Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 7, 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7Csp/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221201375
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Madarász

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2221201375.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Madarászom, v právnej veci

žalobcov:X.G.N.,I..XX.XX.XXXX,Z.O.XXX,X.Y.N.,I..XX.XX.XXXX,Z.O.XXX,zast.JUDr.Stanislav
Jakubčík, advokát, so sídlom Trenčianska 57, Bratislava - Ružinov, IČO: 31 782 761 proti žalovaným: 1.
Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 35 724 803, 2. EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Zrušuje sa neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
XCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp zn. XXCoCsp/
XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

III. Žalovaný v 1. rade nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcom.

IV.Žalovanýv2.rademánárokvočižalobcomspoločneanerozdielnenanáhradutrovkonaniavrozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali, aby súd určil, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
poskytnutého žalovaným v 1. rade na základe Zmluvy o poskytnutí úveru, reg. číslo XXXXXX zo dňa
04.09.2012 žalobcom je neplatné a nahradiť trovy konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia
ako manželia uzatvorili so žalovaným v 1. rade Zmluvu o poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX, na základe
ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 90.950,- eur. Účelom poskytnutia úveru bolo splatenie skôr
poskytnutého úveru a rekonštrukcia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Úver mal byť splatený do

28 rokov, pričom žalobcovia mali splácať úver formou anuitných splátok vo výške 473,91 eur, ktoré
žalobcovia splácali od mesiaca október 2012 do mája 2019 riadne, čiže spolu 37.912,80 eur. Úver
bol zabezpečený nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcov. Zmluva neobsahovala informáciu ohľadne
celkovej výšky úrokov, ani spôsob započítania jednotlivých zaplatených mesačných splátok. Žalobcovia
preto požiadali banku o informáciu v tomto smere, pričom im banka doručila plán splátok, z ktorého
vyplýva, že nezaplatená časť istiny je vo výške 77.996,07 eur. Žalobcovia dostali informáciu, že zo
sumy 37.912,80 eur bola na istinu započítaná suma 12.953,93 eur, avšak nevedeli, že zvyšnú časť, na

aké položky žalovaný v 1. rade započítal. Vzhľadom na uvedené nezrovnalosti sa žalobcovia rozhodli
prerušiť úhradu mesačných splátok až do obdržania požadovaných informácií od banky. Banka však
so žalobcami ďalej nekomunikovala a doručila im po niekoľkých mesiacov oznámenie o vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru zo dňa 28.04.2020, v ktorom uviedli, že dlh žalobcov predstavuje 79.090,23eur vrátane príslušenstva. Žalobcovia predpokladajú, že pri zaúčtovaní jednotlivých splátok banka
postupovala v rozpore so zmluvou, preto neboli splnené podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru. Následne banka postúpila svoju pohľadávku na žalovaného v 2. rade, ktorý sa zároveň stal aj

záložným veriteľom. Žalovaný v 2. rade listom zo dňa 12.11.2020 oznámil žalobcom začatie výkonu
záložnéhoprávaauspokojeniasvojejpohľadávkysamienidomáhaťpredajomzaloženýchnehnuteľností
formou dobrovoľnej dražby. Žalobcovia majú za to, že vyhlásenie predčasnej splatnosti bolo neplatné,
a preto nemohlo dôjsť k účinnému postúpeniu pohľadávky na žalovaného v 2. rade.

2. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 24.05.2021 uviedol, že v čase postúpenia pohľadávka
voči žalobcom bola v celkovej výške 81.807,25 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 77.164,63 eur,
zo zmluvného úroku vo výške 2.384,16 eur, úroku z omeškania vo výške 1.983,91 eur a poplatkov
vo výške 274,55 eur. Žalobcovia v auguste 2012 čerpali úver 90.950,- eur. Od čerpania úveru do
postúpenia pohľadávky vykonali žalobcovia úhrady v celkovej výške 43.783,31 eur, z ktorých suma
13.785,37 eur bola započítaná na istinu, suma 26.971,68 eur na zmluvný úrok, suma 372,61 eur na

úrok z omeškania a suma 2.654,65 eur na poplatky. Do postúpenia pohľadávky pritom bol žalobcom
vyúčtovaný úrok vo výške 29.355,84 eur, úrok z omeškania vo výške 2.356,52 eur a poplatky vo
výške 1.983,91 eur. Žalobcovia riadne splátky uhrádzali len do mája 2019. Následne požiadali banku o
informáciu o započítaní, pričom až do obdržania požadovanej odpovede sa žalobcovia rozhodli prerušiť
úhradu mesačných splátok. Je zrejmé, že žalobcovia prestali úver splácať z vlastného rozhodnutia.

