Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoCsp/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8822202287
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8822202287.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53
255 739, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D. E. F., 2/ G. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D. E. F., oboch zastúpených: Mgr. František Chochol, advokát,
so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 42339928, o zaplatenie 23.965,94 eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 4Csp/87/2022-277

z 10.5.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania.

Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie sumy 700,- eur zastavil.
V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie 23.965,94 eur s prísl. zamietol a určil, že žalovaní 1/ a 2/ majú
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že pôvodný veriteľ a žalovaní uzavreli dňa 4.6.2014 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o
poskytovaní platobných služieb bez čísla. Obsahom časti úverovej zmluvy, ktorá je predmetom žaloby,
bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovaným revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky
5.000,- eur a súčasne záväzok žalovaných vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými
úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Podľa bodu 3.1. časti 2. Úverovej
zmluvy boli žalovaní oprávnení čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo

služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti
pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým
spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaní takto po dobu trvania úverového
vzťahu vyčerpali z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 2.533,79 eur
tak, že sumu 2.264,49 eur žalovaní čerpali výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných
obchodných miestach a financovaním na svoj účet a sumu 269,30 eur predstavujú poplatky, ktoré H.
účtoval žalovaným v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Podľa bodu 2.1. Časti 3.

Úverovej zmluvy sa žalovaní zaviazali riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých
pravidelných mesačných splátok. Žalovaní svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili.
Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradili žalovaní žalobcovi do dnešného
dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 3.280,38 eur. Pôvodný veriteľ a pôvodní žalovaní uzavrelidňa 22.2.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a
vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb bez čísla. Obsahom úverovej
zmluvyII,ktorájepredmetomžaloby,bolzáväzokCetelemuposkytnúťžalovanýmúčelovýspotrebiteľský

úver vo výške 32.000,- eur na splatenie úverov a súčasne záväzok žalovaných vrátiť poskytnutý úver
spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 120 mesačných splátok vo výške 435,13 eur,
so splatnosťou prvej splátky 15.3.2016. Na základe úverovej zmluvy H. poskytol žalovaným úver tak,
že sumu 32.000,- eur previedol na účet žalovaných formou 3 čiastočných čerpaní, a to dňa 25.2.2016
vo výške 21.780,- eur, dňa 29.2.2016 vo výške 3.790,- eur a dňa 2.3.2016 vo výške 6.430,- eur, čo

potvrdzuje výpis z úverového účtu žalovaného. Žalovaní svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne
a včas neplnili. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradili žalovaní žalobcovi
do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 20.396,75 eur. V dôsledku neplnenia
dohodnutých splátok zo strany žalovaných žalobca vyhlásil dňa 3.3.2020 mimoriadnu splatnosť úveru,
čím sa stal dlh žalovaných splatný v celom rozsahu. Žalovaní majú voči žalobcovi k dnešnému dňu
neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 23.739,87 eur (23.739,87 eur z titulu zvyšku

dlžnej úverovej istiny). Okrem toho sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny
vo výške 9,90 % ročne a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. Po podaní žaloby zaplatili žalovaní
spolu sumu 700,- eur.

3. Výzvou zo dňa 3.2.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému 1/, že napriek opakovaným

výzvam na úhradu omeškaných splátok jeho úver č. XXXXXXXXXXXXXX nie je riadne a včas splácaný.
Výška dlžnej čiastky je 1.345,39 eur vrátane príslušenstva a ak nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných
mesačných splátok, bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva.
Uvedená zásielka bola žalovanému 1/ doručená 7.2.2020.

4. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX - predžalobná výzva zo
dňa 5.3.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere im právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver vo výške 25.239,87 eur. Vzhľadom
k tomu, že poskytnutý úver nesplácali riadne a včas, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru a ku dňu 3.3.2020 sa záväzok stal splatný v celom rozsahu. K oznámeniu bola pripojená

doručenka adresovaná žalovanému 1/, podpísaná dňa 12.3.2020.

5. Výzvou zo dňa 3.2.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému 1/, že napriek opakovaným
výzvam na úhradu omeškaných splátok jeho úver č. XXXXXXXXXXXXXX nie je riadne a včas splácaný.
Výška dlžnej čiastky je 143,- eur vrátane príslušenstva a ak nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných

mesačných splátok, bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva.
Uvedená zásielka bola žalovanému 1/ doručená 7.2.2020.

6. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX - predžalobná výzva
zo dňa 21.5.2020, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému 1/, že na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere im právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1.046,07
eur. Vzhľadom k tomu, že poskytnutý úver nesplácali riadne a včas, právny predchodca žalobcu vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru a ku dňa 18.5.2020 sa záväzok stal splatný v celom rozsahu. K oznámeniu
bola pripojená doručenka adresovaná žalovanému 1/, podpísaná dňa 18.5.2020.

7. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21.6.2023 postúpila banka pohľadávku
žalobcovi.

8. V prvom rade súd konštatuje, že výzvy zo dňa 3.2.2020 podľa § 53, ods. 9 OZ neobsahujú označenie
konkrétnej splátky, pre ktorú právny predchodca úver zosplatnil, a teda nie je možné z týchto výziev zistiť,

či žalobca splnil podmienky podľa OZ. Právny predchodca vo výzvach uviedol, že výška dlžnej čiastky
je 1.345,39 eur vrátane príslušenstva a v druhej výzve, že výška dlžnej čiastky je 143,- eur vrátane
príslušenstva. V zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na

uplatnenie tohto práva. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva
podľa § 565 OZ najskôr v lehote po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou
je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné
posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota 3 mesiacov pre uplatnenie takéhotopráva veriteľom. Nešpecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru, spôsobuje neurčitosť takéhoto úkonu, nakoľko bez takejto špecifikácie nemožno posúdiť splnenie
zákonomvyžadovanejpodmienkyvyplývajúcejzust.§53ods.9OZumožňujúcejuplatnenieprávapodľa

ust. § 565 OZ najskôr až po uplynutí presne špecifikovanej zákonnej lehoty od omeškania so zaplatením
nie akejkoľvek, ale veriteľom konkrétne určenej splátky, čo je významné najmä v prípade dlhodobého
neuhrádzania splátok zo strany dlžníka. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na uplatnenie práva
vyplývajúceho z ust. § 565 OZ, totiž spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto úkonu (§ 39 OZ). Súd
poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/2/2023 z 25.1.2024: „Dovolací súd uvádza, že

pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods.
9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať
splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od

omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565
Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto
práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie
neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o

jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky
(§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za
predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre

ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ Okrem tejto skutočnosti súd poukazuje na to, že táto
výzva bola adresovaná iba žalovanému 1/, a teda žalovanej 2/ nebola žiadna výzva zasielaná.

9.Okremtejtoskutočnostisúdjetohonázoru,žeanisamotnálistinaOznámenieovyhlásenímimoriadnej
splatnosti úveru nespĺňa náležitosti podľa § 92, ods. 8 zákona o bankách, nakoľko Oznámenia o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 5.3.2020 a 21.5.2020 súd považuje za neurčitý a nezrozumiteľný
právny úkon, a teda aj z toho dôvodu za neplatný podľa § 39 OZ. Nie je totiž zrejmé aký úver právny
predchodca zosplatnil. Číslo, ktoré sa na výzvach nachádza sa totiž nenachádza nikde na zmluvách.
Zmluvy, ktoré právny predchodca žalobcu a žalovaní uzatvorili, sú bez čísla a dali by sa identifikovať
podľa dátumu uzatvorenia a výšky poskytnutého úveru. Zo žiadnej zmluvy, ktoré strany uzatvorili

však nevyplýva, že im bol poskytnutý úver 25.239,87 eur, resp. 1.046,07 eur, ako je to uvedené v
Oznámeniach o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Výzva neobsahuje ani dátum uzatvorenia zmluvy,
takže spotrebiteľ z nej nijak nevie zistiť akej zmluvy sa toto oznámenie týka. Rovnako ako výzvy, tak ani
Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti neboli doručované žalovanej 2/.

10. Pre úplnosť treba dodať, že tvrdenie žalobcu, že v danom prípade nešlo o plnenie v splátkach, a
preto sa na neho nevzťahuje § 565 OZ, neobstojí, nakoľko na viacerých miestach v zmluve sám používa
termín„splátky“auvádza,žedlžníksazaviazalplatiťrevolvingovýúver„vsplátkach“apod.Oopakované
plnenie by išlo v prípade plnenia nájomného, dôchodku, vyživovacej povinnosti podľa zákona o rodine
a podobne. Okrem toho predmetom konania sú úvery z 2 zmlúv, ktoré žalobca žaluje jednou sumou,

pričom úver vo výške 32.000,- eur bol poskytnutý ako riadny splátkový úver.

