Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 29, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17C/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717209305
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8717209305.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobkyne A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Daniel Tarbaj, advokát so
sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345, proti žalovanej Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s. so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, právne zastúpená Advokátska
kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, 521 02 Bratislava, IČO: 36 860 662,
o zdržanie sa výkonu záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III.Zrušuje nariadenéneodkladnéopatrenieuznesenímOkresnéhosúduPopradsp.zn.17C/49/2017
z 02.10.2017.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným súdu 25.09.2017 žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D., zapísaným
nalistevlastníctvač.XXXX,bytč.12,na5.poschodí,vovchodeč.1bytovéhodomusúp.č.XXXXnaulici
C. s podielom 6812/429447-in na spoločných častiach, zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom

k pozemku na parcele C-KN parc. č. XXXX/XXX o výmere 689 m2, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria, zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, ako zabezpečenie
zaplatenia pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX E. XXXXXXX X XX z 31.10.2014
uzavretej medzi žalovanou a žalobkyňou. Zároveň žalobkyňa žiadala, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, byt č. 12, na
5. poschodí vo vchode č. 1 bytového domu súp. č. XXXX na ulici C. s podielom 6812/429448-in na

spoločných častiach, zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku na parcele C-KN parc.
č. XXXX/XXX o výmere 689 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Žalobu odôvodnila tým,
že so žalovanou dňa 31.10.2014 uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok
ako zabezpečenie zaplatenia pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX E. XXXXXXXXXX,
predmetomktorejboloposkytnutiesumy80.563,50eur.Predmetomzmluvyjezriadeniezáložnéhopráva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D. zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX bytu č. 12, na
5. poschodí, vo vchode č. 1 bytového domu súp. č. XXXX so spoluvlastníckym podielom na spoločných

častiach a zariadeniach domu pozemku parcela KN-C parc. č. XXXX/XXX s podielom 6812/429448
o výmere 684 m2. Žalovaná neoprávnene zosplatnila úver v rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka.
Oprávnenie veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky platí do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky po vzniku omeškania. V oznámení o vyhlásení mimoriadnejsplatnosti veriteľ neuviedol, so splatnosťou ktorej splátky bol dlžník v omeškaní, ani do splatnosti ktorej
splátky si svoje právo uplatnil, uviesť tieto informácie je esenciálnou povinnosťou veriteľa.

2. Podaním doručeným súdu 14.03.2018 žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že
by predmetom bol aj žalobný petit o určenie, že zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok ako zabezpečenie splatenia pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z úveru poskytnutého na
základe zmluvy o úvere č. 2906661103 a 2906661306 uzatvorená dňa 31.10.2014 medzi žalobkyňou
a žalovanou je neplatná. Uznesením z 15.05.2018 súd pripustil zmenu žaloby v časti žalobný petit

v zmysle návrhu žalobkyne.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobnému návrhu potvrdila, že dňa 07.11.2014 s dlžníkom A. F. uzatvorila
zmluvu o úvere č. 2906661, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý medziúver vo výške 49.100,-- eur.
V zmysle čl. VI tejto zmluvy o úvere jedna zo zábezpek zmluvy o úvere je zmluva o zriadení záložného
práva na nehnuteľný majetok. Žalovaná uzatvorila na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere so

žalobkyňou A. B. a dlžníkom A. F. zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa
07.11.2014, predmetom ktorej je záloh byt č. 12, na 5. poschodí, vo vchode č. 1 v bytovom dome súp.
č. XXXX v k. ú. D., spolu s prislúchajúcim podielom 6812/429448 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu a pozemku.

4. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanej,
aby sa zdržala výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v katastrálnom území D., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, byt č. 12 na 5. poschodí vo vchode č. 1
bytového domu súp. č. XXXX na ulici C. s podielom 6812/429448 na spoločných častiach, zariadeniach
domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku na parcele C-KN parc. č. XXXX/XXX o výmere 689 m2

- zastavané plochy a nádvoria.

5. Súd vo veci uznesením z 02.10.2017 uložil žalovanej, aby sa zdržala výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese D., obci D. katastrálne územie D.,
zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, byt č. 12 na 5. poschodí vo vchode č. 1 bytového domu súp. č.

XXXX na ulici Ústecko-Orlická s podielom priestoru 6812/429448 na spoločných častiach, zariadeniach
domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku na parcele C-KN parc. č. XXXX/XXX o výmere 689 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria odo dňa doručenia uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

6. Krajský súd v Prešove uznesením z 09.01.2018 potvrdil uznesenie o nariadení neodkladného
opatrenia.

7. Žalobkyňa sa v replike nevyjadrila.

8. Žalovaná sa v duplike nevyjadrila.

9. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne na podanej žalobe trval. Uviedol, že vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti má svoje limity určené v § 565 Občianskeho zákonníka s tým, že sa môže využiť
iba do splatnosti najbližšej splátky. Nie je zrejmé, pre nezaplatenie ktorej splátky pristúpila žalovaná

k vyhláseniu splatnosti. Zmluva o úvere neobsahuje údaj o dobe trvania konečnej splatnosti úveru.
Uviedol, že zmluva o úvere neobsahuje údaje o dobe trvania konečnej splatnosti, celkových nákladov,
ktoré je povinný dlžník žalovanej zaplatiť. Zmluva o úvere je minimálne neplatná v časti, v ktorej sa žiada
plnenie, ktoré tam uvedené nie je. Nadväzne na zmluvu o úvere považuje za neplatnú zmluvu o zriadení
záložného práva. Poukázal na dôvod neplatnosti zmluvy o úvere, neurčitosť zmluvy a v tejto súvislosti

na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C 26/2013. V čase podpisu zmluvy dlžník nemohol vedieť
aký ekonomický dopad bude mať podpísanie zmluvy. Reálne splácanie úveru malo byť do roku 2044.
Zmluva o úvere je kombináciou medziúveru, stavebného úveru, pričom táto vzájomná previazanosť je
veľmi ťažko pochopiteľná z textu zmluvy.

