Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122231646
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122231646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore
žalobkyne A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. A. D. XX/XXXX, XXX XX E., zastúpenej BANÍK & Partners
s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 4948/53, 921 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 51 329 972,
proti žalovanej Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1,
Česká republika, IČO: 452 72 956, konajúcej prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne
z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO:
54 228 573, zastúpenej Advokátska kancelária ABELOVSKÝ - PETRUŇO, s.r.o., so sídlom Tehelná 189,

960 01 Zvolen, IČO: 56 542 623, o zaplatenie 24.077,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/10/2022-191 z 20. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti prvého výroku o zaplatenie sumy 13.200,- Eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.877,- Eur od 05.02.2022 do 11.04.2022, zo sumy 8.384,-
Eur od 05.02.2022 do zaplatenia, zo sumy 4.816,- Eur od 23.06.2023 do zaplatenia a v treťom výroku
o náhrade trov prvoinštančného konania potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje v časti prvého výroku o zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 4.816,- Eur od 05.02.2022 do 22.06.2023 a konanie v tejto časti zastavuje.

III. Odvolanie žalovanej proti štvrtému výroku rozsudku súdu prvej inštancie odmieta.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v rozsudku sp. zn. 9C/10/2022 zo dňa 20. 03. 2024 (ďalej len „napadnutý

rozsudok“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 13.200,- Eur s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 10.877,- Eur od 05. 02. 2022 do 11. 04. 2022 a zo sumy 13.200,- Eur od 05. 02.
2022 až do zaplatenia (prvý výrok). Konanie zastavil v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala zaplatenia
sumy10.877,-Eur(druhývýrok).Onárokunanáhradutrovkonaniasúdprvejinštancierozhodolvzmysle
§ 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
tak, že žalobkyni, ako úspešnej strane konania, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej
v rozsahu 100 % (tretí výrok). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 792,- Eur

(štvrtý výrok).
1.1 V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa dňa 10. 02. 2022
podala žalobu, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 19.261,- Eur s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 05. 02. 2022 až do zaplatenia z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatneniapodľa § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“) a § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z.

o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“), ako aj podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“). Žalovaná

žiadala žalobu zamietnuť.
1.2 Žalobkyňa podaním zo dňa 04. 05. 2022 navrhla zmenu žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia náhrady vo výške 24.077,- Eur na podklade bodového ohodnotenia vyplývajúceho zo
súkromného znaleckého posudku č. 21/2022 znalca C. F.. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 28.
04. 2023 uznesením „pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení žaloby o sumu 4.816,- Eur od 05.
02. 2022“ (podľa písomne vyhotovenej zápisnice), spolu aj s úrokom z omeškania od 05.02.2022 (podľa

zvukového záznamu z pojednávania).
1.3 Podaním zo dňa 26. 04. 2022 vzala žalobkyňa čiastočne žalobu späť ohľadom sumy 10.877,- Eur,
keďže jej žalovaná po podaní žaloby uvedenú sumu uhradila dňa 11. 04. 2022. Súd prvej inštancie v tejto
časti konanie v zmysle § 144, § 145 ods. 2, 3 CSP zastavil.
1.4 Po vykonanom dokazovaní (súd prvej inštancie) právne posúdil vec podľa § 1 ods. 2, § 427 ods.

1, 2 § 444, § 517 ods. 1, 2, § 559 ods. 2, § 797 ods. 3,4 OZ; § 2 ods. 2, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 7, 8,
§ 7 ods. 6, § 8 ods. 4, § 10 ods. 1 až 7 zákona č. 437/2004 Z. z.; § 4 ods. 2, § 11 ods. 6 písm. a),
b), 7, 8, 9, § 15 ods. 1 zákona o PZP; § 149, § 153 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP; § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“) a § 4 ods. 2 písm. i), § 5 ods. 1 písm. g),

§ 6, položka 1 písm. a) Sadzobníka poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).
1.5 Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku identifikoval žalobkyňou vymedzený predmet sporu ako
nárok na náhradu škody z titulu poškodenia jej zdravia v dôsledku dopravnej nehody, resp. náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“). Ustálil, že dôkazné bremeno preukázania

existencie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 OZ zaťažuje žalobkyňu ako
poškodenú. Na podklade vykonaného dokazovanie súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa
preukázala, že došlo k dopravnej nehode, ako aj to, že v dôsledku tejto dopravnej nehody došlo
k poškodeniu jej zdravia. Základ nároku nebol medzi stranami sporný. Medzi stranami bol sporný rozsah
uplatneného nároku. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa preukázala nielen vznik, ale aj rozsah

svojho nároku, čo do jeho výšky. Pri stanovení výšky nároku žalobkyne súd prvej inštancie vychádzal
primárne zo súkromného znaleckého posudku C. F. a súvisiaceho lekárskeho posudku, ktorý nechala
vypracovať a do konania predložila žalobkyňa. Závery uvedeného znaleckého posudku žalovaná
v konaní opakovane namietala a spochybňovala, poukazovala pritom najmä na závery posudku C. G.,
jej zmluvného lekára, ale aj na tvrdené nedostatky súkromného znaleckého posudku a rozdiely medzi

závermi posudkov predložených žalovanou, resp. žalobkyňou a súkromným znaleckým posudkom.
Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku obšírne zaoberal námietkami žalovanej ohľadne ne/
správnosti záverov súkromného znaleckého posudku predloženého žalovanou. Uviedol, že v priebehu
konania a pre jeho účely bol vypracovaný súkromný znalecký posudok C. F., ktorý žalobkyňu osobne
vyšetril. Po zhrnutí sporných položiek súd prvej inštancie uviedol, že ku zvýšeniu SSU žalobkyne

znalcom došlo u všetkých položiek, u ktorých žalovaná uhradila pôvodne požadovanú náhradu za SSU,
pričom znalec ich zvýšenie riadne odôvodnil v rámci jemu zákonom danej kompetencie. Posudok C. G.,
posudkového lekára (nie znalca), bol naopak vypracovaný bez toho, že by žalobkyňu osobne vyšetril. C.
G. argumentoval prepúšťacou správou z NRC Kováčová a lekárskou správou chirurgickej ambulancie
C. F.. Na základe tohto posudku odmietla žalovaná plniť. Až po vypracovaní súkromného znaleckého

posudku začala žalovaná argumentovať tým, že SSU u sporných položiek súvisí nie s úrazovým dejom,
ale so zavinením zdravotníckeho zariadenia, pretože to nepoučilo žalobkyňu o možnosti vybrať z jej
tela kovový materiál. Podľa názoru súdu prvej inštancie však skutočnosť, že žalobkyňa nepožiadala
o výber kovového materiálu, alebo že o tejto možnosti nebola poučená, neznamená, že v priamej
príčinnej súvislosti s tým došlo ku obmedzeniu jej pohyblivosti v ľavom bedrovom kĺbe a v ľavom

kolennom kĺbe ohodnoteného položkami 393 a 396a, resp. k poškodeniu jej zdravia uvedeného pod
položkou 432a a 433b. Žalovanou predložené dôkazy (tlačivá informovaného súhlasu H. I. C. J.
a K. I. F.; bakalárska práca) nevyvracajú tvrdenie znalca C. F., že k výberu tohto materiálu nemusí
dôjsť v každom prípade. Poukázal na informovaný súhlas H. I. C. J., podľa ktorého „někdy je třebaposléze vyjmout OS material, asi do 1-2 let“. Žalovanou predložená bakalárska práca navyše cituje
materiálzchirurgickejklinikyHradecKrálová,ktorýnaopakobsahujeupozornenienamožnékomplikácie
takejto liečby. Súd prvej inštancie označil procesnú obranu žalovanej za účelovú, s cieľom vyhnúť sa

plneniu žalobkyni za zdravotné následky, ktoré nesporne vznikli v dôsledku úrazu spôsobeného jej
pri dopravnej nehode. Nevyhovel návrhu žalovanej na nariadenie kontrolného znaleckého posudku.
Súd prvej inštancie v súvislosti s návrhom na vykonanie tohto dôkazu poukázal na § 149 a § 153
CSP, argumentoval sudcovskou koncentráciou konania a, hoci implicitne, nadbytočnosťou návrhu na
vykonanie dôkazu. Citoval z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, konkrétne zo sp. zn. II.

