Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 19C/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122212842
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Polivková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7122212842.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou A. B. C. v spore žalobcu: D. E., bydliskom: F. XXX/XX, XXX XX G., nar.

XX.X.XXXX, zast. A. A. H., so sídlom: C. XX, XXX XX G., č. SAK: XXXX proti žalovaným: 1/ I. J., K. L.,
bydliskom: E. XXXX/XX, XXX XX G., nar. X.X.XXXX, 2/ A. M., K. L., bydliskom: M. X, XXX XX G., nar.
XX.X.XXXX, 3/ H. L., K. L., bydliskom: N. XXX/X, XXX XX G., nar. XX.X.XXXX, všetky tri zastúpené O.
F., P. & C. Q., so sídlom: J. XX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, 4/ R. B. A., bydliskom: I. XXXX/XX, XXX
XX G., nar. XX. XX. XXXX, zast. O. O. G. A. C. K., Q., so sídlom: G. XX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX,
v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. – 4. rade k nehnuteľnosti

vedenej pre okres G. R., N. G. – G., kat. úz. G. na LV č. XXXX evidovanej ako parcela registra KN „E“,
parc. č. XX XXX o výmere X XXX m2, druh pozemku: N. C., a to tak, že n a r i a ď u j e p r e d
a j nehnuteľnosti, s tým, že výťažok z predaja nehnuteľnosti bude rozdelený medzi strany sporu podľa
výšky ich spoluvlastníckych podielov, a to žalobcovi v podiele 2/6, žalovanej v 1. rade v podiele 1/12,
žalovanej v 2. rade v podiele 1/12, žalovanej v 3. rade v podiele 1/6 a žalovanému v 4. rade v podiele 1/3.

II. Vo zvyšnom rozsahu súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaní v 1. – 4. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2022 domáhal, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti vedenej pre okres G. R., N. G. – G., kat. úz. G. na LV č.
XXXX evidovanej ako parcela registra KN „E“, parc. č. XX XXX o výmere X XXX m2, druh pozemku: N.
C., a aby rozhodol, že žalobca je výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely č. XXXX/XXX, XXXX/XXX
a žalovaní sa stali podielovými spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely č. XXXX/XXX O. XXXX/XX podľa
výšky ich súčasných spoluvlastníckych podielov, všetko v zmysle geometrického plánu č. XX/XXXX zo

dňa19.5.2020,pričomsiuplatnilajnároknanáhradutrovkonania.Svojužalobuodôvodniltým,žestrany
sporu majú spornú nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve, strany sporu sa nevedia dohodnúť
na ďalšom hospodárení s podielmi, bolo niekoľko pokusov a mimosúdnu dohodu, žalobca má záujem
nehnuteľnosť užívať, požaduje reálne rozdelenie pričom na parcele, ktorá vznikne reálnym rozdelením
plánuje postaviť rodinný dom pre seba a svoju rodinu, poukázal na zásadu, že nikto nesmie byť nútený,
aby zotrvával v spoluvlastníctvom vzťahu, čo sa týka hodnoty nehnuteľnosti, uviedol, že odhadovaná
cena ku 3.12.2021 je vo výške XX,- Eur/m2, čo znamená XXX XXX,- Eur na celú parcelu. K žalobe

pripojil ako dôkazy výpis z LV č. XXXX, kat. úz. G., návrhy na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva zo dňa 1.10.2020, geometrický plán č. XX/XXXX a list od Mesta Košice – výstavba
rodinného domu, p. č. XXXXXX kat. úz. G. – určenie urganisticko-architektonických regulatívov zo dňa
2.4.2020.2. Dňa 25.7.2023 sa k žalobe vyjadrili žalované v 1. – 3. rade, ktoré uviedli, že súhlasia so zrušením
podielového spoluvlastníctva k spornej parcele, avšak nesúhlasia s navrhovaným spôsobom, nakoľko

