Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 1C/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424205594
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424205594.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v spore žalobkyne: R.. X. Š., , W.. XX.X.XXXX, M. F. R.. O.
XXX/X, W. Y. W. U., v konaní zast. JUDr. Katarínou Barlovou, advokátkou, so sídlom Námestie Slobody
397/2, Banská Bystrica, proti žalovanému: Y. H., W.. X.XX.XXXX, M. F. F. XXXX/XX, F. - T. F., o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobkyni sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia došlým tunajšiemu súdu dňa 31.5.2024
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť (i) odstrániť
zvukovoobrazový záznam uverejnený dňa 18.3.2023 na stránke www.youtube.com, na kanáli Y. H. /. J.

s názvom „Exekútorka X. Š. je vinná ! Rozhodol Najvyšší správny súd. Ginn v pohotovosti“. Q.:/..U..Z.
O. vrátane slovného popisu „Boli sme sa pozrieť na disciplinárnom súde s X. Š.. Je vinná, že nezákonne
prerušila exekúciu. Ďakujeme za podporu Q.:/.. B..T. Súdna exekútorka R.. X. Š. mala len za posledné
dva roky tri disciplinárne konania. Patrí do rodiny, kde brat aj matka sú tiež exekútori a patria tak medzi
najväčšie exekútorské rodiny na Slovensku, ktoré sa netaja ani väzbami na OČTK" a (ii) odstrániť zo
sociálnej siete: facebook z profilu Y. H. post týkajúci sa žalobkyne zo dňa 18.3.2023 uverejnený na

Q.:/..S..Z..H., a zo sociálnej siete facebook z profilu Martin Daňo - Y. H. post týkajúci sa žalobkyne zo
dňa 18.3.2023 uverejnený na Q.:/..S..Z..H..XXXX, a VK z profilu Y. H. post týkajúci sa žalobkyne zo dňa
18.3.2023 uverejnený na Q.:/..Z..H.. Žalobkyňa tiež navrhla, aby jej súd priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že bola
disciplinárne obvinenou v konaní pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky vedenom pod
spisovou značkou 31D/22/2022. Dňa 7.3.2023 vydal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky na
ústnompojednávanírozhodnutie(Rozhodnutie1),vktoromuznalžalobkyňuvinnouzospáchaniaskutku
bližšie uvedeného v Rozhodnutí 1. Na ústnom pojednávaní dňa 7.3.2023 bol prítomný aj žalovaný, ktorý
uviedol priamo na ústnom pojednávaní, že je prítomný ako verejnosť. Na základe ústavnej sťažnosti

žalobkyneakosťažovateľkyvydalÚstavnýsúdSlovenskejrepublikydňa21.11.2023nález,číslokonania
IV. ÚS 271/2023-39, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil Rozhodnutie 1 a konštatoval, že
Rozhodnutím 1 došlo k porušeniu základného práva žalobkyne na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Na základe nálezu vydal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
na ústnom pojednávaní dňa 6.2.2024 rozhodnutie pod sp. zn. 31D/16/2023 (Rozhodnutie 2), ktorým

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalobkyňu spod disciplinárneho návrhu oslobodil. Na ústnom
pojednávaní dňa 6.2.2024 bol prítomný aj žalovaný, ktorý sa registroval u Zboru väzenskej a justičnejstráže ako novinár. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v emailovej správe zo dňa 13.5.2024
žalobkyni potvrdil účasť osoby akreditovanej ako novinár na ústnom pojednávaní dňa 6.2.2024, avšak
neuviedolvyslovenemenoanipriezviskoosobyžalovanéhosodkazomnaGDPR.Okremzamestnancov

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu
žalobkyne bol na pojednávaní prítomný len žalovaný. Žalovaný z priebehu ústneho pojednávania zo
dňa 7.3.2023 pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky vyhotovil zvukový záznam a pred
ústnym pojednávaním a po prerušení ústneho pojednávania opakovane atakoval žalobkyňu ústne, o
čomtaktiežžalovanývyhotovilzvukovoobrazovýzáznam.Následnežalovanýzverejnilzvukovoobrazový

a zvukový záznam zo dňa 7.3.2023 dňa 18.3.2023 na webstránke www.youtube.com, kanál Y. H. s
názvom „Exekútorka X. Š.M. je vinná ! Rozhodol Najvyšší správny súd. Ginn v pohotovosti“ vrátane
slovného popisku „Boli sme sa pozrieť na disciplinárnom súde s X. Š.. Je vinná, že nezákonne prerušila
exekúciu. Ďakujeme za podporu Q.:/.. J..T. Súdna exekútorka R.. X. Š. mala len za posledné dva
roky tri disciplinárne konania. Patrí do rodiny, kde brat aj matka sú tiež exekútori a patria tak medzi
najväčšie exekútorské rodiny na Sovensku, ktoré sa netaja ani väzbami na OČTK“ Q. :/.. P.. Z. ? U. !.