11. V danom prípade, napriek výzve súdu žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca postupoval
s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru žalovanému, keďže nepreukázal, že overoval
jeho výdavky a taktiež čo sa týka príjmu, tak preukázaný mal príjem na základe daňového priznania za

rok 2013 a 2014, pričom zisk zo živnosti sa pohyboval na úrovni 5.000,- - 6.000,- eur ročne. Avšak, ako
aj sám žalobca uviedol, tak jeho právny predchodca počítal s príjmom, ktorý vyplynul z výpisu z účtu,
avšak so žiadnymi výdavkami už nepočítal. Priamo žalobca predložil súdu konverzáciu pracovníčky
právneho predchodcu žalobcu, z ktorej vyplýva, že žalovaní nespĺňajú podmienky na poskytnutie úveru
podľa daňového priznania, ale ona ich chce schváliť a keďže na účte má žalovaný 1/ príjem, tak ak

by ten zarátala, bude možné žalovaným úver poskytnúť. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť
sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovaného, čo znamená povinnosť zistiť jednak jeho
príjem a taktiež aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený
na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaloženíbežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu
bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z
textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či

zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver
alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj
overovať, a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

12. Ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. súd v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti veriteľa
vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho
lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie
odbornej starostlivosti a ako vyplýva z okolností prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka nebolo
dostatočné. Postup právneho predchodcu žalobcu bol v tejto súvislosti iba formálny a nezodpovedal
odbornej starostlivosti. Právny predchodca žalobcu vôbec nezisťoval výdavky žalovaného, napriek

tomu poskytol žiadaný úver. Príjem, ktorý bral do úvahy musel žalovaný 1/ ako SZČO ešte zdaniť
a reálny príjem, ktorý mu zostal bol práve ten, ktorý vyplynul z daňového priznania, na ktorý právny
predchodca žalobcu neprihliadal. Nezaujímal sa, aké má žalovaný výdavky na živobytie, a či teda mu
zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru. Podľa súdu teda nastala zákonná fikcia
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 vety druhej a tretej zákona č. 129/2010 Z.

z. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že právny predchodca žalobcu v konaní nepreukázal splnenie si
povinnosti uloženej mu v spomínanom ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a v zmysle § 11 ods. 2
tohto zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Zároveň však súd vychádzal zo záveru o nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru, a to s

poukazom na § 11 ods. 2 vetu prvú zákona č. 129/2010 Z. z. po zohľadnení zásady „a minori ad maius“
vzhľadom na to, že dospel k záveru o hrubom porušení povinnosti veriteľa v súvislosti so zisťovaním
a preverovaním schopnosti žalovaného splácať úver. Z toho dôvodu bolo nutné aplikovať aj vetu prvú
citovaného zákonného ustanovenia. Súd preto predčasné zosplatnenie úveru vyhodnotil ako absolútne
neplatný právny úkon veriteľa pre rozpor so zákonom, teda citovaným zákonným ustanovením, a to s

poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

14. V kontexte s vyššie uvedeným právnym záverom súd preto posudzoval aj platnosť zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2023 v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

15. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými, a/ ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a

b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

16. V danom prípade konečná splatnosť úveru podľa zmluvy mala nastať až 15.3.2026, čo znamená, že
v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2023 ešte nenastala konečná splatnosť

úveru, a teda predmetom postúpenia pohľadávky bol takzvaný živý úver, teda úver, ktorý nebol splatný,
a preto spomínaná zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore s týmto zákonným ustanovením, a
teda je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Znamená to nedostatok vecnej aktívnej
legitimácie žalobcu v tomto spore.

17. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn. 3Cdo/73/2009, pokiaľ
ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona (ex lege),
a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne účinky,
t. j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho
úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t. j. z úradnej

povinnosti.Absolútnuneplatnosťprávnehoúkonunemožnopodľaplatnéhoprávnehostavuspätnezhojiť
ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou).18. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu,
z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, lebo nepreukázal platné postúpenie predmetnej
pohľadávky, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, súdu neostávalo iné ako žalobu žalobcu

zamietnuť.

