Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124204515
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124204515.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcov 1) A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, štátnej občianky SR, 2) D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F. XXX,
štátnej občianky SR a 3) A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. C. XXX, štátneho občana SR, všetkých
zastúpených JUDr. Igorom Klamárom, advokátom so sídlom Družstevná 5, Bratislava, proti žalovanej
H. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, štátnej občianke SR, zastúpenej Mgr. Sylviou Kohútovou,
advokátkou so osídlom Palárikova 7, Trenčín, IČO 42285429, o určenie práva prechodu a prejazdu
vydržaním takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanej sa voči žalobcom 1) - 3) priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že žalobcovia
1) - 3) sú povinní trovy konania žalovanej nahradiť spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1) - 3) sa podanou žalobou domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve
prechodu a prejazdu cez pozemok evidovaný na LV č. XXX vedenom K. L. M., katastrálnym odborom
pre k. ú. B., a to cez pozemok parcela registra C, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
50 m2 a cez pozemok parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 123 m2, ktorá parcela

bola odčlenená od pozemku parcela registra C, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
879 m2 zapísaného na LV č. XXXX vedenom K. L. M., katastrálnym odborom pre k. ú. B. geometrickým
plánom č. 8/2023 vyhotoveným spoločnosťou N. M., s. r. o. dňa 09.11.2023, úradne overeným K. L. M.,
katastrálnym odborom dňa 23.11.2023 pod č. XXXX/XX v prospech každodobého vlastníka rodinného
domu súp. č. XXX postaveného na parcele registra C parc. č. XXX a pozemkov parc. č. XXX a parc.
č. XXX zapísaných na LV č. XXX vedenom K. L. M., katastrálnym odborom pre k. ú. B. vydržaním.
Súčasne žiadali i náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi

rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. XXX a pozemkov parc.c č. XXX, záhrada
o výmere 4.344 m2 a parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.172 m2; nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX vedenom K. L. M., katastrálnym odborom pre k. ú. B.. Žalovaná je výlučnou
vlastníčkou pozemkov parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 50 m2 a parc. č. XXX/
X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 879 m2; nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a LV č. XXXX
vedených K. L. M., katastrálnym odborom pre k. ú. B.. Pôvodným stavebníkom domu súp. č. XXX
bol O. J., ktorý dom postavil na základe stavebného povolenia z roku 1947, v ktorom sa uvádza, že

stavba bude postavená pri súkromnej príjazdovej ceste. Povinnosť zriadiť súkromnú príjazdovú cestu
mu nebola uložená. Vlastníkom prístupovej cesty bol stavebník. Pán J. v roku 1957 rodinný dom spolu
s pozemkami parc. č. XXX a parc. č. XXX previedol kúpnou zmluvou na A. A. a B. A., každému v
podiele ?. Kupujúci boli starými rodičmi žalobkyne 1) a prastarými rodičmi žalobkyne 2). Prístup krodinnému domu viedol pojedinej prístupovej ceste, ktorá sa nachádzala na pozemku p. J., ktorý ju
naďalej taktiež využíval na prístup k svoju domu súp č. 152 postavenom na susednom pozemku parc.
č. XXX/X. Mali za to, že i keď predmetom kúpnej zmluvy nebola prístupová cesta k rodinnému domu,

vôľou zmluvných strán nepochybne bolo aj právo prechodu a prejazdu po prístupovej ceste v prospech
vlastníka pozemkov a rodinného domu súp. č. XXX. Túto vôľu vyvodzujú z toho, že pôvodný vlastník
už staval na pozemku dom a musel k nemu prechádzať, pričom prechádzal práve tadiaľ. Manželia A.
následne v rokoch 1969 - 1970 realizovali prístavbu tohto rodinného domu a za účelom komfortnejšieho
prístupu na pozemok zrealizovali rekonštrukciu mosta cez potok, ktorý spája verejnú komunikáciu s

