Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/68/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218211119
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7218211119.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobkyne: A. B., C., C. X,
nar. XX.X.XXXX zást. advokátka JUDr. Tatiana Vorobelová, Košice, Bajzova 2, proti žalovanému: mesto
Košice,Tr.SNPč.48/A,IČO:00691135,zaúčastiintervenienta:KOOPERTAIVApoisťovňa,a.s.Vienna
Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
bývalého Okresného súdu Košice II č. k. 13C/79/2018 - 300 z 11. novembra 2021

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Intervenientovi voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Bývalý Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví v celom rozsahu zamietol žalobu žalobkyne na náhradu škody na zdraví, ktorú táto utrpela
26.3.2018 ako chodkyňa v dôsledku pádu pri schádzaní z konca mostného telesa za zvodidlami do trávy
na ulici D. a žalovanému a intervenientovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia (výsluch žalobkyne, fotografie z miesta škodovej udalosti, obhliadka na mieste

samom), že žalobkyňa 26.3.2018 v skorých ranných hodinách pozdĺž ulice D. z jej vonkajšej strany,
pešo šla na autobusovú zastávku č. 52 „pri Hornáde“, a to po cestičke vyšliapanej v trávnatom poraste
(v spise fotografia 2a), t. j. za zvodidlami mimo tejto komunikácie, keď pri schádzaní z konca chodníka
na moste, ku ktorému táto cestička viedla, na trávnatú plochu, kde znova začína vyšliapaný chodník
pozdĺž zvodidiel, sa prepadla do mäkkej diery, pričom pocítila prasknutie píšťaly pravej nohy, pri dopade
si prisadla nohy a nemohla sa postaviť; záchrannou službou bola prevezená na úrazovú chirurgiu UNLP
v Košiciach, kde bola opakovane operovaná a od úrazu až do 7.3.2019 bola práceneschopná.

3. Vec právne posúdil podľa §415 a nasl. o. z. o zodpovednosti za škodu a podľa §3d ods. 6 a §9a
ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Vznik škodovej udalosti u žalobkyne
v dôsledku jej pádu pri schádzaní z mostného telesa nachádzajúceho sa na štátnej ceste II/552 na ulici
D. na trávnatú plochu a rovnako ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným vznikom škody a jej
deklarovanou výškou v konaní nepovažoval za sporné. Spornou v konaní bola existencia zavineného
protiprávneho konania žalovaného ako jednej z nevyhnutných kumulatívnych zákonných podmienok pre

vznik zodpovednosti za škodu podľa §420 ods. 1 o. z. a poť. aj pre priznanie náhrady škody podľa tohto
zákonného ustanovenia, pričom zodpovednosť žalovaného ako vlastníka, správcu miestnej cesty, na
ktorej došlo ku škode na jej zdraví, žalobkyňa odvodzovala z §9a ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. tvrdiac,že príčinou škody na jej zdraví boli závady v schodnosti miestnych ciest určených pre chodcov alebo
v schodnosti chodníkov.

4. Z vykonaného dokazovania (obhliadka na mieste samom, fotodokumentácia) pre súd vyplynulo, že
ku chodníku na mostnom telese vo vlastníctve žalovaného neviedol žiaden chodník určený pre chodcov,
ktorým v zmysle §2 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke je potrebné rozumieť aj časť cesty
určenú pre chodcov, spravidla oddelenú od vozovky výškovo alebo iným spôsobom, a žiaden takýto
chodník nepokračoval ani z druhej strany mostného telesa. V zhode s týmto zistením aj z protokolu

z 11.1.1993 o prechode nehnuteľného majetku Správy mestských komunikácií Košice na mesto Košice,
ktorý o. i. potvrdzoval aj právny dôvod prechodu vlastníctva ku komunikácii č. 552/II na mostnom
telese a jej správu žalovaným, zistil, že pri tejto komunikácii a vozovke sa ani nenachádza žiadna časť
vyčlenená pre chodcov na chodník. Uzavrel preto, že chodník nachádzajúci sa na mostnom telese vo
vlastníctve žalovaného, pri schádzaní z ktorého žalobkyňa 26.3.2018 škodu na zdraví utrpela, nebol
vyčlenený ako chodník slúžiaci pre chodcov, čomu zároveň nasvedčuje aj samotná okolnosť, že ani

kpredmetnémuchodníkunamoste,akoaniodjehoukončenianevediežiadnyinýchodníkvyčlenenýpre
chodcov z miestnej komunikácie, pričom vyšliapaná cesta v trávnatom poraste nespĺňa kritériá chodníka
alebo časti miestnej komunikácie určenej pre chodcov tak, ako to má na mysli §9a ods. 3 zákona č.
135/1961 Zb., za správu ktorých by zodpovedal žalovaný ako správca komunikácie.

