Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 7, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/2794/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121448303
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Brenkus
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6121448303.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. X, XXX
XX D. D., právne zast.: ROHUTNÝ & Spol, s.r.o., Nová 524/37, 900 23 Viničné, IČO: 53 360 168, proti
povinnému: Quantum Credit a. s., Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
47 248 980, o vymoženie 42,- Eur, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, so sídlom
exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, rozhodujúc o námietkach oprávneného proti

Upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 211EX 1202/21 zo dňa 19.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietkam oprávneného v y h o v u j e.

II. Súd z r u š u j e Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora sp.
zn. 211EX 1202/21 zo dňa 19.03.2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.08.2021 domáhal od
povinného vymoženia sumy vo výške 42,- Eur a to na základe exekučného titulu – Upovedomenia o
zastavení starej exekúcie sp.zn. EX 48028/15 zo dňa 01.03.2021, vydaného súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým.

2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia bolo dňa 24.08.2021 vydané poverenie na

vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi E. F. C., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821
08 Bratislava.

3. Súdny exekútor dňa 19.04.2024 doručil súdu Upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. 211EX
1202/21 zo dňa 19.03.2024 (ďalej aj „Upovedomenie“) z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko pri
exekúcii vedenej na majetok povinného ako právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie

alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Upovedomením o zastavení
exekúcie zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na úhradu trov exekútora v celkovej výške 72,-
Eur.

4. Voči Upovedomeniu podal oprávnený v zákonnej lehote námietky, v ktorých uviedol, že súdny

exekútor mal v rozhodnom období vymôcť v prospech povinného peňažné prostriedky, čo malo vyplývať
z emailovej komunikácie so súdnym exekútorom, ako aj z prílohy doloženej súdnym exekútorom
JUDr. Ladislavom Jakubcom, vymáhajúcim pohľadávky povinného (v tomto exekučnom konaní) v iných
exekučných konaniach. Ďalej poukázal na to, že na základe vydaných príkazov o prikázaní inej peňažnej
pohľadávkydoručenýchJUDr.Jakubcovimalibyťvymoženépeňažnéprostriedkypoukázanévprospech
exekúcii, ktoré boli zastavené. Vzhľadom na vyššie uvedené tak oprávnený zastáva názor, že povinný

disponuje zexekvovateľným majetkom a preto žiadal, aby súd Upovedomenie zrušil.5. K námietkam sa vyjadril aj súdny exekútor, ktorý uviedol, že s poukazom na ustanovenia Exekučného
poriadku o námietkach proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a s poukazom na bezvýslednosť
lustrácii ohľadne majetku povinného konštatoval, že povinný ako právnická osoba na území Slovenskej

republiky existuje len ako osoba de iure, pričom de facto nevlastní žiaden majetok. V tomto smere
rovnako poukázal, že sumy, ktoré mali byť vymožené v rámci exekúcii vykonávaných v prospech
povinného vzhľadom na počet exekučných konaní vedených v jeho neprospech sú zanedbateľné, a
ako také by nestačili ani na pokrytie trov exekúcie. V tomto smere rovnako dodal, že pri posudzovaní
nemajetnosti povinného sa vychádza z jeho relatívnej nemajetnosti, t. j. nemajetnosti posúdenej súdnym

exekútorom v konkrétnom exekučnom konaní. Finančné prostriedky vymožené v prospech povinného
mali byť priradené ku konaniam, ktoré boli zastavené pre ich vymoženie. Rovnako však súdny exekútor
dodal,žecit.:„Ďalšiefinančnéprostriedkyktorébybolinauvedenékonaniapoukázanéatátoskutočnosť
by sa udiala po uplynutí 30 mesačnej zákonnej lehoty budú do rozhodnutia súdu o námietkach
vznesených proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie ponechané z dôvodu právnej opatrnosti, ale
aj v zmysle zákona na depozitnom účte“. Podľa názoru súdneho exekútora vykonal všetky úkony

