Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by JUDr. Eva Uličná
Legislation area – Občianske právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/22/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624201361
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5624201361.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne A. A. B., nar. XX.
X. XXXX, trvale bytom C. D., E. XXX/X, zastúpenej Mgr. Ľubicou Dendisovou, advokátkou so sídlom
Martin, Holubyho 51/9, proti žalovaným: 1) A. F., zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, so
sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345 a 2) A. G., nar. X. X. XXXX, trvale bytom H. A., G., I.
J. K. B. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, M.
Pišúta 919/2, v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
r o z h o d o l :
Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne, žalovanej 1) a žalovaného 2) ku pozemkom nachádzajúcim sa
v katastrálnom území G. L., zapísaným v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela číslo KN-C 198/1, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 86 m2 a parcela číslo KN-C 198/2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie, o výmere 398 m2, sa zrušuje.
Pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území G. L., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela číslo KN-C 198/1,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 86 m2 a parcela číslo KN-C 198/2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 398 m2, sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobkyni A. A.
B., M. D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. D., E. XXX/X.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 1) náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 763,81 eura,
na účet Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Bratislava, Búdková 36, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 2) náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 5346,69
eura, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyni sa voči žalovanej 1) nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému 2) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,5 % z celkových
trov, ktoré jej v konaní vznikli.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 3. 2024, sa žalobkyňa domáhala
voči žalovaným zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa
v katastrálnom území G. L., zapísaným v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela číslo KN-C 198/1, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 86 m2 a parcela číslo KN-C 198/2, druh pozemku zastavaná plocha anádvorie, o výmere 398 m2, tak, že sa prikazujú do jej výlučného vlastníctva, za súčasného uloženia
povinnosti vyplatiť žalovaným primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, a to žalovanej 1) vo
výške 763,81 eura a žalovanému 2) vo výške 5346,69 eura. V žalobe uviedla, že vlastnícke právo
k spoluvlastníckemu podielu nadobudla v roku 2021 kúpnou zmluvou. Veľkosť jej spoluvlastníckeho
podielu predstavuje 3-iny. Pozemky sa podľa územného plánu Obce G. L. nachádzajú v zastavanom
území. Pozemky nie je možné rozdeliť, nakoľko vytvárajú jeden funkčný celok a ich rozdelením by
došlo k zmareniu účelu ich využitia. Pokúsila sa o zmierne vyriešenie a zaslala stranám sporu návrh
na odpredaj ich spoluvlastníckych podielov za cenu určenú znaleckým posudkom. Žalovaní v určenej
lehote na výzvu nereagovali. Cena náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných bola určená v súlade
so znaleckým posudkom vyhotoveným N. J. E., číslo 10/2024, na 50,50 eura/m2.
2. Žalovaná 1) vo vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 9. 5. 2024 prostredníctvom
jej zákonného zástupcu Slovenského pozemkového fondu, so zrušením podielového spoluvlastníctva
k pozemkom súhlasila. Taktiež súhlasila s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva prikázaním pozemkov do výlučného vlastníctva žalobkyne, poukazujúc aj na zákonné
ustanovenie§23ods.1zákonačíslo180/1995Z.z.oniektorýchopatreniachnausporiadanievlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov. Na preukázanie hodnoty spoluvlastníckych podielov navrhla
vykonať dokazovanie kúpnymi zmluvami, ktorými nadobudla žalobkyňa spoluvlastnícke podiely na
predmetných pozemkoch. Nesúhlasila s priznaním náhrady trov konania žalobkyni a navrhla aplikovať
zákonné ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku.
3.Žalovaný2)vovyjadreníkupodanejžalobe,doručenomsúdudňa22.5.2024,uviedol,žesozrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasí. Nesúhlasil však s navrhovaným spôsobom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Poukázal na skutočnosť, že pozemky sú reálne deliteľné
a navrhol, aby bolo podielové spoluvlastníctvo vyporiadané reálnym rozdelením pozemkov. Tvrdil, že
žalobkyňa nevysvetlila, neodôvodnila a nepreukázala svoje skutkové tvrdenie, že pozemky predstavujú
jeden funkčný celok. Poukázal na skutočnosť, že pozemky sa nachádzajú v bezprostrednom susedstve
pozemkov, napr. parcely číslo 199/1, na ktorých vlastní spoluvlastnícky podiel, ktorý nadobudol
dedením po svojich starých rodičoch. Má záujem ochraňovať a zveľaďovať ich odkaz a dedičstvo.