19. Výrok o čiastočnom zastavení konania o sumu 700,- eur odôvodnil ust. § 144 CSP s tým, že žalobca
v tomto rozsahu vzal žalobu späť.

20. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

21. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobe vyhovel, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

22. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j., že súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Poukázal na to, že postupca v prejednávanej veci pôvodný veriteľ žalovaných, (spoločnosť H. I., G.)
využil svoje právo zosplatniť pohľadávku. Postupca podaním z 3.2.2020 upozornil žalovaného 1/, že ak
neuhradí omeškané splátky, vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň žalovaného 1/ predmetným
podaním vyzval k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t. j. upozornil žalovaného 1/ na možnosť zosplatnenia
celej pohľadávky podľa § 53 ods. 9 OZ. Následne postupca toto svoje právo využil podaním z 5.3.2010

a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ.

24. Nemožno sa stotožniť s právnym názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého je vo výzve podľa
§ 53 ods. 9 OZ, ako aj v oznámení o uplatnení práva podľa § 565 OZ, potrebné špecifikovať, s ktorou
splátkou sú žalovaní v omeškaní, nakoľko nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.

25. Ust. § 53 ods. 9 OZ určuje, ako obsahovú náležitosť výzvy podľa tohto ustanovenia upozornenie
spotrebiteľa na možné uplatnenie práva podľa § 565 OZ a určuje, že medzi upozornením o možnom
uplatnení práva a samotným uplatnením práva musí uplynúť lehota nie kratšia ako 15 dní, ktorou je
spotrebiteľovi poskytnutý čas na dobrovoľné splnenie záväzku bez toho, aby veriteľ úver zosplatnil. Toto

zákonné ustanovenie však nedáva postupcovi povinnosť špecifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou sú
žalovaní v omeškaní.

26. Žalovaní boli s úhradou splátok v omeškaní viac ako 3 mesiace, čo bolo v konaní preukázané. Vo
výzve pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti z 3.2.2020 bol žalovaný 1/ upozornený na omeškanie so

splácaním pohľadávky postupcu, pričom dlžná suma k 3.2.2020 činila 1.345,39 eur a bolo preukázané,
že žalovaný 1/ bol zároveň v súlade s § 53 ods. 9 OZ upozornený na možnosť uplatnenia práva podľa
§ 565 OZ v prípade, ak sa jeho platobná disciplína neobnoví.

27. Priamo k právnej otázke, ktorá bola kľúčová v predmetnom konaní, sa Najvyšší súd Slovenskej

republikyvyjadrilvosvojomrozhodnutí,sp.zn.1Cdo/123/2022z30.1.2024,pričomzaujalopačnýprávny
názor ako súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, a to, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza
k zosplatneniu, nie je podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.

28. Je teda zrejmé, že v prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním z 5.3.2020,

toto svoje právo si uplatnil v súlade s § 565 OZ a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky pre nezaplatenie splátky splatnej 15.11.2019, teda splátky, ktorá vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala po dobu 3 mesiacov a pre ktorej nezaplatenie mohol ako
jedinej vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s § 53 ods. 9
OZ po omeškaní spotrebiteľov s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom spotrebitelia

boli nesporne na toto oprávnenie veriteľa upozornení, nakoľko postupca žalovaného 1/ na to upozornil
prostredníctvom podania z 3.2.2020.29. Pokiaľ ide o určitosť právnych úkonov, treba konštatovať, že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru je potrebné, aby bola táto možnosť medzi zmluvnými stranami dohodnutá, aby bol dlžník
v omeškaní aspoň 3 mesačné splátky a musí byť na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva, pričom postupca v tejto výzve
nie je povinný špecifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou sa žalovaný omeškal.