10. Žalobkyňa na pojednávaní na podanej žalobe trvala, súhlasila s vyjadrením právneho zástupcu.
K zmluve o úvere uviedla, že spočiatku s dlžníkom plnili záväzky titulom zmluvy o úvere. Následne
v dôsledku finančných problémov prestali úver splácať.11. Zástupca žalovanej na pojednávaní so žalobou nesúhlasil, žiadal žalobu zamietnuť. Zmluvu o úvere
považoval za platnú, táto obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 497 a nasledujúcich Obchodného
zákonníka. V zmluve nie je uvedená celková doba splatnosti, nakoľko sa na ňu nevzťahuje zákon

o spotrebiteľských úveroch. Dlžník A. F. nesplnil úhradu splátky za mesiac jún 2016 aj napriek
nasledujúcim dvom upomienkam. Po prvej upomienke žalobkyňa vykonala splátku, ale iba čiastočne
vo výške 24,55 eur. Žalobkyňa meškala s úhradou minimálne jednej splátky viac ako tri mesiace,
čiže boli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Záložná zmluva obsahuje
všetkyobligatórnenáležitosti:určeniezmluvnýchstrán,vymedzeniezálohu,konkretizáciuzabezpečenia

pohľadávky, najväčšiu hodnotu istiny, v ktorej sa pohľadávka zabezpečuje do výšky 49.100,-- eur.

12. Súd prvej inštancie vo veci rozsudkom takto rozhodol:
„Žalobu zamieta.
Zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 17C/49/2017 z
10.04.2018.

Priznáva žalovanej voči žalobkyni právo náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

13. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Odvolací súd uznesením zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

14. Pojednávania vo veci sa nezúčastnili žalobkyňa a žalovaná, u ktorých súd mal riadne vykázané
doručenie predvolania na pojednávanie. Žalobkyňa neúčasť ospravedlnila, nežiadala pojednávanie
odročiť. Žalovaná neúčasť ospravedlnila, žiadala pojednávať v jej neprítomnosti. V zmysle § 180
Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalobkyne a žalovanej.

15. Právny zástupca žalobkyne na podanej žalobe trval. Vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu
poukázal na skutočnosť, že je dôvodné skúmanie obsahu samotnej úverovej zmluvy. Poukázal na
rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý sa vyjadril, že neprijateľné zmluvné dojednanie predstavuje
dojednanie o spôsobe určenia dlžného úroku s tým, že zmluva dovoľuje duplicitné úročenie tej istej

istiny. Žalobkyňa v predmetnom byte býva, má iba predmetné obydlie, nemá možnosť zabezpečiť si
iné bývanie. Má zrejme vedené exekučné konanie proti nej ako povinnej titulom záväzku vo vzťahu
k žalovanej. Žalobkyňa pracuje v Tatravagónke a.s. na technickej pozícii, má stredoškolské vzdelanie.

16. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 28.10.2019 uviedla, že zmluva o úvere č. 2906661306 je

platným právnym úkonom, obsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného
zákonníka. Prípadná klauzula o nároku žalovanej na úrok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko uplatnený nárok veriteľa na
zmluvný úrok za úver od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich reálneho vrátenia vyplýva
priamo z Obchodného zákonníka. Zosplatnenie úveru zároveň nepredstavuje sankčný mechanizmus.

Zosplatnenie je výslovným právom na ochranu veriteľa v prípade, ak si dlžníci neplnia povinnosti
riadne a včas a je zjavné, že veriteľ sa nemôže domôcť svojho plnenia. Splatnosťou úveru nezaniká
povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za
ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Od mimoriadneho zosplatnenia úveru od 13.02.2017
k dnešnému dňu žalobkyňa poukázala celkovo v prospech pohľadávky zo zmluvy o úvere úhrady

v celkovej výške 500,-- eur. Celková výška pohľadávky pritom k dnešnému dňu 28.10.2019 predstavuje
63.483,50 eur.

17. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom z 30.10.2019 takto:
„I. Žalovaná j e p o v i n n á zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zmluvy o

zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 31.10.2014 uzavretou na zabezpečenie zmluvy
o úvere č. 2906661 1 03 a 2906661 3 06 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D. zapísaným na
LV č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad a to:
bytu č. 12 na 5. poschodí vo vchode č. 1 bytového domu súp. č. XXXX na ulici Ústecko-
Orlická so spoluvlastníckym podielom 6812/429448 na spoločných častiach, zariadeniach domu a

spoluvlastníckym podielom k pozemku - parcela KN-C parc. č. XXXX/XXX o výmere 689 m2 - zastavané
plochy a nádvoria.
II. P r i z n á v ažalobkyni voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“18. Proti rozsudku žalovaná podala odvolanie. Odvolací súd potvrdil rozsudok. Proti rozsudku
odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Dovolací súd rozhodol:

„Rozsudok Krajskéhéo súdu v Prešove z 28. januára 2020 sp. zn. 3Co/166/2019 z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie.“

19. Odvolací súd uznesením z 19.01.2023 rozhodol:
„Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“

20. Podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa
povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie,
schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

21. Po opätovnom rozhodnutí odvolacieho súdu podaním zo dňa 17.03.2023 žalobkyňa vzniesla

námietku premlčania z dôvodu, že uplynula doba viac ako troch rokov. Poukázala na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/28/2022 zo dňa 19.01.2023.

22. V podaní zo dňa 12.02.2024 žalobkyňa uviedla, že nespochybňuje ustanovenie § 151j ods. 1
Občianskeho zákonníka alebo § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. V predmetnom prípade však

dochádza ku konfliktu dvoch práv, a to práva na uspokojenie pohľadávky a práva na obydlie. Nevyhnutné
z tohto dôvodu je posúdenie primeranosti a proporcionality výkonu záložného práva, ktoré musí byť
ako každý iný výkon práv v súlade so zásadou dobrých mravov. Poukázala na skutočnosti, že doposiaľ
nedošlokplatnémuzosplatneniuúveru,t.j.včaserozhodovaniasúduvtomtokonanísastálejednáotzv.
živý úver. Samotný výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby má predstavovať prostriedok

ultima ratio aj vo vzťahu k sume omeškaných splátok. Žalovaná doposiaľ neuviedla, či a v akom
rozsahu je dlžník z úveru A. F. v omeškaní. Primeranosť výkonu záložného práva je nutné posudzovať
s prihliadnutím na to, či v tom-ktorom prípade nie je možné domôcť sa vymoženia pohľadávky aj
iným, menej inváznym spôsobom, a to priamo vo vzťahu k dlžníkovi. Je potrebné vykonať ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Poukazovala na skutočnosť, že strata rodinného obydlia môže

vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej
situácia. Je legitímne považovať za neprijateľnú nielen zmluvnú podmienku o neprijateľnom plnení,
ale aj podmienku, ktorá za nedostatočne transparentných podmienok takéto plnenie umožní vymôcť.
Touto podmienkou je práve s poukazom na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ C-598/21 klauzula o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a o spôsobe výkonu záložného práva článku IX. omeškanie, bod

