Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/138/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122212842
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7122212842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom
v C., D. XXX/XX, zastúpený JUDr. Jozefom Göblom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Pytliacka 15,
žalovaným: 1/ E. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom v C., B. XXXX/XX, 2/ G. H., narodená XX.XX.XXXX,
bytom v C., H. X, 3/ I. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom v C., K. XXX/X, žalované 1/ až 3/ zastúpené
Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom v Košiciach, Tajovského 17, IČO: 50 164 988, 4/ L. M. G.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom v C., E. XXXX/XX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, v konaní o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 14.
marca 2024, sp. zn. 19C/3/2022

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 14. marca 2024, č.k. 19C/3/2022-229.

Žalovaní 1/ až 4/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 14. marca 2024 č.k.
19C/3/2022-229 zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/ až 4/ k nehnuteľnosti vedenej
pre okres Košice I, obec C. - C., katastrálne územie C. na LV č. XXXX evidovanej ako parcela registra

KN E, parcela č. 11891 o výmere 4 352 m2, druh pozemku orná pôda, a to tak, že nariadil predaj
nehnuteľnosti s tým, že výťažok z predaja nehnuteľnosti bude rozdelený medzi strany sporu podľa výšky
ich spoluvlastníckych podielov, a to žalobcovi v podiele 2/6, žalovanej 1/ v podiele 1/12, žalovanej 2/ v
podiele 1/12, žalovanej 3/ v podiele 1/6 a žalovanému 4/ v podiele 1/3 (výrok I.), vo zvyšnom rozsahu
žalobu zamietol (výrok II.). Vyslovil, že žalovaní 1/ až 4/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu
k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. C. dôvodiac, že strany majú spornú nehnuteľnosť v
podielovom spoluvlastníctve, nevedia sa dohodnúť na ďalšom hospodárení s podielmi, bolo niekoľko
pokusov o mimosúdnu dohodu, žalobca má záujem nehnuteľnosť užívať, požaduje reálne rozdelenie,
pričom na parcele, ktorá vznikne reálnym rozdelením plánoval postaviť rodinný dom pre seba a svoju
rodinu. Žiadal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely č. 1606/122,
1606/124 a žalovaní sa stali podielovými spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely č. 1606/123 a 1606/53

podľa výšky ich súčasných spoluvlastníckych podielov.

3.1 Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. C. ako parcela registra KN E č. 11891 o výmere 4352 m2,druh pozemku orná pôda vo veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobca v podiele 2/6 k celku, žalovaná
1/ v podiele 1/12 k celku, žalovaná 2/ v podiele 1/12 k celku, žalovaná 3/ v podiele 1/6 k celku a žalovaný
4/ v podiele 1/3 k celku.

3.2 Z geometrického plánu č. 46/2020 vypracovaného D. D. dňa 19.05.2020 zistil spôsob navrhovanej
reálnej deľby spornej nehnuteľnosti na parcely č. 1606/122 o výmere 1451 m2, parcelu č. 1606/123 o
výmere 393 m2 a parcelu č. 1606/124 o výmere 46 m2.

4. Právne vec posúdil podľa ust. § 136 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len

OZ), § 21 ods. 1, § 23 ods. 1, § 24 ods. 3 písm. a/ zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom, § 185 ods. 2, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 153 ods. 1 CSP.

5. Súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní bola žaloba podaná jedným z podielových
spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti (p.č. 11891 KN E), pričom všetci ostatní podieloví spoluvlastníci
sú stranami sporu, a preto je splnená podmienka vecnej legitimácie aj nerozlučného procesného

spoločenstva.

6.1 Pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd konštatoval, že je viazaný
poradím spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na uvedené sa zaoberal
v poradí prvou možnosťou, a to reálnou deľbou nehnuteľnosti. Žalobca v konaní navrhol reálnu

deľbu tak, že v prednej časti spornej parcely je možná výstavba rodinného domu, ktorý zámer bol
vyjadrený v geometrickom pláne, podľa ktorého by reálna deľba mala spočívať vo vzniku parciel č.
1606/122 o výmere 1451 m2 a č. 1606/124 o výmere 46 m2, ktoré by mal do výlučného vlastníctva
získať žalobca. Následne parcela č. 1606/123 o výmere 393 m2 a zvyšok spornej parcely by mali
nadobudnúť žalovaní 1/ až 4/ do podielového spoluvlastníctva. Žalovaní s uvedeným spôsobom

