Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 11T/81/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011258
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Dziak

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2323011258.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaných: 1) Š. O. a 2)

L. R., pre zločin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. f) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1) Š. K. M. G. T. Z. O. H. J. V. Á. K. O. , J. X. O., Z.. XX.XX.XXXX V. U., K. B. X. XXX, K. Z. V.Á.,
Q. J., K. Č. V. V. V. Ú. Ž.,

a

2) L. R. Š. T. Z. R. O. M. J. , J. X. R., Z.. XX.XX.XXXX V. Š., K. B. F. XXX/XX, C. - Č., Q. J.,

sa uznávajú za vinných, že

dňa 11.07.2023 v čase okolo 19:30 hodiny v katastrálnom území obce K. Z. V., v blízkosti jazera V.
na mieste včelárskeho stanovišťa poškodeného T. V., Z. XX.XX.XXXX, K. B. Š., B. Č.. XXXX/XX, z
neobývaného riadne uzamknutého karavanu (prívesu) nachádzajúceho sa v miestnom lese spoločne
odcudzili vyžínač zn. STIHL FS, žltý kompresor zn. STANLEY, menič prúdu z 12 V na 220 V, svetlo na
pohyb s fotovoltaikou, ručnú digitálnu váhu, a to takým spôsobom, že obvinený L. R. s nožíkom vypáčil
plechy v oblasti zámku a vložky na zárubni, čím vyhol jazyk a zámok, následne sa dostali dnu, odkiaľ
vzali označené veci, potom sa presunuli na miesto pred karavan, odkiaľ vzali plastovú nádobu na med,

čím poškodenému T. V., Z.F. XX.XX.XXXX, K. B. Š., B. Č.. XXXX/XX, spôsobili škodu vo výške 456,- eur,
- hoci obžalovaný 1) Š. O. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta, sp. zn.
14T/39/2022 zo dňa 02.01.2023, právoplatný dňa 24.01.2023 za prečin krádeže podľa § 212 odsek 1
písmeno b), písmeno g), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona spolupáchateľstvom,
- hoci obžalovaný 2) L. R. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta, sp. zn.
0T/157/2023 zo dňa 09.07.2023, právoplatný dňa 09.07.2023 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a), písm. b) Trestného zákona,

teda

spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, spôsobili tak malú škodu, čin spáchali
vlámaním, a hoci boli v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdení,

čím spáchaliúmyselný prečin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona
spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa

odsudzujú:

Obžalovaný 1) Š. O.Á.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/79/2023 zo dňa 14.02.2024, právoplatný dňa 14.02.2024, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, s poukazom
na § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, tiež za použitia § 42
ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 1 (jeden) rok a 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný 2) L. R.

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na
§ 37 písm. m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala dňa 08.11.2023 podľa § 234 ods. 1 Trestného
poriadku, pod č. k. X X. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 07.11.2023, obžalobu na obvinených: 1) Š. O. (ďalej

len ,,obžalovaný 1“) a 2) L. R. (ďalej len ,,obžalovaný 2“), pre zločin krádež podľa § 212 ods. 1 písm.
a), písm. b), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e)
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (ďalej len ,,obžaloba“), na
skutkovom a právnom základe bližšie tam špecifikovanom. Skutok je v obžalobe popísaný nasledovne
- obžalovaní dňa 11.07.2023 v čase okolo 19:30 hodiny v katastrálnom území obce K. Z. V., v blízkosti

jazera V.Q. s GPS súradnicami XX,XXXXXXX; XX,XXXXXXX z neobývaného riadne uzamknutého
karavanu (prívesu) nachádzajúceho sa v miestnom lese spoločne odcudzili vyžínač zn. STIHL FS, žltý
kompresor zn. STANLEY, menič prúdu z 12 V na 220 V, svetlo na pohyb s fotovoltaikou, ručnú digitálnu
váhu, a to takým spôsobom, že obvinený L. R. s nožíkom vypáčil plechy v oblasti zámku a vložky
na zárubni, čím vyhol jazyk a zámok, následne sa dostali dnu, odkiaľ vzali označené veci, potom sa

presunuli na miesto pred karavan, odkiaľ vzali plastovú nádobu na med, čím poškodenému T. V., Z.F.
XX.XX.XXXX, K. B. Š., B. Č.. XXXX/XX spôsobili škodu vo výške 480,- Eur, pričom skutku sa dopustili
na poškodenom - osobe vyššieho veku z dôvodu, že s ohľadom na jeho vek a stým spojenú telesnú
konštrukciu neočakávali z jeho strany žiaden odpor,
hoci obvinený Š. O. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 14T/39/2022

zo dňa 02.01.2023, právoplatný dňa 24.04.2023, za prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno b),
písmeno g), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona spolupáchateľstvom,
hoci obvinený L. R. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 0T/157/2023
zo dňa 09.07.2023, právoplatný dňa 09.07.2023 za prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a),
písmeno b) Trestného zákona.Nakoľko súd nevidel priestor pre iný procesný postup, prejednal vec na hlavnom pojednávaní (konkrétne
jeho troch termínoch - 19.12.2023, 02.02.2024 a 20.03.2024), pričom na jeho termíne dňa 20.03.2024
vyhlásil tento odsudzujúci rozsudok.

Pre úplnosť súd uvádza, že vykonal termín hlavného pojednávania dňa 20.03.2024 v neprítomnosti
obžalovaného 2, ktorý svoju neúčasť nijako neospravedlnil (deň predtým bol právoplatne podmienečne
prepustený z VTOS, ako vyplynulo z v úvode termínu hlavného pojednávania dňa 20.03.2024
oboznámených listín - právoplatné uznesenie o podmienečnom prepustení zo dňa 19.03.2024, hlásenie

zmien VTOS z ÚZVJS Hrnčiarovce n/P, aktuálna lustrácia ZVJS ohľadne daného obžalovaného zo dňa
20.03.2024). Súd k takému postupu nevidel procesnú prekážku, a to ani z pohľadu § 252 ods. 2, ods.
3 Trestného poriadku, ktorého procesné podmienky videl súd zo spisu za splnené [(i) vec bolo možno
podľa názoru súdu spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti tohto
obžalovaného, ktorý už skôr pred súdom vo veci vypovedal; (ii) obžaloba bola obžalovanému 2 riadne
doručená, bol na termín hlavného pojednávania riadne a včas predvolaný resp. uvedený termín bral na

vedomie osobne na predchádzajúcom termíne hlavného pojednávania, čiže mal o ňom vedomosť; (iii)
obžalovaný 2 bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti riadne upozornený v
tomto konaní už skôr doručovanom predvolaní na hlavné pojednávanie; (iv) obžalovaný 2 mal možnosť
vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní ako i pred
súdom, kedy obe možnosti využil, taktiež boli z pohľadu súdu dodržané ustanovenia o vyšetrovaní, a

obžalovaný 2 bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania;
(v) v tejto trestnej veci nejde o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica prevyšuje desať rokov, kedy v čase termínu hlavného pojednávania dňa 20.03.2024 nebol
obžalovaný ani vo VTOS a ani vo väzbe, resp. deň predtým bol právoplatne podmienečne prepustený
z VTOS]. Obhajca obžalovaného 2 bol na hlavnom pojednávaní prítomný, práva obžalovaného 2 tak

boli plne/profesionálne hájené aj pri jeho (vedomej a chcenej) neprítomnosti na hlavnom pojednávaní
dňa 20.03.2024.

Pred súdom vykonané dokazovanie. Obžalovaný 1 v rámci svojho výsluchu pred súdom uviedol
(zostručnené), že skutok sa nestal tak, ako je to napísané, lebo na tom mieste nebola žiadna iná osoba.