30. Zo strany postupcu ako veriteľa nedošlo teda k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti, v dôsledku
čoho nemožno súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie ohľadom toho, že by uplatnenie práva podľa §

565 OZ malo byť neplatným právnym úkonom.

31. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola 4.6.2014 uzatvorená zmluva 2, t. j. zmluva
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní
platobných služieb, v zmysle ktorej bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský revolvingový úver vo výške
úverového rámca 5.000,- eur, a to bez ohľadu na to, že výška mesačnej splátky bola dohodnutá na

minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlené na najbližší vyšší násobok. Žalovaní neplnili svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy 2 a právny predchodca žalobcu podaním z 21.5.2020 vyzval žalovaného
1/ podľa § 563 OZ na splatenie celého zostávajúceho dlhu, to znamená, že v prejednávanej veci
nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté plnenie v splátkach. V zmluve 2 absentovala medzi
pôvodným veriteľom a žalovanými dohoda o plnení v splátkach na dobu určitú. Bol dojednaný tzv.

revolvingový úver a nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté
zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. V prejednávanej veci takto nebolo
dohodnuté plnenie v splátkach. Štandardná splátka, ktorú boli žalovaní povinní plniť bola v tomto
prípade len dojednaným opakujúcim sa plnením v existujúcom záväzkovom vzťahu na dobu neurčitú, to
znamená, že v prípade, ak by sa žalovaní rozhodli finančné prostriedky vôbec v daný mesiac nečerpať,

nevznikla by im ani povinnosť uhradiť tú-ktorú mesačnú splátku. Teda nemožno hovoriť o tom, že bolo
plnenie v splátkach dojednané. Je teda nesporné, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných
písomným podaním z 21.5.2020 označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
pod č. XXXXXXXXXXXXXX, predžalobná výzva v súlade s § 563 OZ k úhrade dlhu vzniknutého zo
zmluvy 2 vo výške 1.046,07 eur. Pohľadávka žalobcu bola v súlade s § 563 OZ v čase postúpenia platná

v celom rozsahu, a teda medzi žalobcom a postupcom došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z čoho
vyplýva, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.

32. K zmluve 1 bolo žalovanému zasielané Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru pod
č. XXXXXXXXXXXXXX, predžalobná výzva z 5.3.2020 a k zmluve 2 bolo žalovanému 1/ zasielané

Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, predžalobná výzva.
V oboch týchto oznámeniach postupca uviedol v akej výške bol žalovaným poskytnutý úver, dlžnú sumu
ku dňu zosplatnenia, pričom uvedené je zrejmé z toho, že táto suma korešponduje so sumou uvedenou
nižšie v týchto podaniach, pričom je aj bližšie špecifikovaná. Nie je zrejmé prečo by žalovaným nemalo
byť jasné o aký úver ide, keď žalovaní tieto účty používali a v čase, kedy plnili svoje záväzky, aj uhrádzali

splátky.

33. Čo sa týka vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, treba poukázať na skutočnosť, že postupca
dodržal všetky podmienky, ktoré mu § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách („ZoB“) ukladá.
Treba poukázať na to, že žalovaní boli v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a bolo preukázané, že žalovaní boli postupcom
vyzvaní na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou z 3.2.2020 a výzvou z 5.3.2020 – zmluva 1 a výzvou
z 3.2.2020 a 21.5.2020 – zmluva 2. Treba poukázať na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (9Cdo/165/2022), ktorá pripúšťa, aby za výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8
ZoB bolo možné považovať aj Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, avšak iba za súčasnej

podmienky,žejehoobsahomjevýzvadlžníkovinazaplatenie.Ztohovyplýva,žeOznámenieovyhlásení
predčasnej splatnosti nemožno automaticky stotožňovať s písomnou výzvou banky podľa § 92 ods. 8
ZoB, pretože relevantným je obsah predmetného oznámenia o predčasnej splatnosti. Tento záver plne
korešponduje s autonómiou vôle v súkromnoprávnych vzťahoch, kedy nič nebráni subjektu práva spísať
viacero právnych úkonov do jednej listiny.

34. To znamená, že v konaní bolo riadne preukázané, že žalovaní boli v čase postúpenia pohľadávky
napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzkunepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo
k porušeniu § 92 ods. 8 ZoB, ani § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch.

35. Pokiaľ ide o posudzovanie schopnosti žalovaných splácať úver, teda o posudzovanie tzv. bonity,
treba konštatovať, že z vyjadrenia, ktoré bolo prezentované žalobcom 11.4.2024 súdu prvej inštancie
vyplýva postup, ktorý bol predpokladaný zákonom v čase uzavretia oboch zmlúv a je zrejmé, že veriteľ
vychádzal jednak z tvrdení žalovaných týkajúcich sa príjmov a výdavkov, ktoré uviedli v osobnom
dotazníku pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere, časti 1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy

o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní
platobných služieb uzavretej 22.2.2016.