prístupovou cestou k pozemkom. Od roku 1947 bola prístupová cesta nerušene využívaná na prechod
a prejazd motorovými vozidlami každodobým vlastníkom stavby súp. č. XXX a pozemkov parc. č. XXX/X
P. XXX/X s tým, že právo prechodu a prejazdu nebolo nikdy vlastníkom pozemku pod príjazdovou cestou
spochybnené. Poznamenali, že žalobcovia 2), 3) majú záujem o hypotekárny úver s tým, že podmienkou
ručenia pozemkami parc. č. XXX a parc. č. XXX a stavbou súp. č. XXX je preukázanie vlastníckeho
alebo iného vzťahu k prístupovým pozemkom. Preto oslovili žalovanú so žiadosťou o zriadenie vecného

bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu k prístupovým pozemkom v rozsahu, v akom
bolo toto právo realizované od roku 1947. Pre účely zápisu do katastra nehnuteľností dali vypracovať i
geometrický plán č. 8/2023. Žalovaná na ich žiadosť reagovala tak, že je ochotná zriadiť vecné bremeno
výlučne za odplatu a za splnenia ďalších ňou stanovených podmienok, ktoré pre nich nie sú prijateľné.
Dodali, že majú naliehavý právny záujem na určení vecného bremena k prístupovej ceste, nakoľko bez

rozhodnutia súdu v predmetnej veci sú v právnej neistote a súčasný právny stav im bráni v reálnom
výkone ich vlastníckych práv k ich nehnuteľnostiam. Nesúhlasili, že by prístupová cesta neexistovala. Ak
by skutočne neexistovala prístupová cesta k nehnuteľnostiam manželov A., nemohli by títo reálne užívať
svoje nehnuteľnosti. Mali za to, že aj z vyjadrenia samej žalovanej vyplynulo, že existovala poľná cesta,
pričom tvrdenie žalovanej, že sa nejednalo o prístupovú cestu k domu súp. č. XXX, pretože po nej chodili

aj vlastníci pozemok, ktoré sa nachádzajú za pozemkami žalobcov, považujú za irelevantné. Potvrdili,
že tade prechádzala na svoje pozemky jedna pani. Súhlasili, že v 90-tych rokoch minulého storočia
vybudovali garáž. Začiatkom tohto obdobia pozemky nachádzajúce sa za pozemkami v ich vlastníctve
začali užívať ich reálni vlastníci, ktorí požiadali o ich vydanie Q. B. R.. Títo na svoje pozemky už nechodili
po poľnej ceste a cez dvor ale z druhej strany pozemkov. Opakovane zdôraznili, že prístupová cesta

existuje minimálne od roku 1947. Bola to v podstate poľná cesta. Od roku 1957 túto prístupovú cestu
nerušene užívajú ich právni predchodcovia ako aj oni samí. Rozsah užívania predmetných pozemkov
sa počas celej doby nemenil, keďže prístupová cesta bola ohraničená korytom potoka a plotom pred
rodinným domom B., aktuálne žalovanej.

2.Žalovanáspodanoužalobounesúhlasilaatútožiadalazamietnuť.Uviedla,ževroku1947bolovydané
ibastavebnépovolenieprep.J.nastavbudomunapozemkuparc.č.XXXX/X.Prístupovácestamalabyť
eštelenvybudovaná.Tátoprístupovácestakdomusúp.č.XXXnebolanikdyvybudovanáap.J.kstavbe
pristupovalbezvybudovanejcestynapozemkurodinyB.,ktoríbolipôvodnýmivlastníkmiparcelyč.XXX,
S. XXX P. rodinného domu č. XXX. Nesúhlasila, že vlastníkom domu súp. č. XXX bol p. J.. Rodinný dom

súp. č. XXX bol spolu s pozemkom, na ktorom bol postavený, a tiež s pozemkom za domom evidovaný v
PKN vložke č. XXX pre k. ú. B. ako parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. Vlastníkmi týchto nehnuteľností
boli B. B. a manželka B. B., a to na základe skutočného rozdelenia nehnuteľností v roku 1942. Podľa
identifikácie parciel z roku 1997 bola parc. č. XXXX/X identifikovaná ako parcela č. XXX, záhrada vo
výmere 2.478 m2 a parc. č. XXXX, komunikácia vo výmere 770 m2. Zdôraznila, že zo stavebného

