Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124320546
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6124320546.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnej veci žalobcu: Náhradné

vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, právne zastúpený:
Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Műller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Závodská cesta
3911/24, Žilina, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 406,01 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 406,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne zo sumy 406,01 Eur od 06.05.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 01.08.2024
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 406,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne z uvedenej sumy od 06.05.2024 až do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 04.03.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody

bol A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody
došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Na to bezprostredne
nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 376/2024 zo dňa 04.03.2024, na
základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla
trval od 4.3.2024 do 20.3.2024, až do doručenia oznámenia o totálnej škode žalovaným, po ktorú
nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať.
Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného

motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla
vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 3742024 splatnú dňa 11.04.2024 na sumu 1380,01 EUR
s DPH za 17 dni, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj
jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala
náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného.
Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na
náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním

pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu
voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 27.03.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1380,01 EUR s DPH,
ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladovúčelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.
Žalovaný dňa 22.04.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 974 EUR. Žalovaný postupoval
v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe

svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu
zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov
na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového
vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne
legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy

predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej
faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa
žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti,
ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 03.05.2024 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP.
Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 18.04.2024 podľa oznámenia o poskytnutí poistného
plnenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 11.06.2024 platobný rozkaz, sp.
zn. 26Up/1164/2024 (č. l. 16 spisu), proti ktorému podal žalovaný odpor (č. l. 21 spisu). V podanom
odpore žalovaný uviedol, že dňa 4.3.2024 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda
na motorovom vozidle zn. BMW X5 s EČ: E., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A.

B. (ďalej len „poškodený"). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne
poisteného u žalovaného, číslo Poistnej zmluvy 6633013685, poistené vozidlo zn. Škoda Fabia s EČ:
F., poisteným bola spoločnosť JB Auto, s.r.o.. Po nehode si poškodený prenajal u žalobcu náhradné
vozidlo a to Zmluvou o nájme č. 376/2024 zo dňa 4.3.2024. V čase od 4.3 - 5.3.2024 (t.j. 2 dni)
si poškodený prenajal vozidlo zn. Porsche Macan, AT s EČ: E. s denným nájomným 170,-Eur s

DPH/deň, v čase od 6.3. (t.j. 15 dní) si poškodený prenajal náhradné vozidlo zn. Toyota C-HR, AT
hybrid s EČ: E. s denným nájomným 66,.Eur s DPH/deň. Po ukončení prenájmu žalobca vystavil
poškodenému Faktúru č. 03742024 na celkovú sumu 1.380,- Eur s DPH, v ktorej bolo zahrnuté aj
pristavenie a prevzatie vozidla v hodnote 50,-Eur s DPH. Vozidlo poškodeného bolo pri dopravnej
nehode tak poškodené, že žalovaný stanovil škodu na vozidle ako totálnu, t.j. neekonomickú, keď oprava

je vyššia ako všeobecná hodnota vozidla. Výšku škody po odpočítaní použiteľných zvyškov žalovaný
uhradil poškodenému. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom
jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu.
Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou
žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 27.3.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1.380,01 Eur s DPH, ktorej
postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne
vynaložených na nájom náhradného vozidla. Žalovaný dňa 19.4.2023 poskytol žalobcovi plnenie vo
výške 974,-Eur. Nepriznaný rozdiel 406,01 Eur je predmetom tohto súdneho konania. Žalovaný namietol
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatňovanie pomernej časti nákladov za prenájom náhradného

vozidla.Žalovanýzároveňuviedol,ženeuznalprenájomvplnejvýške17dní,keďžalovanýneakceptoval
prvé tri dni prenájmu náhradného vozidla, čo uviedol aj v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 19.4.2024,
kde vo Vyjadrení likvidátora k osobitostiam likvidácie bolo uvedené „Priznaná je primeraná doba
zapožičania náhradného vozidla 14 dni, v ktorej je zahrnutý čas od objednávky obhliadky poškodeného
vozidla732024doukončeniaprenájmu“.Pretozposkytnutéhoplneniežalovanýodpočítal406,01Eur(2

x 170 +1 x 66) a to z dôvodu, že konaním resp. nekonaním poškodeného došlo k neskoršiemu zahájeniu
likvidácie, čím sa celý proces likvidácie predĺžil. Žalovaný neakceptoval prvé tri dni z dôvodu, že právny
predchodca žalobcu napriek tej skutočnosti, že k dopravnej nehode došlo dňa 4.3.2024, tento dopravnú
nehodu nahlásil až 7.3.2024.

