Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622201988
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5622201988.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Andreja Kekelyho, v spore žalobcu: Generali Poisťovňa,
pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 54228573,
právne zastúpený spoločnosťou AK Mikolaj, s. r. o., so sídlom Žilina, Bratislavská 282/2, proti žalovanej:
A. B. B., nar. X.XX.XXXX, bytom A. X, o zaplatenie sumy 281,86 eur s príslušenstvom, na základe

odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 21C/35/2022-194 zo dňa
27.10.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť (mu) sumu 281,86 eur s príslušenstvom titulom

náhrady škody.

2. Súd prvej inštancie východiskovo poukázal na aplikáciu § 11 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytovanebytovýchpriestorov,ktorýjelexspecialiskprávnejúpravezodpovednostizaškodupodľa§420
Obč.zák.vspojenís§442ods.3Obč.zák.(všetkyustanoveniacitovanévnapadnutomrozsudku),ktorá
osobitná úprava (preto) vylučuje uplatnenie všeobecnej právnej úpravy (lex generalis). Táto osobitná

zodpovednosť za škodu je zodpovednosťou objektívneho charakteru, kedy vlastník bytu zodpovedá
(bez ohľadu na svoje zavinenie) aj za konanie osôb, ktoré užívajú byt v jeho vlastníctve. Zodpovednosť
za škodu podľa § 420 Obč. zák. je naproti tomu zodpovednosťou subjektívnou (a to s prezumovaným
zavinením škodcu.).
3. Následne okresný súd konštatoval, že ak by aj bolo preukázané skutkové tvrdenie žalobcu, že škodu
zatopením na byte poškodenej spôsobila osoba užívajúca byt žalovanej (matka žalovanej), poškodenej

byvočižalovanejakovlastníčketohtobytuvzniklovzmysleoznačenejosobitnejprávnejúpravylenprávo
na odstránenie tohto poškodenia, teda na uvedenie veci do pôvodného stavu (naturálnu reštitúciu), a
nie súčasne aj (ako alternatíva) právo na náhradu škody formou peňažnej náhrady (relutárnej náhrady),
ako je to v prípade náhrady škody podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 442 ods. 3 Obč. zák.
4. Vykonaným dokazovaním (e-mailovou komunikáciou medzi poškodenou a žalovanou z 9.6.2022)
mal súd prvej inštancie preukázané, že poškodená si voči žalovanej neuplatnila nárok na odstránenie

poškodenia v jej byte, preto nebolo možné uvažovať (na strane žalovanej) o porušení povinnosti podľa
§ 11 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a tým ani o zodpovednosti žalovanej
za škodu v zmysle § 420 OZ.

5. Nadväzne, nakoľko poškodenej vzniklo voči žalovanej ako vlastníčke bytu len právo podľa § 11 ods. 2
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (na odstránenie poškodenia na jej byte), teda právo

na náhradu škody vo forme naturálnej reštitúcie (a nie aj právo na náhradu škody v peňažnej forme),
podľa názoru okresného súdu, nemohlo podľa § 813 ods. 1 Obč. zák. prejsť z poškodenej na žalobkyňu(ako poisťovateľa) právo na náhradu škody v peňažnej forme voči žalovanej. Preto súd prvej inštancie
zamietol žalobu na základe absencie pasívnej vecnej legitimácie.

6. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na
ďalšie konanie.

8. Namietal nevykonanie dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, predovšetkým
nevypočutie navrhovaných svedkov a nevykonanie listinných dôkazov.
9. Taktiež argumentoval nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý videl najmä
v prílišnom formalizme pri uplatňovaní právnych noriem. Žalobca sa domnieval, že § 11 ods. 2 zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa nevzťahuje len na malé škody spôsobené vytopením.
K poškodeniu bytov a nebytových priestorov môže dôjsť v dôsledku požiaru alebo upchatím/prasknutím

kanalizácie, kedy pobyt v takto zamorených priestoroch je nemožný. Tvrdil, že ak by sa mal pridržiavať
názoru súdu prvej inštancie, tak takto poškodeným vlastníkom/nájomcom by nezostalo nič iné, len byt
opustiť, nechať v danom stave a čakať na rozhodnutie škodcu, či byt vyčistí, vydezinfikuje a vráti do
pôvodného stavu.
10. Opomenutím existencie zmluvného vzťahu (dojednanie poistnej zmluvy poškodenej so žalobkyňou)