povolenia nie je ani zrejmé, kadiaľ mala prístupová cesta viesť. Je však zrejmé, že manželia B. nedali
p. J. súhlas na vybudovanie takejto súkromnej cesty k jeho pozemkom na parc. č. XXX. Poľná cesta,
ktorá viedla cez pozemky B. sa využívala na prístup k ďalším pozemkom vo vlastníctve B. a neskôr,
v čase, keď pozemky boli v užívaní poľnohospodárskeho družstva, po nej prechádzali aj družstevníci.
Nejednalo sa teda o žiadnu súkromnú prístupovú cestu; po poľnej ceste chodili aj vlastníci pozemkov,

ktoré sa nachádzajú za pozemkami žalobcov. Poľná cesta tam bola skôr, ako chcel p. J. stavať dom. R.
J. nadobudol vlastnícke právo k domu a pozemkom až v roku 1957, keď ich následne predal rodičom
žalobkyne 1), pričom z obsahu zmluvy nevyplývalo, že by sa spolu s týmito nehnuteľnosťami prevádzalo
aj právo prechodu. Vyjadrila domnienku, že žalobcom zrejme prekážal tento stav, preto v 90-tych rokoch
minuléhostoročiapostaviličiastočnenapozemkochparc.č.XXXaparc.č.XXX(vovlastníctvežalobcov)

a čiastočne na parc. č. XXXX/X (vo vlastníctve SR) garáž, ktorou zamedzili prístup k záhradnej chatke
nachádzajúcej sa na parc. č. XXX/X ako aj k ostatným pozemkom nachádzajúcim sa na rovnakej strane
potoka za pozemkami žalobcov. Ani skutočnosť, že niekto neoprávnene zamedzí inému prístup cez jeho
pozemok, nezakladá oprávnenosť držby práva. Pôvodná poľná cesta viedla inak, než je zakreslená vgeometrickom pláne, a preto nie je možné, aby žalobcovia nadobudli právo prechodu vydržaním v takom
rozsahu, ako žiadajú. Nesúhlasila, že od roku 1947 bola
prístupová cesta nerušene využívaná na prechod a prejazd motorovými vozidlami žalobcami a ich

predchodcami. Prístupovú cestu v takom rozsahu, ako sa využíva v súčasnosti, vybudovali jej rodičia.
Žalobcovia sa nijakým spôsobom nepodieľali na vybudovaní tejto cesty, aj keď sa považujú za
oprávnených z vecného bremena. Mostík cez potok patril rodine B.. Pôvodne bol mohutný, drevený.
A. ho ale zničili, a preto museli postaviť náhradný, pevnejší. Namietla i rozsah vecného bremena
cez jej pozemky zakresleného v geometrickom pláne, pretože sú tým značne porušené jej vlastnícke

práva, keď právo prechodu sa má vykonávať tak, že jej pozemok rozdeľuje na dve časti. Poznamenala,
že to, že pôvodne p. J. a neskôr manželia A. a tiež žalobcovia pristupujú k svojim nehnuteľnostiam
cez parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, nezakladá ich nárok na vydržanie práva prechodu a prejazdu.
Samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom zodpovedajúcim obsahu vecného bremena prechádzať
cez pozemok, nemôže viesť k záveru o oprávnenej držbe zodpovedajúcej vecnému bremenu aj preto,
že cez cudziu nehnuteľnosť je možné prechádzať na základe rôznych právnych titulov. Predpokladom

vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo
právo patrí. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento
pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Žalobcovia, resp. ich
právni predchodcovia sa iba uspokojili s oznámením p. J., že s vlastníctvom nehnuteľností sa vykonáva
právo prechodu cez susediace pozemky, avšak táto skutočnosť nebola ani len uvedená v kúpnej zmluve

o prevode nehnuteľností. Vzhľadom k tomu nemôžu byť žalobcovia so zreteľom ku všetkým okolnostiam
v dobrej viere, že im toto právo prislúcha. K vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
nestačí iba faktický výkon práva, ale držiteľ musí toto právo vykonávať pre seba a byť v dobrej viere,
že k veci mu právo prináleží. Žalobcovia ale právo prechodu nevykonávali pre seba, pretože prístupová
cesta neslúžila iba na prístup k ich nehnuteľnostiam, ale predovšetkým bola prístupovou cestou k