Skutočnosť, že chceli byť oboznámení spôsobom započítania ich jednotlivých úhrad ich neoprávňovala
na prerušenie splácania dlžnej sumy, ale vo svojich povinnostiach mali pokračovať. Z dôvodu omeškania
žalobcov tak na strane žalovaného v 1. rade vzniklo oprávnenie úver predčasne zosplatniť. Žalobcom
bolo pri uzatvorení zmluvy zrejmé, že splácanie poskytnutého úveru je rozdelené do mesačných splátok,
z ktorých každá pozostáva z istiny a úroku, a teda nie je celá úhrada splátky započítaná prednostne

na istinu. Uvedený postup banky nijak neodporuje zákonu. Žalobcovia boli dokonca pred vyhlásením
predčasnej splatnosti úveru vyzvaný Poslednou výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 29.01.2020,
ktorou boli žalobcovia vyzvaní na úhradu omeškaných splátok. Žalobcovia síce začali opätovne splácať
splátky, omeškanú sumu však nedoplatili, na základe čoho mohol žalovaný v 1. rade pristúpiť k
zosplatneniu úveru. Z toho dôvodu nie je dôvodné spochybňovať ani postúpenie pohľadávky. Z týchto

dôvodov žiadal žalovaný v 2. rade žalobu zamietnuť.

3. Súd uznesením č.k. XCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave č.k. XXCoCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
povinnosť žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo

vlastníctve žalobcov, ktoré zabezpečujú pohľadávku vyplývajúcu z vyššie uvedenej zmluvy o úvere.

4. Žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 23.03.2022 uviedli, že trvajú na tom, že dlh podľa svojich
možností splatili a napriek tomu došlo zo strany banky k predčasnému zosplatneniu úveru. Žalobcovia
tiež poukázali na skutočnosť, že sa dostali do finančných problémov v čase pandémie Covid-19, pričom

od 01.10.2020 bol vyhlásený núdzový stav, ktorý mal trvať do 14 novembra 2020, avšak bol postupne
predlžovaný až do 14.05.2021. TASR vydala dňa 29.06.2021 správu, ktorá zhodnocovala vývoj udalostí
spojených s pandémiou a následným správaním dlžníkov a bánk počas núdzového stavu platného na
území SR. Podľa žalobcov, žalovaný v 1. rade nepostupovala podľa spoločných rámcových pravidiel,
ktoré prijala Slovenská banková asociácia, ale žalobcom bezohľadne zosplatnila úver, a bez ďalšieho

postúpila pohľadávku na žalovaného v 2. rade.

5. Na pojednávaní dňa 03.10.2023 sa právny zástupca žalobcov nad rámec svojich písomných
podaní namietal, že zmluva o hypotekárnom úvere č. XXXXXX z 21.08.2012 nemá všetky náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže neobsahuje výšku, počet a termín splátky istiny úrokov

poplatkov a poradie v akom sa budú priraďovať tieto splátky k jednotlivým nesplateným zostatkom
zo spotrebiteľského úveru. Žalobcovia sa dostali do finančných problémov. Nestíhali hypotekárny úver
platiť riadne a včas, preto išli do pobočky žalovaného v 1. rade, kde sa so zamestnancom dohodli,
že ak budú úver naďalej splácať tento im nebude zosplatnený, avšak vzhľadom na vysokú zaplatenú
sumu nevedeli ako banka tieto splátky započítala, požadovali od banky amortizačnú tabuľku. Ďalej