rozdelenia nehnuteľnosti nesúhlasili, argumentovali tvarom pozemku, ktorý je predmetom sporu, počtom
spoluvlastníkov, veľkosťou ich spoluvlastníckych podielov, nezabezpečením prístupu k novovzniknutým
pozemkom pre nepreukázanie zámeru odovzdania parcely č. 1606/124 do vlastníctva mesta a
možnosťou účelného využitia pozemku, ako aj potrebou finančného vyrovnania medzi stranami sporu.
Vo vzťahu k predmetným skutkovým tvrdeniam žalobca v priebehu celého konania nezaujal žiadne

stanovisko.
6.2 Súd sa stotožnil s týmito tvrdeniami žalovaných aj vzhľadom na vykonané dôkazy. Konštatoval,
že tvar pozemku (dlhý a úzky), účelnosť využitia pozemku vzhľadom na vyjadrenie mesta, počet
vlastníkov a veľkosti ich spoluvlastníckych podielov by neumožňovali učiniť spravodlivú reálnu deľbu
tohto pozemku medzi podielových spoluvlastníkov bez finančného vyrovnania. Pre účely reálnej deľby

by vzhľadom na mestom deklarovaný charakter časti pozemku (stavebná a nestavebná časť pozemku)
a hodnotový nepomer bolo nutné riešiť aj finančné vyrovnanie strán sporu. Súd sa zaoberal aj otázkou,
či žalobca disponuje potrebnými finančnými prostriedkami na splnenie povinnosti poskytnúť primeranú
náhradu ostatným spoluvlastníkom a z uvedeného dôvodu žiadal od žalobcu preukázanie jeho bonity.
Žalobca však v priebehu celého konania nereagoval na výzvu súdu a svoju bonitu nepreukázal, preto

súd považoval reálnu deľbu pozemku s určením vlastníctva žalobcu k hodnotnejšej časti pozemku
so súčasným finančným vyrovnaním ostatných spoluvlastníkov za neúčelnú. Zároveň poukázal aj na
zákonnú úpravu zákazu drobenia pozemkov, s ktorou argumentáciou žalovaných sa stotožnil vzhľadom
na to, že žalobcom navrhovanou deľbou by napriek výnimke z tohto zákazu podľa § 24 ods. 3 písm.
a/ zákona č. 180/1995 Z.z. vznikol pozemok bez účelu na výstavbu vo výmere 2855 m2, teda pod

3000 m2, čo zákon neumožňuje. Aj v prípade, ak by súd zvážil reálnu deľbu pozemku tak, aby bol
rešpektovaný zákonný zákaz drobenia pozemkov, posudzoval túto skutočnosť v kontexte preukázania
bonity, a teda schopnosti žalobcu vysporiadať ostatných podielových spoluvlastníkov vzhľadom na
hodnotový nepomer eventuálne získaný takouto reálnou deľbou.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní neboli tvrdené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by súd nemal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo druhým a tretím spôsobom,
súd sa zaoberal možnosťou vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom. Všetky strany sporu však v priebehu konania uviedli, že nemajú záujem
o prikázanie celej veci za náhradu, preto súd dospel k záveru, že ani tento spôsob vyporiadania

neprichádza do úvahy. Z uvedených dôvodov vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tretím spôsobom,
a to nariadením predaja spornej nehnuteľnosti a rozdelením výťažku z predaja medzi podielových
spoluvlastníckych podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Podotkol, že tento spôsob navrhli
žalovaní a na poslednom pojednávaní v tejto veci tento spôsob odsúhlasil aj samotný žalobca. Súddoplnil, že k zániku spoluvlastníctva dochádza až dňom, v ktorom dôjde k predaju veci, takže do
tohto okamihu môžu spoluvlastníci nakladať so svojimi podielmi, a to napriek tomu, že už bolo súdom
rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva.