Dátumpresnenevedeluviesť,alebolotopodvečerokolo19:30hod.,kedysaprinichpristavilpoškodený,
ako boli pri ringlotách, chvíľu postál, akoby na stopke a šiel ďalej. Oni šli k rybníku a potom do maringotky
po tie veci. Obžalovaný 2 pichol nôž do zámku, otočil ho, a obžalovaný 1 otvoril dvere. K rybníku šli
preto, aby si oddýchli, zapálili si. O maringotke obžalovaný 1 vedel asi týždeň, nevedel, komu patrí,
jeho nebola. Pokiaľ ide o tie veci, bola tam váha, vyžíňačka, menič prúdu, svetlo, kompresor, patrili

tomu pánovi, ktorého obžalovaný 1 stretol na polícii, neboli obžalovaného 1. Obžalovaný 2 vedel, že
nepatriaobžalovanému1,nevedelkomupatria.Obžalovaný1nekomunikovalsobžalovaným2predtým,
ako šli do maringotky. Namieste sa nik iný nenachádzal. Ten poškodený išiel na aute okolo, postál
pri nich a šiel ďalej. Ešte sa spýtal, čo tam robia, oni, že nič, a šiel preč. Obžalovaný 1 by nevedel
poškodeného opísať. Rozhodnutie ísť do maringotky padlo, keď sa stretali s obžalovaným 2, ako šiel

na polceste k obžalovanému 1 L. K.. Dohodli sa, že tam idú, nemali totiž príjem a obžalovaný 2 vedel
veci predať. Tú maringotku si tam obžalovaný 1 všimol pri venčení psa. Odniesli tie veci na bicykloch
a zložili u obžalovaného 1 za bránou. Obžalovaný 2 priebežne v procese, ako šli k maringotke, našiel
kupcu menom Marek, písal si s ním. Cez noc boli u obžalovaného 1, ráno to chceli predať. Keď sa
obžalovaný 1 zobudil, obžalovaný 2 tam nebol. Za chvíľu sa vrátil s tým, že bol v obchode. Potom tam

ešte odbehol k tej maringotke, obžalovaný 1 nevie prečo. Veci dali na bicykle a šli to predať, no nestihli
to, nakoľko ich zadržala polícia. Okolie na mieste činu vyzerá tak, že je tam rybník, menšia osada 5-7
domov, kde býva asi 30 ľudí, je tam družstvo, kde chovajú kone, jeden lesík, cesta a koľajnice, kde
chodí nákladná doprava. K jazeru chodia rybári, poľovníci, ľudia tam venčia psov. V čase skutku tam
ale nikto iný nebol. Pri rybníku možno niekto, ale obžalovaný 1 nevie, či ich videli. On nevidel, že by

poškodený vychádzal z maringotky, šiel na aute po betónovej ceste a stretli ho tam ako sú tie ringloty.
Predtým poškodeného nestretol, nemal vedomosť, že je to jeho maringotka, on sa im nepredstavil, mal
aj EČV z iného okresu, nie Šaľa, ako je u nich bežné. S obžalovaným 2 je obžalovaný 1 kamarát.
Komunikovali väčšinou osobne, lebo mobil obžalovaný 1 nemal, niekedy cez Messenger. Obžalovaný
2 šiel za obžalovaným 1, lebo nemal, kde byť, bol dobitý, tak šiel k nemu. Dohodli sa cez notebook

na aplikácii WhatsApp. Prišli k maringotke, okno bolo otvorené, dvere skúsil obžalovaný 1 otvoriť, ale
boli zamknuté alebo zaseknuté. Obžalovaný 2 do zámku pichol nožík a obžalovaný 1 tak otvoril dvere.
Zámok to bol obyčajný, nie visiaci, nevie, aký typ kľúča, pichli by do neho nožík či pero. Pre úplnosť
uviedol, že obžalovaný 2 pichol do zámku nožík, pootočil ním, a obžalovaný 1 tak následne vedel otvoriťdvere. Nevie povedať, prečo takto dvaja otvárali dvere, povedal mu otvor dvere, tak ich obžalovaný
1 otvoril. Nevravel obžalovanému 2, komu veci patria. Ani nemal vedomosť, komu veci patria. Nápad
toto uskutočniť mali obaja, resp. obžalovaný 1 to navrhol a obžalovaný 2 súhlasil. Nevie o tom, že by

obžalovaný 2 vedel o tejto maringotke predtým. Toho psa má obžalovaný 1 asi 2 roky, venčieva ho tam.
Venčievahočastejšie,ajnainýchmiestach.Maringotkajeodbydliskaobžalovaného1asikilometer.Veci
vydával polícii, niektoré hneď, ako ich zadržali, a niektoré až u neho doma. Keď odchádzali z maringotky,
nikoho nestretli , iba jedno auto išlo, také podobné, ale nevie, kto v ňom bol. Nárok na náhradu škody
obžalovaný 1 neuznáva, nakoľko veci boli vrátené.

Obžalovaný 2 v rámci svojho výsluchu pred súdom uviedol (zostručnené), že tri či štyri dni predtým mu
obžalovaný 1 písal, aby s ním išiel po veci. Nakoniec šiel, prišiel k nemu domov do Trnovca nad Váhom,
je to oproti pošte. Myslel si, že mu ide pomôcť preniesť veci, nevedel aké. Obžalovaný 1 mu povedal,
že do maringotky, ktorá je pri jazere V.. Nepovedal mu, koho sú to veci, obžalovaný 2 to neriešil, chcel
obžalovanému 1 pomôcť s ich prenosom. Stretli poškodeného, prišli tam navečer, ale ešte bolo svetlo,

oberali ringloty. Šli na bicykloch, poškodený sa ich pýtal, čo tam robia, obžalovaný 2 mu povedal, že
idú k jazeru. Pri jazere si zapálili cigaretu, potom išli do maringotky, nebola zamknutá. Vzali tie veci,
odnášali to na bicykloch. Cestou preč stretli poškodeného, čiže on mal o tom vedomosť už v ten večer.
Keď ho prvýkrát videli, obžalovaný 2 mu povedal, že idú k jazeru, lebo to bola pravda. Nevšimol si, ako
poškodený vyzerá, nepoznal ho, nevedel by ho opísať. Vie, že mal oranžové auto, zastavil sa s ním pri

nich, a potom odišiel. Obžalovaný 2 nevedel, kto je majiteľom maringotky, ani pri tom jazere nikdy nebol.
Z tých vecí, čo vzali, bola kosačka, lampa, čo je napísane o vydaní vecí, to je pravda. Na druhý deň
ráno po nahlásení krádeže 09:30 hod. to policajti fotili a už 09:40 hod. ich chytili pri dome s popisom
obžalovaného 2. Veci vydal obžalovaný 1, a tam sa obžalovaný 2 dozvedel, že ide o krádež. Obžalovaný
2 mal tie veci predať, lebo vie predať hocičo, má známosti. Na mieste skutku je jazero a rola, možno

kilometer tam nič iné nie je, len role a kúsok lesíka, kde bola tá maringotka. Obžalovaný 2 nevedel
povedať, či v čase skutku sa tam nachádzali iní ľudia v okolí, podľa jeho názoru áno. Poškodeného
stretli tak 30-40 metrov od maringotky, pri strome oberali ringloty. Nevidel, že by poškodený vychádzal
z maringotky, oni stáli, on sa pri nich zastavil, spýtal sa, že čo tam hľadajú, obžalovaný mu povedal,
že idú pri jazero, tak aj bolo, tam si zapálili a následne šli do maringotky. Obžalovaný 1 obžalovanému