Pozemky majú pre neho väčšiu hodnotu a význam ako hodnota vyjadrená v peniazoch. Pozemky
bezprostredne susedia s miestnou komunikáciou, na ktorú môže byť priamo napojený novovzniknutý
pozemok vzniknutý oddelením. Uviedol, že si uplatňuje predkupné právo na podiel žalovanej 1) na časť
pripadajúcu na jeho spoluvlastnícky podiel.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovaných (replike), doručenom súdu dňa 7. 8. 2024, uviedla,
že netrvá na náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanej 1), nakoľko jej záujmom je usporiadanie
vlastníctva. Konanie žalovaného 2) považuje za špekulatívne a priečiace sa dobrým mravom. Za
účelom usporiadania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam vyvolala dodatočné dedičské konanie po
G. a napomohla k nadobudnutiu vlastníctva žalovanému 2). Žalovaný 2) nikdy nežiadal pred podaním
žaloby o reálnu deľbu, ale o vyplatenie v sume 60 eur/m2, s čím nesúhlasila, keďže už mala vypracovaný
znalecký posudok. Technickú deliteľnosť sporných pozemkov nie je potrebné preukazovať, avšak takéto
delenie považuje za neúčelné, keďže žalovanému 2) by pripadli pozemky vo výmere 18 m2 a 87 m2.
Rozdelenie pozemkov by bolo na jej úkor ako väčšinového podielového spoluvlastníka.
5. Žalovaný 2) vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobkyne (duplike), doručenom súdu dňa 27. 9. 2024,
trval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a požadoval reálne rozdelenie pozemkov. Nesúhlasil
s prikázaním pozemkov do výlučného vlastníctva žalobkyni. Poukázal na to, že reálne rozdelenie
pozemkov je možné a je v záujme všetkých strán. Neexistuje dôvod, ktorý by bránil reálnej
deľbe pozemkov, pozemky sú zatrávnené a hranicu pozemku parcela číslo KN-C 198/2 predstavuje
miestna komunikácia. Poprel tvrdenie, že žalobkyňa preňho zabezpečila dodatočné dedičské konanie
a napomohla mu k nadobudnutiu vlastníctva. Žalobkyňa nebola účastníčkou dedičského konania,
nemusela sa dohadovať s ostatnými dedičmi o výplatkoch a platiť notárske poplatky. Poukázal tiež na
to, že z výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že žalovaná 1) zomrela, teda nejde o nezisteného vlastníka.
Preto sa domnieva, že žalovaná 1) nemôže byť stranou sporu a je potrebné objasniť otázku jej procesnej
subjektivity.6. Žalovaná 1) nevyužila svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 4 Civilného
sporového poriadku a ku vyjadreniu žalobkyne (replike) sa nevyjadrila, hoci bola na to vyzvaná
uznesením zo dňa 21. 8. 2024.
7. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas
doručené, a ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila prostredníctvom svojho advokáta
a zákonného zástupcu žalovanej 1) Slovenského pozemkového fondu, ktorému bolo predvolanie na
pojednávanie taktiež riadne a včas doručené, a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
pracovnou vyťaženosťou a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.
8. Advokát žalobkyne na pojednávaní trval na skutočnostiach uvedených v žalobe a vyjadrení ku
vyjadreniam žalovaných. Uviedol, že reálne delenie pozemku je neúčelné a nie je možné. Pokiaľ aj
predložil žalovaný 2) ponuku realitnej kancelárie, táto nie je relevantná, nakoľko realitná kancelária
nedisponovala poznatkami o konkrétnom pozemku, jeho šírke, dĺžke, svahovitosti, dostupnosti
k inžinierskym sieťam. Uviedol, že pôvodne bola na pozemku parcela číslo KN-C 198/1 postavená
drevenica. Aktuálne na pozemku žiadna stavba umiestnená nie je. Úmyslom žalobkyne je realizovať na
pozemkoch výstavbu drevenice. Žalobkyňa má citovú väzbu k pozemkom a jej detským snom je obnoviť
na pozemkoch drevenicu. V záverečnej reči poukázal na to, že podaná žaloba je dôvodná, keďže nebolo
možnédospieťkdohodemedzižalobkyňouažalovaným2).Jedinýmmožnýmspôsobomvyporiadaniaje
prikázanie pozemkov do výlučného vlastníctva žalobkyne, vzhľadom na ich výmeru a charakter. Navrhol
priznať žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu, a to voči obom žalovaným.