poukázal na § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa ktorého veriteľ je povinný poskytnúť na žiadosť dlžníka
výpis úverového účtu formou amortizačnej tabuľky. Taktiež poukázal na ods. 5 tohto §, ktorý stanovuje
podmienky tejto amortizačnej tabuľky. Ďalej uviedol, že keď banka posielala oznámenie o vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru zo dňa 30.04.2020 banka stále nepredložila žalobcom amortizačnú tabuľku,čiže žalobcovia nevedeli ako boli započítané ich úhrady od augusta 2012 do marca 2020. Vo vzťahu
k pandémie Covid-19 Slovenská banková asociácia odporučila svojím členom, aby rokovala so svojimi
klientmi. Žalovaný v 1. rade tak však nespravil, čo považujeme za neférový prístup, ktorý nie je v

prospech spotrebiteľa. Podľa jeho názoru bolo zosplatnenie v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka.

6. Zástupca žalovaného v 1. rade na predmetnom pojednávaní uviedol, že čo sa týka námietky
nezrovnalosti rozúčtovaní splátok, v zmluve bola dohodnutá anuitná splátka z ktorej časť sa započítava

na istinu a časť na úroky. Pre klientov je dôležité poznať výšku tejto splátky a splatnosť úveru. Taktiež
poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit vs. Bírová podľa ktorého zmluva
nemusí obsahovať rozpis jednotlivých splátok. Taktiež poukázal na § 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch podľa ktorého sa tento zákon neuplatní na hypotekárne úvery. Tým pádom argumenty žalobcov,
že zmluva neobsahovala všetky podmienky podľa tohto zákona sú bezpredmetné. Taktiež má za to, že
oznámenie o predčasnej splatnosti obsahuje všetky náležitosti. Banka taktiež rokovala so žalobcami

telefonicky aj emailom, pričom bolo im oznámené, že žalobcovia sa dostali do finančných problémov aj
údajne z dôvodu vyšetrovacej väzby klienta. Taktiež poukázal na to, že žalobcovia boli už pri vyhlásení
núdzového stavu v omeškaní, a tým pádom sa na nich podmienka odloženia splátok nevzťahuje.
Samotný žalobcovia potvrdili, že prestali splácať úver, čím sa dostali do omeškania.

7. Právny zástupca žalovaného v 2. rade sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného v
1. rade a podotkol najmä to, že na predmetnú úverovú zmluvu sa zákon o spotrebiteľských úveroch v
zmysle § 1 ods. 3 písm. b, c, f, nevzťahuje. Túto žalobu žiadal zamietnuť, a to z toho dôvodu, že je
nedôvodná a neprípustná. Podľa názoru žalovaného v 2. rade žaloba na určenie neplatnosti vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru ako žaloba podľa ustanovenie § 137 písm. d) CSP nemá oporu v zákone,

keďže možnosť podania takejto žaloby nevyplýva zo žiadneho osobitného prepisu.

8. Na pojednávaní dňa 07.11.2023 právny zástupca žalobcov namietal, že na prehľade splátok a úhrad
zo strany žalovaného v 1. rade nie je uvedené kto a kedy vyhotovil tento prehľad. Ďalej poukázal na to, že
tento prehľad úhrad je neprehľadný. Prehľad považovali za ničím nepodložený a nie je v ňom uvedené,

že žalobcovia, kedy vykonali úhrady, teda nie je možné zistiť dĺžku ich omeškania. Ďalej mal tie námietky,
že keď sa žalobcovia dostali do omeškania išli do pobočky žalovaného v 1. rade a žiadali, aby im bol
poskytnutý prehľad ich úhrad a spôsob započítania týchto splátok. Priznával, že zo strany žalobcov
bolo nešťastne, že v prípade nedoručenia tohto prehľadu prestali úplne splácať poskytnutý úver. Ďalej
poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorých v prípade úhrady sa suma najprv

započíta na istinu v prípade,ak to nebolo dohodnuté inak. Ďalej namietal, že postup žalovaného v 1. rade
bol nekorektný na základe ktorého žalobcovia zostali v neistote, keďže banka s nimi nekomunikovala,
resp. komunikoval nekorektne a následne po zosplatnení postúpili pohľadávku na žalovaného v 2. rade.