U.. Zvukovoobrazový záznam, vrátane slovného popisku, žalovaný ďalej postoval dňa 18.3.2023 na
sociálnej sieti www.facebook.com. profil Y. H. Q.:/..S..Z..H., na sociálnej sieti www. facebook.com profil
Y. H. Q.:/..S..Z.Y..H..XXXX.

3. Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že zo zvukovoobrazového záznamu je zrejmé, že nemala

vedomosť o tom, že o nej žalovaný vyhotovuje zvukovoobrazový záznam a zvukový záznam a k
vyhotoveniu a následnému zverejneniu zvukovoobrazového záznamu a zvukového záznamu žalobkyňa
nedala žalovanému súhlas. Žalobkyňa pri konfrontácii so žalovaným nedokázala ako laik rozpoznať
vizuálne technické zariadenia, z čoho by žalobkyňa mohla usúdiť, že žalovaný vyhotovuje o žalobkyni
zvukovoobrazové záznamy a zvukové záznamy. Zo zvukovoobrazového záznamu je zrejmé, že

žalovaný mal pravdepodobne technické zariadenie pod vrchným oblečením a je tiež zrejmé, že v
jednej ruke drží žalovaný telefón a druhú ruku má žalovaný prázdnu a technické zariadenie žalovaného
ďalej zakryté vrchným odevom žalovaného. Navyše sa žalovaný prezentoval na ústnom pojednávaní
dňa 7.3.2023 ako verejnosť, preto žalobkyňa ani nemohla nadobudnúť podozrenie, že by žalovaný
o žalobkyni vyhotovoval zvukovoobrazový záznam. Žalovaný uviedol, že sa zúčastňuje ústneho

pojednávania dňa 7.3.2023 ako verejnosť aj pred hovorcom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky, uvedené žalobkyňa ale v danom okamihu nevnímala, keďže diskutovala. Z emailovej
správy Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.5.2024 tiež vyplýva, že ústneho
pojednávania dňa 7.3.2023 sa zúčastnila len verejnosť, t. j. aj žalovaný len ako verejnosť. Žalobkyňa
zároveň dodala, že do dňa konania ústneho pojednávania zo dňa 7.3.2023 nepoznala žalovaného a

ani nemala vedomosť o tom, kto je osoba žalovaného, a ani s nim predtým nikdy neprišla do styku.
Z prezentácie žalovaného ako verejnosti na ústnom pojednávaní dňa 7.3.2023 je zároveň vylúčené
vyhotovovanie zvukovoobrazového a zvukového záznamu na akékoľvek formy spravodajstva v zmysle
Občianskeho zákonníka. Zo zvukovoobrazového záznamu zverejneného vyššie uvedeným spôsobom
je naopak zrejmé, že žalobkyňa opakovane vyjadruje vôľu, aby ju žalovaný neobťažoval a že sa nebude

vyjadrovať k otázkam žalovaného a je zrejmé, že žalobkyňa by v prípade jej vedomosti žalovanému
na vyhotovenie a zverejnenie zvukovoobrazového záznamu ani zvukovému záznamu súhlas nedala.
Žalobkyňa dokonca dôrazne požiadala žalovaného, aby nebol v jej prítomnosti. Následne žalobkyňa
požiadala o ochranu Zbor väzenskej a justičnej stráže o doprovod do vestibulu budovy Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky, avšak pri odchode z poschodia do výťahu žalovaný doslova

skočil do výťahu k žalobkyni a príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže, kde žalovaný pokračoval
vyhrážkami vo vzťahu k žalobkyni „dostanem ťa do basy, si mafia, ja môžem povedať, že si mafia !
Odteraz ťa budem sledovať...“.

4. Podľa žalobkyne je v kontexte jej argumentácie zrejmé, že vyhotovenie a zverejnenie záznamu

nenesie známky primeranosti, práve naopak, vzhľadom na nepravdivé, skresľujúce tvrdenia žalovaného
a tvrdenia vedome škodlivého obsahu je zásah do práv žalobkyne a jej oprávnených záujmov zjavne
neprimeraný. Napokon v dôsledku konania žalovaného pred ústnym pojednávaním a po prerušení
ústneho pojednávania dňa 7.3.2023 vo vzťahu k žalobkyni predseda Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky žalobkyňu informoval o vytvorení diskrétnej zóny pre účastníkov konania v

spolupráci so Zborom väzenskej a justičnej stráže.

