Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 49C/78/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122207994
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tore Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5122207994.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 49C/78/2022

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tore Janíčkovou LL.M v právnej veci
žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast. opatrovníčkou E. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., právne zastúpená Mgr. Michal Zeman, advokát a Mgr. Tomáš Dentico,
advokát, obaja z Advokátskej kancelárie Zárecký Zeman, so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava, proti
žalovanému: F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX D., právne zast. Advokátska

kancelária DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Jána Milca 788/5, 010 01 Žilina, IČO 51 174 227,
o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

2 49C/78/2022

I. Súd určuje, že právny úkon – darovacia zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena
uzatvorená dňa 27.03.2019 medzi B. B., G. H., bytom B. XXXX/XX, XXX XX D., nar. XX.XX.XXXX (v

znení jej dodatku č. 1 uzatvoreného dňa 23.05.2019 medzi žalovaným a B. B.) ako darkyňou a osobou
oprávnenouzvecnéhobremenaažalovanýmakoobdarovanýmaosoboupovinnouzvecnéhobremena,
podľa ktorej bol Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor dňa 02.08.2019 povolený vklad vlastníckeho
práva v prospech žalovaného pod č. V XXXX/XXXX, je voči žalobkyni právne neúčinný.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

11 49C/78/2022

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresný súd Žilina dňa 29. 09. 2022 domáhala, aby súd
určil, že darovacia zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena uzatvorená dňa 27. 3. 2019 medzi
žalovaným a B. B., G. H. (v znení jej dodatku č. 1 uzatvoreného dňa 23. 5. 2019 medzi žalovaným
a B. B., G. H.), na základe ktorej: B. B., G. H. darovala žalovanému nasledovné nehnuteľnosti v
katastrálnomúzemíD.:bytč.XXnachádzajúcisanaX.p.vovchodeč.1bytovéhodomusosúp.č.XXXX

postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach,
zariadeniachapríslušenstvebytovéhodomuvymedzenéhovyššievoveľkosti69/4125,pozemokparcely
registra „C“ č. XXXX/X o výmere 174 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, byt č. X – B
nachádzajúcisana2.p.vovchodeč.Xbytovéhodomusosúp.č.XXXpostavenéhonapozemkuparcelyregistra „C“ č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve
bytového domu vymedzeného vyššie vo veľkosti 14354/147567, spoluvlastnícky podiel na pozemku
parcely registra „C“ č. XXXX/X o výmere 415 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti

14354/147567,nebytovýpriestorč.B.nachádzajúcisavpodkrovívovchodeč.Xbytovéhodomusosúp.
č. XXX postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu vymedzeného vyššie vo veľkosti 13550/147567,
spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X o výmere 415 m2 , druh pozemku
Zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti 13550/147567, nebytový priestor č. B. nachádzajúci sa prízemí

vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXX postaveného na pozemku parcely registra „C“ č.
XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu
vymedzeného vyššie vo veľkosti 15318/147567, spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely registra „C“
č. XXXX/X o výmere 415 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti 15318/147567,
nebytový priestor č. B. nachádzajúci sa v 0 mezaníne vo vchode č. X bytového domu so súp. č.
XXX postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných

častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu vymedzeného vyššie vo veľkosti 15741/147567,
spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X o výmere 415 m2, druh pozemku
Zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti 15741/147567, nebytový priestor č. B. I. A. I. 1. H. J. J. K. 2
bytového domu so súp.č.XXX postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu vymedzeného vyššie vo

veľkosti 14416/147567, spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X o výmere 415
m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti 14416/147567, a nasledovné nehnuteľnosti
v katastrálnom území C.: stavba so súp. č. XXX nachádzajúca sa na pozemku parcely registra „C“
č. XXXX/XXX, a na základe ktorej došlo k zriadeniu vecného bremena pozostávajúceho z práva
doživotného užívania a obývania časti nehnuteľností uvedených vyššie v prospech B. B., G. H., je voči

žalobkyni neúčinná, ako aj náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaný je vlastníkom nasledovných nehnuteľností: nehnuteľnosti v
katastrálnomúzemíD.:bytč.XXnachádzajúcisanaX.p.vovchodeč.1bytovéhodomusosúp.č.XXXX
postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach,

zariadeniachapríslušenstvebytovéhodomuvymedzenéhovyššievoveľkosti69/4125,pozemokparcely
registra „C“ č. XXXX/X o výmere 174 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, byt č. X – B
nachádzajúcisana2.p.vovchodeč.Xbytovéhodomusosúp.č.XXXpostavenéhonapozemkuparcely
registra „C“ č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve
bytového domu vymedzeného vyššie vo veľkosti 14354/147567, spoluvlastnícky podiel na pozemku

parcelyregistra„C“č.XXXX/Xovýmere415m2,druhpozemkuZastavanáplochaanádvorievoveľkosti
14354/147567, nebytový priestor č. B. nachádzajúci sa v podkroví vo vchode č. 2 bytového domu so súp.
č. XXX postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu vymedzeného vyššie vo veľkosti 13550/147567,
spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X o výmere 415 m2, druh pozemku

Zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti 13550/147567, nebytový priestor č. B. nachádzajúci sa prízemí
vo vchode č. 2 bytového domu so súp. č. XXX postaveného na pozemku parcely registra „C“ č.
XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu
vymedzeného vyššie vo veľkosti 15318/147567, spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely registra „C“
č. XXXX/X o výmere 415 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti 15318/147567,

nebytový priestor č. B. nachádzajúci sa v 0 mezaníne vo vchode č. 2 bytového domu so súp. č.
XXX postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu vymedzeného vyššie vo veľkosti 15741/147567,
spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X o výmere 415 m2, druh pozemku
Zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti 15741/147567, nebytový priestor č. B. I. A. I. 1. H. J. J. K. 2

bytového domu so súp.č.XXX postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu vymedzeného vyššie vo
veľkosti 14416/147567, spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X o výmere 415
m2,druhpozemkuZastavanáplochaanádvorievoveľkosti14416/147567,nehnuteľnostivkatastrálnom
území C.: stavba so súp. č. XXX postavená na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XXX. Uvedené

nehnuteľnosti mali byť predmetom dedičského konania po poručiteľovi F. B., ktoré bolo vedené na
OkresnomsúdeŽilinapodsp.zn.30D305/2018;nehnuteľnostibytč.XXvbytovomdomesúpis.č.XXXX
spolu s prísl. spoluvlastníckym podielom a stavba so súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č. XXXX/
XXX v kat. území C., tieto patrili do dedičstva v spoluvlastníckom podiele 1/2 s tým, že B. B. G. H. bola(predsmrťouporučiteľa)vlastníkomzvyšnéhospoluvlastníckehopodielu1/2natýchtonehnuteľnostiach.
Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 13. 3. 2019, sp. zn. 30D 305/018 malo byť dedičstvo po
poručiteľovi F. B. vyporiadané (schválenie dohody dedičov) tak, že: a) dedičom nehnuteľností patriacich

do dedičstva sa stala B. B. (v dôsledku toho sa B. B. stala vlastníkom všetkých Nehnuteľností – t.j.
keď sa k danému dedičstvu pridali spoluvlastnícke podiely, ktoré B. B. už vlastnila pred tým), b) B.
B. je zaviazaná zaplatiť žalobkyni sumu 96.925,- Eur do 30. 9. 2020, c) B. B. je zaviazaná zaplatiť
G. B., sumu 96.925,- Eur do 30. 9. 2020. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 3.
2019. G. B. a žalobkyňa tak mali mať voči Dlžníkovi každý pohľadávku na zaplatenie sumy 96.925,-

Eur. Nehnuteľnosti mali predstavovať jediný majetok B. B.. B. B. však bezodkladne po vyporiadaní
dedičstva mala uzatvoriť so žalovaným dňa 27. 3. 2019 Darovaciu zmluvu a dohodu o zriadení vecného
bremena, na základe ktorej všetky nehnuteľnosti darovala žalovanému, svojmu synovi, a na základe
ktorej došlo k zriadeniu vecného bremena pozostávajúceho z práva doživotného užívania a obývania
nehnuteľností uvedených v čl. I. pod písm. a1), a2) a h) žaloby v prospech Dlžníka. Okresný úrad Žilina,
katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 2. 8. 2019 o povolení vkladu J./2019 povolil vklad vlastníckeho

práva k Nehnuteľnostiam v prospech žalovaného na podklade zmluvy, ako aj vklad vecného bremena
spočívajúceho v práve doživotného užívania. Nakoľko nehnuteľnosti mali predstavovať jediný majetok
B. B., z ktorého mohli byť veritelia G. B. a žalobkyňa uspokojení, uzatvorením zmluvy a prevodom
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zriadením práva doživotného užívania malo dôjsť k ukráteniu
pohľadávok týchto veriteľov, ako sú uvedené v písm. b) a c) vyššie, a to vrátane ich príslušenstva.

Dlžník (B. B.) sa takto mal stať nemajetným a nemal (a nemá) ako uhradiť svoje záväzky voči svojim
veriteľom. To, že sa Dlžník stal nemajetným v dôsledku zbavenia sa Nehnuteľností, má vyplývať aj
z trestného konania, ktoré bolo vedené proti Dlžníkovi za ukrátenie uvedených veriteľov. Dlžník mal
byť rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 28. 7. 2022, sp. zn. 29T 10/2021 uznaný za vinného z
trestného činu poškodzovania veriteľa. Dlžník podal proti uvedenému rozsudku odvolanie. Hoci Dlžník

má popierať spáchanie trestného činu, mal priznať, že sa stal nemajetným po tom, ako previedol
nehnuteľnosti na žalovaného (svojho syna) a že nevie uspokojiť svojich veriteľov v zmysle uznesenia
o dedičstve. Aj keď žalobkyňa bola toho názoru, že žalovanému musel byť úmysel Dlžníka ukrátiť
veriteľov známy, žalobkyňa nemá mať takéto dôkazné bremeno, nakoľko žalovaný je synom Dlžníka.
Žalovaný mal vedieť, že nehnuteľnosti sú jediným majetkom Dlžníka, a zároveň mal vedieť, že dlžník

