Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 24, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218203721
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2218203721.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, C., zastúpený: TAX LAW, s.r.o., IČO: 53 160 657, so sídlom
Břeclavská 3, Malacky, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie
akatastraSlovenskejrepubliky,IČO:00166260,sosídlomChlumeckého2,Bratislava,onáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.08.2018 domáhal od žalobcu zaplatenia sumy

221.530,50 Eur s príslušenstvom, a to titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím pri
výkone verejnej moci.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že sa na základe návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 09.02.2018 domáhal náhrady škody spôsobenej v súvislosti s uvedenými rozhodnutiami:
nezákonné rozhodnutie Správy katastra Dunajská Streda (t.č. Okresného úradu Dunajská Streda,
katastrálny odbor) o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti V 4729/98 Kúpnou zmluvou

zo dňa 12.10.1998, nezákonné uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda o dedičstve D 1130/1994,
Dnot 32/1995 zo dňa 31.07.1995, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/74/2008
zo dňa 20.05.2014 a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/449/2014 zo dňa 28.01.2015.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky oznámením o výsledku predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody zo dňa 31.07.2018 vyhodnotilo návrh na predbežné prerokovanie ako
nedôvodný a nepristúpilo k úhrade. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazuje dohodou o postúpení
pohľadávok zo dňa 06.06.2016, predmetom ktorej bolo postúpenie práv a povinností zo spoločnosti

ARFER, s.r.o. ako postupcu na žalobcu ako postupníka. Zároveň žalobca poukázal na kúpnu
zmluvu zo dňa 12.10.1998, na základe ktorej právny predchodca žalobcu nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, pre katastrálne územie C., a to parcele k č.
2356/2, 2356/5 a 2356/8. Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor v konaní V 4729/98
rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v prospech právneho
predchodcu žalobcu. Vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcu k nehnuteľnostiam bolo súčasne
potvrdené aj uznesením Okresného súdu Dunajská Streda o dedičstve sp. zn. D 1130/1994, Dnot

32/1995 zo dňa 31.07.1995. Právny predchodca žalobcu tak dobromyseľne nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, pričom uvedený stav bol legitímne potvrdený aj príslušnými orgánmi
a ich rozhodnutiami, t.j. V 4729/98 – povolenie vkladu vlastníckeho práva Okresný úrad Dunajská
Streda, katastrálny odbor a uznesením Okresného súdu Dunajská Streda o dedičstve. Žalobca ďalejpoukázal na odôvodnenie Krajského súdu v Trnave (stranu 2). Vzhľadom na uvedené žalobca mal
za to, že Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v konaní V 4729/98 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.1998, hoci

v tom čase už existovali iné právne tituly, ktoré uvedený zápis znemožňovali, t.j. hospodárska
zmluva zo dňa 30.04.1991 a vyvlastňovací súpis nehnuteľností zo dňa 26.06.1979. Okrem toho
geodézia disponovala aj ďalšími dokumentami, na základe ktorých nemohla zapísať vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam, no napriek tomu tak urobila. V dispozícii mala napr. znalecký
posudok a geometrický plán č. 30014204-40/1996 zo dňa 09.01.1998. Pri zachovaní zákonného

postupu a odbornej starostlivosti Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor nemohol povoliť
vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech právneho predchodcu žalobcu. S odkazom
na ustálený právny názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky a dôvodovú správu k zákonu
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o nezákonné rozhodnutie, pričom
pojem nezákonné rozhodnutie v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci zahŕňa nielen rozhodnutia súdov, ale aj rozhodnutia správnych orgánov. Vzhľadom na

uvedený stav a prijaté nezákonné rozhodnutia, vrátane rozhodnutí prijatých Okresným súdom Dunajská
Streda a Krajský súdom v Trnave došlo k popretiu základných práv garantovaných v článku 20 Ústavy
SR, t.j. poručenie rovnakého zákonného obsahu a ochrany vlastníckeho práva a porušenie zásady
o zaručení dedenia a zároveň aj Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Žalobca
v konaní žiadal o náhradu skutočnej škody vo výške 530,50 Eur, ktorá predstavuje trovy konania

vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda sp. zn. 9C/74/2009 a zároveň žiadal o náhradu ušlého
zisku a straty na majetku v sume 221.000,- Eur, ktorá predstavuje hodnotu nehnuteľnosti podľa trhovej
ceny za obdobnú nehnuteľnosť, ktorá bola určená ku dňu 01.03.2009 na základe znaleckého posudku
č. 12/2009 zo dňa 01.03.2009, vyhotoveného D. D. E., znalcom z odboru stavebníctvo, pozemné stavby,
odhad hodnoty nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o výpočet peňazí v čase vychádzal žalobca z ustanovenia §

369 a 369a Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 9/2013 Z.z. v spojení s § 1 nariadenia
vlády č. 21/2013 Z.z. a s poukazom na uvedené požadoval priznanie úrokov z omeškania tak ako je
uvedené v žalobe. Podľa tvrdení žalobcu je nepochybné, že v dôsledku rozhodnutia Okresného úradu
Dunajská Streda, katastrálneho odboru, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
v konaní V 4729/98 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.1998 vznikla škoda. Príčinná súvislosť

v danom prípade spočíva v tom, že žalobca resp. jeho právny predchodca konali v dobrej viere pri
nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a v dôveryhodnosť zápisov v katastri nehnuteľnosti
pri podpise Kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.1998. S ohľadom na vtedajší skutkový a právny stav nadobudli
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sa však po niekoľkých rokoch stalo neistým, a to z dôvodu, že
Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva v prospech právneho

predchodcu žalobcu napriek tomu, že už dávno predtým existovali viaceré tituly, po preskúmaní ktorých
by uvedený vklad pod V 4729/98 nemohol byť povolený. Žalobca utrpel na svojich majetkových právach
škodu v podobe úbytku na jeho majetku, keďže zaplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ku ktorým na
základe rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda a Krajského súdu v Trnave už viac nemá vlastnícke
právo. Ak by Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor návrh na vklad zamietol, nedošlo by

