Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120348067
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:6120348067.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v právnej veci

žalobkyne: T.. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená: CHATL
- advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Pod Párovcami 93, Piešťany, proti žalovanému: B. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XX/XX, XXX XX A., právne zastúpený: AK Piliar s.r.o., so sídlom Medený Hámor
11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 915 816, o zaplatenie 86.532,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 23.232,- Eur zastavuje.

II. V ostatnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude
rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 28.07.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
86.532,- Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe
Kúpnej zmluvy zo dňa 10.08.2018 nadobudol od predávajúceho nehnuteľnosti: rodinný dom súp. č. XXX
na parc. č. XXX/X, pozemok - parcela č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie a na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.08.2018 od predávajúcej A. L. nadobudol nehnuteľnosti: rodinný dom

súp. č. XXX na parcele č. XXX/X a XXX/X, pozemky parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha
a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere XX
m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pričom všetky nehnuteľnosti sa nachádzajú v kat. úz. V. A.. Žalovaný
vyššie uvedené stavby rodinných domov odstránil, čo žalobca zistil v roku 2020. Tieto nehnuteľnosti
žalovaný odstránil bez súhlasu žalobcu, ako výlučného vlastníka. Žalobca v žalobe uviedol, že T.. P.
Š., ako konateľ spoločnosti A., opakovane vyzýval žalovaného, aby nerobil žiadne kroky smerujúce
k odstráneniu stavieb. Žalobca za nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam

zaplatil spolu 100.000,- Eur. Žalobca ďalej uviedol, že v danej lokalite, kde sa nachádzajú nehnuteľnosti,
mali ceny pozemkov hodnotu 16,- Eur/m2, čo vyplýva z toho, že žalovaný kupoval v tom čase pozemky
od A. Z. O. za cenu na úrovni 16,09 Eur/m2. žalobca špecifikoval škodu vo výške 86.532,- Eur tak, že
od sumy 100.000,- Eur, za ktorú žalobca kupoval nehnuteľnosti, odpočítal cenu pozemkov.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní pod sp. zn. 8Up/1492/2020 dňa 17.08.2020
vydal platobný rozkaz, v ktorom bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie 86.532,- Eur spolu s úrokom z

omeškania 5 % ročne zo sumy 86.532,- Eur od 19.06.2020 do zaplatenia a tiež bol zaviazaný k náhrade
trov konania 4.058,98 Eur.3. Proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor žalovaný. Žalovaný sa v odpore nestotožňoval so
skutkovým a právnym odôvodnením žaloby, nárok žalobcu v plnom rozsahu neuznal. Žalovaný v odpore
uviedol, že k žiadnemu svojvoľnému konaniu z jeho strany nedošlo. Žalovaný nepoprel, a považoval za

nesporné, že žalobca nadobudol nehnuteľnosti na základe kúpnych zmlúv, a že bol vlastníkom týchto
nehnuteľností. K odstráneniu stavieb došlo v súlade s právoplatným rozhodnutím Obce V. A., ktorá
ako príslušný orgán vydala rozhodnutie o odstránení stavby. Jednalo sa o rozhodnutie o odstránení
stavby pod číslom XXXX/UPaSP, XXXX/XXXX zo dňa 10.01.2019. Žiadosť o odstránenie stavby bola
datovaná dňom 18.12.2018 a táto žiadosť bola podpísaná žalobcom, pričom za vydanie žiadosti

podľa § 88 Zák. č. 50/1976 Zb. poplatok uhradil žalobca. Sám žalobca podal žiadosť o odstránenie
stavieb, a teda nepochybne prejavil vôľu smerujúcu k tomu, aby stavby boli zbúrané. Žalovaný tiež
poukázal na to, že žalobca bol účastníkom konania o vydanie rozhodnutia o odstránení stavby. Stavby
žalobcu bola odstránená na základe jeho žiadosti, a vydaného povolenia a rozhodnutia o odstránení
stavby. Žalovaný namietal tiež spôsob určenia výšky škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť. Dôvodom
odstránenia stavieb bol nevyhovujúci stav nehnuteľností, ktoré sa bez zásahu rúcali a ohrozovali okolie.

Žalovaný tvrdil, že vybavovanie úkonov, ako aj odstránenie stavieb, bolo vykonávané na základe
pokynov žalobcu. Žalovaný opätovne tvrdil, že žiadne úkony nevykonával svojvoľne, že to bolo len
na základe pokynov žalobcu a v súlade s jeho vôľou. Taktiež žalovaný poukázal na to, že žalobca
mal množstvo času domáhať sa svojich práv, že mal možnosť zabrániť odstráneniu stavieb, čo však
v priebehu dlhého obdobia neučinil. V odpore ďalej žalovaný uvádza, že žalobca nijakým spôsobom

relevantne nepreukázal, že by skutočne došlo k vzniku škody na jeho strane. Príčinná súvislosť -
kauzálny nexus medzi protizákonným konaním a vznikom škody neexistuje.

4. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril a poukázal na to, že v tom čase, na základe trestného
oznámenia, orgány činné v trestnom konaní vykonávali vyšetrovanie na základe trestného oznámenia.

Žalobca poukázal na to, že žalovaný nepoprel, že odstránil stavby rodinných domov. Žalobca tvrdil,
že nikdy nepožiadal B. Z. o odstránenie stavieb. Žalobkyňa nikdy nemala záujem parcelovať, či inak
nakladať s pozemkami, a jej záujem bol previesť ich na spoločnosť A.. Žalobkyňa nikdy nemala žiadny
investičný zámer v danej lokalite. Investičný zámer mala spoločnosť A., spol. s r.o.. Nehnuteľnosť kúpila
žalobkyňa, nakoľko v tom čase spoločnosť A. nedisponovala dostatočnými finančnými prostriedkami.

Žalobkyňa opätovne zdôraznila, že nemala záujem reálne a fyzicky odstrániť stavby rodinných domov
predtým, ako ich prevedie do vlastníctva spoločnosti A., spol. s r.o.. Uvedené stavby mali slúžiť
ako zariadenie staveniska pre budúcu prípadnú realizáciu projektu. Žalobkyňa zdôraznila, že nikdy
nepožiadala o zrušenie trvalého pobytu osôb, ktoré mali hlásený trvalý pobyt v predmetných stavbách,
prostredníctvom Obecného úradu V. A.. Nikdy nebola prítomná na Obecnom úrade V. A., pričom prvýkrát

sa tam osobne dostavila ž po tom, keď zistila, že stavby boli odstránené, čo bolo v roku 2020. Nikdy
neposkytovala osobne súčinnosť a nebola zúčastnená úkonov. K reálnemu zbúraniu malo prísť až po
prevode stavieb na spoločnosť A., spol. s r.o.. Čo sa týka zrušenia súpisného čísla a potvrdenky o
zaplatení zo dňa 25.03.2019, žalobkyňa poprela, že bol žalovaný k tomu oprávnený, a že by ho poverila
a dala mu takýto pokyn, súhlas, resp. mu udelila plnú moc. Na kópii spisového obalu číslo XXXX/UPaSP,

XXXX/XXXX je sfalšovaný podpis žalobkyne. Čo sa týka žiadosti o búracie povolenie, toto bolo vyplnené
na počítači a uvedenú listinu žalobkyňa len podpísala. Túto listinu odovzdala B. Z., ktorý sa ju ponúkol
odovzdať na stavebný úrad, pričom do vyplnenej žiadosti dopísal slovo „ihneď“ bez vedomia žalobkyne.
Rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 10.01.2019 bolo žalobkyni doručované, a preto sa žalobkyňa
domnieva, že B. Z. konal v súčinnosti so starostom alebo inou osobou.

5. Žalobca na pojednávaní dňa 27.03.2023 zobral žalobu v časti o zaplatenie 23.232,- Eur späť a v
tejto časti žiadal konanie zastaviť. Žalovaný súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby. Súd v súlade
s ustanovením § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie v časti o zaplatenie 23.232,- Eur
zastavil.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov T.. Š., M.. O.. Š.,
C. Š., Ľ. M., kúpnou zmluvou, rozhodnutím o zrušení súpisného čísla, žiadosťou o odstránenie stavby,
rozhodnutím o prerušení konania o odstránení stavby, spisom Obecného úradu V. A., spisom Okresného
riaditeľstva policajného zboru Galanta sp. zn. U.-XXX/X-Z.-W.-XXXX a zistil tento skutkový stav veci.

7. Žalobkyňa na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 10.08.2018 nadobudla od predávajúceho B. Y.
nehnuteľnosti v kat. úz. V. A., a to rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, pozemok parc. č. XXX/
X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. Na základe kúpnej zmluvy z 10.08.2018 žalobkyňanadobudla od predávajúcej A. L. nehnuteľnosti v kat. úz. V. A., a to rodinný dom súp. č. XXX na parc.
č. XXX/X a XXX/X, pozemky parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č.
XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere XX m2. Pri obidvoch kúpnych zmluvách kúpna cena bola vo výške 50.000,- Eur.

8. Žalobkyňa dňa 19.12.2018 podala na Obecný úrad v V. A. žiadosť o odstránenie stavieb číslo XXX
a XXX nachádzajúcich sa na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X v katastrálnom území V. A..
Dôvodom odstránenia stavieb bol nevyhovujúci stav nehnuteľností. Čo sa týka začatia búracích prác,

žalovaným bolo do žiadosti dopísané „ihneď“. Na predmetnej listine - žiadosť o odstránenie stavby
sa nachádza vlastnoručný podpis žalobkyne. Na čísle listu 134 spisového materiálu je potvrdenka č.
XXXXXXX zo dňa 19.12.2018, ktorá bola vystavená na meno M. A., z ktorej vyplýva, že za žiadosť o
odstránenie stavby bol zaplatený správny poplatok 20,- Eur.