5. Žalobkyňa mala za to, že zverejnený zvukovoobrazový záznam navyše nezodpovedá realite;
žalobkyňa bola spod disciplinárneho návrhu oslobodená Rozhodnutím 2. Zdôraznila, že žalovanýbol prítomný na ústnom pojednávaní dňa 6.2.2024, na ktorom bolo vydané Rozhodnutie 2, dokonca
akreditovaný ako novinár a žalobkyňa upozornila žalovaného na oslobodenie spod disciplinárneho
návrhu aj v žiadosti o odstránenie zvukovoobrazových a iných záznamov zo dňa 12.4.2024,

ktorú žalovaný prevzal dňa 15.4.2024. Zvukovoobrazový záznam tak vo vzťahu k verejnosti šíri
nepravdivú až klamlivú informáciu o žalobkyni, a to závažným spôsobom. Žalovaný si je navyše
vedomý toho, že žalobkyňa bola oslobodená spod disciplinárneho návrhu. Podľa žalobkyne však
oslobodenie spod disciplinárneho návrhu nie je zaujímavou témou pre žalovaného, nakoľko podľa
obsahu zvukovoobrazového záznamu, a vôbec príspevkov žalovaného na stránke www.youtube.com

a sociálnych sieťach, je zrejmé, že žalovaný sa snaží verejnosti prezentovať takpovediac z pohľadu
žalovaného senzácie, ktoré žalovanému prinesú finančný prospech a pozornosť sledovateľov -
takmer 64 tisíc na stránke www.voutube.com , viac ako 19 tisíc pozretí
zvukovoobrazového záznamu a 26 tisíc sledovateľov na sociálnej sieti www.facebook.com.

6. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že obsah zvukovoobrazového záznamu, vrátane slovného popisku, obsahuje

vymyslené tvrdenia žalovaného o žalobkyni, že patrí do rodiny, kde brat aj matka sú tiež exekútori a
patria tak medzi najväčšie exekútorské rodiny na Slovensku, ktoré sa netaja ani väzbami na OČTK.
A tiež, že je súdnou exekútorkou 3-4 roky, pričom v nadväznosti na tento výrok žalovaný uvádza
informáciu o tom, že žalobkyňa mala 3 disciplinárne konania, čím sa snažil žalovaný navodiť dojem
o neprofesionalite žalobkyne. Žalobkyňa je súdnou exekútorkou už viac ako 14 rokov, vymenovaná

bola za súdneho exekútora s účinnosťou od 22.02.2010. Žalovaný nepravdivo uvádza, že žalobkyňa
je v rodinnom zväzku s inými súdnymi exekútormi, čo nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný ďalej
vo väzbe na uvedené pripája úsudok o rodinkárstve a pochybných exekúciách. Žalovaný používa
pojmy ako exekútorská mafia pri konfrontácii so žalobkyňou. Vyššie uvedené tvrdenia žalovaného sa
nezakladajú na pravde, a žalovaný preto ani nemôže pravdivosť svojich výrokov preukázať. V súvislosti

so žalobkyňou neexistuje žiadny skutkový základ pre verejne rozširované tvrdenia žalovaného týkajúce
sa žalobkyne.

7. Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že pre jej povolanie sú jej dobré meno a povesť podstatné a
bezúhonnosť súdneho exekútora je predpokladom výkonu jeho povolania. Je zrejmé, že pokiaľ by v

skutočnosti mala žalobkyňa napríklad väzby na orgány činné v trestnom konaní, ako tvrdí žalovaný
alebo keby bola žalobkyňa členom „exekučnej mafie", ako navodzuje žalovaný, išlo by o závažné
porušenie právnych predpisov zo strany žalobkyne a dokonca zrejme trestný čin. Žalovaný tak úmyselne
dehonestuje vážnosť žalobkyne u širokej verejnosti, a to dokonca aj za cenu uvádzania nezmyselných
a ničím nepodložených výrokov na adresu žalobkyne, ktoré žalobkyňu výrazne zasahujú. Takéto výroky

žalovaného vo všeobecnosti vrhajú aj zlé svetlo na exekútorské povolanie ako také a znevažujú
potrebu a dôstojnosť stavu exekútora. Vzhľadom na to, že žalobkyňa pri výkone svojho povolania
používa svoje meno a priezvisko, poškodzujú útoky žalovaného vo forme zvukovoobrazového záznamu
žalobkyňu aj vo sfére súkromnej medzi svojou rodinou, priateľmi a známymi. Žalobkyňa je matkou 2
maloletých detí, preto sa obáva toho, že i jej maloleté deti budú konfrontované invektívami vo vzťahu

k žalobkyni. Žalovaný je známy svojimi neoprávnenými zásahmi do práv tretích osôb prostredníctvom
siete internet, ktoré majú útočný charakter, v minulosti boli dokonca tieto útoky vulgárne. Vo viacerých aj
mediálne známych prípadoch bola žalovanému pre jeho pochybné aktivity uložená povinnosť odstrániť
neoprávnenézáznamyatretímosobámtakzdôvoduzásahudoichprávbolaposkytnutásúdnaochrana.
Bežnou súčasťou prejavov žalovaného sú aj invektívy, prípadne vyhrážky, hrubo skresľujúce tvrdenia

prípadne tvrdenia, ktoré nemajú racionálny skutkový podklad a vymykajú sa tak aj možnosti prezentácie
vlastného hodnotiaceho úsudku žalovaného.

