Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121207411
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3121207411.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne
JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne A. B. C., narodenej
XX.XX.XXXX, bytom v D., E. E. X/XXX, právne zastúpenej JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom so
sídlom v Trenčíne, Štúrovo nám. 121, proti žalovanej F. G. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v D., C.
XXXX/X, zastúpenej H. D. B., narodeným XX.XX.XXXX, bytom v D., C. XXXX/X, o odstránenie stavby

a o vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 1. februára 2024, č. k. 21C/54/2021-176, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby
podľa ust. § 135c Občianskeho zákonníka (OZ) (výrok I.) a súčasne vyhovel vzájomnej žalobe podanej

žalovanou o určenie vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom sa neoprávnená stavba mala nachádzať.
Obe rozhodnutia odôvodnil vydržaním vlastníckeho práva (§ 134 OZ) k dotknutému pozemku.

2. Súd prvej inštancie prijal skutkové závery, že stavbu, ktorá sčasti zasahuje do parciel žalobkyne,
zhotovil v roku 2000 právny predchodca žalovanej, H. I. E. s manželkou. Tento požiadal 16.07.2001 o
dodatočné stavebné povolenie, ktoré mu bolo vydané 27.08.2001 a následne 27.09.2001 nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť. Z administratívneho spisu, archivovaného Okresným úradom v Trenčíne
tiež vyplýva, že v žiadosti o dodatočné stavebné povolenie, na strane 2 v časti Základné údaje
o stavbe sa uvádza o. i. "prístavba jednej miestnosti". Ďalej spis obsahuje kópiu katastrálnej mapy
zo dňa 20.06.2001. Na uvedenej mape je znázornená hranicami medzi parcelami strán sporu číslo
510 a číslo 507 rovno, bez zakrivenia. Uvedené skutočnosti potvrdzuje výkres situácie z projektovej
dokumentácie overený autorizovaným inžinierom C. J., kde sú dotknuté hranice opäť vyznačené rovnou

priamkou bez zakrivenia. Súčasťou administratívneho spisu je súhlas žalobkyne s rekonštrukciu a
prístavbou. Zo spisu takisto vyplývajú pochybenia stavebníka a správneho orgánu. Stavebník nedodal
a správny orgán si nevyžiadal zameranie existujúcej stavby osobou odborne spôsobilou. S odstupom
času, rádovo v mesiacoch od realizácie prvej prístavby bola realizovaná ďalšia prístavba, prístrešok a
sklad. Stavebník (právny predchodca žalovanej) tým opäť zasiahol do pozemku žalobkyne. Žalovaná
nadobudla riadne skolaudovanú nehnuteľnosť, s neskolaudovanou prístavbou, na ktorú bolo vydané

právoplatné dodatočné stavebné povolenie.

3. Zásah žalovanej do časti pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobkyne predstavuje časť
nehnuteľnosti, rodinného domu A. A. XX/XX, prístavba izby (prízemie), terasy (1.NP), ktorá k dnešnému
dňu je neskolaudovaná a druhá prístavba prístrešku s letnou kuchyňou a sklad, na ktorú podala žalovaná
až dňa 14.05.2021 žiadosť o dodatočné povolenie stavby.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 135c OZ o neoprávnenej stavbe a podľa §
134 ods. 1, 3, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 OZ o držbe a vydržaní a konštatoval, že syn manželov E.
zistil až v roku 2017, po zameraní geodetom H. K., že prístavbami zasahuje do pozemkov žalobkyne

a začal situáciu riešiť. Skutočný presah stavieb žalovanej je menej ako 5 m2. Manželia E. pri realizácii
prístavieb konali v dobrej viere v to, že prístavby realizujú na svojom pozemku. Tomuto zodpovedali aj
všetky dobové podklady, ktoré mali v tom čase k dispozícii. Výmera zásahu je tak nepatrná, že nemali
dôvod predpokladať, že stavajú na cudzom pozemku. Na tom podľa súdu prvej inštancie nič nemení
fakt, že časť prístavby nie je doposiaľ skolaudovaná a na časť prístavby nemali stavebné povolenie.

