Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 10, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821010184
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3821010184.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 10. júna 2024 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : A. B. C. D. E. F. G. , nar. XX.XX.XXXX v H.,
okres I., trvale bytom I.,
J. F. K. XXX/X,

j e v i n n ý , ž e

po tom, čo hliadka Obvodného oddelenia PZ SR I. v zložení veliteľ ppráp. L. B. a člen hliadky práp.
M. K. bola dňa 02. októbra 2020 vyslaná stálou službou Obvodného oddelenia PZ SR I. na preverenie
oznámenia do pobočky I. H. E. F. N. O. I., kde sa mala nachádzať osoba, ktorá si po opakovaných
upozorneniach od pracovníčok I. H. odmietala nasadiť v priestoroch banky ochranu

dýchacích ciest a po tom, čo po príchode hliadky PZ na miesto preverenia obžalovaný hliadke uviedol,
že ochranu dýchacích ciest si odmieta nasadiť, lebo mu to žiadny zákon a ani ústava neprikazuje,
vyhlásila zástupkyňa riaditeľa pobočky predmetnej banky bezpečnostnú prestávku v čase okolo 12:00
hodiny, ktorá mala trvať do 13:00 hodiny, pričom vyzvala osoby nachádzajúce sa v pobočke, aby na
čas prestávky opustili priestory pobočky, čo obžalovaný odmietol rešpektovať, rovnako obžalovaný
neuposlúchol ani rovnakú výzvu na opustenie pobočky zo strany hliadky PZ, preto bol na základe

týchto skutočností, po náležitom poučení predmetnou hliadkou PZ predvádzaný na Obvodné oddelenie
PZ SR I. za účelom podania vysvetlenia ako podozrivý z priestupku proti verejnému poriadku podľa
§ 47 ods.1 písm. a) Zákona číslo 372/1990 Zb. O priestupkoch v znení neskorších predpisov,
pričom z priestorov pobočky banky musel byť vyvedený členmi tejto hliadky za použitia donucovacích
prostriedkov a to hmatov a chvatov podľa § 51 ods.1 písm. c) Zákona číslo 171/1993 Z.z. O Policajnom
zbore v znení neskorších predpisov, nakoľko kládol aktívny odpor a to hlavne počas predvádzania –
nastupovania do služobného policajného vozidla nachádzajúceho sa pred P. J. I., kedy pri nastupovaní

začal kopať do zariadenia vozidla a následne udrel päsťou pravej ruky do tváre službukonajúceho
policajta – poškodeného ppráp. L. B., čím mu spôsobil drobné zranenia – odreninu kože v oblasti pravej
polovice tváre, ktoré zranenia si nevyžiadalo liečenie a ani sťaženie obvyklého spôsobu života,

t e d a

použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,

t ý m s p á c h a l

prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. a) Trestného zákona číslo 300/2005
Z.z. v znení Zákona číslo 214/2019 Z.z.

a za to sao d s u d z u j e

Podľa § 323 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní
1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods.1 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., vypočul

poškodeného L. B., vypočul svedkov M. K., A. A., vypočul znalkyňu M. M. M., oboznámil sa s listinnými
dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaný A. B. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej
činnosti kladenej mu za vinu. Obžalovaný uviedol, že predmetného dňa okolo 10:30 hodiny prišiel do I.

H. O. I. z dôvodu, že si chcel vybrať peniaze zo šeku. Do budovy vstúpil bez rúška, pričom k nemu prišla
pracovníčka banky a vyzvala ho, aby si rúško nasadil, čo on odmietol, pretože mu to neprikazuje
žiaden zákon. Následne pracovníčka banky zavolala mestskú políciu, ktorá prišla a on vonku mestskej
polícii nadiktoval svoje iniciály a znova vošiel do banky. Následne sa to opakovalo ešte raz a mestskí
policajti s ním spísali zápisnicu, ktorú odmietol podpísať a znova sa vrátil do banky. Pracovníčka banky

následne zavolala štátnych policajtov, ktorým uviedol svoje iniciály a žiadal pracovníkov banky, aby
mu vydali peniaze, na čo mu pracovníčka banky povedala, aby opustil banku, pretože od 12:00 hodiny
do 13:00 hodiny majú prestávku, čo on odmietol urobiť. Na to boli zavolaní štátni policajti, ktorí ho vyzvali,
aby opustil priestor banky, čo on odmietol a zostal sedieť na stoličke, pričom ho policajti aj so stoličkou
vyniesli von pred ich služobné vozidlo a to na parkovisko pred obchodným domom, kde kládol povolený

