Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 16, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 32Cb/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122378948
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Muziková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:6122378948.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Tatianou Muzikovou v spore žalobcu: KWANDO s.r.o., so sídlom

Kalinčiakova 1135/4, 920 01 Hlohovec, IČO: 45678928, zastúpený: KUČERA & PARTNERS advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Slov. nár. povstania 6, 920 01 Hlohovec, IČO: 52425592, proti žalovanému :
Frost Cargo s.r.o., so sídlom 951 53 Klasov 74, IČO: 51072548, zastúpený: JUDr. Jozefom Kóšom,
advokátom so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, o zaplatenie 6.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 960,- eur od
31.07.2021 do 29.06.2023, 8% ročne zo sumy 924,- eur od 16.07.2021 do 29.06.2023, 8% ročne zo
sumy 924,- eur od 13.07.2021 do 29.06.2023, 8% ročne zo sumy 924,- eur od 09.07.2021 do 29.06.2023

a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Súd žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,16 %.

IV. Súd žalobcovi priznáva voči žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

25,16%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 26. 07.
2022, domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 9.588,- eur.

2. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 32Cb/2/2023-129 zo dňa 21.07.2023 tak, že prvým
výrokom konanie o zaplatenie sumy 3.588,- eur, a to aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 960,- eur od 30.6.2023 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy

924,- eur od 30.6.2023 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 924,- eur od 30.6.2023 do zaplatenia a 8%
ročne zo sumy 780,- eur od 30.6.2023 do zaplatenia, v tejto časti zastavil. Súd druhým výrokom žalobu
vo zvyšnej časti zamietol. Tretím výrokom súd žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 25,16 %.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote proti všetkým výrokom podal odvolanie žalobca.

4. V odvolaní uviedol, že podľa nášho názoru súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,a taktiež rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z
nasledovných dôvodov: Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vecne nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že vykonanými dôkazmi bolo

preukázané uzatvorenie ústnej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom mala
byť kúpa mraziarenského návesu žalovaným.
Máme za to, že na základe vykonaných dôkazov nebolo preukázané uzatvorenie takejto kúpnej zmluvy
a to z nasledovných dôvodov:
- konateľ žalobcu A. B. vo svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 30.06.2023 na priamu otázku,

či došlo medzi ním (mysliac tým žalobcu) a žalovaným k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na náves odpovedal,
že NEPRIŠLO. Zároveň z jeho výpovede vyplynulo, že vtedajší konateľ žalovaného p. C. D. si zobral
náves žalobcu do užívania, pričom k jeho kúpe malo prísť až neskôr po zaplatení dohodnutej sumy.
Uvedenénáslednekonateľžalobcupotvrdiltým,žeajneskôrprivrátenínávesužalobcovižiadalkonateľa
žalovaného doplatiť dlžné peniaze za vykonané prepravy, a až následne dôjde k prepisu (prevodu
vlastníctva k návesu) na žalovaného,

- konateľka žalobcu B. B. B. vo svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 30.06.2023 uviedla, že
mala vedomosť, že náves bol žalovaným zobratý do užívania, pričom uviedla, že faktúra č. 2022200,
ktorou vyfakturovala žalovanému prenájom návesu v období od 09/2020 do 02/2022 v sume 6.000,-
Eur, bola žalovanému doručená, nebola vrátená žalobcovi späť a žalobca z nej odviedol aj príslušnú
sumu DPH,

- konateľ žalovaného E. B. E. vo svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 30.06.2023 uviedol, že
došlo k stretnutiu (bez udania približného času) konateľa žalobcu, vtedajšieho konateľa žalovaného C.
D., jeho ako v tom čase zamestnanca žalovaného a nejakého p. F., ohľadom kúpy návesu, ktorý mal
žalovaný odkúpiť do žalobcu. Konateľ žalovaného ďalej uviedol, že len sprostredkovane sa dozvedel,
že malo dôjsť k dohode konateľov, že z dlžných súm za prepravy sa odpočíta suma za kúpu návesu

a vlastnícke právo k návesu sa neprevedie, ale sa vráti žalobcovi, pričom uviedol, že mal vedomosť
(t.j. nebol pritom osobne účastný), že náves sa mal kúpiť, ale vlastnícke právo sa nepreviedlo. Konateľ
žalovaného zároveň potvrdil, že nemal k dispozícii ani veľký technický preukaz od návesu a taktiež
zmluvuopovinnomzmluvnompoisteníaúhradypoistenéhouzatváralahradilžalobca.Následnekonateľ
žalovaného síce uviedol, že mal za to (t.j. len sa domnieval), že k prevodu vlastníckeho práva k návesu

došlo, čo však odporuje jeho skoršiemu tvrdeniu, keď uviedol, že má vedomosť, že vlastnícke právo sa
nepreviedlo. Konateľ žalovaného tiež uviedol, že pri vrátení návesu žalobcovi nebol osobne prítomný,
ale má údajne len sprostredkovanú vedomosť, že sa mali konatelia sporových strán dohodnúť na vrátení
návesu žalobcovi a odpočítaní sumy zaplatenej za náves od dlžnej sumy za prepravy. Uvedené tvrdenie
konateľa žalovaného je však v priamom rozpore s tvrdením konateľa žalobcu p. A. B., ktorý uviedol, že

suma 6.000,- Eur platená za náves nemala byť započítaná do dlžných súm za vykonané prepravy,
- svedok p. C. D. (bývalý konateľ žalovaného) vo svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa
30.06.2023 na priamu otázku, či došlo k prevodu vlastníckeho práva zo žalobcu na žalovaného k
predmetnému návesu odpovedal, že NIE. Uvedený svedok zároveň vo svojej výpovedi uviedol, že na
stretnutí v roku 2020 sa s konateľom žalobcu dohodli, že keď náves splatí, dôjde k prevodu vlastníckeho

práva na žalovaného. Ohľadom faktúry za prenájom návesu vystavenej žalovanému žalobcom na sumu
6.000,- Eur svedok uviedol, že podľa jeho vedomostí mal konateľ žalovaného kontaktovať konateľa
žalobcu a riešiť to, čo však ani konatelia žalobcu, ani konateľ žalovaného nepotvrdili, a teda je zrejmé,
že faktúru za prenájom návesu si aj žalovaný zaúčtoval vo svojom účtovníctve a uplatnil si z nej
odpočet DPH. Svedok taktiež uviedol, že si nepamätá či a kedy došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na

kúpu návesu, pričom uviedol, že na prvom stretnutí došlo k dohode, avšak neuviedol, čo presne malo
byť obsahom tejto dohody. Zo skoršej časti výpovede tohto svedka však vyplynulo, že na stretnutí s
konateľom žalobcu p. B. sa len dohadovali na odkúpení návesu (na podmienkach odkúpenie návesu)
a sume toho návesu s tým, že k prevodu vlastníckeho práva (čím možno mať na mysli aj uzatvorenie
kúpnej zmluvy) dôjde až po zaplatení. Svedok vo svojej výpovedi uvádza, že malo dôjsť k zápočtu

zaplatenej sumy za náves a dlžnej sumy za prepravy vykonaného žalobcom, avšak konateľ žalobcu p.
B. takýto postup vo svojej výpovedi poprel,
- z potvrdenia o vklade sumy 2.000,- Eur zo dňa 20.08.2020 na účet žalobcu vyplýva, že tento vklad bol
realizovaný súčasným konateľom žalovaného s poznámkou „záloha za náves G.“,
- z potvrdenia o vklade sumy 1.000,- Eur zo dňa 24.11.2020 na účet žalobcu vyplýva, že tento vklad bol

realizovaný súčasným konateľom žalovaného s poznámkou „za náves G.“,
- z faktúry č. Z202101 vystavenej žalobcom dňa 30.04.2021 na sumu 1.500,- Eur vyplýva, že predmetom
tejto faktúry je „zálohová platba – náves“, pričom z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že táto faktúra
bola žalovaným uhradená dňa 18.05.2021 s poznámkou „zalohova platba-naves“,- z faktúry č. Z202102 vystavenej žalobcom dňa 28.07.2021 na sumu 1.500,- Eur vyplýva, že predmetom
tejto faktúry je „zálohová platba II. – náves“, pričom z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že táto faktúra
bola žalovaným uhradená dňa 05.08.2021 s poznámkou „Zalohova platba II.-náves“.

V predmetnom spore žalovaný svoju obranu kompenzačnou námietkou založil na tvrdení o kúpe
mraziarenského návesu od žalobcu a úhrade sumy 6.000,- Eur ako kúpnej ceny za predmetný
náves, ktorej vrátenie (z dôvodu neskoršieho vrátenia návesu žalobcovi) si žalovaný uplatňuje formou
započítania tejto svojej pohľadávky proti pohľadávke žalobcu, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní

voči žalovanému. V tomto smere preto v tomto konaní zaťažovalo žalovaného dôkazné bremeno
preukázať súdu existenciu ním tvrdenie kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie síce uviedol, že sporové
strany si na stretnutí v roku 2020 údajne dohodli podstatné náležitosti ústnej kúpnej zmluvy, avšak už
vôbec sa nezaoberal tým, či aj vôbec došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu nejakej kúpnej zmluvy,
pretože len dohoda o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy nepreukazuje, že medzi stranami
sporu došlo aj k uzatvoreniu kúpnej zmluvy spôsobom upraveným v ustanoveniach § 43a a nasl.

Občianskeho zákonníka, t.j. preukázaním, že bol niekým návrh na uzatvorenie takejto kúpnej zmluvy s
takto dohodnutým obsahom predložený a že druhá strana takýto návrh prijala. Keďže podľa vyjadrení
žalovaného malo dôjsť v tomto prípade k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ústne (ktorú formu zákon pripúšťa),
bolo na žalovanom, aby preukázal, že k uzatvoreniu takejto kúpnej zmluvy v ústnej forme prišlo. Na
rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, máme za to, že výsluchmi strán sporu, svedka C. D. a písomných

dokladov založených v súdnom spise nebolo v konaní preukázané uzatvorenie ústnej kúpnej zmluvy o
kúpe návesu.
Uzatvorenie kúpnej zmluvy vo svojej výpovedi pred súdom poprel konateľ žalobcu p. A. B., ako aj
svedok (v čase údajného uzatvorenia kúpnej zmluvy konateľ žalovaného) p. C. D., ktorý uviedol, že
si nepamätá či a kedy malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy o kúpe návesu, pričom ak hovorí, že

na prvom stretnutí došlo k nejakej dohode (podľa jeho ďalších slov to mala byť dohoda o tom, že
keď náves splatí, dôjde k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného), je celkom zrejmé, že to nebola
dohoda v podode uzatvorenia kúpnej zmluvy. Z výpovedí svedkov a strán sporu tak možno ustáliť, že
medzi nimi prebehla len neformálna komunikácia o podmienkach budúcej kúpy návesu, avšak uvedené
nemožno v žiadnom smere považovať za uzatvorenie kúpnej zmluvy a ani za uzatvorenie zmluvy o

uzatvorení budúcej zmluvy, keďže táto podľa § 289 ods. 2 Obchodného zákonníka vyžaduje na svoju
platnosť písomnú formu. Ako uviedol konateľ žalobcu p. B., na tomto stretnutí sa dohodli, že žalovaný si
môže predmetný náves zobrať do svojho užívania a keď postupne uhradí sumu, ktorá bude zodpovedať
výške navrhovanej kúpnej ceny dôjde k jeho kúpe a prevodu vlastníckeho práva na žalovaného. Tak
konatelia sporových strán, ako aj svedok C. D. v podstate zhodne tvrdili, že k prevodu vlastníckeho

práva k návesu malo dôjsť podľa ich dohody až po splatení sumy, ktorá bude zodpovedať kúpnej cene.
Túto sumu následne aj žalovaný žalobcovi uhradil, čo žiadna strana nerozporovala, avšak následne
k dokončeniu kontraktačného procesu uzatvorením kúpnej zmluvy a prevodu vlastníckeho práva k
návesu neprišlo. Ako v podstate vyplynulo zo všetkých výsluchov, žalovanému postupne narástol dlh
voči žalobcovi za vykonané prepravy, a tak sa žalobca rozhodol nepristúpiť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy

a prevodu vlastníckeho práva k návesu na žalovaného, ale požiadal ho o vrátenie návesu. Pokiaľ
išlo o zaplatených 6.000,- Eur zo strany žalovaného, nakoľko k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nakoniec
neprišlo, pričom žalovaný nesporne mal po dobu 18-tich mesiacov v držbe a užívaní predmetný náves a
vykonával s ním svoju podnikateľskú činnosť, konateľka žalobcu p. B. B. B. preto vyúčtovala žalovaným
uhradenú čiastku 6.000,- Eur (pôvodne uhradenú ako zálohu na kúpu návesu) faktúrou č. 2022200

zo dňa 31.08.2022 ako prenájom návesu, k čomu sama uviedla, že to považovala za vhodný spôsob
vyriešenia veci, keďže žalovaný dlhú dobu užíval tento náves žalobcu. Žalobca súdu preukázal, že
spomínanú faktúru č. 2022200 na sumu 6.000,- Eur s predmetom: „za prenájom návesu G. obdobie
09/2020 do 02/2022“ žalovanému riadne zaslal a tiež preukázal, že táto faktúra bola žalovanému
doručená. Konateľka žalobcu B. B. B. uviedla, že predmetná faktúra nebola žalobcovi nikdy vrátená

späť, žalovaný k nej nikdy nevzniesol žiadne výhrady, a žalobca z nej odviedol príslušnú DPH, a teda
je zrejmé, že túto faktúru za prenájom návesu si aj žalovaný zaúčtoval vo svojom účtovníctve a uplatnil
si z nej odpočet DPH. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepoprel doručenie tejto faktúru a ani
nepreukázal, že by ju žalobcovi nejakým spôsobom namietal, čím možno mať za to, že s ňou súhlasil.
Súd prvej inštancie sa podľa nášho názoru v danom prípade nesprávne a nedôvodne zaoberal tým, či

došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu nájomnej zmluvy a dohode o jej podstatných náležitostiach,
keď uviedol, že nebolo preukázané uzatvorenie nájomnej zmluvy a teda dohody o predmete výške
a splatnosti nájomného a doby prenájmu. Súd prvej inštancie nesprávne poňal argumentáciu resp.
obranu žalobcu, pretože žalobca počas konania netvrdil, že by so žalovaným uzatvoril nájomnú zmluvuna prenájom návesu, pričom pojem nájomné bol vo faktúre č. 2022200 konateľkou žalobcu použitý
na vyjadrenie toho, že žalovanému fakturuje sumu 6.000,- Eur ako finančnú náhradu za užívanie
návesu žalovaným počas 18-tich mesiacov. Aj samotná konateľka žalobcu vo svojej výpovedi uviedla,

že zálohové faktúry neoznačovala ako zálohy za prenájom návesu, pretože náves nebol prenajatý
žalovanému, avšak keď nakoniec nedošlo k jeho kúpe, tak musela prijaté platby od žalovaného nejako
zúčtovať, a preto vyúčtovaciu faktúru označila ako prenájom návesu, čím vyjadrila, že ide o odplatu za
jeho užívanie žalovaným, keďže medzi stranami nebola uzatvorená nájomná zmluva. Je však aj logicky
zrejmé, že pokiaľ žalovaný mal v držbe a užíval na svoju podnikateľskú činnosť náves žalobcu, a teda

dosahoval ním príjmy v rámci svojho podnikania, pričom k jeho kúpe a prevodu vlastníckeho práva
neprišlo, žalobcovi jednoznačne patrí určitá odplata za užívanie tohto návesu žalovaným, a to aj bez
toho, aby titulom takéhoto užívania bola uzatvorená nájomná zmluva. A preto názor súdu prvej inštancie,
že pokiaľ nebola preukázaná existencia nájomnej zmluvy medzi stranami sporu, žalobca nemá nárok
požadovať od žalovaného nájomné (peňažné plnenie) ako náhradu za užívanie návesu je nesprávny. V
danom prípade nejde totiž o nájomné ako formy nároku žalobcu vyplývajúceho z nájomnej zmluvy, ale

ako formy peňažnej náhrady za toto užívanie návesu, a to či už titulom bezdôvodného obohatenia (keď
žalovaný užíval náves bez právneho dôvodu, alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol), alebo titulom
náhrady škody spočívajúcej v ušlom zisku z dôvodu, že žalobca nemohol počas doby, kedy mal žalovaný
náves u seba, využívať náves pre vlastnú potrebu a výkon svojej podnikateľskej činnosti. Ďalšou
skutočnosťou, ktorá podľa nášho názoru nepotvrdzuje a vyvracia tvrdenia žalovaného o uzatvorení

kúpnej zmluvy medzi ním a žalobcom je to, že každý jeden vklad a každá jedna zálohová faktúra a
jej úhrada týkajúca sa návesu bola označená ako zálohová platba za náves. Pojem záloha je podľa
slovenského synonymického slovníka synonymom slova preddavok, pričom aj bežne v podnikateľskej
praxi sa záloha považuje za preddavok niečoho, a preto aj zálohová faktúra sa zvykne označovať ako
preddavková faktúra. Pojem preddavok znamená, že ide o vopred danú, uskutočnenú platbu za niečo

čo má nastať v budúcnosti, nie za niečo čo nastalo v minulosti, pretože v takom prípade by sa išlo o
splátku. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ úhrady žalovaného zo dňa 20.08.2020, 24.11.2020, 18.05.2021
a05.08.2021súoznačenéakozálohyzanáves(kúpunávesu)nemožnovžiadnomprípadetakétoplatby
považovať za splátky kúpnej ceny. Záloha resp. inak povedané preddavok na kúpnu cenu sa uhrádza v
prípade, že kúpna zmluva a kúpna cena ešte len má byť v budúcnosti uzatvorená a zaplatená, a nie v

prípade, kedy by už kúpna zmluva bola pred uhrádzaním zálohy uzatvorená, pretože v takom prípade
by išlo o splátku kúpnej ceny, ktorá by bola dojednaná v predtým uzatvorenej kúpnej zmluve. Napokon
pokiaľ by išlo o splátky kúpnej ceny, ako sa to snažil pred súdom tvrdiť žalovaný, nebol by u žalobcu
dôvod vystavovať na tieto platby zálohové faktúry, ale vystavil by pri uzatvorení kúpnej zmluvy (ktorá
mala byť podľa žalovaného uzatvorená ešte pred realizáciou týchto platieb) riadnu faktúru na kúpnu

cenu návesu a tú by následne mohol žalovaný uhrádzať aj zmienenými čiastkovými úhradami. Keďže ale
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy pred uhrádzaním týchto platieb evidentne neprišlo, musela byť následne k
takto uhrádzaným platbám vystavená zálohová faktúra, pričom v tomto prípade už neskôr k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy ani neprišlo, keďže žalobca k jej uzatvoreniu nepristúpil a požiadal žalovaného o vrátenie
návesu.

