Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120201182
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5120201182.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX A. XXX, zastúpeného občianskym združením Centrum správnej pomoci Galanta, so
sídlom Staničná 1702/10, 924 01 Galanta, IČO: 51 412 802, proti žalovaným: 1/ Dom Dražieb s.r.o., so
sídlom Podzámska 37, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 711 933, 2/ Československá obchodná banka, a.s.,

so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, 3/ C. A. D., E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXXX/X, XXX XX F., zastúpenému spoločnosťou: JUDr. Alžbeta BORIKOVÁ, advokátska kancelária,
s.r.o.,sosídlomPredmestská57,01001Žilina,IČO:47249587,ourčenieneplatnostidražby,oodvolaní
žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/8/2020-237 zo dňa 17. júla
2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 2C/8/2020-237 zo dňa 17. júla 2023 potvrdzuje.

Žalobcovipriznávavočižalovanýmvrade1/až3/nároknanáhradutrovaktuálnehoodvolaciehokonania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd určil, že dražba nehnuteľností zo dňa
31.10.2019, vedených na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX v obci A., k. ú. A., okres Žilina,
a to parcely registra „C“ č. 227/1 o výmere 218 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“
č. 227/2 o výmere 103 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavby postavenej na parcele č. 227/2 -

rozostavaný rodinný dom, je neplatná (výrok I.) O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči
žalovaným v rade 1/ až 3/ nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 27.01.2020 sa žalobca
domáhal voči žalovanému (aktuálne označenému ako žalovaný v rade 1/) určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby vykonanej žalovaným v rade 1/ dňa 31.10.2019 na Notárskom úrade JUDr. Ľudmily
Chodelkovej, so sídlom Ul. 1. mája 5 v Žiline, priebeh ktorej bol osvedčený notárskou zápisnicou sp.zn.
N 415/1019, NZ 37699/2019, NCRIs 38551/2019 zo dňa 31.10.2019, pričom predmetom

dražby boli nehnuteľnosti nachádzajúce špecifikované v bode 1. tohto rozhodnutia (ďalej aj „sporné
nehnuteľnosti“ alebo „predmet dražby“).
3. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že predmetná dražba bola vykonaná v
rozpore s právnymi predpismi. Znalecký posudok č. 60/2019 vyhotovený Ing. Jurajom Sedláčkom
dňa 10.05.2019, ktorým bola určená všeobecná hodnota dražených stavieb a pozemkov vo výške
185.000,00 eur, totiž nezodpovedá skutočnosti, pretože tento nebol vyhotovený v súlade s právnymi

predpismi, keď podkladom pre jeho vyhotovenie bola len obhliadka dotknutého domu výlučne z jeho
vonkajšej strany a jeho vnútrajšok vôbec nebol zohľadnený. Hodnota predmetných nehnuteľností
určená znaleckým posudkom vo výške 185.000,00 eur preto nezodpovedá skutočnosti - je výraznenižšia. Rovnako vyvolávacia cena určená sumou 92.500,00 eur nezodpovedá právnym predpisom.
Naviac licitátor sa nevysporiadal s nájomnou zmluvou zo dňa 04.12.2008 uzavretou medzi vlastníkom
(žalobcom) a G. H.. V dotknutom rodinnom dome má trvalý pobyt žalobca spolu so svojou manželkou

a ich deťmi, ako aj vlastníkova (žalobcova) matka. V dôsledku toho suma 103.500,00 eur, za ktorú bol
rodinný dom vydražený, nepredstavuje ani polovicu skutočnej hodnoty draženého domu a táto nepokryje
dlh voči záložnému veriteľovi.
4. Podaním doručeným súdu dňa 03.06.2021 oznámil vstup do konania intervenient
na strane žalovaného (subjekt, ktorý dotknutú nehnuteľnosť vydražil – aktuálne žalovaný v rade 3/ -

poznámka odvolacieho súdu) s odôvodnením, že má záujem na výsledku sporu. Prvoinštančný súd
strany sporu o vstupe intervenienta do konania upovedomil dňa 28.06.2021.
5. Dňa 01.04.2022 podal žalobca osobne na okresnom súde podanie, v ktorom v súlade s ust. § 79
CSP navrhol pristúpenie subjektov na žalovanej sporovej strane (žalovaných v rade 1/ a 2/). O tomto
procesnom návrhu žalobcu však okresný súd vôbec nerozhodol a po vykonaní pojednávania dňa
04.04.2022 s poukazom na ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. konštatoval prípustnosť podanej

žalobyourčenieneplatnostidobrovoľnejdražbypodľa§137písm.d)CSPatiež,žežalobcapodalžalobu
na súd v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov od dňa udelenia príklepu, no jeho žalobu v poradí
prvým rozsudkom č. k. 2C/8/2020-124 zo dňa 4. apríla 2022 v celom rozsahu zamietol s odôvodnením,
že neboli splnené hmotnoprávne podmienky ustanovené v § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., pretože
žalobca v žalobe na strane žalovaného označil len dražobníka, no absentujú v nej ďalšie subjekty,

ktoré s ním tvoria nútené procesné spoločenstvo i nerozlučné spoločenstvo - navrhovateľa dražby
a vydražiteľa.
6. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
2C/8/2020-124 zo dňa 4. apríla 2022 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP s použitím § 391 ods. 1 CSP a primárne uložil súdu prvej

inštancie rozhodnúť o návrhu žalobcu na pristúpenie subjektov na žalovanej sporovej strane (§ 79 CSP).
Súčasneodvolacísúdupriamilpozornosť narozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 3Cdo/272/2007 publikovaný aj v časopise Zo súdnej praxe pod č. 47/2008, z ktorého
vyplýva, že pokiaľ osobitný zákon (zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách) ustanovuje, že
určité právo možno uplatniť žalobou na súde iba v ním vymedzenej lehote (lebo inak právo zaniká),

nemožno len zo skutočnosti, že v občianskom súdnom konaní o tejto žalobe ide medzi
viacerými žalovanými o nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (teraz § 77 ods. 1 Civilného sporového poriadku – poznámka odvolacieho súdu) bez
ďalšieho vyvodiť, že pre riadne uplatnenie tohto práva na súde sa vyžaduje, aby v
ustanovenej lehote bola žaloba buď podaná spoločne proti všetkým nerozlučným spoločníkom, alebo

aby v ustanovenej lehote bola aspoň rozšírená na všetkých žalovaných - nerozlučných spoločníkov.
Pri riešení otázky včasného uplatnenia práva na súde nemožno preto v takom prípade vychádzať z
právnej úpravy nerozlučného spoločenstva žalovaných podľa § 91 ods. 2 Občianskom súdnom poriadku
(aktuálne § 77 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ale treba vziať na zreteľ, či a ako túto otázku
upravuje osobitný zákon.

7. Následne konajúci súd viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP) uznesením č. k. 2C/8/2020-171 zo dňa 01.12.2022 pripustil, aby do konania na
strane žalovaného pristúpili ďalšie strany, a to žalovaní v rade 2/ a 3/ (§ 79 s použitím § 75 ods. 1 CSP).
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2023.
8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 31.10.2019 sa

uskutočnila opakovaná dobrovoľná dražba, na základe ktorej sporné nehnuteľnosti, pôvodne patriace
žalobcovi, vydražil žalovaný v rade 3/ (vydražiteľ) za sumu 103.500,00 eur, ktorá predstavuje výšku ceny
dosiahnutej vydražením. Táto dobrovoľná dražba bola vykonaná na Notárskom úrade JUDr. Ľudmily
Chodelkovej, so sídlom Ul. 1. mája 5 v Žiline a jej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou sp.zn.
N 415/1019, NZ 37699/2019, NCRIs 38551/2019 zo dňa 31.10.2019 na základe zmluvy o

zriadení záložného práva uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v rade 2/
I. J. B., a.s., pričom záložným právom bola zabezpečená pohľadávka veriteľa I. J. B., a.s. voči osobe
odlišnej od žalobcu, ktorá bola dlžníkom predchodcu žalovaného v rade 2/. Navrhovateľom dobrovoľnej
dražby bola I. J. B., a.s. (právny predchodca žalovaného v rade 2/). Pôvodným vlastníkom predmetu
dobrovoľnej dražby - záložcom bol žalobca. Dlžníkom banky je K. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal v

čase konania dražby hlásený trvalý pobyt na adrese J. XXX/XX, L.. Dražobníkom bola spoločnosť Dom
Dražieb s.r.o. (žalovaný v rade 1/)
a vydražiteľom bol C. A. D. (žalovaný v rade 3/), ktorému bol udelený príklep licitátora. Cena predmetu
dražby bola určená Znaleckým posudkom č. 60/2019 vo výške 185.000,00 eur, najnižšie podanie bolo92.500,00 eur a cena dosiahnutá vydražením bola 103.500,00 eur. Licitátor oboznámil prítomných
účastníkov s tým, že dňa 21.10.2019 bola dražobnej spoločnosti doručená fotokópia nájomnej zmluvy
zo dňa 04.12.2008 medzi G. H. ako nájomcom a A. B. ako prenajímateľom, predmetom ktorej je

nájom dražených nehnuteľností. Nájomná zmluva je uzatvorená na dobu určitú do dovŕšenia 25.
roku najmladšieho syna. Prílohou notárskej zápisnice je Oznámenie o opakovanej dražbe podľa § 17
zákona č. 527/2002 Z. z. zo dňa 01.10.2019, ktorého obsahom sú nasledovné údaje: deň a miesto
konania dražby, opis predmetu dražby, cena predmetu dražby 185.000,00 eur, najnižšie podanie
92.500,00 eur, minimálne prihodenie 1.000,00 eur, výška dražobnej zábezpeky 10.000,00 eur, spôsob

jej zloženia a lehota na jej zloženie s uvedením termínov obhliadky predmetu dražby v dňoch 15.10.2019
a 16.10.2019, ako aj poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách
(ďalej aj „zákon č. č. 527/2002 Z. z.“ alebo „ zákon o dobrovoľných dražbách“).
9. Listom žalovaného v rade 1/ zo dňa 20.03.2019 bol žalobca vyzvaný na umožnenie obhliadky
nehnuteľností za účelom ohodnotenia nehnuteľností a vypracovania znaleckého posudku dňa
17.04.2019 o 13.00 hod. Z podacieho lístka dňa 20.03.2019 žalovaného v rade 1/ vyplýva, že žalobca

si túto zásielku neprevzal v odbernej lehote, a preto bola vrátená odosielateľovi, čo vyplýva z potvrdenia
pošty dňa 16.04.2019 (č. l. 72-73 spisu).
10. Znaleckým posudkom č. 60/2019 vyhotoveným Ing. Jurajom Sedláčkom dňa 10.05.2019 bola určená
všeobecná hodnota dražených stavieb a pozemkov spolu na sumu 185.000,00 eur. V jeho časti 5
Mimoriadne riziká znalec uviedol, že ohodnocovaný rodinný dom mu nebol sprístupnený, a preto stanovil

jeho všeobecnú hodnotu len na základe vonkajšej obhliadky a dostupných podkladov – Znalecký
posudok č. 63/2016 (Ing. Martina Červená). Táto skutočnosť predstavuje pomerne značné riziko, že
všeobecná hodnota nie je stanovená správne, pretože nezohľadňuje možné úpravy domu, ako aj okolia,
nezachytené v podkladoch predložených znalcovi. V zmysle údajov z LV č. XXXX je na nehnuteľnosť
začatý výkon záložného práva formou predaja zálohu, ktorá skutočnosť má pomerne značný vplyv

na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Znalecký posudok je opatrený znaleckou doložkou,
podľa ktorej znalec vypracoval znalecký posudok ako znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov
a predkladateľov s uvedením, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého
posudku.
11. Z Oznámenia dražobníka o výsledku dobrovoľnej dražby podľa § 24 zákona č. 527/2002

Z. z. zo dňa 31.10.2019 vyplýva že výška ceny dosiahnutá vydražením bola 103.500,00 eur.
12. Listom zo dňa 17.10.2019 žalobca doručil žalovanému v rade 1/ nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa
04.12.2008 medzi žalobcom ako prenajímateľom a G. H. ako nájomcom a žiadal, aby uvedenú zmluvu
žalovaný v rade 1/ zobral na vedomie. Z tejto nájomnej zmluvy uzatvorenej vyplýva, že jej predmetom
bol prenájom časti stavby postavenej na parcele č. 227/1 a parcele č. 227/2 zapísané na LV č. XXXX za

