoho uvedenú sumu žalobcovi nepriznal. Žalobcovi priznal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo

výške 100,- Eur v súlade s ustanovením § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Vychádzajúc z výsledkov
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nemajetková ujma vo výške 100,- Eur je vzhľadom na
skutočnosť, po akom dlhom čase žalobca na dovolenku vôbec šiel, na závažné okolnosti, za ktorých k
ujme došlo a závažnosť následku, ktoré mu ujma spôsobila, je primeraná a adekvátna k podmienkam
§ 17 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z..

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. a výroku V. podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaná v rade 2/. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a odôvodnenie rozsudku nezodpovedá
požiadavkam, ktoré stanovuje ustanovenie § 220 ods.2 CSP, ktoré vedie k neúplnosti, nepresvedčivostia nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a zároveň vedie k porušeniu práva na súdnu ochranu
a spravodlivý proces. Opätovne poukázala na celú procedúru žiadosti žalobcu o vydanie cestovného
pasu dňa 24.01.2018 až do momentu jeho vydania dňa 14.02.2018, pričom v tejto súvislosti poukázala

na ustanovenie Čl.2 ods. 1 písm. h) nariadenia P PZ č.77/2014. Z popisu týchto skutočností je zrejmé,
že pokiaľ by žalobca pri žiadosti o vydanie nového cestovného dokladu dňa 24.01.2018 predložil aj
jeho predchádzajúci cestovný doklad a neuviedol by referentke oddelenia dokladov, že tento predloží ku
kontrole až pri preberaní nového cestovného dokladu, či nedošlo k jeho strate, odcudzeniu, poškodeniu
alebo zničeniu, nemuselo by dôjsť k zámene čísel cestovných dokladov v evidencii stratených dokladov.

Má teda za to, že je tu daná spoluzodpovednosť žalobcu za vzniknutú situáciu. Zároveň poukazuje
na skutočnosť, že pôvodne žalobca označil na druhej procesnej strane ako subjekt zodpovedný za
spôsobenú škodu Ministerstvo vnútra SR, až v priebehu konania ,,korigoval alebo spresnil“ označenie
žalovaného subjektu – štátu zastúpeného Ministerstvom vnútra SR. Žiadala rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch II. a V. zrušiť a v tomto rozsahu vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v rade 2/ opätovne zdôraznil, že jeho konanie pri

procese vydávania nového cestovného dokladu žiadnym spôsobom nezavádzalo referentku pasového
oddelenia. Nepovažoval za dôvodné odvolanie žalovanej v rade 2/, pokiaľ poukazovala na príliš vysoké
náklady na cestu z Bratislavy letisko do Viedne, ktoré vznikli využitím dopravy taxi službou, ktorú
absolvoval s manželkou. Poukazuje na skutočnosť, že nikdy predtým necestoval autobusom z letiska
Bratislava na letisko Viedeň, preto vyhodnotil druh dopravy – taxi službou pre nich ako najlepší, aby

nenastali ďalšie komplikácie. Automobil mali zaparkovaný na súkromnom parkovisku 2 km od letiska.
Nakoľko prežívali veľký stres, z uvedeného dôvodu cestu na letisko Viedeň nechceli komplikovať. Žiadal
vydať rozsudok, že ,,žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.918,68 Eur a náhradu trov konania“.
7. Žalovaná v rade 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v tzv. replike) poukázala na obsah vyjadrenia
žalobcu, v ktorom ju žiadal zaviazať k povinnosti zaplatiť mu sumu 1.918,68 Eur, t.j. celý žalobcom

uplatnený nárok na náhradu škody, v ktorej súvislosti poukázala na ustanovenie § 359 a § 367 ods.1
CSP. Zároveň uviedla, že sa pridržiava písomných vyjadrení vo veci samej a obsahu odvolania proti
rozsudku súdu prvej inštancie.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v rade 2/ (v tzv. duplike) opätovne poukázal na charakter

predmetného konania a správanie sa žalovanej v rade 2/, ktorá ak by jeho žiadosti o náhradu škody zo
dňa 25.08.2002 vyhovela, nemusel podávať žalobu na súd.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods.1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods.1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380
CSP, ktorý v napadnutých výrokoch odvolaním žalovanej v rade 2/ (II. a IV.) ako správny podľa § 387
ods.1 CSP potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III., a IV., odvolaním nenapadnutý,
zostáva nedotknutý.