nehnuteľnostiam rodiny B. a neskôr tiež nových vlastníkov pozemkov za nehnuteľnosťami žalobcov.
Dobrá viera v prípade práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočíva v presvedčení držiteľa, že na
základe určitého titulu bolo zriadené vecné právo, čo taktiež nebolo v prípade žalobcov splnené. Má za
to, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko ako v minulosti tak
i v súčasnosti majú viacero možností ako si prístup k svojim pozemkom zabezpečiť, čo neurobili. Asi

pred rokom si vytvorili prístup na svoje pozemky zo zadnej strany pozemkov.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zápisnice zo dňa 24.10.1947, výpisom z PKN vložky č. XXX,
výpisu z PKN vložky č. XXX, výpisu z LV č. XXX pre k. ú. B., výpisu z LV č. XXX pre k. ú. B., výpisu z LV
č. XXXX pre k. ú. B., ktoré listinné dôkazy predložili žalobcovia, a oboznámením výpisu z PKN vložky č.

XXX, identifikácie parciel, výpisu z LV č. XXX, kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.1998, ktoré listinné dôkazy
predložila žalovaná, a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. B., a
to pozemkov parcela registra C, parc. č. XXX, záhrada o výmere 4.344 m2 a parc. č. XXX, zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 1.172 m2 a rodinného domu súp. č. XXX postaveného pozemku parc. č.
XXX, a to žalobkyňa 1) v podiele 7/12,

žalobkyňa 2) v podiele 1/12 a žalobcovia 2), 3) titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov v

podiele 2/6.

5. Žalovaná je výlučná vlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. B., a to pozemkov
parcela registra C, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 50 m2 a parc. č. XXX, záhrada
o výmere 2.478 m2 a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. B., a to pozemku parcela registra

C, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 879 m2.

6. Dňa 24.10.1947 sa uskutočnilo komisionálne šetrenie vo veci žiadosti O. J. s cieľom vydania
stavebného povolenia na novostavbu obytného domu. Sused B. B. prehlásil, že nemá žiadne námietky
proti stavbe. Z technického popisu stavby vyplýva, že táto bude postavená pri súkromnej príjazdovej

ceste.

7. Z výpisov z PKN vložiek č. XXX a č. 879 pre k. ú. B. vyplýva, že O. J. nadobudol vlastnícke právo
okrem iného k parc. č. XXXX/X na základe uznesenia štátneho notárstva v podiele 2/3 po A. J. a v roku1957 nadobudol na tejto nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy i podiel 1/3. Dňa 31.01.1957 uvedenú
parcelu previedol kúpnou zmluvou v prospech A. B. A. každému v podiele ?.

8. Z výpisu z PKN vložky č. XXX pre k. ú. B. vyplýva, že spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X boli
B. B. a B. B. každý v podiele ?. Podľa identifikácie parciel parcela r. XXXX/X zodpovedá parcele č. XXX,
záhrada o výmere 2.478 m2 a parc. č. XXXX, komunikácia o výmere 770 m2. Na parcelu č. XXX bol
založený LV č. XXX.

9. Kúpnou zmluvou zo dňa 20.04.1998 previedli predávajúci kupujúcim, I. H. a B. H., nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, a to pozemky parc. č. XXX a parc. č. XXX a rodinný dom súp. č. 152. V čl.
III kúpnej zmluvy predávajúci vyhlásili, že za svoje vlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam ručia a
prehlasujú, že na týchto neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená a ani iné právne závady.

10. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), žalobou možno požadovať,

aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

12. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcov nie je dôvodná.

14. Aj keď žalobcovia žalobným petitom žiadali zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu
a prejazdu cez dotknuté pozemky vydržaním, z obsahu celej žaloby jednoznačne vyplynulo, že sa
žalobu domáhajú určenia existencie daného vecného bremena. Žaloba o určenie existencie vecného
bremena je z procesného hľadiska žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, ktorá je prípustná vtedy, ak je
na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení

bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa
bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. V danom prípade má súd za
to, že za situácie, keď žalobcovia nemajú iný možný prístup k svojim nehnuteľnostiam, majú naliehavý
právny záujem na určení existencie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu
cez dotknuté pozemky v prospech svojej nehnuteľnosti, nakoľko bez takéhoto určenia je ich právne

postavenie vo vzťahu k prechodu a prejazdu cez pozemky vo vlastníctve žalovanej za účelom užívania
svojich nehnuteľností neisté a ich právo užívať svoje nehnuteľnosti ohrozené. Určením existencie práva
zodpovedajúcehovecnémubremenuspočívajúcehovpráveprechoduaprejazducezdotknutépozemky
vo vlastníctve žalovanej v prospech nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov sa medzi stranami sporu
vyriešia sporné otázky a rozhodnutie bude pre žalobcov podstatným spôsobom užitočné.