9. Advokát žalovaného 2) na pojednávaní poukázal na to, že ani žalobkyňa nespochybňuje reálnu
deliteľnosť pozemkov. Z dôkazu, ktorý predložili v konaní, vyplýva, že ceny pozemkov sú oproti
znaleckému posudku úplne inde. Navrhol vyporiadať podielové spoluvlastníctvo rozdelením pozemkov.
Pre prípad žalobkyňou navrhovaného spôsobu vyporiadania navrhol vyporiadať pozemky za všeobecnú
trhovú hodnotu. Uviedol, že žalovaný 2) by si hodlal na pozemku, po jeho oddelení, postaviť rekreačnú
chatu.Poukázalnato,žecenyzkúpnychzmlúvbolidojednané3rokydozaduanezodpovedajúsúčasnej
trhovej cene. V záverečnej reči uviedol, že žalovaný 2) má záujem na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, avšak nie spôsobom navrhnutým žalobkyňou. Namietal nevykonanie dôkazov, keďže
už vo vyjadrení ku podanej žalobe žalovaný 2) navrhoval vykonať znalecké dokazovanie vo vzťahu
k reálnej deľbe pozemkov.
10. Žalovaný 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že pozemok je mierne svahovitý, inžinierske
siete sú na hranici pozemku, pozemok sa nachádza pri hlavnej ceste. K dedičstvu prišiel po rodičoch
a starých rodičoch z otcovej strany. O vlastníctve pozemkov sa dozvedel v roku 2014, keď mu volal
nejaký kupec. Sľúbil, že keď sa dedičstvo prepíše na neho, bude sa ho snažiť zachovať. V roku 2020
prišla za ním žalobkyňa, že má záujem o kúpu jeho čiastky. Sľúbil jej, že keď sa všetko vyporiada,
môžu sa dohodnúť na kúpe. Rok dozadu so žalobkyňou spolu telefonovali, povedal jej kamarátsku cenu,
s ktorou nesúhlasila a povedala mu, že to dá na súd. Na pozemku plánuje postaviť chatu o výmere 60
m2. Žalobkyňa mu s dedičským konaním nepomáhala, neplatila za neho žiadne poplatky. Chcel by, aby
prikázaná časť pozemkov bola následne scelená so susedným pozemkom.
11. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:
12. Žalobkyňa a žalovaná 1) a žalovaný 2) sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov nachádzajúcich
sa v katastrálnom území G. L., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela číslo KN-C 198/1, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 86 m2 a parcela číslo KN-C 198/2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 398 m2, a to žalobkyňa v spoluvlastníckom podiele 3-iny, žalovaná
1) v spoluvlastníckom podiele 1/32-ina a žalovaný 2) v spoluvlastníckom podiele spolu 14/64-ín.
Ku žalovanej 1) je zapísaná správa v prospech Slovenského pozemkového fondu. Oba pozemky sú
umiestnené v zastavanom území obce.
13. Znaleckým posudkom N. J. E. číslo 10/2024 zo dňa 9. 2. 2024, bola určená všeobecná hodnota
pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. L., zapísaných ako parcela číslo KN-C 198/1
a parcela číslo KN-C 198/2 na 50,50 eura/m2. Znalkyňa pozemky ocenila ku dňu 5. 2. 2024. Podľaznaleckého posudku, pozemky tvoria jeden funkčný celok. Nachádzajú sa v zastavanom území obce
G. L.. Lokalita je tichá, vhodná na trvalé bývanie, resp. na individuálnu rekreáciu. Pozemky sú mierne
svahovité, s východnou orientáciou. Prístup z verejnej komunikácie je zabezpečený priamo. Pozemky
je možné napojiť na elektrickú energiu. Z dôvodu zvýšeného dopytu po pozemkoch stanovila znalkyňa
východiskovú hodnotu pozemkov na 80 % z východiskovej hodnoty okresného mesta Liptovský Mikuláš.
Koeficient všeobecnej situácie bol určený na 1,30, z dôvodu, že sa jedná o oblasť rekreačných stavieb
v dôležitých centrách turistického ruchu, koeficient povyšujúcich faktorov bol určený na 2,50, z dôvodu
zvýšeného dopytu z dôvodu individuálnej turistiky.