36. Pokiaľ súd požadoval zdokladovanie výdavkov, tak z výpisov z účtu za rok 2015, ktoré uvádza aj vo
svojom rozhodnutí, sú zrejme príjmy a výdavky celej rodiny. Priemerné výdavky v období 1 až 11/2015
v zmysle týchto výpisov z účtu sú približne vo výške 2.191,98 eur a priemerné príjmy vo výške 2.165,33

eur, čo znamená, že rozpočet žalovaných bol vyrovnaný.

37. Súčasťou výdavkov boli pravidelné splátky úverov, ktoré boli zmluvou refinancované, pričom novou
zmluvou boli refinancované splátky vo výške 671,43 eur, avšak nová splátka podľa zmluvy bola vo výške
435,13eur.Toznamená,žesajednáorefinancovanieúverujednoznačnevprospechžalovaných,keďže

tak znížili mesačné úverové zaťaženie o 236,30 eur, čo znamená, že žalovaní mali byť jednoznačne
schopní nový úver splácať aj podľa predložených dokladov.

38. Nemožno súhlasiť s tvrdením súdu, že z internej komunikácie pôvodného veriteľa vyplýva, že
žalovaní nespĺňali podmienky poskytnutia úveru a že napriek tomu im chcú úver schváliť. Naopak, podľa

názoru žalobcu z konverzácie vyplýva, že pôvodný veriteľ zobral do úvahy všetky potrebné okolnosti
posudzovania majetkovej situácie celej rodiny, t. j. z externých a interných zdrojov prehodnotil aj och
platobnú disciplínu. Bolo zrejmé, že žalovaní riadne splácali predchádzajúci úver aj predtým ako prejavili
záujem o refinancovanie poskytnutého úveru, a preto bola ich žiadosť zhodnotená pozitívne.

39. Z § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (ZoSÚ) je zrejmé, že v prípade, ak disponoval veriteľ
informáciou o rodinnom stave, výdavkoch a príjmoch, nemožno konanie veriteľa posúdiť ako hrubé
porušenie povinností. Zákonodarca ukladá poskytovateľovi úveru brať o úvahy jeho príjmy a výdavky,
alebo nahliadnuť do príslušne databázy a nestanovuje naplnenie týchto predpokladov kumulatívne.
V konkrétnom prípade došlo k preukázaniu riadneho postupu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010

v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.

40. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

41. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

42. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie
a neboli zistené vady konania, ktoré by mohli mať za následok konštatovanie nesprávneho procesného
postupuznemožňujúcehostrane(vdanomvprípadežalobcovi),abyuskutočňovalajejpatriaceprocesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

43. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách
konania, a preto výrok rozsudku o zastavení konania, ktorý odvolaním žalobcu napadnutý nebol,
v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

44. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z . o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskomúvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

45. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

46. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

47. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

48. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

49.Podľa§7ods.17zákonaospotrebiteľskýchúveroch,vynaloženímodbornejstarostlivostisarozumie
najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

50.Podľa§11ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvyoúvere,ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.

1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

51. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

52. Podľa §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 Občianskeho zákonníka, najskôr po

uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

53. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky,
ktorá je predmetom tohto konania (ďalej len „ZoB“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bezsúhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

54. Podľa § 37, ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

55. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

56. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že úverový vzťah medzi žalovanými a právnym
predchodcom žalobcu (spoločnosťou H. I., G.) bol založený dvoma spotrebiteľskými zmluvami
označenými ako zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere

a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, pričom prvá zmluva
bola uzavretá 4.6.2014 s celkovou čiastkou 24.775,20 eur, mesačnou splátkou 216,76 eur a termínom
konečnej splatnosti 15.7.2024 a druhá zmluva bola uzavretá 22.2.2016 s celkovou čiastkou 32.000,- eur,
výškou mesačnej splátky 435,13 eur a termínom konečnej splatnosti úveru 15.3.2026.