9. Pod číslom konania XXX-X/XXXX Q. XXX-X/XXXX bolo vydané oznámenie o zrušení súpisného a

orientačného čísla na stavby číslo XXX a XXX nachádzajúce sa v V. A.. V tomto oznámení sa uvádza,
že stavba bola zbúraná na základe rozhodnutia o odstránení stavby, ktoré vydala Obec V. A. pod. č.
XXXX/ÚPaSP XXXX/XXXX dňa 10.01.2019. Na č.l. 29 spisového materiálu je potvrdenka č. XXXXXXX
datovanádňom25.03.2019,zktorejvyplýva,žeodB.Z.bolaprijatásuma14,-Eurzazrušeniesúpisného
čísla.

10. Obec V. A. dňa 10.01.2019 vydala rozhodnutie o prerušení konania s výzvou na doplnenie žiadosti o
povolenieodstráneniastaviebč.XXXaXXX.Konanieboloprerušenénadobu60dnístým,ževlastníčka
stavieb bola vyzvaná na doplnenie dokladov. Ako to vyplýva zo spisu Obecného úradu V. A. v spise
je doručenka od žalobkyne datovaná dňom 21.01.2019. Na predmetnom spisovom obale je záznam

datovaný dňom 21.01.2019, kde je uvedené, že na stavebný úrad sa dostavila M. A. a týmto dňom svoju
žiadosť o odstránenie stavby berie späť.

11. Zo spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru W. sp. zn. U.-XXX/X-Z.-W.-XXXX súd zistil,
že žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie, ktoré bolo adresované Okresnej prokuratúre

v W.. Prokuratúra vec odstúpila Okresnému riaditeľstvu PZ W.. Trestné oznámenie žalobkyne voči
žalovanému bolo pre podozrenie zo spáchania zločinu poškodzovania cudzej veci. Na základe
uznesenia OR PZ W. zo dňa 20.08.2020 bolo odmietnuté trestné oznámenie, nakoľko nebol dôvod
na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Voči uzneseniu
OR PZ W. zo dňa 20.08.2020 bola oznamovateľkou M. A. podaná sťažnosť. Okresná prokuratúra W.

vydala dňa 26.10.2020 rozhodnutie, ktorým zrušila uznesenie vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva PZ W. č. kon. U.-XXX/X-Z.-W.-XXXX a bolo uložené vyšetrovateľovi, aby vo veci
znovu konal a rozhodol. Po vykonaní úkonov v trestnom konaní OR PZ W. v predmetnej veci zo dňa
30.06.2021 vydalo uznesenie, na základe ktorého bolo zastavené trestné konanie, nakoľko skutok nie je
trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Voči uzneseniu vyšetrovateľa bola oznamovateľkou

dňa 12.08.2021 podaná sťažnosť, ktorá bola Okresnou prokuratúrou W. dňa 10.11.2021 č. kon. XPv
XXX/XX/XXXX-XX zamietnutá.

12. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že v roku 2018 bola uzavretá dohoda medzi ňou a spoločnosťou
A., kde konateľmi sú T.. Š. a žalovaný ohľadne developerského projektu, kde úlohou žalobkyne bola

kúpa dvoch rodinných domov. Ohľadne tejto kúpy všetko zariaďoval žalovaný. Medzi žalobkyňou a
spoločnosťou A. bola uzavretá dohoda, na základe ktorej tieto rodinné domy mali byť prevedené na
spoločnosť A. v nezmenenom stave. V roku 2019 prišiel za žalobkyňou žalovaný s predvyplnenou
žiadosťou o odstránenie stavby s tým, aby žalobkyňa túto žiadosť podpísala, čo následne aj učinila.
Potom malo byť vybavené búracie povolenie. Konanie bolo prerušené, nakoľko žiadosť bola neúplná.

Žalobkyňa bola v domnení, že neexistuje žiadne búracie povolenie. Až v roku 2020 zistila, že domy
boli zbúrané. Dostavila sa na obecný úrad a zistila, že údajne sa dňa 21.01.2019 dostavila na obecný
úrad, a že svoju žiadosť na odstránenie stavby zobrala späť. Podľa žalobkyne toto nie je pravdivé,
pretože svoju žiadosť nikdy nezobrala späť. Na základe zistení podala trestné oznámenie. Žalobkyňa
uviedla, že žiadosť o zrušenie trvalého pobytu a čestné prehlásenie nikdy nepodpisovala. Nikdy nedala