nevyhnutné pre zistenie majetku povinného, pričom dospel k názoru že je skutočne nemajetný a z
uvedeného dôvodu exekúciu zastavil. Tvrdenia oprávneného o existencii zexekvovateľného majetku
považuje za nepreukázané. Záverom dodal, že účelom dôvodu zastavenia exekúcie pre nemajetnosť
povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je možné jeho
úspešné skončenie. V prípade právnickej osoby zmena majetkových pomerov nemajetného povinného

je v budúcnosti vysoko nepravdepodobná. Súdny exekútor má povinnosť vydať Upovedomenie o
zastavení exekúcie ak do 30 mesiacov od začatia exekúcie nezistil majetok povinného, čo preukázal
lustráciami majetkových pomerov. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd námietky oprávneného
zamietol.

6. Podľa § 61n ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok"), exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na
majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili

aspoň na úhradu trov exekútora.

7. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

9. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

10. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada

výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

11. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy
exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

12. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „vyhláška“) exekútorovi patrí náhrada
paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.13. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade,
že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu
na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti

takémuto Upovedomeniu u súdneho exekútora námietky. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie
súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov
od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy,
ktorébymohlibyťpostihnutéexekúciouaktorébystačiliaspoňnaúhradutrovexekútora.Súdpoukazuje
na to, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného

v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom,
a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného,
vyhlásenie povinného o svojom majetku a pod.) Ustanovenie § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku
považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom
exekučnomkonaní(tzn.relatívnanemajetnosť),anieneexistenciuakéhokoľvekmajetkupovinného,čiže
absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať Upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného

dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu
trov exekútora do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
povinného. Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo 30 mesiacov od začatia
exekúcie (predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania
majetku. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. c) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť

z pohľadu konkrétneho exekučného konania, ktorou sa zákonodarca snaží regulovať dĺžku trvania
exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech.

14. Uprednostňovanie rýchlosti exekučného konania má však nepochybne aj určité logické hranice.
Prednostnou a prvoradou úlohou exekúcie je pohľadávku vymôcť. V každom prípade súd musí dbať

na to, aby napĺňanie litery zákona nezostalo jeho jediným účelom. Striktné dodržiavanie zákonných
ustanovení bez prihliadnutia na ich zmysel a faktický účel by bolo totiž kontraproduktívne.

15. Súd nepovažuje rozhodnú dobu bezvýslednosti vymáhania pohľadávky oprávneného v rámci
exekúcie za „neprekročiteľnú“. Opačným výkladom by sme došli k absurdnému záveru a síce,

kedy na naplnenie hypotézy ustanovenia § 61n ods. 1 písm. c) by stačila samotná skutočnosť,
že súdnym exekútorom nebol zistený žiadny zexekvovateľný majetok napríklad aj v prípade jeho
absolútnej nečinnosti. Súd totiž zastáva názor, že predmetom rozhodovania súdu o námietkach proti
Upovedomeniu o zastavení exekúcie sú práve dôvody, pre ktoré predmetné Upovedomenie samotné byť
vydané nemalo, teda že existuje zexekvovateľný majetok, t.z., že vymoženie pohľadávky oprávneného

ešte stále nie je vylúčené, zmarené, nemožné, inak tiež že jej vymoženie je stále perspektívne.
Prieskumom exekučného súdu v tomto štádiu však nie je preskúmavanie postupu súdneho exekútora
ako takého. Ak totiž zastával oprávnený, prípadne iný subjekt, názor, že v exekúcii nie je pokračované
bez zbytočných prieťahov alebo že exekúcia nie je vedená vhodne (jedným zo spôsobov výkonu
exekúcie), či sa o tejto skutočnosti dozvedel sám, bol by súd býval (na podnet či z vlastnej činnosti)

