Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219200588
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2219200588.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
XXX, t. č. C. D. XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Albína Vágóová, so sídlom Ružová č. 265, Dunajská
Streda,protižalovaným:1/E.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.D.XXXa2/G.H.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
C. XXX/X, I., obaja žalovaní zastúpení advokátom: JUDr. Zsolt Hodosi, so sídlom Veľkoblahovská č.
6750, Dunajská Streda, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 20C/6/2019-302 zo dňa 24. októbra 2023, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

- 25 -
28Co/39/2024
28Co/39/2024-
2219200588
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobkyne o určenie, že
žalobkyňa a žalovaný 1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX,

vedenom Okresným úradom Dunajská Streda pre k. ú. C., obec C., okres Dunajská Streda a výrokom
II. priznal žalovaným voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 34, § 37 ods. 1 a § 39 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že žalobkyňa svoj nárok odôvodňovala absolútnou
neplatnosťou darovacej zmluvy, ktorú podpísala v dôsledku podvodu, nátlaku a manipulácie zo strany
žalovaného 1/ (svojho bývalého manžela), pričom jej samotnej a tiež žalovanej 2/ (dcére žalobkyne

a žalovaného 1/) chýbala skutočná vôľa darovať i dar prijať. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol
rozsudkom z 06.12.2022 č. k. 20C/6/2019-216, ktorým žalobe vyhovel, keď mal za to, že žalobkyňa
darovaciu zmluvu podpísala v presvedčení, že tak robí v záujme rodiny (týkajúceho sa pravdepodobne
ochrany majetku), pričom tak urobila za situácie vytvorenej žalovaným 1/, kedy nemala vedomosť o
skutočnom obsahu zmluvy, tejto jazykovo nerozumela a ani nemala dostatok času sa s ňou oboznámiť,
ale spoľahla sa na tvrdenia žalovaného 1/. Jej úmyslom nebolo nehnuteľnosti scudziť, teda vzdať sa
natrvalo vlastníctva k nim a ani zriadiť súvisiace vecné bremeno. Keďže žalobkyni chýbala skutočná

vôľa vyvolať právne účinky ňou urobeného úkonu, zmluva je podľa § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatná,
následkom čoho je obnovenie pôvodného právneho stavu, t.j. BSM žalobkyne a žalovaného 1/ k
nehnuteľnostiam. Odvolací Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 30.06.2023 sp. zn. 23Co/36/2023,
tento rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu,že rozhodnutie súdu považoval v jeho záveroch za nepreskúmateľné, keď poukazoval na to, že ak súd
vyhodnotilžalobkyňouuvedenýdôvodpodpísaniadarovacejzmluvy,spočívajúcivochranemajetkupred
údajnou daňovou kontrolou, o ktorej ju mal informovať žalovaný 1/ ako nepravdivý, potom nie je zrejmé,

z akého dôvodu žalobkyňa zmluvu podpísala; závery súdu o tom, že žalobkyňa nemala čas prečítať
si zmluvu, ktorá pre ňu bola aj nezrozumiteľná pre jazykovú bariéru, zase nie sú podložené dôkazmi;
z obsahu spisu a výsluchu strán i svedkov vyplýva, že žalobkyňa vedela, že ide podpisovať darovaciu
zmluvu k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej 2/, pričom v konaní nevyšli najavo skutočnosti, že by
tak urobila pod nátlakom, závery súdu, že žalobkyňa by zmluvu nepodpísala, keby vedela o jej obsahu,

vychádzajú iba z tvrdení žalobkyne, pričom súd ich prevzal, hoci zároveň neuveril tvrdeniu žalobkyne
o dôvode podpisu zmluvy (daňová kontrola).

3. Žalobkyňa aj neskôr v konaní zotrvala na dôvodoch neplatnosti darovacej zmluvy podľa § 37 ods. 1
OZa§39OZatrvalanatom,žepriuzavretízmluvykonalanazákladeinformáciežalovaného1/,ktorýjej
povedal, že ich majetok bude predmetom kontroly daňového úradu, pričom jej mal na vzdialenosť asi 2

metrov ukázať oznámenie z pošty o uložení zásielky. Žalovaný 1/ toto tvrdenie poprel, súvisiace dôkazy
žalobkyňaneprodukovala.Akbysivšakajbolžalovaný1/daňovúkontroluskutočnevymyslel,žalobkyňa
nemá ako svoje tvrdenie preukázať. Súd toto tvrdenie považoval za nepravdepodobné vzhľadom na
to, že ako pravdepodobné vyhodnotil (s týmto protichodné) tvrdenie žalobkyne o časovej tiesni pred
podpisom zmluvy, do ktorej ju mal dostať žalovaný 1/. Súd zistil, že žalobkyňa „tesne“ pred podpisom

zmluvydňa17.07.2017užvedela,žemáísťpodpísaťdarovaciuzmluvu,nakoľkojejtožalovanýoznámil,
keď jej v tento deň okolo 15:00 hod. zavolal do práce s tým, aby sa z práce vypýtala a išla domov. Pokiaľ
však ide o obsah zmluvy, žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že ho nepoznala. Žalobkyňa k uvedenému
produkovala ako dôkaz potvrdenie zamestnávateľa, z ktorého vyplýva, že v tento deň odišla z práce
o 15:07 hod. Z potvrdenia a ani z iného dôkazného prostriedku, však nemožno jednoznačne zistiť,

či žalobkyňa o podpise darovacej zmluvy vedela aj skôr (t.j. pred telefonátom žalovaného 1/) alebo
nie. Žalovaní i svedok H. sa zhodli na tom, že o darovaní nehnuteľností žalovanej 2/ sa v rodine už
predtým hovorilo, pričom dôkaznú povinnosť ohľadne tohto tvrdenia mala žalobkyňa, avšak sa jej ho
jednoznačne preukázať nepodarilo. Súd vyhodnotil za pravdepodobné tvrdenie žalobkyne, že darovacia
zmluva bola pre ňu nezrozumiteľná z dôvodu jej vyhotovenia v slovenskom jazyku, i keď sa javí, že

žalobkyňa v porozumení slovenského jazyka nemá až také medzery, ako uvádza, keďže sa v tomto
jazyku stredoškolsky vzdelávala a aj na súde bola schopná čiastočne komunikovať po slovensky, avšak
jazyk právny je väčšinovej populácii všeobecne menej zrozumiteľný, a to aj v prípade, ak osoba ten istý
jazyk v jeho bežnej podobe používa v každodennej komunikácii.

4. Žalobkyňa teda poukazovala na neplatnosť darovacej zmluvy najmä z dôvodu vád vôle, zdôrazňovala
časovú tieseň, do ktorej ju žalovaný 1/ pred podpisom zmluvy dostal, s ohľadom na skutočnosť, že podľa
výpovede svedkyne C. (v tom čase zamestnankyne obecného úradu), nebolo vôbec potrebné dohodnúť
si na overenie podpisov termín na úrade vopred. Ohľadne zmluvy samotnej, poukázala žalobkyňa na
jej obsah, ktorý bol pre ňu nevýhodný, keďže pre prípad rozvodu manželov (ktorý sa nikdy predtým

neriešil ani v hypotetickej rovine), jej umožňoval užívať len jednu miestnosť s príslušenstvom. Žalovaný
1/ bol ten, kto v celej veci konal aktívne, dal vypracovať zmluvu, zabezpečil prítomnosť žalovanej 2/ a
jej manžela na konkrétny deň a zariadil prevod nehnuteľností. Žalobkyňa navyše zmluve nerozumela,
lebo komunikuje po maďarsky, čo žalovaný 1/ vedel a využil v jej neprospech. Možno pochybovať i o
tom, či bola zmluva naozaj podpísaná 17.07.2017 na obecnom úrade, alebo už 14.07.2017 v mieste

bydliska bývalých manželov, resp. jednotlivými zmluvnými stranami na inom mieste a v inom čase.
Konanie žalovaného 1/ nepochybne smerovalo výhradne k dosiahnutiu právneho stavu, za ktorého by sa
so žalobkyňou nemusel deliť o spoločný majetok, ktorý doposiaľ sám užíva. Konanie žalovanej 2/ zase
nezodpovedá konaniu obdarovaného v zmysle príslušných ustanovení OZ, nakoľko dar riadne neprijala
(neužíva ho a ani to nemá v úmysle); navyše darovacia zmluva nespĺňa náležitosť bezodplatnosti,

pretože žalovanú 2/ obmedzuje v možnosti nehnuteľnosti scudziť, ktoré je majetkovej povahy.

5. Proti týmto argumentom žalobkyne sa žalovaní bránili tým, že poukazovali najmä na vnútornú
rozpornosť žaloby spočívajúcu v tom, že žalobkyňa vyvodzuje neplatnosť darovacej zmluvy z viacerých
zákonných dôvodov (absencia náležitostí jej vôle, absencia náležitostí predmetu právneho úkonu,

omyl, lesť). Zdôraznili, že prevod nehnuteľností na žalovanú 2/ bol predmetom rodinných rozhovorov
pred podpisom zmluvy, čo žalobkyňa priamo nespochybnila. Poukázali na okolnosti podpisu zmluvy,
kedy sa na obecný úrad strany konania dostavili spoločne a zmluvu podpísali dobrovoľne a v zhode.
Časovú tieseň na strane žalobkyne vylúčili, nakoľko žalovaná 2/ a svedok si museli podpis zmluvynaplánovať (vybrať si voľno v práci). Jazykovú bariéru na strane žalobkyne spochybnili tým, že
žalovaná sa vzdelávala v slovenskom jazyku, v ktorom sa sčasti vyjadrila i na poslednom pojednávaní.
Poukazovali na to, že žalobkyňa je v stave dôkaznej núdze, t.j. jej tvrdenia nemožno preveriť dôkaznými

prostriedkami.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uviedol, že hoci zistené skutočnosti
(manželská kríza žalobkyne a žalovaného 1/, podpis darovacej zmluvy s morálne sporným obsahom
článku II. v jazyku málo zrozumiteľnom pre žalobkyňu, následný rozvod manželov, užívanie

nehnuteľností žalovaným 1/ doposiaľ, motivácia žalovanej 2/ a svedka H. produkovať tvrdenia v
prospech žalovaných z dôvodu bezplatného užívania bytu patriaceho žalovanému 1/) i naďalej vedú
k záveru, že žalovaný 1/ mal skutočne v úmysle znemožniť žalobkyni prístup k predtým spoločnému
majetku, resp. aj zabezpečiť, aby v prípade rozvodu žalobkyňa z tohto majetku nemohla nič nadobudnúť;
avšak tento záver zostáva len v rovine pravdepodobnosti, čo na úspech žaloby, a teda na zmenu
aktuálneho stavu, nestačí. Žalobkyňa totiž v súvislosti s podpisom darovacej zmluvy k nehnuteľnostiam

jednoznačne nepreukázala skutočnosti odôvodňujúce prípadné nedostatky svojej vôle alebo jej prejavu,
preto na tento právny úkon treba nazerať ako na platný. Pokiaľ pri podpise zmluvy došlo k situácii,
kedy si žalobkyňa aj bola vedomá obsahu a dôsledkov tohto svojho konania, pričom ale jeho následky
spočívajúce v zmene vlastníckeho práva v skutočnosti spôsobiť nechcela, bolo by potrebné považovať
tento úkon za právny úkon s vnútornou výhradou, ktorý však následkom neplatnosti postihnutý nie je.

Žalobu tak súd z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou zamietol.

7.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok
(ďalej len „CSP“) a v spore plne úspešným žalovaným priznal nárok na ich náhradu voči žalobkyni
v rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v celom jeho rozsahu, prostredníctvom
svojho právneho zastúpenia odvolanie z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP). Rozhodnutie
súdupovažovalazazmätočné,nesprávne,nespravodlivé,vydanévrozporesozákonomasoskutkovým
stavom. Dôvodila, že závery, ku ktorým súd dospel sú v rozpore s odôvodnením jeho skutkových zistení,
súd si v podstate protirečí s vlastným rozhodnutím vo veci, uvádza, že skutkové okolnosti, z ktorých

vychádzal nemohol vyhodnotiť jednoznačne, avšak v odôvodnení tieto skutkové okolnosti prijal za
svoje. Keby súd vykonané dokazovanie vyhodnotil správne, dospel by k iným záverom. Súd sa dopustil
ľubovôle, zanedbal svoju povinnosť riadne vyhodnocovať dôkazy, a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne,
vo veci pritom vôbec nevyhodnotil z hľadiska hmotného práva platnosť sporného právneho úkonu
z 17.07.2017 a jeho dovolenosť v podstatných zmluvných podmienkach. Súd mal skúmať skutkové

tvrdenia strán a svedkov oproti dojednaným zmluvným podmienkam spornej darovacej zmluvy, ktoré sú
v rozpore. Napadnuté rozhodnutie je zmätočné, rozporuplné a protirečiace si. Súd správne nevyhodnotil
ani vykonané dôkazy svedeckými výpoveďami, ktoré v kontexte so zmluvnými podmienkami darovacej
zmluvy a ich rozporom s inými dôkazmi, ktoré boli produkované svedeckými výpoveďami – strán sporu
a dvoch svedkov (z ktorých p. H. súd považoval za nevieryhodného), nesprávne aj právne posúdil.