súhlas žalovanému, aby tieto záležitosti za ňu vybavoval. Čo sa týka finančných prostriedkov na kúpu
nehnuteľností, tak žalobkyňa mala na svojom účte vlastných 25.000,- Eur a 75.000,- Eur boli peniaze
T.. P. Š.. Suma 75.000,- Eur od Š. bola požičaná, a táto suma vrátená nebola. Žalobkyňa k spisovému
materiálu predložila fotodokumentáciu rodinných domov, z ktorých je zrejmé, že sa nejedná o ruiny.Žalovaná ďalej uviedla, že v žiadnom prípade nesúhlasila so zbúraním nehnuteľností bez rozhodnutia
stavebného úradu o zbúraní týchto rodinných domov. Taktiež nesúhlasila so zbúraním stavieb pred
prevodom na spoločnosť A. za rovnakú cenu. Nikdy nepoverila žalovaného, aby odstránil stavby.

Žalobkyňa poprela, že by 21.01.2019 telefonicky hovorila s pracovníčkou stavebného úradu vo veci
žiadosti o vydanie búracieho povolenia. Do spoločnosti A. chodila žalobkyňa v roku 2016. Po roku 2016
prišla do A. až v roku 2020. Žalobkyňa potvrdila, že uvedené dva rodinné domy vidieť aj z hlavnej
cesty. Tiež potvrdila, že finančné záležitosti developrojektu mal na starosti T.. Š. a ostatné záležitosti
vybavoval žalovaný. Pred uzavretím kúpnych zmlúv žalobkyňa v nehnuteľnostiach nebola, len zvonka

si ich pozrela. Kúpnu cenu nehnuteľností dohodol žalovaný. Dohoda o tom, že spoločnosť A. odkúpi
nehnuteľnosti nebola v písomnej forme. Podľa žalobkyne spoločnosť A. doposiaľ nehnuteľnosti nekúpila
z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

13. Na pojednávaní dňa 14.02.2022 žalovaný uviedol, že mal splnomocnenie od žalobkyne na podanie
búracieho povolenia, na vykonanie búracích prác. Žalovaný sa so žalobkyňou dohodol, že ona býva v

E. a žalovaný v A., tak všetky záležitosti ohľadne búracích prác vybaví on. Žalobkyňa robí vo firme A.,
kde žalovaný štatutárny zástupca, účtovníčku. Avšak v určitom okamihu došlo medzi nimi k rozporom,
a táto skutočnosť vyvolala súdne spory a trestné oznámenia. Žalobkyňa voči žalovanému neodvolala
splnomocnenie. Žalobkyňa, ako účtovníčka, chodí po celom areáli firmy a veľmi dobre vedela, že stavby
boli odstránené. Až po dvoch rokoch od zbúrania začala tvrdiť skutočnosti uvedené v žalobe. Žalovaný

mal informovať žalobkyňu o úkonoch, ktoré vykonáva. Žalobkyňa mala žalovanému udeliť poverenie na
odstránenie rodinných domov a tieto žalovaný odstránil v januári 2019. Žalovaný listom z 05.04.2021
ponúkol žalobkyni, že odkúpi nehnuteľnosti aj bez stavieb za sumu 100.000,- Eur. Žalovaný nemal
vedomosť, ako štatutárny orgán spoločnosti A. s.r.o., o tom, že žalobkyňa prevedie stavby na spoločnosť
A. s.r.o.. O žiadnej takejto dohode nevedel.

14. Svedok M.. O.. Ľ. Š. - starosta Obce V. A. na pojednávaní uviedol, že asi v roku 2016 prišiel za ním
žalovaný so zámerom vybudovania obytnej zóny v lokalite, kde sa nachádzajú aj sporné nehnuteľnosti.
Prvé stanovisko starostu obce bolo také, že sa jedná o megalománsky projekt, ktorý v žiadnom prípade
neprejde cez obecné zastupiteľstvo. V predmetnej lokalite sa nachádzali aj dva cigánske domy súp. č.

XXX a XXX, ktoré sú predmetom sporu. Svedok ďalej uviedol, že dom súp č. XXX mu bol ponúknutý v
roku2009zasumu20.000,-Eur.Tútoponukustarostaneprijalapožiadalpredávajúceho,abyzabezpečil
nehnuteľnosť, ktorá mala zjavne porušenú statiku v časti pristavanej kuchyne, a dom začal byť obývaný
bezdomovcami. Druhá nehnuteľnosť asi od roku 2016 mala porušenú strešnú krytinu. To, že stavby
sú odstránené, zistil svedok bežným pohľadom, nakoľko okolo nich prechádza domov. V súčasnej

dobe na mieste domov je nelegálna skládka stavebného a komunálneho odpadu. V staršom dome
so súpisným číslom XXX býval Z., ktorý zomrel v dome v 90.-tych rokoch, a podľa cigánskeho práva
nemôže už nikto v dome bývať, a preto tento dom zostal opustený, neobývaný. Občania obce boli proti
podnikateľskému zámeru žalovaného, z ktorého zišlo. Vo veci sa nič nedialo až do roku 2023, kedy T..
Š. predkladal žiadosti na zmenu územného plánu v danej lokalite, pričom obecné zastupiteľstvo jeho

