Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Pezinok

Judgement was issued by JUDr. Michaela Štiglicová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5P/198/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4623200264
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:4623200264.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: Y. L. I. J. K., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, odbor sociálnych vecí, pracovisko Senec, Krátka 1, dieťa
rodičov:matkaT.V.W.,narodenáXX.XX.XXXX,bytomB.L.XXXX/XX,S.R.aotecY.Y.I.J.K.,narodený
XX.XX.XXXX,bytom T. XX, A. S., V. H., občan Holandského kráľovstva, o úpravu rodičovských práv a
povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletého Y. L. I. J. K., narodeného XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok je oprávnená matka.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Y., narodeného XX.XX.XXXX mesačne sumou 250
euro, počnúc dňom 02.02.2023, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred.

IV. Zročné výživné na maloletého Y., narodeného XX.XX.XXXX za obdobie od 02.02.2023 do 30.06.2024

v sume 4232, 75 euro je otec povinný zaplatiť do 30tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám
matky.

V. Súd styk otca s maloletým neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 02.02.2023 žiadala matka maloletého o úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletému. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého žili po narodení maloletého v

Holandsku. V decembri 2011 sa rodiča rozišli. V roku 2012 sa matka aj s maloletým odsťahovala do
Anglicka. S otcom maloletého neboli v kontakte.

2. Otec sa k návrhu matky nevyjadril, súd prostredníctvom Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Haagu
otcovidoručoval predvolanieapojednávaniespolusnávrhomaostatnýmisúdnymipísomnosťami,ktoré
boli súdnou prekladateľkou riadne preložené. a dňa 31.10.2023 doručené. Otec sa na pojednávanie
sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, súd v zmysle § 31 Civilného mimosporového poriadku vec

prejednal bez jeho prítomnosti3. Matka na pojednávaní žiadala aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, s tým že
zastupovaťmaloletéhoaspravovaťjehomajetokjeoprávnenámatkaaotcazaviazalprispievaťnavýživu
maloletého sumou 250,- eur počnúc dňom podania návrhu.

4. Opatrovník v písomnej správe zo dňa 19.03.2024 uviedol, že na základe šetrenia rodinných, bytových
a sociálnych pomerov na strane matky konštatujeme, že bytové pomery sú na veľmi dobrej úrovni, majú
vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie rovnomerného fyzického, psychického a sociálneho
vývinu maloletého. V starostlivosti sme nezistili žiadne nedostatky. Navrhuje súdu, aby maloletého a

zveril do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletým neupravovať.

5. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom
maloletého, rozpisom mesačných výdavkov, potvrdení, o príjme matky, správou opatrovníka, ako aj
ďalšímilistinnýmidôkazminavecsavzťahujúcimi.Súdďalejvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov
konania a zistil tento skutkový stav:

6. Maloletý sa narodil z mimomanželského vzťahu rodičov, rodičia spolu nežijú od decembra 2011.

7. Maloletý je vo veku 14 rokov, je žiakom 78 ročníka základnej školy. Matka má s maloletým bežné
výdavky, zahŕňajú výdavky na stravu 150,- eur, poplatok za stavu v škole 12,- eur, oblečenie obuv 50,-

eur, drogéria 15,- eur, vitamíny 10,- eur.

8. Matka je vydatá má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej H. H. K. V., narodenej XX.XX.XXXX, jej
otec na je výživu prispieva sumou 130,- eur. Matka je zamestnaná na pozícii kompletár, jej priemerný
čistý mesačný príjem je 1350,- eur. Matka s maloletými deťmi býva u jej priateľa, na bývanie neprispieva,

uhrádza výdavky na stravu,

9. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním
ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie
stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen

svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.

10. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia

majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

11. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou
osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami
a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovaniemaloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného.
14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

21.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, a s prihliadnutím na
všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov mal súd preukázané, že

návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému je dôvodný. Maloletý sa
narodili z mimomanželského vzťahu rodičov, rodičia spolu nežijú, čím mal súd splnené hmotnoprávne
podmienky na toto konanie a mal za preukázané, že je potrebné upraviť výkon rodičovských
práv a povinností k maloletému. . Súd má za preukázané, že od rozchodu rodičov je maloletý vstarostlivosti matky, ktorej bytové pomery sú na veľmi dobrej úrovni, má vytvorené vhodné podmienky
pre zabezpečovanie rovnomerného fyzického, psychického a sociálneho vývinu maloletého, v jej
starostlivosti neboli zistená žiadne nedostatky, preto maloletého deti zveril do osobnej starostlivosti

matky.

26. Keďže otec maloletého žije v zahraničí o maloletého sa nezaujíma, svoje rodičovské práva a
povinnosti k maloletému nevykonáva súd rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok
je oprávnená matka.

27. Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadnil odôvodnené potreby, pričom vychádzal z matkou
vyčíslených priemerných mesačných výdavkov na maloletého, ktoré posúdil ako primerané a to najmä
vzhľadom na vek maloletého, školskú dochádzku a mimoškolské aktivity. Celú starostlivosť o výchovu
a výživu maloletého zabezpečuje matka sama, preto súd zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o
maloletého. Otec na výživu maloletého výživným ani iným spôsobom prispieva. Rodič, ktorý nemá

maloleté dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti, nemôže presúvať celú osobnú ako aj finančnú
starostlivosť na druhého rodiča. Výživné na maloleté dieťa má spotrebný charakter, má prednosť pred
ostatnými výdavkami a má pokrývať odôvodnené potreby maloletého a nezaopatreného dieťa. Výživné
namaloletédieťanemápokrývaťibavitálnefunkciedieťaťa,alemápokrývaťajrozvojjehoosobnostných
a študijných predpokladov. Súd má za to, že otec si musí všetky finančné záležitosti zariadiť tak, aby

bol schopný súdom určené výživné matke poukazovať. S poukazom na vyššie uvedené , s použitím
citovaných zákonných ustanovení a zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiachmalsúdpreukázané,žejevzáujmemaloletéhoabyotecuhrádzalvýživnévsume250,-eur
mesačne, preto návrhu matky vyhovel a určil výživné od 02.02.2023, teda od podania návrhu na súd..

28. Vzhľadom na určené výživné za obdobie od 02.02.2023 do 30.06.2024 vzniklo otcovi zročné výživné
na maloletého vo výške 4.232,75 eura ( za február 2023 vo výške 232,75 eur + marec 2023 až jún 2024
vo výške 4.000,- eur t.j. 16 mesiacov x 250,- eur) a toto súd uložil otcovi zaplatiť jednorázovo k rukám
matky do 30 dní do právoplatnosti rozsudku.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutie je možné podať odvolanie do 15
dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. ( § 356 Civilného

sporového poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku )

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku )

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku )

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o
odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.