majú za to, že navrhované reálne rozdelenie pozemku nie je možné a účelné a je jednostranné,
nevyvážené a nespravodlivé voči žalovaným, poukázali vo vzťahu k právnej možnosti deliť sporný
pozemok na § 21, 23 a 24 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, ktoré zakotvujú zákaz drobenia pozemkov pod výmeru 3 000 m2, s čím je navrhovaný
spôsob reálnej deľby pozemku rozporný, a preto neprípustný, v rozpore s právnym predpisom, ďalej

poukázali na to, že žalobca nešpecifikoval, ako sa má vyporiadať zvyšná časť sporného pozemku
o výmere 2 462 m2, poukázali taktiež na neúčelnosť deľby pozemku, s tým, že delením tak ako to
navrhol žaloba, by bez parcely, ktorú žiada do svojho výlučného vlastníctva vznikla samostatná parcela,
avšak nefunkčná a nevyužiteľná oproti pozemku, ktorý žiada žalobca, poukázali tiež na to, že prikázaním
parciel č. XXXX/XXX O. XXXX/XXX do vlastníctva žalobcu by mali znemožnený prístup k eventuálnemu
vlastníctvu, nakoľko žalobca nepreukázal, že by parcela č. XXXX/XXX bola Mestom Košice evidovaná

so zámerom nadobudnutia do ich vlastníctva. Žalované poukázali tiež na to, že žalobca sa domáha
prikázania parciel vo výmere, ktorá presahuje jeho podiel na spornej nehnuteľnosti, uviedli, že v návrhu
nerieši otázku náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom, taktiež poukázali na to, že žalobca navrhuje
vyporiadavať aj parcelu č. XXXX/XX, ktorá nie je predmetom podielového spoluvlastníctva strán sporu,
popreli taktiež výšku hodnoty pozemku určenú žalobcom, pričom majú za to, že hodnota je omnoho

vyššia, v rozmedzí XXX – XXX Eur/m2 za stavebnú časť pozemku a XX XX Eur/m2 za nestavebnú
časť. Záverom teda zhrnuli, že reálne rozdelenie podľa ich názoru nie je možné, že nemajú záujem
o nadobudnutie sporného pozemku do vlastníctva a že podľa ich názoru prichádza do úvahy tretí spôsob
vyporiadania, predaj pozemku. Žalované si uplatnili nárok na náhradu trov konania.

3. Dňa 19.5.2023 sa k žalobe vyjadril žalovaný v 4. rade, ktorý uviedol, že so žalobou nesúhlasí, uviedol,
že ho žalobca nevyzýval na uzatvorenie dohody, že návrh žalobcu na vyporiadanie je jednostranný,
účelovýazjavnenekritický,predstavujenespravodlivériešenieprežalovanýchvporovnanísožalobcom,
pričom lepšiu časť pozemku má nadobudnúť žalobca, taktiež poukázal na to, že žalobca nepreukázal,
že by Mesto Košice malo záujem nadobudnúť do vlastníctva parcelu pri komunikácii, pričom rovnako tak

poukázal na to, že žalobca nedisponuje vlastníckym právom k parcele č. XXXX/XX a že zo žaloby nie je
zrejmé, ako má byť vyriešený zvyšok parcely č. XX XXX v zostávajúcej výmere. Na základe uvedeného
navrhol podanú žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobca sa replikou vyjadril len v vyjadreniu žalovaného v 4. rade, napriek tomu, že mu bolo

preukázateľne dňa 17.8.2023 (čl. 180c) doručené aj vyjadrenie žalovaných v 1. – 3. rade, pričom v rámci
tejto svojej dupliky uviedol, že žalovaný v 4. rade sa v rámci svojho stanoviska venuje len všeobecným
frázam, citátom, ale nenavrhuje žiadne riešenie situácie, ktorá je neudržateľná, pričom žalobca má
konkrétny návrh, preto trvá na návrhu v ňom podanej žalobe, ktorým sa má súd zaoberať.

5. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobcu napriek preukázateľnému doručeniu dňa 18.7.2023 (čl. 160)
a 26.7.2023 (čl. 161) nevyjadrili.

6. Na pojednávaní konanom dňa 29.1.2024 žalovaný v 4. rade súdu uviedol, že nemá záujem
nadobudnúť spornú parcelu do svojho výlučného vlastníctva.

7. Žalobca vo vyjadrení svojho právneho zástupcu doručeného súdu dňa 8.3.2024 súdu uviedol, že ani
žalobca nemá záujem nadobudnúť spornú parcelu do svojho výlučného vlastníctva a trvá na reálnej
deľbe nehnuteľnosti.

8. Na pojednávaní konanom dňa 14.3.2024 po márnom pokuse o zmierne vyriešenie veci žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní uviedol, že sa stotožňuje s predbežným právnym
názorom súdu a v súlade s ním žiada aj rozhodnúť, teda, že súhlasí s tretím spôsobom vyporiadania
– predajom nehnuteľnosti a rozdelením výťažku z predaja medzi podielových spoluvlastníkov podľa
veľkosti ich spoluvlastníckych podielov.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinami predloženými stranami sporu, ktoré tvoria obsah spisu, ako
aj listinami, ktoré si zaobstaral v súlade s ust. § 185 ods. 2 CSP a zistil nasledovný skutkový stav.10. Z LV č. XXXX, kat. úz. G. súd zistil, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
vedenej pre okres G. R., N. G. – G., kat. úz. G. na LV č. XXXX evidovanej ako parcela registra KN „E“,
parc. č. XX XXX o výmere X XXX m2, druh pozemku: N. C., vo veľkosti spoluvlastníckych podielov,

žalobca v podiele 2/6 k celku, žalovaná v 1. rade v podiele 1/12 k celku, žalovaná v 2. rade v podiele
1/12 k celku, žalovaná v 3. rade v podiele 1/6 k celku a žalovaný v 4. rade v podiele 1/3 k celku.

11. Z vyjadrenia O. K. S. Q. k žiadosti o určenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 3.12.2021 súd
zistil, že odhadovaná trhová hodnota nehnuteľnosti ku dňu 3.12.2021 je XX,- Eur za m2.

12. Z návrhov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 1.10.2020 súd zistil, že
právny zástupca žalobcu vypracoval návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

13. Z Geometrického plánu č. XX/XXXX vypracovaného F. F. dňa 19.5.2020 súd zistil spôsob
navrhovanej reálnej deľby spornej nehnuteľnosti na parcely č. XXXX/XXX o výmere X XXX m2, parcelou

č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 a parcelu č. XXXX/XXX o výmere XX m2.

14. Z listiny F. F. G., výstavby rodinného domu, p. č. XX XXX, k. ú. G. – určenie urbanisticko-
architektonických regulatívov zo dňa 2.4.2020 súd zistil, že F. G. uviedlo, že v zmysle územného plánu
zóny G. je menšia predná SZ časť spornej parcely navrhovaná na plochu zástavby rodinných domov,

väčšia zvyšná časť ako plocha pôvodnej funkcie, ktorú pretína navrhovaná prístupová komunikácia,
pričom výstavba rodinného domu je umožnená v prednej časti parcely vo väzbe na Q. ulicu.

15. Z náhľadu parcely č. XXXX/XX, kat. úz. G. (T. XXX, XXX) súd zistil rozlohu parcely, s tým, že sporná
parcela č. XX XXX je jej súčasťou.

16. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných právnych noriem.

17. Podľa ust. § 136 ods. 1 OZ platí, že vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

18. Podľa ust. § 136 ods. 2 OZ platí, že spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

19. Podľa ust. § 142 ods. 1 OZ platí, že ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

20.Podľaust.§142ods.1OZplatí,žezdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľasúdnezrušíanevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

21. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom platí, že v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných

pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri
prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

22. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže
na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia

o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako
3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný
pozemok.

23. Podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 180/1995 Z. z. platí, že podľa § 22 a 23 sa nepostupuje, ak

sa pozemok uvedený v § 21 ods. 1 rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo
možné vyvlastniť, alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav.24. Podľa ust. § 185 ods. 2 CSP platí, že súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z
verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán
sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

26. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,

sa považujú za nesporné.

27. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP platí, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

28. V prípade, ak podieloví spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva,
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa vykoná autoritatívnym rozhodnutím
súdu, toto konanie je však návrhovým konaním, čo znamená, že predpokladom pre zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva súdom je podanie návrhu ktorýmkoľvek (jedným alebo viacerými) z

podielových spoluvlastníkov bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu a stanovisko ostatných
spoluvlastníkov. Stranou sporu musia byť všetci spoluvlastníci, súd nemôže prejednať návrh len s
niektorými zo spoluvlastníkov, podieloví spoluvlastníci nadobúdajú postavenie nerozlučných procesných
spoločníkov podľa § 77 CSP. Súd je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie
je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, môže teda rozhodnúť o vyporiadaní iným spôsobom.

29. Súd po zistení, že v predmetnom konaní bola žaloba podaná jedným z podielových spoluvlastníkov
spornej nehnuteľnosti, pričom všetci ostatní podieloví spoluvlastníci sú stranami sporu, dospel k záveru,
že v konaní je splnená podmienky vecnej legitimácie aj nerozlučného procesného spoločenstva.

30. Pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je súd viazaný nasledovným
záväzným poradím spôsob vyporiadania, a to vyporiadanie rozdelením veci, prikázaním veci jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, alebo nariadením predaja veci a rozdelenie
výťažku. Pri rozhodovaní je súd zároveň povinný prihliadať na kritériá, resp. hľadiská, ako sú veľkosť
spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci, pričom však nejde o jediné a rozhodujúce hľadiská,

ale súd prihliada i na iné okolnosti prípadu. Rozhodujúcimi pre súd pri rozhodovaní tak nie sú izolovane
jednotlivé okolnosti, ale všetky relevantné okolnosti vo svojom súhrne, súd vždy komplexne posudzuje
celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v
tomto ustanovení zákona.

31. Súd sa vzhľadom na záväzné poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva
zaoberal ako prvou v poradí možnosťou reálnej deľby nehnuteľnosti. Žalobca v konaní navrhol určitý
spôsob reálnej deľby nehnuteľnosti, nadväzujúci na vyjadrenie F. G. (čl. 27), kde mesto uviedlo,
že v prednej časti spornej parcely je možná výstavba rodinného domu, ktorý zámer bol vyjadrený
v geometrickom pláne (T. XX – XX), podľa ktorého by reálna deľba mala spočívať vo vzniku parciel

č. XXXX/XXX o výmere X XXX m2 a č. XXXX/XXX o výmere XX m2, ktoré by mal do výlučného
vlastníctva získať žalobca, nakoľko uviedol, že na nich plánuje postaviť pre seba a svoju rodinu
rodinný dom a následne parciel č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 a zvyšku spornej parcely, ktoré
by mali žalovaní v 1. – 4. rade nadobudnúť do podielového spoluvlastníctva. Žalovaní s uvedeným
návrhom žalobcu nesúhlasili, argumentujúc viacerými tvrdeniami (prostriedkami procesnej obrany),

týkajúcimi sa tvaru pozemku, ktorý je predmetom sporu, počtom spoluvlastníkov, veľkosťou ich
spoluvlastníckych podielov, nezabezpečením prístupu k novovzniknutým pozemkom pre nepreukázanie
zámeru odovzdania parcely č. XXXX/XXX do vlastníctva mesta a možnosťou účelného využitia
pozemku, ako aj potrebou finančného vyrovnania medzi stranami sporu z dôvodu nepomeru hodnôt
pozemku, ktorý žiadal nadobudnúť žalobca (stavebný charakter podľa vyjadrenia mesta) a pozemku,