Žalobkyňa nesúhlasila ani s tým, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie, pretože od počiatku sporu bola
dôkazná núdza na oboch stranách sporu, s prihliadnutím už na tú skutkovú okolnosť, z ktorej vzišiel
sporný právny úkon, kedy žalovaný 1/ - bývalý manžel so žalovanou 2/ - dcérou sa voči žalobkyni
spolčili za účelom, aby ju zbavili majetku na uspokojenie z BSM so značnými majetkovými výhodami
aj v prospech žalovanej 2/, ktoré známe boli aj s prihliadnutím na popis zdôvodnenia a hodnotenia

svedectva pána H., ktorého svedectvo sám súd prvej inštancie považoval za nevieryhodné. Navyše
ani žalovaní 1/ a 2/ žiadne svoje skutkové tvrdenia neosvedčili, hoci ťarcha dôkazných tvrdení ich
tiež zaťažuje, čo ušlo pozornosti súdu prvej inštancie. Preto by bolo spravodlivé, aby súd hodnotil aj
dôkaznú núdzu druhej sporovej strany. Súd nevyhodnotil náležite a ani správne sporný právny úkon
čo do jeho zmluvných podmienok, ktoré jednoznačne nasvedčujú žalobkyňou tvrdeným skutkovým

okolnostiam od podania žaloby, už s prihliadnutím na stať právneho úkonu zaoberajúcu sa rozvodom
manželstva žalobkyne a žalovaného 1/, z ktorej sa dá vyvodiť, a to jednoznačne, pohnútka žalovaných
1/ a 2/, za akým účelom bol vyhotovený v súlade s pokynmi žalovaného 1/, ktorý dal predmetný právny
úkon vyhotoviť u svojho právnika za vedomosti dcéry. V konaní sa nepreukázalo, že žalobkyňa akozmluvná strana mala možnosť dojednať zmluvné podmienky, moderovať ich, ako ani to, že s nimi
bola oboznámená od zainteresovaných osôb tohto právneho úkonu. Žalobkyňa má za to, že dôkazné
bremeno pri správnom hodnotení dôkazov – jednotlivo a v ich súhrne, popri logickej úvahe súdu

v kontexte so všetkými ním zadováženými dôkazmi zvládla a dôkazné bremeno uniesla. Ak by súd
aj právne správne vyhodnotil právny úkon v zmluvných podmienkach, hodnotením jeho čl. II. ods. 3,
čl. V. ods. 1, ods. 2, čl. VI. ods. 3, ktoré sú diskriminačné aj z hľadiska zriadeného vecného bremena
v prospech žalobkyne, z ktorého odstavca plynie aj zamýšľaný rozvod manželstva, ďalej ods. 4, 5,
ktoré nasvedčujú tomu, že úmysel darcov a obdarovanej s darovaním absentoval a absentovala aj

vôľa strán uskutočnením tohto konkrétneho právneho úkonu a tieto zmluvné podmienky posúdil aj
z hľadiska ich platnosti s hmotným právom, mohol dospieť k spravodlivému rozhodnutiu, ktoré by bolo
v súlade s preukázaným skutkovým stavom, aj so zákonom. Súd neprihliadol na sled udalostí, za akých
okolností, kedy a kde malo prísť k podpisu spornej darovacej zmluvy, za akých zmluvných podmienok
bola vyhotovená a aký majetkový osoh obaja žalovaní sporným právnym úkonom dosiahli, pretože
sa oni dvaja rozhodli, že žalobkyni nič neprichodí zo spoločného majetku získaného v rámci BSM.

Nedostačujúce je zo strany súdu poukazovať na nemorálne podmienky spornej darovacej zmluvy, ale
treba ich právne vyhodnotiť z hľadiska hmotného práva. Pozornosti súdu ušlo, aký majetkový osoh
z celej veci získala žalovaná 2/ za spolčenie sa so svojim otcom, vykazuje výhody tým, že neplatí za
byt v ktorom býva a ktorý je vo vlastníctve žalovaného 1/, neplatí žiadne náklady domu, ktorý dostala
do daru, čo potvrdzuje z akých skutočných dôvodov došlo k realizácii darovacej zmluvy so žalovanými

1/ a 2/ na úkor žalobkyne. Z dokazovania aj s poukazom na výpoveď žalovaných 1/ a 2/ plynie, že
žalovaná 2/ sa de facto darovaných nehnuteľností neujala, tie síce získala do vlastníctva na podklade
sporného právneho úkonu, avšak s nimi nedisponovala od ich nadobudnutia. Žalovaná 2/ neplatí žiadne
poplatky súvisiace s vlastníctvom darovaných nehnuteľností, všetko hradí žalovaný 1/, neujala sa ich
držby a je jej zabránené zmluvnými podmienkami aj v nakladaní s týmto nehnuteľným majetkom.

Sporný právny úkon v ust. čl. V. ods. 1, 2 žalovanej 2/ priam zakazuje vykonávať vládu nad vecou,
ktorú získala dňa 17.07.2017. Zmluvné podmienky sporného právneho úkonu s poukazom na jeho čl.
V. a čl. VI. spadajú iba pod záväzkovo – právny vzťah, teda právny vzťah relatívny medzi oprávneným
a povinným a vylučujú absolútne práva žalovanej 2/, teda práva patriace vlastníkovi veci. Žalovaná 2/
svoje vecné a absolútne práva k sporným nehnuteľnostiam erga omnes preukázateľne nepožíva, je si

plne vedomá záväzkov voči svojmu otcovi, ktorý sa správa ako pán nad vecou, ruší jej právo aj tým,
že celé nehnuteľnosti obýva, o nich rozhoduje sám, platí všetky náklady, vrátane dane z nehnuteľností.
Žalovaná 2/ ani z vlastnej vôle tieto absolútne práva nerealizuje, neujala sa vlastníctva nehnuteľností,
ktoré získala do svojho výlučného vlastníctva. Aj táto skutočnosť preukazuje skutočnú vôľu žalovanej 2/
dar v skutočnosti neprijať a neujať sa ho, len ho de jure vlastniť podľa želaní žalovaného 1/ za jej súhlasu

a spolupráce s ním. Žalovanej 2/ absolútne vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam tak, ako to
má na mysli ust. § 123 OZ nenasvedčuje, jej vlastníckemu právu nasvedčuje iba vkladové konanie na
podklade sporného právneho úkonu zo dňa 17.07.2017. Atribúty výkonu vlastníckeho práva žalovanej 2/
(dare, facere, omitere), sú vyvrátené vykonaným dokazovaním, i svedeckými výpoveďami, dojednanými
zmluvnými podmienkami spornej zmluvy, ktoré sú v rozpore s hmotným právom. Preukázané bolo, že

sporné nehnuteľnosti žalovaná 2/ neprevzala, a nimi voľne nedisponuje ani v súčasnosti, ani od podpisu
zmluvy. Vlastnícke právo žalovanej 2/ je obmedzené zmluvnými podmienkami spornej darovacej zmluvy
s prihliadnutím na čl. V. a VI., ktoré sú v darovacej zmluve koncipované tak, že rozhodne zabraňujú
žalovanej 2/ v realizácii a vo výkone jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, aj preto je darovacia
zmluva neplatná podľa § 39 OZ. Žalovaná s poukazom na čl. II. ods. 3 zmluvy predmet daru v skutočnosti

a ani podľa zmluvných dojednaní neprijala. Vlastníctvo žalovanej 2/ nespĺňa zákonné požiadavky z titulu
jej vlastníctva k nehnuteľnosti, že práva vlastníka sú silnejšie, ako práva držiteľa, ktorým je výlučne
žalovaný 1/. Tieto právne skutočnosti plynú z výpovedí žalovaných 1/ a 2/ a aj svedka H.. Preukázané
bolo, že držiteľom sporných nehnuteľností je žalovaný 1/, ktorý jedine a výlučne praktizuje k nim všetky
práva ako absolútne vecné práva k nehnuteľnostiam, hoci je iba ich držiteľom, čo potvrdzuje jeho úmysel

pri uzatváraní darovacej zmluvy v prospech žalovanej 2/. Z toho možno dospieť len k jedinému záveru,
že prejavy vôle žalovaných 1/ a 2/ postrádali pri jeho uskutočnení ich slobodnú a vážnu vôľu a sledovali
iný cieľ, ktorý aj dosiahli. Skutočnú a vážnu vôľu neosvedčila ani jedna zo sporových strán, preto je
právny úkon absolútne neplatný podľa § 37 OZ.

9. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že časový sled udalostí preukázaný v rámci konania svedectvami
a samotné zmluvné podmienky darovacej zmluvy zo dňa 17.07.2017 nasvedčujú tomu, že doposiaľ
sa nepreukázalo, kedy konkrétne došlo k uzavretiu spornej zmluvy, či v deň 14.07.2017, resp. v deň
17.07.2017, kedy žalobkyňa odchádzala o 15:07 z práce po tom, ako jej žalovaný 1/ zatelefonoval.Doposiaľ zostalo sporným, či zmluvu žalovaní 1/ a 2/ podpísali v Dunajskej Strede dňa 14.07.2017
bez prítomnosti žalobkyne, ku ktorým podpisom následne v deň, v ktorý ju dostali do časovej tiesne
(17.07.2017) uznali podpisy za vlastné, ktorá skutočnosť plynie aj zo zmlúv – overovacej doložky Obce

C.. Z časovej tiesne, že žalobkyňa dňa 17.07.2017 odchádzala z práce o 15:07 hod. (pričom Obecný
úrad zatváral o 16:00 hod.) plynie, že nemala možnosť sa oboznámiť so znením zmluvy, ktorú podpísala,
ktorej ani nerozumela a ktorú ani pri najlepšej vôli nemohla preštudovať z dôvodu jazykovej bariéry
(slovenský jazyk neovláda dostatočne, čo vedel aj žalovaný 1/, ktorý v rozvodovom konaní sám žiadal
pre žalobkyňu tlmočníka). Na pečiatke Obecného úradu C. figuruje, že strany podpisy učinené dňa

17.07.2017 uznali za vlastné, pričom žalobkyňa nemusela podpis uznať za vlastný, lebo zmluvu dňa
17.07.2017 podpísala. To však neplatí pre prípad podpisov žalovaných 1/ a 2/, pretože nevyvrátili ničím,
že sporný právny úkon nepodpísali v Dunajskej Strede dňa 14.07.2017, ktoré podpisy uznali za vlastné
dňa 17.07.2017. Dokazovaním sa nevyvrátilo, že žalovaní 1/ a 2/ spornú darovaciu zmluvu nepodpísali
na inom mieste a v iný deň. Nebolo preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ žalobkyňu oboznámili so znením
sporného právneho úkonu zo dňa 17.07.2017 pred jeho podpisom a v tomto kontexte sa nepreukázali

ani tvrdenia žalovaného 1/, že tieto zmluvy boli voľne položené na prístupnom mieste v spoločnej
domácnosti. Naopak bolo preukázané, že so spornou zmluvou žalobkyňu pred podpisom zmluvy ani
žalovaný 1/ a ani žalovaná 2/ neoboznámili. Preto je zmluva neplatným právnym úkonom aj podľa § 39
OZ, pretože svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, ten obchádza a prieči sa aj dobrým mravom.
Napadnutý rozsudok preto žalobkyňa považuje aj za nezákonný pre rozpor s hmotným právom pri

ne/hodnotení zmluvných podmienok darovacej zmluvy, aj pre rozpor so skutkovými zisteniami, čo do
predmetu prejednávanej veci, naviac ten bol uskutočnený aj v rozpore s dobrými mravmi spolčením
dvoch rodinných príslušníkov voči žalobkyni, za účelom zbaviť ju možnosti uspokojenia sa z majetku
získaného počas trvania manželstva so žalovaným 1/.

10. Darovacia zmluva zo dňa 17.07.2017 je neplatná aj z iných dôvodov než z dôvodov podľa §
37 OZ (nedostatok slobodnej a vážnej vôle ani jednej zo strán sporu, pričom tento nedostatok je
daný aj správnou interpretáciou zmluvných podmienok tohto právneho úkonu, ktorý dal vyhotoviť
žalovaný 1/ u svojho právnika a s ktorými podmienkami žalobkyňa oboznámená nebola). Pred súdom
bolo preukázané, že bola uzavretá darovacia zmluva zo dňa 17.07.2017 na predmet darovania –

nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre k. ú. C., pričom sa však nepreukázalo, ktorý deň a kde
jej účastníci túto jednotlivo podpísali. Preukázalo sa, že darovacia zmluva nebola uzavretá slobodne
a vážne pre absenciu vôle s darovaním všetkých jej účastníkov, pričom žalovaná 2/ predmet darovania
doposiaľ neprijala a nevykonáva k nemu žiadne práva vlastníka v zmysle ust. § 123 OZ. V darovacej
zmluve sa musí odzrkadľovať priamy úmysel darcu poskytnúť dar, ktorý priamy úmysel sa doposiaľ

pred súdom nepreukázal na strane žalobkyne, ani na strane žalovaného 1/, ktorý u svojho právnika
nechal vyhotoviť darovaciu zmluvu s podmienkami, ktoré plynú z jej znenia, ktoré podmienky jeho
priamy úmysel s darovaním nehnuteľností v prospech žalovanej 2/ priam vyvracajú, pričom vôľa
žalovanej 2/ s prijatím daru je nepreukázaná. Darovacia zmluva neodzrkadľuje, že súčasťou darovania
v prospech žalovanej 2/ je bezodplatné rozmnožovanie jej majetku na úkor majetku z BSM žalobkyne

a žalovaného 1/. Naopak zmluva v jej zmluvných podmienkach poukazuje na iný žalovanými 1/ a 2/
sledovaný účel, ktorý žalobkyňa od počiatku prezentovala. Darovacia zmluva nespĺňa ani základné
predpoklady darovania podľa hmotného práva, teda bezodplatnosť, a to s poukazom na čl. V. ods. 1
a 2 upravujúci vecné bremeno, ktoré ustanovenia majú zaručene majetkový charakter. Vzhľadom na
tieto obmedzujúce ustanovenia darovacej zmluvy v neprospech obdarovanej, ktoré jej neumožňujú plne

využívať svoju vládu nad vecou ako výlučnej vlastníčke a ktoré majú majetkový charakter, nespĺňa
predmetná zmluva atribúty hmotného práva podľa § 628 OZ, teda bezplatnosť darovania. Čl. V. obsahuje
obmedzenia majetkového charakteru, ktoré žalovanej 2/ bránia v užívaní, v nakladaní s vecou ako takou,
preto rozhodne takto koncipované zmluvné ustanovenia nemôžu byť subsumované pod tzv. osobný
záväzok žalovanej 2/ voči darujúcim – ďalším stranám sporu. Príkazy darcov v čl. V. ods. 1, 2 majú