účelom bývania so synmi na dobu určitú do dovŕšenia 25. roku najmladšieho syna.
13. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. A., obec A., okres Žilina, mal konajúci súd preukázané, že
aktuálnym vlastníkom sporných nehnuteľností je žalovaný v rade 3/.
14. Pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 137 písm. d) CSP, § 12 ods. 1 až 3, §
21 ods. 2, 4 a 5, § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom v čase

konania dobrovoľnej dražby (ďalej aj „zákon č. 527/2002 Z. z.“ alebo „zákon o dobrovoľných dražbách“),
ako aj ust. § 1 ods. 1 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žaloba žalobcu o určenie
neplatnosti dražby je žalobou podľa § 137 písm. d) CSP a jej prípustnosť vyplýva z osobitného právneho
predpisu, ktorým je práve ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Zároveň uviedol, že konanie o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby zakladá nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle ust. § 21 ods. 4

zákona č. 527/2002 Z. z. Z obsahu spisového materiálu vyplýva naplnenie tohto zákonného
ustanovenia, pretože stranami tohto sporu sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci
vlastník i dotknutá osoba podľa odseku 2. Dražba, na ktorej bol žalovanému v rade 3/ udelený príklep a
vydražené nehnuteľnosti žalobcu, bola uskutočnená dňa 31.10.2010. Ak žalobca podal žalobu na súde
dňa 27.01.2020, je zrejmé, že svoj nárok žalobou uplatnil v trojmesačnej prekluzívnej lehote od udelenia

príklepu na dražbe (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.).
15. Nadväzne konajúci súd konštatoval, že s prihliadnutím na predmet tohto sporu sa nejedná
o spotrebiteľský spor a ani spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou definovaný v ust. § 290 CSP.
Posúdenie,čiuplatnenýnároksospotrebiteľskouzmluvousúvisí,totižvždyvychádzazhmotnéhopráva,
ktorým je aktuálne ust. § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z.

o dobrovoľných dražbách v platnom znení. V konaní o určenie neplatnosti dražby súd posudzuje
neplatnosť dražby jednak z dôvodu existencie hmotnoprávnych dôvodov jej neplatnosti, ako aj dôvodov
majúcich procesnoprávny charakter (týkajúci sa procesného postupu pri realizácii dražby v zmysle
zákona č. 527/2002 Z. z.). V prípade spochybnenia alebo absencie hmotnoprávnych podmienok výkonudražby (záložného práva) alebo porušenia akýchkoľvek procesných pravidiel nemožno dosiahnuť stav
platnej dražby.
16. Konajúci súd dôsledne vychádzal z prejednacej zásady vyplývajúcej z čl. 8 CSP, ako aj § 150

CSP a skúmal skutkové dôvody tvrdené žalobcom, ktoré podľa jeho názoru mali zakladať neplatnosť
dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 31.10.2019. Akcentoval,
že neplatnosť záložnej zmluvy bola žalobcom prvýkrát tvrdená až na pojednávaní konanom dňa
17.07.2023,ajtolenvšeobecneformulovanýmitvrdeniamijehosplnomocnenejzástupkyneoneplatnosti
právnych úkonov, ktoré dražbe predchádzali (vrátane neplatného zosplatnenia úveru). Žalobca však

v tomto spore vôbec neoznačil zmluvy, ktorých sa táto jeho argumentácia týka. Súčasne žalobca v tomto
spore nepreukázal ani svoje skutkové tvrdenie, že banka bez jeho súhlasu nebola oprávnená začať
s výkonom záložného práva a záložnú zmluvu, ktorá by obsahovala ním tvrdené neplatné dojednanie
súdu nepredložil.
17. Okresný súd preto uzavrel, že nezistil dôvody, pre ktoré by žalovaný v rade 2/ ako záložný veriteľ
v zmysle § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách nebol oprávnený podať návrh na vykonanie

dražby. Až na pojednávaní žalobca navrhol za účelom posúdenia platnosti zmluvných dokumentov
výsluch žalovaného v rade 2/ a jeho pracovníkov, ktorých však tiež bližšie neoznačil. Rovnako návrh
na pripojenie dražobného spisu, či na výsluch žalovaných v rade 1/ až 3/, znalca i manželky žalobcu,
žalobca prezentoval prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne až na pojednávaní konanom
dňa 17.07.2023. S poukazom na ust. § 153 CSP okresný súd (sudcovská koncentrácia konania) už

preto tieto návrhy žalobcu na vykonanie uvedených dôkazov zamietol.
18. Následne sa konajúci súd zaoberal existenciou žalobcom tvrdených procesných dôvodov, ktoré
podľa jeho názoru zakladajú neplatnosť predmetnej dražby.
19. Žalobca v rámci procesného útoku namietal, že predmet dražby nebol ohodnotený v súlade
s právnymi predpismi a posudok znalca nie je znalecký posudok, ale iba odborný posudok. Zároveň

sporný dom bol znalcom obhliadnutý iba zvonku a jeho vnútro nebolo
pri stanovení všeobecnej hodnoty predmetu dražby zohľadnené. Rovnako vyvolávacia cena 92.500,00
eur bola stanovená v rozpore s právnymi predpismi. Napokon žalobca namietal,
že licitátor sa nevysporiadal s nájomnou zmluvou medzi vlastníkom spornej domovej nehnuteľnosti a G.
B. a aj tým, že v dome majú okrem žalobcu trvalý pobyt jeho rodinní príslušníci (manželka a ich deti,

ako aj otec žalobcu).
20. Podľa názoru súdu prvej inštancie Znalecký posudok č. 60/2019 vyhotovený Ing. Jurajom Sedláčkom
dňa 10.05.2019, ktorým bola určená všeobecná hodnota dražených stavieb a pozemkov vo výške
185.000,00 eur spĺňa všetky náležitosti požadované zákonom a nejedná sa o odborný posudok.
Vzhľadom k tomu, že žalobca neumožnil znalcovi vykonanie obhliadky sporných nehnuteľností, znalec

dôvodne vychádzal z ust. § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z., z ktorého vyplýva, že ak osoba, ktorá
má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno
vykonať
z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Žalovaný v rade 1/ doručoval žalobcovi obyčajnou
poštovou zásielkou aj doporučenou zásielkou do vlastných rúk výzvu

na umožnenie vykonania obhliadky znalcom a to v lehote v zmysle ust. 12 ods. 2 zákona č. 527/2022
Z. z., keď doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci,
pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Podľa vyjadrenia znalca v znaleckom posudku
obhliadka mu žalobcom nebola umožnená. Žalobca na pojednávaní uviedol, že si výzvu neprevzal,
pretože bol v nemocnici. Toto svoje tvrdenie však žalobca nepreukázal. Zároveň žalobca v tomto spore

netvrdil a ani nepreukázal, že by vzniesol voči tomuto znaleckému posudku námietky. Okresný súd
preto uzavrel, že žalovaný v rade 1/ si svoju zákonnú povinnosť ohodnotiť dražené nehnuteľnosti
zákonnom určeným spôsobom v celom rozsahu splnil, keď dal v predmetnej veci pred vykonaním
dražby vypracovať znalecký posudok znalcovi zapísanému v zozname znalcov Ing. Jurajovi Sedláčkovi
na dražené nehnuteľnosti, ktorý dňa 10.05.2019 podal znalecký posudok, v

ktorom predmet dražby ohodnotil na sumu 185.000,00 eur. Opakovaná dobrovoľná dražba prebehla
dňa 31.10.2019, t.zn. šesťmesačná lehota uvedená v § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. bola tiež
zachovaná. Zároveň konajúci súd dodal, že označený znalecký posudok bol vyhotovený znalcom
zapísaným v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pre príslušný znalecký odbor
a odvetvie a má všetky náležitosti požadované zákonom, a to úvodnú časť, posudok, záver,

znaleckú doložku. Súčasne znalec v dotknutom znaleckom posudku vysvetlil, že pri jeho vypracovaní
vychádzal z výpisu z listu vlastníctva, kópie katastrálnej mapy, z kolaudačného rozhodnutia, z technickej
dokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckých posudkov č. 18/2013, č. 63/2016 s tým, že nehnuteľnosť
nebola sprístupnená za účelom vykonania jej ohliadky dňa 17.04.2019. Za použitiametódy polohovej diferenciácie znalec stanovil všeobecnú hodnotu rodinného domu a pozemkov na
sumu 185.000,00 eur, pričom v znaleckom posudku upozornil aj na mimoriadne riziká spôsobené tým,
že mu rodinný dom nebol sprístupnený. Pokiaľ splnomocnený zástupca žalobcu poukazoval na to, že

znalecký posudok nemá zákonom vyžadované prílohy, neuviedla, ktoré prílohy by to mali byť. Súd pritom
nie je oprávnený a spôsobilý posudzovať závery znaleckého dokazovania v súdnom konaní z hľadiska
ich vecnej správnosti, námietky voči nemu mal žalobca možnosť vzniesť v priebehu výkonu záložného
práva v zmysle ust. § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z .z. Podstata hodnotenia znaleckého posudku
spočíva v tom,

že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci
vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno-logického uvažovania.
Žalobca vo vzťahu k znaleckému posudku navrhoval vykonať dokazovanie výsluchom znalca, ktorý sa
malsámvyjadriťvyjadril,čipodalvsúvislostisospornoudražbouznaleckýposudok.Vzhľadomnavyššie
uvedené závery však konajúci súd považoval vykonanie tohto dôkazu za nadbytočné, pričom žalobca
návrh na jeho vykonanie (spolu s ostatnými dôkazmi označenými vyššie) podal v spore oneskorene až

na pojednávaní. Ak teda znalec pri ohodnocovaní predmetu dražby neobhliadol dom zvnútra,
ale sporné nehnuteľnosti ocenil za pomoci iných dostupných dokladov, takýto jeho postup bol v súlade
so zákonom, konkrétne s ust. § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z., pretože bol to práve žalobca, ktorý
na základe riadnej a včasnej výzvy žalovaného v rade 1/ nesprístupnil znalcovi sporné nehnuteľnosti
za účelom ich obhliadky a ohodnotenia, a preto musí znášať zákonné dôsledky s tým spojené.

21. Ako irelevantnú pre posúdenie neplatnosti spornej dražby vyhodnotil konajúci súd existenciu
nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a jeho manželkou, a preto nepovažoval za potrebné
vykonanie dokazovania – vyžiadaním výpisov z účtu
žalobcu na preukázanie skutočnosti platenia nájomného nájomcom. Prítomní účastníci dražby boli však
s existenciou predmetnej nájomnej zmluvy pri konaní opakovanej dražby licitátorom riadne oboznámení.

22. Vo vzťahu k argumentácii splnomocnenej zástupkyne žalobcu, že konaním licitátora v dražbách nie
je možné prelomiť zásadu, že „nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má“ a že jediný, kto mohol
disponovať so svojím majetkom, bol žalobca, súd prvej inštancie uviedol, že dražbou je verejné konanie,
ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe
návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na

vopred určenom mieste
s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom
licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom
ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Účelom dražby je prechod vlastníckeho
práva alebo iného práva - zákonodarca definuje vlastný účel výkonu dražby, ktorý sa spája s okamihom

jej úspešného zavŕšenia, a teda fázy vydraženia veci. Zákonodarca v tejto súvislosti zvolil koncept
nadobudnutia vlastníckeho práva formou jeho prechodu v prospech vydražiteľa, a to na základe
právnej skutočnosti, ktorou je udelenie príklepu licitátora. Koncept prechodu má pritom zásadné
právne následky, ktoré sa spájajú predovšetkým s nadobudnutím práva k veci, ktorá je predmetom
dražby vydražiteľom, a to v zmysle konštitutívneho nadobudnutia práva už okamihom príklepu s jeho

následným (prípadným) deklaratórnym evidovaním v príslušnom registri vlastníckym a iných práv
viažucich sa podľa povahy draženej veci k jednotlivým majetkovým substrátom. Koncept prechodu práva
je založený na tzv. konštitutívnej a zloženej právnej skutočnosti, ktorú by mal predstavovať práve príklep
udelený licitátorom, podmienený nadväzujúcim uhradením ceny dosiahnutej vydražením. Nadobudnutie
vlastníckeho práva príklepom na dražbe predpokladá aj Občiansky zákonník v ust. § 132 v spojení s ust.

