Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 49C/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124205611
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tore Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6124205611.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 49C/14/2024

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tore Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C. D., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Peter Strapáč, PhD., s.r.o.., so sídlom Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO 50 473 522, proti
žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX B. H. A., právne zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO 36 866
849, o zaplatenie 56 000,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

2 49C/14/2024

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 56 000,- EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 7 % ročne zo sumy 56 000 eur od 01.12.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

8 49C/14/2024

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 05.
01. 2024 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške 56 000 EUR, úrok vo výške 7 % ročne zo sumy 56 000 EUR od
01. 12. 2022 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu uznania
dlhu podľa ust. § 585 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
dňa 08.02.2022. Dlh žalovaného mal vzniknúť na základe ústnej dohody o pôžičke zo dňa 02.02.2022
vo výške 86 800 EUR. Žalovaný ako dlžník mal uznať dlh čo do dôvodu (poskytnutie peňažnej pôžičky
zo strany veriteľa zo dňa 02.02.2022) a čo do výšky (86 800 EUR), čo mal potvrdiť svojim podpisom.
Žalovaný sa mal zaviazať vrátiť dlh žalobcovi ako veriteľovi do 30.11.2022 v hotovosti v mieste bydliska

veriteľa. Zmluvné strany sa dohodli, že po uplynutí lehoty sa stáva splatným celý dlh. Na druhý deň po
podpísaní Uznania dlhu mal žalovaný vrátiť žalobcovi sumu 30 600 EUR. Žalovaný svoj peňažný dlh
voči žalobcovi nemal splniť v celkom rozsahu, pričom sa mal dostať do omeškania odo dňa 01.12.2022,
pretože do dňa 30.11.2022 nesplnil svoj peňažný dlh riadne a včas, ktorý uznal čo do dôvodu aj čo dovýšky, a to v rozsahu 56 000 EUR. Zo strany žalovaného nemalo dôjsť k riadnemu a včasnému splneniu
dlhu vo výške 56 000 EUR. Žalobcovi mal vzniknúť nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka s odkazom na výšku úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.

z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca k návrhu priložil listinu
- uznanie dlhu zo dňa 08.02.2022.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 17. 01. 2024 platobný rozkaz sp. zn. 30Up/27/2024, ktorým
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 56 000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 %

ročne zo sumy 56 000, - EUR od 01. 12. 2022 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote na Okresný súd Banská
Bystrica odpor, ktorý odôvodnil tým, že s nárokom žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy v celom
rozsahu nesúhlasí, nakoľko žalovaný nemá mať žiadny splatný záväzok voči žalobcovi. V nadväznosti
na žalobcom predložené uznanie dlhu žalovaný uviedol, že predložené uznanie dlhu má obsahovať

nesprávny časový údaj o vzniku dlhu, ktorý nemal vzniknúť dňa 02.02.2022 (ako malo byť nesprávne
uvedené v listine označenej ako „uznanie dlhu“) ale dňa 02.02.2020 vo výške 86.800,- Eur. Žalovaný
sa mal zaviazať uhradiť žalobcovi dlžnú sumu spolu so zmluvným úrokom spolu v celkovej výške
113.000,- Eur, ktorú žalovaný mal v celom rozsahu uhradiť, čo mal potvrdzovať aj výkaz odovzdaných
platieb žalobcovi, ktorý si žalovaný mal viesť a ktorý mal obsahovať záznam o odovzdanej platbe

žalobcovi. Žalobca mal každú prijatú platbu od žalobcu vlastnoručne podpísať na výkaze. Z pripojeného
výkazu malo byť zrejmé, že žalovaný splácal dlh voči žalobcovi nasledovne: dňa 17.02.2020 sumou
vo výške 13.000,- EUR, dňa 19.02.2020 sumou vo výške 15.000,- EUR, dňa 26.02.2020 sumou vo
výške 4.200,- EUR, dňa 06.03.2020 sumou vo výške 18.000,- EUR, dňa 30.03.2020 sumou vo výške
4.000,- EUR, dňa 09.04.2020 sumou vo výške 1.000,- EUR, dňa 21.04.2020 sumou vo výške 27.000,-