majetkovú povahu a ktoré majetkové povahy sa nedajú zriadiť ani s poukazom na § 51 OZ pre rozpor
s hmotným právom, preto je darovacia zmluva neplatná, lebo nebola bezodplatne zriadená. Darovanie
s podmienkami majetkového charakteru v neprospech obdarovaného sú zo zákona vylúčené, preto je
právny úkon pre rozpor s hmotným právom podľa § 628 OZ neplatný. Súd v merite veci konal tak, že
zvýhodnil jednu procesnú stranu na úkor druhej bez náležitého odôvodnenia a nesprávneho právneho

posúdenia veci a porušil tak práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Žalobkyňa preto žiadala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná jej náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, vrátane trov odvolacieho konania, eventuálne aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.11. Žalovaní 1/ a 2/ samostatný odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu žalobkyne podali
písomné vyjadrenie v ktorom uviedli, že súd prvej inštancie svoje právne závery v odvolaním

napadnutom rozsudku v podstate založil na tom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu
k svojim skutkovým tvrdeniam. Tak súd, ako aj sporové strany zhodne konštatovali, že v konaní bolo
vykonané rozsiahle dokazovanie a keďže žiadna zo sporových strán nenavrhla v závere pojednávania
doplnenie dokazovania (a návrh na doplnenie dokazovanie nevyplýva ani z podaného odvolania
žalobkyne) je možné mať za to, že dôkazná matéria je v tomto prípade vyčerpaná. Žalovaní poukazujú

na to, že žalobkyňa bola v konaní zastúpená profesionálnym právnym zástupcom, preto mala na
svojej strane všetky predpoklady na posúdenie pravdepodobnosti úspechu či neúspechu v konaní
vrátane toho, aké kroky sú potrebné k tomu, aby sa zvýšila pravdepodobnosť úspechu v konaní. V
podanom odvolaní žalobkyňa namieta to, že si súd neosvojil jej pohľad na vec, že nerozhodol podľa
jej predstáv a v súlade s jej očakávaniami. K odvolaciemu dôvodu žalobkyne podľa § 365 ods. 1 písm.
b) CSP, že jej súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, chýba v odvolaní
akákoľvek bližšia argumentácia. Žalobkyňa bola prítomná na každom pojednávaní, bola vypočutá, bol
zabezpečený tlmočník pre jazyk maďarský, mohla a aj reálne navrhovala doplnenie dokazovania a pod.
Pre absentujúcu bližšiu argumentáciu, nie je možné k tomuto odvolaciemu dôvodu zaujať stanovisko.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, a to iná vada konania, mala podľa názoru žalobkyne

spočívať v zmätočnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa predložila rozsiahle odvolanie, z ktorého
všakvyplývaskôrinýodvolacídôvod,atonesprávneprávneposúdenieveci.Pokiaľideoodvolacídôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, nie je bližšie vysvetlené, v čom konkrétne majú spočívať nesprávne skutkové
zistenia. Na druhej strane je podané odvolanie vnútorne rozporné, keď žalobkyňa jednak citáciou tohto

odvolacieho dôvodu namieta proti správnosti skutkových záverov, ku ktorým sa dopracoval súd prvej
inštancie a jednak aprobuje preukázaný skutkový stav. Iba odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. h) CSP, nesprávne právne posúdenie veci, je v odvolaní najviac rozpracovaný. Žalobkyňa taktiež
uvádza vady konania a vady rozhodnutia, ktoré ju viedli k podaniu odvolania. Ohľadom vád konania
však žalobkyňa mlčí.

12. Žalovaní 1/ a 2/ poukazovali vo vyjadrení na to, že žalobkyňa sa v odvolaní cyklicky vracia k
jednotlivým okolnostiam a dôvodom, ktoré podľa nej majú zakladať dôvodnosť odvolania, napr. k
myšlienke – súd prvej inštancie nevyhodnocoval platnosť sporného právneho úkonu zo 17.07.2017
a jeho dovolenosť v jeho podstatných zmluvných podmienkach, potom ďalej súd prvej inštancie

nevyhodnocoval náležite a ani správne sporný právny úkon čo do jeho zmluvných podmienok a
ďalej tiež zmluvné podmienky neposúdil z hľadiska ich platnosti aj s hmotným právom. Žalobkyňa v
podanom odvolaní polemizuje so správnosťou rozloženia dôkazného bremena, keď konštatuje, že ani
žalovaní svoje skutkové tvrdenia neosvedčili. Osvedčenie určitej skutočnosti sa vyskytuje len v rámci
nariadenia neodkladného opatrenia (§ 326 ods. 1/ CSP), pritom tento pojem znamená pravdepodobnosť

existencie/neexistencie určitej okolnosti/skutočnosti a nerovná sa dokázanej skutočnosti. Žalobkyňa
v podanom odvolaní nepoužíva pojmy procesného práva konzistentne. Žalobkyňa namieta, že ani
žalovaná strana „neosvedčila“ (zrejme neuniesla dôkazné bremeno) svoje skutkové tvrdenia. Žalobkyňa
výslovne uvádza, že dôkazná núdza je na oboch stranách. Následne načrtáva myšlienku, že keďže aj
na jej strane je dôkazná núdza („i keď stojím ako sám vojak v poli v tomto konaní“), tak pre existenciu

dôkaznej núdze na žalovanej strane malo byť vyhovené žalobe. Žalobkyňa v podanom odvolaní široko
diskutuje s aktuálnym stavom z hľadiska uplatnenia § 123 OZ. Je toho názoru, že žalovaná 2/ ani
nie je vlastníkom nehnuteľností zahrnutých do žaloby, nakoľko sa neujala ich držby a podľa jej názoru
ani nakladanie s vecou nezodpovedá hľadiskám erga omnes. Názor žalobkyne je mylný. Ak by bol
názor žalobkyne adekvátny, tak by sa napr. pri kúpe ornej pôdy kupujúci mal ujať držby kúpeného

pozemku a sám ho užívať (bez ohľadu na to, či je farmárom alebo nie, či je tam užívací vzťah, ktorý
musí rešpektovať a tiež bez ohľadu na to, či bol pozemok nadobudnutý za investičným účelom a pod.).
Žalobkyňa sa tejto témy dotkla aj na str. 8 v súvislosti s polemikou, či je právny úkon darovania v tomto
prípade bezplatný. Znak darovania – bezodplatnosť znamená absenciu protiplnenia, alebo absenciu
povinnosti obdarovaného poskytnúť za dar majetkovú hodnotu (majetkový prospech). Žalobkyňa má

za to, že darovanie nebolo bezodplatné vzhľadom na to, že žalovaná 2/ nemôže plne využívať svoju
vládu nad vecou. Treba však robiť rozdiel medzi bezodplatnosťou samotného aktu darovania (v tomto
prípade to tak bolo, žalovaná 2/ nebola povinná poskytnúť žiadnu majetkovú hodnotu za nadobudnuté
nehnuteľnosti) a dobrovoľne prevzatými obmedzeniami svojho vlastníckeho práva v podobe užívanianehnuteľností žalobkyňou (hoci aj len prechodne do momentu jej odsťahovania k novému partnerovi)
a žalovaným 1/. Polemika žalobkyne ohľadom dátumu uzavretia darovacej zmluvy je tiež nemiestna,
keďže aj k tejto otázke bolo vykonané dokazovanie spôsobom, ktorý znamená vyčerpanie dôkaznej

matérie – jednak listinami, t.j. katastrálnym spisom V-5243/2017 a jednak výsluchom svedkyne J. C.,
ktorá na pojednávaní konanom dňa 17.05.2022 výslovne uviedla: „neviem vám povedať, podľa mňa
tam podpisovali. Málokedy sa stávala tá druhá situácia, skôr pri starších osobách, ktoré sme však tiež
upozornili,žejelepšie,keďpodpíšunamiesteprednami.Aktáosobanauznanípodpisutrvala,požiadali
sme ju, aby sa pred nami podpísala do knihy a keď podpisy sedeli, overili sme.“ Verzia podpísania

darovacej zmluvy na rôznych miestach a v rôznych dňoch je myšlienka pestovaná žalobkyňou bez
reálnej opory vo vykonanom dokazovaní. Žalovaní majú za to, že žalobkyňa v konaní a) síce tvrdila,
že darovacia zmluva zo dňa 17.07.2017 má právne vady, tie dokonca poňala v najširšom možnom
rozsahu (v podstate argumentovala všetkými možnými vadami právneho úkonu, ktoré v danom prípade
prichádzali do úvahy), avšak ňou tvrdené vady právneho úkonu boli nedokázateľné a nedokázané; b)
ani netvrdila a ani nenavrhla dokazovanie k otázke spoločného majetku, t.j. že nehnuteľnosti, ktorých sa

žaloba týka naozaj majú podľa hmotného práva patriť do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a
žalovaného 1/ (na to bolo zo strany žalovaných poukázané vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.05.2019).
Odvolanie žalobkyne je nepodložené, neopodstatnené a nedôvodné, a preto žalovaní navrhovali, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho
konania.

13. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať

úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

15.Predmetomprieskumuodvolaciehosúduspoukazomnaobsahodvolanímnapadnutéhorozhodnutia
a uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobkyne bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na

základe vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne a svoje
rozhodnutie náležite odôvodnil, pokiaľ žalobu žalobkyne o určenie vlastníckeho práva, resp. o určenie
že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti zamietol
dôvodiac, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania ňou tvrdených dôvodov
absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 17.07.2017 (podľa § 37 ods. 1 a § 39 OZ), ktorou spolu

so žalovaným 1/ ako darcovia, previedli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na obdarovanú
žalovanú 2/.

16. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala tvrdený úmysel žalovaného 1/ uzavretím
darovacej zmluvy dosiahnuť, aby žalobkyňa v prípade rozvodu nemohla z tohto majetku nič nadobudnúť;

nepreukázala ani tvrdené dôvody nedostatku svojej vôle alebo jej prejavu; mal za to, že pri uzatváraní
právneho úkonu si žalobkyňa bola vedomá obsahu právneho úkonu a dôsledkov svojho konania, pričom
ak v skutočnosti nechcela spôsobiť následky spočívajúce v zmene vlastníckeho práva, bolo by potrebné
tento právny úkon považovať za právny úkon s vnútornou výhradou, ktorý však nie je postihnutý
následkom neplatnosti.

17. Odvolacie námietky žalobkyne spočívali predovšetkým v tom, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a svoje rozhodnutie tiež nedostatočne a nezrozumiteľne odôvodnil, pretože mala za to, žedôkazné bremeno neplatnosti tohto právneho úkonu uniesla, pretože dokazovaním, najmä zmluvnými
podmienkami uzavretého právneho úkonu a svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že bývalý
manžel žalobkyne žalovaný 1/ sa s jej dcérou žalovanou 2/ spolčili, za účelom, aby ju zbavili majetku

na uspokojenie z BSM, so značnými majetkovými výhodami aj v prospech žalovanej 2/, tiež s ohľadom
na nedôveryhodnosť svedectva p. H.. Poukazovala na to, že ani žalovaní neuniesli svoje dôkazné
bremeno. Z ustanovení o vecnom bremene sa dá jednoznačne vyvodiť pohnútka žalovaných 1/ a 2/
pri vyhotovení tohto právneho úkonu. Žalobkyňa zdôrazňovala, že nebola oboznámená s obsahom
tohto právneho úkonu, nemohla ho ani ovplyvniť. Dôvodila, že ustanovenia zmluvy čl. II. ods. 3, čl.

V. ods. 1, ods. 2, čl. VI. ods. 3 potvrdzujú, že absentovala vôľa zmluvných strán uzatvoriť darovaciu
zmluvu, pričom ustanovenia o vecnom bremene sú diskriminačné voči žalobkyni a plynie z nich aj
žalovaným 1/ zamýšľaný rozvod manželstva. Takisto tieto ustanovenia zmluvy sú v rozpore s hmotným
právom,t.j.právnouúpravoudarovacejzmluvy,ktorejzákladnýmznakomjebezodplatnosť.Súdnáležite
nezohľadnil celkový sled udalostí, teda za akých okolností, kedy a kde malo prísť k podpisu darovacej
zmluvy, za akých zmluvných podmienok, aký majetkový osoh obaja žalovaní týmto právnym úkonom

dosiahli, keď výhody žalovanej 2/ za spolčenie sa s otcom, spočívajú v tom, že neplatí za byt v ktorom
býva a ktorý je vo vlastníctve žalovaného 1/, neplatí ani žiadne náklady domu, ktorý dostala do daru,
navyše sa žalovaná 2/ darovaných nehnuteľností fakticky ani neujala, nedisponuje nimi, pričom podľa
čl. V. ods. 1, 2 ani nemôže vykonávať vládu nad vecou, teda k veci nepožíva absolútne vlastnícke
právo v zmysle § 123 OZ, jej vlastnícke právo je obmedzené čl. V. a VI. zmluvy, v dôsledku čoho je

zmluva neplatná podľa § 39 OZ. Držiteľom nehnuteľnosti a všetky absolútne vecné práva vykonáva
iba žalovaný 1/. Z toho vyplýva, že pri uskutočnení právneho úkonu absentovala slobodná a vážna
vôľa žalovaných 1/ a 2/, pretože títo sledovali iný cieľ, ktorý aj dosiahli. Skutočnú a vážnu vôľu
neosvedčila ani jedna zo sporových strán, preto je právny úkon absolútne neplatný podľa § 37 OZ.
Žalobkyňa poukazovala na to, že dosiaľ nebolo preukázané, kedy a kde skutočne došlo k uzavretiu

darovacej zmluvy, teda že zostalo sporným, či zmluvu žalovaní 1/ a 2/ podpísali v Dunajskej Strede
dňa 14.07.2017 bez prítomnosti žalobkyne, ku ktorým podpisom následne dňa 17.07.2017, kedy ju
dostali do časovej tiesne, uznali podpisy za vlastné, čo vyplýva z overovacej doložky Obce C.. Z časovej
tiesne, že žalobkyňa dňa 17.07.2017 odchádzala z práce o 15:07 hod. (pričom Obecný úrad zatváral
o 16:00 hod.) plynie, že nemala možnosť sa oboznámiť so znením zmluvy, ktorú podpísala a ktorej

ani nerozumela nakoľko slovenský jazyk neovláda dostatočne. Nebolo preukázané, že žalovaní 1/ a 2/
žalobkyňu oboznámili so znením sporného právneho úkonu zo dňa 17.07.2017 pred jeho podpisom
a v tomto kontexte sa nepreukázali ani tvrdenia žalovaného 1/, že tieto zmluvy boli voľne položené na
prístupnom mieste v spoločnej domácnosti, preto je zmluva neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ,
pretože svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, ten obchádza a prieči sa aj dobrým mravom. Súd

tiež nevyhodnotil súlad zmluvných podmienok predmetnej darovacej zmluvy s hmotným právom, ktorý
bol naviac uskutočnený aj v rozpore s dobrými mravmi spolčením dvoch rodinných príslušníkov voči
žalobkyni, za účelom zbaviť ju možnosti uspokojenia z majetku získaného počas trvania manželstva so
žalovaným 1/. Darovacia zmluva nespĺňa ani základné predpoklady darovania podľa hmotného práva (§
628 OZ), teda bezodplatnosť, a to s poukazom na čl. V. ods. 1 a 2 upravujúce vecné bremeno, ktorého

ustanovenia majú majetkový charakter a na základe ktorých nemôže žalovaná 2/ ako výlučná vlastníčka
nehnuteľnosti vykonávať svoju vládu nad vecou, a tiež predstavujú tzv. osobný záväzok žalovanej 2/ voči
darcom. Darovanie s podmienkami majetkového charakteru v neprospech obdarovaného je zo zákona
vylúčené, preto je právny úkon pre rozpor s hmotným právom podľa § 628 OZ neplatný.