14. Z výpisu z pozemkovej knihy, pozemnoknižná vložka číslo 28 pre katastrálne územie G. L., súd zistil,
že pod B17/ je ako podielový spoluvlastník pozemkov parcelné číslo 639 a 640 zapísaná A. F., M. E.,
na základe č. d. 847/33-dar. Obec Veľké Borové súdu dňa 6. 5. 2024 oznámila, že nemá vedomosť
o pobyte, dátume úmrtia, prípadne právnych nástupcoch po A. F., M. E.. V zápisnici napísanej dňa
10. 3. 1933 pred Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši, ktorá je súčasťou zbierky listín pozemkovej
knihy ako č. d. 847/33, je uvedené, že O. F. je manžel žiadateľky A. F., M. E. a podľa pripojenej listiny
zo dňa 18. 3. 1933 pred verejným notárom Minneapolis vystavenej, daroval všetok nemovitý majetok,
ktorý jemu vlastníckym právom patrí, svojej manželke. V zápisnici je uvedené, že majetok, okrem iného,
tvoria aj nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnom protokole číslo 28. Okresný úrad Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, súdu dňa 4. 7. 2024 oznámil, že na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie
G. L. je u podielovej spoluvlastníčky A. F. zapísaná skutočnosť, že zomrela na základe zápisu registra
obnovenej evidencie pozemkov. Podľa registra obnovenej evidencie pozemkov pre katastrálne územie
G. L., súpis vlastníctva vlastníkov – známy vlastník, bez pobytu, je uvedený údaj u A. F., že zomrela,
bez ďalších špecifikácií. Register obyvateľov Slovenskej republiky súdu dňa 7. 10. 2024 oznámil, že
v registri sa osoba A. F., M. E., nenachádza.
15. Podľa údajov zabezpečených súdom na Katasterportáli, parcela číslo KN-C 199/1 v katastrálnom
území G. L. nie je evidovaná na liste vlastníctva. Podľa snímky z katastrálnej mapy a mapy určeného
operátu parcele číslo KN-C 199/1 zodpovedá parcela číslo KN-E 642/1. Podľa výpisu z listu vlastníctva
čísloXXXprekatastrálneúzemieG.L.,ježalovaný2)podielovýmspoluvlastníkompozemkuzapísaného
ako parcela číslo KN-E 642/1, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 1488 m2 v spoluvlastníckych
podieloch 5/96-ín a 5/96-ín, t. j. spolu 10/96-ín. Okrem žalovaného 2) je podielovým spoluvlastníkom
uvedeného pozemku ďalších 10 osôb.
16. Z obsahu pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, sp. zn. V
6201/2021, mal súd preukázané, že žalobkyňa ako kupujúca uzavrela dňa 15. 11. 2021 s O. H., A. H.
a A. O. ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckych podielov na
pozemkoch nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. L., zapísaných ako parcela číslo KN-C 198/1
a 198/2, a to od predávajúceho 1) spoluvlastníckeho podielu 6/32-ín a 6/160-ín, od predávajúceho
2) spoluvlastníckeho podielu 6/160-ín a od predávajúcej 3) spoluvlastníckeho podielu 6/160-ín.
Podľa článku III. kúpnej zmluvy predstavovala kúpna cena vyplatená predávajúcemu 1) 3484 eur,
predávajúcemu2)580eurapredávajúcej3)580eur,čopoprepočtepodľaveľkostiichspoluvlastníckych
podielov činilo 31,99, resp. 31,96 eura/m2.
17. Z obsahu pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, sp. zn. V
6202/2021, mal súd preukázané, že žalobkyňa ako kupujúca uzavrela dňa 9. 11. 2021 s O. P. a A. P.
ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch
nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. L., zapísaných ako parcela číslo KN-C 198/1 a 198/2 vo
veľkosti 36/96-ín. Podľa článku III. kúpnej zmluvy predstavovala kúpna cena 5792 eur, čo po prepočte
podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu činilo 31,91 eura/m2.
18. Z obsahu pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, sp. zn. V
6203/2021, mal súd preukázané, že žalobkyňa ako kupujúca uzavrela dňa 22. 11. 2021 so Q. Q., R.
S. a A. T. ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckych podielov
na pozemkoch nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. L., zapísaných ako parcela číslo KN-
C 198/1 a 198/2, a to od predávajúcej 1) spoluvlastníckeho podielu 3/160-iny, od predávajúcej 2)
spoluvlastníckeho podielu 6/160-ín a od predávajúceho 3) spoluvlastníckeho podielu 3/160-iny. Podľa
článku III. kúpnej zmluvy predstavovala kúpna cena vyplatená predávajúcej 1) 290 eur, predávajúcej2) 580 eur a predávajúcemu 3) 290 eur, čo po prepočte podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov
činilo 31,96 eura/m2.
19. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
20. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd podanej žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom, nachádzajúcim sa v katastrálnom území
G. L., zapísaným na liste vlastníctva číslo XXX, tak, že budú prikázané do jej výlučného vlastníctva.
Medzi stranami sporu nebola sporná existencia spoluvlastníckeho vzťahu k uvedeným pozemkom,
veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov, ani dôvodnosť návrhu na
zrušenie podielového spoluvlastníctva (keďže k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo). Medzi žalobkyňou a žalovanou 1) nebol sporný ani
navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Medzi stranami sporu bola sporná výška
náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných a medzi žalobkyňou a žalovaným 2) aj navrhovaný
spôsob vyporiadania.
21. Žalovaný 2) navrhoval vyporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením pozemkov,
poukazujúc na ich technickú deliteľnosť. Medzi stranami sporu technická deliteľnosť pozemkov
sporná nebola. Žalobkyňa však namietala vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pozemkov ich
reálnym rozdelením z dôvodu tvrdenej faktickej nedeliteľnosti, pozemkov, ktorú odôvodňovala výmerou
prípadných novovzniknutých pozemkov a možnosťou ich využitia. V tejto súvislosti súd uvádza,
že každý pozemok je v zásade technicky deliteľný, t. j. je možné ho rozdeliť geometrickým
plánom na menšie pozemky, v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa
veľkosti spoluvlastníckych podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov. Súd však pri rozhodovaní
o reálnom rozdelení pozemku skúma aj jeho faktickú deliteľnosť, t. j. či rozdelením pozemku nevzniknú
pozemky nevhodného tvaru, veľkosti a či novovzniknuté pozemky budú spôsobilé plniť účel, na ktorý sú
určené. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že rozdelenie pozemkov, ktoré sú predmetom
sporu, nie je dobre možné z hľadiska výmery novovzniknutých pozemkov a možnosti ich využitia.
Rozdelením pozemku parcela číslo KN-C 198/1 podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov jednotlivých
spoluvlastníkov by nielenže vznikli pozemky, ktoré by neboli, vzhľadom na ich výmeru, reálne
hospodársky využiteľné (keďže žalovanej 1/ by pripadol pozemok o výmere 2,70 m2 a žalovanému
2/ o výmere 18,80 m2), ale neboli by ani priamo prístupné z verejnej komunikácie. Pozemok parcela
číslo KN-C 198/1 je umiestnený uprostred pozemku parcela číslo KN-C 198/2. Zriadenie vecného
bremena práva prechodu na pozemok od verejnej komunikácie by však, vzhľadom na veľkosť pozemku
parcela číslo KN-C 198/2 a jeho tvar úplne znehodnotilo jeho hospodárske využitie. Napokon, aj
advokát žalovaného 2) v priebehu pojednávania navrhol prikázať pozemok parcela číslo KN-C 198/1 do
výlučného vlastníctva žalobkyne.
22. Rovnako mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že reálne rozdelenie pozemku parcela
čísloKN-C198/2niejedobremožné,tedažepozemokniejefaktickydeliteľný.Výmeranovovzniknutého
pozemku, ktorý by po jeho reálnom rozdelení podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov pripadol
žalovanej 1) činila 12,44 m2, výmera novovzniknutého pozemku, ktorý by pripadol žalovanému 2) by
činila 87,06 m2. Súd mal za to, že pozemky v uvedenej výmere nie sú reálne hospodársky využiteľné.