k úhrade kúpnej ceny. Škoda je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, t.j. povolením vkladu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu. Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny
odbor vydal v konaní V 4729/98 nezákonné rozhodnutie tým, že riadne nepreskúmal právne vzťahy
viažucesaknehnuteľnostiamnapriektomu,žedisponovalavšetkýminadobúdacímititulmipredloženými
Geodézii n.p. Dunajská Streda. Uvedeným konaním v rámci výkonu verejnej moci tak spôsobila škodu

v podobe majetkovej ujmy na právach žalobcu – zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu nehnuteľností,
ktorú určil znalecký posudok č. 12/2009. Žalobca tak po vydaní uvedených rozsudkov utrpel majetkovú
škodu a rovnako aj škodu v podobe straty vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, za ktoré riadne uhradil
kúpnu cenu a teda bol dobromyseľný v tom, že tieto vlastní. Vzhľadom na uvedené, že nárok žalobcu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci nebol uspokojený ani

len čiastočne v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, žalobca navrhol rozhodnúť
podľa žalobného návrhu.

3. Žalobkyňa k žalobe pripojila nasledovné listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 9C/74/2008-641 zo dňa 20.05.2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/449/2014-678

zo dňa 28.01.2015, návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.02.2018,
oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 31.07.2018, dohoda
o postúpení pohľadávok zo dňa 06.06.2016, Kúpna zmluva zo dňa 12.10.1998, splnomocnenie zo dňa
25.01.1996, znalecký posudok č. 12/2009.4. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.06.2020 uviedol, že považuje príslušnosť
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky za nespornú a pokiaľ by aj bolo nepríslušné, bolo

by povinné bezodkladne postúpiť návrh na predbežné prerokovanie nároku príslušnému orgánu
a upovedomiť o tom poškodeného. Pre prípad, že sa súd nestotožní s názorom žalobcu, je povinnosťou
súdu bez zreteľa na označenie obsiahnuté v návrhu zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal
štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi. Škoda vznikla právnemu
predchodcovi žalobcu v dôsledku nezákonných prevodov nehnuteľností, t.j. rozhodnutím o povolení

vkladu vlastníckeho práva na základe zmluvy príslušným katastrom Dunajská Streda pod č. V 4729/98.
Žalobca nadobudol svoje postavenie na základe dohody o postúpení pohľadávok medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalobcom dňa 06.06.2016. Je nesporné, že žalobcovi vznikla škoda. Žalobca
dostatočne preukázal porušenie právnej povinnosti, a to konaním Okresného úradu Dunajská Streda,
katastrálneho odboru, ktorý vydal v konaní V 4729/98 rozhodnutie napriek tomu, že disponoval všetkými
nadobúdacími titulmi predloženými Geodézii n.p. Dunajská Streda. Rovnako tak preukázal vznik škody

tak, ako je uvedené v žalobe ako aj príčinnú súvislosť, ktorá spočíva v tom, že žalobca resp. jeho právny
predchodca konali v dobrej viere pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobcovi
resp. jeho právnemu predchodcovi bola škoda spôsobená rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 20.05.2014, ktorým súd konštatoval, že vlastníkom nehnuteľnosti je osoba odlišná od
právneho predchodcu žalobcu. Rovnako tak konštatoval aj Krajský súd v Trnave, a to rozsudkom zo dňa

28.01.2015. Až týmto momentom bola žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi spôsobená škoda.
Žaloba bola podaná dňa 08.08.2018, čím nie je možné konštatovať uplynutie premlčacej doby. Mal za
to, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto v plnom rozsahu trval na podanej žalobe.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.05.2023, podaným prostredníctvom príslušného

orgánu verejnej moci (Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky), navrhol žalobu
zamietnuť z dôvodu, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Úrad poukázal na to, že nárok žalobcu by
sa mal posudzovať podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., pričom jedným z predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci
je existencia nezákonného rozhodnutia orgánu štátu. Za nezákonné rozhodnutie sa považuje také

rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej
republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo
z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Rozhodnutie súdu o určení
vecného práva nie je rozhodnutím, ktorým sa zrušuje rozhodnutie správneho orgánu o povolení vkladu.
Súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej

správ, nemôže sám v žiadnom smere preskúmať otázku nezákonnosti. Pokiaľ nedošlo k zrušeniu alebo
zmene právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci, nemožno hovoriť o akomkoľvek nezákonnom
rozhodnutí. Ďalej poukázal na to, že z doložených príloh vyplýva, že žalobca ani jeho právny predchodca
nebol účastníkom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenom Okresným
úradom Dunajská Streda, katastrálny odborom pod č. V 4729/98 kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.1998.

Keďže nie je preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia vydaného v konaní vedenom niekdajšou
Správou katastra Dunajská Streda pod č. V 4729/98, nie je dôvod vyjadrovať sa k ostatným podmienkam
vzniku práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v súvislosti s rozhodnutím vydaným
v tomto konaní. Žalobca nepreukázal nezákonnosť rozhodnutia, keďže nepredložil žiadne rozhodnutie,
ktoré by ho menilo alebo rušilo. Žalobca ani nenavrhol dôkazy za účelom preukázania nezákonnosti

tohto rozhodnutia. Mal za to, že konajúci súd si nemôže utvoriť úsudok o zákonnosti rozhodnutia
vydaného v uvedenom konaní o návrhu na vklad, ale je viazaný prezumpciou jeho zákonnosti. Mal
preto za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania jednotlivých podmienok
vzniku práva na náhradu škody. Ďalej vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, keďže
zpredloženýchprílohjenesporné,žekuplatneniunárokužalobcudošlovznačnomodstupeoduplynutia

desaťročnej objektívnej premlčacej doby plynúcej od vydania žalobcom deklarovaných nezákonných
rozhodnutí. K časti uplatnenej škody vo výške 530,50 Eur uviedol, že trovy konania neboli vynaložené
v žiadnom zo žalobcom označovaných konaní, v ktorých malo dôjsť k vydaniu údajne nezákonných
rozhodnutí.Uvedenásumapretonieješkodouuplatniteľnoutitulomžalobcomoznačenýchnezákonných
rozhodnutí. Záverom uviedol, že sa nevedel kvalifikovane vyjadriť k žalobe, keďže nedisponoval

spisovým materiálom, ktorý by preukazoval konanie vtedajšej Správy katastra Dunajská Streda v konaní
o návrhu na vklad pod č. V 4729/98. Súdom uložená lehota nebola postačujúca, aby mohol reagovať
na všetky žalobcom namietané skutočnosti v žalobe.6.1. Na pojednávaní konanom dňa 25.09.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu
pridržiava svojich doterajších písomných podaní. Mal za to, že v prípade dohody o postúpení ide
o dohodu zrozumiteľnú a určitú, teda právne perfektnú. Pokiaľ ide o otázku premlčania mal za to,