8. Žalobca sa v konaní domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva aj k pozemku č.
1606/53, k.ú. C.. Vo vzťahu k väčšej časti tohto pozemku s výnimkou vyporiadanej parcely č. 11891,
ktorá tvorí súčasť tejto parcely č. 1606/53 absentuje vecná legitimácia strán sporu, keďže títo nie sú
evidovaní ako vlastníci uvedenej parcely, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Konštatoval, že žalovaní
v tomto konaní boli procesne úspešní, preto majú nárok na náhradu trov konania. Súd napriek tomu,
že žalobcovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu pri rozhodnutí o trovách
konania vzal do úvahy procesný postup žalobcu v predmetnom konaní, jeho zotrvanie na žalobnom
návrhu v jeho pôvodnom znení napriek jeho rozporu s právnou úpravou, jeho nezáujem o vyriešenie veci

a obštrukčné konanie, kedy napriek svojej procesnej pozícii žalobcu neposkytol súdu vyjadrenia v rámci
prípravy pojednávania, nezúčastnil sa prvého pojednávania konaného dňa 29.01.2024, neinformoval
sa o priebehu a výsledkoch tohto pojednávania, nereagoval na výzvu súdu na preukázanie bonity,
obštrukčne žiadal o odročenie ďalšieho vo veci nariadeného pojednávania a zotrval na žalobe v časti,
v ktorej strany sporu nemajú vecnú legitimáciu. Súd opätovne preskúmal majetkové pomery žalobcu

a dospel k záveru, že neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd
nemal náhradu trov konania žalovaným priznať. Čo sa týka rozsahu náhrady trov konania vo vzťahu
k zamietnutej časti žaloby, vo vzťahu ku ktorej nebola daná vecná legitimácia strán sporu súd dospel
k záveru, že v danom prípade vznikol žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
a žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných na náhradu trov konania.
10.2 Následne charakterizoval jednotlivé odvolacie dôvody ako aj ust. § 3 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka a poukázal na základné princípy Civilného sporového poriadku. K jednotlivým odvolacím

dôvodom uviedol, že viac ako päť rokov sa pokúša s nehnuteľnosťou niečo urobiť, oslovoval
spoluvlastníkov, pozýval na stretnutia, jednal a len vďaka žalobcovi zostali len 5 podieloví spoluvlastníci
oproti pôvodnému stavu, keď ich bolo 15. Na predmetnej nehnuteľnosti nie sú postavené žiadne stavby.
Keďže sa nevedia podieloví spoluvlastníci dohodnúť na ďalšom hospodárení s ich podielmi, bol nútený
podať tento návrh. Pokúšal sa vec riešiť mimosúdne, ale bezúspešne. Vyzval dňa 01.10.2020 všetkých

podielových spoluvlastníkov listom s označením „návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva“. Stretnutia sa zúčastnilo pár spoluvlastníkov, ale nedohodli sa na ničom, táto patová
situácia trvá dodnes. Žalobca nemá väčšinový spoluvlastnícky podiel, preto platne nemôže nakladať
svecou,resp.vykonávaťakékoľvekzásahydonejbezsúhlasuostávajúcichspoluvlastníkov,resp.mohol
tak urobiť len na základe rozhodnutia súdu. Má záujem predmetnú nehnuteľnosť užívať so všetkým, čo

k tomu patrí. Uviedol, že súd spochybnil majetkové pomery žalobcu a jeho deklarovanú snahu postaviť
pre svoju rodinu dom na danom pozemku. Podotkol, že žalobca má manželku a dve malé deti, manželka
je na rodičovskej/materskej dovolenke. Spoločnosť, v ktorej figuruje žalobca v Česku je spoločnosťou
viac ako 10 rokov nevykonávajúcou žiadnu činnosť a nemá žiaden príjem. Ako je viditeľné z výpisu
z obchodného registra, ide o rodinnú príbuzenskú firmu. Byt na D. N. vlastní brat žalobcu, ktorému ho

darovala ich mama. Je to tzv. rodičovský byt. To, že na LV figuruje ako vlastník jej ďalší syn, brat žalobcu,
je len formálnym znakom. Toto konajúci súd neskúmal, nevenoval sa týmto faktom, ale autoritatívne
rozhodol. Súd spochybnil majetkové pomery žalobcu a jeho snahu stavať dom pre rodinu. Má veľa
možností, ako môže stavať rodina dom. Jednou z možností je hypotekárny úver, ďalšou je pomoc rodiny
či cez pôžičky alebo dary. Stavať dom je otázkou niekoľkých rokov, nie pár dní, ale začať treba a prvým