9.3. a článku X. Mimoriadna splatnosť, bod 10.1. zmluvy o úvere č. 2906661 1 03 zo dňa 31.10.2014,
ako aj v článku IV. Výkon záložného práva Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok
zo dňa 31.10.2014. S poukazom na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/117/2020 zo dňa 24.08.2022 navrhla pripustiť rozšírenie žaloby o alternatívny petit:
„Žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa Zmluvy

o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 31.10.2014 uzavretou na zabezpečenie
Zmluvy o úvere č. 2906661103 a 2906661306 na základe Oznámenia o začatí výkonu záložného
práva zo dňa 07.03.2017 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. D. zapísaným na LV č. XXXX na
Okresnom úrade odborkatastrálny Poprad, a to: bytu č. 12 na 5. poschodí vo vchode č. 1 bytového
domu súp. č. XXXX na ulici Ústecko-Orlická so spoluvlastníckym podielom 6812/429448 na spoločných

častiach, zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku – parcela KN-C parc. č. XXXX/
XXX o výmere 689 m2 - zastavané plochy a nádvoria.“

23. Uznesením na pojednávaní dňa 15.03.2024 súd pripustil alternatívny žalobný petit v znení:
„Žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zmluvy o zriadení

záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 31.10.2014 uzavretou na zabezpečenie zmluvy o úvere
č. 2906661103 a č. 2906661306 na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa
07.03.2017 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D. na LV č. XXXX na Okresnom úrade odbor
katastrálny Poprad a to bytu č. 12, na 5. poschodí vo vchode č. 1 bytového domu súp. č. XXXX, na
ulici Ústecko-Orlická so spoluvlastníckym podielom 6812/429448 na spoločných častiach, zariadeniach

domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku – parcela KN-C par. č. XXXX/XXX o výmere 689 m2 –
zastavané plochy a nádvoria.“24. Podaním zo dňa 29.02.2024 žalovaná uviedla, že v konaní pod sp. zn. 11Csp/93/2019, v
ktorom žalovaná ako žalobca žaluje dlžníka z úverovej zmluvy A. F., žaloba bola zamietnutá z
dôvodu, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo strany žalobcu bolo neurčité, čo spôsobilo jeho

neplatnosť. Žalovaná v tomto smere poukázala na skutočnosť, že si neuplatňuje výkon záložného práva
dobrovoľnou dražbou na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 07.03.2017.
Túto skutočnosť, že žalovaná vykonáva záložné právo na základe oznámenia zo dňa 07.03.2017,
žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala. V konaní sp. zn. 11Csp/93/2019, bol súd povinný
ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok v úverovej zmluve. Súd prvej inštancie v danom

konaní neprijateľnosť zmluvných podmienok skúmal a nedospel k záveru, že by sa v úverovej zmluve
nachádzali neprijateľné zmluvné podmienky. Dané konanie je právoplatne ukončené a súdna kontrola
neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o úvere už bola vykonaná. Žalovaná má za to, že je
nezmyselnéskúmaniezmluvnýchpodmienokzozmluvyoúvere,vktorejžalobkyňaaninebolazmluvnou
stranou, pričom zmluvnými stranami úverovej zmluvy bola žalovaná a A. F.. Žiadny výkon záložného
práva zo strany žalovanej nie je realizovaný. Žalovaná tak považuje alternatívny petit za nevykonateľný

a zbytočný. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/117/2020 zo dňa
24.08.2022 je celkom zrejmé, že pôvodná žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zákazu výkonu záložného
práva neobmedzene do budúcna, je za súčasného skutkového a právneho stavu právne neudržateľná, a
zo stanoviska žalobcu zo dňa 12.02.2024 vôbec nevyplývajú žiadne nové argumenty a dôkazy, ktoré by
boli spôsobilé tento právny stav zmeniť. Čo sa týka zohľadňovania úrovne bonity žalobkyne ako dlžníka

pred uzavretím zmluvy, žalovaná zdôraznila, že zmluva o úvere bola uzatvorená medzi žalovanou a
dlžníkom F., nie žalobkyňou. Teda žalobkyňa nebola dlžníkom tak, ako to nesprávne uvádza odvolací
súd, ale bola záložcom, ktorý ručil dlžníkovi svojou nehnuteľnosťou. Žiaden právny predpis neurčuje
banke povinnosť skúmania bonity záložcu. Žalobkyňa sa so žalovanou nedohodla na využití práva
upraveného v § 565 Občianskeho zákonníka. Uvedené nebolo upravené v záložnej zmluve ale v zmluve

o úvere, ktorej žalobkyňa nebola účastníkom, teda súd nemá čo v danom prípade posudzovať danú
podmienku. Bez ohľadu na to, čo sa týka využitia práva upraveného v § 565 Občianskeho zákonníka v
úverovej zmluve, súd v konaní sp. zn. 11Csp/93/2019 uviedol, že nepopiera, že podľa ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka žalobkyňa nemohola vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, nakoľko to bolo dohodnuté
vo všeobecných zmluvných podmienkach, však musia byť splnené zákonné podmienky.

25. Po rozhodnutí dovolacieho súdu sa pojednávania vo veci nezúčastnila žalobkyňa a žalovaná,
u ktorých súd mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie. Neúčasť ospravedlnili,
nežiadali pojednávanie odročiť. V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd pojednával v
neprítomnosti žalobkyne a žalovanej.

26. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní na podanej žalobe trval. Poukázal na alternatívny
žalobný petit, taktiež na doterajšie vyjadrenia a na aktuálnu rozhodovaciu prax Súdneho dvora
Európskej únie v oblasti spotrebiteľského práva. Vzhľadom na závery vyplývajúce z rozsudku vo veci
C 598/21 považoval zmluvné podmienky, na základe ktorých veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva,

za neprijateľné. Nereflektujú princíp primeranosti, proporcionality a subsidiarity vo vzťahu k výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Je nesporné, že záložným právom zaťažené nehnuteľnosti
sú obydlím žalobkyne, pričom doposiaľ zo strany žalovanej nebola špecifikovaná výška dlhu, pre
ktorý pristúpila k výkonu záložného práva, ako ani zostatok úveru. Úver je stále živý, nie je možné
za súčasného stavu nehnuteľnosti vydražiť formou dobrovoľnej dražby. Oznámenie o začatí výkonu

záložného práva zo dňa 07.03.2017 je nezákonné. Ak súd vzhliadne na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie C598/21 posúdi zmluvné ustanovenia, či už o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ako aj o
možnosti výkonu dobrovoľnej dražby za neprijateľné, je možné meritórne rozhodnúť o celkovom zdržaní
sa výkonu záložného práva. Pokiaľ žalovaná poukazovala na upustenie od dražby, uviedol, že došlo
k tomuto iba zo strany dražobnej spoločnosti. Predmetné oznámenie, ktoré je zapísané v poznámke

na liste vlastníctva je úkonom priamo zo strany žalovanej, pričom na základe daného oznámenia môže
kedykoľvek akákoľvek dražobná spoločnosť realizovať priamo úkon dražby. Hoci zo strany žalovanej
dochádza k popieraniu vlastného konania vo vzťahu k realizácii dobrovoľnej dražby, samotný zápis na
liste vlastníctva tomu nenasvedčuje, preto nárok je dôvodný. Z listín predložených žalovanou vyplýva, že
záložný veriteľ navrhovateľ dražby upustil od dražby z dôvodu, pre ktoré to bol povinný urobiť v zmysle

§ 19 ods. 1 písm. d) zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý mu prikazuje upustiť od dražby v prípade,
ak má za to, že nie sú splnené podmienky v zmysle § 13 a § 17 citovaného zákona. K upusteniu od
dražby došlo pred samotným vydaním neodkladného opatrenia, napriek tomu neodkladné opatrenie
bolo vydané. Zo samotného listu vlastníctva vyplýva poznámka, že žalovaná naďalej má úmysel viesťvýkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalobný petit vychádza výhradne zo skutočností,
ktoré sú uvedené na liste vlastníctva, nesmeruje teda k neobmedzenému zdržaniu sa výkonu záložného
práva, avšak vo vzťahu ku konkrétnemu výkonu záložného práva, ktoré žalovaná strana iniciovala

oznámením zo dňa 07.03.2017. Zmluvné klauzuly či už o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru alebo
o začatí výkonu záložného práva vzhľadom na formulácie a obsah, predstavujú neprijateľné zmluvné
podmienky. Navrhol ex offo preskúmať zmluvné klauzuly špecifikované v písomnom podaní, pričom súd
vzhliadne neprijateľnosť a potom odpadá akákoľvek možnosť či už vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru a následný výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou.

27. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní poukazovala na doterajšie vyjadrenia, žiadala žalobu
zamietnuť. Čo sa týka zosplatnenie úveru, k tomuto došlo preto, že dlžník nesplácal riadne úver. Nakoľko
zosplatnenie nemalo všetky náležitosti, súd v konaní sp. zn. 11Csp/93/2019 dospel k záveru, že nedošlo
k riadnemu zosplatneniu úveru, teda dlžník mal úver riadne splácať. K námietke právneho zástupcu
žalobkyne uviedla, že poznámka uvedená na príslušnom liste vlastníctva nie je dôkazom o tom, že

žalovaná vykonáva záložné právo. Žalovaná prostredníctvom dražobnej spoločnosti od dražby upustila.
Poukázala na listinný dôkaz o upustení od dražby zo dňa 16.08.2017. Zo strany žalovanej neboli a
nie sú vykonávané žiadne právne úkony smerujúce k realizácii záložného práva a to aj s poukazom
na rozhodnutie súdu vo veci sp. zn.11Csp/93/2019. Oznámenie o upustení od vykonania dražby je
skutočnosť verejne známa z Notárskeho registra, z Obchodného vestníka, z úradnej tabule obce, bolo

to oznámené dlžníkovi aj vlastníkovi. Výkon záložného práva reálne nie je možné vykonať, lebo na
základe predmetného oznámenia už bolo upustené od výkonu dražby. Pokiaľ by malo dôjsť k novej
dražbe, muselo by sa predložiť nové oznámenie o výkone dražby na základe toho oznámenia by sa
mohla vykonávať dražba. Petit žaloby je absolútne nevykonateľný, lebo k výkonu záložného práva zo
strany žalovanej nedochádza. Nebol preukázaný úmysel žalovanej pokračovať vo výkone záložného

práva. Aj na základe toho, že poznámka na liste vlastníctva má informatívny charakter, návrh na výmaz
môže podať aj samotná žalobkyňa.

28. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany,
a to: výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, žalobkyne, právneho zástupcu žalovanej, listinnými

dôkazmi: zmluvou o úvere č. 2906661103, dodatkom č. 1 k zmluve o úvere, zmluvou o zriadení
záložného práva z 31.10.2014, listom vlastníctva č. XXXX, oznámením o vyhlásením mimoriadnej
splatnosti, výpisom z účtu zosplatneného medziúveru, všeobecnými poistnými podmienkami pre životné
poistenie, rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 11Csp/93/2019 z 29.11.2021, oznámením
o dražbe z 14.09.2017, oznámením o upustení od dražby z 16.08.2017, listom vlastníctva č. XXXX,

výpisom z účtu úveru dlžník A. F., výpisom z Notárskeho centrálneho registra dražieb, výpisom
z Obchodného vestníka a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých
súd zistil skutkový stav:

29. Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad súd zistil,

že výlučný vlastník nehnuteľnosti pozemku parcela reg. C parc. č. XXXX/XXX o výmere 689 m2
v spoluvlastníckom podiele 6812/429448 a bytu č. 12 nachádzajúcom sa na 5. poschodí vo vchode
č. 1 je v podiele 2/3-tiny žalobkyňa a v podiele X/X-XXX A. F., nar. XX.XX.XXXX. Taktiež sú
podieloví spoluvlastníci podielu priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastníckom podiele k pozemku vo výške 6812/429448.

30. Dňa 31.10.2014 A. F. a žalovaná uzatvorili zmluvu o úvere č. 2906661103, na základe ktorej
bol poskytnutý dlžníkovi medziúver vo výške 49.100,-- eur s tým, že po splnení všetkých zmluvných
podmienok sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného
sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške cca 29.034,55

eur. Úroková sadzba medziúveru bola dohodnutá vo výške 3,99 % p. a., výška mesačnej splátky úroku
z medziúveru 163,26 eur. Počet mesačných splátok, ktoré je potrebné uskutočniť na splnenie podmienky
pridelenia cieľovej sumy je 223. V čl. X bod 10.1 zmluvy je dohodnuté, že veriteľ má právo vyhlásiť
mimoriadnusplatnosťceléhozostatkuúveruspríslušenstvompredohodnutúlehotusplatnosti,t.j.veriteľ
má právo požadovať zaplatenie celého zostatku úveru a príslušenstva a dlžník je povinný celý zostatok

úveru s príslušenstvom zaplatiť.