§ 27 zákona č. 527/2002 Z. z.
23. Prvoinštančný súd však dospel k záveru o neplatnosti spornej dobrovoľnej dražby, pretože pri
jej realizácii došlo k porušeniu ust. § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého vo veciach
zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt
alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie

nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných
prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty
predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného
predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie

ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Najnižšie podanie je minimálnou
sumou, za ktorú možno v súvislosti s vyvolaním dražby predmet dražby predať. Najnižšie podanie
nie je obligatórnou náležitosťou záložnej zmluvy, je ale právom dlžníka, resp. záložcu dohodnúť sa so
záložným veriteľom na najnižšom podaní pre prípad, že by došlo k výkonu záložného právadražbou. V prípade, že k takejto dohode došlo, potom sa do dražobnej zmluvy preberá
táto stranami záložnej zmluvy dohodnutá suma najnižšieho podania, ak zákon o dobrovoľných dražbách
ďalej neustanovuje inak. Účastník záložnej zmluvy teda už v čase, keď ešte len vzniká záložné právo,

má možnosť limitom najnižšieho podania významne vstúpiť už aj do procesu výkonu záložného práva
v procese dobrovoľných dražieb. Z pohľadu všeobecného pravidla vymedzeného v odseku 4 bude pre
viazanosť dražobníka najnižším podaním rozhodná buď záložná zmluva, alebo ustanovenia zákona
o dobrovoľných dražbách, v závislosti od toho, či dojednané najnižšie podanie dosahuje aspoň výšku
ustanovenú zákonodarcom v nadväzujúcich ustanoveniach zákona o dobrovoľných dražbách.

24. V podmienkach prejednávanej veci boli predmetom dražby sporné nehnuteľnosti evidované na LV
č. XXXX, pre obec a k. ú. A., okres Žilina – pozemky a dom, ktorý síce je na tomto LV je evidovaný
ako rozostavaná stavba rodinného domu, ale v zmysle kolaudačného rozhodnutia (ktoré sa nachádza v
Znaleckom posudku č. 60/2019) ide o dom súp. č. XXX v k. ú. A., ktorého vlastníkom bol v čase
konania dražby žalobca. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov SR mal žalobca v uvedenej nehnuteľnosti
evidovaný trvalý pobyt od 13.08.2013 doposiaľ. Ak teda mal žalobca v dotknutej domovej nehnuteľnosti

trvalý pobyt, najnižšie podanie nemohlo byť nižšie ako 3/4 hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom, čo v danom prípade nebolo splnené, keďže toto bolo stanovené vo výške 1/2
všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom (185.000,00 eur : 2 = 92.500,00 eur). Žalovaní ani
netvrdili, že by suma najnižšieho podania v záložnej zmluve bola upravená inak, v zmysle § 16 ods.
4 zákona č. 527/2002 Z. z. a aj keby tomu tak bolo, muselo by najnižšie podanie dosahovať aspoň

hodnotu podľa § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z.
Na základe uvedeného je teda zrejmé, že najnižšie podanie nemohlo byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty
predmetu dražby, t. j. 138.750,00 eur. Keďže predmet dražby bol žalovanému v rade 3/ predaný za sumu
103.500,00 eur, a nie minimálne za sumu 138.750,00 eur, ktorá suma predstavuje tri štvrtiny hodnoty
predmetu dražby určenej podľa znaleckého posudku, okresný súd konštatoval, že z dôvodu porušenie

ustanovenia § 16 ods. 6 zákona č. 527/2022 Z. z. má za následok neplatnosť vykonanej
dobrovoľnej dražby.
25. Ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného v rade 1/, v súdenom prípade žalobca nie je dlžníkom banky.
Žalobca je ale záložca, ktorý dal predmet dražby, t.j. dom v ktorom má trvalý pobyt, do zálohu na
zabezpečenie pohľadávky predchodcu žalovaného v rade 2/ voči dlžníkovi K. L., čo vyplýva z vyjadrenia

žalovaného 1/. V danej súvislosti konajúci súd poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 527/2022 Z.
z., v ktorej sa uvádza, že osobitná ochrana sa navrhuje pri dražbách takých predmetov, ktoré
predstavujú obydlie. Najnižšie podanie pri nich nemôže ísť pod 3/4 hodnoty podľa znaleckého posudku.
V praxi boli zaznamenané prípady predaja na dražbách nehnuteľností predstavujúcich obydlie len
v rozsahu 35 % hodnoty podľa znaleckého posudku, a to pri veľmi nízkych pohľadávkach. Navrhovaná

právna úprava v odseku 4 v prípade dražieb obydlí znásobuje ochranu dlžníka, ak dlžník opomenie
dohodnúť v záložnej zmluve najnižšie podanie, ktoré považuje
zaprijateľné, vzáložnejzmluvedlžníkdohodneneprimeranenízkepodanie(nebývaničímnezvyčajným,
že sa zmluvy „servírujú“ na niekoľko strán zväčša drobným písmom a účastník zmluvy sa s obsahom
zmluvy náležite neoboznámi). Navrhovaná právna úprava len dopĺňa už existujúci model ochrany, ktorú

poskytujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a inštitút dobrých
mravov (§ 3, § 39 § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Nie je však možné nereagovať na prebujnelé
množstvo nekalosti (pozri ďalej dôvodová správa), a to aj napriek vyššie uvedenej platnej právnej
úprave o ochrane spotrebiteľa. Nie trhové vzťahy, ale sociálno-trhová základňa bola determinujúcim
východiskom pre navrhovanú právnu úpravu a tá má svoj ústavný základ v článku 55 ods. 5 Ústavy SR.

26. Ak predmetom dražby alebo opakovanej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách má
byť byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu a pôjde o
výkon zmluvného záložného práva, relevantné je preto zadefinovanie domu alebo bytu, ktorý slúži ako
obydlie osoby povinnej z dražby. Kľúčovým chráneným záujmom z pohľadu zákona je tak obydlie,
ktorému zákonodarca poskytol zvýšenú ochranu pri realizácii dražby a aj keď to nevymedzil priamo,

jeho vymedzenie zabezpečil ustanovením predmetu dražby, ktorým je dom alebo byt a vymedzením
pristupujúcej zákonnej podmienky, ktorou je hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. Z
uvedeného zároveň plynie,
že obe zákonné podmienky fakticky definujú štatút obydlia osoby povinnej z dražby. Ak je teda
predmetom dražby byt alebo dom s hláseným trvalým pobytom pri výkone zmluvného záložného práva,

nemôže byť najnižšie podanie nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom.
27. Vzhľadom na uvedený výklad súd má za to, že aj v prípade, ak záložca nie je zároveň dlžníkom,
súd nevidí dôvod, prečo by nemal akceptovať existenciu trvalého pobytu vo vzťahu k záložcovi, nakoľkoide o výkon záložného práva na dobrovoľnej dražbe a ide o dražbu nehnuteľnosti, ktorá slúži ako
obydlie osoby povinnej z dražby, teda o dražbu obydlia osoby - záložcu, ktorý mal v čase dražby hlásený
v nehnuteľnosti trvalý pobyt. V prípade, ak táto osoba nie je totožná s osobou dlžníka, bolo by v rozpore

s účelom ust. § 1 ods. 1 a 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka neaplikovať uvedené aj na osobu záložcu,
o ktorého nehnuteľnosť v dražbe ide a ktorý je osobou povinnou z dražby. K obdobnému záveru
dospel aj Okresný súd Vranov nad Topľou v rozsudku sp. zn. 11C/74/2016, pričom rozsudok bol tak
predmetom prieskumu v odvolacom konaní na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 25Co/61/2018, ako
aj v konaní na Najvyššom súde SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 2Cdo/182/2020 dovolanie zamietol.

28. Nadväzne prvoinštančný súd akcentoval, že každé ustanovenie zákona
o dobrovoľných dražbách je s ohľadom na ingerenciu súkromného dražobného procesu
do práv a oprávnených záujmov osôb povinných zo záložného práva potrebné a nevyhnutné vykladať
ústavne konformne, a teda aj z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou SR garantovaných základných
práv a slobôd (obdobne aj nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. II.ÚS 2164/10). Dražobník ako súkromná
osoba je preto ustanovenia citovaného zákona

a súvisiacich predpisov povinný vykladať a aplikovať tak, aby nielen že neboli porušené,
aleanilenohrozenéprávaosôbvýkonomzáložnéhoprávanegatívnedotknuté.Dražobníkniejevpozícii
mandatára záložného veriteľa, ktorý má sledovať iba jeho záujem na rýchlom výkone záložného práva
za každých okolností. Ak dražobník koná a organizuje a vykonáva dražbu spôsobom, pri ktorom nie sú
rešpektované práva a záujmy povinného zo záložného práva, tak ako je uvedené, sú splnené podmienky

uvedené v § 21 ods. 2 z. č. 527/2002 Z. z. na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
29. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobe vyhovel, konštatujúc neplatnosť spornej dobrovoľnej
dražby pre rozpor so zákonom (konkrétne s ust. § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z.), keď zároveň
porušenie tohto zákonného ustanovenia nepriaznivo zasiahlo do práv žalobcu. Konajúci súd sa pritom
zaoberal len s podstatnými tvrdeniami žalobcu, ktoré mali vplyv na neplatnosť predmetnej dobrovoľnej

dražby. Hoci žalobca môže v žalobe uplatniť viacero dôvodov neplatnosti dražby, pre vyhovenie jeho
žalobe postačí preukázanie opodstatnenosti čo len jedného z nich a ďalšími sa preto súd už nemusí
zaoberať.
30. Záverom súd prvej inštancie dodal, že pokiaľ na pojednávaní konanom dňa 17.07.2023
splnomocnený zástupca žalobcu navrhoval, aby súd podal návrh na Ústavný súd SR o súlade ust.

§ 21 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s Ústavou SR, podanie takéhoto
podnetu v súvislosti s prebiehajúcim konaním nepovažoval za dôvodné bez potreby o tomto návrhu
osobitne rozhodnúť, keďže z označeného ustanovenia zákona pri svojom rozhodovaní v tomto spore
nevychádzal, a zároveň splnomocnený zástupca žalobcu za týmto účelom nepodal návrh na prerušenie
konania.

31. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 CSP
a konštatoval, že keďže žalobca bol v spore plne úspešný, priznal mu voči žalovaným v rade 1/ až 3/
nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, pričom tieto trovy predstavujú náhradu trov prvoinštančného,
ako aj predchádzajúceho odvolacieho konania.

32. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade 2/, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne.
33. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniujehoprávanaspravodlivý

proces, a tiež že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
[§ 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP].
34. S poukazom na ust. § 220 ods. 2 CSP a judikatúru Ústavného súdu SR (napr. III. ÚS 110/2013, II.
ÚS 383/2006 a I. ÚS 242/2007) žalovaný v rade 2/ namietal porušenie jeho na spravodlivý
proces zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6), Ústavou

Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), ako aj CSP, pretože súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí
nevysporiadal s jeho argumentom, že v tomto spore nebolo možné vysloviť neplatnosť dražby podľa ust.
§ 21 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, keďže žalobca ako vlastník predmetu dražby, neumožnil
znalcovi vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby, resp. ju znemožnil. Žalobca sa preto následne
nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti dražby z dôvodu, ktorý sám spôsobil. V tejto časti je preto

odvolaním napadnuté rozhodnutie preto nepreskúmateľné.
35. Ďalej žalovaný v rade 2/ namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože súd prvej inštancie
vyhlásilpredmetnúdražbuzaneplatnúnazákladeúdajnéhoporušeniaust.16ods.6zákonač.527/2002
Z. z. a to napriek tomu, že v konaní bolo nesporné, že v draženej domovej nehnuteľnosti nemal dlžníkhlásený trvalý pobyt. Okresný súd vykladal označené zákonné ustanovenie nepochopiteľne extenzívne
a neprípustným spôsobom, keďže dospel k záveru, ktorý odporuje jeho gramatickému a teologickému
výkladu. Zákon totiž poskytuje zvýšenú ochranu len obydliu, v ktorom má dlžník evidovaný pobyt

podľa osobitného predpisu a tento názor prevažuje aj v odbornej literatúre. Odvolateľ preto nesúhlasil
s výkladom iného komentára k zákonu o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého sa obmedzenia
najnižšieho podania ustanoveného § 16 ods. 6 vzťahujú aj na situáciu, keď dlžník sám nemá v
predmete dražby hlásený trvalý pobyt, no majú v ňom hlásený trvalý pobyt jemu blízke osoby. Aj takýto
záver odporuje výslovnému textu zákona o dobrovoľných dražbách, pretože ochranu by požíval aj

vzdialený príbuzný dlžníka alebo iná osoba v závislosti od značne subjektívnych okolností na strane
danej osoby a dlžníka. Ochrana obydlia osôb blízkych dlžníkovi podľa predmetného ustanovenia zákona
je totiž zabezpečená tým, že tieto osoby v predmete dražby s dlžníkom a keďže v predmetnom
obydlí žije aj dlžník, vzťahuje sa obmedzenie zníženia najnižšieho podania de facto aj na ne. Táto
ochrana však nie je dôvodná, ak sám dlžník nemá v predmete dražby svoj trvalý pobyt a v predmete
dražby majú trvalý pobyt iba iné osoby. Opačný výklad by totiž prispel k zneužívaniu tohto inštitútu a

mareniu výkonu dobrovoľných dražieb.
36. Súčasne odvolateľ dodal, že aj keď zákon č. 527/2002 Z. z. poskytuje ochranu niektorým subjektom,
táto ochrana nemôže znefunkčňovať proces dražieb. Prípadné striktné stanovenie najnižšieho podania
v rozsahu všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom by v konečnom dôsledku urobilo inštitút
dobrovoľných dražieb nepoužiteľným. Prípadný nadobúdateľ by zvažoval možné riziká spojené s

neplatnosťou dražby. Je teda vysoko pravdepodobné, že by záujemcovia o nehnuteľnosť zvolili jej
nadobudnutie skôr cez bežný realitný trh, čím by sa vyhli možnému riziku, že budú musieť riešiť prípadnú
neplatnosť dražby prostredníctvom súdneho konania. Odvolateľ pripomenul, že právna úprava nebráni
vyvolať dražbu s najnižším podaním podľa znaleckého posudku. Umožňuje však vyvolať už prvú dražbu
podľa výhodnejších podmienok, než je ponuka podobných vecí na trhu, čo môže podporiť zvýšenie

záujmu o konkrétnu dražbu. Takýmto procesom je možné predísť aj automatickému posúvaniu dražby
k opakovanej dražbe, čo samozrejme spôsobuje predražovanie celého dražobného procesu. V prípade
dobrovoľnej dražby nemá ísť o predaj predmetu dražby za akúkoľvek cenu, osobitne nie za minimálnu
sumu. Inštitút najnižšieho podania garantuje hladinu, ktorá ak sa dražbou nedosiahne, nebude predmet
dražby prevedený. Navrhovateľ dražby, či už je to vlastník predmetu dražby alebo záložný veriteľ

alebo iná oprávnená osoba, nemá záujem, aby sa jeho predmet predával pod hodnotu jeho reálneho
ocenenia. Na druhej strane, ak je predmet ocenený vysoko, spôsobí to predraženie procesu dražby,
keďže na samotné vydraženie je potrebné zrealizovať opakované dražby, a teda nájsť väčší
počet záujemcov o nadobudnutie predmetu dražby. Najnižšie podanie sa nestáva automaticky cenou
dosiahnutou vydražením a prihodením jednotlivými účastníkmi dražby sa spravidla zvyšuje. Konečná

cena dosiahnutá vydražením spravidla môže prevýšiť aj hodnotu určenú znaleckým posudkom. Na
druhej strane vysoká hodnota najnižšieho podania môže spôsobiť psychologický efekt a znížiť počet
prípadných účastníkov dražby.

37.Protirozhodnutiusúduprvejinštanciepodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieižalovanývrade

1/, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu
zamietol. Súčasne si uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho
konania; alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
38. Odvolateľ namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, ako aj to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a tiež, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 [§ 365 ods. 1 písm. h), f), d) a § 365 ods. 2 CSP].
39. Akcentoval, že zo žaloby podanej žalobcom na súd prvej inštancie dňa 27.01.2020 vyplýva, že

v nej bol ako žalovaný označený výlučne len dražobník, t. j. žalovaný v rade 1/. Ostatné pasívne vecne
legitimované subjekty v zmysle ust. § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách (konkrétne navrhovateľ
dražby,vydražiteľ,predchádzajúcivlastníkaosobadotknutádražbou)vtomtoprocesnomúkonežalobcu
absentujú. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 03.06.2021 oznámil vstup do konania intervenient
na strane žalovaného s odôvodnením, že má záujem na výsledku sporu. Okresný súd strany sporu

o vstupe intervenienta do konania upovedomil dňa 28.06.2021 a následne dňa 04.04.2022 v poradí
prvým rozsudkom č. k. 2C/8/2020-124 žalobu zamietol z dôvodu neúplného okruhu strán sporu, keďže
v danom prípade sa jedná o nútené procesné spoločenstvo v zmysle ust. § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002
Z. z. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že podstatanesprávneho procesného postupu prvoinštančného súdu majúca za následok porušenie procesných
práv žalujúcej sporovej strany spočíva v tom, že žalobca dňa 01.04.2022 podal osobne na súde podanie,
v ktorom v súlade s ust. § 79 CSP navrhol pristúpenie subjektov na žalovanej sporovej strane. O tomto

procesnom návrhu žalobcu však okresný súd nijakým spôsobom procesné nerozhodol a následne po
vykonaní pojednávania dňa 04.04.2022 vyhlásil rozsudok vo veci samej. Odvolací súd pritom poukázal
na argumentáciu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/272/2007 a dodal,
že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský spor.
40. Odvolateľ vyčítal súdu prvej inštancie, že z odôvodnenia jeho druhého rozsudku vyplýva len

konštatovanie, že bola splnená podmienka nerozlučného i núteného spoločenstva strán v tomto spore,
no nie je možné z neho zistiť ako sa súd vysporiadal s otázkou procesného spoločenstva s prihliadnutím
na text ust. § 21 ods. 2 a 4 zákona o dobrovoľných dražbách. Zdôraznil, že Najvyšší súd Slovenskej
republikyvrozhodnutísp.zn.3Cdo/272/2007neodpovedalnaotázku,čizákonodobrovoľnýchdražbách
popri vymedzení okruhu účastníkov konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a stanovení
prekluzívnej lehoty, v ktorej musí byť žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podaná na súde

(viď § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách), určuje aj lehotu, v ktorej sa osoby uvedené v §
21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách musia stať účastníkmi konania, ďalej či v prípade včas (v
zákonom určenej lehote) podanej žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby žalobca môže aj po
uplynutí tejto lehoty robiť dispozície s okruhom žalovaných a či je alebo nie je postačujúce, ak v čase
meritórneho rozhodovania súdu o žalobe sú účastníkmi konania všetky osoby uvedené v § 21 ods.

4 zákona o dobrovoľných dražbách, Najvyšší súd Slovenskej republiky v označenom rozhodnutí však
neriešil, lebo odvolacím súdom pripustená dovolacia otázka k ich riešeniu nesmerovala. Z uvedeného je
zrejmé, žeotázkyrelevantnéprerozhodnutievtomtosporeneboliNajvyššímsúdomSlovenskej
republiky doposiaľ judikované. Podľa názoru žalobcu preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ale aj predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/272/2007. Napriek skutočnosti, že súd
prvej inštancie v prípade prvého rozsudku s odvolaním sa na ustanovenie § 21 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách (prekluzívna lehota) a § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách
(vymedzenie okruhu pasívne vecne legitimovaných subjektov) žalobu z dôvodu nesprávneho určenia
okruhu pasívne vecne legitimovaných subjektov zamietol, v prípade druhého meritórneho rozhodnutia

už uvedené skutočnosti nepovažoval za procesnú prekážku a okruh strán sporu rozšíril, hoci žalobca
podal na súd procesný návrh na rozšírenie okruhu pasívne vecne legitimovaných subjektov po
uplynutíprekluzívnejlehoty.Vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaabsentujeakákoľvekargumentácia
okresného súdu, ktorá by vysvetľovala alebo objektivizovala z jeho strany zmenu právneho posúdenia
uvedenej otázky. Pokiaľ súd prvej inštancie po zrušení prvého meritórneho rozhodnutia aj po uplynutí

prekluzívnej lehoty pokračoval v konaní so žalovanými v rade 2/ a 3/, takýto
postup mal za následok nielen porušenie ústavnoprávneho princípu práva na spravodlivý proces so
zreteľom na rovnosť zbraní opakovane judikovanú Európskym súdom pre ľudské práva a Ústavným
súdom Slovenskej republiky, ale aj nesprávne právne posúdenie veci v kontexte nielen s
otázkouvecnejlegitimáciežalovanýchvrade2/a3/,alepredovšetkýmajmárnehouplynutiaprekluzívnej

lehoty na podanie žaloby proti žalovaným v rade 2/ a 3/, a teda aj splnenie podmienky žaloby
oneplatnosťdražbyuvedenejv§21ods.4zákonaodobrovoľnýchdražbách.Vdanejsúvislostiodvolateľ
akcentoval, že otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva a nesprávne určenie okruhu
strán sporu v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo, ani nemôže o tomto nedostatku žalobcu
poučiť (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/197/2010, sp. zn.

6Cdo/125/2011). Na podporu svojej argumentácie žalovaný v rade 1/ poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 8CoKR/5/2022, ktorý riešil obdobnú vec a dospel k záveru, že k uplatneniu
nároku zo strany žalobcu proti žalovanému v rade 2/ došlo bez akýchkoľvek pochybností až na základe
písomného podania žalobcu zo dňa 21.12.2020, doručeného súdu prvej inštancie dňa 22.12.2020, teda
po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty stanovenej v § 124 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Márnym uplynutím tejto 30-dňovej prekluzívnej lehoty žalobcovi ako veriteľovi zaniklo právo domáhať sa
určenia žalobou požadovaných skutočností proti žalovanému v rade 2/, v dôsledku čoho bolo potrebné
žalobu proti nemu zamietnuť, a to bez ďalšieho vecného posudzovania jej dôvodnosti. Takýto výklad je
možné analogicky použiť aj na posudzovanú vec, keďže žalobca rozšíril okruh strán sporu o pasívne
vecne legitimované subjekty (žalovaných v rade 2/ a 3/) až po uplynutí prekluzívnej lehoty, a

zároveňnebolasplnenáanipodmienkanútenéhospoločenstvapodľa§21ods.4zákonaodobrovoľných
dražbách, čo zakladalo dôvody na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
41. Súčasne odvolateľ tvrdil, že nakoľko rozšírenie okruhu strán sporu o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby na strane žalovaných je po uplynutí prekluzívnej lehoty neprípustné, prvoinštačný súd malprocesný návrh žalobcu v zmysle ust. § 79 CSP zo dňa 01.04.2022 zamietnuť a následne mal zamietnuť
aj jeho žalobu. Dodatočné pripustenie žalovaných v rade 2/ a 3/ do konania okresný súd vo svojom
uznesení dostatočne neodôvodnil a to aj napriek tomu, že sa odklonil od svojej rozhodovacej činnosti

v argumentácii prezentovanej v poradí v prvom meritórnom rozhodnutí. Keďže okresný súd žalobu
nezamietol z dôvodu neúplného okruhu pasívne legitimovaných subjektov, i toto jemu predchádzajúce
procesnérozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciapretojenevyhnutnéhozrušiť
(§ 389 ods. 2 CSP).
42. Prvoinštančný súd nebol tiež oprávnený prihliadať na ďalšie skutočnosti uvedené žalobcom