8. Žalobkyňa mala za to, že sloboda prejavu síce pripúšťa kritiku iných osôb, avšak účelom kritiky má byť
poskytnutie kritického pohľadu vychádzajúceho zo skutočností, t. j. faktov, nie tvrdení nezakladajúcich

sa na pravde, prípadne vymyslených tvrdení, t. j. nepodložených argumentov s dôsledkom negatívneho
vnímania danej osoby širokou verejnosťou, ako je to v prípade žalobkyne. Žalovaný neponúkol
žiaden vecný základ odôvodňujúci negatívne náhľady žalovaného na osobu žalobkyne. Žalovaný
je v prípade žalobkyne motivovaný z jeho pohľadu vlastnou negatívnou skúsenosťou so súdnym
exekútorom, ako je uvedené v zvukovoobrazovom zázname, a žalovaný sám pripustil, že si žalobkyňu

pre podobnosť priezviska zamenil s inou súdnou exekútorkou. Akokoľvek bol žalovaný motivovaný
určitou pomstou pri vyhotovení a zverejnení zvukovoobrazového záznamu, kedy žalovaný uvádza,
že bol trestne stíhaný práve kvôli súdnym exekútorom. Podľa žalobkyne zvukovoobrazový záznam
preto nesleduje určitý verejný záujem, ale ide výlučne o neoprávnený útok vo vzťahu k žalobkynia súkromnú aktivitu žalovaného. Cieľom zvukovoobrazového záznamu je poškodzovať žalobkyňu a
nie poskytnúť hodnoverný pohľad o žalobkyni. Vedome nepravdivé a cielene škodlivé ataky vo forme
predmetných zvukovoobrazových záznamov namierených voči žalobkyni nemôžu požívať ochranu a

nemôžu byť ďalej verejne prístupné. Ochrana osobnosti, ktorej právny rámec vyplýva z Občianskeho
zákonníka je oprávnený dôvod na obmedzenie slobody prejavu. Zvukovoobrazový záznam nie je
vecný, konkrétny a konzistentný a nevychádza z pravdivých skutočností ako podkladu pre vytvorenie
vlastného úsudku žalovaného. Pre úsudok žalovaného prezentovaný v zvukovoobrazovom zázname
a súvisiacom slovnom popisku niet faktického základu, ale prezentácia žalovaného je účelová a šíri

nepravdu. Tvrdenia žalovaného nie je schopná a ochotná žalobkyňa akceptovať a tolerovať. Tvrdenia
žalovaného sú vo väzbe na žalobkyňu dokonca šikanózne.

9. Z vyššie uvedených skutočností a predložených a označených dôkazov vyplýva, že v prípade
žalobkyne a žalovaného je nevyhnutná neodkladná úprava pomerov strán. Bez takejto úpravy bude
naďalej hrubým spôsobom zasahované do dobrého mena a povesti a občianskej cti žalobkyne, t. j. do jej

bezúhonnosti v širšom slova zmysle. Žalobkyňa zároveň s poukazom na § 336 ods. 1 CSP mala za to,
že nariadením navrhnutého neodkladného opatrenia by došlo k trvalej úprave pomerov medzi stranami,
žalobkyňa v zásade nemá ani záujem o vedenie súdneho sporu so žalovaným, nakoľko by ju toto
zbytočne negatívne zaťažilo. Pokiaľ žalovaný na základe nariadeného neodkladného opatrenia odstráni
zvukovoobrazový záznam, vrátane jeho popisku a postov, dôjde tým k ukončeniu neoprávnených

zásahov do práv žalobkyne. Žalobkyňa preto navrhla, aby v danom prípade súd aplikoval ustanovenie
§ 336 ods. 1, druhá veta, CSP.

10. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa predložila listinné dôkazy - menovací
dekrét, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.3.2023, nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.11.2023, odpoveď zo dňa 12.12.2023, rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.2.2024, emailovú komunikáciu zo dňa
13.5.2024 a 11.4.2024, printscreeny, žiadosť o odstránenie zvukovoobrazových a iných záznamov zo
dňa 12.4.2024 spolu s dokladom o doručení, výtlačok z www.youtube.com zo dňa 18.5.2024 a USB kľúč
so zvukovým záznamom z pojednávania a zvukovoobrazovým záznamom.