že k premlčaniu neprišlo, nakoľko nárok bol uplatnený v roku 2018, a teda v zákonnej lehote od
doručenia rozhodnutia, ktorým bolo konštatované, že rozhodnutie katastra z roku 1998 je nezákonné.
Do roku 2015 právny poriadok SR rozhodnutiu katastra priznával objektívnu platnosť a účinnosť. Do
roku 2015 na základe tohto rozhodnutia katastra, boli založené vlastnícke vzťahy, ktoré boli ako aj
samotné rozhodnutie katastra, zrušené až rozhodnutím krajského súdu. Ak by sa stotožnil s predbežným

právnym názorom súdu a uplatňoval si nároky v trojročnej lehote od kúpnej zmluvy, teda od roku
1998 do roku 2001 uplatňoval by si nesporné nároky, a teda v čase na ktorý poukazuje súd, by sa
sporili o právne nespornú vec. V dôsledku rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, ktoré bolo doručené
20.02.2015, bolo rozhodnutie katastra o povolení vkladu zrušené ako nezákonné, a to po 15 rokoch
po nadobudnutí vlastníctva v dobrej viere, pričom nemal žalobca právnu možnosť uplatniť si akékoľvek
bezdôvodné obohatenie. Toto súdne konanie trvalo 6 rokov a žalobca bol ukrátený o túto svoju právnu

možnosť v dôsledku prieťahov súdov v súdnom konaní. Ak žalovaná poukazuje na absenciu uplatnenia
bezdôvodného obohatenia, je to zo strany žalovanej prejav arogancie a výsmechu žalobcovi, ktorý
v dôsledku pochybenia správnych orgánov a nečinnosti súdnej moci prišiel o vlastnícke právo a aj
o právo bezdôvodného obohatenia. Na aroganciu súdnej moci poukázal aj v tomto prebiehajúcom
konaní, kedy až 25.09.2023 prebieha prvé pojednávanie veci, teda 8 rokov po uplatnení nároku. Ďalej

uviedol,ževýsluchomžalobcubolopotvrdené,čojekonkrétnepredmetomdohodyopostúpení.Predmet
dohody o postúpení je definovaný v čl. I postúpenia, t.j. v tomto článku sa explicitne konštatuje, že
žalobca nadobúda všetky práva a povinnosti postupcu, v bode III., že vstupuje do všetkých vzťahov
postupcu a dokonca v bode IV., že vstupuje žalobca do všetkých súdnych a iných konaní na miesto
postupcu pred, pri aj po podpise zmluvy. Z dohody je absolútne zrejmé, čo je predmetom dohody a pri

racionálnom čítaní a porozumení nemôžu vzniknúť akékoľvek pochybnosti. Navrhol rozhodnúť vo veci
rozsudkom pre zmeškanie žalovanej.

6.2. Na pojednávaní konanom dňa 25.09.2023 zástupkyňa žalovanej uviedla, že sa v celom rozsahu
pridržiava svojich doterajších písomných podaní. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých Úrad geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky vstúpil do konania dňa 03.05.2023, zaslal súdu svoje
vyjadrenie, na ktorom trvá. Žalovaná by však chcela zdôrazniť, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienok potrebných na priznanie nároku na náhradu škody od štátu, nakoľko nepreukázal, že by
ním označené údajné nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené. Žalovaná ďalej uvádza, že
rozhodnutie súdu o určení vecného práva nie je rozhodnutím, ktorým sa zrušuje rozhodnutie správneho

úradu o povolenie vkladu. Túto svoju argumentáciu žalovaná podopiera aj rozhodovacou praxou
všeobecných súdov, aj Ústavným súdom Slovenskej republiky. Nad rámec mala zato, že žalobcovi
vznikla pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto podľa názoru žalovanej nie sú
splnené podmienky, ani čo sa týka vzniku škody. V tejto súvislosti žalovaná uvádza, že v zmysle
rozhodovacej praxe súdov, nárok na náhradu škody od štátu by mohol žalobca úspešne uplatniť iba

vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca však
uvedené nepreukázal a nie je zrejmé ani to či si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vôbec
uplatňuje. Mala zato, že došlo k premlčaniu uvedeného nároku žalobcu, nakoľko zákon vyslovene
uvádza 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu plynúcu od vydania údajného nezákonného rozhodnutia.
Na základe uvedeného žalovaná považuje nárok žalobcu za bezdôvodný a navrhuje súdu, aby žalobu

v celom rozsahu zamietal.

6.3. Na pojednávaní konanom dňa 25.09.2023 žalobca uviedol, že bol majiteľom firmy v rozhodnej dobe,
pričom v dobrej viere kúpili pozemok od majiteľov. Po 9 rokoch a 6 mesiacov dostali určovaciu žalobu,
ktorá bola podaná zo strany Mesta Šamorín na tunajší súd. Vtedy ostali prekvapení, že o čo sa vlastne

jedná, že neprávom nadobudli pozemky. Krajský súd v Trnave konštatoval v rozhodnutí, že štát zlyhal.
Žiadne pochybnosti na súde neboli ohľadne toho, že by pozemky nadobudli neprávom a do konca súdy
poukazovali, že štát pochybil, dokonca dvakrát. On ako majiteľ firmy podpisoval zmluvu o postúpení
pohľadávky, na základe ktorej zmluvy sa postupovala na neho pohľadávka, uplatnená v tomto konaní.