V okolnostiach prípadu možno podľa súdu prvej inštancie považovať omyl manželov E., spočívajúci
v zásahu do vlastníckych práv žalovanej za ospravedlniteľný. Od roku 1999 minimálne do roku 2016
ubehlo 17 rokov, počas ktorých žalobkyňa aj právni predchodcovia užívali svoje pozemky v dobrej viere,
že im patria v podobe, ktorú predstavovala rovná hranica. Podmienka dobromyseľnosti a doba držby
10 rokov bola splnená, súd prvej inštancie preto konštatoval vlastnícke právo žalovanej k pozemkom,
na ktorých sa nachádzajú časti stavieb žalovanej, ktoré žalobkyňa považuje za postavené neoprávnene

na jej pozemku.

5. V nadväznosti na danosť vlastníckeho práva žalovanej k pozemkom pod časťami jej stavieb súd prvej
inštanciekonštatoval,žepredpokladomúspešnejžalobypodľa§135cOZje,žestavebníkzriadistavbuv
zmyslecitovanéhoustanovenianacudzompozemku.Vposudzovanomprípadetomutaknebolopretože

pozemky pod dotknutými časťami stavieb žalovanej vydržali právni predchodcovia žalovanej, a preto sa
o stavby na cudzom pozemku podľa súdu prvej inštancie nejedná. Z tohto dôvodu žalobu žalobkyne
o usporiadanie pomerov k neoprávnenej stavbe zamietol a z dôvodu vydržania vlastníckeho práva
vyhovel vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva k zastavaným častiam pozemkov v prospech
žalovanej. Nad rámec uvedených dôvodov súd prvej inštancie tiež uviedol, že žaloba by nebola

dôvodná v časti o odstránenie prístrešku, pretože sa žalobkyňa domáhala odstránenia celého prístrešku,
postaveného na parcele žalovanej č. 508, z dôvodov, ktoré neuviedla. Na odstránenie celého prístrešku
nie je dôvod, pretože okrem presahu v rozsahu necelé 3 m2 sa nachádza na pozemku vo vlastníctve
žalovanej. Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že aj zriadenie vecného bremena k pozemku pod
prístavbou rodinného domu je žalované zmätočne, pretože sa odvoláva na geometrický plán č. 53/2023,

parcelu č. 510/5, ktorá má mať výmeru 2 m2, pričom parcela č. 510/5 je ale v súčasnosti zapísaná na
LV č. XXXX o výmere 5 m2 podľa geometrického plánu č. 24/2021.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a v konaní plne úspešnej
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie. Namietala záver súdu prvej inštancie o vydržaní vlastníckeho práva k pozemku právnym
predchodcom žalovanej. Nepovažovala za správny záver súdu prvej inštancie, že omyl manželov
E. v tom, že stavajú na svojom pozemku vychádzajúc z priameho priebehu vlastníckej hranice, je

omylom ospravedlniteľným. Za podstatné v tomto smere totiž žalobkyňa považovala to, že podľa
oboznámeného Dodatočného stavebného povolenia č. F 2001/02199-003/ZVI zo dňa 27.08.2001,
konkrétne bod 8. bolo povinnosťou právnych predchodcov žalovanej ako stavebníkov zabezpečiť
vytýčenie priestorovej polohy podľa rozhodnutia o umiestnení stavby orgánom alebo organizáciou na
to oprávnenou. A hoci išlo o dodatočné stavebné povolenie, teda povolenie stavby už zrealizovanej,

považovala žalobkyňa za potrebné poukázať na ustanovenie § 75 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.,
podľa ktorého, pred začatím stavby, zmeny stavby, terénnych úprav a ťažobných prác na povrchu
musí stavebník zabezpečiť vytýčenie stavieb fyzickou osobou alebo právnickou osobou oprávnenou
vykonávať geodetické a kartografické činnosti a autorizačné overenie vybraných geodetických a
kartografických činností autorizovaným geodetom a kartografom. Vzhľadom na nerešpektovanie vyššie

uvedeného zákonného ustanovenia o povinnosti vytýčenia stavby pred jej začatím, a o to viac keď
stavebník H. E. I. bol v oblasti stavebníctva osobou odborne znalou, nekonali podľa žalobkyne právni
predchodcovia žalovanej s obvyklou mierou opatrnosti. V prípade vytýčenia stavby pred jej realizáciou
by totiž podľa žalobkyne jednoznačne zistili zásah do pozemkov žalobkyne, resp. by došlo k realizácii
stavby výlučne na ich pozemku.