v súdenom spore až po uplynutí prekluzívnej lehoty, aj keď tieto mohli prípadne zakladať neplatnosť
dobrovoľnej dražby. Dodatočné uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby je totiž v rozpore
s účelom preklúzie, ktorá je sankciou za včasné neuplatnenie práva žalobcom. Ak by aj boli takéto
dodatočne uvádzané dôvody opodstatnené, môžu len zakladať dôvod na podanie žaloby o náhradu
škody podľa § 33 zákona č. 527/2002 Z. z.
43. Ďalej žalovaný v rade 1/ namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 16 ods. 6 zákona

o dobrovoľných dražbách. Toto zákonné ustanovenie teda je aplikovateľné len v tom prípade, ak na
predmete dražby má hlásený pobyt dlžník. Zákon o dobrovoľných dražbách pritom dôsledne rozlišuje
medzi vlastníkom predmetu dražby, teda záložcom a dlžníkom. Uvedené sa prejavuje
najmä v právach, ktoré tento zákon zveruje vlastníkovi, záložcovi a nie dlžníkovi (medzi takéto práva
patrí najmä právo v zmysle ustanovenia § 12 ods. 5, § 17 ods. 5, písm. f) citovaného zákona). Zákon

o dobrovoľných dražbách naopak dôsledne rozlišuje medzi vlastníkom predmetu dražby a dlžníkom
napríklad v ust. § 19 ods. 1 písm. k), teda pri dôvodoch upustenia od dražby. V prejednávanom spore je
však žalobca vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby a dlžníkom banky, t. j. je
iná fyzická osoba. Konajúci súd však postupoval v rozpore s výslovným textom ustanovenia § 16 ods. 6
zákona o dobrovoľných dražbách, keď žalobcovi (ako vlastníkovi sporných nehnuteľností) priznal právo,

ktoré v procese dobrovoľnej dražby prináleží výlučne dlžníkovi, keď identické právo priznal aj vlastníkovi
sporných nehnuteľností, čo je v rozpore s výslovným textom ustanovenia § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002
Z. z. Právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku sú pritom práva záložcu na rozdiel od
dlžníka dostatočne chránené v podobe regresného nároku záložcu voči dlžníkovi. Keďže osoba dlžníka
je subjektom, ktorý nie je pri výkone záložného práva dostatočne chránený, zákon o dobrovoľných

dražbách mu v ust. § 16 ods. 6 poskytuje dodatočnú ochranu. Toto zákonné ustanovenie hovorí výlučne
o dlžníkovi, ktorý ma mať v predmete dražby alebo opakovanej dražby bytu alebo domu hlásený trvalý
pobyt podľa osobitného predpisu. V danom prípade mal v predmete dražby trvalý pobyt žalobca, ktorý
dal predmet dražby do zálohu
na zabezpečenie pohľadávky právneho predchodcu žalovaného v rade 2/ voči dlžníkovi K. L., nar.

XX.XX.XXXX,ktorýmalvčasekonaniadražbyhlásenýtrvalýpobytnaul.J.XXX/XX,L.,ktoráskutočnosť
bola nesporná a vyplýva z vyjadrenia žalovaného v rade 1/. Keďže ustanovenie § 16 ods. 6 zákona
o dobrovoľných dražbách je právnym predpisom súkromného práva a záložný veriteľ i dražobník
predstavujú osoby súkromného práva, nikto a ani súd prvej inštancie nemôže tieto osoby nútiť k ničomu,
čo nie je zákonom zakázané. Nikto preto nemôže tieto osoby nútiť k tomu, aby rešpektovali zákaz, ktorý

sa vzťahuje výlučne na dlžníka aj na vlastníka predmetu dražby, prípadne iné osoby. Argumentácia
okresného súdu v značnom rozsahu znižuje právnu istotu a nastoľuje de facto mieru právnej neistoty,
kedy sa subjekty súkromného práva nemôžu spoliehať na záväzné, platné a účinné znenie právneho
predpisu, ale musia rešpektovať extenzívny výklad súdu, ktorý navyše nie je publikovaný spôsobom,
aký sa predpokladá pri platnosti a účinnosti právnych predpisov, čo je v právnom štáte neprípustné.

Zámer zákonodarcu zabezpečiť väčšiu ochranu výlučne dlžníkovi vyplýva aj z textu dôvodovej správy
k zákonu o dobrovoľných dražbách, z ktorej vyplýva, že v prípade dražieb obydlí znásobuje ochranu
dlžníka, ak dlžník opomenie dohodnúť v záložnej zmluve najnižšie podanie, ktoré považuje za prijateľné,
v záložnej zmluve dlžník dohodne neprimerane nízke podanie (nebýva ničím nezvyčajným, že
sa zmluvy „servírujú“ na niekoľko strán zväčša drobným písmom a účastník zmluvy sa s

obsahom zmluvy náležité neoboznámi). Aj z uvedeného je tak zrejmé, že sám zákonodarca v dôvodovej
správe používa pojem výlučne len dlžník, v ktorom používa slovné spojenie „znásobuje ochranu
dlžníka“, „ak dlžník opomenie“ alebo „dlžník dohodne“. Právna ochrana definovaná v § 16 ods. 6
zákona o dobrovoľných dražbách sa teda vzťahuje výlučne na osobu dlžníka, len na prípady, kedy
má dlžník v draženom dome/byte hlásený trvalý pobyt, no nevzťahuje sa na prípady, ak má v týchto

nehnuteľnostiach hlásený trvalý pobyt ich vlastník. Pokiaľ by zákonodarca mal úmysel chrániť vo väčšej
miere aj iné subjekty, bol by tak nepochybne spravil novelizáciou právneho predpisu. Z uvedených
dôvodov považuje odvolateľ výklad a právnu argumentáciu súdu prvej inštancie v bodoch 40. až 42.napadnutého rozhodnutia za právne neudržateľnú, ktorá je hrubom rozpore so zásadou právnej istoty
a predovšetkým s čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
44. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na to, že k obdobnému záveru dospel aj Okresný súd

Vranov nad Topľou v rozsudku sp. zn. 11C/74/2016, ktorý bol potvrdený Krajským súdom v Prešove
sp. zn. 25Co/61/2018 a následne v dovolacom konaní vedenom na Najvyššom súde SR pod sp.
zn. 2Cdo/182/2020, bolo dovolanie zamietnuté, žalovaný v rade 1/ dodal, že predmetom uvedeného
dovolacieho konania nebola otázka aplikácie ustanovenia ust. § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných
dražbách za situácie, kedy má v nehnuteľnosti trvalý pobyt evidovaný aj vlastník nehnuteľnosti. Vyššie

uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu označil odvolateľ za ojedinelé, ktoré
v následnej rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky neboli potvrdené.
45. Ďalej žalovaný v rade 1/ uviedol, že okresný súd v bode 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku
konštatoval, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada vyplývajúca
z čl. 8 CSP, ako aj § 150 CSP, a preto poukazom na uvedené zákonné ustanovenia preskúmal skutkové
dôvody tvrdené žalobcom, ktoré podľa neho mali zakladať neplatnosť dobrovoľnej dražby vykonanej

dňa 31.10.2019. Hoci súd prvej inštancie relatívne presne definoval zodpovednosť procesných strán
za úspech v spore na základe ich vlastnej procesnej aktivity, nezohľadnil už koncentráciu konania.
Už v podanej žalobe bol teda žalobca povinný riadne uviesť žalobné dôvody, na základe ktorých sa
domnieval, že dražba, ktorá bola vykonaná dňa 31.10.2019, je neplatná. Na neskôr definované dôvody
alebo skutočnosti už konajúci súd nebol oprávnený s prihliadnutím na zásadu koncentrácie konania

prihliadať. Tvrdenie v žalobe, že „vyvolávacia cena bola 92.500,00 eur, čo nezodpovedá
právnym predpisom“, nemôže predstavovať určitý žalobný dôvod. Súd pritom nemôže dotvárať obsah
žaloby a žalobné dôvody za žalobcu, pretože práve on má byť nestranným orgánom,
ktorý náležité a dostatočne posúdi obsah žaloby a žalobné dôvody. Ak teda okresný súd
žalobu nezamietol z dôvodu jej neurčitosti v časti žalobných dôvodov a neurčitosti žalobného petitu, ale

naopak, dotváral za žalobcu žalobné dôvody, podľa názoru odvolateľa narušil základné zásady civilného
procesu, a to rovnosť procesných strán a rovnosť zbraní a v dôsledku toho svoje rozhodnutie poznačil
vadou nezákonnosti.

46. Žalovaný v rade 3/ sa vo svojom vyjadrení k odvolaniam žalovaných v rade 1/ a 2/ vyjadril, že sa

v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou obidvoch odvolateľov a odkazuje na všetky svoje doterajšie
podania.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokokresnéhosúduzmeniltak,žežalobuzamietne,
a súčasne prizná žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; alternatívne navrhol
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

47. Pred svojím rozhodnutím odvolací súd v súlade s ust. § 382 CSP vyzval strany sporu, aby sa
v stanovenej lehote 3 dní od doručenia tejto výzvy vyjadrili k možnej aplikácii ust. čl. 21, čl. 20 ods. 1
a čl. 19 ods. 1 a 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR, čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane
základných práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu, čl. 7 Charty základných práv Európskej únie,
čl. 1 ods. 1 a čl. 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, ktoré doposiaľ pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité.

48. Žalovaný v rade 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 07.11.2024 uviedol, že predmetná úprava z hľadiska
predmetu sporového konania nie je relevantná a nesúhlasil s možnou aplikáciou uvedených zákonných
ustanovení na prejednávaný spor. Uviedol, že výzva súdu je neurčitá a nedáva možnosť sporovým

stranám nadobudnúť poznatok o tom, na akú situáciu právnych vzťahov má zámer odvolací súd
predmetné ustanovenie aplikovať. Súčasne mal
za to, že nie je možné hovoriť o tom, že jednotlivé články Ústavy Slovenskej republiky neboli vo vzťahu
k predmetu konania aplikované, nakoľko súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, ktorý rozhodoval
o odvolaní žalobcu proti prvému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, realizovali prieskum aj z hľadiska

citovaných článkov Ústavy Slovenskej republiky. Navyše, citované články Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj ustanovenia spomenutých právnych predpisov, sú reflektované v dostatočnej miere v zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.

49. Žalovaný v rade 3/ k uvedenej výzve odvolacieho súdu prezentoval názor,

že predmetnou dobrovoľnou dražbou neboli porušené žiadne z ustanovení, ktoré odvolací súd uvádza
vo svojej výzve, a teda neboli porušené žiadne práva žalobcu. Ochrana spotrebiteľov nepochybne má
významné miesto v právnom poriadku, avšak nemôže byť bezbrehá, umožňujúca dlžníkom jednoduchosa vyhnúť plateniu svojich záväzkov. Žalovaný v rade 3/ preto vyjadril nesúhlas s aplikáciou ustanovení
uvedených vo výzve odvolacieho súdu.

50.Žalobcavosvojomvyjadrenízodňa15.11.2024nenamietalaplikáciucitovanýchprávnychpredpisov,
ktoré v ňom rozsiahlo citoval. V prejednávanom prípade žalovaní konali v rozpore so základným
právom na ľudskú dôstojnosť, pretože nerešpektovali žiadne práva vlastníka nehnuteľnosti a jeho
rodiny. Zároveň poukázal na ust. § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka konštatujúc, že v zmluve
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v ZZ1 k ÚZ č. 384/4013/13SÚ zo dňa 29.10.2013 v čl. 1 je

uvedené: „Zabezpečovaná pohľadávka nie je určená najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje a v záložnej zmluve absentuje určenie hodnoty zabezpečenej pohľadávky, z čoho sa má
za to, že veriteľ (žalovaný v rade 2/) nemá a ani nemal záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam vo
výlučnom vlastníctve záložcu – spotrebiteľa, a preto nemohol začať výkon záložného práva
napredmetnénehnuteľnostianemaloprávnenienavrhnúťvýkonzáložnéhoprávadobrovoľnoudražbou.
Tomu, že žalobca má status spotrebiteľa, tomu nasvedčuje i rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7Cdo/477/2014 zo dňa 20.11.2014, ako aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
10Co/99/2015zodňa23.02.2016,ktorépotvrdzujúneplatnosťzáložnejzmluvy.Zuvedenéhovyplýva,že
žalobcajespotrebiteľomažežalovanývrade3/nenadobudolnanapádanejdražbemajetok vo
vlastníctve žalobcu v súlade so zákonom, a preto je potrebné rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.

51. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.

52. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods.

3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie vo veci samej
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

53. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa
odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

54. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu
žalovaných v rade 1/ a 3/ formulovanú v ich opravných prostriedkoch. Krajský súd zároveň poukazuje
na zodpovednosť žalovaných v rade 1/ a 3/ za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti
s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1
CSP).

55. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
prečo žalobe žalobcu vyhovel, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných
dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu

ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky
daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie
dostatočne a zákonným spôsobom odôvodnil, pričom jeho hodnotiaca úvaha nebola ľubovoľná, ale
vychádzala zo všetkého, čo dokazovaním vyšlo v konaní najavo. Právo na súdnu ochranu však
nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne

s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je
porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv
o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného
okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého
rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn.

IV.ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a
odvolaciehosúdunemožnoposudzovaťizolovane,pretožeprvostupňovéaodvolaciekonaniezhľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok (II.ÚS 78/2005, III.ÚS 264/2008, IV.ÚS 372/2008).Tento právny
názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecnýchsúdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli
vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

56. K argumentácii žalovaného v rade 1/ vo vyjadrení k možnej aplikácii iných právnych predpisov, než
ktoré boli doposiaľ pri rozhodovaní veci použité, že ust. § 382 CSP vychádza z princípu predvídateľnosti
súdnych rozhodnutí, ktorý je súčasťou princípu právnej istoty. Predvídateľnosť súdnych rozhodnutí sa
prejavuje aj v tom, že odvolací súd v prípade meritórneho rozhodnutia o odvolaní ešte pred vyhlásením
rozhodnutia oboznámi sporové strany so svojím, v konaní ešte nevysloveným právnym názorom, ktorý

je odlišný od právneho názoru uvedeného v rozhodnutí súdu prvej inštancie
a vytvorí stranám priestor, aby mohli k tomuto právnemu názoru zaujať stanovisko. Postup odvolacieho
súdu podľa ust. § 382 CSP sa týka výlučne hmotnoprávneho posúdenia uplatneného nároku. Uvedené
znamená, že prichádza do úvahy v prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že žalovaný nárok
treba posúdiť podľa iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, alebo síce podľa
toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, ale podľa iného ustanovenia (iného

paragrafu alebo iného jeho odseku). Zároveň musí byť „nové“ ustanovenie právneho predpisu pre vec
rozhodujúce.Oprekvapivérozhodnutieidevtedy,akodvolacísúdnepostupovalvzmysleust.§382CSP,
a zároveň pri svojom rozhodovaní použil ako rozhodujúce zákonné ustanovenie, ktoré v konaní pred
súdom prvej inštancie nebolo použité a ktorého aplikácie sa v priebehu sporu strany nedomáhali, a to
ani v priebehu odvolacieho konania (k tomu pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 3Obdo/23/2017). Ak odvolací súd postupuje podľa § 382 CSP, iba vyzve strany, aby sa vyjadrili
k možnému použitiu určitého zákonného ustanovenia. Súčasťou predmetnej výzvy však nie je uvedenie
toho, akým spôsobom mieni odvolací súd dané zákonné ustanovenie pri svojom rozhodovaní vykladať.
Táto povinnosť odvolaciemu súdu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/1/2019 zo dňa 26. februára 2019).

57. Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobou doručenou okresnému súdu
dňa 27.01.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanému (aktuálne označenému ako žalovaný v rade 1/)
určenia neplatnosti spornej dobrovoľnej dražby zo dňa 31.10.2019, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX pre obec a k. ú. A., okres Žilina, a to parcely registra „C“ č. 227/1 o výmere 218

m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“ č. 227/2 o výmere 103 m2 - zastavaná plocha
a nádvorie a stavby postavenej na parcele č. 227/2 - rozostavaný rodinný dom.
58. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že predmetná dražba bola vykonaná v
rozpore s právnymi predpismi. Znalecký posudok č. 60/2019 vyhotovený Ing. Jurajom Sedláčkom
dňa 10.05.2019, ktorým bola určená všeobecná hodnota dražených stavieb a pozemkov vo výške

185.000,00 eur, totiž nezodpovedá skutočnosti, pretože tento nebol vyhotovený v súlade s právnymi
predpismi, keď podkladom pre jeho vyhotovenie bola len obhliadka dotknutého domu výlučne z jeho
vonkajšej strany a jeho vnútrajšok vôbec nebol zohľadnený. Hodnota predmetných nehnuteľností
určená znaleckým posudkom vo výške 185.000,00 eur preto nezodpovedá skutočnosti - je výrazne
nižšia. Rovnako vyvolávacia cena určená sumou 92.500,00 eur nezodpovedná právnym predpisom.

Naviac licitátor sa nevysporiadal s nájomnou zmluvou zo dňa 04.12.2008 uzavretou medzi vlastníkom
(žalobcom) a G. H.. V dotknutom rodinnom dome má trvalý pobyt žalobca spolu so svojou manželkou
a ich deťmi, ako aj vlastníkova (žalobcova) matka. V dôsledku toho suma 103.500,00 eur, za ktorú bol
rodinný dom vydražený, nepredstavuje ani polovicu skutočnej hodnoty draženého domu a táto nepokryje
dlh voči záložnému veriteľovi. Podaním doručeným súdu dňa 03.06.2021 oznámil vstup do konania

intervenient na strane žalovaného (subjekt, ktorý dotknutú nehnuteľnosť vydražil – aktuálne žalovaný
v rade 3/ - pozn. odvolacieho súdu) s odôvodnením, že má záujem na výsledku sporu. Prvoinštančný súd
strany sporu o vstupe intervenienta do konania upovedomil dňa 28.06.2021. Následne dňa 01.04.2022
podal žalobca osobne na okresnom súde podanie, v ktorom v súlade s ust. § 79 CSP navrhol pristúpenie
subjektov na žalovanej sporovej strane (žalovaných v rade 1/ a 2/). O tomto procesnom návrhu žalobcu

však okresný súd vôbec nerozhodol a po vykonaní pojednávania dňa 04.04.2022 s poukazom na ust.
§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. konštatoval prípustnosť podanej žaloby o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby podľa § 137 písm. d) CSP a tiež, že žalobca podal žalobu na súd v zákonom
stanovenej lehote troch mesiacov od dňa udelenia príklepu, no jeho žalobu v poradí prvým rozsudkom
č. k. 2C/8/2020-124 zo dňa 4. apríla 2022 v celom rozsahu zamietol, s odôvodnením, že neboli splnené

hmotnoprávne podmienky ustanovené v § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., pretože žalobca v žalobe
na strane žalovaného označil len dražobníka, no absentujú v nej ďalšie subjekty, ktoré s ním tvoria
nútené procesné spoločenstvo i nerozlučné spoločenstvo - navrhovateľa dražby a vydražiteľa.59. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
2C/8/2020-124 zo dňa 4. apríla 2022 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutiepodľa§389ods.1písm.b)CSPspoužitím§391ods.1CSPaspoukazomnaargumentáciu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cdo/272/2007, ktorý bol publikovaný aj
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 47/2008 uložil súdu prvej inštancie, aby primárne rozhodol o návrhu
žalobcu na pristúpenie subjektov na žalovanej sporovej strane (§ 79 CSP) a následne po vykonaní
dokazovania na nariadenom pojednávaní opätovne rozhodol v merite veci.

60.Vďalšomštádiukonaniaprvoinštančnýsúdviazanývyššieuvedenýmprávnymnázoromodvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP) uznesením č. k. 2C/8/2020-171 zo dňa 01.12.2022 pripustil, aby do konania na
strane žalovaného pristúpili ďalšie strany, a to žalovaní v rade 2/ a 3/ (§ 79 s použitím § 75 ods. 1 CSP).
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2023. Následne po vykonaní dokazovania na
nariadenom pojednávaní okresný opätovne rozhodol v merite veci v poradí druhým rozsudkom, ktorý je
predmetom prieskumu odvolacieho súdu v aktuálnom odvolacom konaní.

61. Námietku žalovaného v rade 1/, že lehota, v ktorej musí byť žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby podaná na súde (viď § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách), určuje aj lehotu, v ktorej sa
osobyuvedenév§21ods.4zákonaodobrovoľnýchdražbáchmusiastaťúčastníkmikonania,vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodnú.

62. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky totiž túto právnu otázku už dávno vyriešila
(pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/272/2007, ktorý bol publikovaný
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 47/2008). V označenom rozhodnutí dovolací súd konštatoval:
„V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ide v prípade viacerých žalovaných o ich nerozlučné

spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne § 77 CSP a tiež nútené
spoločenstvo podľa § 78 CSP – pozn. odvolacieho súdu).
Pokiaľ osobitný zákon (zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách) ustanovuje, že určité právo
možno uplatniť žalobou na súde iba v ním vymedzenej lehote (lebo inak právo zaniká), nemožno len zo
skutočnosti,ževobčianskomsúdnomkonanívtejtožalobeidemedziviacerýmižalovanýmionerozlučné

procesné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, bez ďalšieho vyvodiť,
že pre riadne uplatnenie tohto práva na súde sa vyžaduje, aby v ustanovenej lehote bola žaloba buď
podaná spoločne proti všetkým nerozlučným spoločníkom, alebo aby v ustanovenej lehote bola aspoň
rozšírená
na všetkých žalovaných – nerozlučných spoločníkov. Pri riešení otázky včasného uplatnenia práva

na súde nemožno preto v takom prípade vychádzať z právnej úpravy nerozlučného spoločenstva
žalovaných podľa § 91 ods. 2 v Občianskom súdnom poriadku, ale treba vziať na zreteľ, či a ako túto
otázku upravuje osobitný zákon. Lehota ustanovená v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách
slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj k vymedzeniu osôb, ktoré sa
musia konania zúčastniť ako účastníci konania

(z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie). Ak žaloba o určenie neplatnosti dražby bola podaná v zákonom
ustanovenej prekluzívnej lehote, žalobca môže aj po jej uplynutí robiť úkony v zmysle § 92 O. s.
p. Najvyšší súd Slovenskej republiky v označenom rozhodnutí konštatoval, že ust. § 91 O. s. p.
(aktuálne § 77 CSP – pozn. odvolacieho súdu) sa týka procesného postavenia jednotlivých spoločníkov
a procesných účinkov ich úkonov medzi spoločníkmi navzájom a tiež vo vzťahu k tretím osobám (napr.

k účastníkom/stranám
na opačnej procesnej strane). Vyplýva to celkom zreteľne v prípade nerozlučného spoločenstva
z formulácie „procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných“. Uvedené ustanovenie ale neupravuje
opak – procesné účinky úkonov tretích osôb (stojacich mimo spoločenstva) vo vzťahu k jednotlivým
spoločníkom. Neurčuje teda, že by v prípade nerozlučných spoločníkov právne úkony tretích osôb mali

zamýšľané procesné účinky, len ak tieto úkony boli urobené spoločne voči všetkým spoločníkom.“

63. Pokiaľ sa teda žalovaný v rade 1/ vo svojom opravnom prostriedku s poukazom na ust. § 389
ods. 2 CSP domáhal zrušenia uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 2C/8/2020-171 zo dňa
01.12.2022, ktorým konajúci súd v súlade s ust. § 79 CSP pripustil, aby do konania na strane

žalovaného pristúpili žalovaní v rade 2/ a 3/, túto jeho odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako
nedôvodnú s poukazom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu a rozhodnutie dovolacieho súdu sp.
zn. 3Cdo/272/2007 a tiež s prihliadnutím na odôvodnenie tohto rozhodnutia uvedené v bodoch 64. až 71.64. Z rovnakého dôvodu je nedôvodná i argumentácia žalovaného v rade 1/, že súd prvej inštancie bol
povinný žalobu zamietnuť, pretože v tomto spore neboli splnené hmotnoprávne podmienky ustanovené
v § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. Žalobca totiž podal žalobu na súd v zákonom

stanovenej lehote dňa 27.01.2020, v ktorej na strane žalovaného označil dražobníka (aktuálne žalovaný
v tade 1/) a následne procesným návrhom zo dňa 01.04.2022 v súlade s ust. § 79 CSP navrhol
pristúpenie subjektov na žalovanej sporovej strane o ďalšie subjekty, ktoré s ním tvoria nútené procesné
spoločenstvo i nerozlučné spoločenstvo, t.j. navrhovateľa dražby (žalovaného v rade 2/) a vydražiteľa
(žalovaného v rade 3/) a Okresný súd Žilina uznesením č. k. 2C/8/2020-171 zo dňa 01.12.2022 ich

vstup do konania pripustil.