má voči žalobkyni a G. B. záväzky vyplývajúce z uznesenia o dedičstve; žalovaný bol účastníkom tohto
dedičského konania. Poukazovala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 3.
2020, sp. zn. 3Obdo 8/2020, podľa ktorého uzavretím zmluvy o prevode nehnuteľnosti nedochádza k
ukráteniu uspokojenia pohľadávky dlžníkovho veriteľa, keďže až do rozhodnutia o povolení vkladu je
vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti dlžník a veriteľ sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky

aj z tejto nehnuteľnosti. Plynutie lehoty na podanie žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je závislé od
okamihu, kedy došlo zo strany dlžníka k ukráteniu uspokojenia pohľadávky jeho veriteľa. K ukráteniu
pohľadávok uvedených veriteľov aj s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky malo dôjsť dňom 2. 8. 2019, t.j. dňom kedy bol povolený vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného a vklad vecného bremena spočívajúceho v práve

doživotného užívania v prospech Dlžníka. Prekluzívna trojročná lehota na podanie odporovacej žaloby
by mala uplynúť dňa 2. 8. 2022. Lehota na podanie odporovacej žaloby má predstavovať prekluzívnu
lehotu, uplynutím ktorej zaniká právo domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu. Táto lehota má
predstavovať lehotu na uplatňovanie práva na súde, uplynutím ktorej dochádza k zániku práva tak, ako
to predpokladá § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z.z.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, trojročná lehota

na odporovanie úkonu Dlžníka nemala plynúť: a) v čase od 27. 3. 2020 do 30. 4. 2020, t.j. 35 dní,
ani b) v čase od 18. 1. 2021 do 28. 2. 2021, t.j. 42 dní, spolu takto trojročná lehota nemala plynúť
počas 77 dní. Z uvedeného malo vyplývať, že lehota na podanie odporovacej žaloby mala uplynúť
až dňa 18. 10. 2022. Žalobkyňa poukazovala na to, že jej pohľadávka – jej istina je judikovaná, t.j.
je právoplatne priznaná Uznesením o dedičstve. Pokiaľ však ide o úrok z omeškania (prípadne iné

príslušenstvo), toto príslušenstvo nemalo byť zatiaľ judikované. Má byť zrejmé, že toto príslušenstvo
existuje, nakoľko v zmysle Uznesenia o dedičstve bol Dlžník povinný plniť do 30. 9. 2020. Má byť
jednoznačne zrejmé, že od 1. 10. 2020 je Dlžník v omeškaní. Zámer Dlžníka mal byť ukrátiť pohľadávku
ako takú, t.j. neplniť ju vôbec, t.j. ani po dni jej splatnosti, a tak bol aj zámer ukrátiť príslušenstvo
tejto pohľadávky. Žalobkyňa sa domáhala určenia neúčinnosti Zmluvy pre ukrátenie jej pohľadávky voči

Dlžníkovi na zaplatenie sumy 96.925,- Eur vyplývajúcej z Uznesenia o dedičstve spolu so všetkým jej
príslušenstvom. Ako ďalšie dôkazy (t.j. okrem priložených listín) navrhovala vykonať najmä: a) pripojenie
spisu Okresného súdu Žilina vo veci 29T 10/2021, b) výsluch G. B., c) výsluch E. B. (matky G. B.
a žalobkyne), svedkov navrhovala vypočuť najmä k okolnostiam týkajúcim sa ukrátenia veriteľov vdôsledku zbavenia sa nehnuteľností Dlžníkom, a to vrátane ku skutočnostiam, ktoré predchádzali toto
ukrátenie (priebeh dedičského konania), resp. nasledovali po tomto ukrátení.

3. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k žalobe vyjadril vo svojom podaní
doručenom súdu dňa 30. 08. 2023 (na č. l. 183 spisu), v ktorom uviedol, že žaloba je totožná so žalobou
vo veci spis. Zn.: 17C/72/2022, v ktorom konaní mal žiadať spojiť vec spis. zn.: 49C/78/2022 s vecou
sp. zn. 17C/72/2022, rozhodnutím zo dňa 21. 08. 2023 mal súd rozhodnúť, že tieto dve veci nespája.
Mal stále za to, že predmetná vec 49c/78/2022 je skutkovo a právne totožná s vecou 17C/72/2022,

poukazoval na vyjadrenie žalovaného, ktoré malo byť zaslané k veci 17C/72/2022 (na č. l. 188 – 189
spisu, poznámka súdu: konanie vedené pod sp. zn. 17C/72/2022 je vedené zo strany žalobcu Claims
Collection, s.r.o. proti žalovanému, ktorý je totožný ako v konaní vedenom pod sp. zn. 49C/78/2022).

4. Dňa 27. 09. 2023 bolo na súd doručené vyjadrenie žalobkyne (na č. l. 204 – 205 spisu), v ktorom
uviedla, že pokiaľ žalovaný konštatuje, že žalobkyňa nepreukazuje, že predmetné nehnuteľnosti tvorili

jediný majetok dlžníka, z ktorého by mohli byť veritelia uspokojení, má byť potrebné poukázať na to,
že dôkazné bremeno žalobkyňa v tomto smere nemá mať. Nemá obstáť ani tvrdenie žalovaného, že
žalobkyňa sa nepokúsila svoju pohľadávku exekučne vymôcť. Nie je podstatné, či došlo k výkonu
prípadného exekučného titulu. Žalovaný je (a bol) blízkou osobou dlžníka, a preto malo byť jeho
povinnosťou vynaložiť odbornú starostlivosť presvedčiť sa, či danou darovacou zmluvou nedôjde k