2 nepovedal, komu patrí tá maringotka. O tom, že obžalovaného 2 dni vopred obžalovaný 1 v tejto
veci kontaktoval, sú správy v telefóne obžalovaného 2. Keď išiel poškodený späť a oni odchádzali od
maringotky, musel ich vidieť. Určite išiel tam. Je to cesta rozbitá pre jedno auto, išiel pomaly a určite sa
im musel aj vyhýbať. Vtedy im nič nepovedal, tie veci boli staré, už po záruke, obžalovaný 2 nevie, či
boli funkčné. Podľa názoru obžalovaného 2 to bol poškodený, ktorý sa tam vracal späť, nakoľko to bolo

rovnaké auto, čo si on všimol, a je malá pravdepodobnosť, že by v tej lokalite bol niekto iný na rovnakom
aute. S obžalovaným 1 si písavali cez Messenger, prípadne SMS-ky, pričom v tomto prípade to bol
podľa názoru obžalovaného 2 Messenger. Uplatnený nárok na náhradu škody obžalovaný 2 neuznáva,
nakoľko veci boli vrátené; ak poškodenému vznikla iná ujma, obžalovaný 2 vyjadril ochotu ju nahradiť.

Súd postupom podľa § 134 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 270 ods. 2 Trestného poriadku
prehral v rámci dokazovania videozáznam z výsluchu poškodeného T. V., nakoľko ten má v konaní status
obzvlášť zraniteľnej obete [v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) bod 2 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach
trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v príslušnom znení; ide o osobu staršiu ako 75
rokov]. Z predmetného záznamu výsluchu vyplynulo (zostručnené), že dňa 12.07.2023 ráno sa zastavil

vo svojom včelíne (v Trnovci nad Váhom; každý deň tam bol ráno a večer) tak zistil, že búdu/maringotku
má vylomenú, chýbajú mu veci stade, pričom večer predtým dňa 11.07.2023 bolo ešte všetko v poriadku
(odchádzal medzi 19h a 20h, možno cca 19:45 hod.). Keď z maringotky odchádzal, keď sa pohol s
autom, oproti mu šli dva cyklisti a tí, keď ho zbadali, rýchlo zoskočili z bicyklov, otočili sa a šli naspäť.
Keď ich dohonil na betónovej ceste, spýtal sa ich, či tam robia, a oni, že hľadajú rybník. On pamäť na

tváre nemá, pamätal si tie dva bicykle, oba staršie, jeden väčší, druhý menší. Dňa 12.07.2023 zistil, že
mu chýba vyžíňačka, kompresor, menič prúdu, 2 ks fotovoltické články. Vnútri mal aj veľkú sekeru, ale
nespomína si, či ju vtedy mal a schovával ju dovnútra. Škoda mu vznikla cca 500,- eur, išlo o použité veci.
Z následného výsluchu poškodeného T. V. na hlavnom pojednávaní (obhajoba navrhovala osobný
výsluch poškodeného, chcela mu klásť otázky, a nakoľko ten bol v prípravnom konaní vyslúchnutý pred

vznesením obvinenia obžalovaným, súd ho predsa len predvolal za účelom jeho výsluchu na hlavnom
pojednávaní, aby mala obhajoba priestor konfrontovať poškodeného v rámci výsluchu; poškodený pri
svojom výsluchu nežiadal postupovať podľa §262a Trestného poriadku v spojení s § 262 Trestného
poriadku, uviedol, že nepociťuje strach z obžalovaných, ani žiaden nátlak - súd ho teda vyslúchol vprítomnosti obžalovaných) vyplynulo (zostručnené), že to miesto je bývalé smetisko, celé zarastené
agátom, ovocnými stromami a bazou. Je to lesík, v obci K.. Včelín tam má cca 30 rokov s povolením
tamojších hospodárov. Maringotku má vedľa cesty asi 100 metrov, ktorá cesta vedie až k rybníku V..

Stávalo sa, že ľudia, čo netrafili k rybníku, zahli k nemu do včelína. Iné maringotky tam nie sú, len
tá jeho, a natretá tak, aby splývala s prírodou, preto nie je jednoduché ju nájsť, ani pre tých, ktorí ju
hľadajú. Obžalovaných poškodený nepozná, avšak nemá ani pamäť na tváre. V tom čase bola polotma.
Každý deň tam bol ráno a večer, nakoľko bola včelárska sezóna a musel sa starať o včely. Niekedy v
tej maringotke, čo je inak vyradený príves, aj prespával. Je tam obyčajný zámok, bežný človek ho vie

vypáčiť. Nemá na tom železnú závoru. Vždy maringotku zamyká, jedine, že by si odskočil na chalupu,
ktorá je 2 km ďaleko. V ten deň si však neodskočil na chalupu, odrobil si svoje a šiel domov, samozrejme
maringotku zamkol. Niekedy sa stane, že k nemu zablúdia cyklisti, keď hľadajú jazero. On tam má aj
ceduľu, že je tam včelín, aj s upozornením na nebezpečenstvo včiel. Obžalovaní už boli skoro u neho
na včelíne za tou tabuľou, keď sa on odtiaľ pohol autom preč; oni vtedy rýchlo zoskočili z bicyklov, a
keď sa ich pýtal, čo tam robia, povedali, že hľadajú jazierko, čím ho pomýlili (myslel si totiž na základe

toho, že sú odinakiaľ). Že má maringotku vypáčenú, zistil až ráno. Keď odchádzal zo včelína a stretol
týchto dvoch, išiel ešte na chalupu vzdialenú tých cca 2 km, pričom mu vŕtalo v hlave, že boli nejakí
podozriví, tak pri odchode z chalupy cestou domov ešte obišiel včelín v aute, no nezbadal nič zvláštne
a pokračoval domov L. Š.. Mohlo to byť asi 40 minút. Inak mu cesta trvá asi 5 minút autom od chalupy
k včelínu. Je pravda, že neďaleko je osada pri rybníku. Na fotografie, ktoré mu v rámci jeho výsluchu

na hlavnom pojednávaní zo spisu ukázala obhajoba, poškodený uviedol, že mu zmizlo vedro, v ktorom
mal med, bolo také, ako na č. l. 113 (na margo fotografie nádoby na č. l. 113), ale pre poškodeného
hodnotu nemalo, skôr ten med v ňom (o hodnote cca 30,- eur; 6 kg medu x 5,- eur/1 kg). Zmizla mu aj
sekerka ako na č. l. 114, fotovoltické články (jeden so senzorom a svetlom, druhý väčší na svietenie aj
s čerpadlom, keďže to bolo pôvodne na fontánku) v hodnote 100,- eur. Zmizol mu kompresor ako na č.

l. 116 bez príslušenstva, zmizol mu aj menič napätia ako na č. l. 117. Pokiaľ ide o vyžínač na č. l. 118,
poškodenému zmizol trochu odlišný, ale bola to značka Stihl. V to ráno prišiel k maringotke, išiel ju otvoriť
kľúčom, no nešlo to. Horko-ťažko ju otvoril kľúčom a rukou (páčil to rukou). Išiel pozrieť kompresor a
vyžínačku, chýbali, zo stola zmizli fotovoltické články, prázdny bol aj stôl. Zavolal políciu, tá prišla za 30
minút, opísali to a zobrali ho na stanicu v Močenku, kedy medzičasom mu na fotkách ukazovali veci,

ktoré zmizli. Tie osoby stretol na ceste k maringotke, bola polotma. Na tváre pamäť nemá, no do tváre
im videl, ako aj oni jemu. Boli od seba asi 1,5 metra. Stáli s bicyklami na betónovej ploche. Len on sa
ich spýtal, čo hľadajú, a oni, že jazierko, čím ho pomýlili, myslel si, že sú cudzí. Neskôr mu ale napadlo,
že je to podozrivé, preto sa vrátil obehnúť včelín. Podozriví sa mu zdali preto, lebo mali staré bicykle
a neboli turisticky oblečení, ako zvyknú ľudia, ktorí sa tam niekedy ocitnú. Záverom svojho výsluchu

poškodený uviedol, že náhradu škody nežiada. To vedro nebolo nerezové včelárske vedro, ale plastové,
bežné potravinárske. Uviedol tiež, že si nepamätá presne, za koľko (i) kúpil to vedro, ale bežne stojí, tak
do 6,- eur, tiež (ii) za koľko kúpil tú vyžínačku. Pokiaľ ide o menič napätia, podľa jeho názoru ten stojí
približne 70,- eur a nie 30,- eur, ako je uvedené v spise.