8. Čo sa týka záveru súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sa nedôvodne domáha odstránenia celej stavby
prístrešku žalovanej postaveného aj na pozemku žalovanej, k tomu žalobkyňa v odvolaní uviedla,
že odstránenia celého prístrešku sa domáha preto, že odstránenie časti prístrešku postavenej len napozemku žalobkyne je technicky nemožné, pretože práve na pozemku žalobkyne sa nachádza časť
prístrešku predstavujúca nosnú stenu a základy.

9. Napokon sa žalobkyňa v odvolaní nestotožnila ani so záverom súdu prvej inštancie o zmätočnom
žalovanízriadeniavecnéhobremenapodprístavboudomužalovanej.Zgeometrickéhoplánuč.53/2023,
na podklade ktorého žiada žalobkyňa rozhodnúť vyplýva, že ním vznikla z doterajšej parc. č. 510/5
s výmerou 5m2 vytvorená nová parcela č. 510/5 s výmerou 2m2, na ktorej je časť prístavby rodinného
domu žalovanej a nová parcela č. 510/6 s výmerou 3m2, na ktorej je časť prístrešku žalovanej. Toto

rozdelenie je odôvodnené tým, že neoprávnenú stavbu časti rodinného domu žiada žalobkyňa riešiť
formouzriadeniavecnéhobremena,pretožeodstráneniepovažujezaneúčelné,aleneoprávnenústavbu
časti prístrešku žiada riešiť odstránením.

10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Uviedla, že jej právny predchodca H. I. E. mal stavebné vzdelanie a jeho spoločnosť sa venovala

oceľovým konštrukciám. Nie však geodetickým prácam, ktoré sú v rámci stavebníctva samostatným
odborom a s oceľovými konštrukciami nemajú nič spoločné. Pokiaľ nebola stavba vytýčená, nebola
to podľa žalovanej iba nedbanlivosť právneho predchodcu žalovanej, ale aj žalobkyne. Žalovaná vo
vyjadrení k odvolaniu ďalej uviedla, že akceptovaním názoru žalobkyne na vydržanie prezentovaného
v odvolaní, by bolo každé vydržanie nezákonné. Poukázala tiež na to, že nehnuteľnosť nadobudla

s vedomím o právnej vade a vzhľadom na nepatrnosť zásahu sa snažila vec riešiť so žalobkyňou
mimosúdne. Žalobkyňa však podľa nej nikdy neriešila spor v intenciách zdravého rozumu. V závere
vyjadrenia k odvolaniu žalovaná namietala, že nemožnosť odstránenia iba tej časti prístrešku, ktorá sa
nachádza na pozemku žalobkyne nebola v konaní odborne preukázaná, a preto dôvody požadovaného
odstránenia celého prístrešku neobstoja. Žalovaná sa stotožnila aj so záverom súdu prvej inštancie

o zmätočnosti žaloby spočívajúcej v požiadavke na zriadenie vecného bremena k neexistujúcemu
pozemku.

11. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 378 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je

potrebné zrušiť podľa § 389 CSP a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Rozhodujúcim záverom napadnutého rozhodnutia, a to tak o zamietnutí žaloby o úpravu pomerov
k neoprávnenej stavbe, ako aj o vyhovení vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva je záver
o vydržaní vlastníckeho práva právnym predchodcom žalovanej. Z podmienok vydržania je žalobkyňou

namietané nesplnenie podmienky dobromyseľnosti držby, pretože omyl o priamom priebehu hranice
pozemkov, z ktorého držba právneho predchodcu žalobkyne mala vychádzať, nie je podľa žalobkyne
omylom ospravedlniteľným. Odvolací súd sa s týmto názorom stotožňuje.

13. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

14. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie, treba vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo
subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ
pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od

každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že
mu takéto právo patrí.

15. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie možno dovodiť viacero okolností, na základe
ktorýchbyomylprávnehopredchodcužalovanejopriebehuspoločnejhraniceakorovnejobstálakoomyl

ospravedlniteľný. Administratívny spis o dodatočnom stavebnom povolení obsahuje kópiu katastrálnej
mapyzodňa20.06.2001,naktorejjeznázornenáhranicamimedziparcelamistránsporučíslo510ačíslo
507 rovno, bez zakrivenia. Uvedené skutočnosti potvrdzuje výkres situácie z projektovej dokumentácie
overený autorizovaným inžinierom C. J., kde sú dotknuté hranice opäť vyznačené rovnou priamkou
bez zakrivenia. Súčasťou administratívneho spisu je súhlas žalobkyne s rekonštrukciu a prístavbou.