57.Vdôsledkunedodržaniasplátokúverudošlozostranyprávnehopredchodcužalobcukdvomvýzvam
na zaplatenie dlžnej čiastky úveru, obom z 3.2.2020 (č.l. 28 a č.l. 45 spisu), pričom prvá výzva sa
týkala úverovej zmluvy pod č. XXXXXXXXXXXXXX a sumy 1.345,39 eur a druhá sa týkala zmluvy pod
č. XXXXXXXXXXXXXX a sumy 143,- eur. Tieto výzvy upozorňujú žalovaného 1/, že pokiaľ nedôjde
kokamžitejúhrademesačnýchsplátok,pristúpižalobcaakoprávnynástupcapôvodnéhoveriteľaktomu,

že bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva.

58. Vo vzťahu k týmto výzvam na zaplatenie dlžnej čiastky úveru treba konštatovať správnosť záveru
súdu prvej inštancie, že v zmysle číselných oznámení úverov, ktoré sú uvedené v týchto výzvach na
zaplatenie dlžnej čiastky úveru, nie je možné ani identifikovať, na ktorú z vyššie uvedených dvoch

úverových zmlúv sa tieto výzvy vzťahujú, nakoľko samotné zmluvy o spotrebiteľskom úvere takéto
číslo neobsahujú. Zároveň treba konštatovať, že predmetné výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky úveru
nehovoria jednoznačne o tom, že tento úkon je zároveň vyhlásením tzv. zosplatnenia úveru, teda
vyhlásením jeho predčasnej splatnosti v celom rozsahu. Ako bolo vyššie uvedené, ide o upozornenie
dlžníka – žalovaného 1/ na to, že k tomuto právnemu kroku, teda zosplatneniu celého úveru, môže dôjsť.

Preto tieto výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky úveru nemožno považovať zároveň za právne úkony, ktoré
sú vyhlásením predčasnej splatnosti predmetných úverov a že ide o riadne právne úkony takejto povahy.

59. V nadväznosti na to treba súhlasiť so správnosťou záverov súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide
o posúdenie dokladov označených ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru pod č.

XXXXXXXXXXXXXX z 5.3.2020 (č.l. 29 spisu) a pokiaľ ide o Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru pod č. XXXXXXXXXXXXXX z 21.5.2020 (č.l. 47 spisu). Oba tieto doklady obsahujú
konštatovanie, že vzhľadom na okolnosť, že poskytnuté úvery žalovaný 1/ nesplácal riadne a včas,
spoločnosťBNPPARIBASPERSONALFINANCESA,pobočkazahraničnejbanky,vyhlásilamimoriadnu
splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy s tým, že podľa dokladu z 5.3.2020 sa tak udialo

k 3.3.2020 v celkovej výške 25.239,87 eur a pokiaľ ide o doklad z 21.5.2020, táto predčasná splatnosť
úveru nastáva k 18.5.2020 v celkovej sume 1.046,07 eur.

60. Tak, ako správne konštatuje súd prvej inštancie, žiaden z týchto dokladov neobsahuje uvedenie
riadneho a zrozumiteľného právneho dôvodu pre vyhlásenie predčasnej splatnosti predmetných úverov,

teda, ktoré splátky z predmetných úverov neboli zaplatené a okolnosť, že to je dôvodom pre vyhlásenie
tzv. predčasnej splatnosti predmetného úveru.61. V tomto ohľade nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu spočívajúcou v tom, že takáto
špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k vyhláseniu mimoriadnej a predčasnej splatnosti úveru nie
je potrebná. Táto okolnosť, teda nutnosť odkazu na nezaplatenie splátok, totiž nepochybne vyplýva

z ust. § 565 OZ, ktoré zakotvuje, že splatnosť celej pohľadávky a oprávnenie veriteľa žiadať jej
zaplatenievcelomrozsahuvznikáprenesplnenieniektorejsplátkyzapredpokladu,žetobolodohodnuté
alebo v rozhodnosti určené. To znamená, že takýto právny úkon o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru má obsahovať informáciu o tom, ktoré splátky a v akom rozsahu neboli zaplatené a že táto
okolnosť sa stáva dôvodom pre postup podľa § 585 OZ. Totiž predmetné obe oznámenia o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru obsahujú len konštatovanie, že úver nebol splácaný riadne a včas, a to
ani po opakovaných výzvach. Neobsahujú teda ani špecifikáciu sumy dlžných splátok a už vôbec nie
určenie, za ktoré obdobie tieto splátky mali byť zaplatené. Tieto doklady len špecifikujú celkovú výšku
už zosplatneného dlhu, t. j. 25.239,87 eur a 1.046,07 eur.