4. Žalobca v replike (č.l. 39 spisu) navrhol súdu, aby pokračoval v konaní na tunajšom súde s poukazom
na § 19 písm. b) CSP a zároveň uviedol, že odpor podaný žalovaným považuje za nedôvodný a
neopodstatnený. Žalovaný vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorá už
bola posúdená ako nedôvodná vo viacerých právoplatne skončených súdnych sporoch vedených proti
žalovanému na tom istom alebo obdobnom skutkovom základe. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v

spore o zaplatenie nákladov za prenájom náhradného vozidla poškodeným po dobu zotrvania jeho
vozidla v autoservise z dôvodu škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného bola ustálená
vo viacerých súdnych sporoch aj so žalovaným, napr. v konaní vedenom Okresným súdom Žilina
pod sp. zn. 17C/42/2019, ktorého rozsudok zo dňa 11.11.2019, sp. zn. 17C/42/2019-71 bol potvrdenýrozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, v ktorom odvolací
súd konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale
aj zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi. V zmluve

o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného
na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa
navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne
k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či
neexistenciunárokunanáhraduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidla.Zmluvaopostúpení

pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný
nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak
zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.
Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu.
Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku
na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného

nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Rovnaké závery konštatoval Krajský súd v Žiline aj
v spore, kde na strane žalobcu vystupovala spoločnosť SetCar sk, a.s., a to v rozsudku zo dňa
28.05.2021, sp. zn. 8Co/53/2021. K nutnosti a účelnosti doby prenájmu náhradného vozidla uviedol,
že žalovaný v podanom odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z dôvodu neprimeranej doby trvania
nájmu náhradného vozidla, pričom spochybňuje okolnosti začatia nájmu náhradného vozidla nakoľko k

dopravnej nehode došlo dňa 04.03.2024, ale poškodený túto skutočnosť žalovanému oznámil až dňa
07.03.2024 a až vtedy mohlo zo strany žalovaného dôjsť k likvidácii uplatnených nárokov zo strany
žalovaného. Neuznal tak prvé tri dni prenájmu náhradného vozidla. Takýto postup zo strany žalovaného
je podľa nášho názoru absolútne nedôvodný a svojvoľný. poškodený škodu nahlásil bezprostredne
po obdržaní potrebných informácií na nahlásenie poistnej udalosti z policajnej správy, pričom do tejto

doby nedisponoval údajmi o vozidle vinníka, a tým pádom ani nemohol vedieť, v ktorej poisťovni si
má uplatňovať škodu, nakoľko pri predmetnej udalosti nebola spísaná správa o nehode kvôli zraneniu
vinníka. Túto skutočnosť poškodený potvrdil v čestnom prehlásení poškodeného, z ktorého vyplýva, že
zostranypoškodenéhonedošlokzákonomodporujúcemukonaniu,nakoľkoškodunahlásilbezodkladne
po získaní potrebných informácií na jej uplatnenie. Poškodený si tak splnil všetky povinnosti vyplývajúce

mu v súvislosti s uplatnením náhrady škody, ktoré mu z toho plynú. Žalovaný vôbec neberie do
úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z
užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby
trvania nájmu predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, pričom máme za to, že takýto
postup nemožno akceptovať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa

12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018 a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 12.08.2024 (č.l. 51 spisu) uviedol, že naďalej zotrváva na nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vo vzťahu k neakceptovaniu 3 dní prenájmu vozidla uviedol, že
tým, že poškodený oznámil žalovanému až po troch dňoch škodovú udalosť, predĺžil u žalovaného

proces likvidácie a tým aj prenájom náhradného vozidla. Žalovaný uviedol, že poškodený mal informácie
o vinníkovi už v deň vzniku nehody, kedy podpísal Zmluvu o nájme, kde sú uvedené všetky potrebné
informácie o vinníkovi dopravnej nehody.