Za splnenia procesných podmienok (prítomné procesné strany súhlasili, súhlas neprítomného
obžalovaného 2 nebol potrebný, nakoľko ak v zmysle § 252 ods. 5 Trestného poriadku možno prečítať
zápisnice o výsluchu aj znalcov bez súhlasu neprítomného obžalovaného, čo súd cez § 268 ods. 5
Trestného poriadku primerane vzťahuje aj na spracovateľov odborného vyjadrenia, nevidel súd dôvod,
aby za použitia daného procesného ustanovenia nemohlo byť prečítané aj samotné odborné vyjadrenie)

súdprečítalodbornévyjadrenie(č.l.120)ohľadneoceneniaodcudzených(aneskôrvprípravnomkonaní
po ich dobrovoľnom vydaní poškodenému vrátaných) vecí (výška spôsobenej škody - kvalifikačný znak
trestného činu). Z prečítaného vyplynulo, že plastová včelárska nádoba na med mala hodnotu 30,- eur,
fotovoltika s LED svetlom 100,- eur, kompresor 100,- eur, menič napätia 30,- eur, vyžíňač 200,- eur a
ručná digitálna váha 20,- eur, spolu 480,- eur.

Súd v rámci dokazovania oboznámil aj listinné dôkazy, a to:
- na č. l. 28 až 29 záznam o obmedzení osobnej slobody obžalovaného 2 dňa 12.07.2023, ako osoby
podozrivejztužalovanejtrestnejčinnostivzhľadomnapopisosoby,pričommaluviesť,žesobžalovaným
1odcudzilnáradiezkaravanovéhoprívesuprirybníkuV.(pozn.súdu:čomaluviesťobžalovaný2hliadke

polície a čo tá spísala do tohto záznamu, nebral súd v rámci posudzovania viny do úvahy, nakoľko
na dané neslúži záznam polície, ale iné dôkazy vykonávané pred súdom, napr. výsluch obžalovaných,
svedka poškodeného, zápisnica o obhliadke miesta činu atď., ako je vymenúvané nižšie);- na č. l. 31 až 33 zápisnica o prevzatí a zadržaní podozrivej osoby, konkrétne obžalovaného 2, záznam o
jeho odovzdaní do cely policajného zaistenia; opätovne, ako je uvedené v odrážke vyššie, ide o záznam,
ohľadne obmedzenia osobnej slobody obžalovaného 2, to čo mal ten uviesť polícii, nebral súd v rámci

posudzovania viny do úvahy, ako je uvedené v odrážke vyššie;
- na č. l. 98 zápisnica o vydaní vecí zo dňa 12.07.2023 (o 10:00hod.); plynie z nej, že po zákonných
poučeniach (vrátane zákazu sebainkriminácie) obžalovaný 1 dobrovoľne vydal veci uvedené v skutkovej
vete, t. j. veci odcudzené poškodenému z včelárskej maringotky resp. z jeho včelína, a to plastovú
nádobu na med, fotovoltické články s LED svetlom, kompresor, menič napätia, vyžíňač STIHL, digitálnu

ručnú váhu;
- na č. l. 99 až 100 uznesenie o vrátení predmetných vecí poškodenému, vrátane potvrdenia o vrátení
daných vecí poškodenému;
- na č. l. 101 až 107 zápisnica o obhliadke miesta činu zo dňa 12.07.2023 (09:05hod. - 09:30hod.) s
fotodokumentáciou; plynie z nej (okrem iného), že miesto činu sa nachádza v katastri obce K. Z. pri
mŕtvom ramene V., ide o stanovište včelstiev s karavanovým prívesom, na ktorého dverách v oblasti

zámku sú ohnuté plechy (poškodená je aj korešpondujúca stena prívesu, má ohnuté plechy). Stopy
neboli zaistené žiadne, ani služobný pes použitý nebol;
- na č. l. 108 až 110 kópia (i) trestného rozkazu Okresného súdu Galanta zo dňa 02.01.2023 sp. zn.
14T/39/2022, právoplatný voči obžalovanému 1 dňa 24.01.2023, uznaný za vinného bol z prečinu krádež
podľa § 212 ods. 1 písm. b), písm. g), ods. 2 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §

20 Trestného zákona a bol mu uložený trest povinnej práce, tiež kópia (ii) uznesenia Okresného súdu
Galanta zo dňa 06.07.2023 sp. zn. 14T/39/2022 ohľadne určenia miesta/druhu povinnej práce v zmysle
daného trestného rozkazu; ide o odsúdenie, ktoré je kvalifikačným znakom tu žalovaného trestného činu,
zahrnuté v skutkovej vete tu žalovaného trestného činu (pozn.: súd oproti obžalobe v skutkovej vete
opravil dátum právoplatnosti daného trestného rozkazu na správny dátum - 24.01.2023);

- na č. l. 111 až 112 kópia (i) trestného rozkazu Okresného súdu Galanta zo dňa 09.07.2023 sp. zn.
0T/157/2023, právoplatný voči obžalovanému 2 dňa 09.07.2023, uznaný za vinného bol z prečinu krádež
podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 2 mesiace; tu žalovaného skutku (opätovne krádeže) sa tak mal dopustiť len 2 dni
po tomto právoplatnom odsúdení za krádež, pričom ide o odsúdenie, ktoré je kvalifikačným znakom tu

žalovaného trestného činu, zahrnuté v skutkovej vete tu žalovaného trestného činu; a tiež (ii) výzvy na
nastúpenie do výkonu predmetným trestným rozkazom uloženého trestu;
- na č. l. 113 až 119 výstupy z internetových ponúk na predmety, niektoré uvádzané aj v skutkovej vete
tu žalovaného trestného činu, pričom z daných plynú ceny jednotlivých predmetov;
- na č. l. 124 až 126 hodnotenie obžalovaného 1 z výkonu trestu odňatia slobody spolu so skráteným

výpisom klienta (z 08/2023); ide o neutrálne až pozitívne hodnotenie (príkazy/nariadenia plní, konflikty
nevyvoláva, poriadok si udržiava atď., ku dňu danej správy disciplinárne odmenený/potrestaný nebol);
- na č. l. 127 hodnotenie obžalovaného 1 z obce pobytu (K. Z. V.); všeobecné informácie, nie je im
známe, či sa v obci zdržiava, ani či požíva návykové látky, neevidujú s ním žiadne priestupky;
- na č. l. 129 výpis z evidencie priestupkov obžalovaného 1 za obdobie 07/2020 až 10/2023; 8 záznamov

rôzneho druhu (v cestnej premávke, opakovane proti občianskemu spolunažívaniu, proti majetku,
opakovane na úseku civilnej ochrany);
- na č. l. 130 odpis registra trestov obžalovaného 1 k 17.10.2023; evidované 3 záznamy za rôznorodú
aj úmyselnú trestnú činnosť, kedy posledný tretí záznam je kvalifikačným znakom tu žalovaného
trestného činu (ako bolo už naznačené v riadkoch vyššie, ide o odsúdenie pred Okresným súdom