18. Podľa § 628 ods. 1, 2 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma (ods. 1). Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je
predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní (ods. 2).

19. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

20. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 46 ods. 1 a 2 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov (ods. 1). Pre uzavretie zmluvy písomnouformou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode
nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine (2).

22. Podľa § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má
právo od zmluvy odstúpiť.

23. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento

omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

24. V zmysle vyššie citovaného ust. § 628 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a obdarovaný dar alebo sľub daru prijíma. Podstatnými náležitosťami
darovacej zmluvy je dohoda o predmete daru a dohoda o jeho bezodplatnosti. Predmetom daru

môže byť čokoľvek, t. j. vec (pokiaľ to jej povaha pripúšťa), práva, alebo iné majetkové hodnoty.
Darovaciu zmluvu teda charakterizuje najmä jej bezodplatnosť. Bezodplatnosťou treba rozumieť, že
za poskytnuté (sľúbené) plnenie obdarovaný nie je povinný poskytnúť darcovi nejaké iné majetkové
plnenie. Zachovanie písomnej formy darovacej zmluvy je povinné iba v prípade, keď je predmetom daru
nehnuteľnosť.

25. Jednou zo skutočností, ktoré žalobkyňa namietala v podanom odvolaní bolo, že darovacia zmluva
nespĺňa ani základné predpoklady darovania podľa hmotného práva (§ 628 OZ), teda bezodplatnosť,
a to s poukazom na čl. V. ods. 1 a 2 a čl. VI. upravujúci vecné bremeno, ktorého ustanovenia majú
podľa žalobkyne majetkový charakter a na základe ktorých nemôže žalovaná 2/ ako výlučná vlastníčka

nehnuteľnosti vykonávať svoju vládu nad vecou, a tiež predstavujú tzv. osobný záväzok žalovanej 2/ voči
darcom. Dôvodila, že darovanie s podmienkami majetkového charakteru v neprospech obdarovaného
je zo zákona vylúčené, preto je právny úkon pre rozpor s hmotným právom podľa § 628 OZ neplatný.

26. Z darovacej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ ako darcami a žalovanou 2/ ako

obdarovanou vyplýva, že bola so zriadením vecného bremena. Zároveň v čl. II. ods. 3. sa strany dohodli,
že na základe zmluvy dochádza k prechodu vlastníckeho práva, avšak právo užívania nehnuteľnosti
ostáva u darujúcich. Podľa čl. V. ods. 1 sa účastníci dohodli, že obdarovaná preberá osobný záväzok, že
darované nehnuteľnosti bez písomného súhlasu darujúcich neprevedie na iné osoby, ani ich nezaťaží
(nezriadi záložné právo, vecné bremeno, nájom, podnájom alebo výpožičku) v prospech tretích osôb.

Podľa čl. V. ods. 2 sa účastníci zmluvy dohodli, že na prevod nehnuteľnosti na tretiu osobu je potrebný
písomný súhlas darcov. V čl. VI. bola uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena, a to právo
doživotného spolubývania a spoluužívania predmetných nehnuteľností v prospech oboch darcov s tým,
že rozsah spoluužívania nehnuteľností darcami na jednej strane a obdarovanou na strane druhej, sa
bude riadiť ich dohodou. V čl. VI. ods. 3 je úprava, pre prípad, že by v budúcnosti došlo k rozvodu

manželstva žalobkyne a žalovaného 1/, a to tak, že žalobkyňa bude mať právo užívania jednej osobitnej
izby a kúpeľne v oddelenej časti domu a právo spoluužívať ostatné spoločné zariadenia a kuchyňu
a žalovaný 1/ by mal právo užívať ostatné miestnosti, priestory a spoločné zariadenia domu.

27. Darovaním sa zásadne sleduje bezodplatné rozmnoženie majetku obdarovaného na úkor majetku

darcu. Darca na jej základe nedostáva žiadnu majetkovú hodnotu, čo podľa judikatúry v zásade pojmovo
vylučuje možnosť skúmať, či bola darovacia zmluva v konkrétnom prípade uzavretá za nápadne
nevýhodných podmienok (porovnaj rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 7 Cdo 75/1992).

28. V zmysle vyššie uvedených právno-teoretických východísk, so zreteľom na obsah uzavretej

darovacej zmluvy, dospel v danom prípade odvolací súd k záveru, že darovacia zmluva uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/ spĺňa osobitosť tohto právneho úkonu darovania, a to podmienku jeho
bezodplatnosti. V zásade platí, že ak je predmetom daru nehnuteľnosť, môže darca takýto predmet
daru zaťažiť vecným bremenom, ktorého obsahom je právo doživotného bývania a užívania prevádzanej
nehnuteľnosti v prospech darujúceho (tu upravené v čl. VI. v prospech žalobkyne i žalovaného 1/),

pričom v zmluve je výslovne uvedené, že toto právo doživotného spoluužívania a spolubývania má
povahu vecného bremena. Tomu zodpovedá a v tomto smere je tiež potrebné vykladať čl. II. ods. 3.
darovacej zmluvy upravujúci, že právo užívania ostáva u darujúcich, avšak podľa čl. VI. nielen u nich,
ale aj u obdarovanej. Totiž v ustanoveniach o vecnom bremene (čl. VI. ods. 2) je potom ďalej upravené,že rozsah spolubývania a spoluužívania domu a ostatných nehnuteľností medzi darcami a obdarovanou
sa riadi ich vzájomnou dohodou, z čoho tiež vyplýva, že právo užívania darovaných nehnuteľností prešlo
darovacou zmluvou na obdarovanú žalovanú 2/.

29. Pokiaľ sa tiež obdarovaná v čl. V. ods. 1 a 2 zmluvy zaviazala, že bez písomného súhlasu
darujúcich neprevedie darované nehnuteľnosti na tretie osoby, ani ich nezaťaží v prospech tretích
osôb, vychádzajúc z účelu tohto ustanovenia, ktorým bol zreteľ na zriaďované právo doživotného
bývania darcov v čase uzatvárania predmetnej zmluvy, odvolací súd má za to, že nie je tiež vylúčené

a požiadavke bezodplatnosti darovania sa nijako neprieči, aby bol s darovaním spojený záväzok
obdarovaného, ktorý sám o sebe nemá voči darcom majetkovú povahu, tu záväzok počas života
darcov darované nehnuteľnosti nescudziť a nezaťažiť. Podľa R 14/1988: „Povahe vecného bremena
nezodpovedá ani taká zmluva, v ktorej sa uvádza, že po dobu života darujúcich bez ich súhlasu
obdarovaný nescudzí nehnuteľnosť predajom ani darom. Takéto obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti je
už totiž nad rámec obmedzenia, ktoré umožňuje inštitút vecného bremena. Nadobúdateľ nehnuteľnosti

sa však môže podľa § 51 OZ zaviazať, že neprevedie svoju nehnuteľnosť na inú osobu, napr. po
dobu života darcu, ktorý naňho nehnuteľnosť previedol a ktorému nadobúdateľ umožňuje jej doživotné
užívanie (celkom alebo sčasti), ibaže by táto iná osoba prevzala jeho záväzok voči uvedenému darcovi
nehnuteľnosti.“

30. Vychádzajúc z obsahu uzavretej darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena práva
doživotného bývania darcov, je možné uzavrieť, že zmluvné obmedzenia vo vzťahu k obdarovanej
žalovanej 2/ neboli vo vzťahu k darcom majetkovej povahy, t. j. takého charakteru, ktorý by vylučoval
bezodplatnosť danej darovacej zmluvy. Obdarovaná na základe uzavretej darovacej zmluvy nesporne
nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam – rodinnému domu s pozemkami, t. j. k majetku vysokej

hodnoty, bez povinnosti protiplnenia vo vzťahu k darcom, avšak so záväzkom, umožniť im právo
doživotného spolubývania, a teda aj spoluužívania predmetných nehnuteľností, s ohľadom na ktoré sa
za života darcov zaviazala predmetné nehnuteľnosti bez ich výslovného písomného súhlasu nepreviesť
na tretiu osobu, ani ich v prospech tretej osoby nezaťažiť. Do určitej miery je tým obmedzené jej
dispozičné a užívanie právo vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam za života darcov, avšak toto

obmedzenie je spojené s charakterom inštitútu vecného bremena – práva doživotného bývania, ako
takého, pričom nie je vylúčené, aby vlastník nehnuteľnosti takéto vecné bremeno, ktoré ho čiastočne
obmedzuje vo výkone jeho vlastníckeho práva, zriadil. Žalovaná 2/ však darcom v čase uzatvorenia
zmluvy neposkytuje žiadne majetkové plnenie zo svojho výlučného vlastníctva a čiastočné obmedzenie
jej vlastníckeho práva pro futuro, súvisí so zriaďovaným vecným bremenom. Požiadavku bezodplatnosti

tak daná darovacia zmluva spĺňa.

31. Žalobkyňa tiež poukazovala na skutočnosť, že žalovaná 2/ sa nehnuteľností fakticky ani neujala,
nedisponuje nimi, držiteľom nehnuteľnosti a všetky absolútne vecné práva vykonáva iba žalovaný 1/.
V tomto smere je potrebné uviesť, že v zásade platí, že vecno-právne účinky darovacej zmluvy, ktorej

predmetom je hnuteľná vec, nastávajú až odovzdaním predmetu daru do vlastníctva obdarovaného
(tradícia). Ak však ide o nehnuteľnosť, ako je to v tomto prípade, tu sa vyžaduje písomná forma zmluvy
a na prevod vlastníckeho práva sa vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností. Nebolo preto nevyhnutné,
aby žalovaná 2/ ešte nejakým ďalším osobitným spôsobom prevzala predmetnú nehnuteľnosť, resp.
sa sama aj ujala jej užívania. Na základe písomnej darovacej zmluvy a vkladu vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností, je žalovaná 2/ vlastníčkou predmetných nehnuteľností, z čoho nevyhnutne
pramení aj jej právo držby daných nehnuteľností, ktoré právo žalovaná 2/ vykonáva nesporne
aj prostredníctvom detentora daných nehnuteľností, ktorým je aktuálne žalovaný 1/, ktorý zostal
v predmetných nehnuteľnostiach bývať. O tom kto a v akom rozsahu platí náklady danej nehnuteľnosti,
je vecou vnútorného vzťahu vlastníčky – žalovanej 2/ a detentora – užívateľa danej nehnuteľnosti na

základe práva vecného bremena – žalovaného 1/. Tieto skutočnosti nijakým relevantným spôsobom
nevylučujú absolútne vlastnícke právo žalovanej 2/ k predmetným nehnuteľnostiam.

32.Pokiaľžalobkyňapoukazovalanarozpor,ževzmluvejeuvedené,žebolapodpísanádňa14.07.2017
v Dunajskej Strede pričom podpisy strán boli osvedčené dňa 17.07.2017 v C., tak je potrebné uviesť,

že prípadné uvedenie nesprávneho dátumu a miesta podpísania právneho úkonu, ak je z osvedčovacej
doložky zrejmé, kedy a kde bola skutočne zmluva uzavretá, nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu.33. Na písomnom právnom úkone sa zvyčajne uvádza miesto a dátum vzniku právneho úkonu. Dátum
(ani miesto) ale nie je (s výnimkou závetu) obligatórnou náležitosťou písomného právneho úkonu. Nie je
na závadu, ak prevodca podpíše zmluvu pred osvedčujúcim orgánom v iný deň, než bola podľa dátumu

uvedeného na zmluve zmluva spísaná. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR z 11.03.2008, sp. zn.
21 Cdo 1145/2007: „Len zo samotnej okolnosti, že zmluva je datovaná iným dňom, než v ktorom bola
podpísaná, a táto okolnosť je z obsahu zmluvy poznateľná, nemožno usudzovať, že by bola neurčitá,
nezrozumiteľná alebo pre inú vadu neplatná.

34. Žalovaný 1/ dôvodil, že zmluvu mu pripravil advokát, ktorý má sídlo v Dunajskej Strede. Z toho
dôvodu sa mohlo stať, že na písomnom vyhotovení zmluvy je uvedené miesto jej podpisu Dunajská
Streda a dátum 14.07.2017, hoci podľa osvedčovacej doložky bola podpísaná v skutočnosti až dňa
17.07.2017 v obci C..