6.Súdnáslednevovecinariadilpojednávaniena21.11.2024,ktorévykonalzaúčastiprávnejzástupkyne

žalobcu, žalovaná sa nariadeného termínu pojednávania nezúčastnila, nepožiadala z dôležitých
dôvodov o odročenie pojednávania.

7. Pred vyhodnotením samotného nároku sa súd zaoberal žalovaným namietanou miestnou
príslušnosťou.

8. Podľa § 19 písm. b) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd,
v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.

9. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.10. Žalobca v konaní vzhľadom na miesto vzniku poistnej udalosti, navrhol, aby konanie prebiehalo
na Okresnom súde Žilina. Žalovaný má v uvedenom mieste pobočku, čo prispieva k zachovaniu jeho
procesných práv v konaní a uviedol, že výber miestne príslušného súdu v predmetnom prípade je daný

len žalobcovi. Pre prípad § 19 písm. b) CSP je dôležité miesto udalosti, ktorá zakladá právo na náhradu
škody. Civilný sporový poriadok hovorí iba o nároku na náhradu škody, pričom je irelevantné, z akého
titulu táto škoda má vzniknúť.

11. V obdobnom prípade Najvyšší súd SR, v konaní pod sp. zn. 9Ndc/55/2023 ako súd spoločne

nadriadený súdom konajúcim v skutkovo obdobnom prípade uviedol, že s ohľadom na predmet sporu
a návrh žalobcu je nutné prihliadať na § 19 písm. b) CSP, podľa ktorého je príslušným na prejednanie
sporu Okresný súd Žilina (k dopravnej nehode – škodovej udalosti – došlo v Žiline), rovnako aj napr.
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.12.2018, sp. zn. 11NcC/23/2018 a zo dňa 27.02.2018,
sp. zn. 2Ncb/3/2018.

12.Spoukazomnavyššiezmienenésúdustálil,ževkonaníjedanámiestnapríslušnosťtunajšiehosúdu.

13. Súd v predmetnom konaní vykonal dokazovanie a po vykonanom dokazovaní následne vec posúdil
podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

14. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu, a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených

nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak
poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

16. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)

poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

17. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka/.

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

19. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „občiansky zákonník“),

uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

20. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právood zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

21. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

22. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

23. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

24. Podľa § 525 ods. 1Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

25. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

26. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.

27. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

28. V prejednávanom spore je predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy
406,01 eur s príslušenstvom z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného
motorového vozidla za obdobie, po ktoré nebolo možné používať motorové vozidlo z dôvodu jeho
poškodenia pri dopravnej nehode s tým, že nárok poškodeného bol na žalobcu postúpený zmluvou o
postúpení pohľadávok.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že dňa 04.03.2024 došlo v Žiline k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. BMW X5 s EČ: E., ktorého držiteľom
v čase dopravnej nehody bol poškodený A. B.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla
zn. Škoda Fabia s EČV: F., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je

u žalovaného evidovaná pod č. 9535132414. Rovnako nesporné bolo, že v dôsledku dopravnej nehody
si poškodený za účelom zabezpečenia svojich potrieb z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla,
zapožičalvozidloužalobcu,atovozidlozaprvétridniprenájmuvozidloznačkyPorscheMacan,ATsEČ:
E.aod3-tiehodňavozidloznačkyToyotaC-HR,AThybridsEČ:E..Uvedenéskutočnostivkonaníneboli
rozporované, pričom vyplývajú zo zmluvy o nájme č. 376/2024 zo 04.03.2024 (č. l. 6 spisu), v zmysle