Žalovaný 2) uvádzal, že na odčlenenej časti pozemku (na novovzniknutom pozemku) si hodlá postaviť
rekreačnú chatu. Podľa názoru súdu však na pozemku o výmere 87 m2, prihliadajúc aj k zámeru
žalobkyne postaviť si na pozemku rekreačnú chatu, nie je možné, a to tak z hľadiska stavebných
predpisov ako aj z hľadiska následného reálneho užívania, postaviť stavbu rekreačnej chaty. Hoci
žalovaný 2) tvrdil, že plánuje postaviť stavbu o výmere 60 m2, už len minimálna manipulačná plocha
okolo stavby o šírke 1 meter by pri stavbe s dĺžkou steny 7,75 m (keďže v prípade štvorcového
pôdorysu je obvod stien najmenší) presiahla výmeru novovytvoreného pozemku žalovaného 2) (7,75
m x 1 m x 4, čo činí 31 m2 + 60 m2 zastavaných stavbou by činilo 91 m2). Navyše, v prípade
súčasnéhoumiestneniastaviebnanovovzniknutýchpozemkochžalobkyneajžalovaného2)bybolúplnenegovaný účel rekreačnej chaty, ktorej funkciou je individuálna rekreácia, ktorá vyžaduje aj primeraný
rozsah súkromia. Pokiaľ aj žalovaný 2) poukazoval na skutočnosť, že plánuje sceliť novovzniknutý
pozemok s novovzniknutým pozemkom, ktorý by mu pripadol zo susediaceho pozemku (parcela číslo
KN-E 642/1), súd uvádza, že výmera tohto novovzniknutého pozemku pripadajúca na spoluvlastnícky
podiel žalovaného 2) by činila 155 m2, čo by spolu s podielom na novovzniknutom pozemku z
pozemku parcela číslo KN-C 198/2 predstavovalo 242,06 m2. Pozemok v uvedenej výmere by
teda taktiež nedosahoval primeranú výmeru pre výstavbu rekreačnej chaty. Navyše, pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom žalovaný 2) v čase vyhlásenia rozsudku bol len jedným
z 11 podielových spoluvlastníkov pozemku parcela číslo KN-E 642/1. Prihliadajúc ku všetkým vyššie
uvedenýmskutočnostiamazohľadniac,žežalobkyňajepodielovouspoluvlastníčkoupozemkov,ktorésú
predmetom sporu, v najvyššom spoluvlastníckom podiele (3/4-iny), prikázal súd pozemky do výlučného
vlastníctva žalobkyne. Už len okrajom súd uvádza, že aplikácia zákonného ustanovenia § 23 ods. 1
zákona číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov, na ktoré poukazovala žalovaná 1) vo vyjadrení ku žalobe, v danej veci nebola
možná, keďže pozemky sú umiestnené v zastavanom území obce.
23. Keďže súd prikázal oba pozemky, ktoré sú predmetom sporu, do výlučného vlastníctva žalobkyne,
uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícke podiely. Za primeranú
náhradu za spoluvlastnícke podiely súd považoval všeobecnú hodnotu podielov určenú znaleckým
posudkom N. J. E., číslo 10/2024, t. j. 50,50 eura/m2. Žalovaná 1) navrhla za účelom preukázania
primeranosti navrhovanej náhrady vykonať dokazovanie kúpnymi zmluvami, ktorými žalobkyňa
nadobudla spoluvlastnícke podiely na pozemkoch. Z uvedených listinných dôkazov súd zistil, že v roku
2021 žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícke podiely za cenu približne 32 eur/m2. Žalovaný 2) navrhol
určiť výšku náhrady v sume trhovej ceny. Poukázal pritom na inzerát predaja pozemku zverejnený
na internete, v ktorom bol ponúkaný stavebný pozemok v katastrálnom území G. L. za cenu 180
eur/m2. Prvotne súd uvádza, že znaleckým posudkom N. J. E. bola určená všeobecná hodnota
konkrétnych pozemkov, ktoré sú predmetom sporu. Znalkyňa ohodnotila pozemky po vykonaní ich
ohliadky, zistení ich technického stavu a vyhodnotení všetkých ukazovateľov, ktoré ovplyvňujú ich cenu.
