Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jarmila Jánošová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124348914
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124348914.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: A. B. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. E. proti žalovanej: F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H.
I. XXX/X, XXX XX E. E., o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, o sťažnosti žalobcu, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť z a m i e t a.

Súd podanie žalobcu zo dňa 23. 07. 2024 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil dňa 23. 07. 2024 tunajšiemu súdu podanie označené ako žaloba na určenie
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Uviedol, že predávajúci H. C. si musel byť vedomý, že predáva
spoluvlastnícky podiel 414/10000, z ktorého prislúcha podiel 397/10000 na vymedzený byt a podiel
17/10000 na nebytový priestor Kaderníctvo a obchod Patina, na ktorý si s manželkou uplatnili predkupné

právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že má naliehavý právny záujem na leg artis
vysporiadaní spoluvlastníckych podieloch, ktoré sa nachádzajú v nebytovom priestore Kaderníctvo
avobchodePatina.Podľažalobcupredávajúcizatajilkupujúcemu,žepredávaajspoluvlastníckepodiely
na nebytovom priestore. Žalobca navrhol zabezpečiť súdu dôkazy a to predmetnú kúpnu zmluvu na
katastri nehnuteľnosti a výsluch svedkyne A. B. G. J.. Žalobca poukázal na to, že ako 75 ročný dôchodca
nemá finančné prostriedky na skupovanie spoluvlastníckych podielov, ale má predkupné právo za

adekvátnych podmienok a to darovaním. Uviedol, že k porušeniu predkupného práva došlo už v roku
2005 a z toho dôvodu aj s manželkou odmietli podpísať dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Bola voči ním podaná žaloba, vedená pod sp. zn. 16C/117/2005, voči ktorej sa musia
brániť. Žalobca žiadal, aby súd rozhodol, že kúpna zmluva K. XXXX/XXXX zo dňa 24. 11. 2021, čz 3462
je neplatná z dôvodu porušenia predkupného práva. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil predávajúcemu
povinnosť uzatvoriť s ním darovaciu zmluvu na spoluvlastnícky podiel 8/10000, ktorý sa nachádza v

nebytovom priestore obchod Patina a Kaderníctvo.

2. Súd v zmysle § 129 ods. 1, 2 CSP vyzval žalobcu uznesením, aby v určenej lehote odstránil
vady podania a súd mohol v konaní pokračovať. Žalobca bol vyzvaný, aby doplnil žalobný návrh
tak, aby bol určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný. Bol poučený, že v žalobnom návrhu je
potrebné presne špecifikovať a konkretizovať čoho sa žalobca podanou žalobou domáha. V prípade

nehnuteľnostízapísanýchvkatastrinehnuteľnostisavyžaduje,abynehnuteľnosťbolaoznačenátak,aby
ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou, tiež je potrebné presne uviesť medzi kým bola kúpna
zmluva uzatvorená. V prípade druhého žalobného petitu, bol žalobca vyzvaný, aby uviedol splnenia akej
povinnosti sa žalobou domáha a od koho. V prípade, že sa domáha nahradenia prejavu vôle, petit
( žalobný návrh ) musí smerovať k tomu, aby súd žalovanému uložil povinnosť prejaviť (vyhlásiť) vôľu.

3. V prípade prvého žalobného návrhu, ktorým sa žalobca domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy, súd
uviedol, že je potrebné doplniť údaje ohľadom nehnuteľnosti, ktorej sa zmluva týka a tiež údaje ozmluvnýchstranách,ktorézmluvuuzatvorili.Kdruhémunávrhu,súduviedol,žežalobnýpetitsmerujúcik
nahradeniu prejavu vôle za žalovaného smeruje k tomu, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené nie súdom,
ale súdnym rozhodnutím a musí sa v ňom ukladať „povinnosť prejavu vôle“ (§ 229 CSP). To znamená,

že petit musí smerovať k tomu, aby súd žalovanému uložil povinnosť prejaviť (vyhlásiť) vôľu a ide teda o
žalobu na plnenie. Skutočným zmyslom takéhoto petitu je, aby rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu
vôle sa mohli po právoplatnosti rozsudku rovno zapísať do príslušného katastra a mali za následok
zmenu vlastníckeho práva.

4. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním sťažnosti, v ktorej uviedol, že postup a uznesenie
súdu považuje za nesprávny. Poukázal na to, že je 75 ročný dôchodca a trpí chorobou COVID, čo
mu nedovolilo vyhľadať advokáta resp. obrátiť sa na Centrum právnej pomoci v stanovenej lehote.
Doplnil, že by sa mohlo jednať aj o absolútnu neplatnosť napadnutej kúpnej zmluvy z dôvodu, že
predávajúcinepredložilžiadnehozáujemcuoprevod414/10000.Žalobcasaspoukazomnaustanovenia
CSP prihlásil k nasledovným profesijným odbornostiam: súdny znalec, odvetvie pozemné stavby,

projektovanie v stavebníctve, odhad hodnoty nehnuteľnosti a autorizovaný stavebný inžinier. Uviedol,
že je schopný konať v styku so súdom s náležitou znalosťou, čo podľa neho preukazujú dôkazy
priložené k žalobe, ktoré podľa neho súd nesprávne vyhodnotil, čím pochybil. Namietal pochybenie súdu
spočívajúce v tom, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe a nemohol sa vyjadriť ku
všetkým vykonaným dôkazom. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a pokračovať v konaní.