Galanta sp. zn. 14T/39/2022), naposledy bol vo VTOS pred viac ako 10timi rokmi pred tu žalovanou
trestnou činnosťou, dňa 19.04.2023 mu bol nariadený VTOS, kedy sa neosvedčil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia;
- na č. l. 131 až 133 hodnotenie na obžalovaného 2 z výkonu trestu odňatia slobody spolu so skráteným
výpisom klienta (z 08/2023); ide o neutrálne až pozitívne hodnotenie (príkazy/nariadenia plní, konflikty

nevyvoláva, poriadok si udržiava atď., ku dňu danej správy disciplinárne odmenený/potrestaný nebol);
- na č. l. 134 až 135 správa o povesti obžalovaného 2 z obce pobytu (C.-Č.) k 08/2023; všeobecné údaje
vrátaneosobných/rodinnýchúdajov,informácieopožívanínávykovýchlátokniesúznáme,priestupkovo/
sťažnostne riešený nebol;
- na č. l. 137 až 138 výpis z evidencie priestupkov obžalovaného 2 za obdobie 08/2017 až 10/2023;18

záznamov, všetko v cestnej premávke;
- na č. l. 139 odpis registra trestov obžalovaného 2 k 17.10.2023; evidované 3 záznamy za rôznorodú aj
úmyselnú trestnú činnosť, kedy posledný tretí záznam je kvalifikačným znakom tu žalovaného trestného
činu (ako bolo už naznačené v riadkoch vyššie, ide o odsúdenie pred Okresným súdom Galanta sp. zn.0T/157/2023), pričom prvé odsúdenie je toho času zahladené; tu žalovaného skutku zo dňa 11.07.2023
sa mal dopustiť len 2 dni po právoplatnom odsúdení tiež za krádež dňa 09.07.2023 a v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia v zmysle záznamu č. 2 odpisu registra trestov;

- na č. l. 192 kópia obžaloby podanej dňa 06.11.2023 na obžalovaného 1 na Okresný súd Galanta
a zaevidovanej pod sp. zn. 1T/79/2023, kedy žalovaný skutok sa mal stať/diať od 30.05.2023 do
12.07.2023 (marenie nástupu do VTOS);
- na č. l. 193 až 197 e-mailová komunikácia tunajšieho súdu s Okresným súdom Nitra ohľadne trestných
vecí obžalovaného 2 vedených pred tamojším súdom pod sp. zn. 33T/9/2023 (záznam č. 2 v odpise

registra trestov obžalovaného 2) a sp. zn. 33T/39/2023, vrátane kópií trestných rozkazov z daných
trestných vecí; trestný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/39/2023 je datovaný 29.06.2023 a
skutok právne kvalifikovaný v ňom ako zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona
je časovo vymedzený obdobím 01.11.2022 až 29.06.2023 - skutok je tak vymedzený časovo ešte pred
skutkom,ktoréhosatýkazáznamč.3vodpiseregistratrestovobžalovaného2,právoplatnýk09.07.2023
(ide o odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/157/2023 ako je už uvedené

v riadkoch vyššie), preto súd nevidel súbeh danej trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Nitra
pod sp. zn. 33T/39/2023 s tu žalovaným skutkom datovaným 11.07.2023, a to i napriek tomu, že trestný
rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/39/2023 bol obžalovanému 2 doručený až 04.10.2023 (viď č.
l. 196); v súbehu je trestná vec Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/39/2023 s trestnou vecou vedenou
ako záznam č. 3 v odpise registra trestov obžalovaného 2, nie s tu prejednávanou trestnou vecou;

- na č. l. 222 a 223 hodnotenie obžalovaného 2 z výkonu väzby spolu so skráteným výpisom klienta
(z 11/2023); ide o neutrálne až pozitívne hodnotenie (príkazy/nariadenia plní, konflikty nevyvoláva,
poriadok si udržiava atď., ku dňu danej správy disciplinárne odmenený/potrestaný nebol), v podstate
bez výraznejšej zmeny oproti v riadkoch vyššie uvedenému hodnoteniu z VTOS;
- na č. l. 254 hodnotenie obžalovaného 1 z výkonu trestu odňatia slobody spolu so skráteným

výpisom klienta (z 11/2023); ide o neutrálne až pozitívne hodnotenie (príkazy/nariadenia plní, konflikty
nevyvoláva, poriadok si udržiava atď., ku dňu danej správy disciplinárne odmenený/potrestaný nebol),
v podstate bez výraznejšej zmeny oproti v riadkoch vyššie uvedenému hodnoteniu z VTOS;
- na č. l. 301 až 305 e-mailová komunikácia tunajšieho súdu s Okresným súdom Nitra vo veci vedenej
pred daným súdom pod sp. zn. 33T/39/2023; trestný rozkaz, ktorého kópia bola e-mailom tunajšiemu

súdu zo strany Okresného súdu Nitra zaslaná aj s doložkou právoplatnosti, nadobudol právoplatnosť
dňa 19.12.2023 a bol obžalovanému 2 nariadený VTOS;
- na č. l. 335 až 337 kópia zápisnice o hlavnom pojednávaní v trestnej veci vedenej ohľadne
obžalovaného 1 pred tunajším súdom pod sp. zn. 1T/79/2023 zo dňa 14.02.2024; obžalovaný 1 tam
vyhlásil vinu, ktoré vyhlásenie súd prijal a vyhlásil (v daný deň aj právoplatný) rozsudok, ktorým

obžalovaného 1 uznal za vinného zo skutku datovaného obdobím 30.05.2023 až 12.07.2023 a právne
kvalifikovaného ako marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, pričom súd obžalovanému 1 uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace
s jeho zaradením do ústavu na VTOS s minimálnym stupňom stráženia; s ohľadom na odpis registra
trestov obžalovaného 1 a datovanie tu žalovaného skutku, ide podľa názoru súdu o súbeh trestnej

činnosti;
- na č. l. 339 až 340 aktuálna lustrácia z databázy súdov ohľadne obžalovaného 1 k 15.03.2024; súd
neidentifikoval také prebiehajúce trestné konanie, ktoré by bránilo vyhláseniu rozsudku v tejto trestnej
veci;
- na č. l. 341 odpis registra trestov obžalovaného 1 k 15.03.2024; v podstate bez zmeny oproti

informáciám plynúcim zo staršieho odpisu registra trestov, ako je uvedené už v riadkoch vyššie;
- na č. l. 343 odpis registra trestov obžalovaného 2 k 15.03.2024; v podstate bez zmeny oproti
informáciám plynúcim zo staršieho odpisu registra trestov, ako je uvedené už v riadkoch vyššie, resp.
pribudol záznam týkajúci sa už vyššie uvedeného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Nitra
sp. zn. 33T/39/2023;

- na č. l. 344 až 345 aktuálna lustrácia z databázy súdov obžalovaného 2 k 15.03.2024; súd
neidentifikoval také prebiehajúce trestné konanie, ktoré by bránilo vyhláseniu rozsudku v tejto trestnej
veci;