odpor. Uviedol, že keď ho policajti vyzvali, aby nastúpil do vozidla, on toto odmietol, bránil sa, aby ho dali
do vozidla a vykrikoval na policajtov, že je to policajná brutalita. Následne k autu prišli ešte ďalší policajti
a keď už sedel vo vozidle a nechcel nohu dať do auta, tak ho jeden z týchto policajtov buchol do varlat,
na čo on reflexívne zdvihol ruku a policajta pravou rukou buchol do tváre, podľa jeho názoru, bol to len
reflex po jeho udretí do varlat. Na záver svojej výpovede obžalovaný uviedol, že vzhľadom na konanie

pracovníčok banky, konanie mestských policajtov, konanie štátnych policajtov, konanie prokurátorov,
ako i konanie samosudcu okresného súdu, došlo z ich strán k porušovaniu jednak zákonov prijatých
zákonodarného zboru SR, pretože pracovníčky banky mu nevydali jeho finančné prostriedky, nútili ho
s mestskými policajtmi, aby si nasadil rúško, štátny policajti porušovali jeho práva, pretože nezakročili
voči pracovníčkam, aby mu vydali peniaze, nútili ho aby si nasadil rúško, pričom oni majú podľa zákona

chrániť jeho práva a taktiež aj prokurátor a samosudca porušovali jeho práva, pretože nerešpektovali
Ústavu SR, medzinárodné dohovory a nebolo mu umožnené vypočuť relevantných svedkov A. Q. B., A.
I. R., A. G. F., ktorí by sa mohli vyjadriť k porušeniu jeho práv, hoci na mieste skutku neboli prítomní.

Poškodený L. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 02. októbra 2020 bol v

službe spolu s kolegom M. K. a vykonávali hliadkovú službu. Ďalej uviedol, že predmetného dňa v čase
asi o 11.38 hodine boli vyslaní stálou službou do I. H. O. I. z dôvodu, že v objekte sa nachádza osoba,
ktorá si odmieta nasadiť rúško a to aj napriek viacerým výzvam pracovníkov banky, ako aj príslušníkov
mestskej polície. Po príchode do banky im táto osoba odmietla predložiť občiansky preukaz, nadiktovala
im len nacionále, preto oni cez stálu službu zisťovali, či táto osoba nie je v pátraní. Následne k nim prišla

pracovníčka banky, ktorá uviedla, že majú od 12.00 do 13.00 hodiny bezpečnostnú prestávku a že
banka musí byť uzavretá. Z horeuvedeného dôvodu vyzvali obžalovaného, aby banku
opustil, čo obžalovaný nerešpektoval a neustále hovoril, že banku neopustí do tej doby, pokiaľ mu banka
nevyplatí peniaze. Následne bol obžalovaný poučený o tom, že bude predvedený na Obvodné oddelenie
PZ SR I. na podanie vysvetlenia k priestupku proti verejnému poriadku. Obžalovaný im povedal, že

nikam nepôjde, zaprel sa do stoličky na ktorej sedel a stoličky sa držal rukami. Z horeuvedeného dôvodu
on aj so svedkom M. K. ho každý z jednej strany chytili pod pazuchy a vyniesli von pred I. H. a následne
k ich služobnému motorovému vozidlu. Tu sa snažili, aby obžalovaný nastúpil do služobného vozidla,
obžalovaný sa zapieral nohami, ako aj francúzskou barlou, ktorú mal so sebou. Následne použili hmaty a
chmaty a obžalovaného dostali do auta. Keď obžalovaný už sedel v aute, nohy mal však vonku a nechcel

ich dať do auta zavolali posily. Keď prišla druhá hliadka, on držal obžalovaného odzadu a M. Q. a M.K. sa obžalovanému snažili dať nohy dovnútra auta, čo sa im nepodarilo, následne obžalovaný prestrčil
nohu medzi predné sedačky a touto kopol do stropu, následne do zariadenia Soitron a do riadiacej páky,
preto on obžalovanému pustil ruky, aby mu chytil nohu, aby ňou nekopal a vtedy ho obžalovaný udrel

