Uznesenie Judgement was issued on Monday, December 23, 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1Er/248/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202458
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8514202458.4

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 36865141, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX A., v
minulosti podnikajúci pod obchodným menom A. B., miestom podnikania C. D. XXX, XXX XX A., XXX XX
A., IČO: 41943015, vedenej pod sp. zn. EX 15206/13 súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom,

Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava (nástupca súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.), o vymoženie 203,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, Exekútorský úrad Bratislava,
Zámocká 30, 811 01 Bratislava, nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie, spísaného do zápisnice súdneho exekútora dňa
29.7.2013, začalo exekučné konanie proti povinnému. Súdny exekútor súdu dňa 28.4.2014 doručil
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Dňa 4.2.2016 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu, osobným podaním v uvedený deň, doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie v podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré exekútorovi bolo
oprávneným doručené dňa 21.1.2016. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od podania návrhu na vykonanie
exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je navrhnutý výkon tejto

exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie je založený na týchto skutočnostiach; že skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťahu s povinným sa už stali známe exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie
exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorému podal exekútor žiadosť o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie; že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania,
v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti a skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu sa
stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné

námietky, pričom exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný
okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo
neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Oprávnený tiež uviedol, že opísané
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby
v zmysle § 40 zákona č. 244/2002 Z. z., pričom dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti sa nachádzajú
v exekučnom spise a medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.

Oprávnený navrhol vydať poverenie na vykonanie exekúcie.3. Okresný súd Stará Ľubovňa prostredníctvom v tom čase vo veci povereného vyššieho súdneho
úradníka, po čiastočnom zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a následnom zastavení exekučného konania v dotknutej časti, udelil dňa 21.4.2016 súdnemu

exekútorovi poverenie pod č. 5710 040201 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 73,- eur
s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn SR 10295/11 zo
dňa 28.3.2012 spolu s uznesením Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., sp. zn. 10295/11 zo dňa 3.3.2014 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,

avšak bez toho, aby v čase vydania poverenia posúdil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
a rozhodol podľa príslušných ustanovení § 243f Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017).

4. V priebehu konania bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý rozhodnutím ministerky spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 18703/2023/152 zo dňa 3.10.2023, právoplatným dňa 20.10.2023, odvolaný
z funkcie súdneho exekútora ku dňu 31.10.2023 a jeho nástupcom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, so

sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava.

5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,EP“),
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený

opíše rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 243f ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

8. Podľa § 243f ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti

tohto zákona odkladajú.

9. Podľa § 243f ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže
opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

10. Podľa § 243f ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie
nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

11. Podľa § 243f ods. 6 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie
doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.

1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo

prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. Zákonom č. 438/2015 Z.z., došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k novelizácii Exekučného poriadku,
ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Podľa novej

právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť
má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f Exekučného
poriadku, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do 30dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., to znamená do 22.01.2016. Pre už začaté exekúcie, v ktorých
sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti predmetnej
novely ex lege odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 EP). V prípade riadneho a včasného doplnenia návrhu

na vykonanie exekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. m/ EP, a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP).

14. Súd má po preskúmaní spisového materiálu za preukázané, že oprávnený nedoplnil návrh na
vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením

§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote do 22.01.2016, ale až 4.2.2016, teda po uplynutí zákonnej
lehoty. Súd v súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1
Exekučného poriadku poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 752/2016-7 z 8.11.2016,
sp. zn. II. ÚS 774/2016 z 27.10.2016 a uznesenie č. k. III. ÚS 564/2016-11 z 13.9.2016, v zmysle
ktorých ústavný súd konštatoval, že bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Ústavný

súd uviedol, že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa §243f doplniť priamo exekučnému súdu, a to
najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie,
o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor. Obdobný záver vyplýva
aj z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1CoE/40/2020-47 z 28.5.2020.