Ďalšou skutočnosťou, ktorá podľa nášho názoru nepotvrdzuje a vyvracia tvrdenia žalovaného o
uzatvorení kúpnej zmluvy medzi ním a žalobcom je to, že ako to potvrdil aj žalovaný, po celú dobu od
momentu, keď mal žalovaný prevziať náves titulom údajnej kúpy od žalobcu nemal k dispozícii ani veľký
technický preukaz od návesu a taktiež zmluvu o povinnom zmluvnom poistení návesu mal uzatvorenú
žalobca a ten platil po celú dobu aj poistné. Je logicky vylúčené, aby v prípade, ak žalovaný mal ako tvrdí

kúpiť náves, nemal by a ani by nežiadal od žalobcu vydanie veľkého technického preukazu, a zároveň
by žalobca naďalej mal vo svojom mene uzatvorené a hradil by povinné zmluvné poistenie návesu. Aj
uvedené svedčí o tom, že k uzatvoreniu žiadnej kúpnej zmluvy neprišlo, pričom táto sa len zamýšľala
uzatvoriť až neskôr po tom, ako žalovaný zaplatenými záloha (preddavkami) uhradí sumu, ktorá bude
zodpovedať výške navrhovanej kúpnej ceny návesu. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku

žiadnym spôsobom nevyporiadal a neposkytol žalobcovi žiadnu zrozumiteľnú odpoveď na argumentáciu
žalobcu, prečo neakceptoval obranu žalobcu voči vznesenej kompenzačnej námietke žalovaného, že
suma 6.000,- Eur predstavuje peňažnú náhradu za užívanie návesu žalovaným počas obdobia 18-tich
mesiacov. Pokiaľ by mal súd za to, že žalovaný užíval náves počas obdobia 18-tich mesiacov titulom
jeho kúpy od žalobcu (hoci naďalej tvrdíme, že uzatvorenie kúpnej zmluvy nebolo v konaní preukázané)

a nemôže si nárokovať na náhradu za užívanie návesu žalobcom, potom súd opomína, že táto kúpna
zmluva, keďže došlo k vráteniu návesu žalobcovi musela byť nejakým spôsobom zrušená, čím teda
de iure odpadol dôvod užívania tohto návesu titulom jeho kúpy a žalobcovi tak patrí náhrada za jeho
užívania žalovaným titulom bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu z právneho dôvodu(kúpanávesu),ktorýodpadolodpočiatku.Pokiaľbybolopreukázané,žekuzatvoreniukúpnejzmluvyani
neprišlo, potom patrí žalobcovi náhrada za jeho užívanie žalovaným titulom bezdôvodného obohatenia
ako majetkového prospechu bez právneho dôvodu. Ďalším dôkazom o nesústredenosti súdu prvej

inštancie je zadefinovanie obsahu dohody, ktorej existenciu mal žalovaný preukázať. Podľa tvrdenia
súdu v bode 100. Rozsudku mal žalovaný preukazovať existenciu dohody, podľa ktorej mal žalobca
odovzdať žalovanému náves s tým, že po zaplatení sumy 6.000,- Eur bez DPH prevedie vlastníctvo
návesu na ODI na žalovaného a sumu 6.000,- Eur odpočíta od dlžnej sumy zápočtom. Inak povedané,
žalovaný mal preukazovať dohodu o tom, že keď uhradí 6.000,- Eur žalobcovi ten na neho prevedie

vlastníctvo návesu na ODI (hoci na ODI sa žiadne vlastníctvo nedá prevádzať) a zároveň žalobca
sumu 6.000,- Eur prijatú ako kúpnu cenu ešte navyše zápočtom odpočíta od sumy, ktorú mu je dlžný
žalovaný za prepravy vykonané pre žalovaného, čiže žalovaný zaplatí žalobcovi 6.000,- Eur za náves
a žalobca hoci 6.000,- Eur získa za predaj návesu, zároveň ešte o túto sumu poníži aj dlh žalovaného
voči žalobcovi za vykonaní prepravy. Takto formulovaný obsah dohody, ktorej existenciu mal žalovaný
súdu preukázať je zjavne nelogický, keďže 1. existenciu takejto dohody (že vlastne žalovaný predajom

návesu de facto príde o 6.000,- Eur, pretože hoci ich získa za predaj návesu, zároveň o túto sumu zníži
dlh žalovaného) žiadna zo strán sporu netvrdila a 2. neexistoval žiadny dôvod, aby žalobca vedome a
dobrovoľne chcel odpustiť žalovanému dlh v rozsahu 6.000,- Eur len preto, že žalovaný od neho údajne
kúpil náves. Rovnako ďalším dôkazom o nesústredenosti súdu prvej inštancie je opomenutie resp.
nepriznanie žalobcovi príslušenstva uplatneného nároku zo späťvzatej časti istiny žalovanej sumy. Inak

povedané, žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 9.558,- Eur titulom dlžnej sumy
za neuhradené faktúry za sprostredkované prepravy tovaru. Na pojednávaní konanom dňa 22.05.2023
súd na základe návrhu žalobcu pripustil zmenu žaloby v podobe jej rozšírenia o príslušenstvo žalovanej
pohľadávky. Následne na pojednávaní konanom dňa 30.06.2023 žalobca z dôvodu čiastočného plnenia
žalovaného zobral žalobu späť v časti žalovaným uhradenej sumy 3.588,- Eur a v časti úrokov z

omeškania, od momentu kedy čiastočnou úhradou dlžnej sumy došlo k zastaveniu ich plynutia. Týmto
čiastočným späťvzatím žaloby však zostal uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania
(prislúchajúcichkpredmetnejčiastočnejúhrade)vzniknutýchdomomentučiastočnejúhradynedotknutý,
a teda pokiaľ súd napadnutým Rozsudkom zastavil konanie v späťvzatej časti a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol, de facto nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to:

? 8,00 % ročne zo sumy 960,- Eur od 31.07.2021 do 29.06.2023 (z faktúry č. 2021000166), ? 8,00 %
ročne zo sumy 924,- Eur od 16.07.2021 do 29.06.2023 (z faktúry č. 2021000150), ? 8,00 % ročne zo
sumy 924,- Eur od 13.07.2021 do 29.06.2023 (z faktúry č. 2021000142), ? 8,00 % ročne zo sumy 924,-
Eur od 09.07.2021 do 29.06.2023 (z faktúry č. 2021000140), hoci tento nárok žalobcovi v plnom rozsahu
patrí. Čiastočná úhrada žalovaného v sume 3.588,- Eur bola v zmysle poznámky uvedenej v tejto úhrade

obsahujúcej čísla faktúr, ktorých sa táto čiastočná úhrada týkala, žalobcom započítaná na úhradu týchto
žalovaným uvedených faktúr od ich najneskôr splatnej faktúry t.j. faktúra č. 2021000166 až po faktúru
č. 2021000140, na ktorej úhradu zostala len suma 780,- Eur.
Súd prvej inštancie napadnutý Rozsudok nedostatočne zdôvodnil tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, čo má za následok, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces, keď sa žalobcovi ako strane sporu postupom súdu odňala možnosť konať pre
súdom. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý určuje ustanovenie § 220 ods.
2 CSP, dochádza nielen k tomu, že Rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre
ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym

obsahom. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR má súd povinnosť svoje rozhodnutie
odôvodniť, pričom odôvodnenie musí dovoľovať stranám sporu posúdenie, ako súd v ich veci vyložil a
aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
Máme za to, že v danom prípade je napadnutý Rozsudok nedostatočne zdôvodnený, nakoľko sa súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s vyššie namietanými a vytýkanými skutočnosťami, a

taktiež v napadnutom Rozsudku nesprávne a neúplne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, pričom aj samotné
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedeného máme za to,
že odôvodnenie napadnutého Rozsudku nevykazuje znaky objektívnosti a presvedčivosti, čo ho robí
nepreskúmateľným.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody považujeme napadnutý Rozsudok súdu prvej

inštancie za nesprávny, a to najmä preto, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam, a taktiež rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a preto navrhujeme, aby Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 389 CSP zrušil
rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 21.07.2023 sp. zn. 32Cb/2/2023-129 v celom jeho rozsahu a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ale aby podľa § 388 CSP zmenil
rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 21.07.2023 sp. zn. 32Cb/2/2023-129 a žalobe žalobcu v celom
rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.
5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 3Cob/150/2023-176 zo dňa 27.03.2024
rozhodol o podanom odvolaní tak, že prvým výrokom odvolanie žalobcu voči výroku I. rozsudku
Okresného súdu Nitra č.k. 32Cb/2/2023-129 zo dňa 21.7.2023 odmieta. Druhým výrokom Krajský súd
v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 32Cb/2/2023-129 zo dňa 21.7.2023 v napadnutom
výroku II. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. V odôvodnení odvolací uviedol, že k napadnutému výroku I. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie
konanie v časti spolu s prísl. zastavil, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia
odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 C.s.p. Ako je zrejmé zo znenia
uvedeného výroku, neznie v neprospech žalobcu, teda žalobca nie je osobou oprávnenou podať voči

rozsudku v tejto časti odvolanie, z dôvodu nedostatku jeho subjektívneho oprávnenia podať odvolanie
voči tej časti rozsudku, ktorá mu nebola v neprospech. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené
odvolanie žalobcu voči I. výroku, odmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou
osobou.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku II. a III. z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou
domáhal zaplatenia sumy 9.588,-EUR titulom neuhradených faktúr. Dňa 28.6.2023 žalovaný uhradil
sumu 3. 588,-EUR, pričom platba prišla dňa 29.6.2023, v súvislosti s týmto čiastočným plnením žalobca
zobral v tejto časti žalobu späť, a to aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania.
V konaní tak žalobca žiadal o zaplatenie zvyšnej sumy 6.000,- EUR. Žalovaný vzniesol kompenzačnú

námietku vo výške 6.000,-EUR titulom dohody, podľa ktorej mal žalobca odovzdať žalovanému náves po
zaplatení sumy 6.000,- EUR. Z faktúry č. 2022200 žalobcu vyplýva, že tá je vystavená na sumu 6.000,-
EUR s predmetom za nájom návesu obdobie 09/2020-02/2022. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný
preukázal svoju obranu čo do kompenzačnej námietky, ktorú si uplatnil vo vzťahu k nároku žalobcu.
Uvedené bolo preukázané výsluchmi strán sporu, svedkov a listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie teda

II. výrokom žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol.
Odvolací súd prisvedčil odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nepriznania príslušenstva žalobcovi
z uplatneného nároku zo späťvzatej časti istiny žalovanej sumy. Žalobca si žalobou uplatnil
voči žalovanému zaplatenie sumy 9.558,- EUR titulom dlžnej sumy za neuhradené faktúry za
sprostredkované prepravy tovaru. Na pojednávaní konanom dňa 22.5.2023 súd na základe návrhu

žalobcu pripustil zmenu žaloby v podobe jej rozšírenia o príslušenstvo žalovanej pohľadávky. Následne
na pojednávaní konanom dňa 30.6.2023 žalobca z dôvodu čiastočného plnenia žalovaného zobral
žalobu späť v časti žalovaným uhradenej sumy 3.588,- EUR a v časti úrokov z omeškania od momentu,
kedy čiastočnou úhradou dlžnej sumy došlo k zastaveniu ich plynutia. Týmto čiastočným späťvzatím
žaloby však zostal uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania (prislúchajúcich k

predmetnej čiastočnej úhrade) vzniknutých do momentu čiastočnej úhrady nedotknutý, a teda pokiaľ
súd napadnutým rozsudkom zastavil konanie v späťvzatej časti a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, de
facto nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to 8,00 % ročne zo sumy 960,- EUR
od 31.7.2021 do 29.6.2023 (z faktúry č. 2021000166), 8,00 % ročne zo sumy 924,- EUR od 16.7.2021
do 29.6.2023 (z faktúry č. 2021000150), 8,00 % ročne zo sumy 924,- EUR od 13.7.2021 do 29.6.2023

(z faktúry č. 2021000142), 8,00 % ročne zo sumy 924,- EUR od 9.7.2021 do 29.6.2023 (z faktúry č.
2021000140).
Odvolacísúdpretopodľa§389ods.1písm.b)C.s.p.napadnutýrozsudoksúduprvejinštancievovýroku
II. a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V súlade s § 212 ods. 2, C.s.p. sa rozsudkom

rozhoduje o celej prejednávanej veci. Súd prvej inštancie nerozhodol o úrokoch z omeškania v celom
uplatnenom rozsahu čo nevyplýva ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani zo zamietajúceho
výroku II. je potrebné napadnutý rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré došlo k zrušeniu napadnutéhorozhodnutia súdu prvej inštancie, kedy bude povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní s
uvedeným vysporiadať a postupovať v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami. Odvolací súd
dáva do pozornosti súdu prvej inštancie potrebu opraviť zrejmú nesprávnosť vo výroku I. spočívajúcu v

nedostatočnej identifikácii časti späťvzatého nároku, ktorý ho robí nezrozumiteľným.
8. Súd doručil predmetné uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/150/2023-176 zo dňa
27.03.2024 zástupcom strán sporu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2024.

9. Súd vzhľadom na to, že odvolanie žalobcu proti výroku č. I. napadnutého rozsudku bolo odmietnuté

ako podané neoprávnenou osobou, vyznačil na rozsudok č. k. 32Cb/2/2023-129 zo dňa 21.07.2023 vo
vzťahu k I. výroku právoplatnosť dňa 08.08.2023 v zmysle zásad platných podľa Civilného sporového
poriadku.

10. Súd konštatuje, že Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 32Cb/2/2023-129
zo dňa 21.7.2023 iba v napadnutom výroku II. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie preto následne opätovne ďalej konal a rozhodoval
v časti zrušeného výroku II. a III. rozsudku č.k. 32Cb/2/2023-129 zo dňa 21.7.2023, pričom dospel
k nasledovným záverom.

11. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 26.

07. 2022, domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 9.588,- eur.

12. Žalobu odôvodnil tým, že boli vykonané záväzné objednávky od sprostredkovateľa. Prepravy

vykonané, riadne vyfakturované, podložené dokladmi preukazujúcimi, že tovar bol doručený.
Sprostredkovateľa Frost Cargo s.r.o. prepravy platil, no od určitého času prestal platiť a napriek tomu,
že stále finguje a firma má príjem, nepokladá si za povinnosť zaplatiť dlžnú zostávajúcu sumu. Napriek
výzvam a upomienkam nemá záujem zaplatiť zostávajúce neuhradené faktúry.

13. Ako dôkazy priložil k žalobe: faktúra č. 2021000104, záväzná objednávka zo dňa 17.04.2021,
medzinárodný nákladný list CMR zo dňa 18.04.2021, faktúra č. 2021000121, záväzná objednávka
zo dňa 26.04.2021, medzinárodný nákladný list CMR zo dňa 27.04.2021, faktúra č. 2021000122,
záväzná objednávka zo dňa 23.04.2021, medzinárodný nákladný list CMR zo dňa 23.04.2021, faktúra
č. 2021000124, záväzná objednávka zo dňa 01.05.2021, faktúra č. 2021000131, záväzná objednávka

zo dňa 07.05.2021, medzinárodný nákladný list CMR zo dňa 06.05.2021, faktúra č. 2021000132,
záväzná objednávka zo dňa 08.05.2021, medzinárodný nákladný list CMR zo dňa 10.05.2021, faktúra
č. 2021000133, záväzná objednávka zo dňa 10.05.2021, medzinárodný nákladný list CMR zo dňa
11.05.2021,faktúrač.2021000140,záväznáobjednávkazodňa18.05.2021,medzinárodnýnákladnýlist
CMR 0195494, faktúra č. 2021000142, záväzná objednávka zo dňa 20.05.2021, faktúra č. 2021000150,

záväzná objednávka zo dňa 25.05.2021, medzinárodný nákladný list CMR zo dňa 25.05.2021, faktúra
č. 2021000166, záväzná objednávka zo dňa 04.06.2021, medzinárodný nákladný list CMR zo dňa
07.06.2021, výsledok vyhľadávania v obchodnom vestníku.

14. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 11.08.2022 vydal platobný rozkaz č. k.

8Up/878/2022, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9.588,- eur alebo v tej istej lehote podať odpor.