podľa názoru žalobcu, dospel okresný súd k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poškodená po
zistení, že jej byt bol vytopený sa v zmysle poistnej zmluvy č. 2407069556 zo dňa 9.9.2019 obrátila na
žalobcu za účelom riešenia poistnej udalosti. Poukázal na názor súdu prezentovaný v rozsudku, podľa
ktorého by sa poškodená ako vlastník bytu nemala obrátiť na svoju poisťovňu, ale najskôr na vlastníka
bytu, ktorého užívatelia spôsobili škodu, a žiadať od neho uvedenie veci do pôvodného stavu. Tento

postup by potom poškodenú postavil do pozície subjektu, ktorý musí určiť, v ktorom byte unikla voda,
ktorá spôsobila škodu, kto je vlastník bytu, z ktorého voda unikla, aký je rozsah škody, aký bol pôvodný
stav bytu a pod. Zdôraznil, že žiaden poškodený s platnou poistnou zmluvou nemá záujem na tom,
aby práve škodca uviedol jeho byt do pôvodného stavu. Záujem poškodeného je v čo najkratšom čase
v spolupráci s poisťovňou uviesť svoj byt do pôvodného stavu. A povinnosťou poškodeného je poskytnúť

súčinnosť pri objasnení poistnej udalosti.
11. Odvolateľ zdôraznil, že poistenej poškodenej zostáva právo výberu, či si škodu na svojom
majetku uplatní prostredníctvom poisťovne alebo sa obráti na vlastníka bytu, ktorý škodu spôsobil,
so žiadosťou o naturálnu reštitúciu. Ak by právna úprava umožňovala len postup podľa výkladu
prezentovaného okresným súdom, význam poistenia by bol výrazne oslabený, pretože poškodený

by zostal rukojemníkom ochoty alebo neochoty vlastníka bytu realizovať naturálnu reštitúciu.
Nerešpektovaním práva výberu poškodenej súd dospel k nesprávnemu záveru, že na žalobcu po
prešetrení poistnej udalosti a poskytnutí plnenia neprešlo právo poškodenej voči žalovanej na náhradu
škody v peňažnej forme.
12. Okrem toho však v prvotnom nahlásení škodovej udalosti poškodená ako škodcu nahlásila C. D.

(matku žalovanej), o ktorej vedela, že obýva byt nachádzajúci sa nad jej bytom. Uvedené meno bolo
uvedené aj na zvončeku bytu vo vlastníctve žalovanej. V hlásení poškodená uviedla, že škodca uznal
zavinenie vzniku škody a škoda vznikla „únikom vody od susedov, ktorí prerábajú kúpeľňu“. Za dôvodné
preto považoval domnienku, že poškodená sa o vzniknutej škode s C. D. rozprávala a nárok na náhradu
škody si uplatňovala.

13. V súvislosti s vyjadrením poškodenej žalobca poukázal aj na mailovú správu poškodenej zo
dňa 20.6.2022, v ktorej poškodená zopakovala, že ju vytopili susedia z horného poschodia, a že
v čase nahlasovania poistnej udalosti nevedela, že vlastníčkou bytu je žalovaná. Argumentoval, že ak
poškodená v čase nahlásenia škodovej udalosti nevedela, že vlastníkom bytu je žalovaná, nemôže súd
bez ďalšieho dokazovania prijať záver, že si svoje práva neuplatňovala alebo ich uplatnila nesprávne.

V ďalšom kroku žalobca vykonal obhliadku bytu poškodenej za účelom zistenia rozsahu a príčiny
vzniku škody. V zápise z obhliadky bola žalovaná označená ako subjekt zodpovedný za škodu s ústnou
formou uplatnenia a uznania škody, keď príčinou vzniku škody bolo zistené „pretekanie vody od susedov
z horného poschodia“ a spôsob odstránenia škody bol dohodou žalobkyne a syna poškodenej určený
„svojpomocne“. Výška škody mala byť stanovená vyčíslením poisťovateľa.

14. Žalobca uzavrel, že poškodenej zaslal oznámenie o ukončení likvidácie a na účet jej poskytol poistné
plnenie vo výške 281,86 eur. Dňa 19.8.2020 poškodená poistné plnenie prijala a z jej pohľadu sa tým
poistná udalosť skončila, poškodená nemala dôvod ďalej riešiť, kto je vlastníkom bytu, ktorý ju vytopil.
Podľa názoru žalobcu je dátum 19.8.2020 zároveň dňom, kedy na neho v zmysle § 813 Obč. zák. prešloprávo poisteného (poškodenej) na náhradu škody. Keďže škoda bola odstránená ešte pred prechodom
práva poškodenej na žalobcu, naturálna reštitúcia nie je možná a zostáva právo žalobkyne žiadať
náhradu škody v peniazoch. Na uplatnenie škody žalobcom žalovaná reagovala tvrdením, že o vzniku