9. Zástupca žalovaného v 1. rade na predmetnom pojednávaní uviedol, že predmetný prehľad splátok

a úhrad vyhotovovalo oddelenie správy úverov, pričom poukázal na to, že ak žalobca nesúhlasí
s týmto prehľadom dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení zaťažuje jeho. Čo sa týka
komunikácie medzi bankou a klientmi, to spadá do réžie oddelenia vymáhania, ktoré sa skladá z 2
častí, z oddelenia ranného vymáhania, ktoré rieši pohľadávky pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti
a následne z oddelenia neskorého vymáhania, ktoré rieši pohľadávky po vyhlásení mimoriadnej

splatnosti, pričom tieto oddelenia so žalobcami komunikovali. Taktiež pracovníčka, ktorá mala na starosti
dražbu nehnuteľnosti sa skontaktovala so žalobkyňou a vysvetlila jej jednotlivé postupy. Okrem toho
na nehnuteľnostiach žalobcov boli evidované viaceré exekúcie a z toho dôvodu postup banky bol
obmedzený. Čo sa týka podanej žiadosti zo strany žalobcov taktiež má za to, že dôkazné bremeno nesú
žalobcovia,čitakátožiadosťbolapodanáanáslednejejnebolovyhovené.Eštečosatýkadoručovaného

prehľadu poukázal na to, že v prípade omeškania žalobcov došlo ku kumuláciu splatných úrokov a z
toho dôvodu splátky boli predovšetkým započítané na tieto úroky ako aj úroky z omeškania.

10. Právny zástupca žalovaného v 2. rade na uvedenom pojednávaní dodal, že v predmetnej veci
je nesporné, že žalobcovia nesplácali poskytnutý úver riadne a včas. Taktiež má za to, že žaloba

jej neprípustná a tým pádom žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní. Čo sa týka čiastočného
započítania k tomu sa už viac krát vyjadrili, teda je bežné pri bankových produktoch, že časť splátky sa
započíta na istinu čas na úroky, pričom z predloženého prehľadu je jednoznačné, ako boli tieto splátkyzapočítané. Žalobcovia tento prehľad síce spochybnili, ale v tom prípade ich zaťažuje dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán a s listinnými
dôkazmi - Zmluvou o poskytnutí úveru zo dňa 21.08.2012 (č. l. 5-8), výpisom z listu vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie O. (č. l. 9), Vzorovým harmonogramom splácania (č. l. 10-15), Oznámením o
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 30.04.2020 (č. l. 16), podaním žalovaného v 1. rade zo
dňa 16.07.2019 (č. l. 17), poslednou výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 29.01.2020 (č. l. 54-55),

oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 17.09.2020 (č. l. 56), tlačovou správou z TASR zo dňa
29.06.2021 (č. l. 242), špecifikáciou úveru odo dňa načerpania úveru až po postúpenie pohľadávky (č.
l. 452) a zistil tento skutkový stav veci:

12. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalobcovia dňa 21.08.2012 uzatvorili so žalovaným v 1. rade
Zmluvu o poskytnutí úveru, ktorého predmetom bolo poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 90.950

eur žalobcom a záväzok žalovaných splatiť tento úver do 28 rokov od termínu dočerpania úveru formou
anuitných splátok úveru vo výške 473,91 eur. Tento úver bol súčasne zabezpečený nehnuteľnosťami
vo vlastníctve žalobcov, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie O.. V
zmluve bolo tiež dojednané, že ak dlžník poruší svoje povinnosti dohodnuté zmluvou, podmienkami
alebo súvisiacimi zmluvnými dokumentmi, môže banka v súlade s podmienkami od zmluvy odstúpiť, či

požadovať okamžité splatenie istiny úveru a príslušenstva (čl. X ods. 8. Zmluvy).

13. Vo veci nebolo sporné ani to, že žalobcovia v roku 2020 sa rozhodli prerušiť úhradu mesačných
splátok.

14. Podaním zo dňa 16.07.2019 žalovaný v 1. rade zaslal žalobcovi v 1. rade vyjadrenie k jeho žiadosti
na vysvetlenie pomeru úroku a istiny v účtovanej splátke k hypotekárnemu úveru. Na základe toho
mu zároveň doručili aj plán splátok, ktorý vychádza z predpokladu riadneho splácania úveru a úhrady
aktuálnej delikvencie v celkovej výške 618,67 eur. Zo vzorového harmonogramu splácania vyplýva, ako
sú započítané jednotlivé splátky na istinu, úroky, poplatky, bankopoistenie od 28.05.2019 až do konečnej

splatnosti úveru.