35. Odvolací súd má tiež na rozdiel od žalobkyne za to, že v konaní bolo aj preukázané, že zmluva

bola podpísaná všetkými jej stranami dňa 17.07.2017 v C.. Predovšetkým sama žalobkyňa tvrdí, že
zmluvu podpísala uvedeného dňa na Obecnom úrade v C.. Žalovaní 1/ a 2/ rovnako potvrdili, že
dňa 17.07.2017 sa všetci svorne dostavili na Obecný úrad v C. a tam zmluvu podpísali. Žalovaný 1/
vypovedal, že zmluvu podpisovali všetci traja súčasne, sedeli pritom vedľa seba, žalobkyňa sedela
v strede a zmluvy si podávali. Uvedené potvrdila aj žalovaná 2/, ktorá tiež uviedla, že v piatok 14.07.2017

ani v ten víkend u rodičov nebola, pretože s manželom pracovali v piatok aj v sobotu. Túto jej výpoveď
potvrdil aj svedok H., ktorý potvrdil, že si museli vybaviť voľno v práci, aby mohli prísť dňa 17.07.2017
zmluvu podpísať. Napokon aj vypočúvaná svedkyňa J. C., bývalá zamestnankyňa Obecného úradu v C.,
ktorá osvedčovala podpisy na zmluve uviedla, že strany boli na úrade overiť podpisy, uviedla, že sa
domnieva, že zmluvy podpisovali pred ňou, pretože málokedy sa stáva tá druhá situácia, že sa uznávali

podpisy za svoje, bolo to najmä pri starších osobách. Tiež z originálu darovacej zmluvy založenej v spise
katastrálneho úradu vyplýva, že Obec C. osvedčila, že žalobkyňa a žalovaní 1/ a 2/ podpis na listine
urobili (uznali za vlastný) v C. dňa 17.07.2017. Pokiaľ ide o okolnosť, že na osvedčovacej doložke sú
uvedené obe alternatívy, t. j. že konajúci mal listinu podpísať/uznať podpis za vlastný, pričom nehodiaca
sa alternatíva nebola po správnosti úradníčkou osvedčujúcou podpisy preškrtnutá, a teda na listine

ostali uvedené obe tieto alternatívy, tak v zmysle vyššie uvedeného – výpovedí žalovaných 1/ a 2/,
svedka H. a svedkyne C. vyplýva, že darovacia zmluva bola všetkými stranami podpisovaná až dňa
17.07.2017. Z osvedčovacej doložky v spojení s výpoveďami strán a svedkov teda nevyplýva tvrdenie
žalobkyne, že tieto podpisy boli na obecnom úrade iba uznané za vlastné. Odvolaciemu súdu ani nie
je zrejmé, čo argumentáciou, že zmluva mohla byť podpísaná v iné dni a na iných miestach žalobkyňa

vôbec sleduje, pretože podľa § 46 ods. 2 OZ, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu, pričom ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine, avšak nemusia byť urobené v ten istý deň. Tu však
zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žedarovaciazmluvabolapodpísanávC.dňa17.07.2017.Tvrdenie,
že žalovaní mohli zmluvu podpísať už dňa 14.07.2017 v Dunajskej Strede, zrejme malo slúžiť na obranu

žalobkyne, že ju s obsahom zmluvy žalovaní neoboznámili a dňa 17.07.2017 ju potom dostali do časovej
tiesne, s ktorou argumentáciou sa odvolací súd vysporiadava nižšie v tomto odôvodnení.

36. Ďalej mala žalobkyňa v odvolaní za to, že súd nesprávne vyhodnotil otázku dôkazného bremena,
pokiaľ ide posúdenie absolútnej neplatnosti danej darovacej zmluvy. V prvom rade poukazovala na

to, že vôbec absentovala vôľa zmluvných strán darovaciu zmluvu uzavrieť, potom že táto vôľa nebola
slobodná, či vážna. Mala za to, že preukázala, že jej bývalý manžel -žalovaný 1/ sa s jej dcérou -
žalovanou 2/ spolčili za účelom, aby ju zbavili majetku na uspokojenie z BSM, so značnými majetkovými
výhodami aj v prospech žalovanej 2/, so zreteľom na nedôveryhodnosť svedectva p. H. a v tomto
smere ani žalovaní neuniesli svoje dôkazné bremeno. Uvedený úmysel žalovaných mali preukazovať

predovšetkým ustanovenia o vecnom bremene, ktoré obsahujú úpravu pre prípad rozvodu manželstva
žalobkyne a žalovaného 1/, ktorá úprava bola tiež vo vzťahu k žalobkyni nevýhodná, ďalej mal vyplývať
z celkového sledu udalostí, teda za akých okolností došlo k podpisu darovacej zmluvy, tiež majetkový
osoh, ktorý obaja žalovaní týmto právnym úkonom dosiahli, keď výhody žalovanej 2/ za spolčenie sa
s otcom, spočívajú v tom, že neplatí za byt v ktorom býva a ktorý je vo vlastníctve žalovaného 1/,

neplatí ani žiadne náklady domu, ktorý dostala do daru, vo vzťahu ku ktorému ostal držiteľom a všetky
absolútne vecné práva vo vzťahu k nemu vykonáva iba žalovaný 1/. Absenciu svojej vôle žalobkyňa
odôvodňovala tiež s poukazom na to, že zmluvu uzatvárala v časovej tiesni, do ktorej ju dostal žalovaný
1/, keď dosiaľ zostalo podľa žalobkyne sporným, či zmluvu žalovaní 1/ a 2/ podpísali v Dunajskej Strededňa 14.07.2017 bez prítomnosti žalobkyne, pričom následne dňa 17.07.2017 potom iba uznali podpisy
za vlastné, pričom žalobkyňa jediná zmluvu podpísala dňa 17.07.2017 v C. a jej časová tieseň vyplývala
z toho, že žalobkyňa dňa 17.07.2017 odchádzala z práce o 15:07 hod., pričom obecný úrad zatváral o

16:00 hod., teda nemala možnosť sa oboznámiť so znením zmluvy.

37. Platný právny úkon podľa § 37 OZ predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Inak je právny úkon neplatný. Sloboda a vážnosť sú
základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak

tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo
výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Treba však
zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu
nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle.

38. Vôle niet predovšetkým v prípade násilia (tzv. fyzického donútenia) , ktoré spočíva v priamom nátlaku

na fyzikum a v takom priamom nátlaku sa psychikum donucovaného, že namiesto svojej vôle prejavuje
vôľu donucujúceho (napr. niekto iného bitím núti, aby podpísal predložený písomný prejav). V týchto
prípadoch nedostatku vôle ide o neexistentný úkon (non negotium), ktorý sa považuje podľa § 37 ods.1
OZ za absolútne neplatný (negotium nullum).

39. Žalobkyňa v konaní netvrdila, že by ju žalovaný 1/ s použitím fyzického násilia donútil zmluvu
podpísať. Pretože teda fyzické donútenie v danom prípade nebolo žalobkyňou ani tvrdené, ani v spore
preukázané, bolo relevantným sa ďalej zaoberať otázkou psychického donútenia.

40. Psychické donútenie sa stotožňuje s tzv. bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho

úkonu len v prípade, keď: 1. je protiprávne, t.j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať (napr.
nejde o bezprávnu vyhrážku, ak veriteľ hrozí dlžníkovi, ktorý je v omeškaní s plnením svojho záväzku
exekúciou), 2. vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, pričom dôvodná obava vyžaduje
intenzívne pôsobenie okolností použitých ako bezprávne vyhrážanie sa; pri posudzovaní dôvodnosti
obavy preto nemožno v celom rozsahu zohľadniť subjektívny postoj, povahu adresáta bezprávnej

vyhrážky, ale treba optimalizovať vzťah medzi okolnosťami vyvolávajúcimi dôvodnú obavu a subjektom,
ktorý je pod ich tlakom; 3. je adresná, to znamená, že smeruje voči tomu, na kom sa právny úkon
vynucuje. Predmetom vyhrážky nemusí byť v každom prípade konajúci, stačí, ak sa týka blízkej osoby.

41. Bezprávna vyhrážka je teda bezprávne pôsobenie na vôľu človeka, ktorá v ňom vzbudzuje dôvodný

strach z ujmy, ktorou sa hrozí, že sa jeho vôľa prejavená v právnom úkone vytvára pod vplyvom tohto
strachu. Protiprávnosť vyhrážky spočíva v tom, že sa ňou vynucuje niečo, čo sa nesmie vynucovať,
pričom môže spočívať v tom, že niekto sa vyhráža niečím, čo hroziaci nie je vôbec oprávnený vykonať,
alebo čo je síce oprávnený vykonať, ale nesmie tým hroziť tak, aby niekoho dohnal k určitému právnemu
úkonu.

42. V zmysle vyššie uvedeného výkladu, je vôľa darcu obdarovať iného v podstate synonymom jeho vôle
obohatiťobdarovaného,darcaväčšinoukonávúmysleposkytnúťobdarovanémuprospechaneočakáva
za svoje plnenie protihodnotu. V procese formovania vôle darcu hrá významnú úlohu pohnútka darcu,
ktorá pramení z jeho motivácie obdarovať určitú osobu. Pohnútka je však na rozdiel od vôle konajúcej

osoby právne irelevantná.

43. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v spore žalobkyňa dôvody neplatnosti predmetnej darovacej
zmluvy (v dôsledku čoho mala nehnuteľnosť patriť do BSM žalobkyne a žalovaného 1/), vyvodzovala
z toho (záverečná reč z 24.10.2023), že darovacia zmluva je neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ, pretože

žalobkyňa nemala skutočnú ani vážnu vôľu darovaciu zmluvu uzavrieť, túto nemala možnosť si pred
podpisom preštudovať, žalovaní ju s predmetnou zmluvou neoboznámili, ani nepreukázali, že by sa
zmluva pred podpisom dostala do jej dispozičnej sféry, pričom žalobkyňa neovláda slovenský jazyk,
takže si ju nemohla preštudovať ani pred podpisom dňa 17.07.2017; tvrdila, že sa len dňa 17.07.2017
dozvedela, že má ísť podpísať nejaký právny úkon na Obecný úrad v C., z ktorého dôvodu musela

tohoto dňa o 15:07 hod. predčasne opustiť pracovisko, pretože úradné hodiny obecného úradu končili
o 16:00 hod., pričom prišla z práce najskôr domov, kde sa osprchovala, prezliekla a následne sa
dostavila na Obecný úrad v C., kde právny úkon podpísala. V skutočnosti však nemala vôľu dcéru
obdarovať, ani uzavrieť zmluvu o vecnom bremene, ktoré ustanovenia sú pre žalobkyňu nevýhodnéa navyše koncipované aj pre prípad rozvodu manželstva (čl. VI. ods. 3 v ktorom bolo pre ten prípad
zriadené právo žalobkyne užívať jednu izbu a kúpeľňu v oddelenej časti domu). Darovacou zmluvou sa
dosiahlalenvôľažalovaného1/,ktorýspolusžalovanou2/dosiahli,žeporozvodemanželstvažalobkyne

a žalovaného 1/, sa tento nemusí so žalobkyňou deliť o spoločný nehnuteľný majetok. Bolo preukázané,
že termín podpisu zmluvy na obecnom úrade nebolo potrebné dohodnúť vopred. Napokon žalovaný 1/
žalobkyňu zo sporných nehnuteľností vykázal a podal návrh na rozvod. Žalovaný 1/ sa tak na rozvod
manželstvasožalobkyňouchystalauskutočnenímtohtoprávnehoúkonuprivodilstav,abysaporozvode
so žalobkyňou nemusel deliť o majetok. Zodpovedá tomu aj časová os udalostí vedúcich k uskutočneniu

právneho úkonu, jeho obsah (najmä čl. VI. ods. 3) a následné činy žalovaného 1/, ktorý po dovŕšení
právneho úkonu podal návrh na rozvod. V súčasnosti naďalej sám užíva predmetnú nehnuteľnosť,
platí náklady na tento dom a správa sa ako jej výlučný vlastník. Navyše čl. V. zmluvy naznačuje, že
ani žalovaný 1/ nemal slobodnú a vážnu vôľu nehnuteľnosť dcére darovať, pretože v zmluve zriadil
obmedzujúce príkazy žalovanej 2/ majetkového charakteru. Žalovaná sa nehnuteľnosti nikdy neujala,
býva v byte patriacom žalovanému 1/ a jeho matke, pričom žalovaný 1/ uhrádza väčšinu nákladov

tohto bytu. Žalovaná sa vyjadrila, že nikdy nemala vôľu v byte bývať a predmetných nehnuteľností sa
ujať, teda absentuje aj jej vôľa byť obdarovaná. Žalobkyňa poukazovala na spornosť dátumu a miesta
podpisu zmluvy, keď na zmluve sa uvádza že bola podpísaná dňa 14.07.2017 v Dunajskej Strede,
pri podpisoch je dátum 17.07.2017, pričom sa podľa žalobkyne nepodarilo preukázať, či strany dňa
17.07.2017 zmluvu v C. podpísali, alebo len svoje podpisy uznali za vlastné. Podľa žalobkyne darovacia

zmluva nebola podpísaná všetkými účastníkmi v jeden deň na totožnom mieste. Podľa žalobkyne je
darovacia zmluva neplatná aj podľa § 39 OZ, pretože svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu,
obchádza ho, alebo sa prieči dobrým mravom; pretože účelom nebolo obdarovanie žalovanej 2/, ale
dosiahnuť stav, aby sa žalovaný 1/ nemusel pri vyporiadaní BSM so žalobkyňou o nehnuteľnosť deliť,
čo spôsobuje rozpor s dobrými mravmi. Preukazovať to má aj čl. VI. ods. 3 zmluvy, ktoré ustanovenia

o zriadení vecného bremena znevýhodňujú žalobkyňu. Zmluvné podmienky zmluvy sú naformulované
v neprospech žalobkyne, sú hrubo nevyvážené.