škody nevedela a z opatrnosti škodu nahlásila svojej poisťovni, ktorá však odmietla plniť za žalovanú
s konštatovaním, že poistná zmluva žalovanej vznikla so začiatkom poistenia 29.6.2020, t. j. v ten istý
deň, kedy poškodená nahlásila vytopenie svojho bytu z bytu vo vlastníctve žalovanej. Aj s prihliadnutím
na ťažko uveriteľné tvrdenie žalovanej, že ju matka neinformovala o vytopení bytu susedov na nižšom
poschodí, žalobca zastáva názor, že pre správne posúdenie veci je výpoveď prípadne konfrontácia

poškodenej a matky žalovanej nevyhnutná. Skutočnosť, že žalovaná nahlásila poistnú udalosť „svojej“
poisťovni je možné vykladať tak, že si bola vedomá spôsobenia škody a mala v úmysle ju uhradiť formou
plnenia poisťovne.

15. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá namietala, že žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal, že žalovaná porušila povinnosť uloženú ustanovením § 11 ods. 2 zák. č. 182/1993

Z. z., teda, že neodstránila závady a poškodenia, ktoré na inom byte spôsobili osoby, ktoré jej byt
užívajú. Dokonca nepreukázala, že uplatňovaný nárok vznikol, keďže z vyjadrenia poisťovne Allianz
- Slovenská poisťovňa, a. s. je zrejmé, že ku škode dňa 29.6.2020 nedošlo (v tom čase mala platne
uzavretú poistnú zmluvu). Poukázala na predložené doklady žalobcu, z ktorých je zrejmé, že ku škode
došlo už v dňoch 27.6.2020, t. j. uplatňovaný nárok považovala za absolútne rozporný so skutkovými

okolnosťami. Ako vlastníčka bytu si nemohla splniť zákonnú povinnosť a odstrániť závady na susednom
byte, keďže o poistnej udalosti sa preukázane dozvedela až 9.6.2022, kedy jej bola doručená výzva na
náhradu škody. Domnievala sa, že špeciálna právna úprava v zák. č. 182/1993 Z. z. sleduje primárne
záujem o obnovenie pôvodného stavu, až následne, v prípade nesplnenia povinnosti poskytuje možnosť
domáhania sa ochrany vo forme náhrady škody. Keďže jej ako vlastníčke nebola umožnená reparačná

povinnosť, zostávala možnosť domáhania sa náhrady škody už len voči skutočnému škodcovi, preto
argumentáciu žalobcu považovala za zavádzajúcu, keďže vlastník poškodenej nehnuteľnosti môže
uplatňovať svoje občianske práva zo zodpovednosti za škodu, avšak voči škodcovi, nie vo vzťahu
k objektívnej zodpovednosti vlastníka bytu. Pokiaľ sa poškodený chce dovolávať zodpovednosti za
škodu od vlastníka nehnuteľnosti, musí mu umožniť odstrániť závadný stav. Z vykonaného dokazovania

bolo zrejmé, že splnenia povinnosti sa poškodený nedomáhal u vlastníka, ale komunikoval počas celej
doby s osobou, ktorú považoval za škodcu. V tejto súvislosti si všetky závady a poškodenia je vlastník
povinný odstrániť sám a na vlastné náklady, až následne môžu poškodení od neho uplatniť nárok na
náhradu škody.

16. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej poukázal na podanie poisťovne Allianz – Slovenskej
poisťovne, a. s. zo dňa 12.8.2022, v ktorom poisťovňa oznamuje, že „nemôže poskytnúť poistné plnenie
v súvislosti so zmluvou žalovanej č. 7600163534 so začiatkom poistenia od 29.6.2020, pretože šetrením
predložených dokladov a doručenej regresnej správy z poisťovne Generali, a. s. dňa 17.6.2022 zistila,
že ku škode došlo už v dňoch 27.6.-29.62020, t. j. ešte pred platnosťou Vašej poistnej zmluvy“.

17. Uvedené dátumy sú totožné s prvotným hlásením škodovej udalosti, v ktorom poškodená okrem
iného uviedla, že k škode došlo v období od 27.6.2020 do 29.6.2020. Uvedené vyjadrenie poisťovne
Allianz – Slovenskej poisťovne, a. s. podľa názoru žalobcu nedokazuje, že ku škode dňa 29.6.2020
nedošlo, naopak vznik škodovej udalosti potvrdzuje a taktiež podporuje domnienku žalobcu, že žalovaná
uzatvorila poistnú zmluvu až potom, ako mala vedomosť o spôsobení škody na susednom byte.