ukráteniu veriteľov dlžníka. Žalovaný vedel o záväzku dlžníka vyplatiť ustupujúcich dedičov, a preto
malo byť jeho minimálnou povinnosťou presvedčiť sa, či dlžník bude po darovaní rozsiahleho majetku
(navyše, o ktorom žalovaný vedel, že ide o jeho celý nehnuteľný majetok) mať ešte nejaký majetok,
ktorý bude stačiť na úhradu záväzkov dlžníka. Aj z tohto dôvodu malo byť dôkazné bremeno na
žalovanom, aby uviedol, aký majetok zostal dlžníkovi po zbavení sa predmetných nehnuteľností, keďže

získanie vedomosti o takomto majetku je súčasťou vynaloženia náležitej starostlivosti pred uzatvorením
právneho úkonu s osobou blízkou. Poukazovala na zistenia v trestnom konaní, z ktorého vyplýva, že
B. B. po darovaní predmetných nehnuteľnosti žalovanému už nemala (a ani v súčasnosti nemá) žiadny
majetok (túto skutočnosť sama uviedla napr. aj počas výsluchu dňa 29. 3. 2022). Pokiaľ žalovaný
poukazuje na to, že B. B. bola oslobodená s pod obžaloby, táto skutočnosť nemá byť nijako relevantná.

Súd je viazaný len prípadným rozsudkom o tom, že nejaká osoba spáchala trestný čin. Skutočnosť,
že niekto nespáchal trestný čin, ešte nemá znamenať, že sa nedopustil protiprávneho konania (v
občianskoprávnych vzťahoch), hoci takéto konanie sa vyznačuje rovnakými či obdobnými skutkami.
Zavinenie v trestnom konaní je položené na odlišných princípoch, než je zavinenie v občianskoprávnych
vzťahoch. V trestnom konaní sa musí skúmať subjektívna stránka konkrétneho subjektu a vnímanie

konkrétneho subjektu, pričom v občianskoprávnych vzťahoch sa skúma ako danú situáciu vníma osoba
s rozumovými schopnosťami zodpovedajúcimi dospelej osoby (pri maloletom – ako vníma situáciu
osoba s rozumovými schopnosťami zodpovedajúcimi jej veku). Pojem úmysel tak, ako ho používa §
42a Občianskeho zákonník, má byť významovo odlišný pojem od úmyselného konania podľa trestného
práva; úmysel v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka má byť potrebné chápať v oveľa v širšom zmysle

a má zahŕňať aj akýkoľvek zámer. Pokiaľ ide o právne úkony medzi blízkymi osobami, hypotéza právnej
normy podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka vôbec nemá vyžadovať úmysel ukrátiť veriteľa. B. B.
mala konať v úmysle ukrátiť veriteľov, nakoľko vedela, že po darovaní všetkých svojich nehnuteľností
žalovanému (jej synovi) nebude mať žiadny majetok a sama tak nebude môcť splniť svoj záväzok.
Bola uzrozumená, že ona svoj záväzok nesplní a ani nebude môcť splniť. Žalobkyňa rozporuje všetky

skutkové tvrdenia žalovaného s výnimkou tých, ktoré žalobkyňa výslovne potvrdzuje v žalobe (resp. v
tomto vyjadrení); osobitne rozporuje priebeh popísaný žalovaným v čl. IV. vyjadrenia zo dňa 17. 7. 2023,
pričom nepravdivosť týchto tvrdení má byť zrejmá aj napr. z výpovedí v trestnom konaní (najmä G. B. a
E. B. v trestnom konaní mali vypovedať, že to, čo uvádza žalovaný, nie je pravda). Má byť priam smiešna
„rozprávka“ žalovaného a B. B., že chceli vyplatiť ustupujúcich dedičov tak, že ich vyplatí žalovaný.

Od skončenia dedičského konania a zbavenia sa nehnuteľností mali uplynúť už 4 roky a žalovaný
nemal uskutočniť žiadny reálny krok, ktorým by za dlžníčku chcel reálne vyplatiť ustupujúcich dedičov.
Žalobkyňa navrhovala vykonať výsluch B. B., najmä k okolnostiam týkajúcim sa ukrátenia veriteľov v
dôsledku zbavenia sa nehnuteľností, a to vrátane ku skutočnostiam, ktoré predchádzali toto ukrátenie
(priebeh dedičského konania), resp. nasledovali po tomto ukrátení. Ďalej navrhovala, aby súd vyžiadal

od spoločnosti Slovak Banking Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 14, 821 09 Bratislava, IČO:
35 869 810, ktorá vedie spoločný register bankových informácií úplný výpis z Registra (t.j. najmä kópiu
osobných údajov alebo úverovú správu) vo vzťahu k B. B., ako aj vo vzťahu k žalovanému v zmysle §
7 ods. 12 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a§ 92a ods. 3 v spojení s § 91 ods. 4 písm. a) zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších
predpisov.

5. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 23. 01. 2024 (zápisnica o pojednávaní na č. l. 385
– 400 spisu), a to za účasti právnych zástupcov žalobkyne, žalovaného a jeho právneho zástupcu,
a v neprítomnosti žalobkyne a jej opatrovníčky, pričom na pojednávaní bol vypočutý žalovaný. Súd na
pojednávaní vo veci zároveň rozhodol.