15. Pre úplnosť je potrebné poukázať na skutočnosť, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv
upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

16. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv, ako je tomu aj pri zmluve v tomto prípade, je to, že
sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Úver tu poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere

boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť
nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete
svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo oprávneným preukázané, aby úver
poskytol povinnému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti povinného.
S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade

pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, teda
oprávnený, ktorý toto však neustál ani oneskorene podaným doplnením návrhu na vykonanie exekúcie.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci

údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania resp. podnikateľská činnosť s
uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník (povinný) pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si oprávnený nesplnil, čo má na posudzovanie
právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia

uvedený nebol (viď k uvedenému uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoEk/15/2023-103
z 13.12.2023).

17. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti
zákona č. 438/2015 Z. z. (t. j. do 22.1.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 EP). Exekučný

súd pritom nemôže odpustiť zmeškanie lehoty (§ 36 ods. 5 EP). Súd v tejto súvislosti poukazuje
aj na opakované rozhodnutia vyšších súdnych autorít – napr. Krajského súdu v Prešove (sp. zn.
7CoEk/15/2023 zo dňa 13.12.2023, sp. zn. 5CoE/71/2021 zo dňa 12.10.2021).18. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa
ustanovenia § 243f ods. 5 EP, tunajší súd exekúciu zastavil. Súd v tejto súvislosti konštatuje,
že poverenie č. 5710 040201 nadväzuje na uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.

1Er/248/2014-29 zo dňa 5.2.2016, právoplatné dňa 23.3.2016, ktorým bolo exekučné konanie v ňom
uvedenej časti zastavené. Udelenie poverenia však nemožno považovať za úkon vydaný s ohľadom
na posúdenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko § 243f Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.3.2017 pozná iba dvojaký následok posúdenia doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie,
a to rozhodnutie o zastavení exekúcie alebo pokračovaní v exekúcii, pričom rozlišuje včasné a nevčasné

doplnenie návrhu. Tunajší súd má za to, že poverenie pod č. 5710 040201 udelené súdnemu
exekútorovi, nie je, ani nemôže byť následkom kladného posúdenia doplnenia návrhu na vykonanie
exekúcie, keďže nesplnenie si povinnosti doplniť návrh na vykonanie exekúcie včas je spojené s
nevyhnutným a jediným zákonným následkom uvedeným v § 243f ods. 5 EP v znení účinnom do
31.3.2017, a to zastavením exekúcie. Navyše § 243f EP v znení účinnom do 31.3.2017 používa slovné
spojenie „zastavenie exekúcie“, čo značí, že ide o rozhodnutie v čase po vydaní poverenia na vykonanie

exekúcie. Súd preto pristúpil k rozhodovaniu o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie tak, ako mu to §
243f ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017 ukladá a zastavil exekúciu.

19. Súd pre úplnosť uvádza aj argumenty súvisiace s prípadnou aplikáciou § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ak by doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo včasné).

Tunajší súd má za to, že povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie aj v už prebiehajúcich
exekučných konaniach, ako nová povinnosť uložená oprávnenému novelizáciou Exekučného poriadku
(§ 243f a § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017), slúži práve na preukázanie vlastného vzťahu
medzi oprávneným a povinným, teda na preukázanie toho, či ide alebo nejde o vzťah spotrebiteľský,
keďže skúmanie a posúdenie uvedenej skutočnosti nevyhnutne predchádza rozhodovaniu v zmysle §

57 ods. 1 písm. m/ EP v znení účinnom do 31.3.2017, teda uvedené skutočnosti majú byť podkladom
pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie, resp. jej pokračovaní. Zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi
účastníkmi exekučného konania, nemožno nijako vyvodiť záver, že zmluvný vzťah medzi oprávneným
a povinným nemá charakter zmluvného vzťahu spotrebiteľského, keďže po jej preskúmaní súd zistil,
že povinný je v nej označený nielen ako fyzická osoba podnikateľ, teda obchodným menom, miestom

podnikania a IČO-m, ale aj svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi, teda ako
fyzická osoba nepodnikateľ. Súčasťou zmluvy o úvere je síce aj prehlásenie, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon podnikania, avšak z takto uzavretej zmluvy o úvere podľa názoru súdu nie je
jednoznačne zrejmé, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej
resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného aj ako

podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, exekučný súd túto skutočnosť nepovažuje
za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko povinný je označený aj
ako fyzická osoba – nepodnikateľ. Tunajší súd za týchto okolností poznamenáva, že podnikateľ pri
výkone podnikateľskej činnosti nemôže pristúpiť k praktikám, ktoré vedú iba k spochybneniu charakteru
zmluvného vzťahu, a to s účelom vyhnúť sa dopadajúcej zákonnej úprave chrániacej spotrebiteľské