päsťou pravej ruky do tváre. Následne potom sa obžalovaný ukľudnil a bol predvedený na Obvodné
oddelenie PZ SR I., on následne odišiel na ošetrenie k lekárovi, pričom obžalovaný mu spôsobil len
drobnú oderku na pravom oku. Na záver svojej výpovede poškodený uviedol, že nikto zo zasahujúcich
policajtov obžalovaného do rozkroku nebuchol, nikto ho neškrtil. Uviedol, že voči obžalovanému brali
ohľad, pretože sa jednalo o staršiu osobu a hlavne k tomu, že chodil o francúzskej barle.

Svedok M. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil výpoveď poškodeného L. B.. Svedok
jednoznačne poprel, že by on alebo niektorá iná osoba fyzicky napadla obžalovaného, resp. že by niekto
buchol obžalovaného do pohlavného orgánu.

Svedkovia L. B. a M. K. vo svojich výpovediach jednoznačne uviedli, že obžalovaného nepredvádzali

z toho dôvodu, že v I. H. nemal rúško, ale z toho dôvodu, že v predmetnej banke pracovníčka
vyhlásila bezpečnostnú prestávku a oni v zmysle Zákona o policajnom zbore najskôr ústne vyzvali,
aby obžalovaný dobrovoľne opustil predmetnú banku, na čo im obžalovaný uviedol, že priestor banky
neopustí dovtedy, pokiaľ mu pracovníci banky nedajú jeho peniaze. Následne opätovne obžalovaného
žiadali, aby opustil banku, na čo obžalovaný nereagoval, prestal s nimi komunikovať. Preto ho oni

opätovne vyzvali, aby s nimi dobrovoľne odišiel z banky, pretože sa ináč dopúšťa narušenia verejného
poriadku a aby s nimi išiel na Políciu podať vysvetlenie, na čo obžalovaný nereagoval, zaprel sa do
stoličky a preto ho oni chytili za pazuchy a vyviedli ho von, kde následne začal vykrikovať.

Svedok A. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje na M. I. O. I. a predmetného

dňa bol v službe spolu s kolegom F.. Ďalej uviedol, že predmetného dňa v čase asi o 11.00 hodine
boli vyslaní operačným strediskom mestskej polície do I. H. O. I. z dôvodu, že v objekte sa nachádza
osoba, ktorá si odmieta nasadiť rúško. Po príchode do banky zistili, že v objekte sa nachádza jedna
osoba, ktorá sedela na stoličke a táto osoba nemala prekryté dýchacie cesty rúškom. Túto osobu na to
upozornili, pričom táto osoba si odmietla rúško nasadiť z dôvodu, že jej to žiaden zákon neprikazuje, z

toho dôvodu ho vyzvali, aby išiel von s nimi a vyzvali ho na predloženie dokladu totožnosti, predmetná
osoba im nadiktovala len osobné údaje a oni cez operačného pracovníka si to overili. Zistili, že sa jedná
o obžalovaného A. B.. Následne obžalovaný od nich odišiel opätovne do I. H. bez rúška. Asi po minúte
prišla k nim pracovníčka banky, že obžalovaný je opätovne v banke bez rúška, preto išli za ním, kde ho
dôrazne upozornili, aby si rúško nasadil, čo on neurobil, preto ho vyzvali, aby išiel von k ich vozidlu s

tým, že o tom spíšu zápisnicu. Obžalovaný najskôr nechcel ísť, avšak následne
1T 32/2021

- 5 -

potom dobrovoľne s nimi išiel. Vonku s ním spísali zápisnicu, ktorú však obžalovaný odmietol podpísať.
Na záver svojej výpovede uviedol, že keď odchádzal videl, že k banke prichádza vozidlo štátnej služby.

Znalkyňa M. M. M. – znalkyňa z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na písomne podanom znaleckom posudku, ako i na
jeho záveroch. Znalkyňa uviedla, z čoho vychádzala pri vypracovaní znaleckého posudku. Uviedla,
že osobne vyšetrila obžalovaného, oboznámila sa s jeho zdravotnou dokumentáciou, pričom nezistila,
že by obžalovaný trpel duševnou chorobou. Uviedla, že obžalovaný mal zachované rozpoznávacie, aj

ovládacie schopnosti, obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Na záver znalkyňa uviedla, že u
obžalovaného nezistila závislosť na alkohole, ani na psychotropných látkach.