Súd v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Uznesením Okresného súdu Žilina prostredníctvom notára ako súdneho komisára JUDr. Zuzany
Kolembusovej, sp. zn. 30D/305/2018, D not 204/18 zo dňa 13. 03. 2019, právoplatné dňa 13. 03.
2019 bolo v dedičskej veci po poručiteľovi F. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX rozhodnuté
o schválení dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej majetkový podiel poručiteľa používaný

na prevádzkovanie živnosti nadobudol žalovaný (syn poručiteľa), všetok ostatný majetok vrátane
nehnuteľností, resp. spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach zapísaných na listoch vlastníctva
č. XXXX, XXXX, XXXX vedených pre katastrálne územie D. a na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre
katastrálne územie C. nadobudla B. B.. B. B. sa zaviazala každému z ustupujúcich dedičov – žalobkyni
aG.B.vyplatiťsumu96925eur,atovlehotenajneskôrdo30.09.2020(uznesenienač.l.22–24spisu).

7. Na základe darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi B. B. ako
darkyňou a osobou oprávnenou z vecného bremena a žalovaným ako obdarovaným a osobou povinnou
z vecného bremena dňa 27. 03. 2019 darkyňa bezodplatne darovala žalovanému nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území D., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako B. K. XX J. J. X,

X. H., L. B. v bytovom dome súpisné číslo XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu prislúchajúci k bytu v 69/4125-inách, na liste
vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX/
X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2, na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. X – B, vchod
2, 2. p., L. M. G. F., v bytovom dome A. K. XXX nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXXX/X spolu

so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu
prislúchajúci k bytu v 14354/147567-inách, a spoluvlastníckym podielom na pozemku parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 415 m2,
prislúchajúci k bytu v 14354/147567-inách, nebytový priestor č. XX – B., J. 2, H., L. M. G. F. v bytovom
dome A. K. XXX nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXXX/X spolu so spoluvlastníckym podielom

na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu, prislúchajúci k nebytovému
priestoru v 13550/147567-inách, nebytový priestor č. XX – B., J. 2, H., L. M. G. F. v bytovom dome
A. K. XXX nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXXX/X spolu so spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu, prislúchajúci k nebytovému priestoru
v 15318/147567-inách, nebytový priestor č. XX – B0, vchod 2, 0. mezanín, L. M. G. F. v bytovom

dome A. K. XXX nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXXX/X spolu so spoluvlastníckym podielom
na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu, prislúchajúci k nebytovému
priestoru v 15741/147567-inách, nebytový priestor č. 12 – B., J. 2, 1. H., L. M. G. F. v bytovom dome
A. K. XXX nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXXX/X spolu so spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu, prislúchajúci k nebytovému priestoru

v 14416/147567-inách, ako aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C., zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX ako stavba záhradného domčeka súpisné číslo 773 nachádzajúca sa na
pozemku parc. č. XXXX/XXX. Podľa čl. IV. zmluvy bolo zriadené vecné bremeno pozostávajúce z práva
doživotného užívania a obývania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. D. a LV č. XXXX, k. ú.
C. v prospech B. B. (podľa darovacej zmluvy na č. l. 25 – 29 spisu).

8. Dňa 23. 05. 2019 bol medzi B. B. a žalovaným uzatvorený dodatok č. 1 k darovacej zmluve a dohode
o zriadení vecného bremena zo dňa 27. 03. 2019 (dodatok č. 1 na č. l. 30 – 32 spisu).

9. Rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor zo dňa 02. 08. 2019, číslo vkladu: V XXXX/

XXXX bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D., LV XXXX, byt
č. XX spolu s prísl. spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu,
LV XXXX, pozemok registra C KN parc. č. XXXX/X, LV XXXX, k bytu č. X-X, nebytovým priestorom B., B.,
B., B. spolu s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach, spoločných zariadeniachdomu a na pozemku, a v katastrálnom území C., stavba záhradný domček so súpisným číslom XXX na
pozemku registra C KN s parc. č. XXXX/XXX (rozhodnutie Okresného úradu na č. l. 33 spisu).

10. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 13. 04. 2023, sp. zn. 3To/82/2022-304 bol rozsudok
Okresného súdu Žilina, sp. zn. 29T/10/2021 z 28. 07. 2022 zrušený a obžalovaná B. B. oslobodená
spod obžaloby zo skutku právne kvalifikovaného ako zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods.
1 písm. a), ods. 5 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že po tom, čo v dedičskom
konaní po svojom manželovi nadobudla všetok ostatný majetok poručiteľa uvedený v uznesení, sa

zaviazala vyplatiť ustupujúcim dedičom – právnym nástupcom po nebohom synovi poručiteľa N. M. B.,
a to A. B. a G. B. každému sumu vo výške 96 925 eur v lehote najneskôr do 30. 09. 2020, pričom túto
dohodu nedodržala, na základe darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 27.
03. 2019 vrátane dodatku č. 1 zo dňa 23. 05. 2019 bezodplatne previedla vlastnícke právo k zdedeným
nehnuteľnostiam na svojho syna F. B., ktorým úkonom sa zbavila svojho majetku a stala sa nemajetnou,
čím znemožnila uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov, a to A. B. a G. B., pretože skutok nie je

trestným činom (rozsudok na č. l. 191 – 196 spisu).

