Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 3, 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16Csp/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624205748
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7624205748.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO 35 724 803, právne
zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. A., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C., v konaní
o zaplatenie 5.818,77 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Nepriznáva sa žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.11.2024 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú

zaplatiť žalobcovi sumu 5.818,77 EUR spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 5.495,10
EUR od 10.7.2024 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

2. Túto svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
dňa 21.10.2024 medzi postupcom D. E. F. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanej. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v
nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu

dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 9.11.2020 Zmluvu č. 3530068887,
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe
zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky
znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a Zákona o
spotrebiteľských úveroch a zároveň postupca splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených zákonov.

Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť
uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnila v stanovených termínoch splátky,
čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala do
omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornená v
lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru,
postupca podaním zo dňa 9.7.2024 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na

úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola
splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, pričom má za to, že nie je povinný
právne posúdiť, pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9
OZ, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5Cdo 96/2009 zo dňa 22.9.2010 a majúczato,žepostupcavyužilprávopodľa§565OZvsúladesozákonom.Pohľadávkažalobcupredstavovala
ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 5.823,65 EUR, ktorá pozostáva z istiny vo
výške 5.495,10 EUR, z riadneho úroku vo výške 288,67 EUR, z úroku z omeškania vo výške 4,88 EUR,

z poplatkov vo výške 35 EUR a z poistenia splátok vo výške 0 EUR. Žalovaná po postúpení pohľadávky
do dňa podania žaloby nevykonala žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 5.818,77
EUR pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 5.495,10 EUR, z neuhradeného riadneho
úroku vo výške 288,67 EUR, z neuhradených poplatkov vo výške 35 EUR. Zvyšnú časť dlžnej
umy vo výške 4,88 EUR, ktorá pozostáva z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 2,70 EUR

a z neuhradených sankčných poplatkov vo výške 2,18 EUR, si žalobca neuplatňuje. V súvislosti
s otázkou určenia začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch poukázal žalobca
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, na
Uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 9Cdo/165/2022 z 27.9.2023 a na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/154/2022 z 27.02.2024. Žalobca si v tomto konaní
uplatnilúrokzomeškaniapočnúcdňom10.7.2024,t.j.dňomnasledujúcimpodnivyhláseniamimoriadnej

splatnosti.

3. Žalovaná k žalobe nepodala žiadne písomné vyjadrenie, aj keď bola na to vyzvaná tunajším súdom
uznesením sp. zn. 16Csp/83/2024 - 65 zo dňa 16.1.2025, ktoré jej spoločne so žalobou, jej prílohami a
procesným poučením bolo doručené dňa 22.1.2025.

4. Na základe uznesenia súdu sp. zn. 16Csp/83/2024 - 66 zo dňa 17.1.2025 na písomne doplnenie
podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdených v žalobe, žalobca na uvedenú výzvu súdu reagoval
písomným podaním zo dňa 6.2.2025 doručeným súdu dňa 7.2.2025, v ktorom vo vzťahu k zosplatneniu
citujúc ust. § 53 ods. 9, § 565 OZ a čl. I. ods. 1.16 písm. c) Zmluvy uviedol, že na vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti v zmysle uvedených ustanovení je potrebné, aby bola táto možnosť dohodnutá,
aby bol dlžník v omeškaní aspoň tri mesačné splátky a musí byť na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva. Postupca si možnosť
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovanou v čl. 1 ods. 1.16 písm. c) Zmluvy. Postupca
Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 18.6.2024 vyzval žalovanú na úhradu omeškaných

splátok upozornil ju na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Nakoľko žalovaná omeškané
splátky neuhradila, podaním Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej platnosti a výzva na zaplatenie zo dňa
9.7.2024 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Doručovanie uvedených oznámení preukázal podacím
hárkom a potvrdením zo stránky Slovenskej pošty.
K špecifikácii uplatneného nároku žalobca uviedol, že dňa 21.10.2024 postúpil postupca na žalobcu

pohľadávku z Úverovej zmluvy v celkovej výške 5.823,65 EUR, ktoré pozostávala z istiny vo výške
5.495,10 EUR, z riadneho úroku vo výške 288,67 EUR, z poplatkov vo výške 35 EUR a z úroku vo
výške 4,88 EUR. Žalovanú istinu vo výške 5.495,10 EUR špecifikoval nasledovne: žalovaná čerpala
dňa 9.11.2020 peňažné prostriedky v celkovej výške 6.000 EUR, z poskytnutého úveru uhradila sumu
v celkovej výške 1.276,95 EUR, a to na istinu sumu 504,90 EUR, na zmluvný úrok sumu 738,26 EUR, na

úrok z omeškania sumu 3,76 EUER a na poplatky sumu 30 EUR. Postúpená istiny atak predstavovala
sumu 5.495,10 EUR. Po postúpení žalovaná nevykonala žiadnu úhradu. V zmysle úverovej zmluvy
sa žalovaná zaviazala splácať poskytnutý úver s úrokovou sadzbou vo výške 14,80%, zmluvný úrok
bol vyúčtovaný v celkovej výške 1.026,93 EUR a vyčíslený bol za príslušné obdobie, pričom žalovaná
na úrok uhradila sumu 738,26 EUR, a teda neuhradený zmluvný úrok predstavuje sumu vo výške

288,67 EUR. Úrok z omeškania vo výške 4,88 EUR bol žalovanej vyúčtovaný vo výške 8,64 EUR,
vyčíslený za príslušné obdobie a z úhrad žalovanej bola na úrok z omeškania započítaná suma vo
výške 3,76 EUR, a teda neuhradený úrok z omeškania predstavuje sumu 4,88 EUR, ktorý si žalobca
neuplatňuje. Žalovanej boli vyúčtované poplatky vo výške 65 EUR pričom z úhrad žalovanej bola na
poplatky započítaná suma 30 EUR a teda neuhradené poplatky predstavujú sumu vo výške 35 EUR.

K splneniu podmienky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB žalobca poukázal na to, že právny predchodca žalobcu
dodržal všetky podmienky v zmysle uvedeného ustanovenia. Žalovaná bola v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň
bolo preukázané, že žalovaná bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaná na úhradu
omeškaných splátok, a to dokumentom - Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na

zaplatenie zo dňa 9.7.2024. Poukázal pri tom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018 sp.
zn.7Cdo26/2017,zodňa24.4.2018sp.zn.:1Cdo/147/2017,zodňa20.11.2019sp.zn.:1Obdo/92/2018,
z ktorých je možné vyvodiť, že podmienkami pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 2
zákona o bankách sú nasledovné skutočnosti: - Banka musí preukázateľne písomne vyzvať dlžníka nasplnenie pohľadávky, - dlžník musí byť nepretržite viac než 90 dní v omeškaní s plnením svojho záväzku
poodoslanítejtovýzvynaúhradu.Uvedenépodmienkysúbezpochybnostísplnené,Zmluvaopostúpení
pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol výzvou zo dňa 9.7.2024 vyzvaný na splnenie pohľadávky.