62. Preto správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ vyhodnotil oba tieto doklady o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru ako neurčité a nekonkrétne právne úkony, ktoré so zreteľom na svoj obsah
nemohli privodiť účinky uvedené v § 565 OZ.

63. V tomto kontexte nemožno súhlasiť taktiež s odvolacou argumentáciou žalobcu spočívajúcou v tom,
že v skutočnosti právny predchodca žalobcu a žalovaní neuzavreli klasickú zmluvu o úvere, ktorý mal byť

splácaný v splátkach, pretože nešlo o dohodu o plnení v splátkach na dobu určitú, ale išlo o revolvingový
úver, na ktorý pre absenciu dohody o plnení v splátkach nemožno aplikovať § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ.

64. Totiž obe predmetné úverové zmluvy obsahujú všetky náležitosti úverovej zmluvy, ktorej úver
je splácaný v splátkach vrátane špecifikácie celkovej čiastky a mesačnej splátky v zmysle vyššie

uvedeného. Preto nemožno súhlasiť so závermi žalobcu spočívajúcimi v tom, že nešlo o úver, ktorého
splácanie bolo dohodnuté plnením v splátkach.

65. Správne sú závery súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o pochybenia právneho predchodcu žalobcu,
týkajúcesauzatváraniapredmetnýchúverovýchzmlúv,atovkontextezisťovaniaschopnostižalovaných

splácať takto poskytnuté spotrebiteľské úvery, teda pokiaľ ide o zisťovanie tzv. bonity dlžníkov vo vzťahu
k poskytnutým úverom.

66. V tomto zmysle treba vykladať ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ a to tak, že poskytovateľ úveru je povinný si túto
tzv. bonitu klientov overiť jednak z príslušnej bankovej databázy alebo registra v rámci bankové systému,

ale je povinný sa zaoberať aj príjmami a výdavkami ako aj rodinným stavom spotrebiteľa a všetky tieto
okolnosti podrobiť dôslednej analýze a v konečnom dôsledku ich vyhodnotiť.

67. Za týchto okolností nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu spočívajúcou v tom, že
schopnosť spotrebiteľov splácať predmetné úvery bola dostatočne preskúmaná právnym predchodcom

žalobcu, nakoľko z dôkazov predložených v spise (osobné dotazníky, ktoré boli so žalovanými ako
klientmi a dlžníkmi úveru vypracované) vyplýva, že v týchto dotazníkoch bol uvedený len čistý mesačný
príjem, vrátane výšky mesačných platieb, avšak tieto osobné dotazníky neobsahujú konkrétnu analýzu
a špecifikáciu reálnych príjmov a výdavkov žalovaných a ich rodiny. V tomto kontexte nemožno taktiež
akceptovať odkaz žalobcu, ktorý zdôraznil v odvolacom konaní, t. j. odkaz na predložené výpisy z účtov

žalovaných, pretože nie je zrejmé, že by osobný dotazník vychádzal z predložených výpisov z účtov
a skutočne sa zaoberal analýzou príjmov a výdavkov rodiny žalovaných tak ako mu to ukladá ust. § 11
ods. 2 ZoSÚ.

68. Teda možno konštatovať, že došlo k hrubému porušeniu povinností uvedených v § 7 ods. 1

ZoSÚ pri skúmaní tzv. bonity žalovaných ako dlžníkov a spotrebiteľov, čo má za následok nielen
zákonnú domnienku o bezúročnosti a bezpoplatnosti predmetného úveru, ale predovšetkým okolnosť,
že takéto hrubé porušenie povinností pri skúmaní tzv. bonity je dôvodom pre nemožnosť vyhlásenia
tzv. predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru, tak ako to vyplýva z § 11 ods. 2 ZoSÚ, a ako to
správne konštatuje súd prvej inštancie v bode 45. napadnutého rozsudku. Preto správne postupoval súd

prvej inštancie pokiaľ žalobu v prejednávanej veci (po jej čiastočnom späťvzatí čo do sumy 700,- eur)
zamietol a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací
súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiachpoukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie.

69.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPa§255ods.1,podľaktorého
žalovaní ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov
tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

70. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).