ÚS 38/2015 a sp. zn. I. ÚS 335/2019, a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/41/2010.
Po zhrnutí stavu veci prijal súd prvej inštancie záver, že žalovaná prostriedok procesnej obrany (návrh
na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania) neuplatnila riadne a včas, keď síce podaním zo
dňa 25. 04. 2023 žiadala nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie a na návrhu zotrvala na pojednávaní
dňa 28. 04. 2023, ale to bolo odročené z dôvodu doplnenia znaleckého posudku znalca jeho písomným
vyjadrením, ktoré bolo žalovanej riadne doručené a nevyjadrila sa k nemu. Až na pojednávaní dňa

23. 02. 2024 uviedla, že trvá na nariadení kontrolného znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie
dodal, že znalec C. F. sa jednoznačne vyjadril k pôvodnej argumentácii žalovanej týkajúcej sa obsahu
prepúšťacej správy z NRC Kováčová, ako aj ďalším sporným otázkam týkajúcim sa extrakcie OS
materiálu. Žalovaná navyše mala možnosť sama si dať vypracovať súkromný znalecký posudok, čo však
nespravila. Neuviedla ani to, čo konkrétne malo byť predmetom posúdenia znaleckého dokazovania

a z akých dôvodov.
1.6 Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal dôvodnosťou žalobkyňou uplatneného nároku na úroky
z omeškania. Uznal ho za dôvodný v plnom rozsahu, čo do základu, tak do výšky, preto žalobe žalobkyne
vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspechu (§ 255 CSP) tak, že
nárok na náhradu trov konania priznal žalobkyni. Záverom sa zaoberal súd prvej inštancie poplatkovou

povinnosťou žalobkyne, k čomu uviedol, že žalobkyňa je oslobodená v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona
o súdnych poplatkoch od poplatkovej povinnosti, pričom bola úspešnou stranou v konaní, preto uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 792,- Eur v súlade s ustanoveniami § 5 ods. 1
písm. g), § 6 a položky 1 písm. a) Sadzobníka poplatkov.

2. Žalovaná v odvolaní proti napadnutému rozsudku za použitia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. e) CSP zopakovala podstatný obsah žaloby a napadnutého rozsudku. Následne nesúhlas
s rozhodnutím súdu prvej inštancie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnutý
dôkaz, t. j. kontrolné znalecké dokazovanie, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaná
označila napadnutý rozsudok a proces mu predchádzajúci za vecne nesprávny a nezákonný. Navrhla,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadala
priznať nárok na náhradu trov odvolacieho, ako aj prvoinštančného konania.
2.1 Žalovaná uviedla, že už v prvoinštančnom konaní namietala závery súkromného znaleckého
posudku č. 21/2022 vypracovaného C. F., ktorým žalobkyňa preukazovala opodstatnenosť výšky

vzniknutej škody. Už v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaná tvrdila, že súkromný znalecký
posudok neposkytol odpoveď na všetky, pre merito veci relevantné otázky a v niektorých podstatných
záveroch, resp. v rámci ich odôvodnenia, si znalec odporoval. V súvislosti s badanými nedostatkami
súkromného znaleckého posudku žalovaná zväčša zopakovala argumentáciu uvedenú vo vyjadreniach
a podaniach v prvoinštančnom konaní. Tam namietala závery súkromného znaleckého posudku

v rozsahu znalcom priznaných sporných položiek (304a, 389a, 393a, 396a a 433a/b), ako aj zvýšenie
bodového ohodnotenia znalcom. Na podporu svojich záverov žalovaná poukázala na závery posudku
a vyjadrenie jej zmluvného lekára, C. G., z ktorého pri svojej procesnej obrane vychádzala. Dôvodom
neuznania bodového ohodnotenia zo strany žalovanej je skutočnosť, že následkami spadajúcimi
pod sporné položky žalobkyňa trpí v dôsledku zanedbanej zdravotnej starostlivosti. Tvrdila absenciu

príčinnej súvislosti (kauzálneho nexu) medzi vznikom škody a poistnou udalosťou v rozsahu sporných
položiek SSU. Rozporovala tiež odpovede znalca z vyjadrenia zo dňa 23. 10. 2023. Uviedla, že znalec
v písomnom vyjadrení neodstránil vytýkané pochybnosti o správnosti záverov jeho znaleckého posudku.
Vo vyjadrení absentuje adekvátne zdôvodnenie navýšenia bodového ohodnotenia z hľadiska potreby
odstránenia kovového materiálu. Navyše si znalec odporuje, keď raz odporúča žalobkyni extrakciu

a uvádza (v znaleckom posudku), že budú potrebné ďalšie operácie, vrátane odstránenia kovového
materiálu a na druhej strane vo vyjadrení uviedol, že kovový materiál sa štandardne nevyberá, že
v uvedenom prípade potreba vybratia kovového materiálu nehrozí a že vybratie či nevybratie materiálu
nijak neovplyvňuje hodnotenie SSU. Napriek tomu, že C. G. nie je znalcom, mala žalovaná za to,že na ňou predložený posudok treba nazerať ako na dôkazný prostriedok rovnakej sily ako znalecký
posudok. Vzhľadom na uvedené žalovaná ešte v konaní pred súdom prvej inštancie navrhla vykonať
kontrolné znalecké dokazovanie, na pojednávaní dňa 23. 02. 2024 zotrvala na jeho nariadení a prejavila

ochotu zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, ako aj sformulovať otázky na znalca. V nadväznosti
na žalobkyňou prezentovanú degradáciu dôkaznej sily ňou predložených dôkazov a iné skutočnosti
uvedené v prvoinštančnom konaní, zopakované v odvolaní, zastala žalovaná názor, že súkromný
znalecký posudok predložený žalobkyňou bol dostatočne spochybnený na to, aby súd prvej inštancie
nariadil kontrolné znalecké dokazovanie na účely preukázania rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ súd

prvej inštancie za takéhoto dôkazného stavu nevyhovel požiadavke žalovanej na kontrolné znalecké
dokazovanie, postupoval nesprávne.
2.2 Žalovaná dodala, že s prihliadnutím na skutočnosť, že súdom prvej inštancie priznaný nárok
žalovanej považuje za nedôvodný, tak je neopodstatnené tiež priznanie nároku na zaplatenie úrokov
z omeškania viažucich sa k žalovanej istine. Zároveň, keďže mal súd prvej inštancie podľa názoru
žalovanej žalobu zamietnuť, nie je správny ani výrok o náhrade trov konania, ani o povinnosti zaplatiť

súdny poplatok za podanú žalobu za žalobkyňu, keďže v prípade zamietnutia žaloby, by mala byť na
náhradu trov konania, vrátane zaplatenia súdneho poplatku, zaviazaná žalobkyňa.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu označila odvolanie žalovanej za nedôvodné v celom rozsahu.
Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že je prirodzené, že žalovaná v konaní

favorizuje závery svojho zmluvného lekára, pričom sa snaží navodiť dojem, že len tieto sú správne
a v súlade s príslušnou právnou úpravou. Zámerne však opomína fakt, že C. G. žalobkyňu osobne
nevyšetril, čo sa pri nároku na SSU výslovne predpokladá, preto jeho závery nemožno považovať za
dôkaz preukazujúci rozhodujúce skutočnosti v konaní. Napriek tomu, že žalovaná označuje hodnotenie
C. G. za „lekársky posudok“, týmto nie je, keďže v zmysle § 8 zákona č. 437/2004 Z. z. nespĺňa

základné zákonom predpísané obsahové náležitosti. Komparáciou súkromného znaleckého posudku
a lekárskeho posudku C. C. možno dospieť k záveru, že posudzujúci lekár ako aj znalec hodnotili SSU
totožne v rozsahu 850 bodov, znalec však následne reflektujúc na závažnejší prípad a vzhľadom na
obmedzenie alebo stratu možnosti žalobkyne uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mala žalobkyňa
vo veku v ktorom utrpela poškodenie zdravia, zvýšil bodové hodnotenie podľa § 10 ods. 4 zákona č.