EUR, dňa 03.02.2023 sumou vo výške 25.000,- EUR, dňa 27.03.2023 sumou vo výške 5.000,- EUR,
dňa 27.06.2023 sumou vo výške 880,- EUR. Podpis uznania dlhu mal iniciovať žalobca, pričom v tejto
listine malo byť len deklarované, že žalovaný mal voči žalobcovi dlh, ktorý ku dňu podpisu predmetnej
listiny ešte nebol v celom rozsahu splatený. Z predloženého výkazu odovzdaných platieb žalobcovi
malo však vyplývať, že dlh žalovaného je v celom rozsahu splatený s navýšením o 80,- EUR a preto

je žaloba žalobcu v celom rozsahu nedôvodná. Žalovaný dodal, že iný dlh voči žalobcovi nemá, pričom
má ísť o jediný jeho dlh voči osobe žalobcu. Uviedol, že vzhľadom k podaniu odporu sa platobný rozkaz
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/27/2024 zo dňa 17.01.2024 zrušuje a navrhoval, aby
bola žaloba zamietnutá a aby mu súd voči žalobcovi priznal náhradu trov konania.

5. Na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08. 02. 2024 v zmysle § 14 ods.
1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde
príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že
žalovaným tvrdené skutočnosti v podanom odpore, že mu celú žalovanú sumu zaplatil nemajú byť
pravdivé. Žalovaný má uvádzať skutkové tvrdenia, ktoré majú byť v rozpore s predloženým dôkazom

označeným ako výkaz odovzdaných platieb. Žalovaný tvrdí, že mu žalobca mal požičať celkovo sumu
113 000 EUR, avšak z jeho predložených dôkazov má byť táto suma omnoho vyššia. Žalovaný nemal
zohľadniť v skutkových tvrdeniach jeho tvrdené pravidelné platby od 05/2020 do 03/2023 vo výške 500
EUR mesačne. Tieto skutočnosti sa nemajú zakladať na pravde, pretože žalovanú sumu mu nevrátil a
z uvedeného mal žalobca podať návrh na vydanie platobného rozkazu a žiadať o poskytnutie súdnej

ochrany. Tvrdenie žalovaného, že uznanie dlhu má obsahovať nesprávny dátum má byť vymyslené
a zavádzajú tvrdenie žalovaného. Na predmetnej listine má byť uvedený aj úradne overený podpis
žalovaného, kde osvedčenie o pravosti podpisu na listine je zo dňa 08.02.2022. Ku tomto dňu mal
žalovaný uznať svoj dlh voči žalobcovi vo výške 86 800 EUR. Žalovaný podpisom tejto listiny uviedol,
že dohodu o uznaní dlhu uzatvoril podľa jeho pravej a slobodnej vôle, s jej obsahom súhlasil na

znak čoho dohodu o uznaní dlhu podpísal. Žalovaný nemal uviesť iné vady právneho úkonu, najmä
vôle a prejavu vôle žalovaného. Pre prípad, ak by pri podpise žalovaný zistil skutočnosti, že je na
dohode uvedený nesprávny dátum, túto dohodu mohol revidovať a nepodpísať. Žalobca mal za to, že
žalovaný prejavením svojej vôle na znak súhlasu túto dohodu podpísal dokonca pred notárom a to
dňa 08.02.2022, t. j. v rovnaký deň, kedy bola dohoda spísaná. Žalovaný mal uviesť nové skutkové

tvrdenie,žemedzinimimalabyťdohodnutápôžičkaaúrokakoodmenazaposkytnutiepôžičky.Žalovaný
nemal preukázať, že úrok bol medzi nimi dojednaný. Daná skutočnosť nemá byť pravdivá. Uznanie
dlhu plynúce z úrokov nemá byť v dohode obsiahnuté, pričom procesná obrana žalovaného nemá byť
účinná. V dôkaze, ktorý mal predložiť žalovaný má byť uvedené „A. na firmu“, pričom pôžička malabyť poskytnutá medzi fyzickými osobami. V tvrdeniach žalovaného nemá byť obsiahnuté 17 500 EUR,
ktoré možno dedukovať z predloženej listiny do konania. Žalovaný nerozporoval pravosť svojho podpisu
na Dohode o uznaní dlhu, nerozporoval výšku istiny a neuviedol výšku úrokov, ktoré však nemali byť