44. Na druhej strane sa žalovaní 1/ a 2/ bránili tým (záverečná reč z 28.09.2023), že tvrdenia žalobkyne
sú rozporné, pretože vyvodzuje neplatnosť darovacej zmluvy z rôznych okolností, keď raz s poukazom

na§37ods.1OZuvádza,ženemalavôľudarovať,potomvzmysle§39OZdôvodíabsenciounáležitostí
právneho úkonu, raz dôvodí že nemala vôľu darovať, inokedy, že jej vôľa nebola vážna, tiež tvrdila, že
konala pod ľsťou a psychickým nátlakom, alebo že jej vôľa nebola bez omylu, raz uvádza že neovláda
slovenský jazyk, inokedy, že mala obavy o majetok, tiež argumentuje rozporom s dobrými mravmi.
Trvali na tom, že prevod predmetnej nehnuteľnosti bol predmetom viacerých rodinných debát (výpovede

žalovaných a svedka H.), ktoré časovo predchádzali samotnému aktu darovania. Pokiaľ ide o okolnosti
podpísania darovacej zmluvy, tak za účelom podpisu darovacej zmluvy sa dopravili dňa 17.07.2017 ako
celá rodina spoločne z domu na obecný úrad, a to v pohode, v zhode, bez hádok, alebo akéhokoľvek
prejavu nesúhlasu. Pretože žalovaná 2/ nemohla len tak opustiť pracovisko, tak si musela vopred vybaviť
voľný deň, čo potvrdil aj svedok H., čo však vyvracia tvrdenie žalobkyne, že sa bolo treba na obecný

úrad dostaviť narýchlo. Historka žalobkyne o žltom prepravnom liste z pošty je žalobkyňou vymyslená,
navyše mala žalobkyňa splnomocnenie na preberanie zásielok žalovaného 1/ na pošte. Výpovede strán,
svedka H., svedkyne C., listinné dôkazy, katastrálny i rozvodový spis preukazujú, že tvrdenia žalobkyne
sú nepodložené. Navyše aj žalobkyňa konala vo veci darovania aktívne, vypýtala sa z práce, dostavila
sa na obecný úrad, prevzala rozhodnutia z katastra o povolení vkladu, a to aj za žalovaného 1/. Okrem

toho, že žalovaný rozporoval skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť vôbec patrila do BSM žalobkyne
a žalovaného 1/, poukazoval na to, že žalobkynina znalosť slovenského jazyka nie je tak slabá, ako
sa snaží prezentovať, pretože chodila na strednú školu s vyučovacím jazykom slovenským, tiež sa na
pojednávaní preriekla a hovorila po slovensky. Tiež žalobkyňa uviedla, že bola žalovaným 1/ telefonicky
zavolaná na podpis darovacej zmluvy, preto sa vypýtala z práce, čo znamená, že vedela vopred, že sa

ide podpisovať darovacia zmluva, preto neskôr svoje vyjadrenie korigovala a uvádzala, že jej žalovaný
1/ nepovedal, čoho sa zmluva týka.

45. Žalobkyňa neexistenciu svojej vôle odvodzovala pôvodne od toho, že žalovaný 1/ v nej mal navodiť
obavu o spoločný majetok, pretože mu mala hroziť daňová kontrola, od ktorej očakával vysokú pokutu

pre nepriznané a nezdanené príjmy z podnikateľskej činnosti, pričom mu malo byť poradené, aby
rýchlo previedol svoj majetok. V deň podpisu darovacej zmluvy jej potom zavolal, aby sa urýchlene
dostavila na Obecný úrad v C. podpísať potrebné dokumenty. Ako však uzavrel aj súd prvej inštancie,
tvrdenie žalobkyne o tom, že jej mal žalovaný 1/ ukázať žltý prepravný list z pošty a uviesť jej okolnosťo hroziacej daňovej kontrole, ktorá môže postihnúť ich majetok, sa žalobkyni v spore preukázať
nepodarilo. Žalobkyňa uvedené preukazovala len vlastnou výpoveďou. Tieto skutočnosti žalovaný 1/
poprel a nepotvrdila ich ani žalovaná 2/, či svedok H.. Žalobkyňa v tejto súvislosti dôvodila, že súd

mal vychádzať z celkového sledu udalostí vedúcich k podpisu darovacej zmluvy, z obsahu darovacej
zmluvy, ako aj z následného správania strán. Avšak ani po vyhodnotení všetkých týchto skutočností vo
vzájomných súvislostiach nie je možné dospieť k jednoznačne preukázanému záveru, že by žalovaný
1/ úmyselne uviedol žalobkyňu do omylu ohľadom hroziacej daňovej kontroly, aby ju pripravil o majetok,
ktorý by jej patril titulom vyporiadania BSM.

46. Predovšetkým tvrdenie žalobkyne o žalovaným 1/ oznámenej hroziacej daňovej kontrole, nebolo
v spore nijako preukázané. Ďalej tiež ako uvádzala sama žalobkyňa, nebolo preukázané ani to, že by
v čase podpisu darovacej zmluvy bol medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ rozvod manželstva aktuálnou
témou. Žalovaný 1/ dôvodil, že jeho motívom prepísať nehnuteľnosti na dcéru, bolo zabezpečiť ju,
keďže sa mala vydávať a nechcel, aby sa o tento majetok s manželom v prípade rozvodu delila.

Žalovaný 1/ dôvodil, že jeho podnikanie popri pracovnom pomere vo Vodohospodárskej výstavbe,
kde zarábal 600 eur mesačne, slúžilo len na doplnenie príjmov do domácnosti a nie je pravdivé
tvrdenie žalobkyne o dennej hotovosti 10-20.000 eur, pričom žalovaný žalobkyňu nikdy neinformoval
o stave svojho podnikania z ekonomickej stránky. Žalovaný uvádzal, že darovanie sa uskutočnilo po
porade žalobkyne a žalovaného 1/ a prediskutovalo sa aj so žalovanou 2/, pričom darovaciu zmluvu

mu pripravila advokátska kancelária JUDr. Ladislava Poláka z Dunajskej Stredy, vytlačený návrh bol
predložený žalobkyni, ktorá oň nejavila záujem, uvádzala, že ju to nezaujíma a nechce sa tým zaoberať.
Bol položený na jedálenskom stole v obývačke, a to od 14.07.2017, kedy ju doniesol od právnika, do dňa
podpisu; návrh zmluvy si prečítala aj žalovaná 2/. Žalovaná 2/ a jej manžel – svedok H. zhodne potvrdili,
že otázka darovania nehnuteľností bola predmetom rodinných debát už pred dňom darovania. Okolnosť,

že s odstupom 4 mesiacov po darovaní podal žalovaný 1/ návrh na rozvod manželstva, jeho úmysel
v čase darovania sa so žalobkyňou rozviesť, nepreukazuje. Žalobkyňa a žalovaný 1/ zhodne uviedli, že
vdecembrir.2016žalobkyňaopustilaspoločnúdomácnosť,odišlazasvojímpriateľom,avšakpomesiaci
sa v januári 2017 k žalovanému 1/ vrátila. Tu sa strany nezhodli, či to bolo na podnet žalobkyne alebo
žalovaného 1/. Žalobkyňa však v žalobe dôvodila, že žalovaný bol príčinou rozvratu manželstva, pretože

ju počas trvania manželstva psychicky vydieral a ponižoval, avšak v priebehu konania vyšlo najavo,
že žalobkyňa mala dlhoročnú mimomanželskú známosť (v konaní o rozvod žalobkyňa uviedla, že mala
mimomanželskúznámosťužodr.1997).Žalovanýnaopakuvádzal,žepríčinourozvratumanželstvabola
opakovaná manželská nevera žalobkyne, popieral, že on by bol tým, kto dal v januári 2017 podnet na
obnoveniemanželskéhospolužitia,aležeotoprosilažalobkyňa.Následnedňa11.11.2017naoslave50-

tych narodenín jedného známeho sa žalovaný 1/ dozvedel o opakovanej manželskej nevere žalobkyne,
ktorá sa priznala k ďalším piatim mimomanželským známostiam. Preto dňa 16.11.2017 podal návrh na
rozvod a žalobkyňa sa odsťahovala dňa 24.11.2017. Toto tvrdenie žalovaného, o tom, že na oslave dňa
11.11.2017 sa žalovaný 1/ dozvedel rozhodujúce skutočnosti o jej ďalšej nevere, žalobkyňa v konaní
nijako nepoprela. Je preto možné uveriť žalovanému 1/, že až vtedy sa rozhodol pre podanie návrhu na

rozvod. Žalobkyňa naopak uvádzala len neurčito, že žalovaný 1/ úmyselne vyvolal hádku, aby sa s ňou
mohol rozviesť. Táto jej domnienka však v spore preukázaná nebola.

47. Ani okolnosť, že v darovacej zmluve uvedené ustanovenia o vecnom bremene, obsahujú úpravu pre
prípad rozvodu, úmysel žalovaného pripraviť ju o majetok jednoznačne nepreukazujú. Keďže žalobkyňa

v decembri 2016 opustila spoločnú domácnosť a bola žalovanému 1/ v minulosti neverná, nemožno
považovať za celkom nezvyčajné, najmä ak zmluvu žalovanému 1/ pripravoval advokát, že do zmluvy
zakomponoval aj ustanovenia ohľadom spoluužívania nehnuteľnosti pre prípad možného rozvodu.
To, aké priestory boli pre žalobkyňu pre prípad rozvodu vyčlenené, zrejme súviselo s usporiadaním
samotnej nehnuteľnosti, keď jej boli vyčlenené priestory v tzv. oddelenej časti domu s vchodom zo strany

ulice. Následné správanie sa strán, keď žalovaný 1/ podal po 4 mesiacoch návrh na rozvod, žalovaný
relevantne odôvodnil tým, že sa dozvedel ďalšie skutočnosti o nevere žalobkyne na oslave 50-tky svojho
známeho v novembri r. 2017, čo žalobkyňa nepoprela. Existenciu vopred pripraveného úmyslu teda
žalobkyňa v konaní nepreukázala, neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno.

48. Dôkazné bremeno má v sporovom konaní predovšetkým žalobca, ktorý musí dostatočne, pravdivo
a úplne opísať skutkový stav (splniť si povinnosť tvrdenia) a následne navrhnúť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (splniť si dôkaznú povinnosť). Dôkazné bremeno je procesnou zodpovednosťou sporovej
strany za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. V rámci dokazovania tiež
platí zásada, že strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; t. j. platí, že kto tvrdí,
ten dokazuje. V priebehu konania teda v závislosti od výsledkov dokazovania dochádza tiež k presunu

dôkazného bremena na protistranu, na ktorej potom je, aby ňou tvrdené skutočnosti preukázala.

49. V tomto prípade však predovšetkým svoju konštrukciu o spojení sa žalovaného 1/ so žalovanou
2/, aby žalobkyňu obrali o majetok, žalobkyňa relevantnými dôkazmi nepreukázala. Z dokazovania
vyplýva, že žalobkyňa ešte za trvania manželstva dobrovoľne darovala spolu s vtedajším manželom

majetok patriaci do BSM svojej dcére. Ako bolo uvedené vyššie, podstatou darovania je obohatiť
obdarovaného bez očakávania protihodnoty. Tvrdenie žalobkyne, že cieľom tohto darovania bolo
znemožniť jej, aby bola uspokojená po rozvode z majetku patriaceho do BSM, nebolo v spore ani
relevantne preukázané a je aj nelogické, pretože ak žalobkyňa darovala dcére majetok za trvania
manželstva, nemohla očakávať, že po rozvode manželstva bude tento majetok predmetom vyporiadania
BSM. Navyše uzatvorením darovacej zmluvy, prišiel aj samotný žalovaný 1/ o vlastnícke právo

k predmetným nehnuteľnostiam, teda ani jemu nezostal majetok na vyporiadanie z BSM. Právo užívať
nehnuteľnosti ostalo obom, teda nielen žalovanému 1/, ale aj žalobkyňa má v zmysle zmluvy doposiaľ
právo nehnuteľnosti naďalej užívať. Je irelevantné, že toto svoje právo nateraz nevyužíva.

50. Súd musel tiež prihliadnuť na rozpory v tvrdeniach žalobkyne, ktorá v žalobe najskôr tvrdila, že

konkrétne dňa 14.07.2017 jej žalovaný 1/ zavolal v poobedňajších hodinách, že si musí rýchlo vybaviť
voľno u zamestnávateľa, lebo treba vybaviť doklady súvisiace so spomínanou daňovou kontrolou,
pričom najneskoršie do 16:00 hod. sa má dostaviť na Obecný úrad v C.. Žalobkyňa preto požiadala
zamestnávateľa o skorší odchod z práce, z ktorej odišla o 15:07 hod. a dostavila sa na obecný úrad
za 25 minút motorovým vozidlom, pričom na jej počudovanie tam už bola prítomná dcéra s bývalým

manželom, dcéry sa pýtala, čo tam ona robí, pričom dcéra jej odpovedala, že v podstate nevie, že ju
tam zavolal žalovaný 1/; žalovaný 1/ ju naháňal, aby podpísala dokumenty pre dobro rodiny. Avšak
z výpovedí žalovaného 1/, žalovanej 2/ a svedka F. H. vyplynulo, že v daný deň si žalovaná 2/ a jej
manžel museli vopred vybaviť voľno z práce, dostavili sa za účelom podpisu zmluvy z Gabčíkova do
C.; žalobkyňa prišla najskôr z práce domov, kde sa mala osviežiť, prezliecť a potom išli na obecný úrad

všetci spolu, pričom ich viezol svedok H.. Tieto ich výpovede vylučujú tvrdenie žalobkyne, že išla z práce
sama autom rovno na Obecný úrad v C., kde až mala zbadať dcéru so svojím manželom. Neskôr aj
samotná žalobkyňa zmenila svoje pôvodné tvrdenie a uviedla, že najskôr prišla z práce domov, presadla
do auta kde sedel manžel, dcéra a jej manžel a spoločne išli na úrad.