31. Dňa 31.10.2014 bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok. Ako
záložný veriteľ vystupuje žalovaná a záložcovia A. F., nar. XX.XX.XXXX a žalobkyňa. Predmetom zmluvyo zriadení záložného práva je nehnuteľnosť a to byt č. 12 na 5. poschodí vo vchode č. 1 v bytovom
dome blok G. na ulici C. v Poprade s podielom priestoru 6812/429448. Výška úveru poskytnutého
veriteľom predstavuje sumu 49.100,-- eur a táto istá suma je súčasne zmluvnými stranami považovaná

za najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka záložného veriteľa zabezpečuje.

32.Vkonanížalovanápredložilaprehľadsplátokúveruzostranydlžníka.Podľatvrdeniažalovanejdlžník
bol v omeškaní s plnením splátky za mesiac jún 2016. Následne listom z 13.02.2017 žalovaná oznámila
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a žiadala dlžníka o vrátenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva,

spolu vo výške 50.675,72 eur. Oznámenie prevzal dlžník A. F. 17.02.2017 a žalobkyňa 22.02.2017.

33. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

34. Podľa § 7 ods. 3 zákona 310/1992 Zb. o stavebnom sporení účinného k 31.10.2014, zmluva o
stavebnom úvere musí obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi,
b) úrokovú sadzbu stavebného úveru,

c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,
d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,
e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,
f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

35. Podľa § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 31.10.2014,
spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je
nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.

36. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

37. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

38. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo

zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

39. Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí
pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

40. Podľa § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia
hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje
hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

41. Podľa čl. X bod 10.1. zmluvy o úvere č. XXXXXXX-X-XX, veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti, t. j. veriteľ má
právo požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom a dlžník je povinný celý zostatok
úveru s príslušenstvom zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti úveru, predovšetkým v prípade ak je
dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru po

dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy
o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako tri mesiace.42. Žalobkyňa sa po pripustení zmeny žaloby v časti alternatívny petit domáhala, aby súd rozhodol
o uložení povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v okrese D., obci D. katastrálne územie D., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, byt č. 12, na 5.

poschodí, vo vchode č. 1 bytového domu súp. č. XXXX na ulici C. s podielom priestoru 6812/429447
na spoločných častiach, zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku na parcele C-KN
parc. č. XXXX/XXX o výmere 689 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zriadeného Zmluvou
o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, ako zabezpečenie zaplatenia pohľadávky so zmluvy
o úvere č. XXXXXXX X XX E. XXXXXXX X XX z 31.10.2014 uzavretej medzi žalovanou a žalobkyňou.

Alternatívne o uložení povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
podľa zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 31.10.2014 uzavretou na
zabezpečenie zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX E. H. XXXXXXXXXX na základe oznámenia o začatí
výkonu záložného práva zo dňa 07.03.2017 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D. na LV č.
XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad a to bytu č. 12, na 5. poschodí vo vchode č. 1
bytového domu súp. č. XXXX, na ulici C. so spoluvlastníckym podielom 6812/429448 na spoločných

častiach, zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku – parcela KN-C par. č. XXXX/
XXX o výmere 689 m2 – zastavané plochy a nádvoria.

43. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
v súlade s právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti, na ktoré

strany sporu poukázali po rozhodnutí odvolacieho a dovolacieho súdu, súd dospel k záveru, že žalobe
nemožno vyhovieť.

44. Nebolo sporné, že dňa 31.10.2014 A. F. a žalovaná uzatvorili zmluvu o úvere č. 2906661103,
na základe ktorej bol poskytnutý dlžníkovi medziúver vo výške 49.100,-- eur s tým, že po splnení

všetkých zmluvných podmienok sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na
účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške
cca 29.034,55 eur. Úroková sadzba medziúveru bola dohodnutá vo výške 3,99 % p. a., výška mesačnej
splátky úroku z medziúveru 163,26 eur. Počet mesačných splátok, ktoré je potrebné uskutočniť na
splnenie podmienky pridelenia cieľovej sumy je 223. V čl. X bod 10.1 zmluvy je dohodnuté, že veriteľ

má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom pre dohodnutú lehotu
splatnosti, t. j. veriteľ má právo požadovať zaplatenie celého zostatku úveru a príslušenstva a dlžník je
povinný celý zostatok úveru s príslušenstvom zaplatiť.

45. Dňa 31.10.2014 bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok. Ako

záložný veriteľ vystupuje žalovaná a záložcovia A. F., nar. XX.XX.XXXX a žalobkyňa. Predmetom zmluvy
o zriadení záložného práva je nehnuteľnosť a to byt č. 12 na 5. poschodí vo vchode č. 1 v bytovom dome
blok G. na ulici C. v Poprade s podielom priestoru 6812/429448. Výška úveru poskytnutého veriteľom
predstavujesumu49.100,-euratátoistásumajesúčasnezmluvnýmistranamipovažovanázanajvyššiu
hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka záložného veriteľa zabezpečuje.

46.Vkonanížalovanápredložilaprehľadsplátokúveruzostranydlžníka.Podľatvrdeniažalovanejdlžník
bol v omeškaní s plnením splátky za mesiac jún 2016. Následne listom z 13.02.2017 žalovaná oznámila
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a žiadala dlžníka o vrátenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva,
spolu vo výške 50.675,72 eur. Oznámenie prevzal dlžník A. F. 17.02.2017 a žalobkyňa 22.02.2017.