ktorý mal zostať žalovaným (nestavebný charakter podľa vyjadrenia mesta), vrátane vyrovnanie
z dôvodu požiadavky žalobcu na väčšiu výmeru, ako mu podľa spoluvlastníckeho podielu patrí.
Vo vzťahu k predmetným skutkovým tvrdeniam žalobca v priebehu celého konania nezaujal žiadne
stanovisko, tieto skutkové tvrdenia žalovaných nepoprel, preto ich súd mohol v zmysle ust. § 151 CSPpovažovať za nesporné. Odhliadnuc od procesnej možnosti súdu vychádzať z tvrdení žalovaných bez
ich vecného posúdenia, súd uvádza, že s týmito tvrdeniami žalovaných vzhľadom na vykonané dôkazy
sa v celom rozsahu stotožnil. Tvar pozemku (dlhý a úzky), účelnosť využitia pozemku vzhľadom na

vyjadreniemesta,početspoluvlastníkovaveľkostiichspoluvlastníckychpodielovbyneumožňovaliučiniť
spravodlivú reálnu deľbu tohto pozemku medzi podielových spoluvlastníkov bez finančného vyrovnania.
Pre účely reálnej deľby by vzhľadom na mestom deklarovaný charakter častí pozemku (stavebná
a nestavebná časť pozemku) a hodnotový nepomer bolo teda nutné riešiť aj finančné vyrovnanie
strán sporu. Súd sa pri zvažovaní tohto spôsobu vyporiadania preto musel zaoberať aj otázkou, či by

žalobca disponoval potrebnými finančnými prostriedkami na splnenie povinnosti poskytnúť primeranú
náhradu ostatným spoluvlastníkov. Rozhodnutie o reálnej deľbe pozemku v kombinácii s majetkovým
vyrovnaním ostatných spoluvlastníkov by nebolo možné učiniť, ak by mala byť väčšia hodnota v rámci
vyporiadania poskytnutá spoluvlastníkovi, ktorý nie je schopný poskytnúť primeranú náhradu ostatným
spoluvlastníkomzískavajúcimvrámcitakejtodeľbymenšiuhodnotu,takýtopostupbypodľanázorusúdu
nebolo možné označiť za účelné vyporiadanie. Pre uvedené účely súd žiadal od žalobcu preukázanie

jeho bonity (ktoré preukázanie mohol súd aplikovať nie len pre 2. spôsob vyporiadania, ale aj pre 1.
spôsob vyporiadania), vzhľadom na už na avizovaný hodnotový nepomer vzniknutý z reálnej deľby
nielen z dôvodu rôznej hodnoty častí pozemku, ale aj toho, že žalobca žiadal prikázať do svojho
výlučného vlastníctva parcely vo výmere väčšej (X XXX + XX = X XXX m2), ako je jeho podiel na spornej
nehnuteľnosti (X/X D. X XXX = X XXX,XX m2), a to o XX,XX m2. Žalobca v priebehu celého konania

nereagoval na preukázanie svojej bonity a svoju bonitu nepreukázal, preto súd nemohol považovať
reálnu deľbu pozemku s určením vlastníctva žalobcu k hodnotnejšej časti pozemku so súčasným
finančným vyrovnaním ostatných spoluvlastníkov za účelnú.

32. V konečnom dôsledku vo vzťahu k reálnej deľbe pozemku žalovaní poukázali aj na nemožnosť

reálnej deľby pozemku s poukazom na zákonnú úpravu zákazu drobenia pozemkov, s ktorou
argumentáciou sa súd stotožnil vzhľadom na to, že žalobcom navrhovanou deľbou by napriek výnimke
z tohto zákazu podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 180/1995 Z. z. vznikol pozemok bez účelu na
výstavbu vo výmere X XXX m2 (4 352 – 1 451 – 46), teda pod X XXX m2, čo zákon neumožňuje.
Vychádzajúc z uvedeného, reálna deľba tak ako ju navrhol žalobca pre zákonný zákaz drobenia

pozemkov neprichádzala do úvahy.