10. Záver súdu prvej inštancie, že v danej veci je možné konštatovať vznik nároku na náhradu škody
v dôsledku nesprávneho úradného postupu štátu (orgánu konaného v jeho mene) v zmysle § 3 ods.1
písm. d), § 9 ods. 1 veta prvá a druhá, zákona č. 514/2003 Z.z. (a jeho atribútov v ňom uvedených),
ktorého príčinou bolo nesprávne zaevidovanie novo vystaveného cestovného dokladu do systému,
v dôsledku čoho došlo k vzniku škody – nemožnosti riadne a včas uskutočniť plánovanú dovolenku

avznikunákladovstýmsúvisiacich,jesprávny.Odvolacísúdsaplnestotožňujesoskutkovýmaprávnym
záverom súdu prvej inštancie, podrobne vyhodnoteným v bodoch 34 až 36 odôvodnenia rozsudku, na
ktorý v dôvodoch svojho rozhodnutia odkazuje (§ 387 ods.2 CSP).
11. Odvolanie žalovanej v rade 2/, že pokiaľ by žalobca pri žiadosti o vydanie nového cestovného
dokladu dňa 24.01.2018 predložil aj jeho predchádzajúci cestovný doklad a neuviedol by referentke

oddelenia dokladov, že tento predloží ku kontrole až pri preberaní nového cestovného dokladu, čím
nemuselo dôjsť k zámene čísel cestovných dokladov v evidencii stratených dokladov, poukazujúc tak
na podmienky Čl. 28 ods.1 písm. h) nariadenia P PZ č.77/2014, odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
Taktiež závery súdu prvej inštancie hodnotené v bode 35 odôvodnenia rozsudku, o dôvodnosti priznania
náhrady škody žalobcovi, osobitne (na základe obsahu odvolania) náklady za dopravu taxi službou

z letiska M. R. Štefánika Bratislava na letisko Viedeň vo výške 63,- Eur, odvolací súd považoval za
konzistentné a správne.
12. Zodpovednosť za nesprávny úradný postup v zmysle § 1 písm. a), § 3 ods.1 písm. d), § 3 ods.2
zákona č. 514/2003 Z.z., je jeho objektívnou zodpovednosťou (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sanemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. nesprávny
úradný postup štátneho orgánu, 2. vznik škody, 3. príčina a súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody.

13. Obrana žalovanej v rade 2/ v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj vychádzajúc
z obsahu podaného odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie, spočíva v námietkach nesprávneho
výkladu predpokladov nároku na náhradu škody vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci – postupu
žalobcuvproceseuplatňovaniažiadostiovydanienovéhocestovnéhopasu–najmävpríčinnejsúvislosti

medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

14. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci
ktorej jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou ,vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,

ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie
je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha
pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá
je už sama následkom.

15. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenejkauzalite.Atribútompríčinnejsúvislostijetotiž,,priamosť“pôsobeniapríčinynanásledok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní

príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
16. V danom prípade také okolnosti nastali, keďže bezprostrednou príčinou, že vydaný nový cestovný
doklad č. F. bol evidovaný v systéme cestovných dokladov (pasov) ako stratený, bol nesprávny postup
referentky oddelenia dokladov OR PZ v Žiline dňa 14.02.2018, ktorá uvedený omyl pri zaevidovaní

nového cestovného dokladu zapríčinila. Nemožno preto považovať za dôvodné úvahy žalovanej v rade
2/vpriebehukonania,akoajvpodanomodvolaníprotirozhodnutiusúduprvejinštancie,žekebyžalobca
pri žiadosti o vydaní nového cestovného dokladu predložil aj starý cestovný doklad, ,,k takejto situácii by
zrejme nedošlo“. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že pokiaľ žalobca oznámil referentke
dokladov OR PZ, že došlo k strate ,,starého“ cestovného dokladu, bol pracovníčkou tohto oddelenia