Existovalo teda viacero východísk, vrátane neexistencie námietok žalobkyne, ktoré v prospech záveru
o rovnom priebehu spoločnej hranice svedčili buď priamo alebo nepriamo.16. Súd prvej inštancie však súčasne prijal záver, že z daného administratívneho spisu takisto vyplývajú
pochybenia stavebníka a správneho orgánu, keď stavebník nedodal a správny orgán si nevyžiadal
zameranie existujúcej stavby osobou odborne spôsobilou. Pritom s odstupom času, rádovo v mesiacoch

od realizácie prvej prístavby bola realizovaná ďalšia prístavba, prístrešok a sklad. Uvedenú absenciu
zamerania však súd prvej inštancie nepovažoval za skutočnosť, popri ktorej by neobstál omyl právneho
predchodcu žalovanej ako omyl ospravedlniteľný.

17. Ako uvádza žalobkyňa v odvolaní, povinnosť vytýčenia predmetných stavieb zhotovených právnym

predchodcom žalovanej vyplývala tak z rozhodnutia o dodatočnom povolení predmetných stavieb,
teda ex post po ich zhotovení, ako aj priamo zo stavebného zákona č. 50/1976 Zb., ktorý
v ust. § 75 ods. 1 stanovil, že pred začatím stavby, zmeny stavby, terénnych úprav a ťažobných
prác na povrchu musí stavebník zabezpečiť vytýčenie stavieb fyzickou osobou alebo právnickou
osobou oprávnenou vykonávať geodetické a kartografické činnosti a autorizačné overenie vybraných
geodetických a kartografických činností autorizovaným geodetom a kartografom.

18. Právny predchodca žalovanej H. I. E. s manželkou tak ostali v omyle o priamom priebehu spoločnej
hranice pozemkov len preto, že jednak konali v priamom rozpore so zákonom, keď pri zhotovovaní
stavieb nepostupovali v súlade s citovaným ustanovením § 75 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. a už pred
začatím stavby nezabezpečili vytýčenie stavieb. Súčasne však nerešpektovali ani povinnosť uloženú

právoplatnýmrozhodnutímododatočnompovolenístavbyzroku2001,ktorévbode8.výslovneukladalo
stavebníkovi zabezpečiť priestorové vytýčenie polohy stavby. Pritom je z hľadiska plynutia vydržacej
doby významné, že pokiaľ by právni predchodcovia žalovanej splnili uvedenú povinnosť vyplývajúcu tak
priamo zo zákona ako aj z rozhodnutia správneho orgánu a stavbu by dali vytýčiť, prišli by na skutočný
priebeh hranice v začiatkoch ich držby, teda pred uplynutím vydržacej doby. Nehnuteľnosti, na ktorých

neskôr realizovali sporné stavby užívali totiž od roku 1999, v roku 2000 stavby realizovali a v roku 2001
bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby ukladajúce okrem iného už zmienenú povinnosť
stavby vytýčiť.

19. Možno teda uzavrieť, že pokiaľ by právni predchodcovia žalovanej splnili povinnosti stavebníka

vyplývajúce tak priamo zo zákona, ako aj z rozhodnutia správneho orgánu, stal by sa pre nich
skutočný priebeh spoločnej hranice známy a viac by v omyle o priebehu hranice neboli. Ak teda
v omyle ostali, trval ich omyl len preto, že nesplnili povinnosť vyplývajúcu tak priamo zo zákona
ako aj z rozhodnutia správneho orgánu. Omyl, ktorého existencia, resp. trvanie je založené na
nesplnení povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu, a tobôž na nesplnení povinnosti uloženej

rozhodnutím správneho orgánu však nemôže obstáť ako omyl ospravedlniteľný umožňujúci konštatovať
dobromyseľnosť držby. Vzhľadom na uvedené nebol správny záver súdu prvej inštancie o splnení
podmienok vydržania pozemkov zastavaných namietanými stavbami.