Zároveň je z predloženej platobnej histórie zrejmé, že žalovaná po doručení tejto zásielky túto sumu
neuhradila. Nemožno mať teda pochybnosti o 90 dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom toto
omeškanie trvalo aj po odoslaní tejto výzvy na úhradu. Predmetný prípad zároveň predstavuje výnimku
z obmedzenia banky postúpiť pohľadávku nakoľko súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok v zmysle rozhodnutia

NajvyššiehosúduSRdňa28.3.2018sp.zn.:7Cdo26/2017. Zároveňpredložilpodacíhárokkoznámeniu
o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2024, ktorý preukazuje doručovanie žalovanej.
K splneniu povinnosti ako posúdil schopnosť splácať citujú ust. § 7 ZoSU a Opatrenia Národnej
banky Slovenskej republiky č. 10/2017 uviedol, že veriteľ je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa
splácať úver povinný brať do úvahy dobu na ktorú sa úver poskytuje, príjem spotrebiteľa, údaje
oexistujúcichzáväzkochzískanézjednéhoaleboviacerýchregistrovavýškunákladovnazabezpečenie

základnýchživotnýchpotriebspotrebiteľa.Naúčelvypočítaniatýchtonákladovmusíveriteľpoznaťúdaje
o rodinnom stave a počte vyživovaných osôb spotrebiteľa. Tento údaj poskytuje veriteľovi spotrebiteľ
nakoľko veriteľ nemá možnosť ich získať z verejných zdrojov. Veriteľ je povinný pred poskytnutím
úveru vypočítať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výpočet
ktorého určuje Metodika vo vyššie uvedenom Opatrení. Žalobca predložil výstup z interných aplikácii

postupcu, ktoré zaslal žalobcovi na preukázanie riadneho overenia schopnosti splácať poskytnutý úver
žiadateľa o úver, Overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom
režime pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo
Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie
postupcu, ktoré postupca pretavil do výstupu. Z úverového registra mal veriteľ informáciu o úverových

záväzkoch s mesačnými splátkami vo výške 0,00 EUR, výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa teda
boli vo výške XXX,XX EUR. Spotrebiteľ v žiadosti uviedol príjem vo výške XXX EUR, ktorý veriteľ
overil dopytom Sociálnej poisťovne, a tento príjem aj akceptoval. V rámci nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb vzal veriteľa do úvahy životné minimum spotrebiteľa v sume XXX,XX
EUR. Taktiež bral veriteľ do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle Opatrenia NBS spolu so životným

minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod. Tie
boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom
spotrebiteľa, životný, minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 20%
- teda 37,80 EUR. Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
bola vo výške XXX,XX EUR. Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1,a preto bola schopnosť splácať

poskytnutý úver posúdená v súlade s Opatrením NBS.

5. Na základe uznesenia súdu sp. zn. 16Csp/83/2024 - 95 zo dňa 7.1.2025 na písomne doplnenie
podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdených v žalobe, žalobca na uvedenú výzvu súdu reagoval
písomným podaním zo dňa 17.2.2025 doručeným súdu dňa 19.2.2025, v ktorom v súvislosti

s vyjadrením sa k skutočnosti akú sumu a kedy žalovaná dosiaľ uhradila na úver poukázal na podanie
zo dňa 6.2.2025 z ktorého je zrejmé, že úhrady boli započítane nasledovne: na istinu suma 504,90 EUR,
na zmluvný úrok suma 738,26 EUR, na úrok z omeškania suma 3,79 EUR a na poplatky suma 30 EUR.
K predpokladom výpočtu RPMN uviedol, že pokiaľ ide o predpoklady použité na výpočet RPMN tie sú
upravené v § 19 a v prílohe k ZoSU pričom v zákone nie je uvedená požiadavka na uvedenie vzorca

výpočtu RPMN. Ak by mal byť náležitosťou zmluvy o úvere aj vzorec, bola by táto náležitosť uvedená
medzi povinnými v § 9 ods. 2 ZoSU. Podporne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn.. 19Co/128/2018 zo dňa 25.4.2019. predmetná zmluva obsahuje informáciu o výške schváleného
úveru, počte mesačných splátok, výške mesačných splátok, termínu prvej a poslednej splátky úveru,
úrokovúsadzbu,akoajcelkovúčiastkuktorúmalažalovanázaplatiť.Vtejtosúvislosticitovalustanovenie

Zmluvy časť Poskytnutie Reiffeisen pôžičky, bod 1.8.. Veriteľ nie je v súlade so zákonnou úpravou
oprávnený vypočítať RPMN iným spôsobom, ako podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 ZoSÚ a tiež
predpokladov uvedených v ust. ň 19 ZoSÚ. Uvedené predpoklady boli pretavené do Zmluvy, a preto
nesúhlasí s názorom súdu, že uvedenie predpokladov na výpočet RPMN v zmluve absentovalo. Ročná
percentuálna miera nákladov bola v zmluve určená vo výške 16,08%.

6. Súd vytýčil v predmetnom spore termín pojednávania, na deň 3.3.2025, na ktorom rozhodol.
Pojednávania sa žalobca a jeho právny zástupca nezúčastnili, pričom právny zástupca ospravedlnilako svoju neúčasť tak aj neúčasť žalobcu. Žalovaná sa uvedeného pojednávania nezúčastnila, svoju
neúčasť neospravedlnila, súd mal vykázané doručenie predvolania riadnym spôsobom.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to s prípisom „Výzva pred
mimoriadnou splatnosťou“ č. LD2031400220 zo dňa 18.6.2024 a podacím hárkom k uvedenému
prípisu a výstupom z aplikácie Slovenskej pošty „Sledovanie zásielok“, so Sadzobníkom poplatkov
Tatra banky a.s. účinným dňa 14.12.2020, s Všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky
a.s. účinnými dňom 19.3.2016, s prípisom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva

na zaplatenie“ zo dňa 9.7.2024 a podacím hárkom a k uvedenému prípisu a výstupom z aplikácie
Slovenskej pošty „Sledovanie zásielok“, so Zmluvou o Raiffeisen pôžičke č. 3530068887 (spotrebiteľský
úver) zo dňa 9.11.2020, so Zmluvou o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 22.5.2024 a Prílohou
k Zmluve o postúpení pohľadávok medzi D. E. a,s. a G. A. C., C. zo dňa 21.10.2024, s prípisom
„Pokus o zmier“ spis číslo 13646920 zo dňa 28.10.2024 a prípisom „Oznámenie o postúpení
pohľadávky“ č. LD2031400220 zo dňa 24.10.2024 a s podacím hárkom k uvedeným prípisom,

s Osvedčením verifikovania bonity a možnosti splácania úveru zo dňa 24.10.2024, s Raiffeisen
obchodnými podmienkami platnými a účinnými dňa 30.9.2020, s Výpisom z úverového účtu BSU
Pôžička číslo 3530068887, ako aj oboznámiac sa s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré si obstaral súd
postupom v zmysle 185 ods. 2 a § 295 Civilného sporového poriadku, a to s výstupom z kalkulačky
na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho súdu, so Súhrnnými informáciami o

údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi zverejňovaných Ministerstvom financií
SR o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenej uvedenou inštitúciou pre
Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5. vo výške od 1500 EUR do 6500 EUR vrátane so
zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre 2. štvrťrok roku 2020 so stavom platným k 30.6.2020 aj s
odkazom na príslušnú webovú stránku uvedenej inštitúcie so zistením údaja kedy boli zverejnené, so

Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom financií SR o priemernej hodnote ročnej percentuálnej
miery nákladov zverejnenej uvedenou inštitúciou pre Ostatné spotrebiteľské úvery so zmluvnou
splatnosťou nad 5 do 10 rokov vrátane pre 2. štvrťrok roku 2020 so stavom platným k 30.6.2020 aj s
odkazom na príslušnú webovú stránku uvedenej inštitúcie so zistením údaja kedy boli zverejnené, so

Zoznamom registrov údajov o spotrebiteľských úveroch vedeným Národnou bankou Slovenska, a na
ich základe zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 09.11.2020 D. E., F., odštepný závod H. E., I. J. X, XXX XX E. X, K.: XX XXX XXX (ďalej „D.
E., F.“) a žalovaná uzavreli Zmluvu o Raiffeisen pôžičke č. 3530068887 (spotrebiteľský úver) (ďalej

len ako „Zmluva“).

9. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 6.000,--
EUR. Medzi účastníkmi tejto zmluvy, bola dohodnutá fixná úroková sadzba vo výške 14,8 %
p.a. Na základe tejto zmluvy sa žalovaná zaviazala splácať predmetný úver splátkami vo výške

107,69 EUR mesačne, kedy výška poslednej splátka bola uvedená v splátkovom kalendári zahrnutom
v Zmluve a predstavovala sumu 86,60 EUR. Periodicita splácania splátok bolo dohodnutá mesačne
so splatnosťou tej- ktorej splátky k 10.-temu dňu v kalendárnom mesiaci, pričom bolo dojednaných 96
splátok, avšak podľa splátkového kalendára ich bolo len 94. Prvá splátka bola splatná dňa 10.11.2020
a dátum konečnej splátky bol stanovený na deň 10.08.2028. Ročná percentuálna miera nákladov bola

stanovená vo výške 16,08 %, a celková čiastka bola určená sumou: 10.102,87 EUR. Priemerná hodnota
RPMN nebola v Zmluve uvedená.

10. Podľa kalkulačky na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho súdu hodnota RPMN
pri zadaní parametrov uvedenej Zmluvy, a síce „dátum pôžičky“: 09.11.2020, „výška pôžičky“ : 6.000,--

EUR, „Periodicitia splátok“: mesačne, „Počet splátok“ : 93 ( kde 94. splátka je do výpočtu zadávaná až
ako „ dodatočný náklad“ pričom pri počte splátok súd vychádzal z ich počtu uvedeného v splátkovom
kalendári),„Deňsplátky“:10-týdeň,prizohľadnený„Výškysplátky“:107,69EUR,„Dátumprvejsplátky“:
10.11.2020 a " a pri „ Dodatočnom náklade“: 87,70 EUR splatnom až dňa 10.08.2028 (čo predstavuje
poslednú 94. splátku), predstavuje hodnotu 16,08 % s celkovou čiastkou určenou na splatenie tohto

úveru v sume 10.102,87 EUR. Údaj o RPMN uvedený vo vyššie uvedenej zmluve nie je uvedený
v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, pričom údaj o Zaplatenej sume, t.j. o celkovej čiastke určenej
na splatenie tohto úveru zodpovedá rovnako údaju uvedenému v Zmluve.11. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi
zverejňovaných Ministerstvom financií SR, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
zverejnená uvedenou inštitúciou pre Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške od

1500 eur do 6500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre 2. štvrťrok roku 2020 so
stavom platným k 30.06.2020 bola 12,44 % p.a..

12. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami
a pobočkami zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom financií SR priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov zverejnená uvedenou inštitúciou pre Ostatné spotrebiteľské úvery so
zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre 2. štvrťrok roku 2020 so stavom platným k 30.09.2020
bola 9,43 % p.a.. Najvyššia prípustná výška odplaty podľa § 1a v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak ku dňu 09.11.2020, ku ktorému bola Zmluva uzavretá, predstavovala
hodnotu 18,86 % p.a. ( t.j. 2 x 9,43 % p.a. ), pričom ako hodnota RPMN podľa uvedenej zmluvy, resp.
určenáprepočtompodľakalkulačkynavýpočetRPMN,neprekračovalivyššieuvedenúmaximálnuvýšku

zákonom prípustnej odplaty.

13. Podľa Zoznamu registrov údajov o spotrebiteľských úveroch vedeného Národnou bankou Slovenska
ku dňu 09.11.2020, ku ktorý došlo k uzavretiu Zmluvy boli v prevádzke Spoločný register bankových
informácií "SRBI" - časť Register spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý začal vykonávať činnosť
od 01.10.2015, Nebankový register klientskych informácií "NRKI" - časť Register spotrebiteľských
úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, Register údajov o spotrebiteľských
úveroch, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015 a od 10.07.2017 začal vykonávať činnosť aj EURI

(Európsky register informácií).

14. Z Výpisu z úverového účtu : BSU pôžička číslo : XXXXXXXXXX vedenej D. E., F.. na žalovanú
a predloženej v spore žalobcom vyplynulo, že k čerpaniu úveru došlo dňa 09.11.2020 a to v plnej výške.
Zároveň z tohto výpisu vyplynulo, že žalovaná na predmetný úver uhradila celkove sumu 1.640,05 EUR,

a síce kedy šesťkrát uhradila čiastku po 107,69 EUR a to v dňoch 10.11.2020, 10.12.2020,14.05.2021,
15.06.2021,15.07.2021 a 13.08.2021, a okrem toho ešte uhradila dňa 11.01.2021 sumu 104,82 EUR,
dňa 16.03.2021 sumu 46,18 EUR, dňa 15.04.2021 sumu 279,76 EUR, dňa 16.09.2021 sumu 3,69 EUR
dňa 14.10.2021 sumu 162,57 EUR a dňa 23.10.2024 sumu 396,89 EUR.

15. Podľa článku 2. „ Mimoriadna splatnosť Raiffeisen pôžičky“ , bod 2.1 písm a./ Banka má právo
vyhlásiť splatnosť pôžičky, t.j. má právo požadovať splatenie celej pohľadávky a žalovaná je povinná
celú pohľadávku zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti , ak dlžník ( žalovaná) má nedoplatok splátky
istiny , ktorý trvá viac ako tri mesiace.

16. Prípisom č. LD2031400220 zo dňa 18.06.2024 adresovaným žalovanej a označeným ako „VÝZVA
PRED MIMORIADNOU SPLATNOSŤOU“, mala D. E., F. upozorniť žalovanú , že táto k 14.06.2024 je
v omeškaní so splácaním splátok zo Zmluvy a síce, s omeškanou splátkou splatnou dňa 10.04.2024,
s omeškanou splátkou splatnou dňa 10.05.2024 a s omeškanou splátkou splatnou dňa 10.06.2024.
Zároveň ako dátum omeškania v uvedenom prípise uvádzala dátum : 10.10.2021. Tiež týmto prípisom

D. E., F. vyzvala žalovanú na bezodkladnú úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 kalendárnych dní na
bankový účet v danom prípise uvedený , a tiež ju upozornila, že pokiaľ bude v omeškaní so splátkou
viac ako tri mesiace a v termíne 15 dní od doručenia tohto prípisu ju neuhradí má D. E., F.. právo žiadať
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie splátky., pričom v takomto prípade jej vznikne povinnosť
uhradiť celý zostatok úveru naraz. Uvedená výzva podľa e-Potvrdenky ako poštová zásielka č. H.

bola daná na poštovú prepravu na adresu žalovanej dňa 18.06.2024 pričom podľa výstupu z aplikácie
Slovenskej pošty „Sledovanie zásielok“ bola žalovanej doručená dňa 20.06.2024.