exekútora dopytoval, poprípade inštruoval pokynovým uznesením v zmysle § 32 Exekučného poriadku.
V týchto prípadoch by sa tak exekúcia zastavila napriek tomu, že vymoženie pohľadávky oprávneného
je stále nádejné či sľubné, inak povedané, stále objektívne možné, čo by bolo v rozpore so samotným
účelom exekúcie. Rovnako súd nepovažuje za vhodný postup, kedy by sme oprávneného takpovediac
nútili k opätovnému podávaniu návrhov na vymoženie týchto pohľadávok a zvyšovali tak administratívne

zaťaženie nielen súdu, no v konečnom dôsledku aj samotného exekútora, čo by bolo v rozpore s
hospodárnosťou konania, prípadne nútili k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu.

16. Súdny exekútor nemohol spoľahlivo dospieť k záveru o nemajetnosti povinného, ani tej relatívnej,
v situácii, kedy v prospech povinného prebieha viacero exekučných konaní, teda v situácii, kedy

povinný disponuje viacerými pohľadávkami, ktoré sú predmetnom výkonu exekúcie (vymoženými či
vymáhanými), pričom vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného (v tomto exekučnom konaní)
je často predlžované alebo marené výlučne zdĺhavosťou administratívneho procesu priraďovania
(čiastočných) platieb v exekučných konaniach vedených v prospech povinného na úhrady pohľadávky
vymáhanej v tomto či iných exekučných konaniach vedených v prospech oprávneného (prednostne

sa totiž uspokojujú pohľadávky vymáhané v skôr začatých exekučných konaniach v súlade s § 57
ods. 2 Exekučného poriadku), a to práve z dôvodu väčšieho počtu konaní vedených nielen proti
povinnému, no aj v jeho prospech. Súd v tejto veci považuje za dôležité upriamiť pozornosť na samotné
vyjadrenie súdneho exekútora, podľa ktorého cit.: „Ďalšie finančné prostriedky ktoré by boli na uvedenékonania poukázané a táto skutočnosť by sa udiala po uplynutí 30 mesačnej zákonnej lehoty budú do
rozhodnutia súdu o námietkach vznesených proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie ponechané z
dôvodu právnej opatrnosti ale aj v zmysle zákona na depozitnom účte.“ Z uvedeného možno použitím

základných pravidiel formálnej logiky nepochybne dôjsť k záveru, že ak by povinný nebol majetný, resp.
ak by nedisponoval majetkom dostatočným na uhradenie pohľadávky oprávneného (aspoň v časti),
nemohli byť v prospech „uvedených konaní“ poukázané finančné prostriedky vzhľadom na vydaný
exekučný príkaz na prikázanie inej peňažnej pohľadávky, t.z. že majetok povinného bolo možné nielen
predpokladať, no nepochybne prezumovať.

17. Súd osobitne poukazuje na fakt, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného má slúžiť práve
a výlučne na jeho ochranu, a to z dôvodu, aby v exekúcii nezostával neprimerane dlho v situáciách,
kedy je vymoženie pohľadávky oprávneného nemožné či vysoko (vzhľadom na jeho nemajetnosť)
nepravdepodobné. V prejednávanom prípade je však vymoženie pohľadávky oprávneného (v tomto
exekučnom konaní) až do momentu ukončenia exekučných konaní, ktoré sú vedené v prospech

povinného, nielenže možné, no vysoko pravdepodobné. V prejednávanom prípade tak nejde o
posúdenie potencionálnej možnosti nadobudnutia majetku v budúcnosti, no jeho skutočnej existencie
v podobe pohľadávok vymáhaných v iných exekučným konaniach v prospech povinného. A contrario,
konštatovať nemajetnosť povinného by bolo spoľahlivo možné v situácii, kedy by v prospech povinného
neboli vedené exekúcie, z ktorých sa úspešne vymohli alebo vymáhajú peňažné prostriedky, prípadne