žiadosti neodsúhlasilo. V súčasnej dobe je na danú lokalitu vydané územné rozhodnutie na výstavbu
štyroch bytových domov pre firmu V., s.r.o.. Svedok ďalej uviedol, že Obec V. A. vykonáva prenesený
výkon štátnej správy na úseku stavebného zákona v spoločnom stavebnom úrade so sídlom v A..
Všetky podklady, ktoré pracovníci spoločného stavebného úradu nachystajú, podpisuje svedok ako
štatutár. Svedok pripustil, že mohlo dôjsť k pochybeniu zo strany stavebného úradu, zrejme sa jednalo

o nevedomosť a nedbanlivosť. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, kedy domy č. XXX a č. XXX boli
odstránené a kým boli odstránené. Svedok poznal žalovaného ako stránku, ktorú vídaval na obecnom
úrade. T.. Š. spoznal v decembri 2023, keď prišiel na obecné zastupiteľstvo, nakoľko mal záujem zmeniť
lokalitu a pozemky firmy A., spol. s r.o. využiť na výstavbu bytových domov. Žalobkyňu stretával, keď
chodila okolo predmetných cigánskych domov. Pozemky spoločnosti A. susedili s cigánskymi domami.

Svedok nikdy neupozorňoval žalobkyňu na stav rodinných domov, vychádzal z toho, že každý má
povinnosť starať sa o svoj majetok. Čo sa týka toho, či pán Š., žalobkyňa alebo žalovaný chodili okolo
domov č. XXX a č. XXX svedok uviedol, že do firmy A. sa nedá ísť bez toho, aby sa neišlo okolo týchto
domov. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo na žiadosti o odstránenie stavby nie je uvedený podpis
pracovníka.NažiadostioodstráneniestavbyjepečiatkaMestskéhoúraduA.zodňa20.12.2018.Svedok

sataktiežnevedelvyjadriťktomu,ktospisovaldňa21.01.2019listinuuvedenúnaspisovomobale,ktorou
žalobkyňa svoju žiadosť o odstránenie stavby vzala späť. Svedok nevedel o tom, že bolo vydané búracie
povolenie na dom č. XXX a č. XXX. Svedok na záver svojej svedeckej výpovede uviedol, že tento súdny
spor vníma veľmi negatívne ako štatutár obce a to z toho dôvodu, že pán T.. Š., žalobkyňa a žalovanýmajú medzi sebou spor, do ktorého vtiahli Obec V. A. len preto, že dve „barabizne“ sú predmetom ich
sporu a hľadajú vinníkov.

15. Svedkyňa C. Š. je referentkou spoločného stavebného úradu v A.. Na pojednávaní uviedla, že v
roku 2018 bola daná žiadosť na Obecný úrad V. A. o odstránenie dvoch rodinných domov, ktoré sa
nachádzajú pri hrádzi v V. A.. V januári 2019 bolo konanie o odstránenie stavieb prerušené, nakoľko
žiadosť nespĺňala náležitosti. Svedkyňa vypracovávala rozhodnutie o prerušení konania. Pri výjazde v
januári 2019 zistila, že stavby už nestoja. Na Mestskom úrade v A. pán Z. za prítomnosti svedkyne

vytočil telefónne číslo žalobkyne. Pri telefonickom rozhovore svedkyne a žalobkyne svedkyňa ozrejmila
pani A., že stavby nestoja a ak nepredloží doklady, konanie bude zastavené, lebo stavby už boli
odstránené. Svedkyňa T.. A. povedala, že najjednoduchšie by bolo zobrať žiadosť späť. T.. A. súhlasila
s tým, aby sa konanie zastavilo. Na základe toho svedkyňa na spisový obal napísala, že sa dostavila
M. A., a že dnešným dňom svoju žiadosť o odstránenie stavieb berie späť. Tento záznam podpísal
žalovaný. Svedkyňa nevydala rozhodnutie o zastavení konania s odôvodnením, že bola inštruovaná, že

pri späťvzatí netreba konanie zastavovať. Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedkyňa uviedla, že
nikoho neupozorňovala na zlý stav rodinných domov, nevyzývala žalobcu ani žalovaného na odstránenie
rodinných domov. Čo sa týka technického stavu k tomu uviedla, že jeden dom bol bez okien a obidva
domy boli neobývané. Svedkyňa tiež uviedla, že v spise sa nenachádza plnomocenstvo, ktoré by udelila
žalobkyňa žalovanému. Stavby boli odstránené pred vydaním búracieho povolenia. Búracie povolenie

ani vydané nebolo.