33. Súd naviac uvádza, že aj v prípade, ak by zvážil reálnu deľbu pozemku tak, aby bol rešpektovaný
zákonný zákaz drobenia pozemkov (pozemok by sa rozdelil tak, aby nová parcela bez účelu na výstavbu
rešpektovala výmeru X XXX m2), túto skutočnosť je nutné posúdiť v kontexte vyššie uvedeného,

a teda, že žalobca nepreukázal súdu svoju schopnosť uhradiť žalovaným ako zvyšným podielovým
spoluvlastníkom hodnotový nepomer eventuálne získaný takouto reálnou deľbou, preto súd nemohol
považovať tento spôsob vyporiadania za účelný ani v prípade inej reálnej deľby, ako navrhoval v konaní
žalobca.

34. Zhrnutím záverov posúdenia prvej možnosti vyporiadania – reálnej deľby nehnuteľnosti je nutné
uviesť, že zákonný zákaz drobenia pozemkov, v spojení s pasivitou žalobcu, ktorý nepoprel žiadne
skutkové tvrdenie žalovaných a nepreukázal súdu napriek jeho výzve bonitu pre účely vyporiadania
podielového spoluvlastníctva s nutnosťou finančného vyrovnania, s prihliadnutím aj na účelné využitie
tohto pozemku, viedlo súd k záveru o nemožnosti využitia tohto spôsobu vyporiadania.

35. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní neboli tvrdené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by súd nemal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo druhým a tretím spôsobom
vyporiadania predvídaným zákonom, súd pristúpil k skúmaniu možnosti vyporiadania spoluvlastníctva
strán sporu druhým spôsobom, prikázaním veci za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom,

nakoľko v zmysle zákonnej úpravy, ak reálne rozdelenie veci nie je možné, môže súd vyporiadať
spoluvlastníctvo v poradí druhým z preferovaných spôsobov - prikázaním veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom do ich vlastníctva. Predpokladom tohto spôsobu je skutočnosť, že vlastník veci má
záujem stať sa vlastníkom celej veci, resp. spoluvlastníkom s iným, pričom tento spôsob vyporiadania
predpokladá majetkové vyporiadanie s tými, ktorí prestávajú byť vlastníkmi veci.

36. Nakoľko všetky strany sporu súdu v priebehu konania uviedli, že nemajú záujem o prikázanie
celej veci za náhradu, súd dospel k záveru, že ani tento spôsob vyporiadania v danej veci do úvahy
neprichádza.37. Dospejúc k záveru o nemožnosti prvého a druhého spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva mohol súd rozhodnúť len tretím spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva,

a to nariadením predaja spornej nehnuteľnosti a rozdelenia výťažku z predaja medzi podielových
spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov.

38. Súd záverom uvádza, že predmetný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva v konaní
navrhovali všetci žalovaní a na poslednom pojednávaní vo veci tento spôsob vyporiadania odsúhlasil

aj samotný žalobca.

39. Súd v tejto súvislosti súd uvádza, že v prípade zrušenia spoluvlastníctva a jeho vyporiadania
nariadením predaja veci a rozdelením výťažku podľa podielov dochádza k zániku spoluvlastníctva až
dňom, v ktorom dôjde k predaju veci, takže do toho okamihu môžu spoluvlastníci nakladať so svojimi
podielmi, a to napriek tomu, že už bolo súdom rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní ich podielového

spoluvlastníctva. Súdnym rozhodnutím o zrušení podielového spoluvlastníctva nariadením predaja
spoločnej veci vzniká len exekučný titul. Ak sa vec nepodarí predať a súd exekúciu zastaví, zostávajú
zachované všetky doterajšie spoluvlastnícke vzťahy.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak,

žezvoliltretíspôsobvyporiadaniaanariadilpredajnehnuteľnostiarozdelenievýťažkuzpredajastranám
sporu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, ktorý ako jediný po zvážení všetkých zákonných
arelevantnýchkritériíposúdeniavecivoveciprichádzaldoúvahyasktorýmvšetkystranysporusúhlasili
– žalobca na poslednom pojednávaní vo veci a žalovaní v priebehu celého konania.