5. V podaní zo dňa 14. 09. 2024 žalobca uviedol, že má za to, že nehnuteľnosť označil tak, že ju nie
je možné zameniť s inou nehnuteľnosťou a doplnil adresu predávajúceho. K druhej odrážke uviedol, že
nenamieta a je si vedomý, že je potrebné precizovať petit.

6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti
uzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,jeprípustnásťažnosť.

7. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

8. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1 a ods. 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť
dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník

viazaný právnym názorom súdu.

12. Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka súd prvej inštancie konštatuje,
že bola podaná včas a je v celom rozsahu nedôvodná.

13.Vyššísúdnyúradníkrozhodoltak,ževsúlades§129CSPuznesenímvyzvalžalobcunaodstránenie
vád jeho žaloby. Ide o procesný postup súdu ustanovený zákonom v prípade, že podanie vo veci samej
nespĺňa všeobecné náležitosti podania. Žalobca bol poučený ako má neúplné a nezrozumiteľné podanie
opraviť a doplniť, aby súd mohol v konaní pokračovať. Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku
žalobcu týkajúcu sa jeho možnosti vyjadriť sa ku vyjadreniu žalovanej k jeho žalobe ako aj ku všetkým

vykonaným dôkazom. Súd žalobu doručuje žalovanému až keď žaloba spĺňa zákonom predpísané
náležitosti, t.j. je z nej zrejmé o čom má súd konať a rozhodnúť. V tomto štádiu konania ( odstraňovania
vád podanej žaloby) žaloba druhej strane nebola doručená a teda žalovaná sa k nej ešte nemohla
vyjadriť. Rovnako súd v danej veci doposiaľ nevykonáva žiadne dôkazy, ku ktorým by sa mal žalobca
vyjadrovať. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konštatuje, že rozhodnutie vyššieho

súdneho úradníka je správne, vychádza zo správne a riadne zisteného skutkového a právneho stavu.

14. Vzhľadom na uvedené súd o sťažnosti žalobcu rozhodol tak, že jeho sťažnosť zamietol, nakoľko
nie je dôvodná.15. Súd sa v ďalšom zaoberal podaním žalobcu označeným ako sťažnosť, ktorým čiastočne reagoval
na výzvu súdu na odstránenie vád podania. Nedostatok, ktorý súd vytýkal žalobcovi a vyzval ho na

jeho doplnenie spočíval v obsahu žalobného návrhu, tzv. petitu. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou
žaloby je žalobný návrh petit. V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť,
resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany
a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho
výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje

presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom
rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť, a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch.
Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho
dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám
sporu priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny,
t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo

nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by
rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok
konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné, a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané
( rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/97).

16. Civilný sporový poriadok, ktorý vyžaduje, aby žalobcov návrh bol vyjadrený úplne presne a
určito, zohľadňuje zároveň, že pri podaní žaloby, t. j. na začiatku procesu posudzovania skutkových
a právnych okolností rozhodujúcich pre tú - ktorú vec, nemusí byť ešte známy ich celkový rozsah
a dopad na prejednávanú vec; práve preto pripúšťa procesnú možnosť, aby žalobca za konania so
súhlasom súdu spresnil žalobu a dokonca ju aj zmenil. Na danú možnosť poukázal aj žalobca vo

svojom podaní, keď tvrdil, že na základe dodatočne získaných dôkazov môže navrhnúť zmenu žaloby.
Uvedená možnosť nemení nič na povinnosti žalobcu vymedziť vždy petit žaloby spôsobom dostatočne
presným, zrozumiteľným a určitým, umožňujúcim kedykoľvek v konaní jasnú orientáciu v tom, čo je
predmetom konania. Ani vo vyššie spomenutých prípadoch, kedy žalobcovi určité dôvody subjektívnej
alebo objektívnej povahy môžu spôsobovať ťažkosti pri formulovaní

a obsahovom vymedzení žalobného návrhu, nemožno ustúpiť od požiadavky určitosti žalobného petitu,
pretože ten je pre súd vždy rámcom rozhodovania,
z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch Kedykoľvek v
priebehu konania musí byť zrejmé, o čom sa koná. To, čo je predmetom konania, ale v žiadnom prípade
nemôže byť určené až dodatočne výsledkami súdneho dokazovania.

17. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu na začatie konania bráni jeho vecnému
prejednaniu a pokračovaniu v konaní (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo 349/2012 zo dňa 23. 04. 2014 ). Ak podanie neobsahuje uvedené náležitosti, je nesprávne alebo
nezrozumiteľné, súd je povinný v zmysle § 129 ods. 1 CSP uznesením vyzvať toho, kto podanie urobil,

aby ho v určenej lehote opravil alebo doplnil
a súčasne je povinný ho poučiť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

18. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

19. Súd má za to, že podanie žalobcu nie je spôsobilým návrhom na začatie konania. Žalobcovi
sa v súdom určenej lehote nepodarilo odstrániť vady podania, ktoré bolo podľa obsahu žalobou,
nakoľko ani po výzve súdu neuviedol taký žalobný petit, ktorý by bol vykonateľný. V prípade prvého
žalobného návrhu, ktorým sa žalobca domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy, žalobca nedoplnil údaje

ohľadom nehnuteľnosti, ktorej sa zmluva týka a to spôsobom, aby ju nebolo možné zameniť s inou
nehnuteľnosťou. V prípade druhého žalobného petitu, tento žalobca nedoplnil a neupravil vôbec.

20. Nakoľko pre uvedené nedostatky nemožno v konaní pokračovať, súd podľa § 129
ods. 3 CSP podanie odmietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho
robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak

súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.