Zo znaleckého posudku vyplynulo, že, z dôvodu zvýšeného dopytu po pozemkoch, stanovila znalkyňa
východiskovú hodnotu pozemkov na 80 % z východiskovej hodnoty okresného mesta Liptovský Mikuláš,
z dôvodu, že sa jedná o oblasť rekreačných stavieb v dôležitých centrách turistického ruchu, určila
koeficient všeobecnej situácie na 1,30 (t. j. v jeho maximálnej možnej výške) a z dôvodu zvýšeného
dopytu z dôvodu individuálnej turistiky určila koeficient povyšujúcich faktorov na 2,50 (pri jeho možnom
rozpätí 1,01 – 3,00). Znalkyňa teda zohľadnila skutočnosť, že sa jedná o pozemky v turistickej oblasti,
so zvýšeným dopytom po kúpe, a to nielen pri určení východiskovej hodnoty pozemkov, ale aj pri
určovaní jednotlivých koeficientov. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že znalkyňa určila hodnotu
pozemkov podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, ktorá v Prílohe 3, písmeno A bod 1 definuje všeobecnú
hodnotu nehnuteľností a stavieb ako výslednú objektivizovanú hodnotu nehnuteľností a stavieb, ktorá je
znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť
na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s
patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou
pohnútkou. Je teda nepochybné, že znalkyňou určená hodnota pozemkov predstavuje hodnotu, za
ktorú by bolo možné pozemky predať na trhu pri poctivom predaji, bez toho, aby bola ovplyvnená
inými (nie pravidelnými a bežnými) okolnosťami. Navyše, žalovaný 2) netvrdil, že by znalecký posudok
bol vecne nesprávny. Pokiaľ žalovaný 2) predložil inzerciu predaja pozemku, zverejnenú na webovej
stránke U." U., súd nemal preukázané, že uvedený dôkaz preukazuje hodnotu pozemkov, ktoré sú
predmetom sporu. Predmetom uvedenej inzercie bol celý pozemok (t. j. nielen spoluvlastnícky podiel
na pozemku) o výmere 848 m2. Navyše, z inzercie nebolo zrejmé, o aký pozemok, vzhľadom na jeho
technické parametre, konkrétne umiestnenie a prístup k inžinierskym sieťam sa jedná. Predložený
inzerát predstavoval inzerát na predaj pozemku, teda predávajúci si sám určil cenu, ktorú za pozemok
žiada. Cena, ktorú predávajúci za pozemok žiada, však spravidla nepredstavuje cenu, za ktorú pozemok
aj reálne predá. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že od kúpy spoluvlastníckych
podielov na pozemkoch žalobkyňou už uplynuli 3 roky, počas ktorých ceny nehnuteľností vzrástli,
nepochybne sa nejednalo o šesťnásobný nárast, ako v konaní v podstate tvrdil žalovaný 2) (keďže tvrdil
trhovú cenu pozemkov v katastrálnom území G. L. až vo výške 180 eur/m2). Na základe uvedených
skutočností súd uložil povinnosť žalobkyni zaplatiť žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícke podiely,a to žalovanej 1) vo výške 763,81 eura (celková výmera pozemkov 484 m2/32 x 50,50 eura/m2)
a žalovanému 2) vo výške 5346,69 eura (celková výmera pozemkov 484 m2/64 x 14 x 50,50 eura/m2).
24. Vo vzťahu k žalovaným 2) namietanej procesnej subjektivite žalovanej 1), z dôvodu, že na liste
vlastníctva je pri žalovanej 1) uvedené, že zomrela, súd uvádza, že z vykonaného dokazovania nemal
jednoznačným spôsobom preukázané úmrtie žalovanej 1), a tým nedostatok jej procesnej subjektivity.
Podľa správy Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, bol údaj o úmrtí žalovanej 1)
zapísaný na list vlastníctva na základe schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov, pričom
ani zo súpisu vlastníkov, ktorý bol súčasťou uvedeného registra, nevyplýva na základe akej skutočnosti
bol tento údaj vo vzťahu k žalovanej 1) do registra uvedený. Ani zo správy Obce Veľké Borové, ani
zo správy Registra obyvateľov Slovenskej republiky súd nemal preukázané, že žalovaná 1) zomrela,
resp. kedy sa tak stalo. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 7Cdo/238/2021, podľa právnych záverov ktorého: „Na základe judikatúry NSSR
sp.zn. 8Cdo/31/2018 dovolací súd konštatuje, že pojem „nezistený vlastník" je právna fikcia osoby,
ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita. Procesnoprávna subjektivita je priznaná
aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom) u ktorých možno vzhľadom na dátum ich narodenia
logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikla). Zákon vytvorením
fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho subjektu (nezisteného vlastníka) pri
ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava vychádza z princípu, že procesnoprávna
subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka
umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a
zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri nehnuteľností. Súčasne umožňuje
zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako subjektu vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľností.“
25. Súd rozhodol, že ďalšie, žalovaným 2) navrhnuté dôkazy, a to znalecké dokazovanie, ktorého
predmetom by bolo vyhotovenie geometrického plánu na rozdelenie pozemkov a odborné vyjadrenie
na určenie hodnoty pozemkov nevykoná, keďže zistený skutkový stav bol dostatočný pre rozhodnutie
vo veci, preto by vykonávanie ďalšieho dokazovania bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
Z dôvodu, že súd mal preukázané, že rozdelenie pozemkov, ktoré sú predmetom sporu, nie je dobre
možné (že pozemky sú fakticky nedeliteľné) by bolo vykonanie znaleckého dokazovania za účelom
rozdelenia pozemkov nadbytočné, bez vplyvu na rozhodnutie veci. Z dôvodu, že výšku primeranej
náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných mal súd preukázanú znaleckým posudkom, by bolo
dokazovanie odborným vyjadrením na určenie hodnoty pozemkov nadbytočné.