5. Stotožnil sa preto s obranou intervenienta, že daný úsek mosta je servisným chodníkom slúžiacim
údržbe vozovky na moste. S tvrdením žalobkyne, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť podľa §415
o. z., keď sporný servisný chodník na mostnom telese ako chodník priľahlý k uvedenej komunikácii a
slúžiaci na jej servis neoznačil zákazom vstupu chodcom, príp. zábranou neumožňujúcou vstup chodcov
na tento servisný chodník napriek tomu, že z existencie vyšliapanej cestičky v trávnatom poraste

vedúcej k tomuto servisnému chodníku mu malo byť zrejmé, že chodci sporný servisný chodník užívajú,
sa nestotožnil s argumentom, že povinnosť uzavrieť servisný chodník priliehajúci k cestnej komunikácii
a na moste žalovanému zo žiadnych právnych predpisov nevyplýva a zároveň ku škode ani nedošlo
v dôsledku nerovnosti na spornom servisnom chodníku, ako tvrdí žalobkyňa, ale v dôsledku prechodu
žalobkyne z neho na vyšliapanú cestu v trávnatom poraste, ktorú žalovaný nemal povinnosť udržiavať,

keďže neslúži k užívaniu chodcami.

6. Uzavrel preto, že z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že príčinou škody na jej zdraví boli
závady v schodnosti či už (i) na priechode pre chodcov na miestnej komunikácii alebo na prejazdnom
úseku cesty cez mesto, (ii) miestnej komunikácii určenej výhradne pre chodcov alebo (iii) na chodníku,

ako tento je definovaný v §2 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., v dôsledku čoho nie je naplnený jeden
zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa §420 ods. 1 o. z., a to
zavinenéporušenieprávnejpovinnostižalovaného,niejedanájehozákonnázodpovednosťakosprávcu
(a vlastníka) miestnej komunikácie II. triedy za škodu, ktorá žalobkyni takto vznikla (§9a ods. 3 zákona
č. 135/1961 Zb.). Miestnou komunikáciou je pritom potrebné rozumieť všeobecne prístupné a užívané

ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené
do siete miestnych ciest, ktoré sa budujú a udržiavajú v súlade s územnou plánovacou dokumentáciou
tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, príp. poľnohospodárskej dopravy,
a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu (§4b ods.
1 a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb.).

7. S tvrdením žalobkyne, že pokiaľ žalovaný nezodpovedá za škodu podľa zákona č. 135/1961 Zb., tak
jehozodpovednosťprichádzadoúvahypodľavyhláškyMinisterstvaživotnéhoprostrediaSRč.532/2002
Z. z., ktorá ustanovuje všeobecné technické požiadavky na stavby vrátane mostov, ktoré spadajú do
pôsobnosti stavebných úradov, účinnej od 1.12.2002, a to konkrétne podľa jej §19 ods. 2 písm. b) a písm.

c), sa vysporiadal konštatovaním, že súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený preskúmavať
splnenie všeobecných technických podmienok a požiadaviek na stavby, nakoľko takúto právomoc má
stavebný úrad, a to podľa predpisov účinných v čase vydania stavebného povolenia. Zo skutočnosti,
že mostné teleso vo vlastníctve žalovaného sa užíva, pričom pre jeho užívanie bolo potrebné aj
kolaudačné rozhodnutie, považoval však za zrejmé, že takéto rozhodnutie pre užívanie predmetnej

stavby definovanej v §43a ods. 3 písm. d) stavebného zákona bolo vydané stavebným úradom, ktorý
vydal aj stavebné povolenie. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné mostné teleso má niekoľko
desiatok rokov, zároveň pochyboval, že vyhláška, na ktorú žalobkyňa v konaní sa odvoláva, vôbec bola
účinná v čase vydávania príslušného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia. Zo všetkýchtýchto dôvodov námietky žalobkyne, že žalovaný nesplnil prevenčnú povinnosť z hľadiska technických
požiadavieknastavbumostavjehovlastníctveustanovenépredmetnouvyhláškou,považovalzaprávne
irelevantné.