krokom je mať aspoň pozemok. Žalobca od počiatku bol jediným zo spoluvlastníkov, ktorý komunikoval,
oslovoval ostatných, rokoval, prosil, žiadal, ale bez odozvy. Všetci žalovaní boli pasívni a čakali, čo
bude s nehnuteľnosťou a ako to dopadne. Nikto nemal záujem seriózne jednať a dohodnúť sa. V tejto
situácii je nemožné zotrvať v spoluvlastníctve a jedine žalobca prejavil aktivitu a seriózny záujem niečo
s touto situáciou urobiť. Robil konkrétne kroky, zopakoval, že trvá to päť rokov. Pokiaľ ide o priznané

trovy konania v prospech žalovaných zastáva názor, že je to v rozpore s ust. § 255 ods. 2 CSP. Poukázal
na špecifiká konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré vychádza zo zásady,
že nikoho nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníctve a v ktorom súd nie je viazaný návrhmi strán. Za
spravodlivé považuje, že pri rozhodnutí o trovách konania každý sám zo spoluvlastníkov znáša svojenáklady konania. Rozhodovanie o trovách konania by nemalo byť len mechanickým posudzovaním
výsledku sporu bez komplexného rozhodnutia vo veci. Rozhodnutie o trovách konania má byť zrejmým
a logickým uskutočnením konania. Aj rozhodnutie o trovách konania má byť spravodlivé.

10.3 Následne namietal, že rozhodnutie je nepresvedčivé a tiež nepreskúmateľné. Konajúci súd porušil
zásadu, resp. princíp formálnej pravdy a nezohľadnil princípy Civilného sporového poriadku a dobré
mravy, ktoré sa jednoznačne na daný prípad majú vzťahovať, a to najmä na ochranu žalobcu. Poukázal
aj na rozhodnutia ústavného súdu, ktoré sa venujú otázke náležitého odôvodnenia rozhodnutia.
10.4Rovnakopoukázalnato,žesúdporušilzásadurovnostiúčastníkovpredsúdom,postupkonajúceho

súdu musí byť transparentný a spätne preskúmateľný, tzn. má to byť vyjadrené v odôvodnení
rozhodnutia, konajúci súd musí odôvodniť svoj postup. Každé odôvodnenie má mať určitú kvalitu
a obsah. Účastník nemá právo, aby súd vykonal všetky jeho dôkazy, má preto navrhnúť dôkazy
a súd rozhodne, ktoré vykoná a ktoré nie. Jednoznačne však musí odôvodniť, prečo niektoré dôkazy
nevykonal a najmä od jedného účastníka sporu, prečo neprihliadol na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli
z vykonaných dôkazov a na ktoré zistenia prihliadol. Závažnejšie porušenia videl v svojvôli konajúceho

súdu, rozpor v hodnotení, postupe, aplikácii a výklade práva. Ide tu o logický a racionálny ako aj vecný
rozpor. Došlo k nesprávnym právnym záverom, takisto konajúci súd nesprávne vyhodnotil skutkové
zistenia, ktoré odvodil z vykonaných dôkazov. Súd nevyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti a absolútne neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a čo uviedli
účastníci. Opätovne poukázal na to, že žalovaní boli pasívni pri riešení vyporiadania ich podielového

spoluvlastníctva a žalobca bol od počiatku jediným zo spoluvlastníkov, ktorý komunikoval, oslovoval
ostatných, rokoval, prosil, žiadal, ale bez odozvy.

11. Žalovaný 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súhlasí s rozsudkom, so všetkými jeho
výrokmi. Odvolanie žalobcu je z obsahového hľadiska nesprávne, nesúrodé a vnútorne rozporné.

Zo samotného obsahu vyplýva, že nebolo podané z presvedčenia žalobcu, ale pre istotu. O zjavnej
zbytočnosti podaného odvolania svedčí už len samotný fakt, že s takýmto výrokom súhlasil samotný
žalobca. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani neuniesol bremeno tvrdenia. Dôvody odvolania
sú citovaním všetkých ustanovení odvolacích dôvodov bez konkrétneho súvisu s vecou. Skutkové
dôvody na odvolanie v danej veci v skutočnosti chýbajú. Absolútny exces predstavuje návrh žalobcu o