437/2004 Z. z. a hoc žalovaná uvádza, že tak učinil bez náležitého vysvetlenia, tak podľa žalobkyne
znalec svoj postup riadne zdôvodnil na str. 17 znaleckého posudku. Jediným markantným rozdielom je
tak to, že zmluvný lekár žalovanej „od stola“, po konzultácii s bližšie nemenovanými chirurgami a bez
informácii o možnosti žalobkyne uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ustálil výšku SSU na 280 bodov.
Tvrdenie žalovanej, že trvalé následky žalobkyne hodnotené položkami 304a, 393a, 396a a 389a vznikli

v dôsledku nevybratia kovového materiálu implantovaného pri operácii a nie úrazom, je nutné vnímať
ako oneskorene predložené skutkové tvrdenie, majúc za následok sankciu predpokladanú v § 153
ods. 2 CSP. Súd uznesením doručeným žalovanej dňa 09. 03. 2022 vyzval žalobkyňu na vyjadrenie
k žalobe v lehote 15 dní a zároveň ju poučil o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Žalovaná
teda mohla namietať nedostatok kauzálneho nexu už obsahom vyjadrenia k žalobe, keďže už vtedy jej

bolo známe hodnotenie uplatneného nároku aj v rozsahu namietaných položiek. Návrh žalovanej na
znalecké dokazovanie súdom do konania pribratým znalcom je navyše v spojení aplikácie princípu podľa
čl. 17 CSP s ustanovením § 207 ods. 3 CSP prípustný v len v prípade, ak žalovaná predloží vlastný
súkromný znalecký posudok s posúdením rovnaj otázky ale odlišným záverom, čo však na rozdiel od
žalobkyne neučinila. Napriek uvedenému súd prvej inštancie na návrh žalovanej uložil znalcovi, aby

podalvysvetlenieaodpovedalnažalovanouformulovanéhootázky.Znalecvosvojejodpovedizodňa23.
10. 2023 potvrdil, že hodnotenie sporného nároku je vo výlučnej príčinnej súvislosti s utrpeným úrazom,
a tiež vylúčil akýkoľvek vplyv extrakcie implantovaného materiálu na jeho hodnotenie. V kontexte
uvedeného je preto vyjadrenie žalovanej nutné vyhodnotiť ad absurdum, obzvlášť, ak sa k doručenej
písomnej výpovedi znalca nevyjadrila. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne v napadnutom rozsudku

vysvetlil, prečo pri svojom rozhodovaní vychádzal zo súkromného znaleckého posudku v spojení s jeho
doplnením. Dôvody, pre ktoré nebol v konaní vykonaný žalovanou navrhovaný dôkaz zhrnul súd prvej
inštancie v bode 64 rozsudku, a to s dôrazom na sankčné následky neuplatnenia prostriedkov procesnej
obrany riadne a včas; je preto logické, že práve tieto znalecké závery sa premietli aj do konečného
rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ ide o výšku priznaného nároku.

4. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že námietku žalobkyne, podľa ktorej nemožno na ňou navrhnuté
dôkazy prihliadať z dôvodu, že boli predložené/označené oneskorene, t. j. z dôvodu nedodržania
koncentračnej zásady, považuje za neopodstatnenú. Žalobkyňa sa evidentne snaží navodiť dojem,že žalovaná mala vzhľadom na dátumové „rozostupy“ procesných úkonov strán dostatok času na
relevantné reakcie, čo však nereflektuje obsah a otázku ich doručenia zo strany súdu prvej inštancie.
V tejto súvislosti žalovaná podotkla, že v nadväznosti na doručenú žalobu žalobkyne nezostala nečinná,

ale k doručenej žalobe sa riadne vyjadrila. O relevantnosti tam obsiahnutých námietok svedčí aj fakt, že
žalobkyňa bola nútená za účelom preukázania žalovaného nároku a snahy uniesť dôkazné bremeno,
predložiť do konania súkromný znalecký posudok. Čiastočné späťvzatie žaloby, replika žalobkyne,
ako aj predmetný súkromný znalecký posudok boli žalovanej doručené až spolu s predvolaním na
pojednávanie (vytýčené na deň 28. 04. 2023), a to dňa 22. 03. 2023, navyše bez výzvy súdu prvej

inštancie na vyjadrenie k predmetným podaniam žalobkyne. Žalovaná sa k týmto podkladom vyjadrila
a navrhla vykonať ďalšie dokazovanie vo veci, a to v rámci vyjadrenia zo dňa 26. 04. 2023, ako aj
na samotnom pojednávaní zo dňa 28. 04. 2023. Následne v odvolacej replike žalovaná zopakovala
námietky, ktoré uviedla už v prvoinštančnom konaní a odvolaní. Na záver uviedla, že má za to, že
nakoľko existovala pochybnosť o správnosti záver súkromného znaleckého posudku, ktorá viedla súd
prvej inštancie k vykonaniu ďalšieho dokazovania vo forme doplnenia dokazovania, avšak keďže ani táto

„výpoveď“ znalca neodstránila vytýkané pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku, tak má
za to, že je to žalobkyňa, ktorá neuniesla dôkazné bremeno. Doposiaľ vykonané dokazovanie tak netvorí
dostatočný nespochybniteľný podklad na priznanie nároku žalobkyne, keďže sa s ním neodstránili
pochybnosti o správnosti znaleckého posudku, ktorým sa žalobkyňa snaží žalovaný nárok preukázať.
V nadväznosti na uvedené žalovaná na pojednávaní dňa 23. 02. 2024 zotrvala na nariadení kontrolného

znaleckého dokazovania z dôvodov opakovane písomne aj ústne prezentovaných s tým, že vyjadrila
aj ochotu zložiť zálohu na znalecké dokazovanie a sformulovať otázky na znalca. Žalovaná zotrvala
na podanom odvolaní, pričom ozrejmila, že odvolaním napáda všetky výroky napadnutého rozsudku
s výnimkou výroku, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia sumy 10.877,- Eur.

5. Žalobkyňa odvolaciu dupliku nepodala.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej
podľa § 34 ods. 1 CSP, preskúmal vec v rozsahu napadnutého prvého, tretieho a štvrtého výroku

rozsudku súdu prvej inštancie, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo
nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 CSP, pričom zistil
vadu procesných podmienok, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok pre jeho nariadenie. Napadnutý rozsudok v druhom výroku
o čiastočnom zastavení konania v čase rozhodovania odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť.

7. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že
súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav veci správne, so
skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje.
V zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd

prvej inštancie, odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného
skutkového stav; procesné predpoklady doplňovať alebo zopakovať dokazovanie zo strany odvolacieho
súdu naplnené neboli.

8. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný

ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania
(§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu, preto odvolací súd preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu viazanosti odvolania a jeho dôvodmi. Ne/dostatok procesných
podmienok skúma odvolací sud ex offo (§ 380 ods. 2 CSP).

9. Súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, z ktorého v súlade s § 383 CSP vychádzal aj odvolací
súd, je možné zhrnúť nasledovne: Predmetom sporu bol nárok žalobkyne na náhradu SSU, ktorú
žalobkyňa utrpela v súvislosti dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 30. 08. 2022 v katastri obce
L.. Zodpovedným poisťovateľom škodcu bola v čase škodovej udalosti M. N. O., pobočka poisťovne

z iného členského štátu, IČO: 36 869 511, deň výmazu 24. 06. 2016 (ďalej len „M.“). V roku 2021 sa
žalovanáspoločnosťstalaprávnymnástupcompoM..Výzvouzodňa02.11.2021,doručenouprávnemu
predchodcovi žalovanej dňa 04. 11. 2021, si žalobkyňa uplatnila nárok na jednorazové odškodnenie
titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovom rozsahu 850 bodov. Žalovanáspoločnosť nepristúpila k likvidácii v časti uplatneného nároku, ani nárok dôvodne neodmietla. Základ
nároku žalobkyne nebol v konaní sporný. Žalobkyňa výšku uplatneného nároku vyčíslila na základe
lekárskeho posudku vypracovaného dňa 14. 10. 2021 posudkovým lekárom C. G. C.. Uplatnený nárok

následne v priebehu konania žalobkyňa (kvantitatívne) rozšírila o sumu 4.816,- Eur s príslušenstvom
na podklade záverov súkromného znaleckého posudku (č. 21/2022) znalca C. F., pričom súd prvej
inštancie pripustil zmenu žaloby na pojednávaní dňa 28. 04. 2023 a zúžila podaním návrhu na
čiastočné zastavenie konania z dôvodu, že žalovaná žalobkyni v priebehu konania časť uplatneného
nároku zaplatila, o čom súd prvej inštancie rozhodol v meritórnom rozhodnutí. Spornou bol žalobkyňou

uplatnený nárok na SSU čo do jeho výšky, špecificky v rozsahu položiek 304a, 393a, 396a a 433a/b,
ktoré boli žalobkyni priznané posudkovým lekárom C. C. v lekárskom posudku zo dňa 14. 10. 2021
a znalcom C. F. v súkromnom znaleckom posudku č. 21/2022. Sporným tiež bolo navýšenie bodového
ohodnotenia SSU v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. znalcom C. F.. Žalovaná namietala
(ne)správnosť a (ne)presvedčivosť záverov súkromného znaleckého posudku a písomného vyjadrenia
znalca C. F., pričom pri procesnej obrane sa opierala najmä o závery posudku a písomného vyjadrenia

jej zmluvného lekára, C. G.. Napriek tvrdeniu žalovanej spornou nebola položka 389a, keďže znalec
v súkromnom znaleckom posudku (č. 21/2022), posudkový lekár C. C. v lekárskom posudku, ako aj
zmluvný lekár žalovanej v posudku vyhodnotili túto položku SSU zhodne (0 bodov).

10. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalobkyňa preukázala

ako základ uplatneného nároku, tak jeho rozsah. Žalobe preto v plnom rozsahu vyhovel, vychádzajúc
pritom najmä zo záverov súkromného znaleckého posudku a nadväzujúceho písomného vyjadrenia
znalca C. F.. V napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie venoval dôvodom, pre ktoré preferoval
závery súkromného znaleckého posudku predloženého do konania žalobkyňou, a to pred závermi
posudku zmluvného lekára žalovanej. Samostatne sa tiež súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku

venoval dôvodom, pre ktoré nevyhovel návrhu žalovanej na nariadenie kontrolného znaleckého
dokazovania, t. j. na vykonanie dôkazu. Z hľadiska odvolacej argumentácie žalovaná namietala
skutočnosť, že súd prvej inštancie nenariadil vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, t.
j. nevykonal dôkaz, ktorý žalovaná navrhla vykonať opakovane. Dôvodila, že súkromný znalecký
posudok ani písomné vyjadrenie znalca neposkytli spoľahlivú a presvedčivú odpoveď na, pre merito

veci, rozhodné otázky, čo namietala aj prvoinštančnom konaní, pričom zastala názor, že závery
súkromného znaleckého posudku spochybnila v rozsahu potrebnom pre nariadenie kontrolného
znalecké dokazovania. Žalovaná tiež vo všeobecnosti namietala nesprávnosť závislých výrokov
o trovách konania a súdom prvej inštancie uloženej povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Predmetom
odvolacieho prieskumu sa stali žalovanou v odvolaní namietané nedostatky napadnutého rozsudku

a procesného postupu predchádzajúcemu jeho vydaniu.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej z hľadiska jej odvolacej argumentácie nie je dôvodné. Napriek uvedenému odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok v časti prvého výroku o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

4.816,- Eur od 05. 02. 2022 do 22. 06. 2023 podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a konanie v tejto časti
zastavil v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP a v prevyšujúcej časti napadnutý rozsudok v zmysle §
387 ods. 1, 2 CSP (v časti prvého výroku a v treťom výroku) potvrdil, keďže je v predmetnej časti vecne
správny, a to z nasledovných dôvodov:

12. Civilné sporové konanie ako konanie, ktorého účelom je poskytovanie ochrany súkromnoprávnym
vzťahom (čl. 1 CSP), je ovládané (okrem iného) dispozičným (čl. 7 CSP) a prejednacím (čl. 8 CSP)
princípom. Sporové konanie sa začína výlučne na základe návrhu oprávnenej osoby (strany sporu),
t. j. na základe žaloby. Žalobca vymedzuje v žalobe predmet sporového konania čo do základu, ale
napr. aj vo vzťahu k druhu, výške alebo rozsahu plnenia, ktoré z uplatneného nároku žiada priznať.

Súd sa v civilnom sporovom konaní vecne nezaoberá iným plnením (čo do druhy a výšky) a nemôže
priznať iné plnenie, ako je žiadané v petite žaloby (žalobnom návrhu), okrem prípadov, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 216 CSP).
12.1 Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby súd mohol autoritatívne vo
veci rozhodnúť. Procesné podmienky predstavujú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa

dosiahol cieľ civilného konania. Ich existencia a splnenie je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany
ohrozeným, alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu čl. 1 CSP. Existencia žalobného návrhu
v sporovom konaní, keďže toto je ovládané bezvýnimočne dispozičným princípom, patrí do skupiny
vecných procesných podmienok. Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, je to práve žalobca, kto sporovékonanie iniciuje a tiež prostredníctvom zvolenej formulácie žalobného návrhu (petitu) vymedzuje jeho
predmet. Za vadu sporového konania koncipujúcu odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP,
tak možno považovať aj porušenie rímsko-právnej (procesnej) zásady iudex ne eat ultra petita partium,

t. j. prekročenie žalobného návrhu súdom v prípade, ak tento nespĺňa predpoklad v zmysle § 216 ods.
2 CSP, napr. v prípade, ak žalobca žiadal menej, ako mu bolo súdom priznané. Súd totiž vychádzajúc
z ustanovenia § 216 ods. 1 CSP nemôže rozhodnúť a žalobcovi priznať viac než požadoval v žalobnom
petite. Opačný postup by bol v rozpore s ústavným princípom činnosti súdu.

13. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP ex offo (z úradnej povinnosti) predovšetkým posudzoval,
či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
Preskúmanímobsahupredloženéhospisuodvolacísúdzistil,žežalobkyňapodanímzodňa26.04.2022
vzala žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy (istiny) 10.877,- Eur, keďže žalovaná v priebehu
konania uvedenú sumu žalobkyni uhradila. Následne, ďalším podaním datovaným ku dňu 14. 08. 2023,
vzala žalobkyňa žalobu späť aj v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.816,- Eur

od 05. 02. 2022 do 22. 06. 2023. Žalobkyňa v podaní zo dňa 14. 08. 2023 explicitne žiadala, aby súd
prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 13.200,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 10.877,- Eur od 05. 02. 2022 do 11. 04. 2022, zo sumy 8.384,- Eur od 05. 02.
2022 do zaplatenia, zo sumy 4.816,- Eur od 23. 06. 2023 do zaplatenia.
13.1 Z ustanovenia § 145 ods. 2 CSP vyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí žaloby

v rozhodnutí vo veci samej. V danom prípade však súd prvej inštancie o čiastočnom späťvzatí žaloby zo
strany žalobkyne v časti, v ktorej žalobkyňa vzala späť žalobu ohľadne úrokov z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 4.816,- Eur od 05. 02. 2022 do 22. 06. 2023, nerozhodol. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku, ako ani obsahu predloženého spisu, pritom nevyplýva dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie
nerozhodol aj o zastavení konania v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.816,- Eur

od 05. 02. 2022 do 22. 06. 2023, resp. prečo na dispozičný úkon žalobkyne neprihliadol a žalobný návrh
prekročil. Odvolaciemu súdu preto nezostávalo iné, než skonštatovať, že súd prvej inštancie opomenul
o návrhu žalobkyne o čiastočnom späťvzatí žaloby v rozsahu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 4.816,- Eur od 05. 02. 2022 do 22. 06. 2023 rozhodnúť.
13.2 Keďže súd prvej inštancie o čiastočnom späťvzatí žaloby nerozhodol, tak žalobkyni v prvom

výroku napadnutého rozsudku priznal plnenie nad rozsah uplatneného nároku. V danom prípade nebola
naplnená negatívna podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 216 ods. 2 CSP. S poukazom na uvedené
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie porušil zásadu iudex ne eat ultra petita partium, pretože
žalobkyni priznal aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.816,- Eur od 05. 02. 2022 do
22. 06. 2023, keď tá o priznanie príslušenstva v uvedenom rozsahu nežiadala. Vzhľadom na uvedené

odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti prvého výroku o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 4.816,- Eur od 05. 02. 2022 do 22. 06. 2023 podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP
a konanie v tejto časti zastavil (§ 391 ods. 1 CSP).