8. Podotkol, že žalobkyňa mala možnosť predísť škode na zdraví, nakoľko mala k dispozícii inú
prístupovú cestu k autobusovej zastávke, a to využitím ďalšieho mosta cez rieku určeného pre chodcov,
ktorý spája Mestskú časť Krásna s Mestskou časťou Jazero, príp. využiť iné ulice vedúce k mostu, nie
trávnatý porast vedúci pozdĺž cestnej komunikácie. Okolnosť, že žalobkyňa pre príchod na zastávku

využila vyšliapaný trávnatý porast, a nie chodník alebo časť miestnej komunikácie určenej pre chodcov,
vyhodnotil ako porušenie prevenčnej povinnosti počínať si tak, aby nedošlo ku škode na zdraví (§415
o. z.), a to využitím komunikácie určenej pre chodcov.

9. Z týchto dôvodov žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol na
základe zásady úspechu ustanovenej v §255 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku žalobkyňa podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, uplatňujúc odvolacie
dôvody ustanovené v §365 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. h) CSP. Namieta, že v konaní nepochybne
preukázala, že z betónového chodníka na moste cez Hornád ako súčasti cesty č. II/552 pri zostupovaní/

schádzaní z tohto chodníka na jeho konci spadla kvôli závade v jeho schodnosti a pretože tak
sporná cesta (ulica Ukrajinská), ako aj most sú vo vlastníctve žalovaného, je daná jeho pasívna
vecná legitimácia v tomto spore. Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v §9a ods. 3
vlastníkom a správcom pozemných komunikácií ukladá povinnosť pozemné komunikácie udržiavať
v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené (správne §3d ods. 6 – pozn. odvolacieho súdu) a

títo aj zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov
na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácii
určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach
možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Vysvetlenie žalovaného,
že ide o servisný chodník neurčený pre chodcov považuje za nevierohodné, pretože chodník vyžaduje

servis, tzv. údržbu, či už letnú alebo zimnú, o čom ako vhodný obrázok zimnej údržby komunikácie do
spisu už predložila obrázok z internetu mesta Dubnica nad Váhom tvrdiac, že ide o chodník zhodný
s komunikáciou na predmetnom moste žalovaného. Pokiaľ žalovaný uviedol, že údržbu mostného telesa
a cesty žalovaný vykonáva podľa potreby na základe pravidelných kontrol komunikácie a mosta, za
otázne považuje, prečo by takúto údržbu vykonával, ak servisný chodník by nebol určený na prechod

pre občanov.

11. Poukazujúc na veľký výškový rozdiel pri schádzaní z chodníka, resp. servisného chodníka, kde tento
končí, na ďalší chodník vyšliapaný občanmi, kedy žalobkyňa doslova sa prepadla na zem, odvolateľka
namieta, že prípadne prichádza do úvahy zodpovednosť žalovaného podľa vyhlášky Ministerstva

životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. ustanovujúcej podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu vrátane mostov, ktoré spadajú do pôsobnosti stavebných úradov a pokiaľ
predmetný most bol postavený ešte pred jej účinnosťou, ktorá nastala k 1.12.2002, stav mosta žalovaný
je povinný prispôsobiť tejto vyhláške, aby nedošlo k úrazom a pádom, t. j. v zmysle jeho §19 ods. 2 písm.
b) a písm. c), ods. 6 a ods. 8 musí sa dbať na to, aby pri riešení podlahovej konštrukcie nedošlo k pádu či

už v dôsledku zakopnutia o nepravidelnosť povrchu podlahy vrátane malej výškovej nerovnosti, rozdielu
všmykľavostiainejneočakávanejprekážkyalebovdôsledkuneočakávanéhovýškovéhorozdieluúrovní
podláh, pričom na zníženie rizika pádu z mosta sa musí použiť vhodný ochranný systém a pri výškovom
rozdiele komunikácií a pri voľne prístupnom otvore sa musí použiť zábrana primeraná hĺbke poklesu,
aby sa vylúčilo nebezpečenstvo pádu.