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemkom, ktorých účastníci nie sú podieloví spoluvlastníci.
Súd sa vysporiadal s podstatnými skutočnosťami, vykonal potrebné dôkazy, tie správne vyhodnotil
aaplikovalajsprávnuprávnunormu.Žalobcanijakonevyvrátil–vyholsavodvolanívšetkýmkonkrétnym
a podstatným bodom odôvodenia rozsudku v merite veci, čo potvrdzuje správnosť rozsudku. Veľkú časť
obsahu odvolania žalobcu tvorí citácia Ústavy SR, či iných právnych viet vyňatých z iných súdnych

rozhodnutí bez relevancie k tejto konkrétnej veci. Žalobca nevysvetlil, v čom malo dôjsť k porušeniu
rovnosti účastníkov konania, ako mu malo byť odňaté právo navrhovať dôkazy, ktoré dôkazy súd
nevykonal, na ktoré otázky súd nedal odpoveď a podobne. Aj obrana voči III. výroku o trovách konania
je nedostatočná. Žalobca správne uvádza, že rozhodovanie o trovách by nemalo byť mechanické
posudzovanie sporu. V daných intenciách súd postupoval, možno až nadštandardne, keď odôvodnenie

o výroku o trovách konania sa nachádza na dvoch celých stranách. Navrhol preto, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho
konania pre žalovaného 4/ v plnom rozsahu.

12. Žalované 1/ až 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že odvolanie žalobcu je v celom

rozsahu nedôvodné, nadbytočné a zjavne účelové. Žalobca v ňom neprezentoval žiadne skutočnosti
aargumentyspôsobiléprivodiťzmenurozhodnutiavoveci.Žalobcasámnapojednávanídňa14.03.2024
súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva a vyporiadaním tretím spôsobom, t.j. nariadením
predaja nehnuteľnosti a rozdelením výťažku z predaja nehnuteľnosti medzi strany sporu podľa výšky ich
spoluvlastníckych podielov. Žalované zotrvali na svojich písomných podaniach a ústnych prednesoch,

na ktoré poukázali. Žalované poukázali na to, že žalobca uviedol odvolacie dôvody iba všeobecne
bez toho, aby ich konkretizoval, v čom vidí ten ktorý odvolací dôvod. Nešpecifikoval akú vadu malo
mať konanie na súde prvej inštancie, ktoré malo mať následok údajne nesprávne rozhodnutie vo veci,
ktoré navrhnuté dôkazy súd nevykonal, neoznačil, ktoré skutkové tvrdenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom. Rovnako neuviedol, v čom má spočívať nesprávne právne posúdenie veci. Iba uvedením

všeobecnýchodvolacíchdôvodovvodvolaníbezbližšejšpecifikáciekonkrétnychokolnostíprípadunieje
splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti odvolateľa uviesť v odvolaní
odvolacie dôvody. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že oslovoval spoluvlastníkov, pozýval na stretnutia
a jednal, uviedli, že žiadnym spôsobom nepreukázal doručenie daných výziev ostatným podielovýmspoluvlastníkom – súčasným žalovaným. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania uviedli, že žalobca
bol povinný úplne a pravdivo opísať svoje majetkové pomery už v tlačive o oslobodení od súdnych
poplatkov a nie dodatočne, ako sa o to snaží, a už vôbec nie v odvolaní. Všetky skutočnosti týkajúce

sa majetkových a iných pomerov žalobcu uvedené na strane 6 odvolania sú vo vzťahu k odvolaniu
a odvolaciemu konaniu irelevantné. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil a priznal žalovaným 1/ až 3/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

13. Vyjadrenie žalovaných 1/ až 3/ ako aj žalovaného 4/ k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi

prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 06.07.2024. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené
neboli.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP

a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov(§365ods.1písm.b/-podľaobsahuodvolania,d/,e/,f/,h/CSP)adospelkzáveru,žeodvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

15. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1

CSP potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.11.2024 o 9.25 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 05.11.2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

17. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ CSP, t. j.
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e/), súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa obsahu odvolania
odvolací súd ustálil, že žalobca uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j.,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody uplatnené žalobcom v odvolaní nie
sú naplnené.

19. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, §
193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo

použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. K odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, odvolací súd
uvádza, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. To, že právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu
jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Rovnako Ústavný súd
Slovenskej republiky už opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.21. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria
pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať za
nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia.

Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne
ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne
vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu nevyhovel a závery, ktoré prijal primerane a
zrozumiteľne vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich

účelu, podstaty a zmyslu. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol v zmysle žaloby žalobcu a
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv.

22. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §

191 ods. 1,2 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd

stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť
rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené

podmienky pre zrušenie podielového spoluvlastníctva ako aj so spôsobom vyporiadania zrušeného
spoluvlastníctva.

25. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel
k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav, a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval

v prejednávanej veci.

26.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací
súd uvádza nasledovné:

27. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C., parc. KN E č. 11891.

28. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je
predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná (§ 141 ods. 1 OZ).

29. Podľa ust. § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielu a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

30. Podľa ust. § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

31. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť
spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov

nevyhovuje. Iba výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd takémuto návrhu nemusí
vyhovieť.32. Občiansky zákonník vo vyššie citovanom ustanovení upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné a musí ho
rešpektovať. Ak teda súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhoduje

rozsudkom, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného
podielového spoluvlastníctva. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob
vyporiadania sa týka obidvoch strán, takže môže aj proti vôli spoluvlastníka prikázať mu reálnu časť zo
spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo
spoluvlastník do rozhodnutia vlastnil v ideálnom pomere z veci. Preto ani súhlas všetkých účastníkov

konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal
spoluvlastníctvovrozporesospôsobmiaporadímuvedenýmvzákone.Lenvprípadeuzavretiasúdneho
zmieru si sami spoluvlastníci môžu zvoliť spôsob vyporiadania a ak zmier nie je v rozpore s hmotným
právom, súd ho schváli.

33. Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je rozdelenie veci medzi

spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je
reálne deliteľný. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle. Vec
musí byť deliteľná z technického hľadiska a jej rozdelenie musí byť aj funkčne opodstatnené, t.zn.,
že rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý
zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať

o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle (§ 118 OZ), a aby rozdelenie bolo
možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Ak je predmetom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, jeho rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického
plánu, overeného príslušnou správou katastra. V prípade stavieb okrem prípadov, keď nie je technicky
možné stavbu rozdeliť, sa za reálne nedeliteľnú stavbu považuje aj taká stavba, ktorú by bolo možné

rozdeliť iba pri vynaložení väčších nákladov na stavebné úpravy. Uvedená otázka reálnej deliteľnosti
nehnuteľnosti je otázkou odborného posúdenia znalcom z príslušného odboru.

34. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom, ktorí s tým súhlasia. Pri tomto druhom spôsobe vyporiadania podielového
spoluvlastníctva súd prihliada na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie
je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností,
ktoré sú v danej veci relevantné. Medzi tieto skutočnosti patrí aj schopnosť a včasnosť spoluvlastníka

(ktorému sa vec prikazuje) zaplatiť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom. Zákon zohľadňuje
variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude
vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu.

35. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej

veci a rozdelenie výťažku podľa podielov v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce.

36. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že povinnosťou súdu je v prvom rade vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo rozdelením veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a ďalšie spôsoby
vyporiadania prichádzajú do úvahy len v prípade, že vec nie je reálne deliteľná.

37. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými zásadami zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva dôsledne riadil, ak v prvom rade skúmal možnosti reálneho rozdelenia dotknutej parcely
podľa veľkosti podielov a ich účelného využitia.

38. Súd prvej inštancie po zistení stanovísk sporových strán, a najmä žalovaných, s ktorých námietkami
sa súd stotožnil a ktoré žalobca nespochybnil (žalovaní argumentovali tvarom pozemku, ktorý je
predmetom sporu, počtom spoluvlastníkov, veľkosťou ich spoluvlastníckych podielov, nezabezpečením
prístupu k novovzniknutým pozemkom pre nepreukázanie zámeru odovzdania parcely č. 1606/124 do
vlastníctva mesta a možnosťou účelného využitia pozemku, ako aj potrebou finančného vyrovnania

medzi stranami sporu z dôvodu nepomeru hodnôt pozemku, ktorý žiadal nadobudnúť žalobca (stavebný
charakter podľa vyjadrenia mesta) a pozemku, ktorý mal zostať žalovaným (nestavebný charakter podľa
vyjadrenia mesta), vrátane vyrovnania z dôvodu požiadavky žalobcu na väčšiu výmeru, ako mu podľa
spoluvlastníckeho podielu patrí), po oboznámení sa s vyjadrením mesta, geometrickým plánom narozdelenie nehnuteľnosti a po posúdení schopnosti žalobcu poskytnúť primeranú náhradu ostatným
spoluvlastníkom dospel k záveru, že reálnu deľbu pozemku nie je možné realizovať.