- aktuálna lustrácia osoby obžalovaného 2 z databázy Zboru väzenskej a justičnej stráže (k 20.03.2024

sa nenachádza v evidencii ZVJS;
- podstatný obsah pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/79/2023; najmä v
rozsahu právoplatného rozsudku zo dňa 14.02.2024; plynú z oboznámeného informácie, ako sú už
uvedené v riadkoch vyššie ohľadne zápisnice z hlavného pojednávania konaného v danej trestnej vecidňa 14.02.2024; aj s ohľadom na odpis registra trestov a datovanie tu žalovaného skutku, ide o súbeh
trestnej činnosti s tu žalovaným skutkom;
- aktuálna lustrácia zo Sociálnej poisťovne ohľadne osoby obžalovaného 1 k 15.03.2024; za ostatné 2

roky bol a je pracovne činný prevažne vo VTOS;
- aktuálna lustrácia zo Sociálnej poisťovne ohľadne osoby obžalovaného 2 k 15.03.2024; od 10/2021
do konca 06/2023 vedený ako SZČO;
- aktuálna lustrácia z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ohľadne osoby
obžalovaného 1 zo dňa 15.03.2024; ako je už uvedené vyššie, ide o 8 záznamov rôzneho druhu;

- aktuálna lustrácia z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ohľadne osoby
obžalovaného 2 zo dňa 15.03.2024; ako je už uvedené vyššie, ide o 18 záznamov.

Súd postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku na termíne hlavného pojednávania dňa
20.03.2024 odmietol vykonať dôkaz navrhnutý
- prokuratúrou v podobe prečítania úradného záznamu policajnej hliadky na č. l. 30, nakoľko okolnosti

dôležité pre rozhodnutie súdu bolo v danom momente, po vykonanom dokazovaní ako je naznačené
vyššie, možno zistiť už skôr vykonanými dôkazmi, kedy úradný záznam vzhľadom na svoju povahu ani
nie je listinným dôkazom, dokumentuje totiž informácie vnímané policajnou hliadkou, ktoré je možné v
trestnom konaní pretaviť do dokazovania len a jedine cez výsluch osôb, ktoré taký záznam spísali.
- obhajobou v podobe nového ohodnotenia poškodenému odcudzených (a v prípravnom konaní neskôr,

po ich dobrovoľnom vydaní, poškodenému vrátaných) vecí, nakoľko okolnosti dôležité pre rozhodnutie
súdu bolo v danom momente, po vykonanom dokazovaní ako je naznačené vyššie, možno zistiť už skôr
vykonanými dôkazmi, a to výsluchom poškodeného a prečítaním odborného vyjadrenia k ohodnoteniu
daných vecí, pričom obhajoba, i keď namietala ohodnotenie vecí počas súdneho konania, nepredstavila
súdu žiadny relevantný dôkaz podporujúci jej tvrdenia o inej (snáď nižšej) hodnote daných vecí.

Pritom nič obhajobe nebránilo také ohodnotenie zaobstarať (aj cez angažovanie odborne spôsobilej
osoby) a prezentovať súdu, nakoľko zoznam relevantných vecí (s ich dostatočnou identifikáciou) bol zo
spisu obhajobe dôverne známy. Obhajoba teda nepredstavila žiadne tvrdenie ani dôkaz také tvrdenie
podporujúce, ktoré by narúšalo prezumpciu správnosti ohodnotenia predmetných vecí v odbornom
vyjadrení odborne spôsobilej osoby na č. l. 120.

Na iných dôkazoch už trvané v relevantnom čase nebolo, resp. ďalej navrhované neboli.

K vine. Berúc do úvahy vyššie uvedené a pred súdom vykonané dokazovanie, za posúdenia jednotlivých
dôkazov osobitne no i v ich vzájomnej súvislosti, je podľa názoru súdu odôvodnený záver ten (bez

akýchkoľvek rozumných pochybností), že žalovaný skutok sa stal, má znaky trestného činu (prečinu,
ako ustálil súd, viď nižšie) a spáchali ho práve obžalovaní v spolupáchateľstve (spoločným konaním, po
ich vzájomnej dohode). Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä (i) výsluch obžalovaného 1,
ktorý popísal aj trestnú činnosť obžalovaného 2 resp. jeho spoluúčasť na danom skutku, (ii) tiež však
aj výsluch obžalovaného 2, ktorý nepopieral svoju účasť, avšak popieral, že by vedel, že ide o krádež

(chcel len pomôcť obžalovanému 1 preniesť veci), a (iii) výsluch poškodeného (pred svojím odchodom
zo včelárskeho stanovišťa tam, neskôr odcudzené, veci mal, pri odchode stretol obžalovaných už za
ceduľou označujúcou jeho včelárske stanovište, inak dobre maskované, kam ľudia nezvyknú chodiť, len
zablúdiť, obžalovaní sa však rýchlo otočili preč, keď ho uvideli, čo aj oni potvrdili, že ho stretli; následne
ráno našiel poškodený maringotku/príves vylomený a veci odcudzené; odcudzené veci popísal, uviedol

hodnotu/škodu celkovo cca 500,- eur), no tiež (iv) výsledok obhliadky miesta činu (v oblasti zámku bolo
na maringotke/prívese viditeľné poškodenie, ohnuté plechy, čo naznačuje nedovolené, za použitia sily
uskutočnené otvorenie uzamknutia). Kvalifikačný znak žalovaného trestného činu v podobe
- prisvojenia si cudzej veci cez jej zmocnenie sa, mal súd za preukázaný tým, že dané obžalovaní v
podstate ani nepopierali (obžalovaný 1 vôbec, obžalovaný 2 tvrdil, že nevedel, že sa podieľa na krádeži)

a veci poškodeného sa u nich našli, dobrovoľne ich vydal polícii obžalovaný 1;
- spôsobenia malej škody mal súd za naplnený (cez oboznámené odborné vyjadrenie k hodnote vecí na
č. l. 120 a aj z vyjadrenia samotného poškodeného; k tomu viď nižšie k rozsahu škody);
-spáchaniačinuvlámanímmalsúdzapreukázanýz(i)výsluchuobžalovaného1(popísal,žeobžalovaný
2 pichol do zámku nožík a spolu tak otvorili dvere na maringotke/prívese), (ii) výsluchu poškodeného

(maringotku/príves zamykal, našiel ju však následne vypáčenú) a z (iii) obhliadky miesta činu (v oblasti
zámku bolo na maringotke/prívese viditeľné poškodenie, ohnuté plechy). Najmä poškodenie plechov v
oblasti zámku dokladuje nedovolené prekonanie uzamknutia maringotky/prívesu, kedy bola použitá ajistá miera fyzickej sily zo strany obžalovaných na prekonanie jej uzamknutia; poškodený, ako uviedol,
maringotku/príves zamykal;
- trestnej recidívy je u oboch obžalovaných zrejmý z odpisu registra trestov a tiež do vyšetrovacieho

spisu zadovážených kópií právoplatných trestných rozkazov - obaja boli za taký čin (právne kvalifikovaný
ako krádež) v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdení.