12.Pokiaľžalovanývkonanísavyjadril,ževykonávapravidelnúúdržbumostavleteivzime,odvolateľka
namieta, že tomuto musela byť známa natoľko nebezpečná závada v schodnosti spornej priľahlej
komunikácie (postranného chodníka), že ohrozovala život i zdravie občanov prechádzajúcich po moste
a pritom tento neurobil žiadne opatrenie, nespevnil plochu po ukončení betónového chodníka, neznížil

výškový rozdiel, neupozornil občanov na nebezpečenstvo pádu ani neumiestnil vhodne tabuľu, že
chodník nie je určený pre chodcov a ani úplne nezamedzil vstup ohraničením mosta plotom z drôtu, ako
to iné obce pri starších mostoch už vykonali. Forma a miera zavinenia žalovaného podľa odvolateľky
má preto formu hrubej nedbanlivosti, pričom občania prechádzajúci cez chodník na moste, ktorý je ajpriľahloukomunikáciukcesteII.triedy,dodnešnéhodňasúvystavenívšeobecnémuohrozeniunaživote
a zdraví.

13. Zo všetkých týchto dôvodov namieta preto, že sú splnené predpoklady zodpovednosti žalovaného za
škodu, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody ako majetková ujma, príčinná súvislosť i zavinenie
toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil, ktoré sa predpokladá, pričom žalovaný spod
zodpovednosti za škodu v danom prípade sa neoslobodil.

14. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu protistrany navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil, pretože tento je vecne správny, súd vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým
zisteniam, ako tieto uvádza v 22. odseku svojho odôvodnenia a správne sa stotožnil aj s námietkou
intervenienta o servisnom chodníka na spornom mostnom telese. Poukazuje na skutočnosť, že
vo vzdialenosti cca 200 m od miesta, kde žalobkyňa utrpela škodu na zdraví, sa nachádza most
premosťujúci rieku Hornád slúžiaci výhradne pre chodcov. Žalobkyňa pritom na vlastné riziko sa

rozhodla skrátiť si cestu k zastávke MHD spôsobom, kedy prechádzala popri hlavnej ceste, pri ktorej
nevedie žiaden chodník, následne prešla na servisný chodník mosta a potom, čo z tohto mosta zišla,
spadla v mieste, kde sa už nenachádza most, ale trávnatý porast popri ceste. Za svoje konanie podľa
intervenienta nesie preto výhradnú zodpovednosť žalobkyňa a preto aj za vzniknutú škodu v zmysle
§441 o. z. zodpovedá iba samotná žalobkyňa, ktorá tak porušila svoju prevenčnú povinnosť počínať si

tak, aby nedošlo ku škode na zdraví (§415 o. z.) spôsobom využitia komunikácie určenej pre chodcov.

15. Žalobkyňa, zástupcovi ktorej vyjadrenie intervenienta protistrany k jej odvolaniu bolo doručené
23.2.2022, nevyužila svoje zákonné právo a k tomuto odvolaciu repliku nepodala. Žiadna zo strán ďalšie
podanie vo veci neurobila.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a 355

a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

17. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd ho preto postupom podľa §387 ods. 1 CSP
potvrdil.

18.RozsudoknaKrajskomsúdevKošiciachverejnebolvyhlásený26.6.2024o9.40hod.vpojednávacej
miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 13.6.2024
boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a 3 za
použitia §378 CSP).

19. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. písm. d) (konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), písm. f) (súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) CSP, o ktorých odvolací súd dospel k
záveru, že tieto nie sú naplnené.

20. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP,
z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného
skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a vysporiadal sa

so všetkými námietkami sporových strán vrátane intervenienta. V konaní nebola zistená žiadna vada,
ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na

všetky relevantné otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, správne, jasne a výstižne a presvedčivo
nimi objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po
oboznámení s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden
dôvod, aby od týchto sa odchýlil. Naopak odvolací súd s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie v celomrozsahu sa stotožnil a v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP obmedzil sa preto len
na konštatovanie ich správnosti a tieto v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku nadbytočne už
neopakuje, ale na ne, ako odvolacím súdom zhora sú reprodukované, v celom rozsahu odkazuje, ako

na odvolaciemu súdu vlastné dôvody zamietavého rozsudku o uplatnenom nároku na náhradu škody na
zdraví žalobkyne, utrpenej 26.3.2018 pri jej páde pri zostupovaní z mostného telesa popri ceste (mimo
ulice Ukrajinská v Košiciach) na trávnatú plochu.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky odvolateľky

odvolací súd dopĺňa.