15. Proti platobnému rozkazu podal odpor žalovaný, pričom uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí s
vecným odôvodnením. Spoločnost' Frost Cargo s. r. o. kúpila od spoločnosti KWANDO s. r. o. používaný

mraziarenský náves s eč. G. v roku 2020 dohodou konatel'ov oboch spoločností. Dohoda konateľov C.
D. a A. B. v roku 2020 bola, že spoločnost' Frost Cargo s. r. o. kupuje od spoločnosti Kwando s. r. o.
používaný mraziarenský náves s eč. G. na splátky za sumu 6.000 eur bez DPH a dohoda znela, že po
uhradení poslednej splátky za náves spoločnosťou Frost Cargo s. r. o. prevedie spoločnost' Kwando s.
r. o. vlastníctvo na príslušnom ODI na spoločnosť Frost Cargo s. r. o. a taktiež, že po uhradeni poslednej

splátky kúpnej ceny vystaví spoločnost' Kwando s. r. o. faktúru za predaj návesu spoločnosti Frost Cargo
s.r.o..Neskôr,vobdobíodpribližneoktóbraroka2020aždoobdobiajún2021spoločnosťFrostCargos.
r. o. vyťažovala nákladné vozidlá pre spoločnost' Kwando s. r. o., za čo spoločnost' Kwando s, r. o, riadne
vystavila faktúry a spoločnosť Frost Cargo s. r. o. tieto faktúry spoločnosti Kwando s. r. o. uhrádzala.Koncom roka 2021 však spoločnost' Frost Cargo s. r. o. mala problémy s platením predmetných faktúr za
tieto prepravy spoločnosti Kwando s. r. o., avšak platby za náves, ktorý kúpila od spoločnosti Kwando s.
r. o. uhradila a konateľ spoločnosti Kwando s. r. o. odmietol previezť vlastníctvo návesu G. na príslušnom

ODI na spoločnost' Frost Cargo s. r. o., nakoľko táto bola dlžná spoločnosti Kwando s. r. o. za vykonané
prepravy. Koncom roka 2021 prišiel konatel' spoločnosti Kwando s. r. o. A. B. s návrhom, aby spoločnost'
Frost Cargo s. r. o. odovzdala už uhradený náves s eč. G. spoločnosti Kwando s. r. o, a že uhradená
suma za náves vo výške 6.000 eur bez DPH sa odpočíta od dlžnej sumy 9.588 eur za prepravy. Konatel'
spoločnosti Kwando s. r. o. A. B. zorganizoval stretnutie oboch konateľov na sídle spoločnosti Kwando

s. r. o. v Hlohovci niekedy v období januára 2022, na ktorom sa s konateľom spoločnosti Frost Cargo
s, r. o. C. D. dohodli, že spoločnost' Frost Cargo s. r. o. odovzdá spoločnosti Kwando s. r. o. náves s
eč. G., ktorý už spoločnosti Kwando s. r. o. uhradila vo výške 6.000 eur a že táto suma sa odpočíta od
dlžnej sumy 9,588 eur za prepravy a že zvyšnú sumu 3.588 eur spoločnost' Frost Cargo s. r. o. uhradí
spoločnosti Kwando s. r. o. a dohoda d'alej znela, že po odovzdaní návesu spoločnosť Kwando s. r.
o. vystaví zápočet na sumu 6.000 eur z dlžnej sumy za prepravy 9.588 eur. Spoločnost' Frost Cargo

s. r. o. náves s eč. G. odovzdala niekedy v období január / február 2022 spoločnosti Kwando s. r. o.
ako protihodnotu v sume 6.000 eur z dlžnej sumy 9.588 eur, svoju povinnosť podl'a dohody si splnila,
avšak spoločnosť Kwando s. r. o. do dnešného dňa nevystavila predmetný zápočet a tak jej žalovaný
- spoločnosť Frost Cargo s. r. o. nevedela uhradiť zvyšnú dlžnú sumu vo výške 3. 588 eur. Žalovaný
nárok žalobcu v uplatnenom rozsahu neuznávam z dôvodu uvedených vyššie v tomto odpore a preto

navrhujem, aby súd predmetný platobný rozkaz zrušil a nariadil vo veci pojednávanie. Vo vykonanom
dokazovaní navrhujeme žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

16. K odporu priložil ako dôkazy: potvrdenie o vklade v peňažnom ústave ČSOB, faktúra č. Z202101,

výpis z účtu účtovné obdobie 01.05.2021-31.05.2021, faktúra č. Z202102, výpis z účtu účtovné obdobie
01.08.2021-31.08.2021.

17. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, pričom uviedol, že žalobca aj naďalej v celom rozsahu trvá
na ním uplatnenom peňažnom nároku voči žalovanému a tento považuje za dôvodný a opodstatnený

tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke veci. Žalobca týmto v súlade s ustanovením § 151 Civilného
sporového poriadku výslovne popiera všetky skutkové tvrdenia žalovaného uvedené v jeho odpore
doručenom súdu dňa 14.09.2022. Žalobca uvádza, že medzi ním a žalovaným prebiehala dlhodobá
obchodná spolupráca, predmetom ktorej bolo vykonávanie prepravy žalobcom na základe objednávok
žalovaného.Zatotoobdobiežalobcavykonalprežalovanéhopribližne50prepráv,ktoréboližalovanému

zo strany žalobcu riadne vyfakturované, pričom žalovaný sa postupne dostával do omeškania s úhradou
faktúr za vykonané prepravy a do dnešného dňa neuhradil žalobcovi 11 faktúr, ktorých zaplatenia
sa žalobca domáha podaným návrhom. Ako dôkaz pripájame zoznam faktúr vystavených žalobcom
žalovanému za roky 2020 a 2021, ako aj upomienku č.1 a upomienku č.2, ktoré žalobca zaslal
žalovanému pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný v podanom odpore

žiadnym spôsobom nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o ním uplatnenom nároku a preto všetky
skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa jeho nároku je nutné považovať s poukazom na ustanovenie §
151 ods. 1 CSP za nesporné. Žalobca týmto v celom rozsahu popiera tvrdenia žalovaného, že žalovaný
kúpil od žalobcu používaný mraziarenský náves s eč. G. v roku 2020 na základe dohody konateľov
oboch spoločností za sumu 6.000,- Eur bez DPH, ktorá suma sa mala uhradiť formou splátok, pričom po

úhrade poslednej splátky malo dôjsť k prevodu vlastníctva návesu na príslušnom ODI na žalovaného.
Je pravdou, že žalobca predmetný náves odovzdal žalovanému do užívania, avšak k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy o jeho predaji žalovanému neprišlo. V danom prípade išlo len o neformálnu dohodu
o možnom budúcom predaji návesu žalovanému, k čomu ale neskôr neprišlo. Žalovaným uhradené
platby týkajúce sa návesu sú označené pri vkladoch na účet žalobcu ako záloha za náves, a taktiež

aj na dvoch zálohových faktúr je predmetom fakturácie zálohová platba za náves, čo preukazuje, že
v čase vykonania týchto platieb nebola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená žiadna zmluva ani
dohoda o predaji predmetného návrhu žalovanému, a preto aj zálohové faktúry a vklady žalovaného
na účet žalobcu boli označené len ako „záloha za náves“ nakoľko v čase ich vykonanie nebolo zrejmé
či pôjde o predaj alebo len o prenájom návesu, a teda nejde o zálohové platby za predaj návesu,

inak by tak boli označené. Na základe nižšie uvedených skutočností v danom prípade išlo o zálohové
platby za prenájom návesu žalovanému. V podanom odpore žalovaný ďalej uvádza, že spoločnosť
žalovaného vyťažovala nákladné vozidlá žalobcu (pre vylúčenie pochybností uvádzame, že išlo o iné
vozidlá žalobcu, nie predmetný náves) od októbra 2020 až do júna 2021, za čo mu žalobca vystavovalfaktúry, ktoré žalovaný uhrádzal, pričom koncom roka 2021 mal žalovaný problémy s platením faktúr.
Uvedené tvrdenie žalovaného v podstate potvrdzuje tvrdenia žalobcu, že medzi ním a žalovaným
prebiehala obchodná spolupráca, ktorej predmetom bolo vykonávanie prepravy žalobcom na základe

objednávok žalovaného. Nemožno však súhlasiť s tvrdením žalovaného, že sa dostal do problémov s
platením faktúr až koncom roka 2021, pretože faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha v tomto
konaní boli splatné už v mesiaci jún a júl 2021, ako to vyplýva z dátumu splatnosti jednotlivých faktúr.
Žalobca tiež popiera existenciu žalovaným uvádzanej dohody z januára 2022, ktorou sa mali strany
sporu dohodnúť na tom, že žalovaný odovzdá náves s eč. G. žalobcovi a uhradená suma za náves

vo výške 6.000,- Eur bez DPH sa odpočíta od dlžnej sumy 9.588,- Eur za fakturované prepravy a
zvyšnú časť žalovaný doplatí žalobcovi, k čomu mal byť vystavený zápočet sumy 6.000,- Eur z dlžnej
sumy za prepravy. K uvedenému uvádzame, že žalobca vzhľadom na výrazné omeškania žalovaného s
úhradou faktúr za vykonané prepravy požiadal žalovaného o vrátenie návesu, nakoľko pre insolventnosť
žalovaného mal obavy, aby o tento náves neprišiel, resp. nebol nútený domáhať sa jeho vylúčenia z
exekúcie alebo konkurzu, ak by bol spísaný ako majetok nachádzajúci sa v sídle žalovaného. Týmto

v podstate definitívne zanikla aj akákoľvek neformálne dohoda o možnom budúcom predaji návesu.
Pokiaľ ide o žalovaným uhradené zálohy v celkovej výške 6.000,- Eur, ktoré uhradil žalobcovi, tak
nakoľko neprišlo k dohode na odpredaji návesu, predmetná čiastka bola medzi žalobcom a žalovaným
vysporiadaná vyúčtovacou faktúrou č. 2022200 vystavenou žalobcom žalovanému na sumu 6.000,-
Eur za prenájom predmetného návesu v období od 09/2020 do 02/2022, keďže počas tohto obdobia

žalovaný využíval náves v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že predmetná faktúra
bola žalovanému doručená dňa 06.09.2022, žalovaný voči nej nevzniesol doposiaľ žiadne námietky, čím
máme za to, že ju uznal. Ako dôkaz pripájame faktúru č. 2022200 zo dňa 31.08.2022 spolu s dokladom
o jej zaslaní žalovanému, ako aj dokladom o doručení tejto faktúry žalovanému. V prípade, ak by aj
žalovaný poprel, resp. ak by nebola preukázaná dohoda na prenájme predmetného návesu s eč. G.

žalovanému, vzhľadom na to, že žalovaný preukázateľne mal tento náves u seba a využíval ho pre
svoju potrebu počas obdobia približne osemnástich mesiacov, vzniká žalobcovi voči žalovanému nárok
na finančnú náhradu (odplatu) za užívanie jeho návesu. V prípade, ak by nebola preukázaná existencia
právneho vzťahu titulom prenájmu predmetného vozidla žalovaným, nárok žalobcu by bolo možné v
takomto prípade kvalifikovať ako užívanie návesu žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu t.j. ako

bezdôvodné obohatenie spočívajúce v privlastňovaní si úžitkovej hodnoty cudzej veci, alebo ako škoda
spočívajúca v ušlom zisku z dôvodu, že žalobca nemohol počas doby, kedy mal žalovaný náves u seba,
využívať náves pre vlastnú potrebu a výkon svojej podnikateľskej činnosti. Výšku tohto nároku titulom
finančnej náhrady za užívanie návesu žalovaným je možné analogicky určiť vo výške ceny obvyklého
prenájmuporovnateľnéhonávesu.Nazákladekrátkehoprieskumužalobcusaobdobnýnávesprenajíma

za nájomné vo výške cca 750,- Eur s DPH mesačne (viď priložená ponuka na prenájom návesu za
18550,- CZK s DPH mesačne). Žalobcom fakturovaná suma za prenájom návesu za obdobie približne
osemnástich mesiacov v celkovej sume 6.000,- Eur s DPH tak predstavuje po prepočítaní približne 335,-
Eurmesačne,čoniejeanipolovicazobvyklejvýškynájomnéhozaobdobnýnáves.Akodôkazpripájame
ponuku prenájmu návesu stiahnutú z internetovej stránky ponúkajúcej prenájmy návesov. Na základe

uvedeného tak obranu žalovaného formou hmotnoprávnej (kompenzačnej) námietky neuznávame a túto
jeho pohľadávku považujeme za vysporiadanú žalobcom fakturovaným nájomným za prenájom návesu
žalovanému resp. započítaním pohľadávky žalobcu voči žalovanému titulom náhrady za užívanie
predmetné návesu žalovaným. Zároveň ako dôkaz navrhujeme súdu vykonať výsluch konateľa žalobcu
pána A. B., ekonómky žalobcu pani B. B. B. a konateľa žalovaného pána C. D..

18. K vyjadreniu priložil tieto dôkazy: plnomocenstvo zo dňa 03.01.2023, zoznam vydaných faktúr,
upomienka č. 1, upomienka č. 2, podací lístok zo dňa 07.06.2022, faktúra č. 2022200, podací
lístok zo dňa 05.09.2022, potvrdenie o doručení dňa 06.09.2022, ponuka prenájmu návesu stiahnutá
z internetovej stránky.

19. Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil Okresnému súdu Nitra ako súdu príslušnému na
prejednanie veci, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na
príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom
konaní.

20.Vpísomnompodanídoručenomsúdudňa31.01.2023žalovanýuviedol,žepopieraskutkovétvrdenia
uvedené vo vyjadrení žalobcu a plnej miere odkazuje na svoje skutkové a právne tvrdenia uvedené
v písomne podanom odpore. Právny vzťah medzi stranami sporu bol založený na základe ústnej dohodymedzi konateľom žalobcu A. B. a konateľom žalovaného C. D.. Pri uzatváraní predmetnej dohody
boli prítomní okrem menovaných zástupcov strán konania aj v tom čase zamestnanec žalovaného B.
E., bytom H. XX, H. a družka konateľa žalovaného C. C., bytom I. XXX, J.. Menovaní svedkovia sa

vedia vyjadriť k obsahu dohody medzi stranami konania, tak ako žalovaný uvádzal v písomne podanom
odpore. V tejto súvislosti ich navrhol vypočuť ako svedkov , rovnako ako menovaných konateľov žalobcu
a žalovaného. Navrhol žalobu zamietnuť.

21. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 22. 05. 2023 a na deň 30.06.2023. Pojednávania sa

zúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu, žalovaný ako aj právny zástupca žalovaného.

22. Na pojednávaní konanom dňa 22.05.2023 právny zástupca žalovaného priložil ako dôkazy : výpis
z účtu žalovaného s konkrétnym vyznačením uhradených súm, FA č. Z202101 na sumu 1.500 eur, FA č.
Z202102 na sumu 1.500 eur a potvrdenie peňažného ústavu o vklade. Súd následne tieto listiny doručil
aj právnemu zástupcovi žalobcu.

23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predložil súdu na založenie do súdneho spisu Zmenu
žaloby zo dňa 19.3.2023 aj v písomnej forme, ktorú krátkou cestou na pojednávaní doručil aj právnemu
zástupcovi žalovaného.

24. Súd na pojednávaní konanom dňa 22.05.2023 rozhodol tak, že uznesením pripustil zmenu žaloby
v rozsahu takom v akom ho navrhol právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22.05.2023,
kde zmenený žalobný petit znie nasledovne:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.588,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 924,- eur od 08.06.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 708,- eur od 17.06.2021 do

zaplatenia, 8% ročne zo sumy 708,- eur od 13.06.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 924,- eur od
23.06.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 708,- eur od 27.06.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy
960,- eur od 30.06.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 924,- eur od 02.07.2021 do zaplatenia, 8%
ročne zo sumy 924,- eur od 09.07.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 924,- eur od 13.07.2021 do
zaplatenia, 8% ročne zo sumy 924,- eur od 16.07.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 960,- eur od

31.07.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

25. V danej veci súd nevzhliadol dôvody v zmysle § 143 ods. 1 a 2 CSP, ktoré by odôvodňovali
nepripustenie zmeny žaloby. Súd mal za to, že nedochádza k zmene skutkových tvrdení, ide len o

rozšírenie žaloby o príslušenstvo.

26.Napojednávanísúdvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmizaloženýmivsúdnomspise,písomnými
vyjadreniami strán sporu založenými v súdnom spise, vyjadreniami strán sporu na pojednávaniach
a výsluchom svedkov a strán sporu.

27. Na pojednávaní konanom dňa 22.05.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o podanú
žalobu, touto si žalobca uplatňuje zaplatenie dlžnej sumy titulom neuhradených FA, vystavených
žalobcom žalovanému za sprostredkovanie prepravy tovaru. Žalobca svoje plnenie riadne a včas
poskytol, za čo žalovanému vystavil FA za dojednanú odplatu za vykonané prepravy, ktoré žalobca

neuhradil, keďže žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu v podanom odpore nepoprel, považujeme tento
nárok žalobcu za nesporný. Pokiaľ ide o obranu žalovaného formou kompenzačnej námietky, túto
pohľadávku žalovaného na vrátenie ním uhradených záloh v celkovej výške 6.000,- eur neuznávame
a považujeme ju za vysporiadanú fakturovaným nájomným za užívanie návesu žalobcu. Je pravdou, že
žalovaný najskôr zamýšľal kúpiť predmetný náves, ale k uzatvoreniu KZ nikdy neprišlo a preto hoc aj

by mal žalovaný právo požadovať vrátenie zaplatených záloh, tieto boli skonzumované titulom náhrady
za užívanie návesu žalovaným v období 18 mesiacov, o čom sme súdu predložili aj dôkaz o výške ceny
obvyklého prenájmu obdobného návesu, pričom žalobcom uplatnená suma nepredstavuje ani polovicu
obvyklého nájmu. V ostatnom sa v celom rozsahu pridržiavam nášho písomného vyjadrenia na ktorom
zotrvávam. Na základe uvedeného navrhujem, aby súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

28.Napojednávaníkonanomdňa22.05.2023právnyzástupcažalovanéhouviedol,žežalovanývžalobe
uplatnenom rozsahu nesúhlasí a v plnej miere odkazuje na svoje skutkové a právne tvrdenia uvedené
v písomne podanom odpore. Žalobca v podanej žalobe opomenul uviesť rozhodujúce skutkové tvrdeniaa okolnosti daného prípadu, ktoré sa týkajú mraziarenského návesu, vo vzťahu ktorému bola zo strany
žalovaného podaná kompenzačná námietka. V roku 2020 došlo medzi konateľom žalobcu konkrétne
A. B. a konateľom žalovaného, v tom čase C. D. ku konkludentnému uzatvoreniu KZ ústnou formou,

keď žalobca odpredal žalovanému používaný mraziarenský náves za sumu 6.000,- euro s tým, že
kúpna cena za tento náves mala byť uhradená formou splátok s tým, že po úplnom uhradení kúpnej
ceny dôjde k prepisu tohto mraziarenského návesu na príslušnom ODI na žalovaného. Následne došlo
medzi žalobcom a žalovaným k obchodnej spolupráci, kedy žalovaný vyťažoval vozidlá žalobcu. Žalobca
vystavoval za tieto vykonané prepravy faktúry. Spočiatku boli tieto FA zo strany žalovaného aj riadne

uhrádzané, a to až do leta roku 2021, kedy sa žalovaný dostal do finančných problémov. Nakoľko medzi
konateľom žalobcu A. B. a vtedajším konateľom žalovaného C. D. došlo aj v minulosti ku korektnej
spolupráci, sám konateľ žalobcu koncom roka 2021 navrhol, aby sa uskutočnilo stretnutie jeho a p. C.
D. na sídle spoločnosti žalobcu, kde by sa situácia ohľadne neuhradených FA vysporiadala. Konateľ
žalobcu navrhol, aby sa suma vo výške 6.000,- euro, ktorá predstavovala kúpnu cenu za predmetný
mraziarenský náves a ktorá bola v tom čase uhradená, odpočítala od nárokov žalobcu za neuhradené

FA, pričom predmetný náves bude odovzdaný zo strany žalovaného žalobcovi. Začiatkom roka 2022
sa tak aj udialo, kedy táto ústna dohoda medzi konateľmi bola potvrdená ich dohodou priamo na sídle
spoločnosti žalobcu a následne krátko na to došlo aj k odovzdaniu predmetného návesu žalovaným
žalobcovi. Žalobca napriek tejto dohode následne vystavil žalovanému FA za nájom predmetného
návesu v takej istej výške ako bola dohodnutá kúpna cena, teda konal v rozpore s uzatvorenou ústnou

dohodou. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada, aby bola suma vo výške 6.000,- euro kompenzovaná
a započítaná v žalobnom návrhu ako nárok žalovaného titulom uhradenej kúpnej ceny za odovzdaný
mraziarenský náves.