16. Svedkyňa Ľ. M.T. vykonáva na Obecnom úrade v V. A. funkciu administratívnej pracovníčky.
Vedie agendu obyvateľstva, domov, bytov, overuje podpisy a listiny. Žiadosť o odstránenie stavby bola
zaevidovaná na podateľni Obecného úradu V. A. a zaevidovala to pracovníčka podateľne pani T..

Svedkyňa vybavovala v danej veci len zrušenie trvalého pobytu pre tých rómskych občanov, ktorí tam
mali hlásený pobyt. Taktiež robila oznámenie o zrušení súpisného a orientačného čísla. Svedkyňa cez
podateľňu dostala žiadosť o zrušenie trvalého pobytu a súčasťou žiadosti bolo aj čestné prehlásenie. Na
základetohozrušilasúpisnéčíslo.Svedkyňauviedla,ženemádoručenkuotom,žeoznámenieozrušení
súpisného a orientačného čísla bolo doručené žalobkyni. Svedkyňa si nepamätala, akým spôsobom sa

doručovalo. Žalobkyňa k tomu uviedla, že nežiadala o zrušenie trvalého pobytu, nepodpisovala čestné
prehlásenie. Svedkyňa priznala, že na listinu o oznámení o zrušení súpisného a orientačného čísla
nemala dať, že stavba bola zbúraná na základe rozhodnutia o odstránení stavby zo dňa 10.01.2019.
Búracie povolenie bolo napísané, ale nebolo podpísané. Pani A. nebola podaná žiadosť o zrušenie
súpisných čísel.

17. Svedok T.. P. Š. na pojednávaní uviedol, že obchodná spoločnosť A. mala develeoperský záujem
o scelenie pozemkov, ktorého súčasťou boli aj rodinné domy súp. č. XXX a č. XXX v V. A.. Vzhľadom
na to, že spoločnosť A. v tom období nemala žiadne finančné prostriedky, tak predmetné pozemky
a rodinné domy kupovala žalobkyňa. Pokiaľ sa spoločnosti A. podarí vybaviť úver, tak žalobkyňa

prevedie nehnuteľnosti na spoločnosť A.. Táto dohoda bola uzavretá medzi svedkom T.. Š., žalobkyňou
a žalovaným. Podľa svedka použitie rodinných domov mohlo slúžiť ako zariadenie staveniska a búracie
konanie bolo vybavované v prípade, ak by investor rýchlo potreboval tieto nehnuteľnosti zbúrať. Išlo o to,
aby investor videl, že pozemky sú pripravené. Čo sa týka stavu rodinných domov, ktoré boli postavené
pred cca 50.-timi rokmi, tieto mohli byť zrekonštruované, mohli byť obývateľné alebo inak využiteľné.

Jeden z týchto domov bol v horšom stave. O tom, že stavby sú zbúrané sa dozvedel svedok na prelome
roku 2020, keď išiel spolu so žalobkyňou do A. niečo služobne riešiť. Na základe tohto poznania svedok
išiel so žalobkyňou na obecný úrad, kde sa dožadovali písomností, z ktorých zistili, že sú sfalšované
podpisy pani A. na rôznych dokumentoch. Keď sa pýtali pracovníčky obecného úradu ohľadne žiadosti
o zbúranie rodinných domov, vtedy sa dozvedeli o nejakom späťvzatí, ako aj rozhodnutí o zrušení

súpisného čísla. Podľa svedka všetky dokumenty boli podpísané nie žalobkyňou, ale niekým iným, teda
boli sfalšované. Úlohou žalovaného bolo jedine odniesť žiadosť o zbúranie na stavebný úrad. Svedok
to odôvodňoval tým, že žalovaný býva v A. a on, ako aj žalobkyňa, bývajú v E.. Svedok potvrdil, že
všetky veci ohľadne developerského projektu vybavoval žalovaný. Financie na developerský projekt mal
na starosti svedok a žalovaný mal na starosti výkon tohto projektu. Na kúpu rodinných domov č. XXX

a č. XXX požičal finančné prostriedky žalobkyni svedok T.. Š.. Odôvodnil to tým, že jeho peniaze boli
na účte žalobkyne, a preto to takto riešil.18. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

19. Podľa § 725 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich
schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to
nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

20.Podľa§726Občianskehozákonníkapríkazníkjepovinnývykonaťpríkazosobne.Akzverívykonanie

príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si ustanovil
zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe
zástupcu.

21. Podľa § 727 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky
správy o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po

vykonaní príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.

22. Podľa § 728 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť
príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť
príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok

nedostavil.

23. Podľa § 729 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka príkazca je ďalej povinný nahradiť príkazníkovi
okrem zavinenej škody aj tú škodu, ktorá vznikla v súvislosti s výkonom príkazu. Ak príkazník utrpí pri
výkone príkazu škodu len náhodou, môže sa domáhať náhrady iba vtedy, ak sa zaviazal vykonať príkaz

bezplatne; nedostane však viac, než by mu patrilo ako obvyklá odmena, keby bola dojednaná.