23. Je nepochybné, že betónový úsek mosta, z ktorého žalobkyňa pri zostupovaní z jeho konca na
priľahlú trávnatú, ľuďmi vyšliapanú cestičku svedčiacu o jej užívaní na ich prechod spadla a utrpela
škodu na svojom zdraví, je súčasťou miestnej komunikácie, cesty č. II/552 vo vlastníctve zároveň aj v
správe žalovaného. Pre tento spor, ktorým sa má ustáliť, či zodpovednosť žalovaného za túto škodu

žalobkyne (nie) je daná, vychádzajúc z §9a ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. právne relevantným však
nie je vlastníctvo ani správa tejto pozemnej komunikácie a jej súčastí, ale účel, na ktorý sú určené
a s tým spojená povinnosť ich vlastníka, resp. správcu udržiavať ich v tomto stave zodpovedajúcom
účelu ich určenia. Tak skutkové, ako aj právne závery súdu prvej inštancie v tomto smere, že v danom
prípade nešlo o chodník, ako tento je definovaný v §2 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,

a teda nešlo o úsek miestnej komunikácie určený pre užívanie chodcami a ani o komunikáciu priľahlú,
ako žalobkyňa účelovo ho označuje, plne obstoja a nakoniec ani odvolateľka v odvolaní proti nim
v podstate nič nenamieta, len vyjadruje svoju nespokojnosť s prijatými závermi súdu opakujúc svoje
dôvody namietané už aj v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými tento v dôvodoch napadnutého
rozsudku plne v súlade so zákonom, správne a presvedčivo sa vysporiadal tak poukazom na to, že

sporný betónový úsek mosta nie je chodníkom, t. j. časťou cesty určenou pre chodcov, keďže (i) k nemu
ani od neho nevedie žiadna iná komunikácia, ale ide o relatívne krátky, betónový úsek mostného telesa
za zvodidlami, mimo vozovky ako spevnenej časti cesty, ktorá samotná je určená predovšetkým na
premávkumotorovýchvozidiel,čo(ii)plnekorešpondujeajsobsahomzmienenéhoprotokoluoprechode
vlastníctva spornej cesty na žalovaného, podľa ktorého súčasťou spornej cesty je 0 bežného metra

chodníka, t. j. 0 metrov cesty určenej pre chodcov. Keďže tak most, ako ani sporný betónový úsek, ktorý
je jeho súčasťou, podľa jeho určenia nemá slúžiť chodcom, ale predovšetkým na premávku motorových
vozidiel, žalovaný nie je preto ani povinný sporný betónový úsek udržiavať v stave schodnosti pre
chodcov, t. j. pre ich peší pohyb ako účastníkov cestnej premávky a nebol preto ani povinný v spore
zbavovať sa zodpovednosti preukazovaním toho, že nebolo v medziach jeho možností žalobkyňou

namietané závady v schodnosti sporného betónového úseku mostného telesa odstrániť, ani na ne
predpísaným spôsobom upozorniť, keďže takúto zodpovednosť vôbec ani nemal.

24. Naopak žalobkyňa miestnu komunikáciu bola povinná užívať obvyklým spôsobom na účel, na
ktorý táto je určená, a to v medziach osobitných predpisov upravujúcich premávku na pozemných

komunikáciách a v ich medziach miestnu komunikáciu užívať obvyklým spôsobom na účel, na ktorý
táto je určená vrátane povinnosti prispôsobiť sa stavebnému a dopravno-technickému stavu dotknutej
komunikácie (§6 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.), t. j. ako peší účastník cestnej premávky v danom
úseku, bolo jej povinnosťou ísť po ľavej krajnici, prípadne čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky, nie za
zvodidlami (§52 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.). Pokiaľ tak žalobkyňa konala a pohybovala sa po cestičke

vyšliapanej v tráve vrátane prechodu cez servisný chodník mostného telesa, konala tak na vlastné
riziko a zodpovednosť, čoho si aj musela byť vedomá, nakoľko, ako sama vypovedala v konaní, známi,
uktorýchvpredchádzajúcideňsazdržiavala,juuisťovali,žetýmúsekom,akosamasarozhodlaskrátiťsi
cestunazastávkuautobusu,ľudiabežnechodievajú,dokoncaajsdetskýmikočíkmi,čovpredchádzajúci
deň napokon aj sama videla (v spise na č. l. 75, rub), len zrejme ju neupozornili, že pri schádzaní

z betónového úseku musí prejsť z jeho ľavej strany od vysokého zábradlia, ktorého dovtedy sa mohla
pridržiavať, na jeho pravú stranu ku zvodidlám, pretože vľavo podložie sa už zvažuje k rieke.