17. Prípisom č. LD2031400220 zo dňa 09.07.2024 adresovaným žalovanej a označeným ako
„OZNÁMENIE O VYHLÁSENÍ MIMORIADNEJ SPLATNOSTI A VÝZVA NA ZAPLATENIE“, D. E., F.

oznámila žalovanej , že pristupuje k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru , a teda využíva právo
požadovať splatenie celého zostatku úveru pred dňom konečnej splatnosti z dôvodu dlhodobého
omeškania so splátkou úveru zo Zmluvy, ktorú identifikovala v uvedenom prípise číslom : 3530068887 .
Zároveň ju upozornila, že dňom doručenia tohto oznámenia sa stáva pohľadávka banky splatnou, atýmto jej vznikne povinnosť bezodkladne uhradiť celkovú dlžnú sumu , ktorú v uvedenom prípise vyčíslila
k 04.07.2024 vo výške 5.823,65 EUR. Uvedené oznámenie podľa e-Potvrdenky ako poštová zásielka
č. RG274680685SK bola daná na poštovú prepravu na adresu žalovanej dňa 09.07.2024 pričom podľa

výstupu z aplikácie Slovenskej pošty „ Sledovanie zásielok“ bolo dňa 11.07.2024 uložené na Pošte
Smižany a následne dňa 02.08.2024 vrátené D. E., F. ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote.

18. Dňa 21.10.2024 D. E., F.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli Zmluvu o postúpení
súboru pohľadávok , predmetom ktorej podľa jej Prílohy bola aj pohľadávka D. E., F.. voči žalovanej

z predmetného úveru., kedy podľa uvedenej prílohy výška tejto postúpenej pohľadávky predstavovala
sumu 5.495,10 EUR.

19. Prípisom č. LD2031400220 zo dňa 24.10.2024 adresovaným žalovanej a označeným ako
„Oznámenie o postúpení pohľadávky“, mala D. E., F. tejto oznámiť, že jej peňažná pohľadávka voči
žalovanej vo výške 5.823,65 EUR vrátane príslušenstva, ktorá vznikla zo Zmluvy o Raiffeisen pôžičke č.

3530068887 bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024 postúpená na žalobcu.
Zároveň ju upozornila, že vzhľadom na uvedenú skutočnosť je žalovaná ako povinná zaplatiť predmetnú
pohľadávku tomuto žalobcovi ako novému veriteľovi a to na bankový účet v tomto prípise uvedenom.

20. Prípisom č. 13646920 zo dňa 28.10.2024 označeným ako „POKUS O ZMIER“ žalobca cestou svojho

právneho zástupcu vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky, ktorá mu bola postúpená zo strany D. E., F.,
a ktorá ku dňu spísania uvedenej výzvy predstavovala sumu 6.340,91 EUR.

21. Ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“, tak aj „POKUS O ZMIER “ podľa poštového podacieho
hárku mal byť žalovanej zasielané už samotným žalobcom cestou jeho právneho zástupcu dňa

29.10.2024 ako poštová zásielka č. H., súdu však žalobca nezdokladoval, kedy boli uvedené prípisy
žalovanej doručené.

22. Z dokladu od D. E., F., označeného „Osvedčenie verifikovania bonity a možnosti splácania úveru“ zo
dňa 24.10.2024 vyplynulo, že výška čistého príjmu dlžníka (žalovanej) bola XXX EUR , zdroj informácie

o výške príjmu: externý, rodinný stav: slobodná, výška overovaných splátok klienta: 107,69 EUR,
celkové splátky klienta: 107,69 EUR. Podľa žalobcom zabezpečeného vyjadrenia od D. E., F., prípad
nebol posudzovaný manuálnym posudzovateľom ani nebol na manuálnom fraude , ale bol schválený
automatickým procesom. Ďalej banka uviedla, že , že bol vykonaný dopyt do UR, na základe ktorého
sa neidentifikovali žiadne záväzky, pričom bol predložený screen z xml. Z uvedeného screen z xml nie

je zrejmé, kedy, vo vzťahu k akému úveru a tiež vo vzťahu k akej osobe bol vykonaný, resp. z neho
nie je možné overiť , že v skutočnosti predstavuje dopyt do niektorého z úverových registrov. Žalobca
ani nepreukázal aké údaje o svojich osobných a majetkových pomeroch žalovaná poskytla D. E., F.,
a akým spôsobom tieto boli dokladované.

23. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom k 9.11.2020, teda ku
dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o Raiffeisen pôžičke č. 3530068887 (spotrebiteľský úver) (ďalej len
ako „Občiansky zákonník“ pokiaľ výslovne v texte nebude uvedené inak), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľnepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 266 ods.5 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom k 9.11.2020, teda ku dňu
platnosti a účinnosti Zmluvy o Raiffeisen pôžičke č. 3530068887 (spotrebiteľský úver) (ďalej len ako
„Obchodný zákonník“ pokiaľ výslovne v texte nebude uvedené inak), pri pochybnostiach o obsahu
právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §
273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.
4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459,
477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655

ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711,
720, 725, 729, 743 a 771c.

28. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy

o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( §
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

29. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

30. Podľa § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka, odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred
znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.

31. Podľa § 273 ods. 3 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre
používané v obchodnom styku.

32. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

33. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

34. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a
účinnom k 9.11.2020, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o Raiffeisen pôžičke č. 3530068887

(spotrebiteľský úver) (ďalej len ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“ pokiaľ výslovne v texte nebude
uvedené inak), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby
alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet

spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úverpodľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu
1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na

bývanie,pričomustanoveniaosobitnýchpredpisov1c)týkajúcesaposkytovaniatýchtoúverovtýmniesú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

35. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/, i/ a l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na
účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných

podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

36. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy
ospotrebiteľskomúverealebopredzmenoutejtozmluvyspočívajúcejvnavýšeníspotrebiteľskéhoúveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

37.Podľa§7ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľjepovinnýposkytnúť

veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z
príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

38. Podľa § 7 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1

písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej
starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a
účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16
a 17.

39. Podľa § 20 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je oprávnený
poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to
v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu:
a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo
b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.

40. Podľa § 7 ods.16 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je
povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a

b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.41. Podľa § 7 ods.17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej
starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,

b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú

zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

42. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

43. Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

44. Podľa § 21 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný predkladať
Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje

o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch.

45. Podľa § 21 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Ministerstvo alebo ním určená
osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka
Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie

informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.

46. Podľa článku 10 ods. 2 SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/48/ES zo dňa
23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, Zmluva
o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza

g./ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v
čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;

47. Podľa § 9 ods.9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené

v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

48. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu,18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

49. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave

spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

50. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ročná percentuálna miera
nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

51. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec
poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou
poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve

o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu,1) na ktorom sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov1) na platobné transakcie1) a
čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie1) sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a
samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so

spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej
percentuálnejmierynákladovcelkovénákladyspotrebiteľapodľaprvejvetysvýnimkouinýchskutočných
nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo
uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

52. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri výpočte ročnej
percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane
platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách
ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

53. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej
percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte
ročnejpercentuálnejmierynákladovzpredpokladu,žeúrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúveruaostatné
poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

54. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak je to potrebné, môžu sa
pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.

55. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

56. Podľa §10c ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014.

57. Podľa §10c ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31.

máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata
obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo
pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje
odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných nawebovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho
štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie
aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov

spotrebiteľovi.