41. Žalobca sa v konaní domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva aj k pozemku
č. XXXX/XX, kat. úz. G.. Vo vzťahu k väčšej časti tohto pozemku, s výnimkou vyporiadanej parcely č.
XX XXX, ktorá tvorí súčasť tejto parcely č. XXXX/XX, absentuje vecná legitimácia strán sporu, keďže títo
nie sú evidovaní ako vlastníci uvedenej parcely, súd preto rozhodol tak, že v tejto časti žalobu zamietol,
tak ako je uvedené v II. výroku rozsudku.

42. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

43. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP platí, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

45. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je iudicium duplex, teda nejde
o klasické sporové konanie, kde jedna strana vyhrá a druhá prehrá. V predmetnom konaní je
potrebné vychádzať zo zásady, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve a s prihliadnutím na to žalobcu nie je možné sankcionovať za podanie žaloby na

zrušenie podielového spoluvlastníctva. Zároveň, súd v predmetnom konaní nie je viazaný návrhom strán
sporunavyporiadanie,alerozhodujenazákladevlastnejúvahy,pretoprocesnýúspechstránsporunieje
možné posudzovať podľa toho, ako v konečnom dôsledku k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
došlo. V náleze Ústavného súdu ČR zo dňa 4.5.2022, sp. zn.: IV. ÚS 404/22 Ústavný súd ČR pre účely
rozhodnutia o trovách konania uviedol, že síce procesný úspech v konaní nie je možné posudzovať

podľa spomenutých kritérií, ale pre tieto účely je možné prihliadnuť na iné kritériá, ktoré má súd zohľadniť
pre rozhodnutie o náhrade trov konania. Týmto kritériom je práve postup strán/strany sporu v konaní,
ak sa napríklad jeden z podielových spoluvlastníkov nezaujíma o vyriešenie veci, robí obštrukcie, či sa
zistí šikanózny výkon práva.

46.Uvedenévšeobecnévýchodiskátedasúdvztiaholnauvedenýprípadazistil,žeporovnajúcprocesný
postup žalobcu v predmetnom konaní, jeho zotrvanie na žalobnom návrhu v jeho pôvodnom znení
napriek jeho rozporu s právnou úpravou, jeho nezáujem o vyriešenie veci a obštrukčné konanie, kedy
napriek svojej procesnej pozícii žalobcu, neposkytol súdu vyjadrenia v rámci prípravy pojednávania –postupu podľa § 167 CSP, nereagoval na výzvu súdu na objasnenie mimosúdneho rokovania vo veci,
bez ospravedlnenia sa nezúčastnil prvého pojednávania konaného dňa 29.1.2024, neinformoval sa
o priebehu a výsledkoch tohto pojednávania, nereagoval na výzvu súdu na preukázanie bonity žalobcu,

obštrukčne žiadal o odročenie ďalšieho vo veci nariadeného pojednávania, ako aj zotrval na žalobe
v časti, v ktorej strany sporu nemajú vecnú legitimáciu v konaní, s postupom žalovaných v 1. – 4. rade,
ktorí sa riadne vo veci v priebehu konania písomne aj ústne vyjadrovali a boli účastní pojednávaní
nariadených súdom, je nutné konštatovať, že v predmetnom konaní boli z uvedených hľadísk úspešní
žalovaní v 1. – 4. rade.