47. Pri posudzovaní charakteru zmluvy o mimoriadnom medziúvere stavebnom úvere súd dospel
k názoru, že zmluva má spotrebiteľský charakter. Je nepochybné, že ide o typizovanú spotrebiteľskú
zmluvu. Základnou črtou takejto zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Samotná zmluva je spísaná na formulári a

prílohou sú zvyčajne všeobecné obchodné podmienky. Tieto dokumenty žalobkyňa nemohla ovplyvniť.
Z toho dôvodu je v prvom rade na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi
dodávateľom a spotrebiteľom nutné aplikovať spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie. Zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sa nemôžu odchýliť od úpravy
v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. V neprospech spotrebiteľa teda nie je možné

dohodnúť podmienky vyplývajúce z ustanovení Obchodného zákonníka, ak ustanovenia Občianskeho
zákonníka sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Úverový vzťah je preto potrebné posúdiť vo svetle cieľov
smernice Rady 93/13 EHS. Nejedná sa pritom o spotrebiteľský úver podľa zákona čl. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch s prihliadnutím k ust. § 1 uvedeného zákona. To však nič nemení na tom, žepre posúdenie daného vzťahu je potrebné prihliadnuť k ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jedná
sa o ustanovenie lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy vrátane úverov.

48. V danom prípade žalovaná dňa 13.02.2017 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Za daných
okolností v prípade typizovanej zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, je potrebné
ustanovenia zmluvy v rozpore so záujmom spotrebiteľa odvodzovať za neprijateľné, v rozpore so
záujmom spotrebiteľa a teda neprijateľné zmluvné dojednanie. Možno jednoznačne konštatovať (na
uvedené poukázal súd v rozsudku z 24.08.2018), že z obsahu zmluvy nevyplýva doba platnosti úveru

a celková odplata úveru. Keďže ide o spotrebiteľský vzťah, obsah zmluvy nemôže byť v rozpore so
záujmami spotrebiteľa.

49. Typickým prostriedkom právnej ochrany proti neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej
zmluve je žaloba o zdržanie sa neprijateľnej zmluvnej podmienky prípadne žaloba o neplatnosť
neprijateľnej podmienky. Pri vykonávaní súdnej kontroly zmluvných podmienok, a teda aj podmienky

o možnosti vykonať dobrovoľnú dražbu, sa majú zohľadniť okrem iného aj ďalšie zmluvné podmienky
(čl.4 ods.1 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ,,cit.,,
Článok 4 1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí“. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z.
nevyplýva taká povinnosť záložnému veriteľovi, aby jej splnením mohlo byť garantované, že nevymôže
(tvz. mimosúdne) aj plnenie z neprijateľnej podmienky. Napríklad niet povinnosti veriteľa špecifikovať
pohľadávku, a tak dostatočne transparentne garantovať, že sa dražba „nedotkne“ plnenia z neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Vo veci stavebnej sporiteľne už súdy v minulosti právoplatne rozhodli, že:

Dohodnuté úroky ako cena úverovej služby sú opodstatnené len počas trvania úverovej služby a po
splatnosti vzniká nárok na úroky z omeškania a že klauzula o ich platení v rozpore s týmto pravidlom je
absolútne neplatná. Ak niet právnej istoty a riziko vymoženia plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky
nebolo odstránené, potom klauzula o dobrovoľnej dražbe je práve tým nebezpečným mechanizmom,
ktorý takéto plnenie umožní vykonať a urobia to podnikatelia bez súdneho procesu. Niet povinnosti

špecifikovať pohľadávku v zmluve s dražobnou spoločnosťou a tá nie je oprávnená ani preskúmavať
zložky pohľadávky alebo jej opodstatnenie a tak niet ani žiadneho obligatórneho mechanizmu na
zabránenie vymoženia plnenia z nečestnej klauzuly. Dražobník napríklad nemá žiadnu povinnosť
vyžadovať špecifikáciu pohľadávky, ktorej vymoženie sleduje uskutočnením dobrovoľnej dražby. Tak
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo netransparentného výkonu záložného práva. Výpisy z účtov

odstúpených medziúverov vyčísľujúce dlžnú sumu aj po odstúpení od zmluvy pri započítaní tak
dohodnutých úrokov, ako aj úrokov z omeškania nijako nenasvedčuje tomu, že by stavebná sporiteľňa
vytvorila právny stav, ktorý by dával istotu, že plnenie zo zakázanej klauzuly nevymôže voči žalobcom
a to práve z predaja založených bytov bez súdnej kontroly. Ochranným mechanizmom pred vymožením
nečestného plnenia je žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva a toto trvá, až kým podnikateľ

nevytvorí stav istoty, že nevymôže plnenie z nečestnej zmluvnej podmienky napr. vzdaním sa práva
z nečestnej klauzuly. Preto je úplne legitímne považovať za neprijateľnú nielen zmluvnú podmienku
o neprijateľnom plnení, ale aj podmienku, ktorá za nedostatočne transparentných podmienok takéto
plnenie umožní vymôcť. A tou podmienkou je práve klauzula o spôsobe mimosúdneho procesu výkonu
záložného práva hoci in abstracto tento inštitút môže v právnom poriadku obstáť (rozsudok I./XX).

Preto, ak veriteľ neodstránil stav neistoty, ktorý vyplýva zo zmluvnej podmienky umožňujúcej dosiahnutie
nečestného plnenia, potom je vo svetle čl. 4 smernice neprijateľnou aj samotná zmluvná podmienka
priamo umožňujúca dosiahnutie takéhoto v demokratickej spoločnosti neželateľného výsledku. Za
daného stavu by byty na dobrovoľnej dražbe boli predané aj na uspokojenie zakázaného plnenia. Takýto
výsledok nesledoval ani Súdny dvor vo veci Kušionová C- 34/12 ani Ústavný súd vo veci Pl ÚS 23/2014.

Kým pri spôsobe výkonu záložného práva podľa a/ ide o súdne konanie, v ktorom je povinná ex offo
súdna kontrola zmluvných podmienok, tak pri spôsobe pod b/ takejto kontroly niet a ide o proces bez
obligatórnej preventívnej kontroly zmluvných podmienok. Otázka, či pohľadávka existuje a v akej výške
je spravidla na posúdení podnikateľov. Súdne konanie pred vykonaním dobrovoľnej dražby (ex ante) je
preto akýmsi fakultatívnym filtrom vykonania dražby s cieľom garantovať minimálnu súdnu ochranu, akej

by sa dostalo v konaní podľa písmena a/. Za osobitne dôležité pritom treba uviesť a čo sa v aplikačnej
praxi nie ojedinelé podceňuje, že unijné právo predpokladá ochranu už pri hrozbe vzniku ujmy; teda nie
až keď ujma vznikne. Preto súd možnosť výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe v zmluvácho zriadení záložného práva posúdil ako neprijateľné zmluvné podmienky a v tejto časti zmluvu o zriadení
záložného práva určil za neplatnú.