29. Na pojednávaní konanom dňa 30.06.2023, právny zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči uviedol,

že v celom rozsahu aj naďalej trváme na podanej žalobe v zmysle neskorších zmien a späťvzatí aj na
základe vykonaného dokazovania máme za to, že nárok žalobcu je plne dôvodný, ktorý nárok ani nebol
v tomto konaní sporný pokiaľ ide o neuhradené FA za vykonané prepravy. Keďže predmetom konania
zostalo posúdenie oprávnenosti kompenzačnej námietky žalovaného, máme za to, že jej oprávnenosť
preukázaná nebola, keďže sumu ktorú žiada žalovaný započítať, táto bola vysporiadaná fakturovaným

nájomným za prenájom návesu, resp. ak by to nebolo touto FA tak titulom náhrady za užívanie návesu
žalovaným počas obdobia 18 mesiacov, ktorá suma prestavuje nájomné za prenájom návesu pričom
nami uplatnená suma je v podstate o polovicu nižšia ako sú obvyklé ceny obdobného prenájmu. Máme
tiež za to, že nebolo preukázané uzatvorenie KZ medzi žalobcom a žalovaným na predmetný náves, čo
odôvodňujeme tým, že v podstate poistné za tento náves uhrádzal počas celej doby žalobca. Pokiaľ ide

o úhrady ktorými preukazoval žalovaný úhradu KC je to už len minimálne zo svojho označenia indikujú,
že nemohlo ísť o splátku KC, ale o zálohu za náves, ktorá predznačuje, že mala byť neskôr nejakým
spôsobomvysporiadaná,pričommámezato,žekuzatvoreniuKZneprišloanávesbolvrátenýžalobcovi.
Ešte chcem poukázať na to, že ani samotný žalovaný v konaní nepoprel, že by tento náves nepoužíval,
práve naopak uviedol, že ho používal na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti a preto aj v rámci

nejakého princípu spravodlivého usporiadania vzťahov by malo byť logické, že nemôže žalovaný užívať
majetok žalobcu bezodplatne. Na základe uvedeného žiadam, aby súd žalobe vyhovel a uplatňujeme
si aj náhradu trov konania.

30. Na pojednávaní konanom dňa 30.06.2023, právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej

reči uviedol, že žalovaný v celom rozsahu zotrváva na svojich písomných a ústnych prednesoch
z pojednávaní. Má za to, že v konaní jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázal svoju
obranu čo do kompenzačnej námietky, ktorú si uplatnil vo vzťahu k nároku žalobcu. Uzatvorenie KZ
bolo preukázané jednako výsluchmi strán, svedka C. D. ako aj písomnými dokladmi. V tejto súvislosti
poukazujem predovšetkým na výsluch konateľa žalobcu p. A. B., ktorý na dnešnom pojednávaní

jednoznačne potvrdil, že došlo k dohode o kúpe zadefinoval teda právny dôvod odovzdania návesu
žalovanému, jednoznačne deklaroval aj výšku kúpnej ceny. Na margo tejto výpovede je podporená
aj výsluchom konateľa žalovaného, ktorý bol osobne prítomný pri tejto dohode, svedkom D. a tiež
písomnými listinnými dôkazmi, predovšetkým apelujem a poukazujem na FA č. 7202101, ktorú
vystavovala druhý konateľ žalobcu, kde je jednoznačne uvedené, že fakturovaná suma bola vystavená

žalovaným ako záloha na kúpu návesu. Argumentácia žalobcu o tom, že táto suma predstavovala
nájomné nebola preukazovaná a ani preukázaná žiadnym dôkazom ani svedeckou výpoveďou. Jediným
dôkazom o tom, že suma 6.000 euro predstavovala nájom za predmetný náves je vyjadrená vo výpovedi
konateľky žalobcu, ktorá na dnešnom pojednávaní uviedla, že v tejto súvislosti sa tak ona sama rozhodlaatútoFAzanájomžalovanémuvystavila.Zostranyžalobcutedavtomtosmerenebolounesenédôkazné
bremeno tvrdenia, kedy nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by došlo medzi stranami konania k dohode,
k výške nájomného, resp. doby za ktorý sa mal tento náves prenajímať. Taktiež bolo jednoznačne

preukázané, že dohodnutá kúpne cena za predmetný náves bola v celom rozsahu uhradená, čo koniec
koncom potvrdila aj konateľka žalobcu. K samotnému prepisu na DI neprišlo iba z dôvodu, že medzi
vtedajším konateľom a konateľom žalobcu došlo k dohode o vrátení tohto návesu a násl. v zápočte
tejto sumy dovtedajším záväzkom žalovaného. Vzhľadom na uvedené navrhujeme, aby súd žalobu ako
zjavne nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

31. Súd na pojednávaní konanom dňa 30.06.2023 na základe návrhu právneho zástupcu žalobcu ako
aj právneho zástupcu žalovaného nariadil výsluch strán sporu - žalobcu (za žalobcu oboch konateľov -
konateľa B. B. B., A. B.), žalovaného a svedka C. D..

32. Z výpovedí strán sporu a svedka vyplýva nasledovné:

33. B. B. B., konateľka žalobcu v rámci svojej monologickej časti výpovede na pojednávaní konanom dňa
30.06.2023 uviedla, že „ túto žalobu sme podali z dôvodu, že nám dĺžia peniaze za prepravy, najprv nám
platili ako sa patrí, ale potom začali meškať. Viem, že bol prenechaný náš náves na zabezpečovanie
ich dopravy a keďže neplatili nám tie faktúry, aj som hovorila určitú dobu s p. D., že teda čo sa deje, tak

niečo poplatil, potom zase nepoplatil a v poslednom rozhovore som mu povedala, že nech teda poplatia
všetkydĺžnefaktúryasnávesomsadohodneme.Ničsaneudialo,taksompotomnáslednevyfakturovala
tie zálohové platby, ktoré boli napísané, že „náves“ s tým, že trvám na tom aby boli zaplatené naše
pohľadávky a teda tá suma tých 6.000,- eur je použitá, akoby spotrebovaná tým, že používali ten náš
náves na svoje zabezpečenie prepráv a teda príjmov“.

34. B. B. B., konateľka žalobcu v rámci svojej dialogickej časti výpovede na pojednávaní konanom
dňa 30.06.2023 uviedla, že je konateľka žalobcu, všetky funkcie vykonáva, ktoré treba vykonávať, je aj
účtovníčka, takže má na starosti ekonomiku. Nevedela uviesť, kedy vystavila faktúru s tým návesom.
Ďalej uviedla, že faktúru č. Z202101 vystavila ona. Titul, právny dôvod vystavenia tejto faktúry bol,

že ju vystavila na základe prijatej platby, aby bola podložená. Tieto faktúry boli zo strany žalovaného
vyplatené. Vo vzťahu ku skutočnosti z akého dôvodu je na predmetnej faktúre uvedené – záloha na
kúpu návesu, uviedla, že vie, že tento náves bol vzatý druhou stranou do užívania, tak predpokladala,
že sa to zrejme porieši, nevie nič ako sa dohodli. Na otázku prečo do tejto faktúry nedali, že záloha
za nájom návesu ako tvrdí v tomto konaní, že bol náves prenajatý, uviedla, že netvrdí, že náves bol

prenajatý, nebolo jasné ako to dopadne, platby chodili aj sporadicky, nevedela ako to nakoniec dopadne.
Na otázku prečo vo faktúre č. 2022200 vyfakturovali žalovanému prenájom návesu G., uviedla, že preto
to dala, lebo náves vzali späť nakoľko žalovaný nezaplatil určité platby, 9.000 eur, čo bola dosť veľká
suma, ona ho aj kontaktovala, že nech zaplatí dlžnú sumu a s návesom sa dohodnú. Vzhľadom na to, že
žalovaný nereagoval, tak to vyriešila takto, nakoľko mala za to, že suma 6.000 eur sa spotrebovala a to

vzhľadomnadlhúdobupoužívaniazostranyžalovaného.Nevedelaakýmspôsobomdošlokodovzdaniu
a prevzatiu predmetného návesu, nakoľko ona rieši len účtovné veci. Na otázku ohľadom vystavenia
faktúry za nájom či sa predtým s niekým radila, alebo to bolo výlučne jej rozhodnutie uviedla, že zisťovala
som koľko také nájomné obnáša, zistila že okolo 500-700 eur mesačne, žalovaný stále nič neuhradil,
tak to považovala za vhodný spôsob vyriešenia. Sú tu aj dve upomienky, faktúra č. 200 bola doručená

žalovanému, nebola vrátená späť, tak predpokladala, že ju prijali a majú ju v účtovníctve, ak nesúhlasili
mali ju vrátiť, ona už DPH odviedla.

35. E. B. E., konateľ žalovaného v rámci svojej monologickej časti výpovede na pojednávaní konanom
dňa 30.06.2023 uviedol, že „by uviedol skutočnosti, ktoré sú mi známe a ktoré si pamätám z toho

obdobia. Bol som zamestnancom spoločnosti Frost Cargo s.r.o. a zúčastnil som sa za účasti mňa ako
zamestnanca, konateľa C. D. za Frost Cargo s.r.o., konateľa A. B. za KWANDO s.r.o. a zamestnanca
v tom čase p. F.. Mali sme stretnutie v sídle spoločnosti KWANDO s.r.o, kedy došlo k stretnutiu
ohľadom kúpy mraziarenského návesu, ktorý mala spoločnosť Frost Cargo s.r.o. odkúpiť od spoločnosti
KWANDO s.r.o. a následne v neskoršom období som sprostredkoval ako zamestnanec spol. Frost Cargo

s.r.o. prepravy spoločnosti KWANDO s.r.o. Platby mal na starosti konateľ p. C. D., ktorý sa dostal do
omeškania s týmito platbami a suma za náves mala byť podľa tej dohody ktorej som bol prítomný
uhrádzaná na nejaké splátky, ale aj tam sa zo začiatku meškalo, začalo sa neskôr platiť, po telefonickom
kontakte s pánom konateľom A. B. sme sa dohadovali na tých úhradách, bol som vkladať bez faktúrpeniaze za kúpu toho návesu, myslím, že to bola ČSOB banka, číslo účtu spoločnosti KWANDO s.r.o.
kde som vykonával priame vklady. Neskôr boli poslané dve zálohové platby na ten náves, ktoré mal p. D.
uhradiť, tie sa uhradili, teda uhradila sa výška za ten náves a na základe toho, že p. D. zostal dlžný, sumy

neuhradených FA za vykonané prepravy, ktoré spoločnosť KWANDO s.r.o. vykonávala pre spol. Frost
Cargo s.r.o., neviem presne špecifikovať ten počet, presne koľko krát sa stretli, myslím, že asi 2x, p. D.
s p. A. B. za účelom nejakej dohody vysporiadania si pohľadávok a záväzkov s tým, že sprostredkovane
od oboch konateľov mám informáciu, že prišlo k dohode, že z tých súm dlžných za tie prepravy sa má
odpočítať suma za kúpu návesu a náves sa neprevedie, vlastnícke práva, ale sa náves vráti a tá suma

sa započíta s tými sumami za prepravu, pretože ja mám skutočne tú vedomosť, že za sú sumu sa mal
náves kúpiť avšak vlastnícke právo sa nepreviedlo nakoľko boli dlžné sumy za prepravy.“

36. Bc. B. E., konateľ žalovaného v rámci svojej dialogickej časti výpovede na pojednávaní konanom dňa
30.06.2023 uviedol, že s predmetným návesom po jeho prevzatí od žalobcu počas tej doby vykonávali
prepravy. Čo sa týka akými dokladmi od tohto návesu ste disponovali, tak uviedol, že disponoval

technickým preukazom, protokolom o technickej kontrole, potvrdením o povinnom zmluvnom poistení
a nejakými certifikátmi a dokladmi potrebnými na vykonávanie prepráv a používanie, ktoré musia byť
prítomné počas jazdy. Veľký technický preukaz od tohto návesu nemali k dispozícii. Vo vzťahu k otázke,
že vo vašich podaniach ste uviedli, že ku kúpe návesu malo dôjsť na základe dohody konateľov v roku
2020,pričomdnessteuviedli,žeažpoúhradenejakejčiastkymalodôjsťkprepisupredmetnéhonávesu,

viete sa k tomu vyjadriť, uviedol, že to považuje za bežné, pokiaľ nie je kúpna cena uhradená, hnuteľná
vec ako náves sa prepíše potom na Dopravnom inšpektoráte až po uhradení kúpnej ceny. Povinné
zmluvné poistenie k predmetnému návesu počas doby, keď ste ho užívali uzavrel a uhrádzal spoločnosť
KWANDO s.r.o. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva zo spol.
KWANDO s.r.o. na spol. Frost Cargo. Mal za to, že na základe dohody o kúpe návesu a uhradení kúpnej

ceny došlo k prevodu vlastníckeho práva. Na otázku, že z vkladového lístka vyplýva, že žalobcovi vložil
na účet sumu 2.000 eur vkladom dňa 20.08.2020 so správou pre adresáta, kde je uvedené jeho meno
a záloha za náves G., k tomu to sa chcem spýtať, že pokiaľ tvrdil, že uhrádzal žalobcovi kúpnu cenu,
prečo to označoval ako – záloha za náves /takto to bolo označené aj pri ďalších dvoch prevodoch,
odpovedal, že nakoľko bol fyzicky prítomný pri dohode o kúpe návesu, kde sa dohadovalo, že sa ten

náves bude splácať, nakoľko spol. Frost Cargo s.r.o. bola v zlej finančnej situácii a nemala prostriedky
na úhradu za náves jednorazovo, po dohode s p. B. /K. C. D. nebol prítomný na SK/ tak to v banke
označil tak ako mu to napadlo, nakoľko to bola dohoda, že je to platba za náves, ktorý spol. Frost Cargo
s.r.o. kupovala od spol. KWANDO s.r.o., mal za to, že to je zrejmé, že je to ako sa v telefóne rozprávali –
platba za kúpu návesu. V daný moment si neuvedomil pojem, či splátka alebo záloha, to bolo prvé čo mu

v banke napadlo. Ako teda vysvetlí, že pojem záloha za náves ho napadol ešte 2x po sebe pri vykonaní
bezhotovostných platieb za náves, uviedol, že medzi týmito bezhotovostnými platbami uskutočnil ešte
jednu platbu 24.11.2020 v sume 1.000 eur, kde už pojem záloha neuvádzal a nerealizoval úhrady faktúr
zálohových, nakoľko v označení faktúry je Z, bral som to ako zálohová avšak na faktúre Z202101 je
uvedenéžesajednáozálohunakúpunávesuapodľajehomienkyjebezpredmetné,čisapoužívapojem

splátka alebo záloha ak sa tým prevodom má dosiahnuť úhrada kúpnej ceny. Vo vzťahu ku skutočnosti,
z akých dôvodov bol nakoniec ten náves vrátený žalobcovi, uviedol, že nakoľko spol. Frost Cargo s.r.o.
evidovala záväzky voči spol. KWANDO s.r.o. vo výške 9.588 eur za vykonané prepravy, ktoré vykonala
spol. Frost Cargo pre spol. KWANDO s.r.o.. Podľa jeho vedomostí bez jeho prítomnosti došlo k stretnutiu
p. D. bývalý konateľ za žalovaného a p. B., na tomto stretnutí sa konatelia medzi sebou dohodli, aby

spol. Frost Cargo vrátila spol. KWANDO s.r.o. náves, ktorý si kúpila a táto suma sa odpočíta z dlžnej
sumy za prepravy. Spol. KWANDO s.r.o. vystaví zápočet a spol. L. M. zaplatí zvyšnú sumu vo výške
3.588 eur. Túto vedomosť má sprostredkovane od oboch konateľov. V čase vrátenia návesu podľa jeho
vedomosti nemala spol. Frost Cargo voči iným subjektom záväzky.

37. A. B., konateľ žalobcu v rámci svojej monologickej časti výpovede na pojednávaní konanom dňa
30.06.2023 uviedol, že „po dohode, že pán C. D. si zoberie náves do užívania a následne ho potom
kúpi, sme sa dohodli, že mesačne mi bude splácať myslím si, že 1.000,- euro. Myslím, že už ani k prvej
splátke nedošlo a možno prišlo, ale ďalšie už potom neboli, bolo to nepravidelné. Keď sa posielali zálohy
za náves v tom čase nám bolo Frost Cargo s.r.o. dlžné okolo 20.000,- eur a stále som im hovoril, aby mi

neposielali zálohy za náves, ale aby platili prepravy, ktoré sme za nich spravili, to je asi všetko. Z kúpy
šesťtisícového návesu sa to natiahlo na dva roky a 18 mesiacov keď mal niekto náves, tak si myslím,
že ho nemôže mať zadarmo.“38. A. B., konateľ žalobcu v rámci svojej dialogickej časti výpovede na pojednávaní konanom dňa
30.06.2023 uviedol, že: Na otázku , či sa uskutočnilo v roku 2020 stretnutie medzi ním a p. D. za
prítomnosti aktuálneho konateľa žalovaného p. E., kde sa mala prejednať dohoda o kúpe predmetného

mraziarenského návesu, odpovedal, že si nepamätá, ale môže to tak byť. K výške kúpnej ceny ktorá
mala byť dohodnutá za kúpu tohto návesu uviedol, že malo to byť 6.000 eur. Či mu táto suma zo strany
žalovaného bola uhradená, uviedol, že myslí si, že nie. K dokladom – potvrdeniam o priamych vkladoch
a prehľadoch zúčtovaných platieb uviedol, že stále chcel aby to boli platby za vykonané dlžné sumy
prepravy. Za tie platby, ktoré vravel, že neboli uhradené, ich žalovaný následne uhradil asi po roku

a pol a niektoré do včera. Na otázku , či okrem tej platby, ktorú prijal od žalovaného včera, eviduje
ešte nejaký iný záväzok zo strany žalovaného, najskôr žalobca uviedol, že nie, následne po konzultácii
s konateľkou p. B. opravil svoju výpoveď na áno v dlžnej sume 6.000 eur. Dlžná suma 6.000 eur má
spočívať za vykonané prepravy. K stretnutiu, pri ktorom malo dôjsť k odovzdaniu predmetného návesu
jeho spoločnosti, kto sa na tomto stretnutí zúčastnil, kde prebehlo a aký bol výsledok tohto stretnutia
uviedol, že bolo to u neho na firme Kalinčiakova 4 KWANDO s.r.o., bol tam on, p. D., D. F. a myslí,

že Javorkova partnerka. Výsledok bol taký, že v podstate, že keď mu doplatí tie dlžné peniaze, tak sa
prepíše náves, ale peniaze neposielal, len sa to naťahovalo stále ako predtým. Na otázku, či v čase
odovzdania tohto návesu mu bola uhradená suma 6.000 eur, tak ako sa dohodli uviedol, že bola mu
uhradená suma 6.000 eur asi, ale stále to bral ako úhradu za vykonané prepravy pre Frost Cargo s.r.o.
Uviedol, že suma 6.000 eur sa nemala započítať do dlžných súm, ktoré evidoval voči spol. Frost Cargo

s.r.o. Pán. D. tento náves odovzdal, lebo nemal zaplatené. Mal dlhy voči KWANDO s.r.o., boli dlhy za
prepravy a za náves. Uviedol, že nedošlo medzi ním a žalovaným k uzavretie kúpnej zmluvy na náves.