51. Žalobkyňa tiež tvrdila, že zmluvu videla prvýkrát na obecnom úrade a pre krátkosť času si ju
nemohla pred podpisom preštudovať, pričom až po podpise zmluvy jej mal žalovaný 1/ povedať, že
ňou nehnuteľnosti darovali dcére, ale že po zažehnaní problému s daňovým úradom, sa všetko prepíše
naspäť. Žalobkyňa popierala, že by v trojici so žalovanou 2/ prediskutovali uzavretie darovacej zmluvy.
Poprela, že by návrh darovacej zmluvy ležal predtým niekoľko dní na jedálenskom stole a ona oň nemala

záujem. Potvrdila však, že po podpise zmluvy dostala list z katastra, že dom prešiel na dcéru, avšak
nevysvetlila, ako na rozhodnutie katastra o zavkladovaní vlastníckeho práva jej dcéry reagovala, keďže
mala absentovať jej slobodná a vážna vôľa pri uzatváraní predmetnej zmluvy. Žalovaný na druhej strane
uvádzal, že nie je pravda, že žalobkyni narýchlo zavolal do práce, aby prišla zmluvu podpísať, pretože to
bolo treba naplánovať, aby si aj dcéra mohla zobrať voľno a ďalej, že žalobkyňa mala zmluvu k dispozícii

na preštudovanie od 14.07., avšak nejavila o ňu záujem. Uvedené potvrdila svojou výpoveďou aj
žalovaná 2/, ktorá uvádzala, že pri jednej návšteve prišla na rozhovor téma, že by jej rodičia darovali
dom, otec jej povedal, že dá pripraviť zmluvu a ozve sa jej, keď bude termín na úrade. Po dvoch týždňoch
zavolal, prišli s manželom do C., rozprávali sa na terase a otec jej dal pozrieť zmluvu a čomu nerozumela
jej vysvetlil. Následne prišla matka, občerstvila sa a autom išli spoločne na úrad, pričom šoféroval jej

manžel. Počkal ich vonku na parkovisku. Zmluvu podpísali pred matrikárkou. Bolo to začiatkom týždňa,
z úradu išli k rodičom na večeru. Zámer darovať nehnuteľnosť bolo podľa nej spoločné rozhodnutie
rodičov, vtedy plánovala uzavrieť manželstvo a rodičia sa ju snažili chrániť. Žalovaná 2/ uviedla, že vždy
sa o tom rozprávali spoločne s oboma rodičmi. Keď išli študovať zmluvu, zmluva bola v obývačke na
stole. Žalobkyňa v deň podpisu zmluvy vedela, čo sa bude diať, keď prišla domov, iba si umyla tvár,

prezliekla tričko a pri podpise zmluvy nič nenamietala. Žalovaná 2/ potvrdila, že všetky vyhotovenia
zmluvy podpisovali vtedy v C.. Svedok F. H., manžel žalovanej 2/ uvádzal, že o darovaní nehnuteľností
svokrovci v jeho prítomnosti viackrát rozprávali; keď sa dohodli, vzal ich na obecný úrad podpísať
papiere. Museli si v práci so žalovanou 2/ vybaviť voľný deň, aby mohli ísť na úrad. Bolo to na začiatkutýždňa. Čakali na svokru, ktorá sa osprchovala a išli. Vedel, že svokrovci idú manželke darovať dom,
hovoril to svokor obývačke.

52. To znamená, že kým žalovaný 1/, žalovaná 2/ a svedok H., zhodne vypovedali o okolnosti, že otázka
darovania nehnuteľností na dcéru bola doma vopred prediskutovaná, preto bolo dohodnuté, aby si
žalovaná 2/ zobrala za účelom podpisu zmluvy v práci voľno, že sa stretli najprv doma a potom išli všetci
spoločne na Obecný úrad v C. zmluvu podpísať, pričom ich tam viezol manžel žalovanej 2/; žalobkyňa
nielen že zostala vo svojich odlišných tvrdeniach sama, ale sama si v nich aj odporovala, keď najskôr

tvrdila, že zmluvu podpisovali dňa 14.07.2017, potom predložila doklad z práce, že z práce za účelom
podpisu zmluvy odišla dňa 17.07.2017, najskôr tvrdila, že prišla sama autom z práce rovno na obecný
úrad, potom potvrdila, že prišla najskôr domov a potom išli na obecný úrad spoločne. Tiež žalobkyňa
nijako nevysvetlila, prečo ak s podpisom zmluvy nesúhlasila, túto zmluvu vôbec podpísala, pričom nikto
zo zúčastnených neuvádzal, že by cestou na obecný úrad alebo počas spoločnej večere, nasledujúcej
po podpise zmluvy, žalobkyňa voči zmluve protestovala, ani prečo žalobkyňa nijako nereagovala po

doručení jej rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva žalovanej 2/. Podľa
doručenky zo spisu katastrálneho úradu, žalobkyňa prevzala rozhodnutie o vklade osobne už dňa
22.08.2017, prevzala tiež zásielku za manžela.

53. Pokiaľ teda ide o vyhodnotenie sledu udalostí pred podpisom zmluvy, vzhľadom na obsah zmluvy

a správanie strán po podpise zmluvy, tieto skutočnosti, tak ako boli zistené a preukázané v konaní,
nepreukazujú tvrdenie žalobkyne, že došlo k úmyselnému spiknutiu sa žalovaného 1/ so žalovanou 2/,
aby žalobkyňu pripravili o majetok.

54. Z tvrdení žalobkyne tiež nijako nevyplýva, že by v súvislosti s podpisom darovacej zmluvy došlo

k psychickému donúteniu žalobkyne, t. j. k bezprávnej vyhrážke, teda že by jej žalovaný 1/ hrozil niečím,
čím nebol oprávnený a vzbudil v nej tak strach z dôvodne hroziacej ujmy. Žalobkyňa uvádzala, že
tak urobila v obave o spoločný majetok, avšak jednak nepreukázala, že by jej žalovaný 1/ skutočne
nutnosťou ochrany spoločného majetku hrozil, nepreukázala ani to, že by sa dôvodne domnievala, že
žalovaný skutočne mal nezdanené príjmy, za ktoré by mu mohla hroziť pokuta, ako ani to, že by skutočne

ona sama mala v dôsledku toho obavu, že ich majetok môže byť exekučne postihnutý až v rozsahu
predaja ich rodinného domu s pozemkami.

55. Žalobkyňa teda tvrdenie o tom, že pri uzatváraní darovacej zmluvy absentovala jej vôľa, prípadne že
tátovôľabolaneslobodná,nepreukázala.Naopakzobsahspisuavýsluchustránasvedkovvyplynulo,že

žalobkyňa vedela že ide podpísať darovaciu zmluvu, predmetom ktorej je daná nehnuteľnosť v prospech
svojej dcéry, pričom v konaní neboli preukázané skutočnosti, že by tak urobila pod nátlakom. Tiež
žalovaní 1/ a 2/ po celý čas zotrvali na svojom tvrdení o tom, že mali vôľu darovaciu zmluvu podpísať.
Preto bola argumentácia žalobkyne o nedostatku vôle zmluvných strán pri podpise darovacej zmluvy,
resp. o nedostatku slobodnej vôle, vyhodnotená odvolacím súdom ako nedôvodná.

56. Ďalší argument žalobkyne bol, že jej vôľa pri uzatváraní darovacej zmluvy, nebola vážna. Podľa
právnej teórie, právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu. Podľa
ustálenej judikatúry súdov je právny úkon urobený vážne, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci chcel
svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho

práva. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce
existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s
vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s
recesiou a pod. Treba zdôrazniť, že vo vzťahu k adresátovi nevážneho právneho úkonu, ktorý nemohol
predpokladať nedostatok vážnosti právneho úkonu, je právny úkon v celom rozsahu platný. V takomto

prípade dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje toho, kto konal bez atribútu vážnosti.
Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát
nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba vážnosť ako základná náležitosť
vôle.

57. Žalobkyňa zdôrazňovala, že nebola oboznámená s obsahom tohto právneho úkonu, nemohla ho
ani ovplyvniť a o tom, že darovala nehnuteľnosti dcére, sa dozvedela až po podpise darovacej zmluvy,
čo však v konaní nepreukázala. Tieto jej tvrdenia však ani nespadajú pod dôvod nevážnosti vôle pri
uzatváraní právneho úkonu. Skutočnosť, že účastník právneho úkonu podpíše akýkoľvek právny úkon,hoci nevie, o aký právny úkon ide, je skôr prejavom nezodpovednosti tohto subjektu a v tom prípade
je subjekt povinný následky takéhoto svojho nezodpovedného konania v plnej miere znášať. Ťažko
uveriť, že by dospelá osoba, plne spôsobilá na právne úkony, podpísala čokoľvek na Obecnom úrade

za prítomnosti matrikára a ďalších dvoch osôb – tu manžela a dcéry bez toho, aby vôbec tušila, o čo
sa jedná. Takéto konanie je nevysvetliteľné, nelogické a vo svojich dôsledkoch neospravedlniteľné.
Z výpovedí žalovaného 1/, žalovanej 2/, aj svedka H. pritom vyplynul opak, a to, že v rodine otázku
darovania nehnuteľností dcére preberali. Žalobkyňa opak nepreukázala. Žalovaná 2/ tiež potvrdila, že
zmluva sa pred jej podpisom nachádzala v domácnosti rodičov na jedálenskom stole. To že zmluva bola

pripravená skôr, ako v deň podpisu zmluvy, potvrdzuje napokon aj jej dátum vyhotovenia advokátom –
dňa 14.07.2017, t. j. je možné uveriť žalovanému 1/, že od tohto dňa bola zmluva žalobkyni k dispozícii.
Žalobkyňa sa snažila preukazovať, že pre časovú tieseň, do ktorej ju dostal žalovaný 1/ pred podpisom
zmluvy, si ju nemohla preštudovať, avšak jej pôvodné tvrdenie, že jej žalovaný zrazu zavolal do práce,
aby ihneď prišla niečo podpísať na obecný úrad vyvrátili výpovede žalovanej 2/ a svedka H., ktorí
potvrdili, že sa na dátume podpisu zmluvy museli vopred dohodnúť, pretože si títo pre ten účel museli

zobrať voľno v práci. Tiež žalobkyňa najskôr tvrdila, že išla sama z práce rovno na úrad, potom sama
priznala, že najprv prišla domov, kde mala čas sa umyť, prezliecť a potom išli všetci spolu na obecný
úrad. Skutočnosť, že si žalobkyňa zmluvu pred podpisom neprečítala, nemožno teda vyhodnotiť inak,
ako len na ťarchu žalobkyne. Avšak ani samotnú skutočnosť, že nevedela, že ide podpisovať práve
darovaciu zmluvu, žalobkyňa v spore nepreukázala.

58. Čo sa týka vážnosti vôle pri uzatváraní zmluvy, žalobkyňa nepreukázala, že by mala v úmysle
uzavrieť inú zmluvu (napr. kúpnu), alebo že by zmluvu podpísala len zo žartu. V zmysle vyššie
uvedených záverov nepreukázala ani to, že svoj úmysel uzavrieť darovaciu zmluvu by simulovali
žalovaní 1/ a 2/. Naopak vlastné, hoci nepreukázané tvrdenie žalobkyne o údajnej daňovej kontrole,

ktorá mala hroziť žalovanému 1/, skôr preukazuje to, že o darovaní majetku dcére žalobkyňa vedela,
a teda jej majetok darovať chcela, hoci v úmysle ochrániť ho pred postihnutím daňovými sankciami.
Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno ani v tom, že by strany predmetnú darovaciu zmluvu
uzavreli nevážne, nemajúc v úmysle spôsobiť zamýšľané následky darovania, ale sledujúc v skutočnosti
iný (nepreukázaný) účel.

59. Žalobkyňa tiež namietala, že zmluve ani nerozumela, pretože neovláda slovenský jazyk. V zmysle
§ 37 ods. 1 OZ sa zrozumiteľnosťou právneho úkonu rozumie, že jeho adresát je objektívne schopný
pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, prípadne aj pomocou prekladu
(poručiteľ urobí závet v maďarskom jazyku) alebo prevodu do spisovného (prirodzeného) jazyka. Na

ujmu zrozumiteľnosti teda nie je to, že adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri prejave
(napríklad z toho dôvodu, že nemá potrebné vzdelanie). Stačí, že takýto prejav je vo všeobecnosti
zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasniteľný alebo vysvetliteľný
primeranepovaheprávnehoúkonu(relatívnapovahazrozumiteľnosti).Vtomtosmerepodľaodvolacieho
súdu žalobkyňa v spore nepreukázala, že neovláda slovenský jazyk do takej miery, aby nepochopila

podstatu uzatváraného právneho úkonu, t. j. že ide o bezodplatné darovanie predmetných nehnuteľností
dcére so zriadením práva vecného bremena. Žalobkyňa pritom sama uviedla, že chodila na strednú
školu do Šamorína s vyučovacím jazykom slovenským, záverečnú skúšku robila v slovenskom jazyku
a aj na pojednávaní sa napokon vyjadrila aj v slovenčine.

60. Ďalej žalobkyňa v odvolaní dôvodila, že uzavretá darovacia zmluva je v rozpore so zákonom,
obchádza ho a prieči sa dobrým mravom, preto je tento právny úkon neplatný aj podľa § 39 OZ. K tomu je
potrebné uviesť, že platnosť či neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ možno posudzovať len podľa
okolností, ktoré existovali v čase jeho urobenia. Právny úkon je neplatný predovšetkým vtedy, ak svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej

právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa
alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Dobré mravy potom
možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť,
nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov
občianskoprávnych vzťahov). Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah alebo účel ocitne

v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má
byť obsah ich jednania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej
spoločnosti. Ide najmä o také prípady, kedy hlavným motívom osoby robiacej právny úkon je úmysel
poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu alebo privodiť jej ujmu na majetku.61. V danom prípade bola uzavretá darovacia zmluva, medzi rodičmi ako darcami a dcérou ako
obdarovanou. Takýto právny úkon v zásade nie je v rozpore so zákonom a ako bolo uvedené vyššie,

žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia o úmyselnom spiknutí sa bývalého manžela
a dcéry, za účelom zbavenia ju majetku, ktorý po rozvode mohol byť predmetom vyporiadania BSM.
Žalobkyňa nepreukázala tvrdenia o hroziacej daňovej kontrole, nepreukázala, že už v čase uzavretia
darovacej zmluvy mal žalovaný 1/ úmysel sa s ňou rozviesť, nepreukázala, že by žalovaná 2/ o tomto
úmysle žalovaného 1/ taktiež vedela. K darovaniu nehnuteľností došlo za trvania manželstva, preto

žalobkyňa po rozvode manželstva nemohla očakávať, že budú predmetom vyporiadania. Žalovaný
1/ uzavretím darovacej zmluvy rovnako prišiel o predmetné nehnuteľnosti, pričom žalobkyňa rovnako
ako on, má právo dané nehnuteľnosti naďalej užívať v dohodnutom rozsahu. Na tom nič nemení ani
okolnosť, že žalovaná 1/ býva v byte žalovaného 2/ bezplatne, pretože žalobkyňa ani netvrdila, ani
nepreukázala, že by pred podpisom darovacej zmluvy žalovaná 2/ za daný byt otcovi platila. A pokiaľ
ide o to, že žalovaná 2/ neplatí náklady spojené s domom, tak uvedené je v súlade s čl. VI. ods.

