Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 47C/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724203258
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Matúšová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1724203258.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v spore žalobkyne: P.. G. P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. C. X, XXX XX
F., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Michaela Ďuričkovičová, s. r. o., so sídlom Cukrová
14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 240 912, proti žalovaným: X/ U. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, XXX XX W. - F. a X/ B. P.Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, XXX
XX W. - F., o návrhu na nariadenie neodkladaného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

Súd ukladá žalovanému 1/ a žalovanej 2/ povinnosť do právoplatnosti konania vo veci samej zdržať sa
nakladaniasnehnuteľnosťaminachádzajúcimisavokreseF.,obecF.,katastrálneúzemieF.,zapísanými
na LV č. XXXXX, vedenými Okresným úradom F., katastrálnym odborom ako pozemok parcela reg. „C“,
parc. č. XXXX/XX, o výmere 660 m2, druh pozemku Ostatná plocha, pozemok parcela reg. „C“, parc.

č. XXXX/XX o výmere 1.210 m2, druh pozemku Ostatná plocha, a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v
prospechinejosoby,zriadeniaakéhokoľvekprávazodpovedajúcehovecnémubremenualebozaťaženia
záložným právom.

II. Žalobkyňa je povinná v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať na súde proti

žalovanému 1/, žalovanej 2/ a p. P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, XXX XX W. - F. žalobu na
určenie, že nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie vo výroku I. výrokovej
časti tohto uznesenia patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a F.. P. P., nar. XX.XX.XXXX.

III. Súd žalobkyni priznáva voči žalovanému 1/ a žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.09.2024 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil vo
veci neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným uloží povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami
nachádzajúcimi sa v okrese F., obec F., katastrálne územie F., zapísanými na LV č. XXXXX vedenými
na Okresnom úrade F., katastrálnom odbore ako pozemok parcela reg. „C“, parc. č. XXXX/XX, o výmere
660 m2, druh pozemku Ostatná plocha, pozemok parcela reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 1.210
m2, druh pozemku Ostatná plocha (ďalej spolu aj ako „Nehnuteľnosti“), a to vrátane ich prevodu,

zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto Nehnuteľností.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že kúpnou zmluvou Q. XXXX/XXXX právoplatnou dňa 02.02.2021 a
Kúpnou zmluvou Q. XXXX/XXXX z 30.08.2021 sa stala žalobkyňa spolu s jej manželom p. P. P.,
nar. XX.XX.XXXX bezpodielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľností. Kúpnou zmluvou zo dňa 27.05.2024

boli Nehnuteľnosti prevedené na rodičov manžela žalobkyne, t. j. na žalovaného 1/ a žalovanú 2/.
Rozhodnutím Okresného úradu F. zo dňa 11.09.2024 číslo vkladu Q. XXXX/XXXX doručeným dňa04.09.2024 bol vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných do ich bezpodielového spoluvlastníctva
manželov povolený. Návrh na vklad vlastníckeho práva žalovaných do katastra nehnuteľností podal
len manžel žalobkyne. Žalobkyňa ako bezpodielová spoluvlastníčka Nehnuteľností nemala vedomosť,

nikdy s kúpnou zmluvou nevyjadrila súhlas a túto kúpnu zmluvu nepodpísala. Kúpna zmluva bola podľa
žalobkyne podpísaná elektronickými prostriedkami, ale žalobkyňa poprela, žeby takýto úkon niekedy
samostatne vykonala, nakoľko by podľa nej konala v rozpore s jej záujmami. Žalobkyňa uviedla, že
nikdy neprejavila svoju vôľu ani sama slobode a vážne Kúpnu zmluvu, ktorá bola predmetom prevodu
a ktorou jej bol odňatý spoluvlastnícky podiel z titulu BSM neurobila. Jedinou osobou, ktorá mohla

takýto úkon vykonať bol jej manžel, ktorý mohol využiť jej dôveru a v domácom prostredí s použitím
jej občianskeho preukazu vykonal elektronický podpis. Preto dňa 16.09.2024 podala na Okresnom
riaditeľstve policajného zboru v Pezinku trestné oznámenie pre trestný čin podvodu. Žalobkyňa uviedla,
že je s manželom v rozvodovom konaní, ktoré sa vedie na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn.
52P/181/2024, manželia majú medzi sebou výrazné problémy a od augusta žijú oddelene. Žalobkyňa
uviedla, že jej manžel bez jej vedomosti a súhlasu predal žalovaným Nehnuteľnosti za absolútne

nevýhodných podmienok, kedy bolo žalovaným ako kupujúcim umožnené uhrádzať časť kúpnej ceny
vo výške 162.620,64 € vo forme splátok vo výške 578,43 € v trvaní 27 rokov, pričom odkazovala na
vek žalovaných. Druhá časť kúpnej ceny vo výške 24.247,41 € mala byť poukázaná v prospech účtu
daňového úradu, pričom žalobkyňa uviedla, že pred uzavretím kúpnej zmluvy nemala vedomosť o
daňovom nedoplatku a následne jej zo strany príslušného daňového úradu bolo oznámené, že dlžníkom