medzi stranami dojednané. Žalovaný ním tvrdené skutočnosti ani nemal preukázať, preto mal za to, že
neuniesol bremeno dôkazu, ktoré sa prenieslo na neho ako žalovaného. Platby, ktoré má žalovaný v
predmetnej listine od 02.02.2022, t. j. odkedy bola uzavretá dohoda o uznaní dlhu majú byť v sume
25 000 EUR a v sume 5000 EUR. Ďalšie platby už nemajú byť podpísané zo strany žalobcu, preto mal za
to, že tieto platby mu nikdy neboli odovzdané. Žalovaný žalobcovi mal vyplatiť sumu 13 000 EUR; 15 000

EUR; 4200 EUR; 18 000 EUR; 4 000 EUR; 1 000 EUR; 27 000 EUR a majú byť aj podpísané žalobcom,
avšak tieto platby mali byť uskutočnené pred podpísaním listiny žalovaným o uznaní dlhu voči žalobcovi.
Mal za to, že ak by žalovaný splnil celý dlh voči žalobcovi, žiadal by od neho kvitanciu, na ktorú má mať
na požiadanie právny nárok. Žalobca mu takéto potvrdenie nemal vydať. Mal za to, že žalovaný účelovo
uvádza, že medzi stranami sporu boli dojednané úroky, ktoré bližšie nešpecifikuje čo do percentuálnej
alebo číselnej výšky, žalovaný nemal preukázať žiaden dôkaz o vzniku dlhu z titulu pôžičky a úrokov.

Žalovaný mal pritom rozporovať dohodu o uznaní dlhu len čo do časti, kedy vznikol dlh, kedy mal
uvádzať, že dlh vznikol v roku 2020, avšak danú skutočnosť nemal preukázať. Dôkaz, ktorý predložil
žalovaný nemá svedčiť o tom, že v roku 2020 vznikol dlh na základe Dohody o uznaní dlhu, čo je právny
titul, na podklade ktorého sa žalobca domáha zaplatenia istiny.

6. Dňa 15. 02. 2024 postúpil Okresný súd Banská Bystrica predmetnú vec Okresnému súdu Žilina ako
súdu príslušnému na jej prejednanie podľa ustanovenia § 13 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok.

7. Žalovaný na výzvu súdu zo dňa 22. 02. 2024 doručil súdu dňa 12. 03. 2024 vyjadrenie, v ktorom

uviedol, že žalobca v skutočnosti žalovanému neposkytol žiadnu finančnú pôžičku a teda žalovaný v
celom rozsahu rozporuje tvrdenie žalobcu o poskytnutej pôžičke vo výške 86.800,- Eur. Dlh žalovaného
v uvedenej výške nemal vzniknúť z titulu poskytnutej pôžičky ale z titulu kúpnej ceny za prevod
obchodného podielu v obchodnej spoločnosti MIRKAP, s. r. o., IČO: 47 617 578, so sídlom Revolučná
2821/23, 024 01 Kysucké Nové Mesto. Žalobca sa so žalovaným začiatkom mesiaca február roku