14. Z hľadiska žalovanou uplatnenej odvolacej námietky podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd

prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz, t. j. nenariadil kontrolný znalecký posudok, ktorý žalovaná
navrhovala vykonať, pretože je potrebný pre zistenie rozhodujúcich skutočností, odvolací súd uvádza
nasledovné:

15. Žalovaná v odvolaní argumentovala, že závery súkromného znaleckého posudku (vypracovaného

C. F., znalcom) predloženého do konania žalobkyňou, ako ani nadväzujúceho písomného
vyjadrenia znalca, neposkytujú dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie súdu prvej inštancie.
V prvoinštančnom, ako aj odvolacom konaní argumentovala, že v rozsahu sporných položiek (304a,
389a, 393a a 396a) nedošlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia žalovanej v príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou, ale v príčinnej súvislosti so zanedbaním zdravotnej starostlivosti. Žalovaná

namietala aj zvýšenie bodového ohodnotenia znalcom C. F. podľa § 10 ods. 4 zákona 437/2004 Z.
z. Z uvedených dôvodov považovala znalcom C. G. stanovený počet bodov SSU a výšku žalobkyňou
uplatnenej škody titulom SSU za nesprávnu. Žalovaná jednak svoje tvrdenia opierala o posudok C.
G. (č. l. 43), ktorý do konania predložila. Žalovaná tiež poukazovala na písomné vyjadrenie C. G. (č.
l. 86 a nasl.), v ktorom ten uviedol, že ponechanie kovového materiálu má pre pacienta negatívne

následky, vychádzajúc z materiálov z českých nemocníc, resp. z lekárskych fakúlt českých vysokých
škôl, ktoré k vyjadreniu priložil a že extrakcia kovového materiálu sa spravidla vykonáva v období
1 – 2 rokov po operácii; že žalobkyňa mala byť v zmysle odborného nálezu FN Banská Bystrica
informovaná o tom, že v období 08/20 – 09/2021 by mala byť prevedená extrakcia kovového materiálu;o uvedenom nie je záznam; neexistuje dôkaz o tom, že by mal byť materiál ponechaný natrvalo;
extrakcia kovového materiálu nebola prevedená; nutnosti výberu kovového materiálu si nevšimol ani
C. C.; C. F. sám navyše v súkromnom znaleckom posudku uviedol, že extrakcia kovového materiálu

je vhodná, pretože tento spôsobuje žalobkyni zdravotné ťažkosti; v zmysle uvedeného podľa názoru
C. G. pochybila I. E., P. J. J., C. C. a C. F., ktorí mali predvolať žalobkyňu na zákrok (extrakcia
kovovéhomateriálu),malitozaprotokolovať–kebypotomžalobkyňazákrokodmietla,nieslabynásledky
sama; poisťovňa by nemala niesť následky za zanedbanie zdravotnej starostlivosti. Odvolací súd
uvádza, že v posudku C. G. absentuje zrozumiteľné zdôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé, z akého

dôvodu zmluvný lekár žalovanej žalobkyni priznal, resp. nepriznal, tie-ktoré položky SSU. Z tohto
posudku zároveň nemožno vyvodiť, že by k sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobkyne v rozsahu
sporných položiek SSU, resp. k akejkoľvek ujme na zdraví žalobkyne, došlo v príčinnej súvislosti so
zanedbaním zdravotnej starostlivosti. Predmetný dôkazný prostriedok predložený žalovanou navyše nie
je lekárskym posudkom v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z., a to pre absenciu zákonom stanovených
obligatórnych náležitostí (§ 7 a § 8). Nejde ani o súkromný znalecký posudok (§ 209 ods. 2 CSP).

Odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že tieto dôkazné prostriedky nepreukazujú, že
by k obmedzeniu mobility žalobkyne v časti dolných končatín alebo driekovej chrbtice žalobkyne a s tým
súvisiacim sťažením spoločenského uplatnenia žalobkyne došlo v príčinnej súvislosti so zanedbaním
zdravotnej starostlivosti. Uvedené dôkazné prostriedky nepreukazujú ani to, že u žalobkyni došlo k
vzniku keloidných jaziev a s tým súvisiacim sťažením spoločenského uplatnenia v dôsledku zanedbanej

zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ pri dokazovaní svojho tvrdenia o zanedbaní zdravotnej starostlivosti
u žalobkyni, žalovaná odkazuje na písomné vyjadrenie C. G., tak odvolací súd zdôrazňuje, že záver
o existencii príčinnej súvislosti medzi SSU a určitou udalosťou (skutočnosťou) je záver skutkový, na
ktorý je oprávnený konajúci súd, a to na podklade riadne vykonaného a vyhodnoteného dokazovania,
nie zmluvný lekár žalovanej. Navyše C. G., hoci odborník v medicínskej oblasti, neuvádza, čo ho

oprávňuje prijať záver o tzv. zanedbaní zdravotnej starostlivosti, a to či už ošetrujúcimi lekármi žalobkyne
alebo konkrétnym zdravotníckym zariadením. Bakalárska práca (č. l. 88/2 a nasl.), predložená do
konania ako dôkaz žalovanou, rovnako nepreukazuje, že k poškodeniu zdravia žalobkyne v rozsahu
sporných položiek SSU došlo v dôsledku zanedbania zdravotnej starostlivosti, keďže ide o dokument
so všeobecnými závermi, nevzťahujúci sa ku konkrétnej osobe – žalobkyni. Súd prvej inštancie správne

uviedol, že z informovaného súhlasu H. I. C. J., O., jednoznačne vyplýva, že k extrakcii voperovaného
kovového materiálu nedochádza v každom prípade tak, ako to tvrdí žalovaná (č. l. 88). Z informovaného
súhlasu so zákrokom z K. I. F., O. (č. l. 87) zas vyplýva, že k zákroku (operácii odstránenia OS
materiálu) dôjde spravidla vtedy, keď je takýto postup považovaný za vhodný vzhľadom na povahu
ochorenia pacienta. Inak povedané, nie v každom prípade, ale iba vtedy, keď to vyžadujú okolnosti

toho-ktorého prípadu. Žalovanou predložené materiály – všeobecné poučenia pre pacientov českých
nemocníc nepotvrdzujú tvrdenia žalovanej o tom, že u žalobkyne sa nepostupovalo podľa štandardných
liečebných postupov. Nemožno sa preto prikloniť k tvrdeniu žalovanej, že v dôsledku toho, že žalobkyni
nebol extrahovaný kovový materiál do 1 – 2 rokov od operácie, resp. že nebola na takýto operačný
zákrok „vyzvaná“, tak došlo k zanedbaniu jej zdravotnej starostlivosti. Ďalej, znalec v súkromnému

znaleckému posudku (č. l. 60 a nasl.) skonštatoval iba potenciálnu vhodnosť extrakcie kovového
materiálu, a to s prihliadnutím na dobu, ktorá od operácie uplynula alebo/a v prípade pretrvávajúcich
bolesti v ľavej koxe žalobkyne. Uviedol, že ak sa žalobkyňa rozhodne pre vybratie kovového materiálu,
tak „môže byť aj operovaná na našom pracovisku“. Voľbu toho, či žalobkyňa operáciu podstúpi alebo
nie, prípadne v akom zdravotníckom zariadení, tak znalec ponechal na slobodnej vôli žalobkyne.

Potrebu (nutnosť) operácie žalobkyni znalec výslovne neskonštatoval. Znalec v súkromnom znaleckom
posudku neprijal záver o tom, že u žalobkyne došlo k zanedbaniu zdravotnej starostlivosti. Žalovaná
v tomto smere preto ani podľa názoru odvolacieho súdu neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že
k sťaženiu spoločenského uplatnenia (akémukoľvek) žalobkyne došlo v priamej príčinnej súvislosti
so zanedbaním zdravotnej starostlivosti, keď podľa názoru odvolacieho súdu zanedbanie zdravotnej

starostlivosti nebolo preukázané a zostalo iba v rovine tvrdení. Naopak, žalobkyňa v miere potrebnej
pre rozhodnutie súdu preukázala, že k poškodeniu jej zdravia a súvisiacemu sťaženiu jej spoločenského
uplatnenia, došlo v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou a preukázala tiež rozsah sťaženia jej
spoločenského uplatnenia. Uvedené skutočnosti vyplývajú z lekárskeho posudku C. C., súkromného
znaleckého posudku C. F. a súvisiaceho písomného vyjadrenia znalca, pričom základ nároku nebol

v konaní sporným. Z hľadiska zvýšenia bodového ohodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona 437/2004
Z. z., znalec v rámci jemu zákonom danej kompetencie navýšil bodové ohodnotenia SSU a to podľa
názoru odvolacieho súdu v súkromnom znaleckom posudku riadne odôvodnil, keď uviedol (č. l. 65), že:
„Uvedenom prípade ide o mladú ženu. V čase dopravnej nehody mala 34 rokov, pracovala ako čašníčka.Teraz prevládajú ťažkosti hlavne v driekovej a krížovej oblasti, bolesti oboch bedrových kĺbov, má kratšiu
ľavú dolnú končatinu o 1 cm, po dlhšej námahe treba paličku, má bolesti v miestach keloidných jaziev.
Vzhľadom na uvedené ťažkosti budú u nej potrebné operácie, vybratie kovového materiálu, korekcie

jaziev a podobne.“ Je tak zrejmé, že žalobkyňa, v čase poistnej udalosti mladá žena vo veku 34 rokov,
bola v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou obmedzená v možnosti uplatniť sa v živote
a spoločnosti, t. j. napr. v ďalšom výkone povolania čašníčky, keď výkon povolania čašníčky predpokladá
mieru fyzickej záťaže nie vhodnej pre žalobkyňu, pretože tá je po dlhšej námahe odkázaná „na paličku“.
Okrem toho znalec poukázal aj na skutočnosť, že v dôsledku poistnej udalosti u žalobkyne prevládali