ktorej žalobca poskytol poškodenému – p. A. B. vozidlo Porsche Macan od 04.03.2024 do 05.03.2024
za denné nájomné 220 eur, zmluvné nájomné v sume 170 eur, s poplatkom za pristavenie a odobratie
vozidla v sume 50 eur a v čase od 06.03.2024 do 20.03.2024 vozidlo zn. Toyota za denné nájomné:
77 eur a zmluvné nájomné 66 eur, bez poplatku za pristavenie vozidla. Poškodený mal vypožičané
vozidlá po dobu 17 dní, t.j. od 04.03.2024 do 20.03.2024. Za nájom vozidla žalobca (právny nástupca

poškodeného) vyúčtoval poškodenému faktúrou č. 03742024 (č. l. 8 rub spisu) zo dňa 27.03.2024
splatnou dňa 11.04.2024 sumu 1 380,01 eur. V sume 1 380,01 eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok
za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 50,- eur. Uvedené skutkové okolnosti
boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich
pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

30. Poškodený následne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, a to Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 27.03.2024. Táto skutočnosť vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky(č. l. 11 spisu) a z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27.03.2024 adresovanej žalovanému (č.
l. 10 spisu).

31. Žalovaná v konaní namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Otázka aktívnej legitimácie
bol v konaniach s obdobným predmetom riešená opakovane a v zmysle rozhodnutí vyšších súdnych
autorít je aj judikovaná.

32. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú aktívnu legitimáciu žalobcu, je potrebné uviesť, že aktívnou

legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo si
ten-ktorý hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou
súdneho konania.

33. V predmetnom prípade súd ustálil, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný na podanie
žalobného návrhu a to z toho dôvodu, že postúpením pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom

a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu v súlade s § 524 Občianskeho
zákonníka.

34. Súd je toho názoru, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.03.2024, uzavretou medzi
žalobcom ako postupníkom a poškodeným A. B. ako postupcom, došlo k platnému postúpeniu žalovanej

pohľadávky vo výške 1 380,01 eur z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona o PZP na
náhradu účelne vynaložených nákladov na nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so
škodou zo dňa 04.03.2024 na vozidle BMW X5, EČ: E.. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplynulo,
že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky
a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom postupník si

bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

35. S prihliadnutím na uzavretú dohodu zmluvných strán súd zastáva názor, že vzájomné nároky
zmluvných strán na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné
vozidlo sa vzájomne započítali, čím došlo k zániku dvoch vzájomne existujúcich a platných pohľadávok,

a to pohľadávky postupníka – žalobcu a zároveň prenajímateľa, ktorý mal v čase uzavretia zmluvy
existujúcu pohľadávku voči poškodenému z titulu neuhradenej faktúry na základe zmluvy o nájme
motorového vozidla vo výške 1 380,01 eur s existujúcou pohľadávkou poškodeného na zaplatenie
odplaty vo výške 1 380,01 eur na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2024,
ktoré vzájomné pohľadávky sa okamihom uzavretia uvedenej zmluvy stretli, a teda vzájomne zanikli.

K namietanému zániku pohľadávok súd dodáva, že v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka k zániku
dochádza v tom okamihu, kedy sa vzájomne splatné pohľadávky stretnú, započítanie nenastáva už touto
skutočnosťou, ale až prejavom vôle dlžníka, že právo na započítanie využíva, čo je práve prípad danej
veci.

36. V posudzovanej veci žalobca ako postupník dôvodne uplatňuje proti žalovanému pohľadávku,
ktorú nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2024 uzavretej medzi
žalobcom ako postupníkom a postupcom – poškodeným, ktorou zmluvou došlo zároveň k vysporiadaniu
záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Predmetná pohľadávka
poškodeného mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu

škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok škodovej udalosti. Nie je totiž žiadna pochybnosť
o tom, že stret vozidiel pri uvedenej škodovej udalosti bol skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku
vzniku škody spočívajúcej v nákladoch na náhradné vozidlo. Postúpená pohľadávka mala charakter
budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej
zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Identifikovaná pohľadávka bola

existujúca, vyjadrená určito a bez pochybností bola identifikovateľná. Postúpená pohľadávka môže byť
iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná.

37. Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku (uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2017). V posudzovanej veci uzavretou zmluvou o postúpení

pohľadávky došlo jednak k odplatnému postúpeniu pohľadávky a súčasne k započítaniu vyúčtovaného
nájomného za náhradné vozidlo s odplatou za postúpenie pohľadávky, teda k vyporiadaniu záväzkov
medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, čo zákon nevylučuje. Žalobca
tak platne nadobudol postúpenú pohľadávku poškodeného, postúpením pohľadávky vstúpil do práva povinnosti poškodeného, čím je v konaní daná jeho aktívna legitimácia. Súd sa nestotožnil ani
s námietkou žalovaného v otázke neplatnosti zmluvy o postúpení, keď súd ustálil, že sa jedná o určitý
právny úkon, podpísaný oboma zmluvnými stranami.

38. Tak, ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku, v konaní bolo nesporné spôsobenie škody na
motorovomvozidlepoškodenéhoatovozidlompovinnezmluvnepoistenýmužalovaného.Rovnakobolo
nesporné, že poškodený si po dobu opravy vozidla prenajal náhradné motorové vozidlo a to po dobu od
04.03.2024 do 20.03.2024, za čo mu žalobca vyúčtoval sumu 1 380,01 eur, ktorá suma v sebe zahŕňa

nájomné a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 eur. V tejto súvislosti súd uvádza, že
v konaní nebola sporná výška denného nájomného, ako ani vznik nároku za poplatok za pristavenie
vozidla, vrátane jeho výšky.

39. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalovaný uhradil právnemu nástupcovi poškodeného, t.j. žalobcovi
sumu 974 eur a to nájomné za obdobie 14 dní, v ktorej je zahrnutý čas od objednávky obhliadky

poškodeného vozidla 07.03.2024 do ukončenia prenájmu, keď žalovaná nerozporovala v konaní, ako
ani v oznámení o poistnom plnení výšku denného nájomného, ako ani poplatok za pristavenie vozidla
vo výške 50 eur, napriek tomu žalobcovi uhradila iba sumu 974 eur, ktorá suma nezodpovedá tvrdenej
náhrade za 14 dní prenajatého náhradného vozidla vrátane poplatku za pristavenie vozidla (žalovaná
netvrdila, že rozporuje aj poplatok za pristavenie vozidla vo výške 50 eur). Uvedená skutočnosť vyplýva

z Oznámenia o poistnom plnení, keď žalovaná v konaní pred súdom nezdôvodnila nijakým spôsobom
zníženie sumy poistného plnenia za poskytnutie prenajatého vozidla, keď tvrdila, že reparuje nájomné
za 14 dní, čo však nezodpovedá sume vyplývajúcej z faktúry a v tejto časti v konaní neprodukovala
žiadne skutkové tvrdenia.

40. Žalovaná v konaní uviedla, že neuznala nárok na náhradu zaplateného nájomného v čase
04.03.2024 do 06.03.2024 z dôvodu, že poškodený oznámil žalovanému až po troch dňoch škodovú
udalosť, predĺžil u žalovaného proces likvidácie a tým aj prenájom náhradného vozidla.

41. Zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná v konaní nerozporovala, vyplýva, že k poistnej

udalosti, z ktorej vzniku plynú poškodenému nároky, bola privolaná Polícia SR. Uvedená skutočnosť
vyplýva aj z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise. Žalobca v konaní tvrdil, že po vzniku poistnej
udalosti bolo na miesto privolané zároveň vozidlo záchrannej služby, keď druhý účastník dopravnej
nehody bol priamo z miesta nehody prevezený do nemocnice. Je teda zrejmé, že nebolo v možnostiach
ani schopnostiach poškodeného zistiť údaje o ďalšom vodičovi, čo bol aj dôvod, pre ktorý nedošlo