7. Na pojednávaní konanom dňa 20.11.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa domáha
náhrady škody, ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s rozhodnutím Okresného úradu Dunajská
Streda, katastrálny odbor. Ďalšie rozhodnutia v žalobe uvádza z dôvodu, že nimi mienil preukazovať
vznik škody.8.1. Na pojednávaní konanom dňa 24.01.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaná svoje
tvrdenia nijako nepodložila a o nič neopiera. Z procesnej opatrnosti považoval za nevyhnutné sa

vyjadriť opätovne k jednotlivým bodom vyjadrenia z 03.05.2023. K bodu II/2, kde žalovaná konštatuje
bez argumentácie, že neboli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, vyvracia tieto
argumentysamotnážaloba.Jedanáexistencianezákonnéhorozhodnutia,čohodôkazomjerozhodnutie
Krajského súdu v Trnave z roku 2015. Samotný zánik vlastníckeho práva z titulu rozhodnutia
potvrdzuje existenciu škody a právoplatné rozhodnutie súdu o nezákonnosti vkladu vlastníckeho práva

je dôkazom príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. K bodu II/2 uviedol,
že žalovaná konštatuje, že nebolo preukázané nezákonné rozhodnutie alebo jeho existencia. Dôkazom
nezákonného rozhodnutia katastra je už spomínané rozhodnutie Krajského súdu v Trnave. K premlčaniu
žalovaná uvádza, že došlo k uplynutiu 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Mal zato, že toto je
ďalší dôkaz o nulite vyjadrenia žalovanej z hľadiska nástrojov procesnej obrany, nakoľko sám v tomto
identickom vyjadrení na strane 3 konštatuje, že nárok ktorý si žalobca uplatňuje možno uplatniť až po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa žalobca dozvedel o nezákonnosti. Zo spisu je známe žalovanej,
že žalobca sa o tomto nezákonnom rozhodnutí dozvedel 24.02.2015 z rozhodnutia Krajského súdu v
Trnave. Počítajúc 10 ročnú lehotu od roku 2015 mal zato, že táto neuplynula ani dnes. Z procesnej
opatrnosti uviedol, že neboli splnené ani ostatné podmienky na premlčanie, nakoľko všetky podania boli
realizované v lehotách, ktoré predpokladá zákon. Nad rámec k argumentu žalovanej, že nebolo konanie

o predbežnom prerokovaní realizované na príslušnom ústrednom orgáne. Túto skutočnosť považoval
za prekonanú a nepodstatnú z hľadiska právneho významu. Toto bolo prekonané desiatkami rozhodnutí
súdov SR. K bodu, v ktorom žalovaná uvádza, že trovy vo výške 530,50 Eur nepovažuje za preukázané.
Poukázal na to, že výška týchto trov bola priznaná Okresným súdom Dunajská Streda a potvrdená
Krajským súdom v Trnave. Druhá časť bodu IV vyjadrenia potvrdzuje, že žalovaná obsah spisu, a to

súdneho ani katastrálneho, nepozná a zároveň vyjadruje, že sa ani s obsahom spisu v rámci tohto sporu
neplánuje oboznámiť. Toto potvrdzuje aj vyjadrenie žalovanej na pojednávaní, ktorá skonštatovala,
že v spore vychádzala z listín priložených k žalobe. Z dôvodu nepodania kvalifikovaného vyjadrenia
žalovanej k žalobe navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Je nesporné a súdmi preukázané, že
žalobca resp. jeho právny predchodca nadobudol vlastnícke právo na základe rozhodnutia o povolení

vkladu Okresného úradu Dunajská Streda v roku 1998. Toto vlastnícke právo nadobudol kúpou od
dobromyseľných vlastníkov za protihodnotu. Vlastnícke právo nerušene užíval až do roku 2015, teda
17 rokov, kedy rozhodnutím Krajského súdu v Trnave toto vlastnícke právo stratil. Krajský súd v Trnave
určil, že toto vlastnícke právo bolo prevedené a priznané Okresným úradom Dunajská Streda v roku
1998 nezákonne. Súdy v konaniach vykonaným dokazovaním preukázali, že v čase povolenia vkladu

vlastníckeho práva kataster vedel a mal vedieť, že koná nezákonne, a napriek tomu tak konal. Ide
o nezákonný postup štátneho orgánu, za ktorý nesie zodpovednosť štát. O tejto nezákonnosti sa
žalobca dozvedel po 17 rokoch. Argumenty protistrany o bezdôvodnom obohatení sú argumentami bez
akýchkoľvek právnych základov. Formalizmus argumentačných pokusov žalovanej, že nikto explicitne
nekonštatoval nezákonnosť rozhodnutia právne neobstojí. Právoplatným rozhodnutím Krajského súdu

v Trnave bolo konštatované 24.02.2015, že žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo 17 rokov od
nezákonného rozhodnutia katastra, a týmto dňom mu toto vlastnícke právo bolo zrušené, a to tak, ako
keby nikdy predmetnú nehnuteľnosť nevlastnil. Z rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie katastra bolo
nezákonné. Žalobca teda v dôsledku nezákonného rozhodnutia katastra, teda štátu, 17 rokov opatroval
cudziu vec, za ktorú zaplatil finančné prostriedky, ktoré boli viazané práve na vklad vlastníckeho práva

príslušným katastrom v jeho prospech. Žalobca teda v konaní preukázal, že nezákonným postupom
štátneho orgánu došlo k spôsobeniu škody, vzniku škody v príčinnej súvislosti medzi nezákonným
rozhodnutím a škodou. Žalovaná nepredniesla v priebehu konania žiadne dôkazy a všetky vyjadrenia sú
tak ako sama potvrdzuje, ničím nepodložené. Na základe vykonaného dokazovania a „nulite žalovanej“
navrhol, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