11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 3.6.2024 k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že
video bolo robené pri riadnej novinárskej činnosti a nachádza sa nielen na stránke youtube, ale mnohých
inýchportáloch.Obsiahnutévyjadreniareflektovalisúčasný,vtedymonitorovanýstav,rešpektujúcvšetky
novinárske zásady a rešpektujúc prezumpciu neviny. Žalobkyňa dostala priestor na vyjadrenie, ale

nevyužila ho, tento priestor jej žalovaný ponúkol aj teraz, ale žalobkyňa to odmieta. Pokus o neodkladné
opatrenie považoval žalovaný za zmätočný, len s cieľom zakryť rodinné väzby žalobkyne v justícii.
Žiadne z publikovaných informácii neboli podľa žalovaného vyhodnotené ako nepravdivé. Na záver
žalovaný uviedol, že k ďalšiemu sa vyjadrí po doručení neodkladného opatrenia. Ak by súd vyhovel
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, mal žalovaný za to, že ich vzťahy výmazom videa

upravené určite nebudú. Žalobkyňa je naviac verejný činiteľ, exekútor, preto verejnej kritike musí
podliehať, aj keď sa jej to nepáči.

12. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť (najmä), aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

19. V prípade neodkladného opatrenia sa nevyžaduje a ani nie je možné v záujme urýchlenej ochrany
ohrozeného práva zisťovať úplný skutkový stav. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné,

aby zo strany žalobkyne bol aspoň osvedčený nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a
osvedčenie existencie takých skutočností, ktoré odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy na právach a právom chránených záujmoch žalobkyne. Žalobkyňa musí tvrdiť a osvedčiť, že
kvôli konaniu žalovaného je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov. Dokazovanie má v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Súd je povinný vyhodnotiť,

či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v
konkrétnom prípade podmienené.

20. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené

skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah

(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

21. V predmetnej veci mal súd za osvedčené skutočnosti, ktoré tvrdila žalobkyňa v návrhu a ktoré
vyplývajú z predložených listinných dôkazov:

22. Rozhodnutím sp. zn. 31D/22/2022-154 zo dňa 7.3.2023 Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
uznal žalobkyňu vinnou z disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, za čo jej
uložil disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 300,- Eur.

23. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. IV. ÚS 271/2023 zo dňa 21.11.2023 rozhodol, že

rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 31D 22/2022 zo dňa 7.3.2023 bolo
porušené základné právo žalobkyne na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

24. Listom zo dňa 12.12.2023 predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky odpovedal
žalobkyni na jej podanie týkajúce sa správania žalovaného dňa 7.3.2023 počas pojednávania
disciplinárnej veci. V odpovedi predseda súdu oznámil žalobkyni, že v spolupráci so Zborom väzenskej
a justičnej stráže pripravujú vhodné opatrenia týkajúce sa úpravy postupu vstupu účastníkov konania a
iných osôb do priestorov najvyššieho súdu, ako aj opatrenia na vytvorenie diskrétneho priestoru (zóny)

pred začatím, resp. počas pojednávania pre účastníkov disciplinárnych konaní. Vo vzťahu k žiadosti
žalobkyne o zákaz vstupu pre žalovaného do priestorov sídla NSS predseda uviedol, že právny poriadok
Slovenskej republiky neumožňuje Kancelárii NSS alebo predsedovi NSS obmedzovať slobodu pohybu,
resp. dať absolútny zákaz vstupu do budovy štátneho orgánu, obmedzenie práva účasti verejnosti na
pojednávaniach je možné len zo zákonných dôvodov.

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 6.2.2024 oslobodil žalobkyňu spod
disciplinárnehonávrhuministraspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.11712/2022/152zodňa29.9.2022,
pretože skutok, ktorého sa disciplinárne obvinená dopustila nie je disciplinárnym previnením.26. Listom zo dňa 12.4.2024 právna zástupkyňa žalobkyne žiadala žalovaného, aby v lehote troch dní od
doručenia žiadosti vymazal všetky zvukovoobrazové a iné záznamy týkajúce sa žalobkyne, a to najmä z

webstránky www.youtube.com , vrátane všetkých odkazov (postov) na tieto
záznamy, napr. aj zo sociálnej siete Facebook. Žiadosť odôvodnila tým, že k zverejneniu záznamov
nedala súhlas, obsah záznamov považuje za nepravdivý, nezodpovedajúci skutočnosti, napr. z toho
dôvodu, že žalobkyňa bola oslobodená spod disciplinárneho obvinenia a obsah záznamov je škodlivý
(obsahujúci napríklad výmysly o väzbách žalobkyne na orgány činné v trestnom konaní), zasahujúci

právo na ochranu osobnosti a neoprávnene zasahujúci do cti a aj negatívne ovplyvňujúci jej povesť a
dobré meno v profesijnej oblasti.

27. Emailom zo dňa 13.5.2024 kancelária Najvyššieho správneho súdu odpovedala žalobkyni na jej
žiadosť o poskytnutie informácie a uviedla, že na oboch pojednávaniach sa zúčastnila verejnosť, pričom
na pojednávaní dňa 6.2.2024 sa zúčastnila aj osoba akreditovaná ako novinár.