2020 mali dohodnúť na prevode obchodného podielu citovanej spoločnosti zo žalobcu na žalovaného,
pričom cenu za prevod obchodného podielu sporové strany mali ustáliť na sume 86.800,- Eur. Vzhľadom
k tomu, že žalobca nedisponoval takou sumou, mali sa dohodnúť so žalobcom na splácaní kúpnej
ceny, pričom žalovaný sa mal zaviazať kúpnu cenu za prevod obchodného podielu splatiť v lehote
3 rokov odo dňa uzavretia dohody. K samotnému uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu

malo dôjsť dňa 04.03.2020, pričom už pred uzavretím citovanej zmluvy mal uhradiť žalovaný žalobcovi
splátky v celkovej výške 32.200,- Eur, a to na popud žalobcu. Podľa samotnej zmluvy sa prevod
obchodného podielu uskutočňoval bezodplatne, čo však nemala byť pravda. Má byť zrejmé, že žalobca
by neprevádzal hodnotný obchodný podiel bez akejkoľvek odplaty. V skutočnosti sa zmluvné strany
mali dohodnúť na odplate 86.800,- Eur bez zmluvného úroku, ktorá kúpna cena však na popud žalobcu

nebola uvedená v zmluve, bola dohodnutá len ústne medzi zmluvnými stranami. Z dôvodu dlhšieho času
splácania kúpnej ceny sa žalobca so žalovaným mali dohodnúť na zmluvnom úroku vo výške 26.200,-
Eur, čo má byť celkom 113.000,- Eur. Žalovaný si mal z opatrnosti, pre svoj prehľad o odovzdaných
platbách, zapisovať jednotlivé platby odovzdané žalobcovi, ktorý ich prevzatie mal potvrdzovať svojim
vlastnoručným podpisom. Práve s poukazom na účel odovzdaných platieb žalobcovi označil žalovaný

zápisy označením „A. na firmu“. Samotné označenie má potvrdzovať tvrdenie žalovaného, že dlh vznikol
v súvislosti s uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu a nie z dôvodu žalobcom tvrdenej ústnej
zmluvy o pôžičke, ktorá nemala byť medzi stranami sporu uzavretá a z tohto titulu žalovaný nemal
prevziať od žalobcu žiadne peňažné plnenie. Začiatkom mesiaca februára 2022 kontaktoval žalobca
žalovaného s požiadavkou podpisu listiny na notárskom úrade A. B. I. J., o ktorej listine žalobca tvrdil,

že v nej malo byť deklarované, že mal žalovaný voči žalobcovi dlh, ktorý ešte nebol splatený. Vzhľadom
k tomu, že sa žalovaný so žalobcom poznali od detstva a boli v blízkom priateľskom vzťahu, mal mu
dôverovať a nepoznal dôvod, pre ktorý by mu takú listinu nemal podpísať. Celý proces podpisu listiny
na notárskom úrade mal trvať maximálne 3 minúty, pričom žalovaný si túto listinu nemal prečítať, mal
dôverovať žalobcovi. So zreteľom na dlhoročné priateľstvo by žalovaného nenapadlo, že by mu žalobca

„podstrčil“ žalobcom predložené uznanie dlhu. K žalobcom uvádzaným platbám vo výške 500,- Eur
od 05/2020 do 03/2023 žalovaný uvádzal, že platby vo výške 500,- Eur žalovaný skutočne mesačne
odovzdával v hotovosti do rúk žalobcu, ktorý mal následne tieto platby vkladať v hotovosti na bankový
účet pre potreby úhrady splátok s tým, že tieto platby sa netýkali predmetného dlhu žalovaného a tedanesúviseli s kúpnou cenou za prevod obchodného podielu. Malo ísť o splátky dvoch úverov, ktoré boli
čerpané žalobcom, nie vyššie uvedenou obchodnou spoločnosťou. Podľa slov žalobcu, tieto úvery boli
čerpané výhradne pre účely predmetnej obchodnej spoločnosti s tým, že v čase ich čerpania neboli

banky ochotné poskytnúť úvery obchodnej spoločnosti. Z tohto dôvodu uzatváral žalobca zmluvy o
úvere vo svojom mene a nie ako konateľ v mene obchodnej spoločnosti. Žalobca so žalovaným sa
mali dohodnúť na tom, že tieto splátky úverov v žalobcom ustálenej výške 500,- Eur bude poskytovať
žalovaný žalobcovi, a to v hotovosti do rúk žalobcu, vždy do 15. dňa v mesiaci. Na preukázanie
týchto tvrdení žalovaný navrhoval, aby súd uložil žalobcovi povinnosť predložiť výpisy bankových účtov