8.2. Na pojednávaní konanom dňa 24.01.2024 zástupkyňa žalovanej uviedla, že o spore sa dozvedeli
dňa 04.04.2023, kedy im bola zo strany súdu doručená žaloba s prílohami aj s výzvou na podanie
vyjadrenia k žalobe, to znamená, že nemali vedomosť o prebiehajúcom spore od roku 2018, teda od
podania žaloby. Ďalej poukázala na to, že fyzické a právnické osoby pred podaním žaloby o náhradu

škody na súd musia požiadať príslušný ústredný orgán o predbežné prerokovanie nároku. Daná vec
predbežne prerokovaná Úradom geodézie, kartografie a katastra SR nebola. Čo sa týka podaného
vyjadrenia, v ňom uviedli všetky skutočnosti, ktoré považujú za rozhodujúce v tomto konaní. Síce
nedisponovali so spisom katastrálneho odboru, avšak všetky relevantné listiny mali k dispozícii, keďžebolipripojenékžalobe.Ďalejuviedla,žežalobcažiadnymspôsobomnevyvrátil,prečobyvtomtoprípade
nemali byť aplikované rozhodnutia vyšších súdnych autorít, ktoré sú uvedené vo vyjadrení a v ktorých
súdy konštatovali, že rozhodnutie súdu vo veci určenia vecného práva nie je rozhodnutím, ktorým sa

zrušuje rozhodnutie správneho orgánu o povolení vkladu. Takisto žalovaná poukazuje na rozhodnutia
Okresného súdu Dunajská Streda a Krajského súdu v Trnave, kde priamo vo výroku je uvedené, že súd
určil, že vlastníkom nehnuteľnosti je určitá osoba. Výrok neobsahuje konštatovanie, že by rozhodnutie
o povolení vkladu bolo zrušené pre jeho nezákonnosť. Na predchádzajúcom pojednávaní žalovaná
poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 361/09, z ktorého vyplýva, že ak má

účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda ešte nevznikla, a preto nemôže
byť daná zodpovednosť štátu za škodu. Nárok na náhradu škody od štátu by mohol žalobca úspešne
uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia.
Na túto skutočnosť poukazuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cz 110/84. Žalobca
v konaní nepreukázal, že by bol neúspešný pri domáhaní vydania bezdôvodného obohatenia. Nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia má prednosť pred nárokom na náhradu škody. Opätovne uviedla, že

predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu resp.
nesprávnym postupom sú nezákonné rozhodnutia orgánu štátu, existencia škody a príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a vznikom škody. Podmienky vzniku zodpovednosti
za škodu sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto
zodpovednosť. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu štátu. V tejto

súvislosti poukázala na § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., ktoré sa vzťahuje na toto konanie o náhradu
škody,ktorýhovorí,ženároknanáhraduškodynemožnouplatniťdokiaľprávoplatnérozhodnutie,ktorým
bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd
rozhodujúci o náhradu škody viazaný. Navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa so žalobou a jej prílohami
(špecifikovanými v bode 3. rozsudku), vyjadrením žalobu zo dňa 23.06.2020, vyjadrením Úradu
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 04.05.2023, zápisnicou o pojednávaní
zo dňa 25.09.2023, zápisnicou o pojednávaní dňa 20.11.2023, zápisnicou o pojednávaní zo dňa
24.01.2024, obsahom dočasne pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. D 1130/94, Dnot 32/1995

a sp. zn. 9C/74/2008, obsahom spisu Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru sp. zn.
V 4729/98, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

10. Žalobca sa domáha od štátu náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím
Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru, sp. zn. V 4729/98 o povolení vkladu

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.1998, na základe
ktorej právny predchodca žalobcu dobromyseľne nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v zmluve, a to za odplatu. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
9C/74/2008-641 zo dňa 20.05.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
11Co/449/2014-678 zo dňa 28.01.2015, právoplatným dňa 24.02.2015 však súd určil, že vlastníkom

v kúpnej zmluve vymedzených nehnuteľností je Mesto Šamorín, pričom samotná kúpna zmluva zo dňa
12.10.1998 je neplatná. Žalobca teda stratil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pričom sa domnieva,
že mu nezákonným rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru, sp. zn.
V 4729/98 o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vznikla škoda vo výške 221.530,50 Eur,
ktorá pozostáva z trov súdneho konania sp. zn. 9C/74/2008 vo výške 530,50 Eur (skutočná škoda) a

z hodnoty nehnuteľnosti vo výške 221.000,- Eur určenej podľa znaleckého posudku č. 12/2009 zo dňa
01.03.2009 (ušlý zisk a strata na majetku).

11. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 12.10.1998 predávajúcimi, F. G. H., F. I., F. J., K. H. a kupujúcim,
ARFER,spol.sr.o.,vyplýva,žepredávajúcipredalinehnuteľnostiuvedenévbodeI.zmluvykupujúcemu,

ktorý ich kúpil do svojho výlučného vlastníctva. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bol
povolený Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pod č. V 4729/98 dňa 08.12.1998.

12. Z obsahu spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/74/2008 vyplýva, že žalobca, t.j.
Mesto Šamorín sa žalobou doručenou súdu dňa 10.04.2008 domáhal voči žalovanému, t.j. obchodnej

spoločnosti ARFER, s.r.o. určenia vlastníckeho práva. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom č.k.
9C/74/2008-641 zo dňa 20.05.2014 určil, že vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX v kat.
území C. ako parc. č. 2356/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1584 m2, parc. č. 2356/5 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 563 m2 a parc. č. 2356/8 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 419 m2 ježalobca (výrok I.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 198,50 Eur z titulu zaplateného
súdneho poplatku za podaný návrh a za odvolanie do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok
II.) a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Dunajská Streda sumu 332,- Eur

z titulu priznanej odmeny znalcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). V odôvodnení (str.
10-11) tohto rozsudku sa konštatuje, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 12.10.1998 je neplatná, keďže
predávajúci nemohli predať to, čo nevlastnili. Krajský súd v Trnave rozsudkom, č.k. 11Co/449/2014-678
zo dňa 28.01.2015, právoplatným dňa 24.02.2015, odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil (výrok I.)
a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II.).