39. Svedok C. D. v rámci svojej monologickej časti výpovede na pojednávaní konanom dňa 30.06.2023
uviedol, že „ pri prvom stretnutí s p. B. som bol aj ja osobne s p. E. kde sme dohadovali odkúpenie

daného predmetu, teda toho návesu, tam boli dohodnuté nejaké splátky, ktoré sa splatili a po istom čase
p. B. nás vyzval, aby sme mu ten daný predmet vrátili lebo ho potrebuje a že sa započíta z tých prepráv,
ktoré vykonával cez nás. Aj pri poslednom osobnom stretnutí s p. B., neviem kedy to bolo koncom roka
asi sme sa osobne stretli sme hovorili o tom, p. B. pri tom nebola, s p. B. sme sa dohodli, že po odoslaní
zápočtového listu z tých daných prepráv, ktoré vykonával cez nás, keď pošle zápočtový list v sume

kúpy návesu, ktorý sme mu vrátili, tak bude doplatený ten rozdiel, to sme sa dohodli u neho v kancelárii
v Hlohovci.“

40. Svedok C. D. v rámci svojej dialogickej časti výpovede na pojednávaní konanom dňa 30.06.2023
uviedol, že: dohodnutá kúpna cena za predmetný náves bola 6.000 eur. Táto kúpna cena bola žalobcovi

uhradená, formou faktúry cez účet. K prevodu vlastníckeho práva zo spol. KWANDO s.r.o. na spol.
Frost Cargo s.r.o. k predmetnému návesu nedošlo. Pri stretnutí v roku 2020 s pánom B. dohodli sumu
toho návesu, dohodli sa na splátkach a keď bude splatený, tak sa prevedie na spol. Frost Cargo s.r.o.,
potom ich pán B. vyzval, že ten náves potrebuje, bolo to v čase keď bolo strašne veľa prepráv, osobne
sme sa stretli, prešli sme si spoločne zoznam faktúr, ktoré mal vyfakturované pre spol. Frost Cargo

s.r.o. za dopravu, tam sme sa dohodli, že tá hodnota toho návesu po vrátení sa započíta a rozdiel,
ktorý je vyfakturovaný spol. KWANDO s.r.o. sa doplatí, len k tomu už neprišlo, k tým zápočtom, ani po
viacnásobných výzvach. Aj pri poslednom stretnutí s p. B., neviem kedy to presne bolo, asi koncom roka
sme sa jasne dohodli, že pošle zápočet. Nepamätá si odkedy dokedy bol konateľom za žalovaného.
Náves v čase keď bol používaný spol. Frost Cargo s.r.o., bol používaný na medzinárodnú prepravu.

Vedel o tej faktúre, ktorá bola vystavená spol. KWANDO s.r.o. pre spol. Frost Cargo s.r.o. v sume 6.000
eur s predmetom „prenájom návesu G.“ – obdobie 9/2020-02/2022, po vystavení tej faktúry sa s pánom
B. stretol, kde sa dohodli, že nájom sa platiť nebude, že sa započíta táto suma a rozdiel sa doplatí, ale
zasekzápočtuneprišlo.DokoncapánB.mupovedal,abysapripomínalčastejšie,žezabúda.Podľajeho
vedomostí p. E. sa skontaktoval s p. B. ako aj s p. B. a riešili túto faktúru za nájom. Na otázku či svedok

rozlišuje pojem prevod vlastníckeho práva a prepis na Dopravnom inšpektoráte a čo mal na mysli, keď
hneď na prvú otázku právneho zástupcu žalobcu odpovedal, že nedošlo k prevodu vlastníckeho práva,
svedok uviedol, že nie nebolo to na polícii prepísané. Na otázku či a kedy došlo k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy na kúpu návesu, uviedol, že si nepamätá čas, ale pri prvom stretnutí došlo k dohode. Náves mal
byť splatený cez rok. Náves užíval tiež rok aj niečo.

41. Právny zástupca žalobcu v úvode pojednávania poukázal na to, že žalovaný uskutočnil úhradu
sumy 3.588,- eur dňa 28.06.2023, pričom platba prišla 29.06.2023. Právny zástupca žalovaného krátkoucestou doručil súdu potvrdenie o zaplatení sumy 3.588,-eur, vykonanej dňa 28.06.2023, potvrdenie
o zaplatení krátkou cestou doručil aj PZ žalobcu.

42. Predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že v súvislosti s čiastočným plnením žalovaného
berie žalobcu a to v časti o zaplatenie sumy 3.588,- eur späť, a to aj v časti uplatneného nároku na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 960,- eur od 30.6.2023 do zaplatenia, 8
% ročne zo sumy 924,- eur od 30.6.2023 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 924,- eur od 30.6.2023 do
zaplatenia a 8% ročne zo sumy 780 eur od 30.6.2023 do zaplatenia.

43. Návrh petitu žaloby po čiastočnom späťvzatí znie: žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
6.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 924,- eur od 08.06.2021 do
zaplatenia, 8% ročne zo sumy 708,- eur od 17.06.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 708,- eur od
13.06.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 924,- eur od 23.06.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy
708,- eur od 27.06.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 960,- eur od 30.06.2021 do zaplatenia, 8%

ročne zo sumy 924,- eur od 02.07.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 924,- eur od 09.07.2021 do
29.06.2023, 8% ročne zo sumy 924,- eur od 13.07.2021 do 29.06.2023, 8% ročne zo sumy 924,- eur
od 16.07.2021 do 29.06.2023, 8% ročne zo sumy 960,- eur od 31.07.2021 do 29.06.2023, 8% ročne zo
sumy 144,-eur od 30.6.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

44. Súd po zrušení rozsudku č. k. 32Cb/2/2023-129 zo dňa 21.07.2023 odvolacím súdom v časti II. a III.
výroku, nariadil pojednávanie na deň 29.07.2024. Pojednávania sa zúčastnil žalobca, zástupca žalobcu,
žalovaný ako aj zástupca žalovaného.

45. Na pojednávaní konanom dňa 29.07.2024 zástupca žalobcu uviedol, že vychádzajúc z uznesenia

Krajského súdu Bratislava, ktorý sa stotožnil s naším odvolaním v časti namietaného nepriznania
príslušenstva nároku žalobcu a teda navrhujeme, aby súd minimálne pokiaľ ide o tento nárok
rozhodol tak, že prizná žalobcovi uplatnené príslušenstvo spočívajúce v úrokoch z omeškania, ktoré
by som presne vyšpecifikoval a teda navrhujem, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 960 eur od 31.07.2021 do 29.06.2023, 8% ročne zo sumy

924 eur od 16.07.2021 do 29.06.2023, 8% ročne zo sumy 924 eur od 13.07.2021 do 29.06.2023, 8%
ročne zo sumy 924 eur od 09.07.2021 do 29.06.2023, a ešte dopĺňame 8% ročne zo sumy 144 eur od
30.6.2023 do zaplatenia a to z dôvodu, že čiastočné plnenie žalovaného súd priradil k najskôr splatným
faktúram, kde v prípade faktúry č. 2021000140 zostala na uhradenie len suma 780 eur a z toho vyplýva,
že nebola celá splatená a z toho vyplýva aj následne uplatnený úrok. Hoci odvolací súd sa nevyjadril

ani vecne neposúdil napadnutý rozsudok vo zvyšnej zamietajúcej časti, máme za to, že aj v tejto bolo
podané odvolanie dôvodné a vzhľadom na zrušenie celého výroku II. a III. napadnutého rozsudku by
mal súd opätovne pristúpiť k rozhodovaniu o celom zvyšku uplatňovaného nároku, pričom poukazujeme
na podrobné písomné odvolanie, kde uvádzame a konkretizujeme dôvody nesprávnosti napadnutého
rozsudku aj vo zvyšnej časti zamietajúcej návrh žalobcu.

46. V rámci záverečnej reči uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania považujeme
uplatnenýnárokžalobcuvcelomrozsahuzadôvodný,topokiaľideoistinuakoajpríslušenstvožalovanej
pohľadávky. Vo vzťahu k kompenzačnej námietke vznesenej v tomto konaní žalovaným máme za to, že
jej dôvodnosť a oprávnenosť nebola riadne preukázaná, nakoľko zo skutočností zistených vykonaným

dokazovaním neboli potvrdené skutkové tvrdenia žalovaného produkované v tomto konaní. Keďže
v podanom odvolaní žalobcu zo dňa 03.08.2023 sme sa absolútne podrobne, vyčerpávajúco a detailne
zaoberali nedôvodnosťou kompenzačnej námietky žalovaného, máme za to, že toto odvolanie keďže je
súčasťou spisu je pre účely konania a rozhodovania možné považovať za vyjadrenie žalobcu s ktorým
by sa súd podľa nášho názoru mal pri opätovnom rozhodovaní riadne vysporiadať a svoje rozhodnutie

riadne odôvodniť. Keďže ide o záverečnú reč a predmetné podanie bolo súdu a stranám doručené,
nepovažujem za potrebné s ním podrobne oboznamovať, len v stručnosti uvediem, že v konaní nebolo
preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v ktorom mal žalovaný kúpiť
o žalobcu náves, pričom je zrejmé, že tento náves žalovaný počas 18 mesiacov užíval, pre účely
výkonu svojej podnikateľskej činnosti, dosahoval z neho zisk a z logiky veci je tak zrejmé, že ak niekto

užíva cudziu vec, je povinný za ňu zaplatiť náhradu za jej užívanie. Táto bola fakturovaná žalovanému
faktúrou na sumu 6.000 eur, ktorá hoci ako predmet uvádza nájomné, ako sa vyjadrila aj konateľka
žalobcu, išlo len o definovanie platby ako odplaty za užívanie tohto návesu. Napokon túto faktúru aj
žalobca aj žalovaný evidujú vo svojom účtovníctve. Žalovaný ju nikdy nevrátil ani nereklamoval, a tedaju uznal. Týmto máme za to, že kompenzačná námietka jednak nebola preukázaná a zanikla titulom
fakturovaného nájomného ako odplaty za užívanie návesu. Vo všeobecnosti uvádzam, že je proti logike,
aby som niekomu dal vec do užívania s tým, že ju neskôr kúpi, následne ju nekúpi a vráti ju vlastníkovi

bez toho, aby mal povinnosť zaplatiť náhradu za jej užívanie.

47. Na pojednávaní konanom dňa 29.07.2024 zástupca žalovaného uviedol, že nestotožňujem sa s
názorom žalobcu, že by odvolací súd neposúdil celý uplatnený nárok z jeho strany. Z obsahu uznesenia
Krajského súdu jednoznačne vyplýva, že odvolací súd po preskúmaní celého rozsudku prisvedčil

žalobcovi iba námietku týkajúcu sa nepriznaného príslušenstva zo späťvzatej časti istiny žalovanej
sumy. Tento fakt je konštatovaný v odseku 15 predmetného uznesenia. Vzhľadom k tomu, že v zmysle
CSP je právny názor odvolacieho súdu pre súd prvej inštancie záväzný, navrhujem súdu, aby sa s
uvedeným právnym názorom v časti nepriznaného príslušenstva súd vysporiadal a vo zvyšnej časti
navrhujem vzhľadom na doterajšie prednesy žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu
trov konania.

48. V rámci záverečnej reči uviedol, že žalovaný v zmysle ust. CSP v plnej miere odkazuje na svoje
doterajšie ústne a písomné prednesy, predovšetkým na svoju záverečnú reč z posledne konaného
pojednávania zo dňa 30.06.2023. Na túto v plnej miere odkazuje a navrhuje, aby súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol a priznal žalovaného náhradu trov konania.

49. Zástupca žalobcu ako aj zástupca žalovaného nemali žiadne návrhy na vykonanie dokazovania.

50. Súd posudzoval predmetný spor podľa nasledujúcich ustanovení zákona:

51. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

52. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

53. Podľa § 409 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

54.Vzmluvemusíbyťkúpnacenadohodnutáalebomusívnejbyťaspoňurčenýspôsobjejdodatočného
určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je
kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

55. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

56. Podľa § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú

pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

57. Podľa § 360 Obchodného zákonníka, započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto,
že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.

58.Podľa§364Obchodnéhozákonníka,nazákladedohodystránmožnozapočítaťakékoľvekvzájomné
pohľadávky.

59. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.60. Podľa § 581 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke
na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho
istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom

rozhodnutia.

61. Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako
aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je
splatná.

62. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

63. Podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

64. Podľa § 124 ods. 2 CSP, hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči
ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.

65. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

66.Podľa§150CSP,stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.

67. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

68. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

69. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

70. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

71. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré

strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

72. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

73. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

74. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,

odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

75. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykoná dôkazy na pojednávaní.

76. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.77. Podľa § 195 ods. 1 a 2 CSP, na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach,
ktorévkonanívyšlinajavo,akichnemožnopreukázaťinak;ustanovenie§150ods.2týmniejedotknuté.

78. Ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, strany sú povinné ustanoviť sa na výsluch. O tom musia
byť poučené.

79. Podľa § 196 ods. 1 a 2 CSP, súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka.

80. Ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, každá fyzická osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie na
súd a vypovedať ako svedok. Súd svedka poučí o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať,
o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď.

81. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina

alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

82. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

83. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

84. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

85.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

86. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník

je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

87. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie 21/2013“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná
základnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbanky1)platnejkprvémudňupríslušnéhokalendárneho

polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania
sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

88. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného od 01.02.2013), omeškaním dlžníka vzniká
veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

89. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. (účinného od 01.02.2013), výška paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorázovo bez

ohľadu na dĺžku omeškania.
90. Právny zástupca žalobcu v úvode pojednávania konaného dňa 30.06.2023 poukázal na to, že
žalovaný uskutočnil úhradu sumy 3.588,- eur dňa 28.06.2023, pričom platba prišla 29.06.2023. Právny
zástupcažalovanéhokrátkoucestoudoručilsúdupotvrdenieozaplatenísumy3.588,-eur,vykonanejdňa
28.06.2023, potvrdenie o zaplatení krátkou cestou doručil aj právnemu zástupcovi žalobcu. Zaplatenie

sumy 3.588,- eur žalovaným žalobcovi je tak skutočnosťou nespornou.

91. Právny zástupca žalobcu v súvislosti s čiastočným plnením žalovaného vzal žalobcu a to v časti
o zaplatenie sumy 3.588,- eur späť, a to aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 960,- eur od 30.6.2023 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 924,- eur od

30.6.2023 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 924,- eur od 30.6.2023 do zaplatenia a 8% ročne zo sumy
780 eur od 30.6.2023 do zaplatenia.92. Trval na podanej žalobe vo zvyšnom rozsahu, t. j. v rozsahu povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 6.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 924,- eur od 08.06.2021 do
zaplatenia, 8% ročne zo sumy 708,- eur od 17.06.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 708,- eur od

13.06.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 924,- eur od 23.06.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy
708,- eur od 27.06.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 960,- eur od 30.06.2021 do zaplatenia, 8%
ročne zo sumy 924,- eur od 02.07.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 924,- eur od 09.07.2021 do
29.06.2023, 8% ročne zo sumy 924,- eur od 13.07.2021 do 29.06.2023, 8% ročne zo sumy 924,- eur
od 16.07.2021 do 29.06.2023, 8% ročne zo sumy 960,- eur od 31.07.2021 do 29.06.2023, 8% ročne zo

sumy 144,-eur od 30.6.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

93. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

94. Podľa § 145 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

95. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

96. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez
rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

97. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

98. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu.

99. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie disponovať s
predmetom konania a na pojednávaní vzal žalobu späť v časti, a to v štádiu konania po prvom

pojednávaní vo veci, žalovaný so späťvzatím nevyjadril nesúhlas, nakoľko aj právny zástupca
žalovaného potvrdil , že žalovaný zaplatil predmetnú sumu 3.588,- eur dňa 28.06.2023. Navyše súd
nevzhliadol žiadne závažné dôvody, ktoré by bránili súdu rozhodnúť o zastavení konania, preto súd
konanie v tejto časti zastavil v rozhodnutí vo veci samej rozsudkom č. k. 32Cb/2/2023-129 zo dňa
21.07.2023 v I. výroku rozsudku (§ 145 ods. 2 druhá veta CSP).

100. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu voči výroku I. rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.
32Cb/2/2023-129 zo dňa 21.7.2023 odmietol a rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 32Cb/2/2023-129
zo dňa 21.7.2023 v napadnutom výroku II. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

101. Súd vzhľadom na to, že odvolanie žalobcu proti výroku č. I. napadnutého rozsudku č. k.
32Cb/2/2023-129 zo dňa 21.07.2023 bolo odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou, vyznačil na
rozsudok č. k. 32Cb/2/2023-129 zo dňa 21.07.2023 vo vzťahu k I. výroku právoplatnosť dňa 08.08.2023
v zmysle zásad platných podľa Civilného sporového poriadku.