ťažkosti v driekovej a krížovej oblasti, bolesti oboch bedrových kĺbov a navyše došlo k skráteniu ľavej
dolnej končatiny žalobkyne, t. j. že v dôsledku poistnej udalosti u žalobkyne pretrvávajú vyššie uvedené
zdravotné ťažkosti, na čo tiež znalec pri zvýšení bodového ohodnotenia prihliadol.
15.2 Tvrdenie žalovanej uvedené v odvolaní, že písomné vyjadrenie znalca C. F., nemá výpovednú
hodnotu, pretože znalec odpovedal na položené otázky len stroho a zovšeobecňujúc, nie je podľa
názoru odvolacieho súdu opodstatnené. Je síce pravdou, že znalec na žalovanou sformulované

otázky odpovedal stroho, ale jeho odpovede boli koherentné, zrozumiteľné a smerovali k podstate
položených otázok. Ani tvrdenie žalovanej o tom, že si znalec v súkromnom znaleckom posudku,
resp. v písomnom vyjadrení, odporuje, nie je pravdivé. Znalec v písomnom vyjadrení uviedol (č. l. 151
a nasl.), že kovový materiál sa štandardne nevyberá; indikáciou pre vybratie kovového materiálu je
napr. migrácia kovového materiálu, ktorá môže robiť ťažkosti pri pohybe, rehabilitácii alebo vzniknutie

fistuly; v uvedenom prípade nehrozia také komplikácie, ktoré by podmienili výber kovového materiálu;
z predloženej zdravotnej komunikácie nevyplýva, že by pacientka výber kovového materiálu odmietla;
hodnotenie položiek č. 393a, 396a, 304a a 432b nebolo ovplyvnené vybratím či nevybratím kovového
materiálu, práve naopak, extrakcie by mohla byť problematická, čo by viedlo k navýšeniu SSU; na
otázku, či by žalobkyňa trpela zdravotnými následkami, ktoré ohodnotil v rámci jednotlivých položiek

SSU aj v prípade, ak by bola extrakcia kovového materiálu realizovaná do dvoch rokov od operácie,
odpovedal znalec negatívne, že táto skutočnosť neovplyvnila hodnotenie SSU; znalec uviedol, že
bodové ohodnotenie zdôvodnil v súkromnom znaleckom posudku, pričom vychádzal z osobného
vyšetrenia žalobkyne; navýšenie SSU znalec zdôvodnil v odpovedi na otázku č. 8, kde túto odpoveď
treba vnímať aj v kontexte predloženého súkromného znaleckého posudku; v odpovedi na otázku, či sa

po liečbe a rehabilitácii zhoršil zdravotný stav žalobkyne uviedol, že hodnotenie zdravotného stavu je
výsledkom komplexného pohľadu na poranenia poškodenej. Hodnotenie znalec vykonal k 26. 04. 2022.
Z predloženého súkromného znaleckého posudku, resp. z lekárskej správy zo dňa 26. 04. 2022, ktorá
je súčasťou súkromného znaleckého posudku vyplýva, že znalec skonštatoval, že extrakcia kovového
materiálu môže byť vhodná v prípade pretrvávajúcich bolestí žalobkyne, resp. vhodná vzhľadom na čas

uplynutý od operácie (09/2020), a to hoci v jeho ambulancii, pokiaľ žalobkyňa prejaví vôľu operáciu
podstúpiť. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že znalec nikdy výslovne neskonštatoval nutnosť
extrakcie kovového materiálu. Z písomného vyjadrenia znalca je zrejmé, že bodové ohodnotenie SSU
vykonal v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou a vylúčil akýkoľvek vplyv extrakcie implantovaného
materiálu na jeho bodové ohodnotenie SSU. Znalec síce v súkromnom znaleckom posudku uviedol,

že dôvodom navýšenia bodového ohodnotenia je aj potenciálna potreba ďalších operácii, príkladom
extrakcia kovového materiálu, ale príkladom tiež poukázal možnosť korekcie jaziev, resp. aj na iné
skutočnosti, ktoré žalobkyňu v dôsledku poistnej udalosti obmedzili v možnosti uplatniť sa v spoločnosti
alebo v živote. Zvýšenie bodového ohodnotenia teda znalec neodôvodnil výlučne potrebou extrakcie
kovového materiálu, ale prihliadol aj na iné okolnosti daného prípadu, pričom bodové ohodnotenie

navýšil en bloc, nie iba vo vzťahu k sporným položkám SSU. Pravdivým je tvrdenie žalovanej, že znalec
v písomnom vyjadrení opakovane odkázal na znenie samotného znaleckého posudku, ale to podľa
názoru odvolacieho súdu nepredstavuje okolnosť spochybňujúcu hodnovernosť či výpovednú hodnotu
písomnéhovyjadreniaznalca,keďsamotnýsúkromnýznaleckýposudokpodľanázoruodvolaciehosúdu
poskytuje zväčša jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na, pre merito veci rozhodujúce skutočnosti. Pokiaľ

potom aj ohľadne záverov súkromného znaleckého posudku existovali určité pochybnosti, namietané
žalovanou, pre ktoré súd prvej inštancie pristúpil k doplneniu dokazovania písomným vyjadrením znalca,
tak odvolací súd zastal názor, že tie boli odstránené v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie súdu
písomným vyjadrením znalca C. F.. Tvrdenie žalovanej, že spochybnila závery súkromného znaleckého
posudku znalca C. F. v rozsahu potrebnom pre vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania, a to najmä

s poukazom na posudok C. G. a jeho písomne vyjadrenie, vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí.

16. Odvolací súd ďalej k odvolaniu žalovanej uvádza:16.1 Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že žaloba s prílohami bola doručená žalovanej
dňa 09. 03. 2022 na vyjadrenie (č. l. 28), že vyjadrenie žalobkyne datované ku dňu 04. 05. 2022 bolo
žalovanej spolu so súkromným znaleckým posudkom (a návrhom na zmenu žaloby) doručené dňa 22.

03. 2023 (č. l. 79). Na vyjadrenie žalobkyne reagovala žalovaná podaním zo dňa 25. 04. 2023 (č. l. 80
a nasl.), v ktorom rozšírila dôvody neuznania plnenia. Tvrdila, že sporné zdravotné následky u žalobkyne
nevznikli v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, ale v dôsledku zanedbanej zdravotnej starostlivosti.
V tomto podaní žalovaná žiadala nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Na pojednávaní dňa 28. 04.
2023 žalovaná zopakovala potrebu nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, avšak pojednávanie bolo

odročené z dôvodu doplnenia znaleckého posudku znalca C. F. jeho písomným vyjadrením na otázky
sformulované žalovanou. Po doručení písomného vyjadrenia znalca žalovanej (resp. jej právnemu
zástupcovi) dňa 03. 11. 2023 (č. l. 176) sa žalovaná k tomu nevyjadrila. Následne na pojednávaní
konanom dňa 23. 02. 2024 žalovaná uviedla, že trvá na nariadení znaleckého dokazovania. Súd
prvej inštancie konštatoval, že žalovaná neuviedla, čo konkrétne malo byť predmetom jeho posúdenia
a z akých dôvodov. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie považoval tento dôkazný návrh z hľadiska

sudcovskej koncentrácie konanie za neuplatnený riadne a včas, preto vyvodil sankciu podľa § 153 ods.
2 CSP.
16.2 Zo zápisnice a zvukovej nahrávky z pojednávania zo dňa 28. 04. 2023 odvolací súd zistil, že
žalovaná na pojednávaní žiadala vykonať dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom za „účelom
posúdenia dôvodnosti sporných položiek“. Na uvedenom pojednávaní súd prvej inštancie skonštatoval

potrebu doplnenia dokazovania ohľadne sporných skutočností, pričom za najhospodárnejšie považoval
doplnenie dokazovania formou výsluchu znalca alebo odpoveďou znalca na písomné otázky
formulované žalovanou. S uvedeným postupom súdu prvej inštancie odvolací súd súhlasí. Súdom prvej
inštancie zvolený procesný postup je aprobovaný aj názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyjadreným v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/120/2021, z ktorého vyplýva, že: „Za najhospodárnejší postup