4. a 5. darovacej zmluvy, podľa ktorej režijné náklady nehnuteľnosti (elektrina, voda, plyn, odpad,
žumpa atď.) budú účastníci zmluvy uhrádzať podľa miery užívania danej nehnuteľnosti, rovnako tiež
daň z nehnuteľnosti. Pretože nehnuteľnosti užíva len žalovaný 1/, na základe uvedených ustanovení
platí aj náklady na ňu. Tvrdenie žalobkyne, že rozpor s právom má spôsobovať okolnosť, že ju žalovaní
neoboznámilisobsahomzmluvy,jeirelevantné,pretožejezodpovednosťouosobyvykonávajúcejprávny

úkon, aby sa s jeho obsahom sama náležite oboznámila. Tiež v zmysle už vyššie uvedených právnych
záverov ohľadom náležitostí darovacej zmluvy a jej bezodplatnosťou, nebol zistený ani rozpor darovacej
zmluvy a jej obsahu s hmotným právom. Pokiaľ by rozpor s dobrými mravmi mal spočívať v tom, že
žalovaná2/nemápožívaťabsolútneprávnepanstvonadvecou,vzhľadomnaobmedzujúceustanovenia
v zmluve, tak je potrebné uviesť, že súdna prax zastáva názor, že námietku rozporu s dobrými mravmi,

nemôže vzniesť ten z účastníkov zmluvy, ktorý v rozpore s dobrými mravmi konal (nemo turpitudinem
suam allegans auditur), pričom vzhľadom na to, že žalobkyňa vystupovala v tomto právnom úkone ako
darkyňa, v prospech ktorej boli tieto obmedzenia zriadené, bola by ona osobou konajúcou z týchto
dôvodov, v rozpore s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania teda nevyplýva, rozpor uzavretej
darovacej zmluvy so zákonom, obchádzanie zákona, ani jej rozpor s dobrými mravmi. Tiež je potrebné

poukázať na to, že len samotná okolnosť, že účastník zmluvy na základe dohody o rozsahu a predmete
plnenia nedostane plné ekvivalentné plnenie, ktoré sa zaviazal poskytnúť, nie je v rozpore s dobrými
mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 23.06.2004, sp. zn. 33 Odo 588/2003).

62. V tejto súvislosti je z právneho hľadiska potrebné uviesť, že z obsahu skutkových tvrdení žalobkyne

vyplýva skôr to, že žalovaný 1/, prípadne aj so žalovanou 2/, mali žalobkyňu v podstate uviesť do
omylu, ohľadom dôvodu uzatvárania predmetnej darovacej zmluvy, keď žalobkyňa tvrdila, že účelom
malo byť ochránenie majetku pred daňovou exekúciou, hoci v skutočnosti ním malo byť zbavenie
možnostižalobkynedosiahnuťmajetkovévyrovnanievrámcivyporiadaniaBSMpoplánovanomrozvode
manželstva. Avšak (tvrdené, tu nepreukázané) konanie žalovaného, ktorým bol žalobca uvedený do

omylu, ani nemožno z právneho hľadiska kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa §
39 OZ, pretože ak taký skutok zodpovedá konaniu podľa § 49a OZ, ide teda o konanie, ktorého zámerom
je uvedenie druhého účastníka do omylu, možno daný právny úkon kvalifikovať ako relatívne neplatný
právny úkon, ktorý je vlastne platný do momentu, keď sa neplatnosti druhý dotknutý účastník v 3-ročnej
premlčacej dobe dovolá. Skutočnosť, že účastník zmluvy uviedol iného účastníka úmyselne do omylu,

nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR z 21.08.2000, sp. zn. 22 Cdo 2506/1999). V danom prípade však žalobkyňa netvrdila, že by sa
relatívnejneplatnostidarovacejzmluvyvočižalovaným1/a2/relevantnýmspôsobomdovolala,relatívnu
neplatnosti predmetného právneho úkonu v tomto spore ani neuplatňovala.

63. Právna podstata omylu (§ 49a OZ) spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo
dostatočnúpredstavuodôsledkochprávnehoúkonu.Omylsatýkatakejokolnosti,bezktorejbykonajúca
osoba právny úkon vôbec neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu
právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj
subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu, ktorý musel omyl vyvolať alebo aspoň o ňom

musel objektívne vedieť. Ak bol omyl vyvolaný úmyselne, právny úkon je neplatný bez ohľadu na to, či
ide o omyl podstatný alebo nepodstatný. V takomto prípade ide o omyl vyvolaný ľsťou. Omyl sa môže
týkať predmetu plnenia, kvality predmetu plnenia, osoby druhého účastníka právneho úkonu (zmluvy)alebo iných náležitostí právneho úkonu, ktoré účastník konajúci v omyle mienil považovať za podstatné,
avšak mýlil sa pri ich posudzovaní.

64. Právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle, je v zmysle § 40a OZ relatívna neplatnosť
právneho úkonu. Ak pohnútka nie je súčasťou vôle smerujúcej k urobeniu právneho úkonu, nemožno
ju stotožniť s omylom podľa tohto ustanovenia. Omyl v motíve (v cieli, v zameraní) urobenia právneho
úkonu preto zásadne nemožno považovať za dôvod neplatnosti právneho úkonu. O omyl v pohnútke
ide vtedy, ak sa konajúci síce zmýlil v skutočnostiach vedúcich k vzniku vôle, nie však v skutočnostiach

významných priamo pre právne následky vznikajúce z prejavenej vôle. Pohnútka zahŕňa najmä
predpoklady, z ktorých konajúca osoba vychádza pri utváraní svojej vôle.

65. Vôľa darcu obdarovať iného znamená, že darca koná v úmysle poskytnúť obdarovanému prospech
a neočakáva za svoje plnenie protihodnotu. V procese formovania vôle darcu hrá významnú úlohu
pohnútka darcu, ktorá pramení z jeho motivácie obdarovať určitú osobu. Pohnútka je však na rozdiel

od vôle konajúcej osoby právne irelevantná. Podľa § 49a OZ omyl v pohnútke nespôsobuje neplatnosť
právneho úkonu. Vôľa darcu predpokladá existenciu jeho vážnej a slobodnej vôle bez omylu poskytnúť
obdarovanému bezplatne plnenie s úmyslom prospieť mu. Omyl vo vôli je nedostatočná predstava
o právnych následkoch, ktoré vzniknú zo zmluvy. V pohnútke, na základe ktorej sa vôľa darcu obdarovať
formovala, sa koncentruje pojem motivácie darcu, ak však pohnútka nenachádza vyjadrenie vo vôli

darcu, je irelevantná.

66. Ako bolo vyhodnotené vyššie, žalobkyňa v danom prípade mala vedomosť o tom, že ide podpisovať
darovaciu zmluvu, ktorej následkom je bezodplatný prevod vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam na dcéru. Dôvodila však tým, že konala v pohnútke (pod vplyvom žalovaného 1/)

ochrániť majetok pred exekúciou pre hroziace daňové sankcie. Avšak omyl v pohnútke, v porovnaní
s omylom vo vôli, nie je dôvodom neplatnosti právneho úkonu. Pokiaľ žalobkyňa mala vôľu previesť
darovaním nehnuteľnosti na dcéru, s motívom ochrániť majetok, avšak neskôr zistila, že majetok
ohrozený vôbec nebol, darovanie nie je neplatné, pretože jej vôľa darkyne nebola vadná v dôsledku
pohnútky, ktorá sa neskôr ukázala ako neodôvodnená a mylná. Z hľadiska platnosti právneho úkonu

totiž nemá právny význam to, čo bolo motívom (pohnútkou) na urobenie právneho úkonu. Ak sa takýto
predpoklad nenaplní, nemá to za následok neplatnosť právneho úkonu (falsa causa non nocet). Je
teda nerozhodné, čo bolo zo strany žalobkyne dôvodom na uzavretie darovacej zmluvy (snaha ochrániť
majetok pred daňovou exekúciou).

67. Z hľadiska práva platí, že zmluva, pri uzavretí ktorej jeden z účastníkov úmyselne predstieral určitú
vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka zmluvy omyl, alebo aby tým využil jeho omyl,
nie je neplatná podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ pre nedostatok vážnej vôle alebo podľa ustanovenia
§ 39 OZ pre rozpor so zákonom. Podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzavretí je
dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ustanovenia § 49a OZ, ktorého sa môže úspešne dovolať len druhý

účastník zo zmluvy § 40a OZ (porovnaj rozsudok Veľkého senátu NS ČR z 26.08.2009, sp. zn. 31 Cdo
135/2007). V tomto prípade však žalobkyňa relatívnu neplatnosti zmluvy neuplatňovala a ani z hľadiska
skutkového žalobkyňa úmyselné konanie žalovaného 1/, resp. aj žalovanej 2/ s cieľom zbaviť ju majetku
nepreukázala.

68. Ďalšia okolnosť, ktorá môže vylúčiť slobodné tvorenie vôle konajúceho je tieseň, ktorá však má iný
právny následok (ako podľa § 37 ods. 1 OZ) a je upravená samostatne v § 49 OZ. Žalobkyňa totiž
dôvodila tým, že darovaciu zmluvu uzavrela v časovej tiesni, do ktorej ju dostal žalovaný 1/ tým, že jej
až v deň podpisu zmluvy, bez toho, aby ju s obsahom zmluvy vopred oboznámil, telefonoval do práce,
aby odišla z práce skôr a dostavila sa na Obecný úrad v C. podpísať nejaké listiny z dôvodu potreby

ochrany majetku. V tejto súvislosti tiež argumentovala spornosťou dátumu podpisu predmetnej zmluvy
žalovanými 1/ a 2/.

69. Nedostatkom slobody vôle je postihnutý aj právny úkon, ktorý urobil konajúci v stave tiesne,
ktorým sa podľa ustálenej judikatúry rozumie nielen objektívny hospodársky alebo sociálny stav, ale

aj psychický stav osoby (rozrušenie, obavy). Rozdiel medzi stavom psychického donútenia a stavom
tiesne plynúcim z psychického stavu konajúceho je predovšetkým v ich intenzite a v tom, že psychické
donútenie predpokladá psychické pôsobenie ďalšej osoby (tretej osoby alebo spolukontrahenta) na
vôľu konajúceho. V prípade psychického donútenia je sankciou absolútna neplatnosť právneho úkonu,pri tiesni priznáva zákon konajúcemu možnosť od zmluvy odstúpiť (§ 49 OZ). Zákonným dôvodom
odstúpenia od zmluvy je teda tá skutočnosť, že vôľa konajúceho uzavrieť zmluvu nebola vytvorená
slobodne, ale pod vplyvom vonkajšieho tlaku, ktorým je tieseň. Pri konaní v tiesni ide o vadu v pohnútke

právneho úkonu, ktorou je tieseň. V tomto prípade neprejavuje konajúci celkom slobodne svoju vôľu,
nekoná však pod vplyvom fyzického donútenia ani bezprávnej vyhrážky, a preto právny úkon nie je
absolútne neplatný. Tieseň je vyslovene subjektívnym stavom, ktorý musí mať základ v objektívne
existujúcom a pôsobiacom stave.

70. Pretože kumulatívnou požiadavkou zákona na realizáciu oprávnenia odstúpiť od zmluvy sú nápadne
nevýhodné podmienky, za ktorých bola zmluva uzavretá, vylučuje súdna prax darovaciu zmluvu z okruhu
aplikácie § 49 OZ, nakoľko je darovacia zmluva zmluvou bezodplatnou, pri ktorej za poskytnutie
majetkovej výhody obdarovanému darca nedostáva žiadny majetkový ekvivalent. Za vadu právneho
úkonu, ktorá by odôvodňovala možnosť odstúpenia od zmluvy, sa v súvislosti s darovaním nepovažuje
tieseň podľa § 49 OZ (porovnaj rozsudky Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3 Cdo 355/1993 a sp. zn. 3 Cdo

6/1992). Darovacia zmluva je už pojmovo pre darcu zmluvou jednostranne nevýhodnou. Táto povaha
darovacej zmluvy sama o sebe vylučuje možnosť skúmať, či bola uzavretá za nápadne nevýhodných
podmienok. Preto je aj v tomto prípade aplikácia § 49 OZ vzhľadom na bezodplatný charakter uzavretej
zmluvy vylúčená, keďže nápadne nevýhodné podmienky sú tak povediac pojmovým znakom darovania.

71. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, žalobkyňou uvádzané dôvody absolútnej
neplatnosti uzavretej darovacej zmluvy v konaní zistené, ani preukázané neboli. Pokiaľ ide o poukaz
žalobkyne na zmätočnosť a rozporuplnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, táto, do istej
miery oprávnená argumentácia žalobkyne, bola odstránená dôsledným vysporiadaním sa s argumentmi
žalobkyne v odôvodnení tohto rozhodnutia odvolacieho súdu.

72. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní uplatnených odvolacích dôvodov,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku
II. o trovách konania, odvolaním žiadnej zo strán osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutom,
s použitím § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

73. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

74. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,

ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

75. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

76. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným

žalovaným 1/ a 2/ priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni.
O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

77. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

- 2 -
28Co/39/2024
28Co/39/2024-

2219200588Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).