13. Z dohody o postúpení pohľadávok uzavretej spoločnosťou ARFER s.r.o. žalobcom, A. B. dňa
06.06.2016 vyplýva, že predmetom dohody je postúpenie pohľadávok postupcu, ktoré vyplývajú
z nezákonného postupu alebo nezákonného rozhodnutia v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 9C/74/2008 zo dňa 20.05.2014 o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, rozsudku
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/449/2014 zo dňa 28.01.2015, uznesenia Okresného súdu

Dunajská streda o dedičstve sp. zn. D 1130/1994, Dnot 32/1995 zo dňa 31.07.1995, rozhodnutia
o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti V 4729/98 kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.1998 ako
aj všetkých rozhodnutí a postupov priamo alebo nepriamo spojených s predmetom vyššie uvedených
rozhodnutí. Postupca postupuje na postupníka všetky nároky a to najmä nároky, ktoré by si inak mohol
uplatniť ako škodu spôsobenú nezákonným postupom alebo nezákonným rozhodnutím štátu podľa

zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

14. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

15.Podľa§1ods.1a2zákonač.58/1969Zb.ozodpovednostizaškoduspôsobenúrozhodnutímorgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom

konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny
orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti
podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

16. Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným
v tomto konaní.

17. Podľa § 3 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť
podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

18.Podľa§4ods.1a2zákonač.58/1969Zb.ozodpovednostizaškoduspôsobenúrozhodnutímorgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.
Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Ako výnimku z ustanovenia

odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným
bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3)
zrušené alebo zmenené.

19. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe
alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom.20.Podľa§22ods.1prvávetazákonač.58/1969Zb.ozodpovednostizaškoduspôsobenúrozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody podľa tohto zákona
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie

práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)
zrušujúceho rozhodnutia.

21.Podľa§22ods.2prvávetazákonač.58/1969Zb.ozodpovednostizaškoduspôsobenúrozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov

odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená
škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

22. Súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, keďže žalobcom
označené rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru sp. zn. V 4729/98 zo

dňa 12.10.1998 bolo vydané pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (dňom 01.07.2004), na ktorý
odkazuje žalobca v podanej žalobe.

23. Súd v prvom rade skúmal vecnú legitimáciu strán, pričom preskúmanie vecnej legitimácie, či už

aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na
strane žalovanej je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, že ju žiadna
zo strán nenamieta.

24. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, tú žalobca preukazoval dohodou o postúpení
pohľadávok zo dňa 06.06.2016, ktorú uzatvorila obchodná spoločnosť ARFER s.r.o. ako postupca
so žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej bola o.i. pohľadávka postupcu, vyplývajúca
z nezákonného rozhodnutia v spojitosti s rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti V 4729/98 kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.1998, pričom postupca postúpil na postupníka

všetky nároky a to najmä nároky, ktoré by si inak mohol uplatniť ako škodu spôsobenú nezákonným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd predloženú dohodu (napriek nesprávne označenému
zákonu) považoval za dostatočne určitú a postačujúcu na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že nárok na náhradu škody je vo všeobecnosti

prevoditeľný. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 104/2023 zo dňa 21.06.2023, v ktorom sa konštatuje, že „postúpenie pohľadávky je súkromnoprávny
úkon (záväzkovo-právny vzťah), pričom nárok na náhradu škody vyplýva zo zodpovednostného vzťahu
(v danom prípade medzi postupom a orgánom verejnej moci, ktorý mal porušiť právo oprávneného ...).
Nárok na náhradu škody vzniká priamo poškodenému (ako nositeľovi práva) porušením jeho práva

a vznikom (jemu spôsobenej) škody, a pokiaľ ho tento (poškodený) mieni postúpiť ako nárok spolu s
postupovanou pohľadávkou (v súvislosti s ktorou škoda vznikla) po tom, čo právo porušené bolo (vznikol
nárok na náhradu škody), musí zmluvne výslovne určiť, že postupuje aj svoj nárok na náhradu škody“.
V predmetnej dohode o postúpení pohľadávky je uvedené, že postupca postupuje svoj nárok na náhradu
škody z označeného zodpovednostného vzťahu na postupcu, t.j. žalobcu, pričom uvedenú skutočnosť

potvrdil aj samotný žalobca pred súdom.

25. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, súd ustálil, že žalobca správne označil ako
žalovanú Slovenskú republiku, avšak nesprávne označil orgán, ktorý má v jej mene konať, keďže za
tento orgán označil Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. „Nesprávne označenie orgánu,

ktorý má v mene štátu konať, v žalobe – pri správnom označení štátu ako žalovaného – nemôže byť
na ujmu žalobcovi a nemôže viesť k zamietnutiu žaloby. Je totiž vecou súdu, aby si urobil záver o tom,
ktorý orgán má v mene štátu konať“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/87/2019 zo dňa 24.06.2020). Súd preskúmaním obsahu súdneho spisu (osobitne aj dotazom od
právneho zástupcu žalobcu) zistil, že žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mala vzniknúť v príčinnej

súvislosti s rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru sp. zn. V 4729/98,
pričom ďalšie rozhodnutia (t.j. dedičské rozhodnutie a rozsudky súdov z konania sp. zn. 9C/74/2008)
označil podporne, keďže nimi mienil preukazovať vznik škody. Podľa § 28 zákona č. 575/2001
Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, Úrad geodézie, kartografiea katastra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a
kataster nehnuteľností. Príslušným ústredným orgánom preto, ktorý má v tomto konaní v mene štátu
konať, je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. V záujme vylúčenia akýchkoľvek

pochybností v tomto smere súd na pojednávaní dňa 24.01.2024 vyhlásil uznesenie, že v konaní
pokračujesožalovanou,zaktorúkonáÚradgeodézie,kartografieakatastraSlovenskejrepubliky.Vtejto
súvislosti súd považuje za dôležité poznamenať, že na podania Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky súd neprihliadal, pričom pri rozhodovaní vychádzal z písomného a ústneho vyjadrenia Úradu
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (resp. jeho zástupkyne na pojednávaní).