pri predložení dvoch rozdielnych znaleckých posudkov (...) aj doterajšia súdna prax považuje taký
postup, keď súd sa snaží odstrániť nejasnosti, nedostatky, prípadné námietky strán výsluchom znalca
a položením doplňujúcich otázok (viď Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková
J., Tomašovič M. a kol.: Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 838).“ Za
použitia argumentum a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu), možno podľa názoru odvolacieho

súdu dospieť k záveru, že preferencia doplnenia dokazovania oproti nariadeniu kontrolného znaleckého
dokazovania, z hľadiska hospodárnosti konania, sa týka aj daného prípadu, keď si vzájomne odporujú
závery dôkazu žalovanej, vypracovaného C. G. a súkromného znaleckého posudku vypracovaného
znalcom, do konania predloženého žalobkyňou. Žalovaná, resp. jej právny zástupca, na pojednávaní
konanom dňa 28. 04. 2023 nevyjadrila nesúhlas s procesným postupom navrhnutým súdom prvej

inštancie. Súhlasila s doplnením dokazovania formou doplňujúcich otázok na znalca. Súd prvej inštancie
sa preto s poukazom na zásadu hospodárnosti konania namiesto navrhovaného nariadenia kontrolného
znaleckého dokazovania rozhodol doplniť dokazovanie položením doplňujúcich otázok znalcovi. Súd
prvej inštancie uložil znalcovi uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/10/2022-142 zo
dňa 14. 09. 2023, písomne odpovedať na otázky formulované žalovanou. Znalec písomné vyjadrenie

č. 59/2023 k znaleckému posudku č. 21/2022 predložil súdu prvej inštancie dňa 26. 10. 2023 a
písomné vyjadrenie znalca žalovanej riadne doručil. Súd prvej inštancie vytýčil ďalšie pojednávanie
na deň 23. 02. 2024. Žalovaná sa medzičasom (v čase od doručenia písomného vyjadrenia znalca
do dňa, v ktorom sa konalo pojednávanie vytýčené na 23. 02. 2024) k písomnému vyjadreniu znalca
nevyjadrila. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nevyzval žalovanú na vyjadrenie k písomnému

vyjadreniu znalca. To však nebránilo žalovanej namietať nesprávnosť, resp. neúplnosť písomného
vyjadrenia znalca. Ďalej, ako to vyplýva zo zápisnice a nahrávky z pojednávania konaného dňa 23.
02. 2024, žalovaná opätovne žiadala na tomto pojednávaní nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie.
Na pojednávaní žalovaná uviedla, že znalec v písomnom vyjadrení neodstránil vytýkané pochybnosti,
konkrétne nezdôvodnil navýšenie bodového ohodnotenia SSU z hľadiska potreby odstránenia kovového

materiálu v tele žalobkyne; v písomných odpovediach si znalec odporoval, keď na jednej strane uviedol,
že neexistuje potreba extrakcie kovového materiálu a na druhej strane uviedol, že dôvodom navýšenia
bodového ohodnotenia o 25 % je skutočnosť, že budú potrebné ďalšie operácie, vrátane odstránenia
tohto materiálu; v lekárskej správe zo dňa 26. 04. 2022 znalec navyše sám odporúča extrakciu kovového
materiálu (s. 11 písomného vyjadrenia znalca), a to vo svojej ambulancii. Odvolací súd z nahrávky

z pojednávania konaného dňa 23. 02. 2024 zistil, že súd prvej inštancie na tomto pojednávaní návrh
žalovanej na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania zamietol. Súd prvej inštancie zamietnutie
dôkazného návrhu žalovanej odôvodnil tak, že: „K zvýšeniu bodového ohodnotenia SSU nedošlo len
z dôvodu, že by mali byť u žalobkyne potrebné ďalšie operácie ohľadne vybratia kovového materiálu,ale došlo k zvýšeniu en bloc u všetkých položiek, tak ako to vyplýva zo strany 12 a 13 znaleckého
posudku. Poukazujem pritom aj na samotné odpovede znalca na otázky, ktoré formuloval zástupca
žalovaného.“ V kontexte uvedeného odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku,

z ktorého vyplýva, že znalec sa podľa názoru súdu prvej inštancie v písomnom vyjadrení jednoznačne
vyjadrilkpôvodnejargumentáciižalovanejtýkajúcejsaobsahuprepúšťacejsprávyzI.K.,akoajkďalším
sporným skutočnostiam týkajúcim sa extrakcie OS materiálu.
16.3 Na podklade uvedeného odvolací súd zastal názor, že súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie
návrhu na vykonanie dôkazu (nariadenie kontrolného znaleckého posudku) jednak z dôvodu

nadbytočnosti žalovanou navrhovaného dôkazu a skonštatoval tiež porušenie sudcovskej koncentrácie
konania. Odvolací súd uvádza, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako
aj prípustnosti jeho vykonania, je úlohou a doménou súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky súd v
uznesení z 16. mája 2019 sp. zn. 4Cdo/100/2018 poukázal na to, že procesnému právu účastníka
navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť,
ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil.

Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Jedným z nich je
argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorého overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný,
bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené (t. j. nadbytočnosť
dôkazu; porovnaj sp. zn. 5Cdo/151/2019; sp. zn. 5Cdo/202/2018; sp. zn. 5Cdo/151/2019, sp. zn.
2Cdo/52/2022 a sp. zn. 7Cdo/5/2024). Preferenciu záverov súkromného znaleckého posudku v súvise

s písomným vyjadrením znalca oproti posudku a písomnému vyjadreniu zmluvného lekára žalovanej,
súd prvej inštancie jednoznačne a zrozumiteľne v napadnutom rozsudku zdôvodnil (bod 48 až 51
a 56). Ako správne uviedol súd prvej inštancie a žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu, znalec na
rozdiel od zmluvného lekára žalovanej, C. G., vykonal osobné vyšetrenie žalobkyne, pričom pri
vypracovaní súkromného znaleckého posudku vychádzal z tam zistených skutočností. To jednoznačne

svedčí v prospech presvedčivosti a úplnosti záverov súkromného znaleckého posudku C. F., ktorý
bol v osobnom kontakte so žalobkyňou a mal preto možnosť detailne vyšetriť jej zdravotný stav.
Nevychádzal iba (nepriamo) zo zdravotnej (medicínskej) dokumentácie žalobkyne, a to na rozdiel od C.
G.. Zvýšenie bodového ohodnotenia znalec riadne v súkromnom znaleckom posudku odôvodnil. Súd
prvejinštancienapriektomuzdôvodu,žežalovanátvrdilanesprávnosťaneúplnosťzáverovsúkromného

znaleckého posudku C. F., uložil znalcovi povinnosť písomne zodpovedať žalovanou sformulované
otázky. Odvolací súd je toho názoru, že znalec v písomnom vyjadrení síce stručne, ale jasne, určito
a zrozumiteľne zodpovedal žalovanou formulované otázky ohľadne sporných skutočností. Odvolací
súd zdôrazňuje, že od znalca nemožno racionálne požadovať, aby súkromný znalecký posudok, resp.
písomné vyjadrenie, odôvodnil v rozsahu požadovanom od súdov Slovenskej republiky. Odvolací súd

preto súhlasí so súdom prvej inštancie, že závery súkromného znaleckého posudku, a to na rozdiel
od posudku a vyjadrenia predložených žalovanou, spoločne s písomným vyjadrením znalca C. F.,
v súvise s lekárskym posudkom C. C., poskytujú koherentnú, presvedčivú a zrozumiteľnú odpoveď na
rozhodujúce skutočnosti/otázky, v miere postačujúcej pre rozhodnutie súdu. Pokiaľ žalovaná zotrvala
na návrhu na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, po tom, čo na základe rozhodnutia

súdu došlo k doplneniu dokazovania ohľadne žalovanou namietaných skutočností, pretože písomné
vyjadrenie znalca podľa názoru žalovanej neodstránilo pochybnosti o správnosti záverov súkromného
znaleckého posudku, tak odvolací súd konštatuje, že nesúhlas žalobkyne s vykonaným dokazovaním
sám o sebe nepredstavuje dôvod pre vykonanie dodatočného dokazovania. Vykonanie ďalšieho
dokazovania za daných podmienok by totiž nesvedčilo procesnej ekonómii a hospodárnosti konania,

pretože účelom takéhoto dokazovania by nebolo zistenie rozhodujúcich skutočností, ale overenie
skutočností, ktoré už boli v konaní riadne zodpovedané. Zároveň žalovaná mala možnosť do konania
predložiť vlastný súkromný znalecký posudok, a to za rovnakých podmienok ako žalobkyňa, ku
čomu však nepristúpila, hoci bola ochotná zložiť preddavok na trovy dôkazu a formulovať predmet
(kontrolného) znaleckého dokazovania. Procesná obrana žalovanej sa tak javí vo svetle uvedeného

ako účelová, založená na nesúhlase s jasnými, presnými a zrozumiteľnými odbornými závermi znalca,
navyše umelo predlžujúca predmetné konanie v rozpore s princípom procesnej ekonómie konania
a zásadou hospodárnosti konania. Preto implicitný záver súdu prvej inštancie o nadbytočnosti žalovanou
navrhovaného kontrolného znaleckého dokazovania považuje odvolací súd za vecne správny, prijateľný
a spravodlivý. Odvolacia námietka žalovanej podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP nie je dôvodná.