vedených na meno osoby žalobcu, a to za obdobie od 01.05.2020 do 31.03.2023. Podľa žalovaného,
v čase tvrdeného poskytnutia pôžičky žalobca nemal disponovať takou sumou na bankových účtoch,
aby mohol pôžičku poskytnúť žalovanému v tak vysokej výške. Žalobca okrem listiny uznania dlhu nemal
predložilť žiadny dôkaz preukazujúci skutočné odovzdanie pôžičky žalovanému vo výške 86.800,- Eur.
Malo byť zrejmé, že ak by žalobca skutočne odovzdal žalovanému finančné prostriedky v uvedenej
výške, disponoval by zmluvou o pôžičke či potvrdením o prevzatí finančných prostriedkov s podpisom

žalovaného. Žalovaný odmietal, že by mal voči žalobcovi akýkoľvek iný dlh, ktorý by plnil platbami
zapísanými v žalovaným predloženom dôkaze - výkaz odovzdaných platieb, a podpísanými žalobcom.
Žalovaný mal za to, že žalobca potvrdením prijatia platieb potvrdil plnenie predmetného dlhu žalovaným,
v opačnom prípade by mal preukázať iný dôvod prijatia týchto platieb. Nemá obstáť tvrdenie žalobcu,
že v prípade splnenia dlhu by žalovaný žiadal od žalobcu kvitanciu, nakoľko táto nebola potrebná s

poukazom na podpísané prijatie platieb žalobcom. K podpisu uznania dlhu žalovaným malo dôjsť v
dôsledku uvedenia žalovaného do omylu, keď mal žalovaný deklarovať svojím podpisom skutočnosť,
že mal voči žalobcovi dlh vo výške uvedenej v uznaní dlhu s tým, že v čase jeho podpisu nebol dlh
splnený v celom rozsahu. Žalovaný nemal dôvod neveriť žalobcovi s poukazom na dlhoročné priateľstvo.
Žalovaný mal za to, že predloženými dôkaznými návrhmi dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností

preukazuje právny dôvod vzniku dlhu, obdobie vzniku dlhu ako i jeho zánik splnením v celom rozsahu.
Žalovaný si má byť vedomý skutočnosti, že mal voči žalobcovi dlh spočívajúci v istine vo výške 86.800,-
Eur a zmluvného úroku vo výške 26.200,- Eur, ktorý dlh však žalovaný postupne mal splatiť v celom
rozsahu a dôkazy ním predložené v tomto konaní majú preukazovať hodnovernosť ním uvádzaných
skutkových tvrdení, čím žalovaný mal uniesť dôkazné bremeno. Skutkové tvrdenia žalobcu majú byť v

rozporesdoterazpredloženýmidôkazmi.Žalovanýakoprílohyksvojmuvyjadreniupriložildokumentáciu
k prevodu obchodného podielu v obchodnej spoločnosti MIRKAP, s.r.o..

8. Súd v predmetnej veci uskutočnil pojednávanie dňa 23. 04. 2024 (zápisnica o pojednávaní na č. l. 72
– 78 spisu), a to za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov, na ktorom vypočul strany sporu. Dňa

18. 06. 2024 sa za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov konalo vo veci ďalšie pojednávanie, na
ktorom súd vo veci zároveň rozhodol.

Súd v tomto spore na základe predložených listinných dôkazov, ako aj z výsluchov strán sporu zistil
nasledujúci skutkový stav:

9. Dňa 08. 02. 2022 podpísali strany sporu uznanie dlhu, podľa znenia ktorého dlh žalovaného vznikol
na základe ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 02. 02. 2022 a dlžník (žalovaný) mal dlh vo výške 86 800
eur jednorazovo žalobcovi vrátiť v hotovosti najneskôr do 30.11. 2022 (podľa uznania dlhu na č. l. 9 –
11 spisu).