Súd predmetnú právnu veci posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

11. Podľa ustanovenia § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený ako

„OZ“), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak
ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má
veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo
ak už bol uspokojený.

12. Podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri

náležitej starostlivosti nemohla poznať.

13. Podľa ustanovenia § 42a ods. 3 OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu
blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a)

majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,c) právnickou osobou, v
ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene
c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil
v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá

strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

14.Podľaustanovenia§42bods.1OZ,právoodporovaťprávnymúkonommôžeuplatniťveriteľžalobou.

15. Podľa ustanovenia § 42b ods. 2 OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto

mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

16. Podľa ustanovenia § 42b ods. 3 OZ, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti
osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym
nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť

právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

17. Podľa ustanovenia § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne
neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto

úkonu prospech.18. Podľa ustanovenia § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné
osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu,
ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

19. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony (ďalej označený ako „Zákon č. 62/2020 Z. z.“),
lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie

práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti
tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto
zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

20. Podľa ustanovenia § 8 zákona č. 62/2020 Z. z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo

k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021
neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako
za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

21. Žalobkyňa sa v spore domáhala určenia, že právny úkon – darovacia zmluva a dohoda o zriadení

vecného bremena uzatvorená medzi B. B. a žalovaným dňa 27. 03. 2019 v znení jej dodatku č. 1 je voči
nej neúčinná. Súd v prvom rade bol povinný prihliadnuť na to, či žalobkyni nezaniklo právo odporovať
právnemu úkonu, t.j. darovacej zmluve uzatvorenej dňa 27. 03. 2019 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 23.
05. 2019. Podľa ustanovenia § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu,
ku ktorému došlo v posledných troch rokoch.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 8/2020 zo dňa 30. 03. 2020, pri právnych
úkonoch, na základe ktorých práva vznikajú práva vkladom do katastra nehnuteľností, možno v zmysle
ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za dlžníkom uskutočnený úkon, prípadne
za úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, len taký právny úkon, na základe
ktorého bol uskutočnený vklad práva do katastra nehnuteľností. Trojročné lehoty pre uplatnenie práva

odporovať právnym úkonom dlžníka preto v týchto prípadoch začínajú plynúť dňom nasledujúcim po
dni, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Uzavretím zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa zo strany jeho dlžníka
(ako zmluvnej strany) - i keď by dlžník k uzavretiu zmluvy pristúpil s týmto zámerom - ešte nedochádza.
Aj keď dlžník uzavretím zmluvy prejavil vôľu previesť nehnuteľnosť na iného, a i keď by pritom

sledoval ukrátenie uspokojenia pohľadávky svojho veriteľa, právnej sféry dlžníkovho veriteľa sa to ešte
nedotýka; nadobúdateľ sa totiž samotným uzavretím zmluvy zatiaľ vlastníkom nehnuteľnosti nestal
a dlžníkov veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky (napr. výkonom rozhodnutia) i z
tejto nehnuteľnosti, lebo táto stále tvorí súčasť dlžníkovho majetku. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky
veriteľa môže nastať až tým, že dlžník prestal byť vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti.

Na základe uvedeného súd počiatok trojročnej lehoty na možné odporovanie právnemu úkonu
počítal odo dňa 02. 08. 2019, teda odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
prevádzaným na základe darovacej zmluvy v prospech žalovaného (rozhodnutie Okresného úradu
Žilina, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva na č. l. 33 spisu). Zohľadniac neplynutie
lehôt na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k zániku práva počas

obdobia od 27. 03. 2020 – 30. 04. 2020 a počas obdobia od 19. 01. 2021 – 28. 02. 2021 (t.j. predĺženie
trojročnej lehoty spolu o 76 dní), trojročná lehota na uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu
uplynula dňa 17. 10. 2022. Žaloba bola vo veci podaná dňa 29. 09. 2022, teda pred uplynutím trojročnej
prekluzívnej lehoty.
22. Žalobkyňa má voči B. B. pohľadávku na zaplatenie sumy vo výške 96 925 eur, ktorá sa stala splatnou

dňa 30. 09. 2020, a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina, sp. zn. 30D/305/2018, D not 204/18
zo dňa 13. 03. 2019, právoplatné dňa 13. 03. 2019. Pohľadávka žalobkyne do času rozhodnutia súdu
vo veci pritom uhradená nebola, a to ani sčasti. Vo vzťahu k pojmu vymáhateľnej pohľadávke podľa
ustanovenia § 42a ods. 1 OZ súd poukazuje na závery uvedené v uznesení NS SR z 17. 05. 2022, sp.
zn. 1VCdo/1/2022, podľa ktorého pojem vymáhateľná pohľadávka je potrebné chápať ako pohľadávku,

ktorú je možné úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (žalovateľná pohľadávka), pričom
pohľadávka žalobkyne je v tomto prípade už priznaná v právoplatnom rozhodnutí súdu, preto nie je
pochýb o tom, že spĺňa kritériá vymáhateľnej pohľadávky.23. Darovacia zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena uzatvorená medzi B. B. a žalovaným
dňa 27. 03. 2019 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 23. 05. 2019, na základe ktorej bol povolený vklad
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného dňa 02. 08. 2019 (ďalej označená ako