26. Po preskúmaní vecnej legitimácie strán, ustálení príslušného ústredného orgánu, oprávneného
konať v mene štátu v tomto spore a vykonanom dokazovaní, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu
nie je dôvodná.

27. Zodpovednosť za škodu spôsobená nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 58/1969 Zb. je

založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: a/ nezákonné rozhodnutie orgánu
verejnej moci, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom
škody; nenaplnenie čo i len jednej z týchto podmienok vedie k záveru o neopodstatnenosti žaloby
smerujúcej voči štátu. Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona za nezákonné rozhodnutie majúci za
následok škodu, má charakter občianskoprávnej zodpovednosti. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k

Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú
úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom. Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli
účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť za škodu spôsobená
nezákonným rozhodnutím je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno
zbaviť. Ustanovenie § 9 zákona č. 58/1969 Zb. určuje povinnosť pred podaním žaloby nárok na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vopred prerokovať s ústredným orgánom.

28. Nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím s Úradom geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky predbežne prerokovaný nebol, hoci táto povinnosť žalobcovi
vyplývala z ustanovenia § 9 zákona č. 58/1969 Zb.. Z listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca nárok

mienil predbežne prerokovať s nepríslušným Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré
vo svojom oznámení zo dňa 31.07.2018 uviedlo, že v príslušnej časti, t.j. v časti, kde za právny
titul uplatneného nároku žalobca označuje nezákonné rozhodnutie súdu, dospelo k záveru, že je
žiadosť nedôvodná. Z uvedeného potom vyplýva, že nárok uplatnený v tomto konaní z titulu náhrady
škody spôsobenej rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru nebol vôbec

prerokovaný. Žalobca k uvedenému sa vyjadril tak, že je táto skutočnosť bez právneho významu a je
prekonaná. Z uvedeného vyplýva, že žalobca odstrániť tento nedostatok nehodlal ani potom, ako
na to bol zástupcom žalovaného upozornený. Súd sa však s prezentovanou argumentáciou žalobcu
nemohol stotožniť, keďže predbežné prerokovanie nároku sa podľa zákona č. 58/1969 Zb. nevyžaduje
len pri nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, nie však pri nároku na

náhradu spôsobnej nezákonným rozhodnutím, ktorá skutočnosť je zrejmá aj zo samotnej systematiky
zákona (porovnaj napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/6/2016 zo dňa
06.12.2016).

29. Ďalej súd poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., v zmysle ktorého nárok na

náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre
nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody
viazaný. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/116/2012 zo dňa 26.03.2013, v ktorom sa konštatuje, že „rozhodnutie vydané v správnom konaní
príslušným orgánom je pre súd - rozhodujúci o náhrade škody - záväzné a súd musí vychádzať zo

zistenia nezákonnosti príslušným orgánom. Súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy nemôže sám preskúmať otázku nezákonnosti
takéhoto rozhodnutia. Všeobecné súdy nie sú oprávnené mimo rámca správneho súdnictva skúmať
vecnú správnosť správnych aktov vydaných príslušným orgánom.“

30. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda,
katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sp. zn. V 4729/98 na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.1998 zrušené prípadne zmenené nebolo, pričom súd rozhodujúci
o zodpovednosti štátu za škodu nemôže sám v žiadnom smere preskúmať otázku nezákonnosti. Takako súd uviedol aj vyššie, všeobecné súdy nie sú oprávnené mimo rámca správneho súdnictva skúmať
vecnú správnosť správnych aktov vydaných príslušným orgánom. Ani v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 9C/74/2008 súdy (prvoinštančný a odvolací) neposudzovali (a ani nemohli posudzovať)

zákonnosť predmetného rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru, ale
rozhodovali o žalobe o určenie vlastníckeho práva. Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
9C/74/2008-641 zo dňa 20.05.2014 a rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/449/2014-678 zo
dňa 28.01.2015 nie sú teda dôkazom o nezákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda,
katastrálneho, ako sa mylne domnieval žalobca. Bez pochýb vydaním týchto rozhodnutí súdu žalobca

prišiel o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol dobromyseľne, keďže súd určil, že
vlastníkom nehnuteľností je tretí subjekt, a to vzhľadom na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo
dňa 12.10.1998. Uvedené rozhodnutia však nemôžu nahradiť rozhodnutie o nezákonnosti rozhodnutia
Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru vydané v rámci správneho súdnictva, pretože
rozhodnutie súdu o určení vecného práva nie je rozhodnutím, ktorým sa zrušuje rozhodnutie príslušného
správneho orgánu o povolení vkladu. Požiadavka explicitného konštatovania nezákonnosti rozhodnutia

nie je formalizmom, ale sleduje účel dodržania princípu právnej istoty. Keďže nebolo preukázané, že by
právoplatné rozhodnutie žalovanej bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom,
tým nie je splnená rozhodujúca podmienka vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, čo samo osebe je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby súd musel
skúmať splnenie ďalších podmienok vzniku tejto zodpovednosti.

31. Napriek vyššie uvedenému, súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s námietkou premlčania,
ktorá bola v konaní vznesená žalovanou. Začiatok premlčacej doby je v ustanovení § 22 ods. 2 zákona
č. 58/1969 Zb. objektívne určený okamihom doručenia (oznámenia) nezákonného rozhodnutia, ktorým
mala byť škoda spôsobená. Pre plynutie objektívnej desaťročnej premlčacej doby pre uplatnenie nároku

na náhradu škody nie je významné, kedy sa poškodený o nezákonnosti rozhodnutia dozvedel, prípadne
či bol v situácii, ktorá mu uplatnenie práva znemožňovala. Rozhodujúcou z hľadiska plynutia objektívnej
premlčacej doby je v zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. iba skutočnosť, kedy nezávisle na úrovni
vedomia (znalosti) oprávneného účastníka zodpovednostného vzťahu, došlo k vydaniu rozhodnutia,
ktoré bolo príčinou vzniku škody. Vedľa tzv. objektívnej premlčacej doby zákon č. 58/1969 Zb. stanovuje