15. Poslednou výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 29.01.2020 žalovaný v 1. rade oznámil žalobcom,
že ku dňu 28.01.2020 predstavuje ich dlh z omeškaných splátok čiastku 2.126,94 eur vrátane
príslušenstva. Žalovaný v 1. rade zároveň vyzval žalobcov, aby svoj dlh uhradili bezodkladne s tým, že

v opačnom prípade bude úver vyhlásený za splatný.

16. Keďže žalobcovia svoj dlh ani dodatočne neuhradili, žalovaný v 1. rade dňa 28.04.2020 zosplatnil
úver poskytnutý žalobcom, čo im oznámil podaním zo dňa 30.04.2020.

17. Listom zo dňa 17.09.2020 žalovaný v 1. rade oznámil žalobcom, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok, pohľadávku zo zmluvy o hypotekárnom úvere postúpil na žalovaného v 2. rade.

18. Z tlačovej správy TASR z 29.06.2021 vyplýva, že po vypuknutí koronakrízy z dôvodu straty
zamestnania, prípadne celkovej zlej finančnej situácie požiadalo o odklad splátok približne 140.000

ľudí či živnostníkov. Podľa tejto tlačovej správy neplatiči môžu požiadať banku o individuálne riešenie
svojich problémov podľa spoločných rámcových pravidiel, ktoré prijala Slovenská banková asociácia a
odporúčala ich svojim členom do konca júna 2021. Pravidlá mali viesť k rovnakému prístupu klientov
naprieč celým bankovým sektorom.

19.Zošpecifikácieúveruododňanačerpaniaúveruažpopostúpeniepohľadávkyvyplýva,žežalobcovia
už od samotného začiatku zmluvného vzťahu so žalovaným v 1. rade neplatili splátky hypotekárneho
úveru riadne a včas. Z uvedeného rozpisu vyplýva, že žalobcovia boli s úhradu splátok počnúc od
29.05.2017 neustále v omeškaní, pričom miera ich omeškania kolísala. Jednoznačne však z tohto
prehľaduvyplýva,žežalobcoviasvojeomeškaniedovyhláseniapredčasnejsplatnostiúverunevyrovnali.

20. Podľa §497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.21.Podľa§1ods.3písm.a),c)af)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia

zmluvy(ďalejlenako„ZoSÚ“),spotrebiteľskýmúveromniesú:hypotekárnyúverakomunálnyúverpodľa
osobitného predpisu, úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je
viac ako desať rokov, úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký
alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom
a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona.

22. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“) účinného v čase uzavretia
zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 39 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZOS“),
každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody,
vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie
podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly 8) (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri
porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

25. Podľa § 3 ods. 5 prvej vety ZOS, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

26. Žalobcovia sa v predmetnom konaní domáhali určenia neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru poskytnutého žalovaným v 1. rade na základe Zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX zo dňa
21.08.2012.

27. Žalovaný v 2. rade predovšetkým namietal, že táto žaloba nie je prípustná v zmysle § 137 písm.
d) Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), keďže žiaden osobitný predpis neumožňuje

podať takúto žalobu. Súd je však opačného názoru, čo odvodil predovšetkým zo znenia § 3 ods. 1 a
5 ZOS. Podľa týchto ustanovení má každý spotrebiteľ právo na služby v bežnej kvalite, pričom proti
porušeniu svojich práv sa môže spotrebiteľ domáhať na súde. Žalobcovia v tomto prípade tvrdia, že
predčasné zosplatnenie je neplatné z dôvodu porušenia zákonných ustanovení ako aj pre porušenie
dobrých mravov. V predmetnej veci nie je sporné, že žalovaný v 1. rade poskytol žalobcom bankovú

službu, pričom žalobcovia majú právo na to, aby žalovaný v 1. rade postupoval v súlade zo zákonom
okrem iného aj pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, keďže ide o právny úkon, ktorý priamo súvisí s
poskytnutou službou zo strany banky. Preto, ak žalobcovia namietajú, že táto služba bola poskytnutá v
rozpore so zákonom, a preto je tento právny úkon neplatný, podľa názoru súdu sa tak domáhajú ochrany
svojich práv v zmysle § 3 ods. ZOS, čo je možné považovať za osobitný predpis v zmysle ustanovenia

§ 137 písm. d) CSP.