o tom spísaný záznam ako ,,Oznámenie o strate, odcudzení, poškodení alebo zničení dokladu č.
ORPZ-ZA-OPP1-5-097/2018-E“. Ak by aj bol daný iný postup v štádiu, keď má byť odovzdávaný starý
cestovný (neplatný) doklad a zároveň fyzická osoba požiada o vydanie nového cestovného dokladu, je
vecou pracovníka OR PZ, aby postupoval v súlade s právnymi predpismi, ktoré takýto postup upravujú.
Z vyjadrenia žalovanej v rade 2/, ktoré súd spolu s ostatnými výsledkami vykonaného dokazovania

vyhodnotil v bode 29 odôvodnenia rozsudku, ako aj z podaného odvolania žalovanej vyplýva, že
k nesprávnemu úradnému postupu došlo výlučne konaním (priamo) referentky oddelenia dokladov dňa
14.02.2018, ktorá omylom zaevidovala do systému stratu už vydaného nového cestovného dokladu.
Správne potom súd prvej inštancie v bode 30 odôvodnenia následne vyhodnotil, že pokiaľ zamestnanec/
referentka oddelenia dokladov prevzala žiadosť o vydanie cestovného dokladu, a to bez predloženia

starého cestovného dokladu, keď sama konala v rozpore s právnym predpisom/stanoveným úradným
postupom, nie je možné zodpovednosť prenášať na žalobcu. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd
dodáva, že takýto nesprávny postup zamestnanca oddelenia cestovných dokladov je treba hodnotiť ako
vzťahu hlavnej príčiny, v dôsledku ktorej (následne) došlo k vzniku škody ako následku – v nemožnosti
žalobcu vykonať riadne a včas cestu na dovolenku v dôsledku odobratia cestovného dokladu, - k vzniku

nákladov.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v bode 34 odôvodnenia podrobne vyhodnotil
všetky výsledky vykonaného dokazovania v súlade s podmienkami § 191 ods.1 CSP tak, že je dôvodné
žalobcovi priznať náhradu škody vo výške 895,83 Eur, v ktorej časti žalobe vyhovel.

18. Osobitne vo vzťahu k dôvodom odvolania, namietajúc priznanie náhrady škody v rozsahu 63,- Eur,
ako nákladov – platby za taxi službu z letiska Bratislava na letisko Viedeň dňa 29.06.2022, súd prvej
inštancie podrobne v bode 35 odôvodnenia rozsudku zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, keď
poukázal najmä na skutočnosť, že žalovaná v rade 2/ v priebehu konania pred súdom prvej inštancieneprodukovala dôkazy za účelom preukazovania svojho tvrdenia, že iný typ prepravy by bol lacnejší
alebo že by bolo možné vôbec iný typ prepravy využiť. Žalovaná v rade 2/ až v odvolaní proti rozsudku
súdu prvej inštancie uvádzala, že vhodný spôsob prepravy žalobcu by bol autobusový spoj v hodnote

4x10 Eur = 40 Eur s tým, že sa jedná o všeobecnú známu skutočnosť. Hodnotiac preto výsledky
vykonaného dokazovania v uvedenej časti odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uvedený nárok
na náhradu škody bol účelne vynaložený, jeho výška nie je v zjavnom nepomere s výškou náhrady
uvádzanou žalovanou v rade 2/ v podanom odvolaní proti rozsudku, keď tieto skutočnosti žalovaná
v rade 2/ v priebehu konania ani nepreukazovala, preto odvolací súd odôvodnenie súdu prvej inštancie

považuje za konzistentné a správne. Žalovaná v rade 2/ je v spore pasívne vecne legitimovaná v zmysle
§ 4 ods.1 písm. d) zákona č.514/2003 Z.z.
19. Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie skutkové zistenia na základe
výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotil tak, že tieto zodpovedajú podmienkam ustanovení
zákona 514/2003 Z.z. citovaných v bodoch 12 až 21 odôvodnenia rozsudku, ktoré súd prvej inštancie
vyhodnotil v súlade s podmienkami § 191 ods.1 CSP, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutých výrokoch odvolaním žalovanej v rade 2/, ako správny potvrdil.

20.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1vspojenís§255ods.1CSP
a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)