15. Ako vyplýva z ustanovenia § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo zodpovedajúce vecnému
bremenu je možné nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním). Podmienkami pre vydržanie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu sú: a) existencia nehnuteľnosti, ktorá podľa práva môže byť
vecným bremenom zaťažená, b) oprávnená držba práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a c)

uplynutie desaťročnej vydržacej doby. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá,
že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom
ku všetkým okolnostiam. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú
drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, prípadne, že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú
za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona

vyplýva, že k oprávnenej držbe nestačí prostá subjektívna dobrá viera, oprávnený musí byť v dobrej
viere "so zreteľom ku všetkým okolnostiam". Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere so zreteľom ku
všetkým okolnostiam alebo nie, je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska
(osobného presvedčenia) samotného účastníka a je vždy potrebné zobrať do úvahy, či držiteľ pri bežnejopatrnosti, ktorú je možné vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo
patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej

veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle,
ktorému sa držiteľ pri normálnej opatrnosti mohol vyhnúť. K vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu nestačí len správanie, ktoré by mohlo byť obsahom takého práva (napr. prechádzanie cez
cudzí pozemok, odber vody zo susedovej studne); také správanie, ak má viesť k vydržaniu, musí byť
vykonávané ako právo a ten, kto sa takto správa, musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v

dobrej viere, že je subjektom vykonávaného práva. Rovnako tak na vydržanie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu nestačí, ak sa niekto chopí jeho držby. Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uspokojí
len s ústnym oznámením prevodcu, že s vlastníctvom nehnuteľnosti je spojené právo zodpovedajúce
vecnémubremenu,pričomtátookolnosťniejeuvedenávzmluveoprevodenehnuteľnostianadobúdateľ
sa o existencii tohto práva nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej
viere, že mu toto právo prináleží, pretože pri normálnej opatrnosti, ktorú od neho možno požadovať, by

si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu, ktorý mal za následok jeho vznik, overil. Ten, kto
sa domáha ochrany tvrdeného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, musí spoľahlivo preukázať
splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik tohto práva. Preto ak niekto tvrdí, že má k
veci právo zodpovedajúce vecnému bremenu, musí tvrdiť také okolnosti, z ktorých je možné usúdiť
na jeho dobrú vieru, teda okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, nie len samú dobrú vieru

ako svoje vnútorné presvedčenie. V súdenej veci z tvrdení oboch strán mal súd preukázané, že k
rodinnému domu žalobcov viedla, a v súčasnosti stále vedie, prístupová poľná cesta, ktorá však v
minulosti viedla i na ďalšie pozemky nachádzajúce sa za pozemkami žalobcov. Nejednalo sa teda o
súkromnú prístupovú cestu tak, ako to vyplývalo zo stavebného povolenia zo dňa 24.10.1947, slúžiacu
výlučne pre potreby právnych predchodcov žalobcov a v súčasnosti pre potreby žalobcov. Ako už

súd vyššie uviedol, to, že právni predchodcovia žalobcov, a v súčasnosti žalobcovia, po dotknutej
ceste prechádzali, teda vykonávali právo zodpovedajúce vecnému bremenu, neznamená, že toto právo
vykonávali vzhľadom na všetky okolnosti v dobre viere, že im právo patrí. Cez cudzí pozemok je totiž
možné prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov, napr. na základe zmluvného vzťahu alebo
môže ísť o výprosu (vlastník pozemku prechádzanie iných osôb cez jeho pozemok trpí bez toho, aby