„darovacia zmluva“) bola uzatvorená medzi žalovaným a jeho matkou, B. B., teda medzi blízkymi
osobami. Podľa ustanovenia § 42a ods. 2 druhá časť vety Občianskeho zákonníka možno odporovať
právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi s výnimkou prípadu, ak druhá strana vtedy dlžníkov úmysel
ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Z uvedeného je zrejmé, že pri úkone,

ktorý dlžník, B. B. urobila voči svojmu synovi ako blízkej osobe nie je potrebné preukazovať úmysel
ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa. Bez významu bola argumentácia právneho zástupcu žalovaného na
pojednávaní konanom dňa 23. 01. 2024, že rozhodujúcim v tejto veci je skúmanie úmyslu B. B. ukrátiť
žalobkyňu, keďže pri právnych úkonoch medzi blízkymi osobami majúcimi za následok ukrátenie veriteľa
sa tento úmysel predpokladá (§ 42a ods. 2 druhá časť vety, ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka).
Taktiež je bez významu posúdenie úmyslu B. B. v trestnom konaní, keďže podľa ustanovenia § 193

Civilného sporového poriadku je súd viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin. Súd
nie je teda viazaný posúdením subjektívnej stránky skutku B. B. pre účely trestného konania, keďže
pri hodnotení, či sú splnené podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu súd vychádza z iného
zákonného ustanovenia (teda nie z ustanovenia § 239 Trestného zákona, ale z ustanovenia § 42a ods.
2, ods. 3 Občianskeho zákonníka).

24. Dlžníkove právne úkony ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku
dlžníka, a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok, že veriteľ nemôže
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci, nebyť týchto úkonov, by sa z majetku
dlžníka uspokojil.
O tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka ide pritom len vtedy, ak za prevedené veci, práva alebo iné

majetkové hodnoty sa dlžníkovi naozaj (reálne) dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná
(rovnocenná) náhrada.
Nebolopritomsporné,žekrátkopotom,akobolauzatvorenádohodavdedičskomkonanípoporučiteľovi
F. B. (dohoda dedičov zakotvená v uznesení OS Žilina sp. zn. 30D/305/2018 je z 13. 03. 2019), o tom,
že B. B. nadobudne takmer všetok majetok po poručiteľovi vrátane nehnuteľností s tým, že žalobkyni do

30. 09. 2020 vyplatí 96 925 eur, B. B. bezodplatne previedla na žalovaného všetky v dedičskom konaní
nadobudnuté nehnuteľnosti (darovacia zmluva je zo dňa 27. 03. 2019). Je zrejmé, že darovacia zmluva
nie je ekvivalentným právnym úkonom, keďže B. B. za darovanie nehnuteľností žalovanému nezískala
žiadne protiplnenie. Žalovaný pritom v spore nepreukázal, že B. B. má ďalší majetok, z ktorého by bolo
možné pohľadávku žalobkyne uhradiť. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 29. 03. 2022 vo veci

vedenej pred OS Žilina pod sp. zn. 29T/10/2021, str. 3 a str. 5, ktorú predkladal žalovaný vyplýva, že B.
B. k otázkam k jej osobe uviedla, že nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Nevlastní osobné motorové
vozidlo. Je na starobnom dôchodku, jej mesačný dôchodok je 573,10 eur aj s vdovským (na č. l. 92
spisu), a na otázku obhajcu, či má v pláne uhradiť záväzky voči vnukom odpovedala, že by ich uhradila,
ale nemá ako z dôchodku (č. l. 93 spisu). Sám žalovaný v rámci jeho výsluchu na pojednávaní konanom

dňa 23. 01. 2024 potvrdil, že nemá vedomosť o ďalšom majetku B. B.. O tomto majetku nemal vedomosť
ani v čase uzatvorenia darovacej zmluvy.
Darovacouzmluvouzodňa27.03.2019boltedanažalovanéhobezodplatneprevedenýcelýnehnuteľný
majetokvovlastníctveB.B..PodľavyjadreniažalovanéhoB.B.nedostalaúver,anásledneúvernedostal
ani žalovaný (výpoveď žalovaného na č. l. 392, 394 spisu). Nehnuteľnosti mali byť podľa vyjadrenia

žalovaného pritom na neho prevádzané za tým účelom, aby práve žalovaný dostal úver, z ktorého sa
mali vyplatiť žalobkyňa a G. B.. Žalovaný však tvrdil, že do času rozhodnutia súdu v predmetnej veci
úver z banky nedostal.