50. Je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 23/13
v spojení s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-34/13, ktoré zosumarizovali princípy, na ktorých základe
treba posudzovať existenciu podmienok na vykonanie mimosúdnej dražby a to princíp proporcionality,
primeranosti a iné.

51. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu je otázka intenzity porušovania práv spotrebiteľa ako
preventívne opatrenie súdu pred vykonaním dobrovoľnej dražby. Nemožno súhlasiť s názorom, že na
vydraženie akejkoľvek nehnuteľnosti postačuje dlh v akejkoľvek výške a bez ohľadu na povahu draženej
veci. Ochranným mechanizmom pred vymožením prípadného nečestného plnenia je žaloba o zdržanie
sa výkonu záložného práva a toto trvá až do času kým podnikateľ nevytvorí stav istoty, že nevymôže
plnenie z nečestnej zmluvnej podmienky.

52. Preto je legitímne považovať za neprijateľnú nielen zmluvnú podmienku o neprijateľnom plnení,
ale aj podmienku, ktorá za nedostatočne transparentných podmienok takéto plnenie umožní vymôcť.
Tou podmienkou je práve klauzula o spôsobe mimosúdneho procesu výkonu záložného práva. Preto,
ak veriteľ neodstránil stav neistoty, ktorý vyplýva zo zmluvnej podmienky umožňujúcej dosiahnutie

nečestného plnenia, potom je vo svetle čl. 4 Smernice neprijateľnou aj zmluvná podmienka priamo
umožňujúca dosiahnutie takéhoto neželateľného výsledku.

53. Z obsahu spisu je zrejmé rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 11Csp/93/2019, ktorým súd
zamietol žalobu žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, E. proti žalovanému A. F. o zaplatenie 51.657,93 eur

s prísl. titulom predmetného úveru dôvodiac, že právny úkon – zosplatnenie celého dlhu je absolútne
neplatný právny úkon.

54. Skutočnosti vyššie uvedené nie sú sporné. Tunajší súd viazaný právnym názorom odvolacieho
a dovolacieho súdu bral zreteľ na skutočnosti, na ktoré poukazoval odvolací a dovolací súd, a to, že

dobrovoľná dražba je jeden zo zákonných spôsobov výkonu záložného práva a že má na jej vykonanie
právo. Niet žiadnych pochybností ani v tom, že žalobkyňa porušila zmluvné povinnosti v časti splácania
úverov. Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom, že neexistujú žiadne obmedzenia výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou. Aj tak silné právo, akým nepochybne záložné právo je, môže pri
jeho výkone čeliť obmedzeniu vo svetle princípov súkromného práva.

55. V tomto smere možno závery Ústavného súdu, v spojení s rozsudkom Súdneho dvora (PL. ÚS
23/2014, C-34/12), označiť za akýsi manuál výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v sporoch
so slabšou zmluvnou stranou.

56. Okolnosti, akými sú najmä (i) chránený záloh (obydlie), (ii) chránené osoby ako dražbou dotknuté
osoby, (iii) proporcionalita vzťahu pohľadávky a zálohu, (ip) možnosti udržania vlastníctva k zálohu
uspokojením pohľadávky iným spôsobom ako dražbou v prípade núteného výkonu záložného práva
(súdnou exekúciou), (ir) dobrovoľná dražba ako prostriedok ultima ratio pri existencii iných možností
výkonu záložného práva, (is) možnosti reštartu v splácaní úveru, (it) hrozba mimosúdneho vymoženia

plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky, (iu) oslabenie práva premlčaním, (iv) nedostatok odbornej
starostlivosti veriteľa pri vyhodnocovaní bonity dlžníkov dôležitej na splácanie úveru predstavujú
okolnosti, ktoré môžu mať relevanciu v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva v procese
dobrovoľnej dražby. Oddialenie dobrovoľnej dražby a dosiahnutie súdneho príkazu na zdržanie sa
dobrovoľnej dražby závisí od intenzity vyššie uvedených okolností. Ak súčasne pôsobia dve a viac z

vyššie uvedených okolností, úmerne s tým stúpa opodstatnenie obmedzenia dobrovoľnej dražby, najmä,
ak záložné právo rozhodnutím súdu nezanikne a veriteľovi plynú úroky z omeškania.

57. V rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veci C75/2015 Tarcau proti Banka Comerciala
Intesa San Paolo Romania z 19.11.2015, Súdny dvor dospel k záveru, že Smernica Rady 93/2013

EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa môže použiť na zmluvu
o zabezpečení záväzku nehnuteľnosťou alebo zmluvu o ručení uzavretú medzi fyzickou osobou
a úverovou inštitúciou s cieľom zabezpečiť splnenie povinností, na ktoré sa zaviazala obchodnáspoločnosť voči tejto inštitúcií v úverovej zmluve ak táto fyzická osoba konala s cieľom, ktorý nesúvisí s
jej obchodom, podnikaním alebo povolaním a k uvedenej spoločnosti nemá žiadny funkčný vzťah.

58. Sama o sebe zmluvná podmienka o dobrovoľnej dražbe nemôže byť nekalá. Jedná sa o zákonný
prostriedok výkonu záložného práva. Problém nastáva vtedy, ak sa má inak legálnym prostriedkom
vymôcť nečestné plnenie. Vtedy už je možné zmluvnú klauzulu, ktorá inak má oporu v zákonom
regulovanom pravidle, posúdiť ako nekalú.

59. Pri realizácii dobrovoľnej dražby chýba kontrola neprijateľných zmluvných podmienok, lebo ju
vykonáva súkromná osoba na podnet veriteľa, tiež súkromnej osoby. Môže sa preto realizovať
na pohľadávku, ktorej výšku a ďalšie zmluvné podmienky spotrebiteľ - dlžník namieta. Uvedený
stav je riešený aj v prejednávanej veci. Je preto možné ustáliť, že pri realizácii výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou, ktorú iniciuje žalovaný, by mohlo byť vymožené plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok, keďže by tieto neboli podrobené súdnej kontrole. Aby bolo možné zabezpečiť

súdnu ochranu tohto ústavného práva, je nevyhnutná súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných
podmienok právneho vzťahu účastníkov konania.

60. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na skutočnosť, že „Podstatou pre posúdenie dôvodnosti
žalobného návrhu je posúdenie, či zdržanie výkonu záložného práva neobmedzene do budúcna

je adekvátnym prostriedkom ochrany práv žalobkyne“. Najvyšší súd poukázal na svoju doterajšiu
rozhodovaciu prax, ktorá dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť
vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa,
ktorá vyplýva z práva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje
zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne

nesťažuje. Konštatoval, že právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné.
Pri kolízii ústavou garantovaných práv, a to práva žalobkyne na ochranu obydlia zaručeného v čl. 21
Ústavy, či čl. 8 Dohovoru a na druhej strane práva žalovanej na ochranu majetku zaručeného čl. 20
ods. 1 Ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu je potrebné vykonať test proporcionality „stricto sensu“ za
účelom zistenia, či obmedzenie ustanovené zákonom, resp. na základe zákona zodpovedá legitímnemu

cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu, napr. I. ÚS
4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03).

61. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ

pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

62. Strata obydlia, resp. právo na obydlie nie je absolútne nedotknuteľné a pokiaľ je tento proces
podrobenýsúdnejkontrole,niejetoanivrozporesprávomEurópskejúnie.Pokiaľbyvšakprizhodnotení
podľa testu proporcionality akým spôsobom prispela k vzniknutej situácii žalobkyňa a žalovaná, pričom
žalovaná by zapríčinila túto situáciu svojim neodborným konaním ohľadne posúdenia bonity v rozpore
s princípmi podnikateľského rizika a uspokojila sa s jej podpisom na záložnej zmluve, došlo by k

neprimeranému zásahu do práv žalobkyne. Z obsahu spisu bolo preukázané, že v uvedenom byte
má trvalý pobyt a bydlisko žalobkyňa, čo je tiež potrebné zohľadniť. Vzhľadom na tieto závery pri
kolízii ústavou garantovaných práv, a to práva žalobkyne na ochranu obydlia zaručeného čl. 21 Ústavy
Slovenskej republiky, či čl. 8 Dohovoru a na druhej strane práva žalovanej banky na ochranu majetku
pri vykonaní testu proporcionality môže prichádzať do úvahy aj rozhodnutie o časovo neobmedzenom

uložení zdržania sa výkonu záložného práva do budúcna ako legitímne v demokratickej spoločnosti
sledujúce konkrétny/legitímny cieľ.

63. Tunajší súd v tomto štádiu konania sa venoval dôvodnosti uplatneného nároku v prejednávanej veci.
Teda či zdržanie sa výkonu záložného práva neobmedzene do budúcna je adekvátnym prostriedkom

ochrany práv žalobkyne. Nielen zo samotného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
7Cdo/117/2020, ale aj z predchádzajúcich rozhodnutiach, je možné vyvodiť, že žiadané zdržanie sa
žalovanou výkonu záložného práva neobmedzene do budúcna je tohto času považované Najvyšším
súdom Slovenskej republiky vo všeobecnosti za neadekvátny prostriedok ochrany práv žalobkyne. Aks ohľadom na konkrétne zistené okolnosti prípadu súdom prvej inštancie by posudzované zdržanie
sa žalovanou výkonu záložného práva nebolo možné posúdiť neobmedzene do budúcna, je pre súd
prvej inštancie rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/147/2017 v rámci

vykonania testu proporcionality naznačený aj moment, do ktorého je teoreticky možné odvíjať žiadané
zdržanie sa výkonu záložného práva obmedzene do budúcna „zdržanie sa výkonu záložného práva
až do právoplatného rozhodnutia o platnosti záložnej zmluvy v časti výkonu záložného práva“. Avšak
v konaní bola preukázaná podstatná skutočnosť, ktorou je upustenie od výkonu dobrovoľnej dražby
na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 07.036.2017. Uvedené oznámenie

o upustení od dražby je zaznamenané v Notárskom centrálnom registri dražieb, v Obchodnom vestníku,
bolo doručené Mestskému úradu Poprad a vyvesené od 22.08.2017 do 06.09.2017 na úradnej tabuli
obce, bolo doručené Okresnému úradu odbor katastrálny Poprad, dlžníkovi A. F. i žalobkyni dňa
22.08.2017. Je pravdou, že na liste vlastníctva č. XXXX vedenom na Okresnom úrade odbor katastrálny
Poprad je uvedená poznámka o oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.05.2017 formou
dobrovoľnej dražby. Poznámka na liste vlastníctva má však iba informatívny charakter. Podstatné

je, že žalovaná upustila od výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na základe oznámenia
z 07.03.2017. Vzhľadom na uvedené nemožno realizovať dobrovoľnú dražbu na základe oznámenia
z 07.03.2017, preto žalobný návrh na uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva na základe
oznámenia o začatí výkonu záložného práva z 07.03.2017 je nedôvodný, keď žalovanej nesvedčí
ani možnosť začať výkon záložného práva, keď upustila od výkonu dobrovoľnej dražby na základe

predmetného oznámenia o začatí výkonu záložného práva.

64. Za daného skutkového stavu nemožno žalobe vyhovieť a uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa
konania, od ktorého žalovaná upustila a ani do budúcna nemôže uskutočniť výkon záložného práva na
základe oznámenia z 07.03.2017. Vzhľadom na uvedený stav vychádzajúc z § 217 ods. 1 Civilného

sporového poriadku, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, žalobu súd
zamietol ako nedôvodnú.

65. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou rešpektujúc právny názor
odvolacieho a dovolacieho súdu, súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného
zreteľa súd považuje osobitnú procesnú situáciu, keď síce žalovaná je úspešnou stranou sporu, ale
žalobkyňa je spotrebiteľka a žaloba bola zamietnutá vzhľadom na upustenie od výkonu záložného práva

na základe oznámenia z 07.03.2017. Súd je názoru, že vzhľadom na právne postavenie žalobkyne
– slabšia strana sporu a predmet podnikania žalovanej, nepriznaním náhrady trov konania žalovanej
nebude vážnym spôsobom zasiahnuté do finančnej sféry žalovanej.

67. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II.

ÚS 113/2019, aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady
trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v

okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať
dobrým mravom. Rozhodovanie o trovách konania je v podstate druhotným aspektom konania, preto
z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd
za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257

Civilného sporového poriadku.

68.Podľa§335ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,neodkladnéopatrenienariadenépozačatíkonania
vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta
alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

69. V zmysle citovanej právnej úpravy súd zrušil nariadené neodkladné opatrenie uznesením tunajšieho
súdu sp. zn. 17C/49/2017 z 02.10.2017, keď žaloba vo veci bola zamietnutá.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.