28. Súd sa oboznámil aj so samotným sporným zvukovoobrazovým záznamom, ktorý zachytáva
komentár žalovaného o novom disciplinárnom súde a o disciplinárnom prípade, ktorý sa bude
prejednávať na Najvyššom správnom súde, príchod žalovaného do budovy súdu pred disciplinárnym
konaním žalobkyne, rozhovor žalovaného s hovorcom súdu ohľadne akreditácie na disciplinárne

pojednávania a účasti na pojednávaniach, opakovanú snahu žalovaného o rozhovor so žalobkyňou
a vyzvedanie údajov o možnom rodinnom prepojení žalobkyne s inými exekútorskými úradmi a na
polícii, ako aj ďalšie komentáre žalovaného o jeho skúsenostiach s exekútormi a prácou novinára, na
ktoré poukázala aj žalobkyňa. Na niektorých častiach záznamu je zachytená aj samotná žalobkyňa.
Zo zvukovoobrazového záznamu však nevyplynulo, že by sa žalovaný žalobkyni vyhrážal slovami

„dostanem ťa do basy, si mafia, ja môžem povedať, že si mafia, odteraz ťa budem sledovať“, tak ako ich
žalobkyňa citovala vo svojom návrhu. Žalovaný tieto slová žalobkyni nepovedal, resp. v inom kontexte,
povedal žalobkyni len to, že on by išiel do basy, ak by žalobkyni ako verejnému činiteľovi niečo spravil,
že si pozrie, či má vzťahy na polícii a že keď povie, že exekútori sú mafia, nie je to trestný čin.

29. Vyššie uvedené skutočnosti považoval súd za osvedčené a súd z nich vychádzal pri rozhodnutí o
návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

30. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

31. Podľa § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

32. Podľa článku 26 ods. 1 až 4 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý
má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj

slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie
tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na
povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať
a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné
na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a

mravnosti.

33. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

34. Podľa článku 10 ods. 1 a 2 Dohovoru, každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa
slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych
orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení
rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa ajpovinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo
sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti,

ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií
alebo zachovaniu autority a nestrannosti súdnej moci.

35. Podľa článku 10 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), každý
máprávonazachovaniesvojejľudskejdôstojnosti,osobnejcti,dobrejpovestianaochranumena.Každý

má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

36. Podľa článku 17 ods. 1 až 4 Listiny, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má
právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne
vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Cenzúra je neprípustná.
Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia,

ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu,
verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

37. Ako vyplýva z judikatúry, ktorá sa týka neodkladných (predtým predbežných) opatrení a uvedených
ustanovení, prvým predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia právneho vzťahu

medzi žalobcom a žalovaným.

38. Žalobkyňa svoj právny vzťah medzi ňou a žalovaným mala za zrejmý na základe opisu rozhodujúcich
skutočností uvedených v časti I a II návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a právnej
argumentácie v nasledujúcej časti III návrhu na nariedenie neodkladného opatrenia. S poukazom na

ustanovenia § 11 a § 13 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník mala žalobkyňa za to, že dôvodnosť
jej nároku na ochranu osobnosti je daný preto, že nedala súhlas k vyhotoveniu a k následnému
zverejneniu záznamov, že obsah zvukovoobrazových záznamov je nepravdivý a škodlivý, a teda v
konečnom dôsledku protiprávny.

39. Žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie aj pred začatím konania a takisto
nemusí uložiť navrhovateľovi podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, a to najmä vtedy, ak sa dá
predpokladať, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

40. Vychádzajúc z uvedeného bolo podľa názoru súdu na žalobkyni, aby už samotným návrhom
neodkladného opatreniaosvedčilaprotiprávnosťkonaniažalovanéhotakdostatočne,žeoprotiprávnosti
konania žalovaného nie sú vážnejšie pochybnosti.

41. Predpokladmi zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do

osobnostných práv fyzickej osoby sú (i) existencia protiprávneho zásahu, ktorý vyvolal alebo bol
spôsobilý vyvolať ujmu, (ii) neoprávnený (protiprávny) charakter zásahu, (iii) existencia priamej príčinnej
súvislosti medzi (protiprávnym) zásahom a vzniknutou ujmou a (iv) test proporcionality.