je výlučne jej manžel ako fyzická osoba. Žalobkyňa mala za to, že Okresný úrad F., katastrálny odbor
povolil vklad vlastníckeho práva v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, keď prevod
vlastníckeho práva povolil aj bez súhlasu daňového úradu napriek tomu, že na liste vlastníctva bolo
evidované záložné právo v prospech spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. a záložné právo v
prospech Daňového úradu Bratislava so zákazom nakladať s predmetom záložného práva. K úhrade

tretej poslednej časti kúpnej ceny vo výške 50.000,00 € žalobkyňa uviedla, že úhrada do 25.05.2025 je
pre predávajúcich absolútne nevýhodná a nepozná číslo účtu, na ktorý mala byť táto časť kúpnej ceny
uhradená, nevie komu tento účet patrí a nemá k nemu dispozičné právo.
Žalobkyňa uviedla, že momentálne nemá žiadny príjem. Spoločne s manželom dlhodobo podnikala,
spoločne vlastnia obchodnú spoločnosť LK Investment s.r.o. Manžel bez vedomia žalobkyne previedol

celý hnuteľný majetok tejto obchodnej spoločnosti na novozaloženú obchodnú spoločnosť LK Investing
s.r.o. a obchodná spoločnosť manželov je bez akéhokoľvek majetku a bez financií.
Žalobkyňa napokon uviedla, že podvodný predaj Nehnuteľností patriacich do BSM a ich nadobudnutie
rodičmi manžela znamená zníženie majetkovej hodnoty masy BSM a mala obavu, že žalovaní
konajú koordinovane so svojím synom (manželom žalobkyne) a nadobudnuté Nehnuteľnosti budú v

krátkej dobe predmetom predaja a žalobkyňa stratí reálny dosah na vymoženie svojho vlastníckeho
práva. Žalobkyňa hodlá urýchlene podať na OS PK žalobu o určenie vlastníctva, prípadne žalobu,
že Nehnuteľnosti patria do BSM. Avšak považovala za nevyhnutné, aby súd bezodkladne nariadil
neodkladné opatrenie, nakoľko v opačnom prípade jej hrozí ešte väčšia majetková ujma a ohrozenie
výkonu očakávaného rozhodnutia. Žalobkyňa mala za to, že neodkladné opatrenie splní svoj ochranný

účel, pretože v prípade úspechu žalobkyne v konaní o určenie vlastníctva sa Nehnuteľnosti vrátia do
dispozície manželov a žalobkyňa si svoj nárok bude môcť uplatňovať v konaní o vyporiadanie BSM.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6.Podľa§325ods.2 písm.c)CSPneodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala
s určitými vecami alebo právami.

7.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

13. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, ktoré sú
narušené resp. riešenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou pre nariadenie neodkladného

opatrenia je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany
sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, prípadne, žeby bola
ohrozená exekúcia. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z naliehavosti a nutnej
potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých
konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v

dôsledku ktorých sa strana, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva, môže dôvodne
obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Zmyslom neodkladného
opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia,
a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Splnenie predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale tieto je potrebné

aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že je potrebné nadobudnúť dôvodné presvedčenie o ich
pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia pred
požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

15. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia

strán a bez nariadenia pojednávania na základe skutočností osvedčených z predložených listín, čo
súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v zákonom vymedzenej lehote. Riadne dokazovanie podľa ust. § 185 a nasl. CSP sa
nevykonáva a súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len v tom prípade, ak sú splnené základné
podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP.

16. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom
musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Súd pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie
neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu

má navrhované neodkladné opatrenie smerovať. Pokiaľ je neodkladné opatrenie spojené so zásahom
do vlastníckeho práva, potom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR je možné vlastnícke právo obmedziť
iba v nevyhnutnej miere.17. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či nie je možné dosiahnuť žalobkyňou sledovaný účel
zabezpečovacím opatrením, pričom dospel k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v
danom prípade neprichádza do úvahy a to s ohľadom na tú okolnosť, že žalobkyňa nežiada zabezpečiť

jej peňažnú pohľadávku voči žalovaným.

18. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo odôvodňovala tým, že sa
z rozhodnutia Okresného úradu Pezinok, katastrálneho odboru zo dňa 11.09.2024 číslo vkladu Q.
dozvedela, že bol povolený vklad vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v

prospech žalovaných, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.05.2024, o ktorej žalobkyňa podľa jej
vyjadrenia nemala vedomosť a túto nikdy nepodpísala. Žalobkyňa ňou tvrdené okolnosti osvedčovala
predloženímkúpnejzmluvyzodňa27.05.2024,návrhunavkladdokatastranehnuteľnostíarozhodnutím
Okresného úradu Pezinok, katastrálneho odboru zo dňa 11.09.2024, pričom tvrdila, že dotknutú
kúpnu zmluvu nikdy nepodpísala a poukazovala na značnú nevýhodnosť dotknutej kúpnej zmluvy pre
predávajúcich, z ktorých dôvodov by s ňou podľa jej vyjadrení určite nesúhlasila. Z kúpnej zmluvy zo

dňa 27.05.2024 vyplýva, že táto bola podpísaná elektronickými prostriedkami, pričom žalobkyňa uviedla,
že bol zneužitý jej elektronický podpis a z tohto dôvodu podala na OR PZ v Pezinku dňa 16.09.2024
trestné oznámenie, čo preukazovala predložením zápisnice o trestnom oznámení, ČVS: ORP-353 /PE-
PK-2024 zo dňa 16.09.2024.