28.Súddospelkzáveru,žemedzižalobcamiažalovanýmv1.radebolauzavretáspotrebiteľskázmluva.
Na jednej strane totiž vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba -

dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Predmetnú
zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu.29. Žalobcovia svoju žalobu odôvodňovali predovšetkým tým, že zmluva o úvere, ktorú uzatvorili so
žalovaným v 1. rade neobsahoval všetky náležitosti v zmysle ZoSÚ, a taktiež, že žalovaný v 1. rade
neposkytol žalobcom amortizačnú tabuľku v zmysle tohto zákona. Súd však na tomto mieste poukazuje

na § 1 ods. 3 písm. a), c) a f) ZoSÚ, podľa ktorých sa daný typ úverovej zmluvy nepovažuje za
spotrebiteľský úver, keďže ide o hypotekárny úver, kedy je pohľadávka banky zabezpečená záložným
právom k nehnuteľnosti žalobcov, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov (28 rokov) a ide o
úver, ktorého výška je vyššia než 75.000,- eur (90.950,- eur). Z toho dôvodu predmetný zákon na toto
konanie nemožno použiť, pričom súd skúmal, či úverová zmluva medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade

spĺňala všetky náležitosti v zmysle ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a 75 ods. 4 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách. Po preskúmaní úverovej zmluvy, súd je toho názoru, že tá spĺňa všetky
podmienky vymenované v uvedených ustanoveniach, keďže v zmluve súd riadne označené zmluvné
strany (žalobcovia a žalovaný v 1. rade), výška úveru (90.950,- eur), úroková sadzba (4,45 % ročne),
doba splatnosti (28 rokov), pravidlá splácania (splátka vo výške 473,91 eur k 28. dňu každého mesiaca),
riadne označenie nehnuteľnosti, ktorá zabezpečuje pohľadávku banky. Na základe týchto zistení, súd

dospel k záveru, že úverová zmluva uzavretá medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade bola dojednaná
platne.

30. Ďalej vo veci bolo nesporné, že žalobcovia svoju povinnosť platiť splátky úveru neplnili riadne a včas,
za čo im bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Žalobcovia ďalej neplatnosť tohto zosplatnenia

odôvodňovali tým, že zameškané platby uhradili, pričom banka s nimi komunikovala nekorektne, resp.
nekomunikovala vôbec, čím porušila dobré mravy.

31. Čo sa týka tvrdení žalobcov, že omeškané splátky uhradili, tieto pred súdom nepreukázali. Vo
veci nebolo sporné, že žalobcovia po upozornení, že bude dlh zosplatnený, vykonali čiastočné úhrady,

čo vyplýva aj zo špecifikácie úveru z č. l. 452, avšak z tohto prehľadu vyplýva aj to, že žalobcovia
neuhradili všetky omeškané splátky pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobcovia tento
dôkaz predložený žalovaným v 1. rade spochybnili, ale naopak svoje tvrdenia nedokázali preukázať
žiadnym spôsobom, pričom v tomto prípade žalobcovia okrem bremena tvrdenia nesú aj bremeno
dôkazu.