10. Žalovaný vyplatil žalobcovi v hotovosti sumy vo výške 13 000 eur (a to dňa 17. 02. 2020), 15 000
eur (dňa 19. 02. 2020), 4 200 eur (dňa 26. 02. 2020), 18 000 eur (dňa 06. 03. 2020), 4 000 eur (dňa
30. 03. 2020), 1 000 eur (09. 04. 2020), 27 000 eur (dňa 21. 04. 2020), 25 000 eur (dňa 03. 02. 2023),
5 000 eur (dňa 27. 03. 2023), a to podľa informácií na rukou písanej listine na č. l. 22 spisu, ktorú spísal

žalovaný a ktorej obsah bol v tejto časti medzi stranami sporu nesporný.

11. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu na inú osobu uzatvorenej dňa 04. 03. 2020 medzi
prevádzajúcim (žalobcom) a nadobúdateľom (žalovaný) mal súd zistené, že žalobca previedol svoj
obchodný podiel v obchodnej spoločnosti MIRKAP, s.r.o. na žalovaného, a to bezodplatne (zmluva

o prevode obchodného podielu na č. l. 48 – 49 spisu). Z výsluchov strán sporu mal súd následne za
zistené, že prevod obchodného podielu v uvedenej obchodnej spoločnosti bol odplatný.

Súd predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení príslušných právnych predpisov:12. Podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zmluvou o
pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť

po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13. Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

14.Podľaustanovenia§558Občianskehozákonníka,akniektouznápísomne,žezaplatísvojdlhurčený

čododôvoduajvýšky,predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

15. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

16. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., (ďalej len „Nariadenie vlády SR“),
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Podľa ustanovenia § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

19. Medzi stranami sporu bolo základnou spornou skutočnosťou, aký bol dôvod vzniku dlhu uznaného
žalovaným v písomnom uznaní dlhu zo dňa 08. 02. 2022. V samotnom uznaní dlhu bolo pritom uvedené,
že dlh vznikol na základe ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 02. 02. 2022, čo rovnako tvrdil aj žalobca.

Žalovaný naopak toto tvrdenie spochybňoval (v odpore podanom proti vydanému platobnému rozkazu),
a následne (vo vyjadrení zo dňa 12. 03. 2024) uviedol, že dlh žalovaného voči žalobcovi mal vzniknúť
z titulu kúpnej ceny za prevod obchodného podielu žalobcu v obchodnej spoločnosti MIRKAP, s.r.o..
Ďalej uviedol, že odplata za prevod obchodného podielu mala byť dohodnutá vo výške 86 800 eur,
pričom tvrdil, že k uvedenej odplate si strany sporu dohodli aj úrok. Žalovaný sa pritom odvolával na

rukou písaný dokument, v ktorom si mal žalovaný značiť žalobcovi vyplatené platby a z ktorého malo
vyplývať, že žalovaný v čase tohto sporového konania nemá mať voči žalobcovi žiaden dlh.

20. Súd konštatuje, že uznanie dlhu poskytuje veriteľovi nesporný základ pri vymáhaní jeho pohľadávky,
zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v dobe jeho uznania existoval, pričom táto domnienka

je vyvrátiteľná dôkazom opaku. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena
z veriteľa na dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalovaný nesporne uznal dňa 08. 02. 2022 dlh voči
žalobcovi vo výške 86 800 eur z titulu ústnej zmluvy o pôžičke, súd z takého uznania dlhu vychádzal
s tým, že takýto úkon založil právnu domnienku, že v čase uznania dlh v uvedenej výške existoval. Pokiaľ
žalovaný tvrdil, že žalobcom uplatnený dlh voči nemu už neexistuje, bolo na žalovanom tieto skutočnosti

preukázať.