19. Súd mal po preskúmaní okolností daného prípadu za to, že v prípade žalobkyne existuje potreba
bezodkladne upraviť pomery, nakoľko žalobkyňa sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha
z dôvodu, že podľa jej tvrdenia Nehnuteľnosti boli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
žalovaných prevedené na základe kúpnej zmluvy, ktorú podľa jej tvrdenia nepodpísala a na podpis
ktorej bol zneužitý jej elektronický podpis. Podľa názoru súdu na preukázanie žalobkyňou tvrdených

skutočností o tom, že dotknutú kúpnu zmluvu nepodpísala bude potrebné vykonať rozsiahlejšie
dokazovanie v konaní vo veci samej, ktoré žalobkyňa podľa jej tvrdenia hodlá v blízkom čase iniciovať,
nakoľko dokazovanie uvedených skutočností presahuje možnosti konania a rozhodovania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru súdu bez nariadenia neodkladného opatrenia za
daného skutkového stavu hrozí situácia, že žalovaní, ktorí nadobudli Nehnuteľnosti do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov na základe titulu, ktorého platnosť žalobkyňa rozporuje, by mohli prevodom
svojho vlastníckeho práva na tretie osoby privodiť stav, kedy bude pre žalobkyňu sťažené domôcť sa
navrátenia Nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, za predpokladu, žeby bola v
konaní vo veci samej úspešná. Účelom žalobkyňou navrhovaného a súdom nariadeného neodkladného
opatrenia je teda efektívne zastabilizovanie právneho stavu počas konania vo veci samej, a tak

poskytnutie možnosti žalobkyni preukázať ňou tvrdené okolnosti. Rovnako je cieľom nariadeného
neodkladného opatrenia predídenie ďalším súdnym sporom, ktoré hrozia aj vo vzťahu k prípadným
ďalším vlastníkom Nehnuteľností, na ktorých by žalovaní mohli svoje vlastnícke právo previesť, a to
do času, kým bude rozhodnuté vo veci samej. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v danej
situácii je žiaduce upraviť pomery strán sporu do času, kým bude právoplatne rozhodnuté o tom, či

Nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej manžela, v ktorom konaní bude
potrebné ako predbežnú otázku posúdiť platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 27.05.2024.

20. Žalobkyňa v danom prípade síce neosvedčila existenciu konkrétnych úkonov žalovaných, v dôsledku
ktorých sa môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane, avšak

súd mal za to, že pri neodkladných opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony
vlastníkov nehnuteľností, nie je možné v tomto štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie tohto
úmyslu osôb, proti ktorým má neodkladné opatrenie smerovať. Úmysel je za daných okolností možné
preukázaťlenvovýnimočnýchprípadochasnepomernýmiťažkosťami,pričombezvýnimočnétrvaniena
splnení tejto požiadavky by mohlo mať za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnym účinkom

nemožno dosiahnuť. Pritom v prípade súkromnoprávnych úkonov je potrebné mať na zreteli, že úmysel
konajúcej osoby je väčšinou rozpoznateľný až v štádiu, keď už tomuto úkonu nemožno zabrániť, pretože
jeho právne účinky medzičasom nastali alebo k nim dôjde v bezprostrednej časovej nadväznosti.

21. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vzal do úvahy aj princíp proporcionalitiy,

t. j. či nariadením dotknutého neodkladného opatrenia nebude zasiahnuté do práv žalovaných nad
nevyhnutnú mieru, pričom dospel k záveru, že dočasné obmedzenie žalovaných spôsobom ako je
špecifikované vo výroku I. tohto uznesenia je primerané vo vzťahu k ochrane vlastníckeho práva
žalobkyne.22. Vzhľadom na to, že súd pri svojej činnosti zistil, že žalobkyňa ku dňu rozhodovania súdu o nariadení
neodkladného opatrenia ešte nepodala na tunajšom súde žalobu vo veci samej, súd zároveň žalobkyni

uložil, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu, ktorou sa bude proti jej
manželovi p. P. P., a žalovanému 1/ U. P. a žalovanej 2/ B. P. domáhať určenia, že Nehnuteľnosti patria
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

23. Súd zároveň žalobkyňu poučuje, že v prípade, ak žaloba vo veci samej nebude podaná v stanovenej

lehote, súd v súlade s ust. § 336 ods. 3 CSP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia aj bez
návrhu zruší.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP. V danom prípade žalobkyňa bola so svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia plne
úspešná, a preto jej súd priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O

výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.