42. Iba na základe žalobkyňou tvrdených skutočností a žalobkyňou predložených dôkazov však súd

nemal za spoľahlivo osvedčené, že ide o nepravdivé skutkové tvrdenia, resp. o také skutkové tvrdenia,
ktoré zjavne skresľujú skutočnosť. Podľa názoru súdu zverejnený záznam a súvisiace tzv. popisky o
disciplinárnom odsúdení žalobkyne sa zakladajú na pravdivom skutkovom základe. Jedná sa len o
neúplné skutkové tvrdenie, neaktualizované o následné rozhodnutie toho istého súdu o oslobodení
žalobkyne spod disciplinárneho obvinenia. Z hľadiska objektívneho a primeraného informovania

verejnosti je podľa súdu potrebné vyžadovať, aby sa takto zverejnené tvrdenia aktualizovali alebo
inak doplnili, ak sú pôvodné informácie stále zverejnené a zároveň mal žalovaný, prezentujúci sa aj
ako novinár (redaktor), vedomosť o druhom rozhodnutí disciplinárneho súdu. No aj napriek tomu je
podľa súdu potrebné rozlišovať medzi nepravdivou informáciou a neaktualizovanou informáciou a v tej
súvislosti je legitímna otázka, či je primerané pôvodnú informáciu len doplniť, aktualizovať, alebo celú

odstrániť.

43. Z obsahu záznamov je tiež zrejmé, že všetky informácie zverejnené na týchto záznamoch sa týkajú
činnosti žalobkyne ako súdnej exekútorky, pričom žalobkyňa sa sama v žalobe označila ako osobavykonávajúca činnosť súdneho exekútora R.. X. Š., Y.., L. X. L. L. N. X, XXX XX W. Y. W. U.. Na
záznamoch neboli zverejnené žiadne údaje o žalobkyni súkromného charakteru.

44. Súd dospel k predbežnému záveru, že zverejnené záznamy majú spravodajský, informačný
charakter, preto pre posúdenie základného argumentu žalobkyne pre nariadenie neodkladného
opatrenia (protiprávny zásah) je vhodné a potrebné vykonať test proporcionality. V danej veci dochádza
ku kolízii dvoch základných práv, a to slobody prejavu žalovaného a ochrany osobnostných práv
žalobkyne, jej dobrého mena a povesti. Bez vykonania tohto testu nie je podľa súdu možné bez

vážnejších pochybností uzavrieť, že k protiprávnemu zásahu došlo a že k nemu došlo tak intenzívne, že
je potrebný okamžitý zásah súdu a bezodkladne upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným. Podľa
súdu predpokladom pre rozhodnutie o návrhu na výmaz sporných záznamov je najprv zodpovedanie
základných otázok KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade hovoril, resp. zverejnil
informáciu (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 zo dňa 18.4.2013), a to v riadnom
konaní, po vyjadrení protistrany a po vykonanom dokazovaní. Navyše, už zo stručného vyjadrenia

žalovaného je zrejmé, že strany majú odlišný názor na to, či došlo k protiprávnemu zásahu, a tiež na
to, či ich vzájomné vzťahy sa upravia len samotným neodkladným opatrením, ktorým sa nariadi výmaz
záznamov. Žalovaný s výmazom záznamov nesúhlasí.

45. Judikatúra najvyšších súdnych autorít vo veciach stretu dvoch základných ľudských práv je založená

na vykonaní testu proporcionality.

46. Vzťahom neodkladného opatrenia a právom na ochranu dobrej povesti právnickej osoby sa zaoberal
Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 16Co/29/2021 zo dňa 30.4.2021. Hoci nejde o rozhodnutie
najvyššej súdnej autority, ide o právoplatné, konečné rozhodnutie odvolacieho súdu. Krajský súd týmto

zrušil neodkladné opatrenie nariadené súdom prvej inštancie, ktorého obsah bol totožný s výrokom vo
veci samej.

47. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že pri totožnosti konečnej úpravy pomerov
neodkladným opatrením a konania vo veci samej, ktorého predmetom je stret (kolízia) subjektívnych

práv žalujúcej a žalovanej strany, sa vyžaduje náležité posúdenie (otestovanie) akceptovateľnosti
zásahu do práva na slobodu prejavu žalovaného v záujme ochrany dobrej povesti žalobcu; teda
v konkrétnom prípade či obmedzenie práva žalovaného na slobodu prejavu zodpovedá zásade
proporcionality. Ústavne akceptovateľnú (udržateľnú) odpoveď v takomto prípade môže dať iba prísny
test proporcionality, ktorý však má v procesnoprávnych podmienkach konania o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia svoje limity vyplývajúce z právnej úpravy, ktorá síce výslovne neupravuje,
ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre vydanie neodkladného opatrenia, ale
ustanovenie § 329 ods. 1 CSP dáva zreteľne najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu.
Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít práve preto ustálila, že subjekt domáhajúci sa
vydania neodkladného opatrenia musí dôvody na jeho vydanie osvedčiť. Dokazovanie pred rozhodnutím

o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní;
to je pojmovo vylúčené, a preto sa označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie, ktoré na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada,
a ani nemusí prihliadať, na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.