21. Podľa uznania dlhu na č. l. 9 spisu žalovaný potvrdil existenciu dlhu voči žalobcovi vo výške 86 800
eur, ktorý mal vzniknúť 02. 02. 2022 na základe ústnej zmluvy o pôžičke. Žalovaný pritom pravosť svojho
podpisu na písomnom uznaní dlhu nepopieral. Jeho tvrdenia, že si obsah písomného uznania dlhu

riadne neprečítal nie sú spôsobilé zvrátiť následky toho, že dlh v uvedenej výške voči žalobcovi písomne
uznal (podpis žalovaného na uznaní dlhu bol aj úradne overený na č. l. 10 rub spisu). Žalovaný v spore
neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniam, že predmetný dlh, ktorý uznal v uznaní dlhu zo
dňa 08. 02. 2022 je už splatený. Nesvedčí o tom ani žalovaným predložená listina na č. l. 22 spisu, a to
aj s prihliadnutím na logické a časové súvislosti uvádzané stranami sporu. Platby, ktorých zaplatenie

žalovaným potvrdil svojím podpisom aj žalobca realizované od 17. 02. 2020 do 21. 04. 2020 (podľa listiny
nač.l.22spisu)malibyťžalobcovižalovanýmzaplatenévsúvislostisvyplácanímodplatyzaprevádzaný
obchodný podiel. Zmluva o prevode obchodného podielu bola pritom uzatvorená dňa 04. 03. 2020.
Časová súvislosť medzi zaplatením uvedených platieb je teda daná. Pod platbou uskutočnenou dňa 21.04. 2020 sa pritom nachádza rukou napísaná suma 82 200 eur, čo zodpovedá súčtu súm zaplatených od
17. 02. 2020 do 21. 04. 2020 zo strany žalovaného. Následne pod touto sumou sú ďalej rukou značené
sumy zaplatené žalovaným, ktorých zaplatenie potvrdil svojím podpisom aj žalobca zo dňa 3. 2. 2023

(25 000 eur) a zo dňa 27. 03. 2023 (5 000 eur). Podľa názoru súdu je logická argumentácia žalobcu, že
tieto platby (25 000 eur a 5 000 eur) sú už v časovej súvislosti s uznaním dlhu zo dňa 08. 02. 2022.

22. Nebola pritom dôvodná argumentácia žalovaného, že žalobca mal v tomto spore dôkazné bremeno
preukázať dôvod vzniku dlhu, ako aj odovzdanie finančného obnosu žalovanému, a to s poukazom na

ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, kedy z dôvodu písomného uznania dlhu bol týmto súd pri
právnomposúdeníveciviazanýabolpovinnývychádzaťzpredpokladu,žetentodlhvčaseuznaniatrval.
Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v čase uznania dlhu mal voči žalobcovi dlh v sume nižšej ako bolo uvedené
v jeho písomnom uznaní, a to z dôvodu nezaplatených úrokov, ktoré mali byť dojednané v súvislosti so
splácaním kúpnej ceny za prevod obchodného podielu, tieto skutočnosti zostali len v rovine jeho tvrdení
aneboližiadnymspôsobompreukázané.Nebolvsporepreukázanýdohovorstránsporuohľadneúrokov

z platenia odplaty za prevod obchodného podielu v spoločnosti MIRKAP, s.r.o.. O uvedenom nesvedčí
ani listina na č. l. 22 spisu, a to aj z toho dôvodu, že pri jednotlivých platbách podpísaných zo strany
oboch strán sporu nie je uvádzané z akého dôvodu boli platené (a teda nie je pri nich uvedené ani
dôvod splácania úrokov z dôvodu platenia kúpnej ceny za prevod obchodného podielu). Žalobca pritom
tvrdenú dohodu strán sporu o dojednaní úroku za oneskorené zaplatenie odplaty za prevod obchodného

podielu popieral.

23. Žalovaný nepreukázal, že by ku dňu uznania dlhu dlh, ktorý mal mať voči žalobcovi bol v inej výške
a že vznikol z iného titulu (dôvodu) ako je uvedené v písomnom uznaní dlhu, ktoré žalovaný podpísal.
Pritom štruktúra listiny na č. l. 22 spisu, ktorú do sporu predložil žalovaný (ako aj časové údaje na nej

uvedené) sú v súlade s tvrdeniami žalobcu, t.j. že žalovaný platil žalobcovi v roku 2020 (od 17. 02.
2020 – 21. 04. 2020) odplatu za prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti MIRKAP, s.r.o.
a následne od 03. 02. 2023 boli splácané žalobcovi splátky z dôvodu pôžičky, ktorú mal žalovanému
poskytnúť žalobca.