by súdu bolo preukázané, že vzhľadom na prioritu uspokojovania pohľadávok by plnenia prijaté v
súčasnosti alebo v budúcnosti nestačili na úhradu konkrétnej pohľadávky v konkrétnom exekučnom
konaní. Normatívne vyjadrenie budúcej splatnosti pohľadávky povinného voči tretej osobe pritom
obsahuje samotné ustanovenie § 105 ods. 2 Exekučného poriadku. Pod zexekvovaním tak treba vnímať
proces, resp. moment, keď sa predmet vlastníctva povinného (v tomto prípade pohľadávka) stane

predmetom exekúcie. Prijať záver o nemajetnosti povinného napriek existencii takýchto pohľadávok
možno spoľahlivo až po tom, ako napriek ich splatnosti k ich úhrade (pri ingerencii súdneho exekútora)
nedôjde.

18. Je v najvyššom záujme oprávneného, aby sa vo vymáhaní jeho pohľadávky pokračovalo, v

najlepšom záujme povinného, aby exekučné konanie a výkon exekúcie naďalej prebiehal (inými slovami,
aby exekúcia pre jeho nemajetnosť nebola zastavená), pričom úlohou súdom povereného exekútora je
podľa svojich najlepších schopností a možností s odbornou starostlivosťou výkon exekúcie zabezpečiť.
Súd tak nemôže v dobrej viere zastaviť exekúciu, resp. jej zastaveniu nezabrániť v situácii, kedy by jej
zastavenie bolo na škodu nielen oprávnenému, no v konečnom dôsledku povinnému samotnému, voči

ktorému by zastavenie exekúcie malo ďalekosiahle následky, neporovnateľne závažnejšie (§ 61n ods.
6 Exekučného poriadku spolu s § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka) ako výkon exekúcie.

19. Základným postulátom pre uplatnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v súlade s § 61n ods. 1 písm.
c) Exekučného poriadku je práve (relatívna) neexistencia zexekvovateľného majetku povinného, čo sa

v predmetnom prípade nepreukázalo. Povinnému je pritom ešte stále zachovaná možnosť domáhať sa
súdnej ochrany v podobe obrátenia sa na príslušný súd v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, tzn. domáhať sa začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu samotného pre
jeho (domnelú) nemajetnosť.

20. Za nemenej dôležité považuje súd aj to, že priradenie prípadne ďalších (aj dodatočne) vykonaných
platieb má zásadný význam pre posúdenie prerušenia pôvodnej doby bezvýslednosti exekúcie a
začiatok jej opätovného plynutia. V takom prípade by totiž išlo o (čiastočné) vymoženie pohľadávky
oprávneného v konaní, a teda zexekvovanie majetku povinného. V súlade s dikciou § 61n ods. 1 písm.
c) Exekučného poriadku by tak nebol daný dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného,

keďže neuplynula doba bezvýslednosti od (práve tohto) posledného zexekvovania majetku povinného.

21. Pokiaľ ide o tvrdenie súdneho exekútora, že suma či sumy vymožené v exekučných konaniach
vedených v prospech povinného boli a sú vzhľadom na počet exekučných konaní, ktoré sa proti
povinnému vedú, zanedbateľné, súd uvádza, že pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti

povinného musí súdny exekútor dospieť po dôkladnom zvážení všetkých jemu dostupných informácii o
majetku povinného. Tento stav pritom musí reflektovať exekučný spis samotný. Súd v prejednávanom
prípade nemal túto skutočnosť za preukázanú. Na záver dáva súd do pozornosti, že je to súdny exekútor,
ktorý v súlade so zásadou legálneho poriadku zodpovedá za výkon exekúcie ako aj za stav exekučnéhospisu, ktorý musí nevyhnutne zodpovedať všetkým úkonom ním vykonaných práve pre prípady, kedy
bude vo veci rozhodovať súd.

22. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd námietkam oprávneného vyhovel a
Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora zrušil. Súd už taktiež
nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať zároveň k zvyšným častiam námietok oprávneného, nakoľko
jeho námietkam vyhovel v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.