16.4 Už samotná nadbytočnosť navrhovaného dôkazu predstavuje dôvod, pre ktorý súd nemusí vykonať
stranou sporu navrhované dokazovanie. Súd prvej inštancie, keďže zamietnutie návrhu na vykonanie
založil primárne na jeho nadbytočnosti, ako to vyplýva z nahrávky z pojednávania konaného dňa 23. 02.
2024 a implicitne z odôvodnenia napadnutého rozsudku, v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázalsekundárne aj na sudcovskú koncentráciu konania. Porušenie sudcovskej koncentrácie konania totiž
predstavuje dôvod, pre ktorý súd nemusí prihliadnuť na prostriedok procesnej obrany alebo útoku.
Ustanovenie § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného

princípuzakotvenéhovčl.5CSP,podľaktoréhomôžesúd(vrozsahuustanovenomzákonom)odmietnuť
procesné úkony strán sporu, vrátane úkonov procesnej obrany alebo útoku (ako napr. návrh na
vykonanie dôkazu), ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Ústavný súd napr. v uznesení
sp. zn. I. ÚS 33/2021 z 26. januára 2021 zdôraznil, že účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom
sporovom konaní (§ 153 a § 154 CSP) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie

vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby
procesné úkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla
vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú
osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na
pojednávaní nie je včasné, pretože by to mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania
a požiadavku na nariadenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného

útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je
ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme
procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné
účinky.Sudcovskákoncentráciakonaniapodľa§153CSP(narozdielodzákonnejkoncentráciekonania)
je teda v diskrečnej právomoci súdu. O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlnení

alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na
procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov (porovnaj sp. zn. I. ÚS 535/2023). Pokiaľ potom
súd prvej inštancie, ako súd konajúci, za uplatnenia diskrečnej právomoci vyplývajúcej z § 153 CSP,
označil žalovanou uplatnený prostriedok procesnej obrany za neuplatnený riadne a včas, v dôsledku
čoho vyvodil sankciu v zmysle § 153 ods. 2 CSP, pretože vykonanie dodatočného dokazovania by

vyžadovalo odročenie pojednávania a ďalšie procesné úkony zo strany súdu prvej inštancie, pričom
zároveň žalovanú poučil o povinnosti uplatniť prostriedky procesnej obrany riadne a včas (č. l. 26, bod 4),
a takýto postup odôvodnil v napadnutom rozsudku (bod 57 až 64), tak odvolací súd považuje procesný
postup súdu prvej inštancie za akceptovateľný, keďže súd prvej inštancie okrem porušenia sudcovskej
koncentrácie konania vzhliadol aj nadbytočnosť žalovanou navrhovaného dôkazu. Pre úplnosť odvolací

súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/5/2024 z 29.
januára 2025, z ktorého za aplikácie argumentum a contrario vyplýva, že nevykonanie navrhovaného
dôkazu, ktorý nemohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, pretože ten možno z vykonaných
dôkazov bezpečne ustáliť, nemožno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V takom prípade by neprichádzalo do úvahy ani vyslovenie

porušenia základného práva na rovnosť strán sporu v civilnom sporovom konaní podľa čl. 47 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky, keďže nevykonania stranou sporu navrhovaného dôkazu by ju oproti druhej
strane neznevýhodňovalo.

17. Odvolací súd preskúmal aj od výroku vo veci samej závislý tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie

o nároku žalobkyne na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie rozhodol
v napadnutom rozsudku o nároku žalobkyne na náhradu trov prvoinštančného konania vecne správne
podľa pomeru jej úspechu v spore. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, pretože súd
prvej inštancie priznal žalobkyni plnenie v ňou uplatnenej v celosti. Skutočnosť, že odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok v časti prvého výroku, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni

úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.816,- Eur od 05. 02. 2022 do 22. 06. 2023,
pretože súd prvej inštancie rozhodol nad rozsah žalobného návrhu, nesvedčí v neprospech úspechu
žalobkyne. Z logiky veci totiž vyplýva, že žalobkyňa bola napriek zrušujúcemu výroku odvolacieho súdu
v prvoinštančnom konaní úspešná v plnom rozsahu, keďže dosiahla toho, čoho sa žalobou domáhala.
Preto odvolací súd tento výrok napadnutého rozsudku ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods.

1, 2 CSP.

18. Vo vzťahu k namietanému štvrtému výroku napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v zmysle
ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje
vyšší súdny úradník. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka. V zákone o súdnych poplatkoch je tak jednoznačne upravený procesný postup
týkajúci sa rozhodovania o súdnych poplatkoch (§ 1). Vo veciach podľa zákona o súdnych poplatkoch
koná a rozhoduje vyšší súdny úradník. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie môže podať poplatník
sťažnosť podľa § 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch v spojení s § 239 a nasl. CSP. O sťažnostinásledne rozhoduje sudca súdu prvej inštancie, proti ktorému už nie je možné podať odvolanie (viď.
ustanovenie § 357 CSP).
18.1 Odvolací súd z obsahu napadnutého rozsudku a predloženého spisu zistil, že súd prvej inštancie

nepostupoval pri rozhodnutí o poplatkovej povinnosti v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch, keď
zo zákona o súdnych poplatkoch expressis verbis vyplýva, že o súdnom poplatku (výške poplatkovej
povinnosti) rozhoduje vyšší súdny úradník a nie sudca. Sudca rozhoduje výlučne o sťažnosti proti
rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o poplatkovej povinnosti. Tým, že o poplatkovej povinnosti,
vrátane jej výšky, rozhodol súd prvej inštancie (sudca; predseda senátu) v rozhodnutí vo veci samej,

znemožnil tým strane sporu realizáciu jej patriacich procesných práv, nakoľko žalovanej svojim
nesprávnym procesným postupom zmaril možnosť namietať nesprávnosť výšky poplatkovej povinnosti
uloženej predmetným výrokom napadnutého rozsudku, čo viedlo k porušeniu jej práva na spravodlivý
proces odopretím prístupu k súdu (m. m. sp. zn. 3Obo/14/2018 R 82/2018). Žalovaná proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok neuplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. b) Civilného sporového poriadku, tvrdí jeho vecnú nesprávnosť s odôvodnením, že žaloba mala

byť zamietnutá a poplatková povinnosť jej podľa zákona o súdnych poplatkoch nevznikla. Rozhodnutie
(uznesenie) o povinnosti zaplatiť súdny poplatok nie je vo výpočte uznesení podľa § 357 C. s. p., proti
ktorým je odvolanie prípustné. Odvolací súd preto odvolanie žalovanej proti štvrtému výroku rozsudku
súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku odmietol ako smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

19. Odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP o
nároku strán sporu na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalobkyni, ako úspešnej strane, priznal
voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaná mala v odvolacom
konaníplnýúspech.Natomničnemeníaniskutočnosť,žeodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudokvčasti

prvého výroku, keďže k takémuto rozhodnutiu nedospel na podklade odvolacej argumentácie žalovanej.
K vecnej nesprávnosti napadnutého rozsudku v časti prvého výroku odvolací súd dospel procesným
postupom ex offo (§ 380 ods. 2 CSP), keď žalovaná v odvolaní nenamietala skutočnosť, že súd prvej
inštancie priznal žalobkyni plnenie nad rozsah uplatneného nároku. Preto odvolací súd priznal žalobkyni
v zmysle § 255 ods. 1 CSP voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100

%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie náhrady trov odvolacieho konania
podľa§232ods.2CSPodprávoplatnostirozhodnutiasúduprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci
deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškanialehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e/ CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).