Pokiaľ ide o rozsah škody, súd mierne upravil skutkovú vetu v prospech obžalovaných, nakoľko sám
poškodený pred súdom uviedol, že plastová nádoba na med ho stála okolo 6,- eur (nie 30,- eur, ako bolo

uvedené v odbornom vyjadrení na č. l. 120, ktoré počítalo zrejme so špeciálnou včelárskou nádobou,
nie obyčajnou potravinárskou nádobou, ktorú používal poškodený); súd teda upravil rozsah škody zo
žalovanej sumy 480,- eur na po vykonanom dokazovaní ustálenú sumu 456,- eur (čo však nemalo vplyv
na právnu kvalifikáciu skutku). Pokiaľ
- poškodený uvádzal, že niektoré položky (veci) ho stáli viacej, než uvádzalo odborné vyjadrenie na č.
l. 120 (napr. uviedol, že menič napätia podľa jeho názoru stojí približne 70,- eur a nie 30,- eur, ako je

uvedené v spise), k danému poškodený nepredložil žiaden doklad, nenavrhol vykonať žiaden dôkaz (a
to ani obžaloba), preto súd v danom ohľade vychádzal z odborného vyjadrenia na č. l. 120.
- obhajoba namietala určenie rozsahu škody cez odborné vyjadrenie na č. l. 120, nepredstavila súdu
žiadny relevantný dôkaz podporujúci jej tvrdenia o inej (snáď nižšej) hodnote daných vecí. Pritom nič
obhajobe nebránilo také ohodnotenie zaobstarať (aj cez prípadné angažovanie odborne spôsobilej

osoby) a prezentovať súdu, nakoľko zoznam relevantných vecí (s ich dostatočnou identifikáciou) bol zo
spisu obhajobe dôverne známy. Ako je už uvedené vyššie, obhajoba nepredstavila žiadne tvrdenie ani
dôkaz také tvrdenie podporujúce, ktoré by narúšalo prezumpciu správnosti ohodnotenia predmetných
vecí v odbornom vyjadrení odborne spôsobilej osoby na č. l. 120.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku ako zločinu podľa § 212 ods. 3 písm. f) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v zmysle obžaloby, s daným sa súd nestotožnil.
Obžaloba uvádzala, že obžalovaní sa skutku dopustili na poškodenom ako osobe vyššieho veku z
dôvodu, že s ohľadom na jeho vek a s tým spojenú telesnú konštrukciu neočakávali z jeho strany
žiaden odpor (jedným z motivačných faktorov protiprávnej činnosti mal byť teda aj vek poškodeného, s

ktorýmmaliobžalovanísubjektívnespájaťmenšíodporzjehostrany).Tentonázorprokuratúravpodanej
obžalobe zdôvodnila tým, že (i) včelárske stanovište je v neobývanej oblasti, ide tam o jediné také
stanovište, (ii) obžalovaní poškodeného videli (a vzhľadom na jeho výzor, keďže sa narodil v roku 1940,
musí byť od pohľadu zrejmý jeho vek), a (iii) obžalovaní sa už niekoľko dní vopred dohadovali, že ,,pôjdu
po veci“, a teda skutok mali vopred naplánovaný ohľadne tohto jediného včelárskeho stanovišťa, a tak

obžalovaní museli mať vedomosť, komu včelárske stanovište patrí. Aj keď súd dáva obžalobe za pravdu,
že tieto obžalobné úvahy obstoja a majú svoje opodstatnenie v rovine dôvodného podozrenia, po pred
súdom vykonanom dokazovaní sa však nepretavili do neochvejnej istoty, že (i) obžalovaní skutočne
vedeli, že poškodený je vlastníkom včelárskeho stanovišťa a vecí v ňom, že (ii) poškodený má viac ako
60 rokov (§ 127 ods. 3 Trestného zákona), a že (iii) motivačným faktorom ich protiprávneho konania bol

aj a práve vek poškodeného, s ktorým spájali menší odpor z jeho strany či väčšie šance na ich úspech
(t. j. že trestný čin bol spáchaný v súvislosti s vekom chránenej osoby). Z vykonaného dokazovania pred
súdom totiž nevyplynulo, že by bol skutok hlbšie vopred plánovaný vo vzťahu k osobe poškodeného
(obžalovaní, ak aj mohli mať dlhšie vedomosť o včelárskom stanovišti, resp. aspoň obžalovaný 1, sa
podľa všetkého stretli a dohodli, že vylúpia maringotku/príves na včelárskom stanovišti, o ktorom mal

vedomosť obžalovaný 1; jednoznačne nemožno z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchov oboch
obžalovanýchapoškodeného,uzavrieť,žebybolskutoknejakhlbšie/dlhodobejšieplánovanýsohľadom
na poškodeného, ostatne, svojou povahou išlo pri tejto krádeži o veľmi jednoduchý modus operandi
- vykradnutie stanovišťa večer po uistení sa, že tam nik iný nie je; tomu nasvedčuje aj ich otočenie
sa, keď uvideli, že od stanovišťa odchádza auto s poškodeným, keďže ich úmysel bol skutok spáchať

v absencii akýchkoľvek iných osôb, než sú oni sami). Tiež z takého dokazovania nevyplynulo, že by
určite obžalovaní vedeli, že poškodený má viac ako 60 rokov (stretli sa tak, že poškodený sedel v
aute, keď ich dohonil na betónovej ceste; nebol prezentovaný žiaden dôkaz, že by niečo o poškodenom
obžalovaní vedeli skôr, pred týmto momentom). Tiež z takého dokazovania nevyplynulo, že ak by aj
mali vedomosť o jeho veku, že by to bol nejaký motivačný faktor na ich strane k spáchaniu trestného

činu - opätovne, svojou povahou išlo o veľmi jednoduchý modus operandi, a to vykradnutie včelárskeho
stanovišťa večer po uistení sa, že tam nik iný nie je; takýto modus operandi nevyžaduje žiaden menší
odpor akéhokoľvek poškodeného (dokonca ani žiadnu jeho chybu spôsobenú prípadným vyšším vekom,
na ktorú by páchatelia čakali, napr. v podobe vyčkávania na moment, kedy poškodený pozabudne učiniťpreventívne opatrenia pred krádežou v podobe uzamknutia maringotky/prívesu), ten tam totiž nie je pri
páchaní trestnej činnosti vôbec prítomný a jeho vek je tak z pohľadu skutku irelevantný, kedy rovnako by
bolo zo strany obžalovaných ako páchateľov postupované, ak by včelárom nebola vyše 80ročná osoba,

ale zdatný mladý 30ročný včelár v plnej sile (jednoducho, ako tomu bolo aj tu, počkali by si, kým na
mieste nik nebude, najlepšie večer). Súd teda nepovažoval kvalifikačný moment v zmysle § 212 ods.
3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona za jednoznačne
preukázaný, preto žalovaný skutok kvalifikoval ,,len“ ako prečin podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b),
ods. 2 písm. b) Trestného zákona páchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Vzhľadom na uvedené súd aj upravil skutkovú vetu.

Pokiaľ ide o formu zavinenia, súd v konaní obžalovaných videl úmyselné zavinenie vo forme priameho
úmyslu [§ 15 písm. a) Trestného zákona] - obžalovaní chceli a aj si cudzie veci prisvojili, pričom tak
spôsobili škodu malú, k veciam sa dostali za pomoci vlámania sa do včelárskej maringotky/prívesu
a obaja spĺňali kvalifikačný znak trestnej recidívy (o predošlej vlastnej trestnej činnosti vedomosť

prirodzene mali).

Oproti skutkovej vete v obžalobe ešte súd túto upravil aj vypustením údaja o GPS súradniciach miesta
skutku, nakoľko tento údaj zo žiadneho pred súdom vykonaného dôkazu nevyplýval. Súd teda vychádzal
z určenia miesta skutku ako miesta v katastrálnom území obce K. Z. V., v blízkosti jazera V. na mieste

včelárskeho stanovišťa poškodeného T. V. - z dokazovania (najmä výsluch poškodeného) vyplynulo,
že iné včelárske stanovište sa tam nenachádzalo, t. j. takto súdom zvolený popis miesta skutku je
dostatočný za zamedzenie jeho zámeny s prípadným iným skutkom.