58. Podľa §1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov

podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

59. Podľa §1 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok,

poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

60. Podľa §1 ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

61.Podľa§1ods.3písm.b) nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v peniazoch prepočítavané
na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1.opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka,
vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,

2.jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a
vynásobí sa číslom 100,
3.opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov a vynásobí sa číslom 100.

62. Podľa §1 ods.4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa
použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

63. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

64. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

65. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

66. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

67. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.68. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.

69. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

70. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

71. Podľa § 25g zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona sa
spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto

právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.

72. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom

ku dňu platnosti a účinnosti ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom
tohto sporu, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

73. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v
znení ku dňu platnosti a účinnosti ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom
tohto sporu, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a

a)prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
b)ideoprechodalebopostúpeniezveriteľaoprávnenéhoposkytovaťspotrebiteľskýúvernablízkuosobu
spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

74. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom
v znení ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, ustanovenie
odseku 1 neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom
trhu, upravujúcich konkurzné konanie, alebo ide o prechod pohľadávky z finančnej inštitúcie podľa §
20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery, na finančnú inštitúciu podľa § 20a ods.

16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky
Slovenska.

75. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom
v znení ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný

veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní
odo dňa postúpenia pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením
povinností podľa osobitného predpisu.

76. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v

znení neskorších zmien a doplnkov, (ďalej len ako „ zák.č. 483/2001 Z.z.“), v znení platnom a účinnom
k 9.11.2020, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o Raiffeisen pôžičke č. 3530068887 (spotrebiteľský
úver), a zároveň v znení platnom a účinnom ku dňu vyhotovenia Oznámenia o postúpení pohľadávky
zo dňa 24.10.2024, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klientnepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,

a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného
predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

77. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že vzťah založený Zmluvy o Raiffeisen pôžičke
č. 3530068887 (spotrebiteľský úver) zo dňa 9.11.2020 medzi D. E., F., a žalovanou je vzťahom
spotrebiteľskoprávnym, a teda že uvedená zmluva spĺňa predpoklady pre jej zadefinovanie ako

spotrebiteľskej zmluvy a to jednak v zmysle zákonných definícii podľa § 52 a násl. Občianskeho
zákonníka a jednak aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného a účinného v čase
dojednania predmetnej zmluvy (ďalej len ako „zák.č. 129/2010 Z.z.“).

78. Z predloženej Zmluvy o Raiffeisen pôžičke č. 3530068887 (spotrebiteľský úver) zo dňa 9.11.2020,
nie je zrejme, aby žalovaná pri uzatváraní uvedenej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy,
ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené
na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých

zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom
predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalovanej. Vzhľadom na tieto
skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu
prijatú na ochranu spotrebiteľa.

79. Vychádzajúc z charakteru uvedeného vzťahu ako spotrebiteľskoprávneho sa súd prvotne zoberal
otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na vedení tohto sporu. Vychádzal predovšetkým z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného aj v jeho Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí, podľa
ktorého „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti.
Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách

pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace
skutkové tvrdenia veriteľa.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 162/2020 zo dňa
27.10.2021, zverejnený v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022 - Rozhodnutia vo
veciach občianskoprávnych pod č. 6). S povinnosťou ex offo skúmania vecnej legitimácie, či už aktívnej
alebo pasívnej ako imanentnej súčasti každého súdneho konania sa stotožňuje aj Ústavný súd SR

vo svojich rozhodnutiach (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS
266/2014-27,príp.bod21a22odôvodneniaNálezuÚSSRsp.zn.I.ÚS407/2016-37zodňa12.12.2017)

80. Podľa právneho názoru vysloveného najvyšším súdom aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),

respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania, a súd je povinný
ju skúmať vždy aj bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj
napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

81. Súd tiež poznamenáva, že podľa názoru najvyššieho súdu ani samotné relevantné oznámenie
postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky v prípade spotrebiteľských sporov bez ďalšieho
nezakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd nemápovinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (porovnaj bod 24 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR

pod č. 60/2018).

82. V prípade postupovania pohľadávok banky zo spotrebiteľského úveru vychádzajúc zo zákona o
bankáchrelevantnýmipodmienkamipreplatnépostúpenietakejtopohľadávkyzospotrebiteľskéhoúveru
z banky na iný subjekt je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a

následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky,
ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú)
osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto
isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia
veta zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov), aby nedošlo k jeho
porušeniu (porovnaj bod 21 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa

24.04.2018, zverejneného v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018).

83. Zároveň podľa v súčasnosti platnej judikatúry je možné podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
postúpiť len celú pohľadávku a nie prípadne len jej časť. Podľa právnej vety, druhý odstavec Rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejneného

pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych
„Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení do 31. decembra 2016 oprávňovalo
banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná“. Text uvedeného
ustanovenia Zákona o bankách ku dňu 13.11.2020, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z
úverového vzťahu, ktorý je predmetom tohto sporu, neprešiel žiadnou zásadnou zmenou, ktorá by tento

záver najvyššieho súdu ku dňu rozhodovania o nároku v tomto spore korigovala. Tento právny názor
potvrdil aj Ústavný súd SR v bode 22 odôvodnenia Nálezu sp.zn. IV. ÚS 69/2023-16 zo dňa 07.02.2023.

84. Zároveň ale súd musí posudzovať platnosť, resp. neplatnosť predmetného postúpenia pohľadávky
aj skrz § 17 zák. č. 129/2010 Z.z., pri ktorom zase zásadnú otázku zohráva, či v predmetnom úverovom

vzťahu došlo, príp. nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu daného úveru, resp. či si veriteľ splnil
svoje povinnosti pri posudzovaní bonity spotrebiteľa stanovené mu ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z.z..

85. V nadväznosti na to súd tiež poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR prezentovaný v
právnej vete uverejnenej pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 6/2023- Rozhodnutia vo

veciach občianskoprávnych/), podľa ktorého „ V sporoch s ochranou slabšej strany (v spotrebiteľských
veciach) nie je povinnosťou súdu vykonať každý spotrebiteľom navrhnutý dôkaz, avšak na druhej
strane z ustanovení zákona (§ 295 Civilného sporového poriadku) vyplýva, že ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci, má potrebné dôkazy vykonať ex offo. Pokiaľ takto nepostupuje, možno s
ohľadom na okolnosti tej-ktorej veci konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces (§ 420 písm.

f) Civilného sporového poriadku).“ Ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia ustanovenie § 295
CSP ukladá súdu vykonať ex offo aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci, pričom súd môže považovať vykonanie dôkazného prostriedku za nevyhnutné
nielen vtedy, ak je to potrebné na preukázanie skutočností tvrdených slabšou stranou, ale tiež vtedy,
ak je to potrebné na vyvrátenie skutočností preukázaných silnejšou stranou., kedy toto právo súdu nie

je zákonom časovo obmedzené, a zároveň že vykonávanie dôkazov aj bez návrhu by malo smerovať
nielenkposúdeniuneprijateľnostiustanoveníspotrebiteľskejzmluvyaleboinýchzmluvnýchdokumentov
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorých je založený nárok tvrdený v žalobe, ale malo by
smerovať k posúdeniu všetkých okolností s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na
všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej spotrebiteľská zmluva závisí (porovnaj

bod 7 a 10 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/233/2021 zo dňa 25.05.2022 ,
zverejneného pod číslom 83/2023 v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR - Rozhodnutia vo
veciach občianskoprávnych č. 6/2023).