20. Napadnuté rozhodnutie o určení žalovanej za vlastníčku týchto pozemkov preto nebolo vecne

správne, rovnako ako zamietnutie žaloby o usporiadanie pomerov k neoprávnenej stavbe, rovnako
založené na danosti vlastníckeho práva žalovanej k pozemkom.

21. Čo sa týka záveru súdu prvej inštancie o zmätočnosti žaloby ohľadom zriadenia vecného bremena
k pozemku parcela č. 510/5 s výmerou 2m2, na ktorej je časť prístavby rodinného domu žalovanej

spočívajúcej podľa súdu prvej inštancie v tom, že tento pozemok má podľa údajov KN výmeru 5m2,
táto vada nie je daná. Zmenou žaloby, ktorú súd prvej inštancie pripustil na pojednávaní dňa 15.01.2024
totiž žalobkyňa žiada zriadiť vecné bremeno k jej pozemku parc. č. 510/5 vyznačenej na geometrickom
pláne č. 53/2023. Tento geometrický plán doložila do spisu a nachádza sa na č. l. 147 spisu. Je z neho
zrejmé, že parc. č. 510/5 je novovytvorená a má podľa neho výmeru 2m2 a súčasne geometrický

plán vytvára ďalšiu novovytvorenú parc. č. 510/6 s výmerou 3m2. Obe novovytvorené z parc. č. 510/5
dovtedy evidovanej v KN s výmerou 5m2. Pokiaľ teda aktuálna žaloba žalobkyne uvádza parc. č. 510/5
v nadväznosti na geometrický plán č. 53/2023, je zrejmé, že vecné bremeno žiada žalobkyňa zriadiť
ktejtopraceledefinovanejpredmetnýmgeometrickýmplánomaniekpôvodnejparc.č.510/5evidovanej
v KN s výmerou 5m2. Vadou zmätočnosti preto návrh žalobkyne v tomto smere netrpí.

22. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za významné vyjadriť sa tiež
k podporne uvedenému záveru súdu prvej inštancie, že nemôže byť dôvodné odstránenie celej stavby
prístrešku žalovanej, pokiaľ sa na pozemku žalobkyne nachádza iba časť tejto stavby. Žalobkyňa ibačiastočné umiestnenie stavby prístrešku na jej pozemku nespochybňuje, má však zato, že odstránenie
len tej časti prístrešku, ktorá sa nachádza na jej pozemku nie je stavebnotechnicky možné, a preto žiada
jeho odstránenie ako celku aj z pozemku žalovanej.

23. Pokiaľ žalobu na usporiadanie pomerov k neoprávnenej stavbe podľa ust. § 135c OZ využije na
ochranu vlastníckeho práva vlastník neoprávnene zastavaného pozemku, môže sa ňou domáhať len
takejúpravy,ktorávychádzazjehovlastníckychoprávnení.Toznamená,žeprípadnéodstráneniestavby
môže žiadať iba zo svojho pozemku. Aj v prípade, že by takýto stavebný zásah vyžadoval úpravu stavby

alebo dokonca jej odstránenie aj v časti stavby nachádzajúcej sa už mimo neoprávnene zastavaný
pozemok žalobcu, je žaloba znejúca len na odstránenie stavby z neoprávnene zastavaného pozemku
žalobcu dostatočná a nemusí byť formulovaná tak, aby v úplnosti postihovala, čo sa má, resp. musí so
stavbou stať ako s celkom. Dostatočné je, ak žalobca uvedie, že žiada odstránenie stavby zo svojho
neoprávnene zastavaného pozemku. Dokonca nielen dostatočné, ale aj nanajvýš prípustné, pretože
odstráneniestavbyzinéhopozemkuakoneoprávnenezastavanéhopozemkužiadaťúspešnenemožno.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobkyňa navrhuje zriadenie vecného bremena k pozemku
vytvorenému geometrickým plánom č. 53/2023, musí aj zvyšok žaloby vychádzať zo stavu podľa tohto
geometrického plánu, pretože prípadným vyhovujúcim rozhodnutím sa tento geometrický plán stane
jeho súčasťou a bude podkladom nového stavu katastra nehnuteľností.

24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na
ďalšie konanie, v ktorom je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v novom rozhodnutí vo veci (§ 396
ods. 3 CSP).

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.