65. Žiada sa dodať, že nesprávne určenie okruhu strán v tomto spore okresný súd neodstránil ex
offo a ani žalobcu o tomto nedostatku nepoučil. Nenáležitým je preto poukaz žalovaného v rade 1/ na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/77/2010, sp. zn. 6Cdo/125/2011, ktoré riešia procesnú
situáciu, ku ktorej v tomto spore nedošlo.

66. Neobstojí ani odkaz žalovaného v rade 1/ na ust. § 124 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v platnom znení, ktoré aplikoval Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn.
8CoKr/5/2022. Označené rozhodnutie totiž vychádza zo špecifík vlastných zákonu č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení a reflektuje na špecifiká tohto konania pri popretí a zistení

pohľadávky, keď zároveň konštatuje, kto je aktívne vecne legitimovaný (veriteľ popretej pohľadávky),
pasívne vecne legitimovaný subjekt (dlžník), lehotu na podanie žaloby, v ktorej súd určí právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva
popretej pohľadávky s tým, že v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Takúto formuláciu však zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách nepozná.

67. Žalovanému v rade 1/ pri formulovaní jeho opravného prostriedku akiste uniklo, že ním
namietané otázky boli už dávno dovolacím súdom zodpovedané. Napríklad Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. 9Cdo/168/2022 v bode 39. jeho odôvodnenia uviedol:
„Právna otázka viazanosti súdu žalobcom uplatnenými dôvodmi neplatnosti dobrovoľnej dražby v žalobe

a možnosť rozšírenia týchto dôvodov počas konania je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená
takto: z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2001 sp. zn. 5Cdo/220/2018, ktoré bolo publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2021 pod R 89/2021
vyplýva právna veta v znení „Lehota ustanovená v § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ to nie je v rozpore

s koncentráciou konania, môže žalobca počas včas podanej žalobe nielen rozširovať okruh žalovaných,
ale tiež uvádzať ďalšie skutkové okolnosti spôsobilé založiť aj iný, ako v žalobe uplatnený dôvod
neplatnosti dražby“. Výkladom ust. § 21 ods. 2 vety prvej zákona č. 527/2002 Z. z. možno
dospieť k záveru, že zákon stanovuje iba lehotu
na podanie žaloby, nestanovuje však žiadnu lehotu na uplatnenie jednotlivých dôvodov neplatnosti

dražby, do uplynutia ktorej je možné na ne prihliadnuť. Zákon totiž stanovuje lehotu na uplatnenie si
práva prostredníctvom podania žaloby, nie na prednes skutkových okolností týkajúcich sa dobrovoľnej
dražby a ich dopĺňanie v priebehu konania. Vzhľadom k tomu, že konanie v prejednávanej veci bolo
začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP (žaloba z 12. júna 2015), aj samotná prekluzívna lehota v tejto
dobe, použitie zásady koncentrácie konania (§ 153 a § 154 CSP) neprichádzalo do úvahy v zmysle

§ 470 ods. 2 CSP, lebo by bolo v neprospech strany – žalobcu. Pokiaľ zákon výslovne neobmedzuje
rozširovať skutkové tvrdenia a dôvody neplatnosti dražby, je treba predpokladať, že to v rámci konania
nezakazuje a súd na takéto zmeny musí prihliadať, pokiaľ to nie je v rozpore so zásadou koncentrácie
konania (porovnaj aj sp. zn. 6Cdo/159/2020).“

68. V danej súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žaloba predstavuje v civilnom
procese podanie, ktorým žalobca žiada o poskytnutie ochrany jeho právam. Zároveň týmto podaním
vymedzuje rámec, v ktorom bude konanie prebiehať. Pre začatie konania, ako aj jeho riadne
pokračovanie, sa vyžaduje podanie úplnej žaloby s jej náležitosťami v súlade s ust. § 127 a § 132
CSP. Z podania musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Návrh na rozhodnutie vo veci samej je

ústrednýmpojmomaťažiskomkaždéhosúdnehokonania.Predovšetkýmvsporovomkonanípetiturčuje
neprekročiteľný program konania a rozhodovania súdu (§ 216 ods. 1 CSP). Zo žaloby musia byť zjavné
základné skutkové okolnosti prípadu a požiadavka žalobcu na poskytnutie ochrany jeho zákonnýmprávam. Nie je potrebné, aby strana svoj uplatnený nárok aj právne kvalifikovala. Zo žaloby však musí
byť minimálne zrejmé, v čom bude spočívať predmet sporu.
69. Z formálneho hľadiska žaloba žalobcu v tomto spore splnila všetky vyššie uvedené zákonné

požiadavky, preto nič nebránilo súdu, aby ju z vecného hľadiska prejednal a rozhodol.
70. V prejednávanom spore súd prvej inštancie postupoval v súlade s vyššie citovanou judikatúrou
Najvyššieho súdu skúmal výlučne skutkové tvrdenia a dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby uplatnené
žalobcom v žalobe a v priebehu prvoinštančného konania a na dôvody, ktoré boli uplatnené
v rozpore s koncentráciou konania už neprihliadal.

71. Rozhodne však nemožno súhlasiť s argumentáciou odvolateľa, že by súd prvej inštancie dotváral za
žalobcu obsah žaloby a žalobné dôvody. Netreba totiž opomínať fakt, že z ust. § 150 ods. 2 CSP
vyplýva oprávnenie konajúceho súdu požiadať strany o ďalšie skutkové zistenia na zistenie podstatných
a rozhodujúcich skutočností.

72. Súčasne žalovaní v rade 1/ a 2/ vo svojom opravnom prostriedku zhodne namietali nesprávne

právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď podľa ich názoru okresný súd ust. § 16 ods. 6 zákona
o dobrovoľných dražbách vykladal v napadnutom rozhodnutí nepochopiteľne extenzívne, neprípustným
spôsobom a dospel k záveru, ktorý odporuje gramatickému a teologickému výkladu predmetného
ustanovenia.

73. Podľa § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení vo veciach
zákonného záložného práva v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo
dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže
byť nižšie ako 3/4-iny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch
výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom

a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby,
ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej
znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu, nižšie ako 80 % hodnoty
predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.

74. Obidvaja odvolatelia zhodne akcentovali, že citované zákonné ustanovenie sa vzťahuje len
na prípad, ak je predmetom dražby byt alebo dom, v ktorom má hlásený trvalý pobyt dlžník.
V posudzovanom prípade mal však v predmete dražby hlásený trvalý pobyt žalobca, ktorý dal predmet
dražby (jemu patriaci dom i s pozemkami) do zálohu na zabezpečenie pohľadávky
právneho predchodcu žalovaného v rade 2/ voči dlžníkovi K. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal v čase

konania dražby hlásený trvalý pobyt na adrese J. XXX/XX, L.. Vlastník predmetu dražby a dlžník sú teda
odlišné osoby. Podľa názoru žalovaných v rade 1/ a 2/ možno predmetné zákonné ustanovenie aplikovať
len v prípade, ak v dotknutom predmete dražby (dome alebo byte) má hlásený trvalý pobyt dlžník, no
nie na prípade, keď má v ňom hlásený trvalý pobyt záložca, resp. vlastník draženej nehnuteľnosti. Ust.
§ 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách je totiž právnym predpisom súkromného práva. Zároveň

záložný veriteľ a dražobník predstavujú subjekty súkromného práva a tieto preto nikto nemôže nútiť
k ničomu, čo nie je zákonom zakázané. Nikto preto nemôže nútiť tieto subjekty, aby zákaz, ktorý sa
vzťahuje výlučne na dlžníka, rešpektovali a aplikovali aj na vlastníka draženej nehnuteľnosti,
prípadne na iné osoby. Takýto zámer zákonodarcu vyplýva aj z dôvodovej správy k § 16 ods. 4 zákona
o dobrovoľných dražbách. Z uvedeného dôvodu odvolatelia výklad uvedeného zákonného ustanovenia

prezentovaný súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí označili za svojvoľný a arbitrárny. Pokiaľ
súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní poukázal na to, že k obdobnému právnemu názoru dospel aj
Okresný súd Vranov nad Topľou v rozsudku sp. zn. 11C/74/2016, ktorý na základe podaného odvolania
preskúmal a potvrdil Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 25Co/61/2018 a následne Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Cdo/182/2020 dovolanie proti označenému rozhodnutiu

odvolacieho súdu zamietol, tieto odvolatelia označili len za ojedinelé, s touto argumentáciou odvolateľ
sa krajský súd v prejednávanom spore nestotožnil z dôvodov uvedených ďalej.

75. K tejto argumentácii odvolateľov krajský súd uvádza, že pokiaľ aj zákonodarca v zákone č. 527/2002
Z. z. v niektorých ustanoveniach rozlišuje medzi vlastníkom predmetu dražby a dlžníkom [§ 12 ods. 5, §

17 ods. 5 písm. f) či § 19 ods. 1 písm. k)], len z tohto dôvodu nemožno vyvodiť záver, že by nemal zámer
chrániť obydlie aj vlastníka predmetu dražby, t. j. záložcu, ktorý je odlišný od dlžníka. Je nelogické, ak
by tretia osoba, ktorá poskytla do zálohu svoju nehnuteľnosť určenú na bývanie, (v ktorej má hlásenýtrvalý pobyt) a ručila ňou za dlh tretej osoby (dlžníka), mala poskytnutú nižšiu ochranu svojho obydlia
ako dlžník, ktorý je vlastníkom predmetu dražby (domu alebo bytu), v ktorom má hlásený trvalý pobyt.

76. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikáciu
musísmerovaťkspravodlivémuvýsledku.Právomusíbyťpredovšetkýmnástrojomspravodlivosti,nielen
súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel
aúčeltohoktoréhozáujmuchránenéhopríslušnounormou(pozriuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 192/2015).

77. Pri kolízii ústavou garantovaných práv do práva žalobcu na ochranu obydlia zaručeného čl. 21
Ústavy Slovenskej republiky či čl. 8 Dohovoru a na druhej strane práva žalovaného v rade 3/ na ochranu
majetku zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu, je potrebné vykonať
test proporcionality „stricto sensu“ za účelom zistenia, či obmedzenie ustanovené zákonom, resp. na
základe zákona, zodpovedá legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (porovnaj

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. I.ÚS 4/02, I.ÚS 36/02, I.ÚS 193/03).

78. Odvolací súd pripomína, že špeciálnu pozornosť musí všeobecný súd venovať prípadom, keď je
predmetom sporu nehnuteľnosť slúžiaca pre potreby bývania, pretože v takom prípade je nepriamo
dotknuté nielen právo na súkromie a rodinný život podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru,

z ktorého vyplývajú tiež určité procedurálne garancie (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky II.ÚS 294/2018 z 11. októbra 2018, bod. 12), ale aj právo každého na zachovanie ľudskej
dôstojnosti zaručené čl. 19 ods. 1 Ústavy SR. Všeobecný súd musí byť preto ostražitý v prípadoch, keď
je žaloba podaná práve z dôvodu ochrany pred tvrdeným nezákonným zásahom do vlastníckeho práva
k rodinnému domu uspokojujúceho základnú potrebu bývania žalobcu.

79. Výkon záložného práva ako každý výkon práva musí byť v súlade so zásadou dobrých mravov
uplatňovanou v spoločnosti. Platí totiž ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými

mravmi. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom
a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, vopred vymedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne

neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahy, v rámci ktorej
musia byť zvážené všetky rozhodujúce skutočnosti.