86. Súd preto pristúpil k posúdeniu samotného úverového vzťahu medzi stranami sporu z hľadiska

naplnenia všetkých predpokladov, ktoré vo vzťahu k tomuto vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z., pričom
všetky zásadné otázky vrátane skúmania náležitého posúdenia bonity žalovaného skúmal a posudzoval
ex offo vychádzajúc z judikovaných právnych názorov Najvyššieho súdu SR prezentovaných vo vyššie
citovaných judikátoch č. 83/2023, č. X/XXXX ako aj č. 4/2021.87. Nadväzne na to súd po vykonanom dokazovaní a po preskúmaní listinných dôkazov, dospel k
záveru, že na strane žalobcu nie je daná aktívna vecná legitimácia na vedení tohto sporu.

88. Podľa právneho názoru vysloveného najvyšším súdom zákon o bankách celkom jednoznačne
definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa
v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj
subjektu, ktorý nie je bankou.. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách je zrejmý reťazec úkonov,

ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva
banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke.

89. Z obsahu prípisu zo dňa 9.7.2023 „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na
zaplatenie“ č. LD2031400220 síce sekundárne vyplýva, že žalovaná je v omeškaní s úhradou záväzku
z poskytnutého spotrebiteľského úveru v sume 5.823,65 EUR, ktorú žiada uhradiť, avšak primárne je

predmetom tohto prípisu predčasné zosplatnenie uvedeného úveru.

90. Podľa judikatúry NS SR obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá
výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho
záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu

o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách (porovnaj bod
27 odôvodnenia Rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022).

91. Uvedená otázka bola pritom podľa uvedeného rozhodnutia Najvyšším súdom riešená ako otázka,
ktorá dosiaľ nebola v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu riešená. (porovnaj bod 22 a 23

odôvodneniaRozsudkuNSSRsp.zn.2Cdo/266/2020zodňa31.03.2022,anaňuodkazujúceuznesenie
NS SR sp.zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022).

92. Jednu z osobitných právnych úprav dotýkajúc sa postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského vzťahu
predstavuje Zákon o bankách. Predmetná právna úprava pre platné postúpenie pohľadávky banky

vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách
(osobitnápísomnávýzvabankyklientoviarelevantnádobaomeškaniadlžníkaajnapriekpísomnejvýzve
banky). Uvedené podmienky sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle
hmotného práva a musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia
stanovuje priamo Zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany

bankového tajomstva (uvedenú skutočnosť súd konštatuje len pre úplnosť a vzhľadom na označenie
14. časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ako OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ TAJOMSTVO,
v ktorej je obsiahnuté aj zákonného ustanovenia § 92 ods. 8), ide o zákonné podmienky postúpenia
pohľadávky.Ustanovenie§92ods.8Zákonaobankáchneupravujelenadministratívnepovinnostibanky
pri ochrane bankového tajomstva, ale priamo stanovuje hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o „lex specialis“ vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam
Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávok (§ 524 a nasl.. Občianskeho zákonníka). Takémuto
záveru nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky pohľadávku postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti Zákona o bankách, ktorej nadpis znie
„Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového

tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje osobitné podmienky, za
ktorých môže banka, a to aj bez súhlasu klienta postúpiť pohľadávku na inú osobu, čo výkladom „a
contrario“ znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka platne postúpiť
pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Súd v súvislosti s takýmto záverom poznamenáva, že takýto
výklad predmetného zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách zodpovedá judikatúre

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý práve za účelom zjednotenia výkladu tohto ustanovenia
v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018 jednoznačne konštatoval, že „ustanovenie §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež
práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky, ku ktorému došlo v rozpore
s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.“ Zhodne aj vo svojom ďalšom rozhodnutí sp. zn. 7Cdo

26/2017 zo dňa 16.07.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právnu vetu: „Ak zákonným
dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je
v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny
priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, žepodmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť
svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu
prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy

o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).“

93. Z právnej úpravy ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ako aj vychádzajúc z teleologického
výkladu tohto zákonného ustanovenia, sledujúc účel a zmysel tejto právnej úpravy, vyplýva, že
pred samotným postúpením pohľadávky banky na iný subjekt zákonná úprava vyžaduje osobitnú a

samostatnú písomnú výzvu banky, v ktorej banka v relevantnej časovej súvislosti pred samotným
uskutočnením postúpenia pohľadávky klienta na iný subjekt vyzve tohto klienta na eventuálne zaplatenie
a splnenie si zameškaného záväzku voči banke s upozornením, že v súlade s dikciou ustanovenia §
92 ods. 8 zákona o bankách, pokiaľ aj napriek písomnej výzve banky zostane naďalej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku voči banke,
môže banka využiť svoje oprávnenie a svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť aj inému subjektu aj bez súhlasu klienta. Práve s prihliadnutím na sledovaný účel a cieľ
tejto právnej úpravy - a to je poskytnúť ochranu klientom banky v tom zmysle, že po upozornení na
možnosť postúpenia pohľadávky aj bez jeho súhlasu na iný subjekt a na základe vyčíslenia konkrétnej
výšky pohľadávky, má klient reálnu možnosť účinne zabrániť postúpeniu pohľadávky a to tým, že
svoj dlh voči banke dodatočne uhradí. Klientovi banky sa uvedeným spôsobom poskytuje dostatočný

informačný a časový priestor na to, aby mohol predísť, resp. zvrátiť tak závažný právny následok, akým
jepostúpeniepohľadávkybankovéhosubjektunanebankovýsubjekt.Uvedenývýkladzodpovedáokrem
iného aj označeniu 14. časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ
TAJOMSTVO. Práve takouto formou je ochrana klientov účinne, nielen fiktívne, zabezpečená (pozri
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018).

94. Vychádzajúc z teleologického výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 prvá veta Zákona o bankách,
skrz spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere a z dôvodu, aby ochrana klienta bola nielen fiktívna, ale
skutočne reálne zabezpečená, vo všeobecnosti neobstojí argument žalobcu, ktorý považuje „Výzvu
na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ za výzvu banky v zmysle ustanovenia § 92

ods. 8 Zákona o bankách (v súlade s názorom vyjadreným v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn.
2Cdo/266/2020 zo dňa 31. marca 2022 a sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27. októbra 2022, okrajovo aj
R 60/2018). Súd v nadväznosti na prezentovanú úvahu, ktorá má svoj právny základ v odkazovaných
rozhodnutiach najvyššieho súdu dodáva, že v určitých situáciách je však dôvodné uvažovať o odklone
od striktnej požiadavky na osobitnú a samostatnú výzvu banky v zmysle názoru najvyššieho súdu

prezentovaný v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/266/2020, sp. zn. 4Cdo/75/2020. O takej situácii možno
hovoriť napr. v prípadoch, ak niektorá výzva na zaplatenie vyčísleného dlhu obsiahnutá napr. vo výzve
pred zosplatnením alebo v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, v sebe obsahovala
jednoznačné poučenie o možnosti banky postúpiť pohľadávku na tretie osoby v súlade s ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách. V takomto prípade možno, cez spektrum teleologického výkladu, prihliadnuť na

sledovaný účel výzvy banky, ktorý ako už bolo vyššie uvedené, spočíva v dostatočnom poučení dlžníka
o tom, že ak vyčíslený dlh neuhradí, hrozí postúpenie pohľadávky banky na tretí subjekt. (porovnaj npr.
rozsudok KS Banská Bystrica sp.zn. 14CoCsp/9/2024 zo dňa 31.07.2024).