39. Súd správne poukázal aj na to, že žalobcom navrhovanou deľbou by napriek výnimke zo zákazu
podľa § 24 ods. 3 písm. a/ zákona č. 180/1995 Z. z. vznikol pozemok bez účelu na výstavbu vo výmere
2855 m2 (4352 - 1451 - 46), teda pod 3 000 m2, čo zákon neumožňuje. Vychádzajúc z uvedeného,
reálna deľba tak ako ju navrhol žalobca pre zákonný zákaz drobenia pozemkov neprichádzala do úvahy.

40. Vzhľadom na nesplnenie podmienky možnosti reálneho rozdelenia dotknutého pozemku sa súd
správne zaoberal druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci za
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd prihliadol na to, že strany sporu súdu v priebehu
konania uviedli, že nemajú záujem o prikázanie celej veci za náhradu, preto súd dospel k záveru, že ani
tento spôsob vyporiadania v danej veci do úvahy neprichádza.

41. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
pristúpil tretím spôsobom, a to nariadením predaja spornej nehnuteľnosti a k rozdeleniu výťažku medzi
podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov.

42. Nakoľko s uvedeným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva súhlasil aj samotný

žalobca a v odvolaní nevzniesol konkrétne námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení
vyvodených z vykonaných dôkazov ani proti právnemu posúdeniu, odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti (bod 31 až 37) a na tomto mieste
ho neopakuje.

43. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu týkajúcim sa zamietnutia žaloby ohľadne zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku O. XXXX/XX, k.ú. C., nakoľko v spore absentuje
vecná legitimácia strán sporu. Vychádzajúc z výkazu výmer geometrického plánu by uvedená parcela
mala byť evidovaná v KN C o výmere 420610 m2 ako trvalý tráv. porast.

44. Odvolací súd nahliadnutím do portálu katastra nehnuteľností zistil, že parcela KN C č. XXXX/XX, k.ú.
C. nie je evidovaná na LV, a teda nie je známy ani jej vlastnícky stav. Z uvedeného dôvodu ani nemohla
byť predmetom vyporiadania medzi stranami sporu.

45. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov konania.

46. Súd prvej inštancie na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP
vychádzajúc z úvahy, že žalovaní boli v spore plne úspešní. Zásada úspechu vo veci podľa ust. § 255
ods. 1 CSP sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku.

47. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o prípad, keď z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania medzi účastníkmi. Súd preto nie je viazaný žalobným
návrhom strany sporu. Môže podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadať iným spôsobom, než
navrhuje strana sporu. Môže tiež rozhodnúť o primeranej náhrade podľa ust. § 142 ods. 1 OZ v inej
výške, než strany požadujú, alebo zriadiť vecné bremeno podľa ust. § 142 ods. 3 OZ, aj keď to nikto

nenavrhoval.

48. Ak súd vyhovel návrhu a zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom, aký bol navrhnutý,
najmä ak sa odporca neúspešne bránil alebo navrhoval iný spôsob vyporiadania, niet zásadne prekážok,
aby súd použil ustanovenie § 142 O.s.p. o trovách konania (Z IV. str. 748).

49. Pre prípad zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva teda prichádza do úvahy aplikácia
ust. § 255 ods. 1 CSP, prípadnú tvrdosť možno korigovať použitím § 257 CSP.

50. Súd prvej inštancie správne prihliadol na to, že pri vyporiadaní boli žalovaní plne úspešní (pri zrušení

podielového spoluvlastníctva boli úspešné obe strany – poznámka odvolacieho súdu). Súd vzal do
úvahy skutočnosť, akým spôsobom žalobca pred podaním žaloby navrhol vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, či takýto spôsob navrhol v žalobe a či dosiahol aj úspech v spore (porovnaj R NS SSR,sp. zn. 2Cz 4/71, R 31/1972). Rovnako zásadným zistením bolo aj to, že žalobca navrhol vyporiadať
spoluvlastníctvo aj k parcele, ktorej strany sporu nie sú spoluvlastníkmi.

51. Nakoľko súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v osobných, zárobkových
a majetkových pomeroch žalobcu, pre ktoré by nemal žalovaným priznať náhradu trov konania, čo
podrobne odôvodnil v odôvodnení súdneho rozhodnutia, rozhodol vecne správne, ak vyslovil, že
žalovaní majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

52. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto
nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania

úspešným žalovaným. Odvolací súd preto priznal žalovaným 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).