24. Bez relevancie k predmetu sporu zostali platby, ktoré mal žalovaný platiť žalobcovi od 05/2020
– 03/2023 po 500 eur/mesačne (podľa listiny na č. l. 22 spisu), keď žalovaný uvádzal, že tieto sumy
poukazoval žalobcovi z dôvodu splácania dvoch úveroch, ktoré splácal žalobca pre účely obchodnej
spoločnosti MIRKAP, s.r.o., čo žalobca nepopieral. Úvery majú byť pritom podľa vyjadrenia žalobcu na
pojednávaní konanom dňa 23. 04. 2024 splatené.

25. Žalobca si v spore uplatnil sumu 56 000 eur, ktorá mala predstavovať zostávajúcu sumu, ktorú mu
žalovanýdoposiaľnemaluhradiťzcelkovomužalobcomposkytnutejpôžičkyvsume86800eur.Žalobca
tvrdil, že žalovaný mu zaplatil 30 600 eur, z čoho vyplýva, že zostávajúci dlh je na úrovni 56 200 eur,

súd bol však podľa ustanovenia § 216 ods. 1 CSP viazaný návrhom žalobcu a preto mu priznal voči
žalovanému ním uplatnenú sumu 56 000 eur. Žalovaný nepreukázal, že by v čase rozhodnutia súdu
bol uplatnený zostatok pôžičky splatený, resp. neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že v čase
uznania dlhu dlh v uvedenej výške voči žalobcovi nemal. Súd preto žalobcovi výrokom I. tohto rozsudku
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 56 000 eur.

26. Súd priznal žalobcovi vzhľadom na omeškanie žalovaného so splácaním dlhu (dlh mal byť podľa
písomného uznania dlhu splatený dňa 30. 11. 2022) aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 7 % ročne
(základná úroková sadzba ECB ku dňu 01. 12. 2022, t.j. deň nasledujúci po dni 30. 11. 2022, kedy mala
byť pôžička vrátená je 2 % + 5 %) podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR.

27. Súd zamietol návrh na vykonania dokazovania vyžiadaním si od žalobcu výpisov z bankových
účtov vedených na jeho meno za obdobie od 01. 03. 2020 do 31. 05. 2023 za účelom preukázania
zostatku finančných prostriedkov na účtoch žalobcu, keďže vykonanie takého dôkazu je bez akejkoľvek
relevancie s predmetom konania. Žalobca totiž mohol disponovať peňažnými čiastkami aj napr.

v hotovosti, nielen na účtoch, resp. ich mohol mať uložené prípadne aj na účtoch v zahraničí, keďže ako
sám uviedol, pracuje v zahraničí. Vykonanie navrhovaného dôkazu by preto nebolo spôsobilé zvrátiť
rozhodnutie súdu v tejto veci.28. Súd pri posudzovaní predmetnej sporovej veci neprihliadal na dôkaz predložený žalobcom na č. l. 81
spisu (svedecká výpoveď JUDr. J.), a to s poukazom na ustanovenie čl. 16 ods. 2 základných princípov
Civilného sporového poriadku, keďže súdu nebolo preukázané, že advokátka JUDr. J. bola pozbavená

mlčanlivosti svojím klientom podľa ust. § 23 ods. 1 – 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v súvislosti
so skutočnosťami, o ktorých sa dozvedela počas výkonu advokácie (keďže v listine označenej ako
„svedecká výpoveď“ sa uvádzajú skutočnosti týkajúce sa výkonu advokácie advokátky).

29. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z
uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré
považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.

30. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

33. Vzhľadom na to, že žalobca bol v predmetnom spore plne úspešný, súd mu výrokom II. tohto
rozsudku priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

2 49C/14/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).