95. Žalobca v danom spore nepredložil okrem prípisu „Výzva pred mimoriadnou splatnosťou“ č.

LD2031400220 zo dňa 18.6.2024, ktorá má mať charakter výzvy v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, a prípisu „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie“ č.
LD2031400220 zo dňa 9.7.2024 žiadnu inú písomnú výzvu od D. E., F., ktorá by predchádzala
postúpeniu pohľadávky, ku ktorému by malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok
zo dňa 22.5.2024, a ktorá by tak spĺňala charakter písomnej výzvy podľa 92 ods. 8 Zákona o bankách.

96. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych úvah, aplikujúc na skutkový stav, ktorý bol súdom zistený,
dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu výzvy banky v zmysle ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách obsiahnutú v prípise „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na
zaplatenie“ č. LD2031400220 zo dňa 9.7.2024, ktorého obsah by zodpovedal poučeniu dlžníka o riziku

postúpenia pohľadávky na tretí subjekt.

97. Žalobca podľa názoru sudu tiež neosvedčil, že pri predčasnom zosplatnení predmetného úveru
D. E., F., od ktorej mal nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom sporu, postupovala v súlade s §53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase, kedy predmetné zosplatnenie
uvedený subjekt realizoval.

98. D. E., F., vo vzťahu k žalovanej mala zosplatniť úver vyplývajúci z tohto úverového vzťahu podľa
tvrdení žalobcu dňom 9.7.2024, a to prípisom zo dňa 9.7.2024 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie“ č. LD2031400220.

99. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka platného

a účinného v čase, kedy sa malo vykonať predmetné zosplatnenie, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je
zrejmé, že toto uvedené ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, takže otázku
zosplatnenia úveru je potrebné vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne.

100. Podľa uvedeného ust. § 565 Občianskeho zákonníka na to, aby D. E., F.. ako veriteľ mohol žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky bolo potrebné, aby mu toto právo vyplynulo
buď z dohody medzi zmluvnými stranami alebo aby mu bolo určené rozhodnutím.

101. V danom spore je zrejmé, že D. E., F. si uvedené oprávnenie vyvodzovala z článku 2 , bod 2.1
písm a./ Zmluvy.

102. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka k predčasnému zosplatneniu môže dôjsť len za predpokladu,
že to medzi stranami bolo dohodnuté. Forma uvedenej dohody v danom ustanovení nie je dohodnutá, a

teda nie ja výslovne uvedené, že musí byť písomná. Strany v danom prípade však mali uvedenú dohodu
dojednanú písomne.

103. Ďalej je potrebné uviesť, že z obsahu ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka
je možné vyvodiť, že v prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to

upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení platnom
a účinnom v čase, kedy sa malo vykonať predmetné zosplatnenie, a samotná žiadosť o zaplatenie
celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky, čo vyplýva z právneho názoru prezentovaného
najvyšším súdom v bode 12.08. odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejneného pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS

a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych, v ktorom najvyšší súd práve na
oneskorenom doručení druhého právneho úkonu , ktorým sa v danom prípade zosplatňovala celá
postupovaná pohľadávky naraz a predčasne jednoznačne konštatoval, že veriteľ nezrealizoval svoje
právonazaplateniecelejpohľadávkyvsúladesdruhouvetouust.§565Občianskehozákonníka.Iztoho
odôvodnenia je zrejmé, že k naplneniu predpokladov predvídaných § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho

zákonníka je potrebné realizovať dva právne úkony, z ktorých navyše druhý v poradí musí byť vykonaný
v lehote do splatnosti najbližšej splatnej splátky, a teda sa nejedná o úkon, ktorý by mal mať len
deklaratórnu povahu.

104. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce

spomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť
súbežne alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej
doby. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové
vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže
tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v
omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva
po upozornení dlžníka. Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa
by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky,
vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka

ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších
splátok (porovnaj bod 22, 22.1 a 22.2 odôvodnenia uznesenia NS SR sp.zn. 5Cdo/224/2021zo dňa 30.
novembra 2022).105. V danom prípade však D. E., F. nedodržala vyššie uvedené požiadavky zákona. Prípisom
„Výzva pred mimoriadnou splatnosťou“ č. LD2031400220 zo dňa 18.6.2024 D. E., F. žiadala žalovanú
o úhradu dlžnej sumy, pričom žalovanú v uvedenom prípise upozornila, že je v omeškaní so splátkou

splatnou dňa 10.04.2024, splátkou splatnou dňa 10.05.2024 a splátkou splatnou dňa 10.06.2024.
Inými slovami , uvedeným prípisom vymedzila omeškanie ktorých splátok je relevantné pre posúdenie
splnenia predpokladov predvídaných v § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka, a síce uplynutie
troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky a zároveň uplynutie lehoty 15 dní na
uplatnenie práva po upozornení dlžníka. Právnym úkonom zosplatnenia predmetného úveru v zmysle §

565 Občianskeho zákonníka v danom prípade bol prípis č. LD2031400220 zo dňa 09.07.2024 označený
ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie “. Uvedený prípis bol
vyhotovený dňa 09..07.2024 , a teda je zrejmé , že v jeho prípade ani u jednej zo splátok uvedených vo
vyššie uvádzanom prípise „Výzva pred mimoriadnou splatnosťou“ č. LD2031400220 zo dňa 18.6.2024
nebola splnená podmienka uplynutia troch mesiacov od ich splatnosti . V prípade najstaršej z tam
uvedených splátok , a síce splátky splatnej dňa 10.04.2024 táto trojmesačná lehota mala uplynúť až

dňa 10.07.2024, teda deň po tom čo D. E., F. pristúpila k uplatneniu si svojho práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka. Ďalším dvom splátkam uvedeným v predmetnej výzve, uvedená trojmesačná
lehotauplynulaešteneskôr(t.j.vprípadesplátkysplatnejdňa10.05.2024aždňa10.08.2024avprípade
splátky splatne dňa 10.06.2024 až dňa 1.09.2024). Vzhľadom na uvedené preto prípis č. LD2031400220
zo dňa 09.07.2024 označený ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie

“ predstavuje neplatný úkon predčasného zosplatnenia uvedeného úveru pre jeho rozpor so zákonom ,
keďže bol realizovaný skôr ako uplynula trojmesačná lehota od omeškania splátky , pre ktorú mohol byť
vykonaný , a tak D. E., F. realizované zosplatnenie súd považoval z tohto dôvodu za neplatné.

106. Zároveň keďže vyššie uvedený prípis č. LD2031400220 zo dňa 09.07.2024 označený ako

„Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie “ predstavoval neplatný
právny úkon , nemohol byť ani výzvou podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže žalovanej ako
spotrebiteľovi oznamoval informáciu, ktorá bola nepravdivá (zavádzajúca) - uvádzal nesprávnu výšku
jej dlhu (podstatne vyššiu) v danom momente, čo je treba hodnotiť cez ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

107. Súd zároveň podrobil tento spotrebiteľskoprávny vzťah medzi sporovými stranami súdnej kontrole
ex offo aj z hľadiska skúmania splnenia si povinnosti riadneho posúdenia bonity žalovanej zo strany
D. E., F..

108.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenato,žeD.E.,F.akobankabolapodľa§7ods.4zákonač.129/2010
Z.zpovinnásvynaloženímodbornejstarostlivostinaúčelyposudzovaniaschopnostispotrebiteľasplácať
spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené
podmienky podľa odsekov 16 a 17.