18. Následne nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že si nemohla splniť zákonné povinnosti z dôvodov na
strane poškodenej a žalobcu. Poškodená totiž preukázateľne komunikovala s C. D. – matkou žalovanej,
ktorú považovala za vlastníčku bytu. Ak táto mala vedomosť o spôsobenej škode, bolo jej povinnosťou
informovať vlastníčku bytu. Pokiaľ uvedené splnené nebolo, nemôže to byť na ťarchu žalobcu. Za ťažko
uveriteľné pritom považoval, že matka žalovanú neinformovala o škodovej udalosti, ktorú preukázateľne

riešila s poškodenou.

19. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
preskúmal vec v rozsahu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a § 380 CSP a bez

nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.20. Postihové právo (ktoré je predmetom posudzovanej/uplatnenej žaloby) vzniká momentom, keď
poistiteľ uspokojil právo poisteného na základe poistnej zmluvy. Ide de facto o zákonný prechod práva.
Relevantná právna norma (§ 813 ods. 3 OZ) zároveň explicitne uvádza výnimky z pravidla prechodu

práva na náhradu škody, a to len striktne v súvislosti so zákonom vymedzeným okruhom osôb, voči
ktorým právo na náhradu škody voči poisťovni neprechádza. Sú to jednak osoby, ktoré žijú s poisteným
v spoločnej domácnosti, a jednak osoby, ktoré sú na neho odkázané výživou. Uvedené kategórie osôb
nepochybne nezodpovedajú skutkovým okolnostiam posudzovanej veci.
21. Následne platí, že postihové právo poistiteľa je podriadené právu na náhradu škody poisteného

voči tretej osobe, t. j. predpokladá existenciu takéhoto práva poisteného a to bez ohľadu na to, či
možno zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla poškodenému vyvodiť z Občianskeho zákonníka alebo
akéhokoľvek iného právneho predpisu (t. j. vrátane zákona č. 182/1993 Z.z.)

22. Rozvinúc konštatované nie je možné prehliadnuť, že koncepcia inštitútu náhrady škody je založená
na požiadavke zjednodušenia situácie/postavenia poškodeného. Rovnaký postulát je nevyhnutné

vztiahnuť aj na aplikované ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov. Vhodným sa javí tiež poukázať na závery aplikačnej praxe (napr. rozsudok NS
SR sp. zn. 1Cdo 17/2022 z 30. 4. 2022) venujúce sa vyvažovaniu proti sebe stojacich záujmov v kontexte
prvkov/princípov, na ktorých je vybudovaný systém zodpovednostného práva a akcentujúce potrebu
predísť narušeniu spravodlivej rovnováhy dotknutých strán v dôsledku (formalistického) nereflektovania

nerovnocenného/slabšieho postavenia poškodeného.
23. Odvolacia argumentácia je vo svetle opísaných postulátov opodstatnená. Úvaha súdu prvej inštancie
totiž v protiklade s vyššie prezentovanými východiskami (osobitne bod 22 veta prvá a druhá tohto
odôvodnenia) vedie k neobhájiteľnému zaťaženiu poškodeného v podobe potreby odlišného postupu
v prípade, ak došlo ku škode, ktorá sa má nahradiť (finančne) a ku škode, pri ktorej do úvahy

prichádza naturálna reštitúcia. Uvedené však nezodpovedá zámeru zákonodarcu a konštrukcii (tohto)
zodpovednostného vzťah, ktorého základom je vlastníctvo bytu. Zodpovednosť vlastníka je nepochybne
daná i v prípade, ak k závadám došlo konaním osôb, ktoré byt užívajú, pričom (viď komentár ASPI
k § 11 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z.) „všetky závady podľa komentovaného ustanovenia je povinný
odstrániť vlastník sám a na vlastné náklady, inak bude povinný ostatným vlastníkom bytov a nebytových

priestorov nahradiť škodu“.
24. Je nepochybné, že žalovaná v okolnostiach súdenej veci takto nepostupovala, preto neobstojí
záver, v zmysle ktorého na poistiteľa prešlo len právo na náhradu škody vo forme naturálnej reštitúcie.
V dôsledku tohto nesprávneho posúdenia súd je nevyhnutné opätovne a komplexne posúdiť uplatnený
nárok (vrátane vyhodnotenia predostretých dôkazných návrhov), čo presahuje rámec odvolacieho

prieskumu a viedlo k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.