vzťahy vznikajúce medzi obchodníkom a spotrebiteľom na základe zmluvy, a to bez ohľadu na jej právnu
formu. Súd má zároveň za preukázané, že konajúci súd vydal rozsudok výlučne na základe predloženej
zmenky a že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul nebol preskúmaný prípadný spotrebiteľský
charakter zmluvy, a teda neboli ani skúmané zmluvné podmienky z hľadiska ich možnej neprijateľnosti
či rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Nemožno zároveň opomenúť skutočnosť, že základnou

črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú vopred pripravené pre veľký okruh spotrebiteľov s následnou
nemožnosťou ďalšieho dojednávania obsahu, teda zmeny jej obsahu. Exekučnému súdu tiež z vlastnej
činnosti je zrejmé, že uvedené zmluvné záväzky medzi týmto konkrétnym oprávneným (veriteľom)
a rôznymi povinnými (dlžníkmi) vznikajú na základe v zásade totožných zmlúv, na podklade ktorých je
v rozhodcovskom konaní vydaný exekučný titul. Riešenie prípadného budúceho sporu rozhodcovským

súdom je dané na základe formulárovej rozhodcovskej zmluvy, pričom výber uskutočnil bez ďalšieho
veriteľ a dlžník mal možnosť takto koncipovanú zmluvu iba prijať alebo odmietnuť, pričom jej prijatím
sa vylúčila právomoc všeobecného súdu. Nakoľko existuje dôvodná pochybnosť súdu o charaktere
zmluvného vzťahu, je potrebné poznamenať, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že
úver bol poskytnutý na výkon podnikania povinného zaťažuje oprávneného, čo musí byť preukázané

v rámci dokazovania, nie iba formálnym a vágnym spôsobom (prehlásenie, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon podnikania) v zmluve vyjadreným, pretože to nerozptýli pochybnosti o skutočnom
vlastnom vzťahu medzi oprávneným a povinným. Za súčasnej absencie preukázania nespotrebiteľského
charakteru tohto vzťahu a s poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, žepri pochybnostiach o obsahu zmluvy potrebné uplatniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, možno mať
za to, že ide o vzťah spotrebiteľský, preto ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Súd oprávneným predloženú zmluvu o úvere, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným
(veriteľom) a povinným (dlžníkom), vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá však mala spĺňať

požiadavky upravené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako aj všetky iné ustanovenia obsahujúce
právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.8.2017
sp. zn. 26CoE/118/2017, Krajského súdu v Prešove zo dňa 3.10.2019 sp. zn. 8CoE/33/2019, zo dňa
27.8.2019 sp. zn. 3CoE/12/2019). Súd preto konštatuje, že aj v prípade, že by doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie bolo súdu doručené včas, došlo by k totožnému rozhodnutiu o zastavení exekúcie,
ibaže dôvod pre zastavenie exekúcie by nevychádzal z § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení

účinnom do 31.3.2017, ale z § 243f ods. 6 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.3.2017. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú podľa názoru súdu naplnené dôvody na
zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 4 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

21. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa

tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

22. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP"), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

24. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

25. O náhrade trov konania medzi oprávneným a povinným súd rozhodol postupom podľa § 256 ods.
1 CSP v nadväznosti na § 9a ods. 1 EP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený
nedoplnením návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle zákonom vyžadovaných náležitostí najneskôr do
22.1.2016 procesne zavinil zastavenie exekúcie, preto by v zásade povinnému mal povinnosť nahradiť

trovy konania. Povinný však žiadne trovy konania neuplatňoval a navyše z obsahu spisu ani nevyplýva,
že by mu nejaké trovy v tomto konaní vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania
nepriznal.

26. Súd ohľadom náhrady trov exekúcie, vychádzajúc z § 203 ods. 1 EP, dospel k záveru, že oprávnený

zavinil zastavenie exekúcie v dôsledku nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote,
preto rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100
%. O ich výške rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia (9a
ods. 1 EP účinného do 31.3.20217, § 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody),
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).