im k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo). Bolo preto povinnosťou žalobcov súdu preukázať,
že sú oprávnení držitelia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a s ohľadom na všetky okolnosti
sú objektívne v dobrej viere, že im toto právo patrí. Žalobcovia však tieto skutočnosti súdu nijak
nepreukázali. Žalobcovia súdu nepredložili, resp. ani netvrdili žiadny právny titul, hoci aj len domnelý, od
ktorého by odvodzovali oprávnenosť držby predmetného práva. Sami v žalobe uviedli, že predmetom

kúpnej zmluvy, ktorou dom a prináležiace pozemky prevádzal O. J. v prospech právnych predchodcov
(starých a prastarých rodičov) žalobcov 1), 2), nebola prístupová cesta. Napriek tomu vyvodili, že vôľa
zmluvných strán nepochybne zahŕňala aj právo prechodu a prejazdu po dotknutej prístupovej ceste,
nakoľko pôvodný vlastník na pozemku staval dom a musel k nemu prechádzať, pričom prechádzal
právo po dotknutej prístupovej ceste. Skutočnosť, že po prístupovej ceste prechádzal k svojmu domu

pôvodnývlastník,O.J.,všakneznamená,žetademohliautomatickyprechádzaťajprávnipredchodcovia
žalobcov. Ak by mali pôvodné zmluvné strany vôľu upraviť právo prechodu a prejazdu cez pozemky
aktuálne vo vlastníctve žalovanej, bezpochyby by sa o tom v kúpnej zmluve zmienili. Bez toho a bez
preukázania ďalších okolností, z ktorých by bolo možné objektívne vyvodiť, že žalobcovia boli objektívne
v dobrej viere, že toto právo im patrí, nie je možné prijať záver, že predmetné právo zodpovedajúce

vecnému bremenu žalobcovia nadobudli vydržaním. Ďalšou skutočnosťou, pre ktorú nemožno uvažovať
o dobrej viere žalobcov, je aj to, že žalobcovia právo prechodu a prejazdu cez dotknuté pozemky
po poľnej ceste nevykonávali výlučne pre seba, ale prístupovú cestu využívali na prechod k svojim
nehnuteľnostiam aj iné osoby, čo medzi stranami nebolo sporné.

16. S poukazom na uvedené, za zistenia, že neboli splnené zákonné predpoklady pre vydržanie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemky vo
vlastníctve žalovanej, zamietol súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu. Pre úplnosť súd uvádza,
že pokiaľ žalobcovia nemajú iný prístup k svojmu domu, nič im nebráni domáhať sa zriadenia vecného
bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemky vo vlastníctve žalovanej.

17. Žalobcovia počas konania navrhli doplniť dokazovanie vykonaním obhliadky na mieste samom.
Vykonanie tohto dôkazu však navrhli až na pojednávaní, pričom na priamu otázku súdu, čo im bránilo
navrhnúť vykonanie tohto dôkazu včas tak, ako boli zo strany súdu poučení, odpovedali prostredníctvomsvojho právneho zástupcu, že im v navrhnutí tohto dôkazu v podstate nič nebránilo. Vzhľadom k tomu,
že na vykonanie tohto dôkazu by bolo potrebné pojednávanie odročiť, súd v zmysle § 153 ods. 2 CSP
neprihliadol na podaný návrh a dôkaz obhliadkou na mieste samom nevykonal.

18. Žalovaná v rámci svojho vyjadrenia k žalobe navrhla vykonať dôkaz výsluchom svedkyne I. O.. Súd
ani tento dôkaz nevykonal, nakoľko skutočnosti, na preukázanie ktorých mala byť svedkyňa vypočutá
(či po prístupovej ceste chodili aj iné osoby), neboli zo strany žalobcov rozporované (považovali ich v
konaní za irelevantné) a v konečnom dôsledku boli aj do istej miery potvrdené (žalobcovia uviedli, že

po ceste chodila jedna ďalšia osoba). Vykonanie navrhnutého dôkazu by bolo vzhľadom na tento stav
nadbytočné a nehospodárne.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. V predmetnej veci mala plný úspech žalovaná, preto jej súd priznal voči žalobcom 1) - 3) nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP) s tým, že žalobcovia 1) - 3) sú povinní žalovanej
trovy konania nahradiť spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísanéhosúdukuKrajskémusúdu vTrenčíne,pokiaľsatohtoprávapovyhlásenírozsudkuúčastníci
výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.