102. Súd považoval za nesporné skutkové tvrdenia, ktoré strany medzi sebou nerozporovali. Súd
považuje za nesporné skutkové tvrdenia strán sporu, že medzi žalobcom a žalovaným došlo na základe
záväzných objednávok sprostredkovateľa – žalovaného a medzinárodných nákladných listov CMR
k vykonaniu prepráv žalobcom, na základe objednávok, za čo boli vystavené následne faktúry:

FV2021000104 zo dňa 18.04.2021 za rok 2021
FV2021000121 zo dňa 17.04.2021 za rok 2021
FV2021000122 zo dňa 23.04.2021 za rok 2021
FV2021000124 zo dňa 03.05.2021 za rok 2021
FV2021000131 zo dňa 07.05.2021 za rok 2021

FV2021000132 zo dňa 10.05.2021 za rok 2021
FV2021000133 zo dňa 12.05.2021 za rok 2021
FV2021000140 zo dňa 19.05.2021 za rok 2021
FV2021000142 zo dňa 23.05.2021 za rok 2021FV2021000150 zo dňa 26.05.2021 za rok 2021
FV2021000166 zo dňa 10.06.2021 za rok 2021

103. Za sporné vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné považovať to, čo strany sporu medzi sebou
rozporovali:

104. Súd považoval za sporné medzi stranami to, či mal žalovaný kúpiť od žalobcu používaný
mraziarenský náves s eč. G. na základe dohody konateľov v roku 2020. Podľa tvrdenia žalovaného sa

malo jednať o ústnu dohodu konateľov C. D. a A. B. v roku 2020 s tým, že žalovaný kúpi od žalobcu
používaný mraziarenský náves s eč. G. za sumu 6.000,- eur bez DPH s tým, že po uhradení poslednej
splátky , prevedie žalobca vlastníctvo na ODI na žalovaného a žalobca vystaví faktúru za predaj návesu
žalovanému. Splátky za náves boli podľa žalovaného uhradené, žalobca odmietol previesť vlastníctvo
na žalovaného, nakoľko žalovaný bol dlžný za vykonané prepravy. Koncom roka 2021 mal prísť konateľ
žalobcu s dohodou, aby žalovaný odovzdal už uhradený náves a že uhradená suma za náves vo výške

6.000,- eur bez DPH sa odpočíta od dlžnej sumy 9588,- eur za prepravy. Stretnutie malo byť január 2022
– konatelia – C. D. a A. H. – dohoda – odovzdanie návesu, odpočítanie sumy a zvyšnú sumu 3588,-
eur uhradí žalovaný žalobcovi. Žalobca mal vystaviť zápočet. Žalovaný náves odovzdal január/február
2022, žalobca nevystavil zápočet, preto žalovaný neuhradil zvyšnú sumu.

105. Súd považuje za preukázané (nakoľko to medzi stranami sporné nebolo), že medzi žalobcom
ažalovanýmprebiehalaspolupráca–žalobcavykonávalprepravyprežalovanéhonazákladezáväzných
objednávok od sprostredkovateľa - žalovaného, za čo žalobca žalovanému vystavoval faktúry, ktoré
žalovaný aj uhrádzal. Neuhradil 11 faktúr , ktoré žaluje žalobca. V tomto smere nedošlo k popretiu
žiadnych skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného ohľadom objednávky a vykonania prepravy ,

za ktoré boli predmetné faktúry vystavené. Súd preto považuje nárok uplatnený zo strany žalobcu za
dôvodný a preukázaný vystavenými a neuhradenými faktúrami.

106. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadom existencie dohody , podľa ktorej mal žalobca odovzdať
žalovanému náves s tým, že po zaplatení sumy 6000,- eur bez DPH prevedie vlastníctvo návesu

na ODI na žalovaného a sumu 6000,- eur odpočíta od dlžnej sumy zápočtom, súd ju považuje za
prostriedok procesnej obrany žalovaného podľa § 149 CSP, nakoľko nárok žalobcu uplatnený žalobou
nepopiera. Kompenzačná námietka je hmotnoprávna námietka podľa § 152 CSP, ktorú súd posudzuje
podľa predpisov hmotného práva, je to hmotnoprávny úkon strany v súlade s § 124 ods. 2 CSP. Predpisy
hmotného práva - § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka a § 358 a nasl. Obchodného zákonníka.

107. Žalovaný môže účinne započítať akúkoľvek pohľadávku, ak to nie je v rozpore s hmotným právom,
t. j. môže ísť o judikovanú pohľadávku , uznanú pohľadávku, pohľadávku, ktorá je predmetom iného
konania, pohľadávku, ktorú žalovaný na súde neuplatnil, pohľadávku, ktorú žalobcu popiera a pod.
(Sedlačko, F. in.: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.

a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 550).

108. Podmienkou platného jednostranného započítania je okrem iného aj pravosť a existencia
(dôvodnosť) pohľadávky, ktorá znamená súdnu vymáhateľnosť a pod ktorou je potrebné rozumieť
spôsobilosť pohľadávky pre úspešné súdne uplatnenie. Pokiaľ sa prejaví snaha započítať pohľadávku,

ktorej pravosť a výška sú sporné, zánik vzájomných pohľadávok môže nastať až po riadnom zistení
pravosti a splatnosti spornej pohľadávky. Z tohto dôvodu je možné jednostranne započítať aj takú
pohľadávku, ktorú druhá strana spochybnila, resp. ju neuznala – súd sa v takom prípade musí zaoberať
dôvodnosťou tejto pohľadávky, t. j. riadne ju posúdiť a až po tomto posúdení rozhodnúť. V žiadnom
prípade nemôže a priori odmietnuť túto procesnú obranu žalovaného bez náležitého preskúmania

existencie a dôvodnosti pohľadávky.

109. Je povinnosťou súdu prejudiciálne posúdiť otázku (ne)spornosti pohľadávky z hľadiska všetkých
aspektov potrebných na vyhodnotenie, či táto pohľadávka existuje alebo nie (oprávnenosť pohľadávky/
právna existencia pohľadávky), a následne po tomto zistení v závislosti od jej posúdenia, rozhodnúť o

dôvodnosti procesnej obrany spočívajúcej v kompenzačnej námietke vznesenej zo strany žalovaného.
Tento názor zastáva aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej „sporná“ pohľadávka (t.
j. jednostranné započítanie pohľadávky, ktorú druhá strana neuznáva) nepredstavuje prekážku v tom,aby bola uplatnená kompenzačná námietka v konaní a súd túto pohľadávku z hľadiska jej existencie/
oprávnenosti prejudiciálne posúdil.

110. Právne vzťahy medzi podnikateľskými subjektmi sa vo všeobecnosti spravujú ustanoveniami
Obchodného zákonníka, za súčasného splnenia podmienky, že pri vzniku týchto právnych vzťahov je
zrejmé, že sa týkajú podnikateľskej činnosti podnikateľských subjektov. Zmluvy medzi podnikateľskými
subjektmi, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku ale sú ako zmluvný typ upravené
v Občianskom zákonníku sa spravujú príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o tomto

konkrétnom zmluvnom type a zároveň ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z dôvodu, že Obchodný
zákonník neobsahuje všeobecné ustanovenia o nájomnej zmluve, použijú sa aj na zmluvné vzťahy
vznikajúce medzi podnikateľmi všeobecné ustanovenia o nájme upravené v Občianskom zákonníku.
Pojmovými znakmi nájomnej zmluvy sú: a) prenechanie užívania alebo brania úžitkov, b)určitá vec, c)
dočasnosť, d)odplatnosť. (Lazar, 2004, s. 142).

111. Z obsahu súdneho spisu súd zistil nasledovný skutkový stav:

112. V danej veci ide o záväzkový vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Súd má za to, že na
predmetný záväzkovo právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Medzi
žalobcom a žalovaným došlo k vykonaniu prepráv, na základe záväzných objednávok a medzinárodných

nákladných listov CMR, za čo boli následne vystavené faktúry:
FV2021000104 zo dňa 18.04.2021 za rok 2021
FV2021000121 zo dňa 17.04.2021 za rok 2021
FV2021000122 zo dňa 23.04.2021 za rok 2021
FV2021000124 zo dňa 03.05.2021 za rok 2021

FV2021000131 zo dňa 07.05.2021 za rok 2021
FV2021000132 zo dňa 10.05.2021 za rok 2021
FV2021000133 zo dňa 12.05.2021 za rok 2021
FV2021000140 zo dňa 19.05.2021 za rok 2021
FV2021000142 zo dňa 23.05.2021 za rok 2021

FV2021000150 zo dňa 26.05.2021 za rok 2021
FV2021000166 zo dňa 10.06.2021 za rok 2021

113. V tomto smere nedošlo k popretiu žiadnych skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného
ohľadom záväzných objednávok a vykonaných prepráv, za ktoré boli predmetné faktúry vystavené. Súd

preto považuje nárok uplatnený zo strany žalobcu za dôvodný a preukázaný záväznými objednávkami,
medzinárodnými nákladnými listami CMR, vykonanými prepravami a vystavenými a neuhradenými
faktúrami.

114. Z potvrdenia o vklade zo dňa 24.11.2020 a zo dňa 20.08.2020 vyplýva, že boli vykonané platby

v prospech žalobcu označené ako – za náves G. XXX N. a záloha za náves G. XXX N..

115. Z Faktúry č. Z 202102 na sumu 1.500,- eur vplýva, že predmet je zálohová platba II. – náves vystavil
ju B. B. B. dňa 28.07.2021.

116. Z Faktúry č. Z 202101 na sumu 1.500,- eur vplýva, že predmet je zálohová platba – náves vystavil
ju B. B. B. dňa 30.04.2021.

117. Z výpisu účtu žalovaného vyplývajú úhrady žalobcovi dňa 18.05.2021 v sume 1.500,- eur a dňa
05.08.2021 v sume 1.500,- eur.

118. Z Faktúry č. 2022200 vyplýva, že je vystavená na sumu 6.000,- eur s predmetom – za nájom návesu
G. XXX N. obdobie 09/2020 do 02/2022 (18 mes.) vystavila ju B. B. B. dňa 31.08.2022.

119. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva uhradenie sumy 3588,- eur žalovaným v prospech žalobcu

dňa 28.06.2023.

120. Žalovaný užíval predmetný náves na prepravu približne 18 mesiacov, mal k dispozícii technický
preukaz, protokol o technickej kontrole, potvrdenie o povinnom zmluvnom poistení a certifikáty a dokladypotrebné na vykonávanie prepráv a používanie, ktoré musia byť prítomné počas jazdy. Veľký technický
preukaz od tohto návesu nemal k dispozícii a povinné zmluvné poistenie počas tejto doby uhrádzal
žalobca.

121. Čo sa týka námietky žalovaného že si voči žalobcovi uplatnil sumu 6.000,- eur titulom dohody,
podľa ktorej mal žalobca odovzdať žalovanému náves s tým, že po zaplatení sumy 6000,- eur bez
DPH prevedie vlastníctvo návesu na ODI na žalovaného a sumu 6000,- eur odpočíta od dlžnej sumy
zápočtom, súd ju považuje za prostriedok procesnej obrany žalovaného podľa § 149 CSP, nakoľko nárok

žalobcu uplatnený žalobou žalovaný nepopiera. Kompenzačná námietka je hmotnoprávna námietka
podľa § 152 CSP, ktorú súd posudzuje podľa predpisov hmotného práva, je to hmotnoprávny úkon strany
v súlade s § 124 ods. 2 CSP. Predpisy hmotného práva - § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka a §
358 a nasl. Obchodného zákonníka.

122. Preto sa súd zaoberal aj spornosťou započítanej pohľadávky žalovaného. V tomto smere podľa

súdu žalovaný nesie dôkazné bremeno preukázať existenciu dohody, podľa ktorej mal žalobca odovzdať
žalovanému náves s tým, že po zaplatení sumy 6000,- eur bez DPH prevedie vlastníctvo návesu na ODI
na žalovaného a sumu 6000,- eur odpočíta od dlžnej sumy zápočtom.

123. Súd z vykonaného dokazovania ustálil, že žalovaný preukázal svoju obranu čo do kompenzačnej

námietky, ktorú si uplatnil vo vzťahu k nároku žalobcu. Súd konštatuje, že najmä výpoveďami svedkov
bolo preukázané uzatvorenie ústnej kúpnej zmluvy a to jednak výsluchmi strán sporu, svedka C. D. ako
aj písomnými dokladmi.

124. Výpoveďou svedkov A. B., C. D. a B. E. bolo preukázané stretnutie, ktoré sa uskutočnilo v roku

2020, za prítomnosti A. B. konateľa žalobcu, C. D. bývalého konateľa žalovaného a aj za prítomnosti
aktuálneho konateľa žalovaného B. E., na ktorom sa dohodli podstatné náležitosti ústnej kúpnej zmluvy,
t. j. predmet kúpy (mraziarenský náves s eč. G.) a cena 6.000,- eur bez DPH, pričom sa dohodli,
že po zaplatení celej kúpnej ceny žalovaným žalobca prevedenia vlastnícke právo k predmetnému
chladiarenskému návesu na okresnom dopravnom inšpektoráte . Aj z faktúry č. Z202101, ktorú

vystavovala druhá konateľka žalobcu B. B. B. vyplýva, že je jednoznačne uvedené, že fakturovaná
suma bola vystavená žalobcom ako záloha na kúpu návesu ako aj faktúra č. Z202102 je označená ako
zálohováplatbaII.–návesvystavenátaktiežB.B.B..Taktiežsúdpovažujezapreukázané,žedohodnutá
kúpna cena za predmetný náves bola v celom rozsahu uhradená (potvrdením o vkladoch ako aj výpismi
z účtu, ktoré sú založené v súdnom spise). K samotnému prepisu na dopravnom inšpektoráte neprišlo

ibazdôvodu,žemedzivtedajšímkonateľomžalovanéhoC.D.akonateľomžalobcuA.B.došlokdohode
o vrátení predmetného návesu a následnom zápočte tejto sumy k dovtedajším záväzkom žalovaného.
Užívanie chladiarenského návesu je tak vysporiadané, pričom žalovaný predmetný náves odovzdal, t.j.
nie je jeho vlastníkom. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že suma 6.000,- eur je suma nájomného
za užívanie predmetného chladiarenského návesu, nakoľko uzatvorenie nájomnej zmluvy, ktoré by

odôvodňovalo povinnosť žalovaného platiť nájomné, tak ako tvrdí žalobca nebola preukázaná žiadnym
listinným dôkazom ani výpoveďami svedkov. Jediným dôkazom o tom, že suma 6.000,- eur mala
predstavovať nájom za predmetný náves je faktúra č. 2022200 na sumu 6.000,- vystavená konateľkou
žalobcu B. B. B. s predmetom – za prenájom návesu G. XXX N. obdobie 09/2020 do 02/2022 (18 mes.).
Z výpovede B. B. B. vyplýva, že v tejto súvislosti sa tak ona sama rozhodla, nevedela ako to s návesom

dopadne a toto považovala za vhodný spôsob riešenia a preto túto faktúru za nájom žalovanému
vystavila. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by došlo medzi stranami sporu k dohode, o predmete
a výške a splatnosti nájomného, resp. doby za ktorý sa mal predmetný náves prenajímať. Žalovaný mal
predmetný náves v užívaní a titulom jeho kúpi uhrádzal jednotlivé sumy. Z výpovede konateľky žalobcu
B. B. B. vypláva, že o vystavení tejto faktúry sa rozhodla sama, vystavila ju na základe prijatej platby

od žalovaného, aby bola podložená, nakoľko nevedela ako to s návesom dopadne a toto považovala
za vhodný spôsob riešenia. Súd navyše konštatuje, že táto faktúra bola vystavená až dňa 31.08.2022,
t. j. po podaní tejto žaloby na Okresný súd Banská Bystrica upomínacie konanie. Vzhľadom na to, že
sa strany sporu dohodli, že k prepisu predmetného chladiarenského návesu na okresnom dopravnom
inšpektoráte dôjde až po zaplatení celej kúpnej ceny, povinné zmluvné poistenie tak platil stále aktuálny

vlastník návesu (žalobca) ako aj bol držiteľom veľkého technického preukazu. Žalovaný vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti preukázal svoju obranu čo do kompenzačnej námietky, ktorú si uplatnil vo
vzťahu k nároku žalobcu vo výške 6.000,- eur.125. Súd sa nestotožnil ani s odvolacími námietkami žalobcu, keďže súd podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Zákon vychádza zo zásady voľného

hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). Táto
zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového
postupu. Právna úprava nestanovuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti; uvádza len, že
súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá v civilnom procese predstavuje veľmi zložitý myšlienkový

proces sudcu. Súd sa nestotožnil o odvolacou námietkou žalobcu, že nebolo preukázané uzatvorenie
kúpnej zmluvy. Podľa súdu výpoveďou strán sporu a svedka bolo preukázané stretnutie, ktoré sa
uskutočnilo v roku 2020, za prítomnosti A. B. konateľa žalobcu, C. D. bývalého konateľa žalovaného
a aj za prítomnosti aktuálneho konateľa žalovaného B. E., na ktorom sa dohodli podstatné náležitosti
ústnej kúpnej zmluvy, t. j. predmet kúpy (mraziarenský náves s eč. G.) a cena 6.000,- eur bez DPH,
pričom sa dohodli, že po zaplatení celej kúpnej ceny žalovaným žalobca (keďže sa dohodli na jej

postupnom platení) prevedenia vlastnícke právo k predmetnému chladiarenskému návesu na okresnom
dopravnom inšpektoráte (nakoľko v prípade vozidiel, je potrebný prepis aj na dopravnom inšpektoráte).
Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu v odvolaní, že z výsluchu vyplýva, že k dohode o kúpnej zmluve
nedošlo. Súd poukazuje na vykonané výsluchy, kde A. B., konateľ žalobcu v rámci svojej dialogickej
časti výpovede na pojednávaní konanom dňa 30.06.2023 uviedol, že: Na otázku , či sa uskutočnilo

v roku 2020 stretnutie medzi ním a p. D. za prítomnosti aktuálneho konateľa žalovaného p. E., kde
sa mala prejednať dohoda o kúpe predmetného mraziarenského návesu, odpovedal, že si nepamätá,
ale môže to tak byť. K výške kúpnej ceny ktorá mala byť dohodnutá za kúpu tohto návesu uviedol,
že malo to byť 6.000 eur. Na otázku , či okrem tej platby, ktorú prijal od žalovaného včera, eviduje
ešte nejaký iný záväzok zo strany žalovaného, najskôr žalobca uviedol, že nie, následne po konzultácii

s konateľkou p. B. opravil svoju výpoveď na áno v dlžnej sume 6.000 eur. Dlžná suma 6.000 eur má
spočívať za vykonané prepravy. K stretnutiu, pri ktorom malo dôjsť k odovzdaniu predmetného návesu
jeho spoločnosti, kto sa na tomto stretnutí zúčastnil, kde prebehlo a aký bol výsledok tohto stretnutia
uviedol, že bolo to u neho na firme Kalinčiakova 4 KWANDO s.r.o., bol tam on, p. D., D. F. a myslí,
že Javorkova partnerka. Výsledok bol taký, že v podstate, že keď mu doplatí tie dlžné peniaze, tak sa

prepíše náves, ale peniaze neposielal, len sa to naťahovalo stále ako predtým. Na otázku, či v čase
odovzdania tohto návesu mu bola uhradená suma 6.000 eur, tak ako sa dohodli uviedol, že bola mu
uhradená suma 6.000 eur asi, ale stále to bral ako úhradu za vykonané prepravy pre Frost Cargo
s.r.o. Uviedol, že suma 6.000 eur sa nemala započítať do dlžných súm, ktoré evidoval voči spol. Frost
Cargo s.r.o. Pán. D. tento náves odovzdal, lebo nemal zaplatené. Mal dlhy voči KWANDO s.r.o., boli

dlhy za prepravy a za náves. B. B. B., konateľka žalobcu v rámci svojej dialogickej časti výpovede
na pojednávaní konanom dňa 30.06.2023 uviedla, že je konateľka žalobcu, všetky funkcie vykonáva,
ktoré treba vykonávať, je aj účtovníčka, takže má na starosti ekonomiku. Nevedela uviesť, kedy vystavila
faktúrustýmnávesom.Ďalejuviedla,žefaktúruč.Z202101vystavilaona.Titul,právnydôvodvystavenia
tejto faktúry bol, že ju vystavila na základe prijatej platby, aby bola podložená. Tieto faktúry boli zo strany