47. Zo správy U. C., Q. I. O. K. G. zo dňa X.X.XXXX (čl. 54) súd zistil, že žalobca nie je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky.

48. Zo správy Q. C., pobočka Košice zo dňa XX.X.XXXX (čl. 62) súd zistil, že od 14.4.2021 B. I. D. T. I.
Q. F. L. Q., R.: XX XXX XXX, z čoho je zrejmé, že žalobca inkasuje od svojho zamestnávateľa pravidelný

príjem v podobe mzdy za vykonanú prácu.

49. Zo zoznamu vozidiel subjektu zo dňa X.X.XXXX (čl. 49) súd zistil, že žalobca je vlastníkom hnuteľnej
veci – V. G..

50. Z lustrácie U. H., G. O. G. Q. zo dňa 22.12.2022 súd zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností
v kat. úz. W. G., G., ale aj N..

51. Súd si je vedomý toho, že žalobcovi bolo uznesením zo dňa 23.2.2024 pod č.k. XXX/X/XXXX-XX
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, čo by malo znamenať, že u žalobcu sú

zistené také nízke majetkové a príjmové pomery, pre ktoré by na účely rozhodnutia o náhrade trov
konania malo byť prihliadané aplikovaním ust. § 257 CSP o dôvodoch hodných osobitného zreteľa na
strane žalobcu, pre ktoré by mu súd napriek neúspechu v konaní výnimočne nemal uložiť povinnosť
nahradiť trovy konania protistrane. Vzhľadom však na to, že žalobca postavil svoju žalobu dožadujúc sa
výlučného vlastníctva stavebných častí sporného pozemku deklarujúc svoj záujem o výstavbu rodinného

domu, čo je finančne vysoko nákladná a dá sa povedať životná investícia každej osoby, aj na poslednom
pojednávaní vo veci mimosúdne jednal so žalovanými s predpokladom finančného vyrovnávania sa
so žalovanými, pričom súd zároveň porovnajúc tlačivo pre dokladovanie pomerov strany, ktorá žiada
o oslobodenie od súdnych poplatkov so správami jednotlivých úradov zistil, že žalobca v podanom
tlačivepredokladovaniepomerovzamlčalpreúčelyrozhodnutiaooslobodeníodpoplatkovviacerésvoje

príjmové a majetkové pomery (zamlčal Q. C. D. D., zamlčal C. Q. F., zamlčal S. J. L. I., O. O. W. I. G.
U. N. – Q. O. C. I. Q. I.), súd nevyhodnotil povinnosť náhrady trov konania v spojení so skutočnosťou
oslobodenia žalobcu od súdnych poplatkov (ktoré rozhodnutie sa týka vzťahu strany sporu a štátu,
s osobitným dokazovaním), ale dospel k záveru, že neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by súd nemal náhradu trov konania priznať. Na základe uvedeného v súlade so

zásadou úspechu súd vzhliadol dôvody pre zaťaženie žalobcu povinnosťou nahradiť žalovaným v 1. –
4. rade trovy konania.

52. Čo sa týka rozsahu náhrady trov konania, súd prihliadol jednak na rozsah neúspechu žalobcu v
konaní – zamietnutie žaloby v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele č.

XXXX/XX, o výmere cca XX ha, kat. úz. G., teda najrozsiahlejšej žalovanej nehnuteľnosti, vo vzťahu ku
ktorej nebola daná vecná legitimácia strán sporu a vo zvyšnom rozsahu na závery aplikácie judikatúrou
stanovených hľadísk pre posudzovanie úspechu v iudicium duplex, zo záverov ktorých je zrejmé, že
žalobca bol v konaní v prevažujúcej miere pasívny – svoje stanovisko si v konaní relevantným spôsobom
nehájil (ani v rámci prípravy pojednávania, ani na pojednávaniach). S prihliadnutím na uvedené dospel

súd k záveru, že v danom prípade vznikol žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
na Mestskom súde Košice.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 Exekučného poriadku).