26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol v spore
v celom rozsahu úspešnej žalobkyni voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Vo vzťahu ku žalovanej 1) však mal súd preukázané dôvody pre aplikáciu zákonného ustanovenia §
257 Civilného sporového poriadku, teda existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania úspešnej žalobkyni. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. II. ÚS 113/2019: „Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov
konaniaprichádzadoúvahyvprípadoch,keďsícesúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhrady
trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v
okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať
dobrým mravom.“ Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že žalovaná 1) jenezistenou vlastníčkou, ktorá bola v konaní zastúpená zákonným zástupcom Slovenským pozemkovým
fondom. Žalovaná 1) bola v konaní identifikovaná len menom a priezviskom, bez akejkoľvek bližšej
konkretizácie jej osoby najmä údajmi o dátume narodenia a bydlisku. Ak by preto súd uložil žalovanej 1)
povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania, nebolo by takéto rozhodnutie vykonateľné. V tejto súvislosti
súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystric, sp. zn. 15Co/158/2023,
podľa ktorého: „Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že nebol zistený žiaden
dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania, pričom to, že žalovaní sú
neznámi vlastníci, nebráni tomu, aby boli zaviazaní nahradiť trovy konania úspešnej strane sporu.
Práve naopak, táto procesná situácia je takým dôvodom hodným osobitného zreteľa, na ktorý súd mal
prihliadnuť. Tým, že okresný súd vo výrokoch IX. a X. zaviazal žalovaných 1/ až 6/ na povinnosť nahradiť
trovy konania žalobcom 1/ a 2/, vydal v tejto časti nevykonateľné rozhodnutie, keďže žalovaných 1/
až 6/ nemal stotožnených, ide o neznámych vlastníkov, resp. nezistených vlastníkov nehnuteľností,
ktorých sa zrušenie podielového spoluvlastníctva týkalo, a preto žalobcovia 1/ a 2/ by na základe
takéhoto rozhodnutia nemohli podať ani návrh na výkon rozhodnutia (exekúciu) v prípade dobrovoľného
neuhradeniatrovkonaniavzmysleExekučnéhoporiadku(zák.č.233/1995Z.z.,Osúdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov). Práve totiž vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť,
ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami tak,
ako to vyplýva aj z § 232 ods. 1 CSP.... Pokiaľ teda súdne rozhodnutie neumožňuje bezproblémové
identifikovanie subjektov, v tomto konkrétnom prípade žalovaných 1/ až 6/, ktorým bola uložená
povinnosť nahradiť trovy konania, postráda materiálnu stránku vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.
Na základe uvedených skutočností, s prihliadnutím na odvolacie námietky Slovenského pozemkového
fondu, ako zástupcu žalovaných 1/ a 6/ (neznámych, resp. nezistených vlastníkov) pri poukaze na §
257 CSP, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú práve v skutočnosti, že žalovaní 1/ až 6/
sú osoby na neznámom mieste bez bližších údajov, bolo potrebné zmeniť rozhodnutie okresného súdu
vo výrokoch IX. a X. o náhrade trov konania a žalobcom 1/ a 2/, aj keď boli v spore úspešní, náhradu
trov konania nepriznať.“
30. Vo vzťahu ku žalovanému 2) žalobkyni prislúchal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Keďže však žaloba smerovala voči dvom žalovaným nebolo dôvodné zaviazať žalovaného 2) na
úhradu celých trov konania, ktoré žalobkyni vznikli. Súd preto prihliadol ku vzájomnému pomeru
spoluvlastníckych podielov žalovaných na pozemkoch, ktoré boli predmetom sporu. Žalovaná 1) vlastní
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/32-ina a žalovaný 2) vo veľkosti spolu 14/64-ín, čo spolu predstavuje
16 dielov (2/64-iny žalovaná 1/ a 14/64-ín žalovaný 2/). Z celku potom podiel žalovanej 1) činil 12,5 %
(100 %/16 dielov x 2) a podiel žalovaného 2) 87,5 % (100 %/16 dielov x 14). Súd preto priznal žalobkyni
voči žalovanému 2) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,5 % z celkových trov konania, ktoré
jej v konaní vznikli.
31. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.