k spísaniu Správy o nehode na mieste vzniku poistnej udalosti. Informácia o zranení vinníka – vodičky
druhého motorového vozidla vyplýva aj z Relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody
predloženej súdu zo strany žalovaného. Poškodený nahlásil poistnú udalosť bezprostredne po tom, čo
zistil potrebné informácie o druhom účastníkovi dopravnej nehody. Skutočnosť, že sú údaje o druhom
účastníkovi dopravnej nehody uvedené v Protokole o prenájme náhradného vozidla bez ďalšieho

neznamenajú, že poškodený mal ozajstnú vedomosť o všetkých identifikačných údajoch druhého
účastníka dopravnej nehody, o to viac, keď z vyjadrenia žalobcu vyplýva mechanizmus elektronického
vpisovania niektorých parametrov do protokolu o prenájme náhradného vozidla. Z čestného vyhlásenia
poškodeného vyplýva, že poškodený sa o identifikačných údajoch vinníka dopravnej nehody (druhý
účastník) dozvedel až po obdržaní správy od polície, keď dovtedy si tým pádom nemohol uplatniť

škodu v poisťovni. Zároveň však súd uvádza, že v súlade s § 10 ods. 1 písm. a) zákona o PZP,
poistený je povinný oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak
vznikla na území Slovenskej republiky. V predmetnom prípade poškodený neporušil svoju právnu
povinnosť nenahlásenia škodovej udalosti v lehote 15 dní odo dňa jej vzniku, pričom s ohľadom na
priebeh poistnej udalosti (privolanie záchrannej služby a polície) nie je možné konštatovať, že by jeho

konaním došlo k zámernému predlžovaniu procesu likvidácie u žalovaného a tým aj k predlžovaniu
nájmu náhradného vozidla. Súd má potom za to, že krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným
určením doby trvania nájmu predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. V konaní bolo
preukázané, že je daná príčinná súvislosť medzi vznikom poistnej udalosti (dopravnej nehody), za
ktorú zodpovednosť nesie vodič vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, keď žalovaný

v konaní ani nerozporoval, že by došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti, iba bezdôvodne sám ustálil,
že (pravdepodobne, keď uvedené skutočnosti nekonkretizoval) nie je daná príčinná súvislosť medzi
dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou, v dôsledku ktorej poškodený nemohol užívať svoje
motorové vozidlo a zapožičaním náhradného vozidla od prvého dňa, kedy nemohol poškodený svojevozidlo využívať. K tomu súd zdôrazňuje, že je daná príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou
a nemožnosťou užívať vlastné motorové vozidlo poškodeného, v dôsledku čoho bol poškodený nútený
zabezpečiť si iné, náhradné vozidlo za účelom zabezpečenia svojich potrieb vyplývajúcich z vlastníctva

a využívania svojho vlastného motorového vozidla, ktorú možnosť užívať stratil v dôsledku zavinenia
osobyvozidlo,ktoréjepovinnezmluvnepoistenéužalovanéhoatoodprvéhodňaprenájmunáhradného
vozidla.

42. S poukazom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu

nájomného v rozsahu celej preukázanej doby trvania nájmu a to od 04.03.2024 do 20.03.2024, t.j.
v rozsahu 17 dní.

43.Zfaktúryč.03742024 vyplýva,žežalobcafakturovalpoškodenémumimoinépoplatokzapristavenie
a prevzatie vozidla vo výške 50 eur a to na základe dohody okrem iného na cene denného nájomného,
zmluvného nájomného a poplatku za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50 eur. Z uvedených

dôkazných prostriedkov vyplýva, že poplatok za pristavenie vozidla bol explicitne v nájomnej zmluve
dojednaný. Žalovaná v konaní nerozporovala povinnosť úhrady predmetného poplatku, v konaní
neprodukovala skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné usudzovať, že by podľa žalovanej žalobcovi
neprináležal nárok na zaplatenie poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla.

44. Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla,
v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanej opodstatnený. Je však nutné uviesť, že sa musí jednať
o náklady vynaložené nutne a účelne. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so
zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej
udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovanej, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná.