109. Podľa § 7 ods.17 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. bola D. E., F. ako veriteľ povinná posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo
viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej
väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov
podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zároveň podľa § 7 ods.17 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.
bola D. E., F. ako veriteľ povinná vynaloženie tejto odbornej starostlivosti aj hodnoverne preukázať.

110. Vzhľadom na uvedené, a to aj s prihliadnutím na výzvu tunajšieho súdu uskutočnenú v uznesení
sp.zn. 16Csp/83/2024 - 66 zo dňa 17.1.2025, preto bolo povinnosťou žalobcu hodnoverne preukázať,

že pri posudzovaní bonity žalovanej D. E., F. postupovala v súlade s § 7 ods. 16 a 17 citovaného zákona,
a teda vykonala overenia bonity žalovanej v príslušných databázach, čo mal aj následne súdu riadne
zdokladovať a tým hodnoverne preukázať splnenie si uvedených povinností.

111. Žalobca predložil doklad „Osvedčenie verifikovania bonity a možnosti splácania úveru“ zo dňa

24.10.2024, ktorý však je len interným dokumentom D. E., F., a nepredstavuje teda doklad osvedčujúci
splnenie si povinnosti tejto banky o nahliadnutí do niektorého z úverových registrov. Takýmto dokladom
nie je ani žalobcom predložený screen z xml, nakoľko z toho dokumentu nie je zrejmé , kedy, vo vzťahu
k akému úveru a tiež vo vzťahu k akej osobe bol dopyt , ktorý by tento dokument mal predstavovať,vykonaný,resp.znehoniejemožnéoveriť,ževskutočnostipredstavujedopytdoniektoréhozúverových
registrov. Navyše žalobca ani nepreukázal aké údaje o svojich osobných a majetkových pomeroch
žalovaná poskytla D. E., F., a akým spôsobom tieto boli dokladované. Podľa § 7 ods. 2 zákona č.

129/2010 Z.z. bonitné hodnotenie mala D. E., F.. vykonať na základe informácii, ktoré jej mala žalovaná
najejžiadosťposkytnúť,avšakžalobcasúdunepreložilžiadendôkazotom,nazákladeakýchpodkladov,
ktoré D. E., F.. mala žalovaná poskytnúť, hodnotenie tejto jej úverovej bonity vôbec D. E., F. uskutočnila.
Súd tak konštatuje, že z hľadiska posudzovania bonity si D. E., F. nesplnila svoje povinnosti podľa § 7
ods. 1,2,4 a 16 a 17 zákona č. 129/2010 Z.z..

112. Ani žalobcom prezentované opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 Z.z. tohto, resp.
D. E., F. nezbavovalo povinnosti vykonať posúdenie schopnosti žalovanej ako spotrebiteľa splácať
poskytnutý spotrebiteľský úver na podklade určitých externých dokladov, ktoré však súdu žalobca ani
neprezentoval. ( npr. § 5 predmetného opatrenia ) . Navyše povinnosť hodnoverného preukázania
posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na údaje získané z jedného

alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, je povinnosťou , ktorá je žalobcovi, resp.
D.E.,F.. uloženázákonom,aaniopatrenieNárodnejbankySlovenskač.10/2017Z.z.akopodzákonným
akt predsa nemôže tieto subjekty uvedenej povinnosti zbaviť.

113. Súd preto ustálil, že nesplnenie si povinnosti zo strany žalobcu hodnoverného preukázania

vynaloženia náležitej odbornej starostlivosti zo strany D. E., F. pri posudzovaní úverovej bonity žalovanej
je preto potrebné v spojení ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., považovať za hrubé porušenie
povinnosti žalobcu, resp. D. E., F. ako banky podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona a preto je potrebné
predmetný úver považovať nie len za bezúročný a bez poplatkov, ale zároveň je to tiež dôvod, ktorý
neumožňoval D. E., F. vykonať predčasné jednorázové zosplatnenie predmetného úveru (§ 11 ods. 2

zákona č. 129/2010 Z.z. prvá veta).

114. Pokiaľ teda ide o splnenie podmienok predvídaných § 17 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré bolo
potrebné splniť na to, aby postúpenie predmetnej pohľadávky z D. E., F.. na žalobcu v tomto spore bolo
možné vyhodnotiť ako platný právny úkon, tak tieto podmienky splnené neboli, keďže k uzavretiu Zmluvy

o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 22.5.2024 medzi D. E., F. a žalobcom došlo v čase, kedy ešte
nenastala predčasná splatnosť predmetného úveru, ktorý mal predstavovať postupovanú pohľadávku
(z vyššie uvedených dôvodov, t.j. neplatnosť právneho úkonu zosplatnenia podľa § 565 Občianskeho
zákonníka pre nedodržanie trojmesačnej lehoty, ktorá mala uplynúť od splatnosti splátky, pre ktorú sa
úver zosplatňoval , a porušenie povinnosti vynaloženia náležitej odbornej starostlivosti pri posudzovaní

bonity žalovanej), a zároveň v čase uvedeného postúpenia nenastala ani celková konečná splatnosť
uvedeného úveru, ktorá podľa zmluvy mala nastať až dňa 10.8.2028. Došlo teda k porušeniu ust. § 17
cit. zákona.

115. Zároveň došlo aj k porušeniu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., nakoľko aj v prípade

postúpenia pohľadávky podľa tohto zákonného ustanovenia v súlade v súčasnosti prezentovaným
právnym názorom vyšších súdnych autorít (viď vyššie uvádzaný judikát NS SR č. 4/2021, resp. Nález
sp.zn. IV. ÚS 69/2023-16 zo dňa 07.02.2023) je možné postúpenie len celej pohľadávky a nie prípadne
lenjejčasti.Tiežabsentovalaajzákonompožadovanávýzvapodľauvedeného§92ods.8 predmetného
zákona, keďže požiadavku takejto výzvy prípis č. LD2031400220 zo dňa 09.07.2024 označený ako

„Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie “ pre svoju absolútnu neplatnosť
nespĺňal.

116. Súd si tak ustálil, že na strane terajšieho žalobcu nie je daná vecná aktívna legitimácia na vedení
tohto sporu, keďže platne na základe ním prezentovaného postúpenia nenadobudol ním uplatňovanú

pohľadávku voči žalovanej, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

117. Vzhľadom na uvedené sa tak súd ďalej nezaoberal ďalšími okolnosťami relevantnými pre
posúdenie, či predmetný úver je, príp. nie je bezúročný a bez poplatkov, a teda či prípadný žalobcom
uplatnený nárok (ako z hľadiska istiny tak aj jej príslušenstva) je dôvodný v plnom rozsahu, príp. len v

obmedzenom rozsahu.

118. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.119. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

120. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

121. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

122. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by

bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

123. Podľa článku 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

124. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkami 4 a 17 Základných
princípov CSP, teda prihliadajúc na pomer úspechu strán v spore ako aj skutočnosť že si úspešná strana

v spore nárok na náhradu trov konania neuplatnila.

125. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogia legis alebo analogia iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP
aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o

náhrade trov rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu
spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú
ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne ďalším

rozhodnutím o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnená žalovaná síce bola úspešná v
spore, avšak náhradu trov konania si neuplatnila, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so
zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

126. Súd preto rozhodol tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov

konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.