80. V posudzovanom prípade však v čase konania dobrovoľnej dražby mal v predmete dražby (dome)

hlásený trvalý pobyt žalobca, ktorý dal jemu patriaci dom i s pozemkami na základe
záložnejzmluvydozálohunazabezpečeniepohľadávkyprávnehopredchodcužalovanéhovrade2/voči
dlžníkovi K. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal v tom čase v čase hlásený trvalý pobyt na adrese J. XXX/XX,
L.. Žalobca bol teda v rozhodnom čase prihlásený na trvalý pobyt na adrese predmetu dražby (domu),
kde sa zdržiaval spolu s manželkou G. H. a ich dvomi synmi. Na základe uvedeného je preto zrejmé,

že najnižšie podanie v spornej dobrovoľnej dražbe nemohlo byť nižšie ako 3/4-iny hodnoty predmetu
dražby, t. j. minimálne za sumu 138.750,00 eur. Predmet dražby bol však žalovanému v rade 3/ predaný
zasumu103.500,00eur.Vdanejsúvislostiodvolacísúdpoukazujenaargumentáciusúduprvejinštancie
prezentovanú v bodoch 39. až 43. napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom
okresného súdu, že ust. § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách je možné aplikovať aj

na prípad, keď na predmete dražby alebo opakovanej dražby bytu alebo domu má hlásený trvalý
pobyt vlastník predmetu dražby (záložca), t. j. v danom prípade žalobca.

81. Súčasne je nutné dodať, že pre odvolací súd nevyplýva z § 226 O.s.p. (aktuálne § 391 ods. 2 CSP –
poznámka odvolacieho súdu) jeho viazanosť vlastným právnym názorom. Teda odvolací súd svoj skorší

záväzný právny názor môže zmeniť (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 46/2013-40 zo dňa 03.09.2013), tak ako tomu bolo i v prejednávanom prípade, keď vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteným súdom prvej inštancie odvolací súd aktuálne aj s prihliadnutím na judikatúru
najvyšších súdnych autorít dospel k záveru, že žalobca v tomto spore požíva status spotrebiteľa.82. Na podporu tohto záveru odvolací súd poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-74/15
z 19. novembra 2015 žalobcu Dumitru Tarcău, Ileana Tarcău c/a Banca Comercială Intesa Sanpaolo

România SA a i., v ktorom Súdny dvor EÚ posudzoval, či sa má čl. 1 ods. 1 smernice 93/13/EHS
vykladať v tom smere, že do pôsobnosti tejto smernice patria iba zmluvy uzatvorené medzi obchodníkmi
a spotrebiteľmi, ktorých predmetom je predaj tovaru alebo poskytnutie služieb, alebo v tom zmysle, že
uvedená smernica sa vzťahuje aj na akcesorické zmluvy (zmluva o zabezpečení záväzku alebo zmluva
o ručení, k zmluve o úvere, ktorej príjemcom je obchodná spoločnosť, uzatvorené fyzickými osobami,

ktoré nemajú žiadny vzťah k činnosti uvedenej obchodnej spoločnosti a ktoré konali s cieľom, ktorý
nesúvisí s ich obchodom, podnikaním alebo povolaním. Takáto fyzická osoba teda nemala žiadny vzťah
k podnikaniu uvedenej spoločnosti. V bode 25. Súdny dvor EÚ konštatoval,
že táto ochrana je veľmi dôležitá, ak ide o zmluvu o zabezpečení záväzku alebo o ručení uzavretú medzi
bankovou inštitúciou a spotrebiteľom. Takáto zmluva totiž spočíva
na osobnom záväzku ručiteľa alebo garanta splatiť dlh tretej osoby. Takýto záväzok zakladá pre toho,

kto ho príjme, závažné povinnosti, ktoré majú za následok zaťaženie jeho vlastného majetku finančným
rizikom, ktoré sa často ťažko odhaduje. V prípade fyzickej osoby, ktorá sa zaručila za splnenie záväzkov
obchodnej spoločnosti, je teda vnútroštátny súd povinný preukázať, či táto osoba konala v rámci
obchodu, podnikania alebo povolania, alebo z dôvodu funkčného vzťahu k tejto spoločnosti, ako je
riadenie alebo nezanedbateľná účasť na jej základnom imaní, alebo či konala za súkromným účelom.

Súdny dvor (6. komora) v predmetnom rozhodnutí rozhodol tak, že čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 písm.
b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa majú vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa môže použiť na zmluvu o zabezpečení záväzku
nehnuteľnosťou alebo zmluvu o ručení uzavretú medzi fyzickou osobou a úverovou inštitúciou s cieľom
zabezpečiťsplneniepovinností,naktorésazaviazalaobchodnáspoločnosťvočitejtoinštitúciivúverovej

zmluve, ak táto fyzická osoba konala s cieľom, ktorý nesúvisí s jej obchodom, podnikaním alebo
povolaním a k uvedenej spoločnosti nemá žiadny funkčný vzťah.

83. Podľa názoru odvolacieho súdu je uvedené rozhodnutie aplikovateľné podporne
i na prejednávaný spor, pretože v aktuálne posudzovanom prípade sa jedná o dobrovoľnú dražbu

nehnuteľnosti, ktorou žalobca zabezpečil záväzok tretej osoby (uzavretej medzi fyzickou osobou -
spotrebiteľom a bankou) s cieľom zabezpečiť splnenie povinností, na ktoré sa zaviazal dlžník voči tejto
inštitúcii v úverovej zmluve, pričom táto fyzická osoba je subjektom odlišným od dlžníka.

84.Vdanejsúvislostikrajskýsúdzdôrazňuje,žeprivýkladevšetkýchustanovenízákonaodobrovoľných

dražbách je potrebné vychádzať z účelu zákona, histórie (aj jeho vzniku) v systematickej súvislosti
princípov, ktoré majú základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Súd
konajúci o žalobe o neplatnosť dobrovoľnej dražby musí mať na zreteli nielen ochranu majetkových práv
veriteľa či záložného veriteľa uplatňujúceho nároky s odkazom na ustanovenie zákona o dobrovoľných
dražbách, ale zároveň musí mať na zreteli aj ochranu tých istých práv vlastníka nehnuteľností, t. j.

práv, ktoré majú garantovaný rovnaký rozsah ochrany. Vzájomné práva záložného veriteľa či vlastníka
nehnuteľností alebo aj vydražiteľa musia byť v tomto smere posudzované proporcionálne. Práva
vlastníka nehnuteľností sú v prípadoch dobrovoľných dražieb realizované cez jednotlivé ustanovenia,
ktorým sa má dosiahnuť to, aby dotknutý vlastník bol dostatočne informovaný o krokoch, ktoré dražobník
realizuje. Iba samotná skutočnosť,

že dlžník nie je vlastníkom draženej nehnuteľnosti (záložcom) a že za jeho dlh ručí tretia osoba
nehnuteľnosťou, ktorú má táto svoje obydlie, nemôže zakladať rozdielny prístup v ochrane obydlia
dotknutej osoby. strata obydlia je pritom najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie
obydlia(pozrirozsudokESĽPz5.júna2009voveciĆosićc/aChorvátsko,sťažnosťč.2821/06).Netreba
pritom opomínať fakt, že riziko, že vlastník stratí svoje vlastné obydlie, kladie záložcu a jeho rodinu do

osobitne zraniteľného postavenia, hoci je to práve dlžník, ktorý si nesplnil svoje povinnosti z úverového
vzťahu uzavretého s bankou. Európsky súd pre ľudské práva pritom opakovane definuje domov ako
miesto, kde sa rozvíja súkromný a rodinný život, domov je jednou zo základných ľudských (životných)
potrieb, bez ktorej nemožno spokojne žiť. V prípade detí, ktorých rodičia prestali spolu žiť, domov
aspoň čiastočne nahrádza kompletnú rodinu a zostáva ako istota, ktorá je predpokladom

pre ich zdravý telesný a duševný vývoj.

85. V posudzovanom prípade preto odvolací súd dospel k záveru, že právo žalobcu na
ochranu jeho subjektívneho práva na ochranu obydlia, na ochranu pred neoprávneným zásahom dosúkromného a rodinného života a právo vlastniť majetok má prednosť pred subjektívnym právom veriteľa
na úhradu pohľadávky. Žalobca pritom ako záložca nie je totožný s obligačným dlžníkom. Záložcovi tak
z dôvodu, že nie je účastníkom zmluvného vzťahu zo zmluvy o úvere, právo namietať výšku pohľadávky

ani neprináleží. To ale nevylučuje, že žalobca môže podať na súd žalobu o určenie neplatnosti dražby
v prípade porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ak o sebe tvrdí, že týmto porušením
bol dotknutý na svojich právach. Odvolací súd pritom nespochybňuje, že záložné právo slúži
na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť, alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka

nie je riadne a včas splnená. Záložné právo je však vecné akcesorické právo, vyznačujúce sa zásadou
subsidiarity, ktorého hospodárskym poslaním je uspokojenie pohľadávky veriteľa z vopred určenej
individuálnej veci, čím plní zabezpečovaciu funkciu. Ochrana poskytovaná dlžníkovi podľa zákona
o dobrovoľných dražbách sa preto musí rovnako vzťahovať aj na záložcu, pretože v prípade, že dlžník
svoju povinnosť z úverovej zmluvy nesplnil, nastupuje povinnosť záložcu plniť záväzok
za hlavného dlžníka.

86. Nejedná sa pritom o extenzívny výklad ochrany obydlia vzťahujúci na osobu/resp. osoby blízke
dlžníkovi, ako to tvrdili odvolatelia vo svojom opravnom prostriedku, pretože v danom prípade súd prvej
inštanciesvojerozhodnutienezaložilnatom,žebyvdotknutejdomovejnehnuteľnostitrvalebývaliosoby
blízke záložcovi, nájomník a iné osoby, ktoré užívajú nehnuteľnosť (dom – predmet dražby) z rôznych

právnych titulov, ale jedná sa o ochranu priamo záložcu, ktorý je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, v ktorej
má hlásený trvalý pobyt a na ktorého dopadá povinnosť splniť záväzok primárneho dlžníka. Z uvedených
dôvodov je na uvedenú situáciu nenáležitý odkaz odvolateľov na Komentár k zákonu o dobrovoľných
dražbách.

87. Pokiaľ aj žalovaný v rade 1/ namietal, že žalobcovi vzniká regresný nárok voči dlžníkovi, pomerne
účelovo prehliada fakt, že dôvodová správa priorizuje prinavrátenie nehnuteľností do vlastníctva
pred náhradou škody. Primárny dlžník, ktorý si neplnil svoj dlh z úverovej zmluvy, by s najväčšou
pravdepodobnosťou nebol schopný zaplatiť náhradu škody žalobcovi. Takéto prenášanie zodpovednosti
by však bolo v rozpore s účelom a znením zákona, kedy by žalovaný v rade 2/ priorizoval vlastnú

pohľadávku pred právom žalobcu na ochranu jeho obydlia. S poukazom na zjavnú nemajetnosť
pôvodného dlžníka p. L. neobstojí preto námietka odvolateľa, že žalobca sa môže obrátiť s nárokom na
náhradu škody na toho, koho dlh plnil.

88. S poukazom na vyššie uvedené dôvody a právnu argumentáciu považoval krajský súd závery

okresného súdu za správne, vychádzajúce zo zisteného skutkového stavu, ktorý bol náležite právne
posúdený. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolacie námietky žalovaných v rade 1/ a 2/ v merite veci
ako nedôvodné. Zároveň pri súčasnom nezistení nedostatkov v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré
odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd rozsudok okresného súdu
vo výroku I., t. j. vo veci samej, podľa

§ 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

89. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok II. o trovách
konania, vo vzťahu ku ktorému odvolatelia neprodukovali žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a
ktorý zároveň plne zodpovedá úvahe okresného súdu

a zákonným ustanoveniam uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku.

90. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovaným rade 1/ až 3/ nárok na ich
náhradu v rozsahu 100 %, pretože žalobca bol v tomto štádiu konania úspešný. O výške náhrady trov

odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

91. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane

pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).