Poškodený, teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo
užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto
náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho
nároku poškodenia. Poškodený bol nútená vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového
vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo.

Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu účelne vynaložených
nákladovnanájomtohtonáhradnéhomotorovéhovozidla.Skutočnouškodoubolonájomnézaprenajaté
motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá
klient žalovanej. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného
automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku

svojho automobilu, ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú
škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto
škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané
tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada
nákladov za používanie motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej

udalostipoužívaťsvojemotorovévozidlo.Pokiaľišloovýškunákladovztituludobynájmunazapožičanie
náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie
prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené
na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal.
Poškodený, resp. v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti

nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby
opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré
náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať
svoje vlastné vozidlo.

45. Aj v zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie

vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.
(R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).46. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod nepriznať žalobcovi ako právnemu nástupcovi
poškodenej náklady nájmu v plnej fakturovanej výške, pokiaľ žalovaná namietala dobu trvania nájmu
náhradného vozidla. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka

je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle
ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti
a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej nemohla
poškodená užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku
čoho si musela prenajať vozidlo - až do doručenia krycieho listu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že

skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo. Súd zároveň konštatuje, že podľa jeho
názoru je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody spôsobenej dopravnou nehodou a nákladmi
za prenájom vozidla v celom rozsahu, tzn. aj pred dobou, kedy poškodený nahlásil škodovú udalosť
žalovanej, keď je zrejmé, že žalovaná sama čakala na závery Polície SR, tak ako to vyplýva
z predloženého záznamu žalovanej.

47. Súd je teda toho názoru, že žalobcovi prináleží náhrada nájomného za obdobie celý fakturovaných
17 dní, ako aj náhrada za fakturovanú časť vo výške 50 eur za pristavenie vozidla, ktorá suma nebola
zo strany žalovanej rozporované. Žalobca vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla
podľa zmluvy o nájme a to faktúrou č. 03742024 sumu 1 380,11 eur s dph, 1 150,01 eur bez dph. Pri
zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 974 eur, je potom

žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 406,01 eur uplatnená dôvodne (fakturovaná
suma: 1 380,11 eur s dph – uhradená suma: 974 eur = priznaná suma: 406,01 eur) a toto právo bolo
žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa
§ 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych
ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania

súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

48. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na
poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 06.05.2024 tak, ako si to žalobca v konaní uplatnil, keď posledný
deň, kedy mohla žalovaná žalobcovi poskytnúť plnenie bolo 03.05.2024 v súlade s § 11 ods. 7 zákona

o PZP. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je tak žalovaná podľa názoru žalobcu
v omeškaní od nasledujúceho dňa. V danom prípade si žalobca (ako právny nástupca poškodeného)
priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP proti poisťovni. Pokiaľ poisťovňa
nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom,
dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania,

ktorý základ je daný v § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka. V predmetnom prípade má súd pri aplikácii
§ 11 ods. 7 Zákona o PZP a § 517 ods. 1 občianskeho zákonníka za to, že na strane žalovaného
dôjde k omeškaniu, keď žalovaná nevyplatí uplatnené nároky, rozdiel nastáva iba v lehote, odkedy
k omeškaniu dôjde. Súd preto žalobcovi z priznaného žalovaného nároku priznal aj úrok z omeškania
vo výške 9,5 % (základná úroková sadzba ECB k 1. dňu omeškania + 5 percentuálnych bodov), a

to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a to od 14.12.2022, t.j. od dňa uplatneného žalobcom, keď mu vznikol nárok na
úroky z omeškania od nasledujúceho dňa plynúceho od uplynutia 15 dní odo dňa skončenia prešetrenia
poistnej udalosti (ktoré bolo skončené dňa 18.04.2024) v súlade s § 11 ods. 7 ZPZP, a to aj s poukazom
na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021.

49. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zaviazal žalovanú, aby žalobcovi v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku uhradil sumu 406,01 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od
06.05.2024 do zaplatenia.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi
ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.