24. Podľa § 730 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu
iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Príkazca je
povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením

povinnosti príkazníka.

25. Podľa § 731 Občianskeho zákonníka pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia
o zániku plnomocenstva (§ 33b).

26. Podľa § 33b ods. 1 Občianskeho zákonníka plnomocenstvo zanikne vykonaním úkonu, na ktorý bolo
obmedzené, ak ho splnomocniteľ odvolal, ak ho vypovedal splnomocnenec, ak splnomocnenec zomrie.

27. Základom vzťahu je príkazná zmluva, na základe ktorej je príkazník povinný v prospech príkazcu
obstarať vec alebo inú činnosť. Zákon pre uzavretie príkaznej zmluvy neukladá jej uzavretie v písomnej

forme. Od uzavretia príkaznej zmluvy, aj v inej ako písomnej forme, je však treba odlišovať povinnosti
príkazníka vydať písomné potvrdenie o uzavretí zmluvy. Nesplnenie tejto povinnosti nemá za následok
neplatnosť samotnej zmluvy. Z príkaznej zmluvy musí byť zrejmé, akú vec alebo činnosť má príkazník
obstarať, či pri obstaraní vystupuje príkazník ako priamy alebo nepriamy zástupca, či ide o odplatnú
alebo bezodplatnú zmluvu.

28. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa bola vlastníčkou stavieb č. XXX a XXX v
V. A.. Taktiež nebolo sporné, že tieto stavby odstránil žalovaný. Sporné v danej veci bolo, či žalobkyňa
poverila žalovaného na odstránenie týchto stavieb. Sám žalobca však podal žiadosť na odstránenie
stavieb. Zrušenie súpisného čísla, ktoré bolo vykonané až po odstránení stavby nemá vplyv na príkaznú

zmluvu uzatvorenú v ústnej forme medzi žalobkyňou a žalovaným, na základe ktorej žalobkyňa poverila
žalovaného odstrániť stavby.

29. Žalovaný bol ochotný v priebehu konania odkúpiť pozemky vo vlastníctve žalobkyne, na ktorých stáli
stavby, za sumu 100.000,- Eur, čiže za tú istú sumu, za ktorú žalobkyňa stavby a pozemky nadobudla.

Žalovaná však zmarila túto možnú dohodu, keď od žalovaného si uplatňovala ďalšiu sumu 27.000,- Eur
pre T.. P. Š..30. Čo sa týka ceny stavieb a pozemkov, za ktoré žalobkyňa zaplatila spolu 100.000,- Eur, tak v kúpnych
zmluvách nebola určená zvlášť cena za pozemky a zvlášť za stavby. Znalec v znaleckom posudku
nezisťoval cenu stavieb dostupnou dokumentáciou na Obecnom úrade v V. A.. Pri stavbách č. XXX a

XXX sa jednalo o staticky narušené stavby, ktoré boli dlhodobo neudržiavané a neobývané. Určitú dobu
v nich bývali bezdomovci. Cenu stavieb nie je možné určiť tak, že od kúpnej ceny sa odpočíta znalcom
určená cena pozemkov.

31. Daňová povinnosť k dani zo stavieb vzniká 1. januárom zdaňovacieho obdobia, ktoré nasleduje po

zdaňovacom období, v ktorom sa osoba stala vlastníkom stavby. Zánik daňovej povinnosti sa viaže k
31. decembru zdaňovacieho obdobia, v ktorom osobe zaniklo vlastníctvo. Základom dane zo stavieb je
výmera zastavanej plochy v m2. Pri nadobudnutí vlastníctva k stavbe je daňovník povinný podať daňové
priznanie do 31. januára bežného zdaňovacieho obdobia. Keď žalobkyňa tvrdila, že o odstránení stavieb
sa dozvedela začiatkom roka 2020, tak by podala daňové priznanie po nadobudnutí vlastníctva. V spore
nebolo preukázané, že by žalobkyňa podala daňové priznanie zo stavieb. Aj z toho možno usudzovať,

že žalobkyňa poverila žalovaného na odstránenie stavieb, a že o odstránení stavieb vedela.

32. Žalobkyňa tvrdila, že so spoločnosťou A. spol. s.r.o. bolo dohodnuté, že prevedie na túto spoločnosť
pozemky, ako aj stavby. O tom, že sa majú previesť stavby, žalovaný nič nevedel napriek tomu, že bol
štatutárnym zástupcom spoločnosti A. spol. s r.o..