Test proporcionality tak predstavuje conditio sine qua non osvedčovania danosti nároku (zákonného
predpokladu na nariadenie neodkladného opatrenia), ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana
neodkladným opatrením, avšak jeho riadnemu vykonaniu v súlade s princípom kontradiktórnosti konania
(t. j. aby strana mala možnosť vyvrátiť, resp. spochybniť konkrétne vyjadrenie protistrany), keďže v
prípade konania o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, ako aj ochrany osobnosti fyzickej osoby,

ide o spor par excellence, bráni charakter konania o neodkladnom opatrení, ktorý umožňuje, aby súd
rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania.

48. Uvedené závery neznamenajú podľa krajského súdu neprípustnosť nariadenia neodkladného

opatrenia, ktoré konzumuje vec samú v spore o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, resp. o
ochranu osobnosti fyzickej osoby; odvolací súd iba konštatoval, že v záujme zabezpečenia prísneho,
ale spravodlivého prieskumu (testu ústavnosti) dotknutých (kolidujúcich) práv strán sporu, bude takéto
neodkladné opatrenie z povahy veci prípustné iba celkom výnimočne, keď bude bez najmenšíchpochybností aj v podmienkach konania o nariadenie neodkladného opatrenia zjavné, že namietané
výroky sú verbálnymi útokmi (hate speech), nenávistné, podnecujúce k násiliu alebo intolerancii, a teda,
že akékoľvek oneskorenie by žalobcovi spôsobilo ťažko napraviteľnú majetkovú či nemajetkovú ujmu,

t. j. namietané výroky by spĺňali podmienku bezprostrednej nevyhnutnosti okamžitého zásahu.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemal už pred začatím konania vo veci samej za dostatočne
osvedčené, že právo žalovaného na slobodu prejavu musí ustúpiť právu žalobkyne na ochranu
osobnosti. Podľa súdu až po náležitom dokazovaní bude možné dať odpovede na vyššie uvedené

otázky, a tiež na otázky, aký závažný je zásah, do akej miery ide o záležitosť verejného záujmu, či
bol potrebný súhlas žalobkyne na zverejnenie záznamu, resp. len niektorých častí záznamu, aké úsilie
vyvinul žalovaný k overeniu si pravdivosti alebo úplnosti použitých informácii, ako bola zverejnená
záležitosť naliehavá, či a akým spôsobom bola žalobkyňa požiadaná o komentár a aký bol jej postoj,
aký bol tón a kontext zverejnených oznámení o žalobkyni, a pod.

50. Súd na základe tvrdení žalobkyne a predložených dôkazov teda dospel k záveru, že žalobkyňa
dostatočne neosvedčila zodpovednostný právny vzťah medzi stranami, od ktorého vzťahu následne
odvodzovala potrebu dočasne upraviť pomery medzi stranami. V konaní nebola požadovaným
spôsobom osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov spočívajúca vo vymazaní celého
zvukovoobrazového záznamu, keď žalobkyňa neosvedčila základné podmienky na vyhovenie návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, t. j. uloženia povinnosti
niečo vykonať alebo niečoho sa zdržať. Žalobkyňa neosvedčila potrebu nevyhnutnosti a naliehavosti
navrhovaného neodkladného opatrenia, teda skutočnosť, že bez okamžitého zásahu súdu do pomerov
medzi stranami vo forme vydania navrhovaného neodkladného opatrenia by bolo konkrétne právo
žalobkyne porušené alebo aspoň ohrozené.

51. Pre úplnosť súd na záver uvádza, že v zverejnených záznamoch nie sú nenávistné verbálne
útoky, podnecujúce k násiliu alebo intolerancii, ktoré by mohli odôvodňovať okamžitý zásah súdu, aby
prípadným odkladom nebola žalobkyni spôsobená ťažko napraviteľná nemajetková ujma. Na zázname
takisto nie sú zverejnené žiadne skutočnosti vyslovene súkromného alebo rodinného života žalobkyne,

ani chránené osobné údaje žalobkyne, ktoré by tiež mohli byť dôvodom na neodkladný zásah súdu.
Argumenty žalobkyne o možnej konfrontácii jej maloletých detí s invektívami žalovaného na záznamoch
považoval súd za málo presvedčivé, aby boli dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Podobne
ani skutočnosť, že žalobkyňa nemá záujem o vedenie riadneho súdneho konania so žalovaným nemôže
zakladať dôvodnosť pre rozhodnutie osobnostného sporu len neodkladným opatrením.

52. Vzhľadom na uvedené súd považoval návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia za
nedôvodný, na základe čoho návrh v zmysle § 328 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

53. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

56. Podľa § 354 CSP, na konanie podľa tretej časti sa primerane použijú ustanovenia o konaní, ak nie
je ustanovené inak.

57. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení. Vzhľadom na celkový
neúspech žalobkyne v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nebol žalobkyni priznaný
nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Mestskom súde

Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti kto

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prevej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.