K trestu. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd nemohol ani u jedného z obžalovaných siahnuť po

alternatívnych trestoch, vzhľadom na ich trestnú minulosť, kedy (i) u obžalovaného 1 k náprave neviedlo
v minulosti ani uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, navyše mu súd tu ukladá súhrnný trest,
ktorý nesmie byť miernejší než tu cez § 42 ods. 1 Trestného zákona zrušovaný skorší nepodmienečný
trest odňatia slobody (§ 42 ods. 2 Trestného zákona), a (ii) obžalovaný 2 sa dopustil tu žalovaného
úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (viď záznam č. 2 v jeho odpise

registra trestov; § 49 ods. 2 Trestného zákona v takom prípade neumožňuje ukladať podmienečný
trest odňatia slobody) a navyše len 2 dni po odsúdení za krádež, ktoré je evidované ako záznam č. 4
jeho aktuálneho odpisu registra trestov. Súd teda siahol po nepodmienečnom trestne odňatia slobody u
oboch. Základná výmera tohto druhu trestu za úmyselný prečin tak, ako ho z vykonaného dokazovania
ustálil súd, bola 6 mesiacov až 3 roky (aj v prípade obžalovaného 1 s poukazom na mnohosť trestnej

činnosti - § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona); súd však pristúpil
k jej úprave v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na rozpätie 1 rok a 4 mesiace až 3 roky,
nakoľko vzhliadol u oboch obžalovaných prevahu priťažujúcich okolností:
- u obžalovaného 1 súd vzhliadol (i) jednu poľahčujúcu okolnosť, a to priznanie sa k trestnej činnosti
a jej úprimné oľutovanie (tento obžalovaný od začiatku pred súdom vypovedal o trestnej činnosti, aj

o spolupáchateľstve obžalovaného 2, v podstate sa priznával k nej, namietal len právnu kvalifikáciu
skutku ako zločinu v zmysle podanej obžaloby; i keď vyslovene sa doznal k trestnej činnosti a
skutok úprimne oľutoval až v rámci záverečnej reči/posledného slova, teda po ukončení dokazovania,
súd má za to, že túto poľahčujúcu okolnosť, vzhľadom na a v spojení s jeho vyjadreniami počas
dokazovania, možno priznať; ostatne, ak by súd po takej jeho záverečnej reči/poslednom slove znova

otvoril dokazovanie z čisto formalistického hľadiska za účelom vypočutia tohto obžalovaného ohľadne
jeho doznania/úprimného oľutovania, ktoré by zrejme nič iné len zopakoval, nešlo by podľa názoru
súdu o hospodárny postup, z hľadiska procesnej hospodárnosti konania súd zvolil cestu priznania tejto
poľahčujúcej okolnosti cez kombináciu vyjadrení obžalovaného v rámci dokazovania v spojení s jeho
výslovným doznaním sa/úprimným oľutovaním trestnej činnosti v záverečnej reči/poslednom slove bez

potreby,,znovaotvárať“dokazovanie)a(ii)dvepriťažujúceokolnosti,atotrestnúminulosťobžalovaného
1 (viď záznamy č. 1 a 2 jeho odpisu registra trestov) a mnohosť trestnej činnosti, kedy súd tu ukladal
súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení
s § 41 ods. 1 Trestného zákona k odsúdeniu cez rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 14.02.2024,
právoplatný v totožný deň, sp. zn. 1T/79/2023 [s ohľadom na odpis registra trestov obžalovaného 1 a tam

posledne zaznamenané právoplatné odsúdenie k 24.01.2023, datovanie skutku v konaní vedenom pred
tunajším súdom pod sp. zn. 1T/79/2023 - 30.05.2023 až 12.07.2023 právne kvalifikovaného ako prečin
marenie výkonu úradného rozhodnutia, a datovanie tu žalovaného skutku dňom 11.07.2023, v prípadetu žalovaného skutku ide o súbeh trestnej činnosti so skutkom prejednaným v trestnej veci právoplatne
skončenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 1T/79/2023];
- u obžalovaného 2 súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť a vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť

v podobe trestnej minulosti obžalovaného (viď napr. záznam č. 2 odpisu registra trestov obžalovaného).
Súd neidentifikoval žiadnu zbiehajúcu sa trestnú činnosť (ako je už uvedené vyššie vo vzťahu ku konaniu
vedenému pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 33T/39/2023, tu žalovaný skutok je nateraz jediným
skutkom spáchaným po 09.07.2023, kedy bol právoplatne obžalovaný 2 odsúdený).
Súd siahol nakoniec u obžalovaného 1 po výmere trestu odňatia slobody 1 rok a 10 mesiacov (teda

mierne pod polovicou do úvahy prichádzajúcej upravenej trestnej sadzby; súd prihliadol na skutočnosť,
že sa doznal k trestnej činnosti a túto oľutoval) a u obžalovaného 2 po výmere 2 roky a 2 mesiace (teda
v strede do úvahy prichádzajúcej upravenej trestnej sadzby; súd bral do úvahy, že tento obžalovaný sa
k tu žalovanej trestnej činnosti nedoznal, vinu odmietal, pričom sa tu žalovanej trestnej činnosti dopustil
len 2 dni po predošlom odsúdení za krádež a tiež v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia). Súd
považuje takto zvolené výmery tu ukladaných nepodmienečných trestov odňatia slobody za primerané

na naplnenie účelu trestu, kedy jemnejšia do úvahy neprichádzala (najmä s ohľadom na trestnú minulosť
obžalovaných) a prísnejšia sadzba potrebná nie je (súdom zvolené výmery trestnej sadzby rozhodne
nie sú zanedbateľné).

Skrze tento rozsudok uložený trest tak v prípade obžalovaného 1 ako i obžalovaného 2 považuje súd

za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci
účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona (po náležitom prihliadnutí na zásady ukladania trestov), a
to aj z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy tak obžalovaného 1 ako aj obžalovaného 2 na
jedincov, ktorí sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebudú (správnosť týchto záverov súdu, v
prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si

toho-ktorého obžalovaného).

Pre úplnosť súd uvádza, že v žalovanom skutku právne kvalifikovanom ako prečin, nevidel ani u jedného
z obžalovaných závažnosť nepatrnú (§ 10 ods. 2 Trestného zákona), najmä s ohľadom na osoby
obžalovaných, ktorý sa tu žalovaného úmyselného trestného činu dopustili ako osoby už v minulosti

súdne trestané (aj za krádež, u obidvoch v relatívne krátkom čase), kedy navyše u obžalovaného 1 išlo
v tomto prípade o mnohosť/súbeh trestnej činnosti a obžalovaný 2 sa tu žalovaného skutku dopustil v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a len 2 dni po predošlom jeho odsúdení v inej trestnej veci
pred tunajším súdom tiež za krádež (viď záznamy č. 2 a 4 odpisu registra trestov obžalovaného 2).

Nakoľko ani jeden z obžalovaných nebol v posledných 10tich rokoch pred tu žalovaným skutkom vo
výkone trestu odňatia slobody, zaradil ich oboch súd na výkon tu ukladaného nepodmienečného trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

K náhrade škody. V čase vyhlásenia tohto rozsudku nebol uplatnený nárok na náhradu škody, preto

výroková časť tohto rozsudku neobsahuje výrok o náhrade škody (k tomu viď s. 4 zápisnice o hlavnom
pojednávanívtejtotrestnejvecizodňa02.02.2024;č.l.328-poškodenýuviedolpredsúdom,ženáhradu
škody už nežiada).

Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného vobžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného
poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného
poriadku),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo

týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).