Na č.l. 104-107 sa nachádza hlásenie o použití donucovacích prostriedkov, na č.l. 108 sa nachádza
lekárska správa o ošetrení poškodeného L. B. a o jeho zranení, na č.l. 111 sa nachádza záznam o

poskytnutí lekárskej pomoci, kde obžalovaný neuvádza žiadne zranenie ohľadne zákroku príslušníkov
polície.Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T 32/2021-223 zo dňa 19. júna 2023 vyplýva, že súd
obžalovaného A. B. uznal vinným pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. a)
Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 214/2019 Z.z. a uložil mu trest odňatia

slobody v trvaní 1 (jeden) rok, ktorého výkon mu súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18
(osemnásť) mesiacov, pričom voči tomto rozsudku obžalovaný podal odvolanie a Krajský súd v Trenčíne
uznesením pod sp. zn. 2To 75/2023 zo dňa 27. februára 2024 zrušil rozsudok okresného súdu a prikázal
súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

Súdpoprevedenomdokazovaní,zhodnotenídôkazovtakjednotlivo,akoisúhrnne,pozrušenírozsudku,
viazaný názorom krajského súdu, hoci obžalovaný poprel spáchanie trestnej činnosti, z konania je
usvedčený jednak nepriamo aj svojou výpoveďou, keď sám vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
sa priznal, že poškodeného udrel, uvádzal, že sa len bránil a že poškodeného udrel len náhodou. Z
konania je však obžalovaný jednoznačne usvedčený výpoveďou poškodeného L. B., ako i výpoveďou
svedka M. K., ktorí jednoznačne uviedli, že z dôvodu, že nerešpektoval ich výzvu na opustenie budovy

banky, museli ho za použitia násilia (držanie pod pazuchami) predviesť k služobnému motorovému
vozidlu a pretože obžalovaný nechcel nastúpiť do služobného vozidla, zapieral sa rukami a nohami o
motorové vozidlo a keď sa im podarilo obžalovaného dostať do vozidla, obžalovaný vo vozidle nohou
poškodzoval zariadenie vozidla a keď mu v tom poškodený chcel zabrániť, tak ho obžalovaný priamo
pravou rukou udrel do tváre a poškodenému spôsobil drobné zranenie na tvári, čo potvrdzuje aj lekárska

správa. Obrana obžalovaného, že poškodeného udrel len náhodou a až po tom, čo ho niekto udrel
do prirodzenia a uviedol, že policajná hliadka zakročovala protizákonne, pretože chceli, aby si nasadil
rúško, bola vyvrátená jednak výpoveďou poškodeného L. B., jednak výpoveďou svedka M. K., ktorí
uviedli, že nepredvádzali obžalovaného z dôvodu nenosenia rúška, ale najmä z dôvodu zachovania
verejného poriadku vzhľadom na správanie obžalovaného v banke, resp. na verejnom priestranstve

po tom, čo vyšli z banky a postupovali tak, ako im to prikazuje Zákon o Policajnom zbore. Svedkovia
jednoznačne uviedli, že vzhľadom k tomu, že obžalovaný mal francúzsku barlu správali sa voči nemu
opatrne. Súd poukazuje aj na to, že obžalovaný tvrdil, že on nikoho fyzicky nenapadol, naopak, že práve
policajti ho fyzicky napadli, o čom svedčia aj jeho zranenia, pričom samosudca zistil, že obžalovaný
bol daný do cely predbežného zadržania, bol u lekára a žiadne takéto skutočnosti neuvádzal a ani

neboli preukázané, jeho obranu súd preto bral len ako účelovú. V neposlednom rade sa súd zaoberal
aj otázkou, či zákrok príslušníkov polície a jeho predvedenie bolo v súlade so zákonom, pričom súd
zistil, že zákrok a predvedenie bolo v súlade so zákonom, pretože obžalovaný neuposlúchol výzvu na
opustenie pobočky zo strany hliadky PZ, hoci bol na základe týchto skutočností po náležitom poučení
predmetnou hliadkou PZ predvádzaný na Obvodné oddelenie PZ SR I. za účelom podania vysvetlenia

ako podozrivý z priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods.1 písm. a) Zákona číslo 372/1990
Zb. O priestupkoch. Súd preto konanie obžalovaného kvalifikoval tak, ako po stránke subjektívnej, tak
i po stránke objektívnej ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. a) Trestného
zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 214/2019 Z.z., pretože obžalovaný použil násilie v
úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.