25. Ukracujúciprávnyúkonniejevočiveriteľovineúčinnývprípade,akjesíceurobenývočiblízkejosobe

(v tomto prípade voči synovi), ak blízka osoba ani pri vynaložení náležitej starostlivosti dlžníkov úmysel
ukrátiť veriteľa nemohla poznať. Podľa judikatúry súdov vyššieho stupňa nemožno pod vynaložením
náležitej starostlivosti rozumieť odkaz na dôveru voči svojej blízkej osobe, napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR z 30. 03. 2017, sp. zn. 5Obdo/4/2016. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi vyžaduje, aby sa pri
právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto

spôsobompresvedčila,žeprávnyúkonneukracujeveriteľadlžníkaavediejuktomu,abynerobilaprávne
úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, ak sa tak nezachová,
musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku,
ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla.26. Súd konštatuje, že nakoľko sa pri ukracujúcom úkone vykonaným medzi blízkymi osobami úmysel
prevádzajúcej osoby ukrátiť svojho veriteľa podľa ustanovenia § 42a ods. 2 druhá veta a ods. 3

Občianskeho zákonníka predpokladá (teda nemusí sa preukazovať), žalovaný, pokiaľ argumentoval,
že pri darovacej zmluve zo dňa 27. 03. 2020 sa nejedná o odporovateľný právny úkon bol povinný
preukázať, že tento (prezumovaný) úmysel B. B. nemohol ani pri vynaložení náležitej starostlivosti
poznať. Súd konštatuje, že už z argumentačnej línie samotného žalovaného je zrejmé, že táto
podmienka v žiadnom prípade nebola naplnená. Žalovaný totiž podľa svojho vyjadrenia na pojednávaní

konanom vo veci dňa 23. 01. 2024 sám po tom, ako mu E. B. povedala, že nechcú nehnuteľný majetok
navrhoval, aby sa v dedičskom konaní všetok majetok postúpil na jeho matku s tým, že matka bude
povinná zaplatiť žalobkyni a G. B. sumu vo výške približne po 95 000 eur. Žalovaný si bol v čase
uzatvorenia darovacej zmluvy vedomý, že jeho matka má záväzok z dedičského konania voči žalobkyni,
pričom práve touto vedomosťou odôvodňoval prevod predmetných nehnuteľností na jeho osobu, a to za
tým účelom, aby mohol dostať od banky úver a z neho vyplatiť žalobkyňu (obsah výpovede žalovaného

na č. l. 391 spisu). Žalovaný si bol vedomý aj toho, že jeho matka žiaden iný majetok, z ktorého
by mohla uspokojiť pohľadávku žalobkyne v čase zrealizovania predmetného úkonu nemala. Tým,
že žalovaný v čase darovania nehnuteľností vedel o záväzku jeho matky voči žalobkyni, a vedel aj
o majetkovej situácii jeho matky samo osobe svedčí o tom, že nemohol splniť podmienku pre odvrátenie
úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu. Podmienka, že žalovaný ani pri náležitej starostlivosti

nemohol poznať úmysel B. B. ukrátiť žalobkyňu (ktorý úmysel sa prezumuje) by mohla byť totiž naplnená
len v takom prípade, keby žalovaný preukázal, že ani pri náležitom zisťovaní (nielen dopytom na svoju
matku, ale aj napr. dopytom aj na tretie subjekty) nemal pri uzatváraní darovacej zmluvy vedomosť
o záväzku jeho matky voči žalobkyni, resp. že napriek vedomosti o tomto záväzku svojej matky mal
zistené,žejehomatkadisponujetakýmmajetkom,ktorýnapriekdanémuprevoduumožňujeuspokojenie

pohľadávok jej veriteľov. Žalovaný však vynaloženie náležitej starostlivosti nepreukázal.
27. Na základe vyššie uvedeného možno zhrnúť, že sú dané všetky zákonné predpoklady podľa
ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu –
darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a B. B. v znení jej dodatku č. 1, keďže v dôsledku tohto
úkonu došlo k ukráteniu žalobkyne. Preto súd výrokom I. tohto rozsudku žalobe žalobkyne, v ktorej

žiadala určiť neúčinnosť tohto právneho úkonu vyhovel.
28. Súd zamietol návrhy na vykonanie dokazovania pripojením trestného spisu vedenom na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn. 29T/10/2021, výsluchom G. B., výsluchom E. B., výsluchom B. B., ako
aj vykonanie dožiadania od spoločnosti Slovak Banking Bureau s.r.o. úplného výpisu z registra vo
vzťahu k B. B. a vo vzťahu k žalovanému. Uvedené (žalobkyňou) navrhované dokazovanie malo

smerovať k preukazovaniu okolností uzatvorenia ukracujúceho právneho úkonu – darovacej zmluvy.
Ako už bolo vyššie uvedené, pokiaľ je právny úkon vykonaný medzi dvoma blízkymi osobami nie je
potrebné preukazovať úmysel prevodcu ukrátiť svojho veriteľa. Bolo by potom nadbytočné vykonávať
dokazovanie, ktoré malo priblížiť okolnosti uzatvorenia darovacej zmluvy (resp. okolnosti po jej
uzatvorení), keďže v tomto prípade sa úmysel B. B. ukrátiť žalobkyňu zo zákona predpokladal. V spore

bol preukázaný nesporný skutkový stav, na základe ktorého možno vo veci rozhodnúť aj bez vykonania
navrhovaného dokazovania na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Súd
preto uvedené návrhy na vykonanie dokazovania s poukazom na čl. 17 základných princípov Civilného
sporového poriadku zamietol.
29. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.
30. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. Žalobkyňa bola v spore úspešná v plnom rozsahu, keďže súd jej žalobe smerujúcej voči žalovanému
vyhovel. Súd preto výrokom II. tohto rozsudku rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyňa má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.Poučenie:

2 49C/78/2022

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).