pre uplatnenie nárokov zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami
orgánov štátu aj subjektívnu premlčaciu dobu, začiatok ktorej je určený subjektívne určenými atribútmi.
Subjektívna premlčacia doba je trojročná podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. začína plynúť
odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a v prípade, ak je podmienkou pre uplatnenie práva
na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia zrušujúceho

rozhodnutia. Objektívna a subjektívna premlčacia doba tak začínajú plynúť a končia nezávisle od seba
a všeobecne platí, že nárok na náhradu škody treba uplatniť v čase, kedy plynú ešte obe lehoty, t.j.
lehota objektívna a v jej rámci lehota subjektívna. Márne uplynutie jednej z týchto lehôt má za následok
premlčanie nároku na náhradu škody, a to aj v prípade, ak poškodenému plynie ešte druhá premlčacia
doba (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/140/2021 zo dňa

24.05.2023, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/44/2021 zo dňa 15.02.2022, rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/7/2021 zo dňa 17.03.2021). V danom prípade k vydaniu
rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálneho odboru došlo dňa 12.10.1998 a žaloba
bola podaná dňa 17.08.2018, t.j. po uplynutí objektívnej 10 ročnej premlčacej doby.

32. Pokiaľ by aj existovalo nezákonné rozhodnutie a súd by neprihliadol na námietku premlčania
- napríklad s odkazom, že výkon tohto práva je v rozpore s dobrými mravmi, resp. výklad právnej
normy v súlade s úmyslom zákonodarcu zahŕňa aj vznik škody samotnej (porovnaj rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 28Co/6/2023 zo dňa 31.08.2023) - ani v tom prípade by súd nemohol
vyhovieť podanej žalobe, keďže žalobca nepreukázal súdu, že sa domáha resp. bezúspešne domáhal

vydania bezdôvodného obohatenia. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/184/2018 zo dňa 28.05.2020, „nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci (nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci), môže byť v občianskom
súdnom konaní úspešne uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal, a je povinný ho

vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči osobe odlišnej od
štátu, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu. Existencia
pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým
aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia.Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým
nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním
zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a to existencia samotnej

škody. V súvislosti s prezentovaným názorom treba akcentovať, že náhrada škody z výkonu verejnej
moci proti štátu (jeho prípadná zodpovednosť), nemá povahu všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný
reparoval všetky potenciálne škody vzniknuté poškodenému subjektu. Nemožno preto pripustiť, aby sa
poškodení domáhali náhrady škody priamo proti štátu bez toho, aby sa aspoň pokúsili vymôcť dlžné
peniazeodtoho,ktosanaichúkor,atoprípadneajzapričineniaštátu,bezdôvodneobohatil.Vznikškody

je totiž poškodený povinný preukázať, a v tomto ohľade nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu, že sa
na primárnom dlžníkovi ničoho nedomôže“. Žalobca pritom netvrdil a ani nepreukázal, že by sa domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka argumentov žalobcu, že vzhľadom na dlhší časový
odstup od podania tejto žaloby, prišiel o možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, s tými
sa súd nestotožnil, keďže žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol a mal žalobca podať ešte
pred podaním tejto žaloby. Podaním žaloby či postupom súdu v tomto konaní nebol žalobca v žiadnom

smere limitovaný vo svojom práve domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia.

33. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

34. Pre úplnosť súd poznamenáva, že žalobca na pojednávaniach dňa 25.09.2023 a 24.01.2024

navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, súd však jeho návrhu nevyhovel, keďže neboli splnené
zákonné podmienky na uvedený postup. Na pojednávaní dňa 25.09.2023 žalobca navrhol rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu, že sa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (resp. jeho
zástupca) nedostavilo bez ospravedlnenia na pojednávanie. Súd tomuto návrhu nemohol vyhovieť,
keďže Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na pojednávanie nebolo vôbec predvolané,

keďže súd už pred pojednávaním ustálil, že za Slovenskú republiku má konať Úrad geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky, ktorú skutočnosť súd uvedenému úradu prípisom zo dňa 04.04.2023
riadne oznámil a následne ho riadne a včas predvolal na pojednávanie. Týmto teda neboli splnené
zákonom stanovené podmienky podľa § 274 CSP (nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie,
napriek riadne a včas doručenému predvolaniu a upozorneniu o.i. aj na možnosť rozhodnutia vo veci

rozsudkom pre zmeškanie). Na pojednávaní dňa 24.01.2024 žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie z dôvodu, že sa Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky kvalifikovane
nevyjadril k žalobe. Súd ani v tomto prípade nemohol vyhovieť návrhu žalobcu, keďže neboli splnené
zákonné podmienky podľa § 273 CSP. Súd úradu neuložil uznesením povinnosť písomne sa vyjadriť
k žalobe a nepoučil ho ani o následkoch zanedbania tejto povinnosti. V tejto súvislosti súd považuje za

potrebné zdôrazniť, že nie je povinnosťou súdu vyzvať protistranu na vyjadrenie k žalobe uznesením, ale
ide o zákonnú možnosť, ktorú zakotvuje Civilný sporový poriadok. Navyše Úrad geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky sa vyjadril k žalobe. Každé podanie súd vyhodnocuje podľa jeho obsahu,
a preto napriek konštatovaniu úradu v predmetnom podaní, na ktoré poukázal žalobca, súd uvedené
vyjadrenie považuje za kvalifikované. Rozsudok pre zmeškanie je následkom procesnej pasivity

sporovej strany. V danom konaní však žalovaná pasívna nebola, vyjadrila sa k žalobe a zástupkyňa
žalovanej sa riadne zúčastnila všetkých pojednávaní.

35. Súd záverom uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

38. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Žalovanej ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal nárok na plnú náhradu trov

konania voči žalobcovi. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadný postup podľa § 257 CSP súd
na strane žalobcu nevzhliadol a ich existencia ani nebola žalobcom tvrdená a preukázaná. O výške
náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v lehote do 60 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.