Podľa názoru súdu, bolo jednoznačne preukázané výpoveďami svedkov L. B., M. K., že obžalovaný
bol pred úkonom predvedenia riadne vyzvaný na to, aby dobrovoľne opustil budovu banky, keď na
to nereagoval, bol nimi riadne vyzvaný, aby sa s nimi dobrovoľne dostavil na útvar Policajného zboru
v I. (Zákon číslo 171/1993 Z.z. nikde neuvádza, že to má byť písomne, ústne a

v kom časovom rozmedzí sa má táto osoba dostaviť na útvar), čiže svedkovia vrámci plnenia svojich
pracovných povinností obžalovaného vyzvali, aby sa ihneď dostavil s nimi na útvar policajného zboru
a to na podanie vysvetlenia ohľadne priestupku narušenia verejného poriadku a keď obžalovaný na
to nereflektoval, odmietal odísť z banky, odmietal vstať zo stoličky, odmietal s nimi komunikovať, tak
ho riadne poučili o tom, že ak s nimi dobrovoľne nepôjde, budú nútení voči nemu použiť donucovacie

prostriedky, čo nakoniec vzhľadom na správanie obžalovaného museli urobiť a aj proti vôli obžalovaného
tohto predviesť na útvar na podanie vysvetlenia. Teda tvrdenia obžalovaného, že jeho predvedenie
zo strany príslušníkov Polície bolo neoprávnene a v rozpore so zákonom, pretože si nechcel nasadiť
„náhubok“ – rúško sa nezakladá na pravde, pretože príslušníci Polície konali v súlade s
ustanovením § 17 Zákona číslo 171/1993 Z.z..

Hoci obžalovaný neustále poukazuje na to, že sú porušované jeho ľudské práva, pretože súd nevypočul
navrhovaných svedkov, ktorí by toto vo výpovediach potvrdili (obžalovaný stále poukazoval na
nariadenie vlády ohľadne COVID – 19), že súd nevykonal rekonštrukciu a vyšetrovací pokus ohľadnezákroku policajtov na neho, súd tieto návrhy musel zamietnúť, pretože svedkovia A. Q. B., A. I. R.,
A. G. F. sa v predmetný deň na inkriminovanom mieste nenachádzali a pokiaľ obžalovaný
žiadal vykonať rekonštrukciu, súd tento návrh zamietol, pretože z doposiaľ vykonaného

dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa bránil nástupu do služobného vozidla príslušníka
PZ, pričom kládol aktívny odpor a dokonca príslušníka PZ fyzicky napadol.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane dodržiavania právnych predpisov
Slovenskej republiky. Motívom konania obžalovaného bola nezodpovednosť voči rešpektovaniu

rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní. Súd u obžalovaného nezistil ani poľahčujúcu
okolnosť, ani priťažujúcu okolnosť.

Kosobeobžalovanéhosúdzistil,ževmiestebydliskaoňombližšieinformácieniesúznáme.Obžalovaný
doposiaľ nebol súdne trestaný, bol dvakrát riešený v priestupkovom konaní a to jedenkrát v oblasti
cestnej premávky a jedenkrát na úseku civilnej ochrany.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste u obžalovaného,
vzhľadom na jeho osobu, jeho doterajší spôsob, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia
ustanovenia § 38 ods.2 Trestného zákona trest odňatia slobody v samej dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby v trvaní dvanásť mesiacov, ktorého výkon mu súd podmienečne odložil na

skúšobnú dobu v prvej polovici zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní osemnásť mesiacov. Pokiaľ
obhajoba žiadala obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, súd takémuto návrhu nevyhovel vzhľadom
už na horeuvedené skutočnosti, pretože tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej
obžalovaný naplnil znaky prečinu, ktorý mu je kladený za vinu.

Súd mal za to, že takto uložený podmienečný trest u obžalovaného bude v dostatočnej miere vplývať
na jeho prevýchovu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.