32. Ohľadom komunikácie banky a žalobcov, žalovaný v 1. rade poukázal tiež na to, že v tomto smere
žalobcovia nesú dôkazné bremeno, aby preukázali, že podali určitú žiadosť, a tejto nebolo vyhovené.
Okrem toho sa súd s týmto tvrdením žalobcov nestotožnil, keďže v predmetnej veci samotní žalobcovia
predložili súdu listinu, ktorou žalovaný v 1. rade odpovedal na žiadosť žalobcov ohľadom započítania

splátok, kedy žalobcom doručil harmonogram splácania úveru. Žalobcovia v predmetnom konaní tvrdili,
že boli s takouto odpoveďou nespokojný, avšak nepreukázali, že by žalovanému v 1. rade podali novú
žiadosť, ktorej nebolo vyhovené. Taktiež bolo súdu preukázané, že žalovaný v 1. rade pred vyhlásením
predčasnej splatnosti odoslal žalobcom podanie, v ktorom ich upozornil, že ak neuhradia zameškané
splátky, bude úver vyhlásený za predčasne splatným. Teda tvrdenia žalobcov o nekomunikácii banky

so žalobcami nie sú ničím podložené.

33. Banka sa mala podľa tvrdení žalobcov previniť aj tým, že nedodržali spoločné rámcové pravidlá
prijaté Slovenskou bankovou asociáciou pri riešení finančnej núdze klientov počas koronakrízy. Na
potvrdenie týchto svojich námietok predložili len tlačovú správu TASR, pričom súdu vôbec nie je zrejmé,

konkrétne aké pravidlá mal žalovaný v 1. rade porušiť. Okrem toho žalovaný v 1. rade poukázal aj na tú
skutočnosť, že žalobcovia boli už v čase vypuknutia koronakrízy v omeškaní, a preto sa na žalobcov tieto
pravidlá nemali vôbec vzťahovať. Súd je teda toho názoru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
ani v tejto časti, čiže svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázali.

34. Na tomto mieste súd tiež poukazuje na to, že odmietol vo veci vykonať výsluch žalobcov, čím
chceli preukázať práve toto konanie žalovaného v 1. rade v rozpore s dobrými mravmi, a to z
dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania, keďže žalobcovia sa nedostavili ani na jedno pojednávanie,
a v prípade ich výsluchu by bolo potrebné aj v poradí druhé pojednávanie odročiť. Taktiež súd
poukazuje aj na koncentráciu konania, kedy žalobcovia boli zastúpený advokátom a tým pádom sa

aj v spotrebiteľských veciach voči spotrebiteľom aplikuje zásada koncentrácie konania. Okrem toho v
predmetnej veci bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade splnil všetky svoje povinnosti pred vyhlásením
predčasnej splatnosti úveru a žalobcovia vo svojich vyjadreniach netvrdili žiadne také iné skutočnosti,
ktoré by podľa názoru súdu mohli mať vplyv na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v tomto prípade.35. Žalobcovia na záver namietali, že prečo žalovaný v 1. rade nezapočítal splátky žalobcov na istinu
v zmysle ustanovenia OZ. Tu sa súd stotožnil s názorom žalovaných, že je bežné, že pri bankových

obchodoch sa úvery splácajú formou anuitných splátok, z ktorej časť sa započítava na istinu, časť na
úroky a časť na poplatky, čo vyplýva aj zo vzorového harmonogramu splácania (č. l. 10-15) ako aj zo
špecifikácie úveru odo dňa načerpania úveru až po postúpenie pohľadávky (č. l. 452). Súd je tiež toho
názoru, že daná otázka vôbec nemá vplyv na platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, keďže
táto skutočnosť bude mať vplyv až na samotnú výšku pohľadávky voči žalobcom, čo sa však v tomto

konaní nerieši.

36. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

37. Keďže v priebehu konania bolo nariadené aj neodkladné opatrenie a súd žalobu zamietol, súd
zároveň rozhodol v zmysle § 335 ods. 1 CSP aj o zrušení uznesenia č.k. 7Csp/27/2021-273 zo

dňa 25.08.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoCsp/18/2023-418 zo dňa
09.06.2023, ktorým sa toto neodkladné opatrenie nariadilo.

38. Žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, vzniklo v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na plnú
náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie svojho nároku voči žalobcom. Tento nárok však

súd priznal len žalovanému v 2. rade, ktorý si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania, pričom zo
spisu vynaloženie týchto trov aj vyplývalo. Žalovaný si však nárok na náhradu trov konania neuplatnil a
zo spisu ani nevyplývalo, že by mu určité trovy vznikli, preto súd žalovanému v 1. rade nárok na náhradu
trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.