25. Ľuďmi vyšliapaná cestička v tráve v našom právnom poriadku však nie je súčasťou miestnej
komunikácie, a to ani pokiaľ vedie pozdĺž tejto komunikácie (túto tzv. kopíruje), a preto sa na ňu žiadne,

a to ani prevenčné povinnosti žalovaného nevzťahujú. S cieľom domôcť sa od žalovaného náhrady
škody, za ktorú žalobkyňa podľa práva (§441, 415 o. z.) zodpovedá výlučne sama, ide preto o jej účelové
tvrdenia vrátane údajnej zodpovednosti žalovaného podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorá platnosť
a účinnosť nadobudla desiatky rokov po výstavbe sporného mosta a na jeho konštrukčné riešenieje neaplikovateľná, pričom posúdenie skutkových tvrdení žalobkyne o nevyhovujúcom konštrukčnom
riešení spornej stavby, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, ani nepatrí do právomoci súdu,
ktorý uvedené otázky nemôže preto posudzovať.

26. Rovnako účelová jej aj námietka odvolateľky o nedôveryhodnosti tvrdenia žalovaného o určení
sporného úseku mostného telesa za zvodidlami len na servisné účely, argumentujúc, že tento servis
sporného chodníka aj podľa jeho vlastného tvrdenia riadne vykonáva, čo podľa nej svedčí v prospech
záveru, že predsa len ide o chodník určený pre chodcov. V tomto smere zo strany odvolateľky ide

však o dezinterpretáciu skutkového tvrdenia žalovaného, ktorý v konaní ani netvrdil, žeby vykonával
akýkoľvek servis sporného úseku mosta, z ktorého žalobkyňa spadla. Žalovaný v konaní tvrdil, že tento
úsek mosta za zvodidlami o. i. slúži aj jemu k tomu, že v danom úseku práveže z tohto vykonáva
svoju zákonnú povinnosť udržiavať zjazdnosť vozovky na moste pre premávku motorových vozidiel, t.
j. v zhode s účelom jej určenia (§3d ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb.) a aj preto ho nazýva servisným
chodníkom.

27. Okrem tvrdenia žalobkyne nič nenasvedčuje tomu, žeby ňou predložená fotografia z internetu
zachytávala obdobný servisný chodník (počas vykonávania jeho zimnej údržby), ako je tomu
v prejednávanom prípade a dokonca ani okolnosť, že niektorá obec zimnú údržbu takejto súčasti
pozemnej komunikácie z vlastného rozhodnutia prípadne aj vykonáva, sama o sebe neznamená, že ide

o zákonnú povinnosť správcu komunikácie. Súd prvej inštancie nijako preto nepochybil, keď sa týmito
fotografiami v odôvodnení napadnutého rozsudku nijako nezaoberal.

28. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobkyne neobstoja a samotná nespokojnosť odvolateľky
s rozsudkom súdu ani nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací

súd postupom podľa §387 ods. 1 a ods. 2 napadnutý rozsudok preto potvrdil v celom rozsahu ako
vecne správny vrátane závisiaceho, správneho a zákonného výroku o trovách prvoinštančného konania
založeného na zásade úspechu strany v spore ustanovenej v §255 ods. 1 CSP.

29. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1

CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to v súlade so zásadou úspechu
ustanovenou v §255 ods. 1 CSP a vo veci v celom rozsahu úspešnému žalovanému a rovnako aj
intervenientovi v konaní vystupujúcemu na jeho strane, priznal preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. O výške náhrady trov v zmysle §262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením. Vzhľadom na okolnosti prípadu spočívajúce v účelovom

konaní žalobkyne, ktorá, ako v konaní vyplynulo, od počiatku si musela byť vedomá svojej vlastnej
zodpovednostizavzniknutúškodu,ktorejnáhradysachceladomôcťnažalovanom,odvolacísúdnevidel
priestor na rozhodnutie o trovách konania aplikovaním §257 CSP čo i len sčasti v jej prospech, hoci táto
utrpela vážne poškodenie zdravia s rozsiahlymi a dlhodobými obmedzeniami i trvalými následkami.

30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak jeho rozhodnutie záviselo
od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).