žalovaného vyplatené. Vo vzťahu ku skutočnosti z akého dôvodu je na predmetnej faktúre uvedené
– záloha na kúpu návesu, uviedla, že vie, že tento náves bol vzatý druhou stranou do užívania, tak
predpokladala, že sa to zrejme porieši, nevie nič ako sa dohodli. Na otázku prečo do tejto faktúry nedali,
že záloha za nájom návesu ako tvrdí v tomto konaní, že bol náves prenajatý, uviedla, že netvrdí,
že náves bol prenajatý, nebolo jasné ako to dopadne, platby chodili aj sporadicky, nevedela ako to

nakoniec dopadne. Na otázku prečo vo faktúre č. 2022200 vyfakturovali žalovanému prenájom návesu
G., uviedla, že preto to dala, lebo náves vzali späť nakoľko žalovaný nezaplatil určité platby, 9.000 eur,
čo bola dosť veľká suma, ona ho aj kontaktovala, že nech zaplatí dlžnú sumu a s návesom sa dohodnú.
Vzhľadom na to, že žalovaný nereagoval, tak to vyriešila takto, nakoľko mala za to, že suma 6.000
eur sa spotrebovala a to vzhľadom na dlhú dobu používania zo strany žalovaného. Nevedela akým

spôsobom došlo k odovzdaniu a prevzatiu predmetného návesu, nakoľko ona rieši len účtovné veci.
Na otázku ohľadom vystavenia faktúry za nájom či sa predtým s niekým radila, alebo to bolo výlučne
jej rozhodnutie uviedla, že zisťovala som koľko také nájomné obnáša, zistila že okolo 500-700 eur
mesačne, žalovaný stále nič neuhradil, tak to považovala za vhodný spôsob vyriešenia. E. B. E., konateľ
žalovaného v rámci svojej dialogickej časti výpovede na pojednávaní konanom dňa 30.06.2023 uviedol,

že s predmetným návesom po jeho prevzatí od žalobcu počas tej doby vykonávali prepravy. Čo sa týka
akými dokladmi od tohto návesu ste disponovali, tak uviedol, že disponoval technickým preukazom,
protokolom o technickej kontrole, potvrdením o povinnom zmluvnom poistení a nejakými certifikátmi a
dokladmi potrebnými na vykonávanie prepráv a používanie, ktoré musia byť prítomné počas jazdy. Veľkýtechnický preukaz od tohto návesu nemali k dispozícii. Vo vzťahu k otázke, že vo vašich podaniach
ste uviedli, že ku kúpe návesu malo dôjsť na základe dohody konateľov v roku 2020, pričom dnes ste
uviedli, že až po úhrade nejakej čiastky malo dôjsť k prepisu predmetného návesu, viete sa k tomu

vyjadriť, uviedol, že to považuje za bežné, pokiaľ nie je kúpna cena uhradená, hnuteľná vec ako náves
sa prepíše potom na Dopravnom inšpektoráte až po uhradení kúpnej ceny. Povinné zmluvné poistenie
k predmetnému návesu počas doby, keď ste ho užívali uzavrel a uhrádzal spoločnosť KWANDO s.r.o.
Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti kedy došlo k prevodu vlastníckeho práva zo spol. KWANDO s.r.o. na
spol. L. M.. Mal za to, že na základe dohody o kúpe návesu a uhradení kúpnej ceny došlo k prevodu

vlastníckehopráva.Akotedavysvetlí,žepojemzálohazanáveshonapadolešte2xposebeprivykonaní
bezhotovostných platieb za náves, uviedol, že medzi týmito bezhotovostnými platbami uskutočnil ešte
jednu platbu 24.11.2020 v sume 1.000 eur, kde už pojem záloha neuvádzal a nerealizoval úhrady faktúr
zálohových, nakoľko v označení faktúry je Z, bral som to ako zálohová avšak na faktúre Z202101 je
uvedené že sa jedná o zálohu na kúpu návesu a podľa jeho mienky je bezpredmetné, či sa používa
pojem splátka alebo záloha ak sa tým prevodom má dosiahnuť úhrada kúpnej ceny. Vo vzťahu ku

skutočnosti, z akých dôvodov bol nakoniec ten náves vrátený žalobcovi, uviedol, že nakoľko spol. Frost
Cargo s.r.o. evidovala záväzky voči spol. KWANDO s.r.o. vo výške 9.588 eur za vykonané prepravy,
ktoré vykonala spol. Frost Cargo pre spol. KWANDO s.r.o.. Podľa jeho vedomostí bez jeho prítomnosti
došlo k stretnutiu p. D. bývalý konateľ za žalovaného a p. B., na tomto stretnutí sa konatelia medzi sebou
dohodli, aby spol. Frost Cargo vrátila spol. KWANDO s.r.o. náves, ktorý si kúpila a táto suma sa odpočíta

z dlžnej sumy za prepravy. Spol. KWANDO s.r.o. vystaví zápočet a spol. L. M. zaplatí zvyšnú sumu vo
výške 3.588 eur. Túto vedomosť má sprostredkovane od oboch konateľov. V čase vrátenia návesu podľa
jeho vedomosti nemala spol. Frost Cargo voči iným subjektom záväzky. Svedok C. D. v rámci svojej
dialogickej časti výpovede na pojednávaní konanom dňa 30.06.2023 uviedol, že: dohodnutá kúpna cena
za predmetný náves bola 6.000 eur. Táto kúpna cena bola žalobcovi uhradená, formou faktúry cez

účet. K prevodu vlastníckeho práva zo spol. KWANDO s.r.o. na spol. Frost Cargo s.r.o. k predmetnému
návesu nedošlo. Pri stretnutí v roku 2020 s pánom B. dohodli sumu toho návesu, dohodli sa na splátkach
a keď bude splatený, tak sa prevedie na spol. Frost Cargo s.r.o., potom ich pán B. vyzval, že ten náves
potrebuje, bolo to v čase keď bolo strašne veľa prepráv, osobne sme sa stretli, prešli sme si spoločne
zoznam faktúr, ktoré mal vyfakturované pre spol. Frost Cargo s.r.o. za dopravu, tam sme sa dohodli, že

tá hodnota toho návesu po vrátení sa započíta a rozdiel, ktorý je vyfakturovaný spol. KWANDO s.r.o.
sa doplatí, len k tomu už neprišlo, k tým zápočtom, ani po viacnásobných výzvach. Aj pri poslednom
stretnutí s p. B., neviem kedy to presne bolo, asi koncom roka sme sa jasne dohodli, že pošle zápočet.
Nepamätá si odkedy dokedy bol konateľom za žalovaného. Náves v čase keď bol používaný spol. Frost
Cargo s.r.o., bol používaný na medzinárodnú prepravu. Vedel o tej faktúre, ktorá bola vystavená spol.

KWANDO s.r.o. pre spol. Frost Cargo s.r.o. v sume 6.000 eur s predmetom „prenájom návesu G.“ –
obdobie 9/2020-02/2022, po vystavení tej faktúry sa s pánom B. stretol, kde sa dohodli, že nájom sa
platiť nebude, že sa započíta táto suma a rozdiel sa doplatí, ale zase k zápočtu neprišlo. Dokonca pán
B. mu povedal, aby sa pripomínal častejšie, že zabúda. Podľa jeho vedomostí p. E. sa skontaktoval s p.
B. ako aj s p. B. a riešili túto faktúru za nájom. Na otázku či svedok rozlišuje pojem prevod vlastníckeho

práva a prepis na Dopravnom inšpektoráte a čo mal na mysli, keď hneď na prvú otázku právneho
zástupcu žalobcu odpovedal, že nedošlo k prevodu vlastníckeho práva, svedok uviedol, že nie nebolo to
na polícii prepísané. Na otázku či a kedy došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na kúpu návesu, uviedol, že
si nepamätá čas, ale pri prvom stretnutí došlo k dohode. Náves mal byť splatený cez rok. Náves užíval
tiež rok aj niečo. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že keďže podľa vyjadrení žalovaného malo dôjsť

v tomto prípade k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ústne (ktorú formu zákon pripúšťa), bolo na žalovanom,
aby preukázal, že k uzatvoreniu takejto kúpnej zmluvy v ústnej forme prišlo. Na rozdiel od názoru súdu
prvej inštancie, mal za to, že výsluchmi strán sporu, svedka C. D. a písomných dokladov založených v
súdnom spise nebolo v konaní preukázané uzatvorenie ústnej kúpnej zmluvy o kúpe návesu. Súd sa
nestotožňuje s názorom žalobcu, že z výpovedí svedkov a strán sporu možno ustáliť, že medzi nimi

prebehla len neformálna komunikácia o podmienkach budúcej kúpy návesu. Podľa názoru súdu strany
sa dohodli na podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy ústne, pričom podmienka prepisu návesu na
dopravnom inšpektoráte až po zaplatení kúpnej ceny, nie je dôkazom toho, že k dohode o predaji návesu
nedošlo. Taktiež výsluchmi bola preukázaná dohoda o postupnom splácaní kúpnej ceny a následnom
prepisenadopravnominšpektoráte.Žalobcavodvolanípoukázalnato,žetakkonateliasporovýchstrán,

ako aj svedok C. D. v podstate zhodne tvrdili, že k prevodu vlastníckeho práva k návesu malo dôjsť podľa
ich dohody až po splatení sumy, ktorá bude zodpovedať kúpnej cene. Túto sumu následne aj žalovaný
žalobcovi uhradil, čo žiadna strana nerozporovala. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že avšak následne
k dokončeniu kontraktačného procesu uzatvorením kúpnej zmluvy a prevodu vlastníckeho práva knávesu neprišlo. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že k prevodu vlastníckeho práva v konečnom
dôsledku neprišlo, náves bol vrátený žalobcovi, čo je skutočnosť nesporná. Podľa názoru žalobcu pokiaľ
išlo o zaplatených 6.000,- Eur zo strany žalovaného, nakoľko k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nakoniec

neprišlo, pričom žalovaný nesporne mal po dobu 18-tich mesiacov v držbe a užívaní predmetný náves a
vykonával s ním svoju podnikateľskú činnosť, konateľka žalobcu p. B. B. B. preto vyúčtovala žalovaným
uhradenú čiastku 6.000,- Eur (pôvodne uhradenú ako zálohu na kúpu návesu) faktúrou č. 2022200
zo dňa 31.08.2022 ako prenájom návesu, k čomu sama uviedla, že to považovala za vhodný spôsob
vyriešenia veci, keďže žalovaný dlhú dobu užíval tento náves žalobcu. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol,

že súdu preukázal, že spomínanú faktúru č. 2022200 na sumu 6.000,- Eur s predmetom: „za prenájom
návesu G. obdobie 09/2020 do 02/2022“ žalovanému riadne zaslal a tiež preukázal, že táto faktúra bola
žalovanému doručená. Uviedol, že konateľka žalobcu B. B. B. uviedla, že predmetná faktúra nebola
žalobcovi nikdy vrátená späť, žalovaný k nej nikdy nevzniesol žiadne výhrady, a žalobca z nej odviedol
príslušnú DPH, a teda je zrejmé, že túto faktúru za prenájom návesu si aj žalovaný zaúčtoval vo svojom
účtovníctve a uplatnil si z nej odpočet DPH. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepoprel doručenie

tejto faktúru a ani nepreukázal, že by ju žalobcovi nejakým spôsobom namietal, čím možno mať za to, že
s ňou súhlasil. S uvedenými tvrdeniami žalobcu sa súd nestotožňuje. V tomto smere súd konštatuje, že
len samotné vystavenie faktúry žalobcom neznamená bez ďalšieho jej dôvodnosť (najmä ak je následne
rozporovaná) a nepopretie faktúry zo strany žalovaného v štádiu pred začatím sporu neznamená bez
ďalšieho jej uznanie alebo súhlas s faktúrou zo strany žalovaného. V tomto smere súd poukazuje na

skutočnosť, ktorá taktiež vyplynula z výsluchu žalobcu p. B. B. a to, že vyúčtovanie sumy 6.000,- eur ako
prenájom návesu sa rozhodla sama, nakoľko to považovala za vhodný spôsob vyriešenia veci. Sama
však uviedla, že bola len ekonómka a o dohode medzi žalobcom a žalovaným nevedela nič. Konala
tak spontánne keď s ňou ako uviedla pri výsluchu žalovaný nekomunikoval a vedela len že žalovaný
mal náves a nejaké dlhy voči žalobcovi. Pri svojom výsluchu ďalej uviedla, že netvrdí, že náves bol

prenajatý, nebolo jasné ako to dopadne, platby chodili aj sporadicky, nevedela ako to nakoniec dopadne.
Na otázku prečo vo faktúre č. 2022200 vyfakturovali žalovanému prenájom návesu G., uviedla, že preto
to dala, lebo náves vzali späť nakoľko žalovaný nezaplatil určité platby, 9.000 eur, čo bola dosť veľká
suma, ona ho aj kontaktovala, že nech zaplatí dlžnú sumu a s návesom sa dohodnú. Vzhľadom na to, že
žalovaný nereagoval, tak to vyriešila takto, nakoľko mala za to, že suma 6.000 eur sa spotrebovala a to

vzhľadomnadlhúdobupoužívaniazostranyžalovaného.Nevedelaakýmspôsobomdošlokodovzdaniu
a prevzatiu predmetného návesu, nakoľko ona rieši len účtovné veci. Z uvedeného vyplýva, že p. B.
riešila ekonomické záležitosti žalobcu, pričom o dohode so žalovaným nevedela.

126. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne poňal argumentáciu

resp. obranu žalobcu, pretože žalobca počas konania netvrdil, že by so žalovaným uzatvoril nájomnú
zmluvu na prenájom návesu, pričom pojem nájomné bol vo faktúre č. 2022200 konateľkou žalobcu
použitý na vyjadrenie toho, že žalovanému fakturuje sumu 6.000,- Eur ako finančnú náhradu za užívanie
návesu žalovaným počas 18-tich mesiacov. Podľa názoru žalobcu uvedenom v podanom odvolaní, v
danom prípade nejde totiž o nájomné ako formy nároku žalobcu vyplývajúceho z nájomnej zmluvy, ale

ako formy peňažnej náhrady za toto užívanie návesu, a to či už titulom bezdôvodného obohatenia (keď
žalovaný užíval náves bez právneho dôvodu, alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol), alebo titulom
náhrady škody spočívajúcej v ušlom zisku z dôvodu, že žalobca nemohol počas doby, kedy mal žalovaný
náves u seba, využívať náves pre vlastnú potrebu a výkon svojej podnikateľskej činnosti. V tomto smere
súd poukazuje na argumentáciu žalobcu uvedenú jednak v podanom vyjadrení k podanému odporu

ako aj na pojednávaniach, (súd súhrnne cituje časti argumentácie žalobcu uvedenej vo vyjadrení a na
pojednávaniach), kde uviedol, že „Na základe nižšie uvedených skutočností v danom prípade išlo
o zálohové platby za prenájom návesu žalovanému. V prípade, ak by nebola preukázaná existencia
právneho vzťahu titulom prenájmu predmetného vozidla žalovaným, nárok žalobcu by bolo možné v
takomto prípade kvalifikovať ako užívanie návesu žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu t. j. ako

bezdôvodné obohatenie spočívajúce v privlastňovaní si úžitkovej hodnoty cudzej veci, alebo ako škoda
spočívajúca v ušlom zisku z dôvodu, že žalobca nemohol počas doby, kedy mal žalovaný náves u seba,
využívať náves pre vlastnú potrebu a výkon svojej podnikateľskej činnosti. Výšku tohto nároku titulom
finančnej náhrady za užívanie návesu žalovaným je možné analogicky určiť vo výške ceny obvyklého
prenájmu porovnateľného návesu. Pokiaľ ide o obranu žalovaného formou kompenzačnej námietky, túto

pohľadávku žalovaného na vrátenie ním uhradených záloh v celkovej výške 6.000,- eur neuznávame
a považujeme ju za vysporiadanú fakturovaným nájomným za užívanie návesu žalobcu. Je pravdou, že
žalovaný najskôr zamýšľal kúpiť predmetný náves, ale k uzatvoreniu KZ nikdy neprišlo a preto hoc aj
by mal žalovaný právo požadovať vrátenie zaplatených záloh, tieto boli skonzumované titulom náhradyza užívanie návesu žalovaným v období 18 mesiacov, o čom sme súdu predložili aj dôkaz o výške
ceny obvyklého prenájmu obdobného návesu, pričom žalobcom uplatnená suma nepredstavuje ani
polovicu obvyklého nájmu. Keďže predmetom konania zostalo posúdenie oprávnenosti kompenzačnej

námietky žalovaného, máme za to, že jej oprávnenosť preukázaná nebola, keďže sumu ktorú žiada
žalovaný započítať, táto bola vysporiadaná fakturovaným nájomným za prenájom návesu, resp. ak by
to nebolo touto FA tak titulom náhrady za užívanie návesu žalovaným počas obdobia 18 mesiacov, ktorá
suma prestavuje nájomné za prenájom návesu pričom nami uplatnená suma je v podstate o polovicu
nižšia ako sú obvyklé ceny obdobného prenájmu“. Z uvedeného je zrejmé, že sám žalobca v rámci

svojej obrany používal pojem „nájomné“ a vzťah považoval za vysporiadaný titulom úhrady „nájomného
alebo prenájmu“. Alternatívne žalobca iba vo vyjadrení uviedol, že v prípade, ak by nebola preukázaná
existencia právneho vzťahu titulom prenájmu predmetného vozidla žalovaným, nárok žalobcu by bolo
možné v takomto prípade kvalifikovať ako užívanie návesu žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu t.
j. ako bezdôvodné obohatenie spočívajúce v privlastňovaní si úžitkovej hodnoty cudzej veci, alebo ako
škoda spočívajúca v ušlom zisku z dôvodu, že žalobca nemohol počas doby, kedy mal žalovaný náves

u seba, využívať náves pre vlastnú potrebu a výkon svojej podnikateľskej činnosti. Výšku tohto nároku
titulom finančnej náhrady za užívanie návesu žalovaným je možné podľa názoru žalobcu analogicky
určiť vo výške ceny obvyklého prenájmu porovnateľného návesu.

127. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového

práva. Pod právnym inštitútom rozumieme súhrn právnych noriem, ktorých zmysel, účel a funkcia
sú podriadené totožnému cieľu. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v Občianskom
zákonníku je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v
majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. K majetkovej nerovnováhe dochádza v právnych
vzťahoch pomerne pravidelne, avšak o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť výlučne vtedy, ak

absentuje právny dôvod tejto majetkovej nerovnováhy. Právnym dôvodom môže byť zákon alebo na
základe zákona právne relevantná skutočnosť (napr. zmluva, vznik škody a pod.). Primárnou funkciou
právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy
vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Právne vzťahy z bezdôvodného obohatenia
predstavujú osobitný záväzkový právny vzťah. Právna skutočnosť bezdôvodného obohatenia sa

jedného subjektu súkromnoprávneho vzťahu na úkor iného subjektu súkromnoprávneho vzťahu teda
predstavuje samostatný zaväzovací právny dôvod. Na vznik osobitného záväzkovoprávneho vzťahu
z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým
zákonným predpokladom je objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody či prospechu, merateľná a
vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom. Pojmovým znakom tohto faktického stavu však musí

byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto obohatenia (teda výnimočne zákon alebo
právna skutočnosť na základe zákona). Faktický stav majetkovej nerovnováhy subjektov právnych
vzťahov teda pojmovo vyžaduje bezdôvodnosť tohto stavu. Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia však nestačí existencia objektívnej skutočnosti vzniku majetkovej výhody určitého subjektu
práva bez právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že

majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej
sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu
(majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. Výšky oboch protiplnení
však nemusia predstavovať zrkadlový obraz, inak povedané, výška obohatenia povinného subjektu a
ujmy oprávneného subjektu nemusia byť úplne presne totožné ekvivalenty. Bezdôvodným obohatením

je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov.

128. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia

právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie
právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody
(damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve
porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť
za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá),

ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu sporu,
ktoréhotvrdeniemábyťpreukázané,tedapoškodeného(vtomtoprípadežalobcu).Vzťahmedzipríčinou
a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť nemožnozamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter
hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí
usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Jednoznačne predmetné tvrdenie skonštatoval

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR") v rozsudku sp. zn. R 21/1992, podľa
ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda
vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť
napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti.

129. Škoda je v obchodnom práve sankciou, za to, že sa porušili povinnosti zo záväzkového vzťahu
alebo iné povinnosti, ktoré sú ustanovené zákonom. Zodpovednosť vznikne až vtedy, keď bola porušená
právna povinnosť, a iba vtedy, ak má porušenie povinnosti za následok dopadnutie sankcie. Ak dôjde
k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu, je jedna zo strán, ktorá túto škodu spôsobila, povinná
ju nahradiť druhej strane. Nemusí tak urobiť v prípade, ak preukáže, že svoju povinnosť nesplnila
pre prekážky uvedené v § 374 Obchodného zákonníka. V zmysle § 373 sú predpokladom vzniku

zodpovednosti za škodu protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus), a to
protiprávny úkon verzus vznik škody. Všetky tri predpoklady majú objektívnu povahu. Ak zodpovedná
strana preukáže, že k nesplneniu jej povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§
374 ods. 1 Obchodného zákonníka), vtedy sa od zodpovednosti môže oslobodiť (liberovať). Poškodený
musí vedieť preukázať, že sa vyskytli všetky tri predpoklady zodpovednosti za škodu a naopak ten,

ktorý škodu spôsobil, musí preukázať okolnosti vylučujúceho jeho zodpovednosť. Ak sa mu podarí
ich preukázať, je tým oslobodený od povinnosti nahradiť škodu. Kauzálny nexus predstavuje problém
príčiny a následku a ide o vzájomnú väzbu a podmienenosť medzi uvedenými kategóriami. Vznik
škody musí preukazovať poškodený a to, že škodnou udalosťou došlo k zmenšeniu jeho majetku.
V ponímaní Obchodného zákonníka je to určite ujma, ktorá vznikla poškodenému na majetku a je

vyjadriteľná v peniazoch. Existujú dva druhy škôd a to skutočná škoda (damnum emergens) a ušlý
zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda predstavuje zmenšenie majetku poškodeného v dôsledku
zničenia, poškodenia, no i straty veci, ktorá tvorí jeho majetok. Ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo
zväčšeniemajetkupoškodeného,ktorékebynebolavzniklaškoda,bolobymožnévzhľadomnaokolnosti
odôvodnene očakávať. Náhradu škody je možné požadovať len od subjektu, ktorý je podľa zákona za

spôsobenú škodu zodpovedný. Zodpovedná je teda osoba, ktorá porušila záväzok. Vznik škody, rozsah
skutočnej škody a rozsah ušlého zisku musí preukázať poškodený.

130. Obsahom skutočnej škody (damnum emergens) je najmä: a) zmenšenie majetku poškodenej
strany, následkom škodnej udalosti (poškodenie, zničenie, alebo strata hmotného majetku), b) zníženie

alebo strata, ktorá môže byť spôsobená buď obmedzením alebo zánikom majetkových práv (najmä
pohľadávok, napríklad v dôsledku premlčania), c) škody, vďaka ktorým došlo k zastaveniu vykonávania
majetkových práv a boli márne vynaložené náklady, d) vynaložené náklady vzniknuté poškodenému,
ktoré by neboli, keby sa nestala škodná udalosť.

131. Na základe porušenia povinnosti jednej strany, môže vzniknúť povinnosť druhej strane uhradiť
ďalšej tretej osobe škodu a to napríklad z nedodania tovaru, ktorý kupujúci ešte pred jeho dodaním ďalej
predal. Škoda vznikne až po úhrade škody tretej osobe a tak už nie je vznikom záväzku na túto náhradu,
pričom k uskutočneniu spomínanej náhrady nemusí z rôznych dôvodov ani dôjsť.

132. Ušlý zisk je zisk, ktorý by poškodená strana skutočne dosiahla, ak by nedošlo k ďalšiemu
porušeniu povinnosti zo zodpovednej strany. Túto výšku musí však veľmi dôveryhodne poškodená
stranapreukázať.Tedajetoto,očobysamajetokpoškodenéhozväčšilvprípade,ženedôjdekškodovej
udalosti a vtedy má povinná strana povinnosť nahradiť ho ako súčasť všetkej škody. Určiť však výšku
ušlého zisku a najmä jeho preukázanie, nie je v skutočnosti také jednoduché. V niektorých prípadoch

môže spôsobovať ťažkosti. Rozhodlo sa preto, aby zákon umožňoval, že sa pri určení toho, čo ušlo bude
vychádzať jednoducho z obvyklého priebehu veci. V takomto prípade sa počíta abstraktne. Uľahčuje
to vypočítanie ušlého zisku takým spôsobom, že poškodená strana môže namiesto skutočne ušlého
zisku požadovať abstraktne určený ušlý zisk. Pričom výška býva určovaná ziskom, ktorý je dosahovaný
v poctivom obchodnom styku a za podmienok, podobným podmienkam porušenej zmluvy v okruhu

podnikania, v ktorom daný subjekt podniká.

133. Ušlý zisk (lucrum cessans) predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo
rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnostiprípadu, no nestalo sa tak v dôsledku škodovej udalosti. Predstavuje vlastne to, čo poškodenému ušlo, t.
j. u poškodeného nedôjde k zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci by sa to so zreteľom na pravidelný chod
vecí dalo očakávať. Napr. v ušlom zisku, ktorého výška je daná rozdielom medzi dohodnutým nájomným

a medzi nákladmi, ktoré by prípadne prenajímateľ na dosiahnutie tohto zisku musel vynaložiť. Pre
výšku náhrady za škodu je teda rozhodujúce, aký prospech by poškodený získal, nebyť neoprávneného
zásahu, a o aký prospech teda v dôsledku konania škodcu prišiel.

134. Žalobca však podľa názoru súdu bezdôvodné obohatenie, ktoré malo podľa jeho názoru spočívať

v privlastňovaní si úžitkovej hodnoty cudzej veci, alebo ako škodu spočívajúca v ušlom zisku z
dôvodu, že žalobca nemohol počas doby, kedy mal žalovaný náves u seba, skutkovo ani nejako viac
netvrdil ani nepreukázal v ďalšom konaní, len konštatoval, že výšku tohto nároku titulom finančnej
náhrady za užívanie návesu žalovaným je možné analogicky určiť vo výške ceny obvyklého prenájmu
porovnateľného návesu. Aj v rámci svojej záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 30.06.2023,
právny zástupca žalobcu okrem iného uviedol, že keďže predmetom konania zostalo posúdenie

oprávnenosti kompenzačnej námietky žalovaného, mal za to, že jej oprávnenosť preukázaná nebola,
keďže sumu ktorú žiada žalovaný započítať, táto bola vysporiadaná fakturovaným nájomným za
prenájom návesu, resp. ak by to nebolo touto FA tak titulom náhrady za užívanie návesu žalovaným
počas obdobia 18 mesiacov, ktorá suma prestavuje nájomné za prenájom návesu pričom ním uplatnená
suma je v podstate o polovicu nižšia ako sú obvyklé ceny obdobného prenájmu. Súd preto konštatuje,

že žalobca nepreukázal splnenie vyššie uvedených zákonných podmienok na priznanie nároku vo
výške 6.000,- eur titulom bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody, keďže nepreukázal naplnenie
žiadnejskutkovejpodstatybezdôvodnéhoobohatenia,nakoľkoibapoukázal,žebezdôvodnéobohatenie
malo podľa jeho názoru spočívať v privlastňovaní si úžitkovej hodnoty cudzej veci a až v podanom
odvolaní uviedol, že sa jedná o majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Taktiež

nepreukázal ani splnenie podmienok na náhradu škody v uvedenej výške, keďže nepreukázal ani
len netvrdil porušenie žiadnej zmluvnej povinnosti žalovaného. Žalobca taktiež v podanom odvolaní
poukazuje na použitie pojmu „záloha“ a „splátka“, pričom poukazuje na významové rozdiely týchto
pojmov, pričom podľa jeho názoru záloha je preddavok, ide o vopred danú, uskutočnenú platbu za niečo
čo má nastať v budúcnosti, nie za niečo čo nastalo v minulosti, pretože v takom prípade by sa išlo o

splátku. Súd konštatuje, že nemožno vychádzať, najmä , ak sa stane nejaká skutočnosť sporná, že
len samotné označenie faktúry „záloha“ znamená, že sa jedná o preddavok za niečo , čo má nastať
v budúcnosti a nie za niečo , čo nastalo v minulosti. Len samotné označenie faktúry, resp. označenie
platieb , ak sú sporné, nepostačuje na to, aby bolo možné z označenia faktúry alebo z označenia
vykonanej platby usúdiť záver, že sa jednalo o zálohu, t. j. preddavok. B. E. pri svojom výsluchu vo

vzťahu k označovaniu faktúr a platieb uviedol, že v daný moment si neuvedomil pojem, či splátka alebo
záloha, to bolo prvé čo mu v banke napadlo. Na otázku ako teda vysvetlí, že pojem záloha za náves
ho napadol ešte 2x po sebe pri vykonaní bezhotovostných platieb za náves, uviedol, že medzi týmito
bezhotovostnými platbami uskutočnil ešte jednu platbu 24.11.2020 v sume 1.000 eur, kde už pojem
záloha neuvádzal a nerealizoval úhrady faktúr zálohových, nakoľko v označení faktúry je Z, bral som to

ako zálohová avšak na faktúre Z202101 je uvedené že sa jedná o zálohu na kúpu návesu a podľa jeho
mienky je bezpredmetné, či sa používa pojem splátka alebo záloha ak sa tým prevodom má dosiahnuť
úhrada kúpnej ceny.

135. Súd konštatuje, že odvolací súd prisvedčil iba odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nepriznania

príslušenstva žalobcovi z uplatneného nároku zo späťvzatej časti istiny žalovanej sumy. Žalobca si
žalobou uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 9.558,- EUR titulom dlžnej sumy za neuhradené
faktúry za sprostredkované prepravy tovaru. Na pojednávaní konanom dňa 22.5.2023 súd na
základe návrhu žalobcu pripustil zmenu žaloby v podobe jej rozšírenia o príslušenstvo žalovanej
pohľadávky. Následne na pojednávaní konanom dňa 30.6.2023 žalobca z dôvodu čiastočného plnenia

žalovaného zobral žalobu späť v časti žalovaným uhradenej sumy 3.588,- EUR a v časti úrokov z
omeškania od momentu, kedy čiastočnou úhradou dlžnej sumy došlo k zastaveniu ich plynutia. Týmto
čiastočným späťvzatím žaloby však zostal uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania
(prislúchajúcichkpredmetnejčiastočnejúhrade)vzniknutýchdomomentučiastočnejúhradynedotknutý,
a teda pokiaľ súd napadnutým rozsudkom zastavil konanie v späťvzatej časti a vo zvyšnej časti žalobu

zamietol, de facto nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to 8,00 % ročne zo
sumy 960,- EUR od 31.7.2021 do 29.6.2023 (z faktúry č. 2021000166), 8,00 % ročne zo sumy 924,- EUR
od 16.7.2021 do 29.6.2023 (z faktúry č. 2021000150), 8,00 % ročne zo sumy 924,- EUR od 13.7.2021
do 29.6.2023 (z faktúry č. 2021000142), 8,00 % ročne zo sumy 924,- EUR od 9.7.2021 do 29.6.2023 (zfaktúry č. 2021000140). V tomto smere súd konštatuje, že nedopatrením opomenul v predchádzajúcom
rozsudku rozhodnúť aj o príslušenstve – úrokov z omeškania (prislúchajúcich k predmetnej čiastočnej
úhrade)vzniknutýchdomomentučiastočnejúhradyapretoúrokyzomeškaniažalobcovi(prislúchajúcich

k predmetnej čiastočnej úhrade) priznal tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku), nakoľko má za to, že
sú dôvodné, keďže žalobcovi prislúchajú a má nárok na ich zaplatenie do momentu čiastočnej úhrady –
keďže žalovaný zaplatil predmetnú sumu 3.588,- eur dňa 28.06.2023, keď až čiastočnou úhradou dlžnej
sumy došlo k zastaveniu ich plynutia. Súd preto v súlade so závermi odvolacieho súdu toto príslušenstvo
pohľadávky žalobcovi priznal ako je uvedené v rozhodnutí odvolacieho súdu , nakoľko je právnym

názorom odvolacieho súdu viazaný. Žalobca na pojednávaní doplnil , že odvolací súd opomenul úrok
8% ročne zo sumy 144 eur od 30.6.2023 do zaplatenia a to z dôvodu, že čiastočné plnenie žalovaného
súd priradil k najskôr splatným faktúram, kde v prípade faktúry č. 2021000140 zostala na uhradenie
len suma 780 eur a z toho vyplýva, že nebola celá splatená a z toho vyplýva aj následne uplatnený
úrok. Súd však tento úrok žalobcovi nepriznal, nakoľko nie je uvedený v záveroch odvolacieho súdu
a nakoľko žalobu vo zvyšku zamieta, žalobca nemá nárok na tento úrok , keďže súd považuje žalobu

vo zvyšnej časti za nedôvodnú. Čiastočnou úhradou dlžnej sumy došlo k zastaveniu plynutia úrokov vo
vzťahu k tejto sume a vo vzťahu k zvyšku úrokov , tieto súd nepriznal, nakoľko nepovažuje žalobu vo
zvyšnej časti za dôvodnú.

136. Keďže súd rozhodol o merite veci je povinný v zmysle Civilného sporového poriadku rozhodnúť aj

o nároku na náhradu trov konania.

137. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

138. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

139. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

140. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

141. Vzhľadom k uvedenému súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom § 255 ods.

1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 25,16 %. Rozhodol tak na základe toho, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 37,42
% (pomer sumy uplatnenej pôvodne v žalobe 9588,- eur a sumy 3588,- v časti ktorej bolo konanie
právoplatne zastavené, kde súd vzhliadol procesné zavinenie na strane žalovaného, nakoľko úhradu
sumy 3588,- eur žalovaný vykonal až po podaní žaloby ), pričom jeho neúspech v konaní je vo výške

62,58 % (v tejto časti bol úspešný žalovaný, úspech žalobcu je 37,42 %). Po odpočítaní oboch súm
62,58% - 37,42% sa vypočíta čiastočný úspech žalovaného , v rozsahu 25,16 % .

142. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol pri aplikácii ustanovenia § 396 CSP v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP, keď predmetom odvolacieho konania bolo celé rozhodnutie,

pričom odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku I. napadnutého rozsudku odmietol ako podané
neoprávnenou osobou a rozsudok v časti II. a III. Výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v rozsahu II. a III . výroku , žalobca mal v konaní
úspech v rozsahu 62,58 % (odvolanie vo vzťahu k I. výroku týkajúceho sa sumy 3588,- odmietnuté
a odvolanie proti II. a III. Výroku týkajúceho sa sumy 6.000,- eur zrušené a vrátené ), pričom jeho

neúspech v konaní je vo výške 37,42 % (v tejto časti bol úspešný žalovaný, úspech žalobcu je 62,58 %).
Po odpočítaní oboch súm 62,58% - 37,42% sa vypočíta čiastočný úspech žalobcu, v rozsahu 25,16 % .

143. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra
(§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) ( § 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365
ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.