33. Podľa § 50 a) ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do
dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak
do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby
vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

34. Podstatnými náležitosťami takejto zmluvy je, že musí byť uzavretá v písomnej forme, musí dôjsť
ku konsenzu o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy, došlo k dohode o určení doby, v ktorej sa
zmluvné strany zaväzujú budúcu zmluvu uzavrieť. V danom prípade nebola zmluva o budúcej zmluve
- dohoda medzi žalobkyňou a spoločnosťou A. uzavretá v písomnej forme a teda jedná sa o absolútne

neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

35. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podstatnými
znakmi právneho úkonu je: a) prejav vôle; b) prejav vôle smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv

a povinností; c) prejav vôle právny poriadok uznáva; d) právny poriadok s právnym úkonom spája tie
následky, ktoré konajúci chcel. Zo žiadosti o búracie povolenie jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa
prejavila vôľu zbúrať stavby č. XXX as XXX a za tým účelom poverila žalovaného k realizácii tejto
činnosti. Odporuje logike veci, že na jednej strane žalobkyňa žiadala o zbúranie stavieb, a na druhej
strane, ako tvrdila, hodlala previesť stavby do vlastníctva spoločnosti A. spol. s r.o..

36. Podľa § 17 ods. 1, 3 Zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, účastníci konania, ich
zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom,
ktorého si zvolia. Splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo
plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od

preukazu plnomocenstvom upustiť.
Žalovaný nebol zástupcom žalobkyne v predmetnom správnom konaní. Žalobkyňa neudelila žiadne
písomné plnomocenstvo žalovanému na zastupovanie v správnom konaní. Vo veci treba rozlišovať
právny vzťah vyplývajúci z príkaznej zmluvy, ktorý existoval medzi žalobkyňou a žalovaným a právny
vzťah medzi správnym orgánom a žalobkyňou, ktorým na základe žiadosti žalobkyňa žiadala o

odstránenie stavieb a následne úkonov správneho orgánu s vecou súvisiacich.

37. Žalobkyňa vedela o odstránení stavieb. Pri výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 24.11.2020 (č.l. 46
trestného spisu) uviedla: „prvýkrát stavby videla v mesiaci apríl 2018 a aj následne, lebo som chodila do
areálu firmy A. s.r.o., ktorú odkúpila spoločnosť A., spol. s r.o., pretože ja som robila účtovníctvo a bola

som tam prevziať účtovníctvo a aj niekoľkokrát nahliadať do účtovníctva.“ Okrem toho súd poukazuje
na č.l. 100 trestného spisu, kde je fotografia teraz už zbúraných domov, ako aj spoločnosti A., z čoho
vyplýva, že do A. žalobkyňa musela prejsť okolo stavieb č. XXX a XXX. Okrem toho, predmetné stavby
vidieť aj z hlavnej cesty. Z uvedených skutočností mal súd preukázané, napriek opačnému tvrdeniužalobkyne, že mala vedomosť o búraní domov č. XXX a XXX. Túto skutočnosť potvrdzuje aj vizualizácia
projektu spoločnosti A. spol. s r.o., ktorý mala úmysel realizovať na miestach stavieb č. XXX a XXX.
Z vizualizácie vyplýva, že už pri počiatkoch realizácie tohto projektu museli byť odstránené stavby

rodinných domov (vizualizácia č.l. 106, 107 trestného spisu).

38. Skutočným zámerom bolo predmetné stavby zbúrať a pozemky pod nimi rozparcelovať a predať
potencionálnemu záujemcovi, resp. postaviť nové domy v danej lokalite. Z tohto zámeru je možné
jednoznačne odvodiť, že vlastníčka stavieb - žalobkyňa dala žalovanému príkaznou zmluvou poverenie

na odstránenie stavieb.

39. Je proti logike domnievať sa, že niekto svojvoľne vynaloží prácu a finančné prostriedky na to,
aby inému bezdôvodne odstránil stavby. Aj svedok P. Š. pri výsluchu v trestnom konaní potvrdil, že
navštevoval areál spoločnosti A. s.r.o. a tak potvrdil skutočnosť, že vedel o tom, že suť zo zbúraných
domov sa nachádza v areáli tejto spoločnosti, ktorá suť tam bola dočasne uskladnená.

40. Je vysoko pravdepodobné, že predmetný spor je výsledkom nezhôd z podnikateľskej činnosti T..
Š., jeho družky T.. A. a žalovaného. Ich nezhody vyústili do podávania vzájomných trestných oznámení
a vzájomných žalôb.

41. Súd hodnotil svedecké výpovede Š.P., Š., M. ako pravdivé, v ktorých opisovali pravdivo udalosti,
ktoré sa udiali.

42. Právni zástupcovia sporových strán na pojednávaní dňa 18.04.2024 uviedli, že nemajú návrhy na
ďalšie dokazovanie, a aj z tohto dôvodu súd nepripustil podanie právneho zástupcu žalobcu - vyhlásenie

B. B.Č..

43. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa §-u 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vzhľadom na to, že žalovaný mal

v spore plný úspech, súd mu priznal 100% náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd Trnava, ale len z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.