Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213205419
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7213205419.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudkýňJUDr.
Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: WAVEX - IZ, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Južná trieda 66, IČO: 44 379 838, zast. JUDr. Františkom Kočkom, advokátom so sídlom v Košiciach
Timonova 13, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, C. X, D., 2/ A. E., nar. XX.X.XXXX, C. X, D., 3/
Správcovské bytové družstvo IV Košice, Levočská 3, Košice, IČO: 00 216 666, 4/ D. F., nar. X.X.XXXX,

G. X, D., 5/ H. D. I., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 6/ J. F., K. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. M.
XX, XXX XX J. M. X/ L. N., nar. XX. X.XXXX, G. X, D., 8/ J. B., nar. XX.X.XXXX, M. XX/X, O., 9/ J. J., nar.
XX.X.XXXX, O. XXX/XX D., 10/ P. B., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 11/ P. O., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 12/
Q. R., nar. X. X. XXXX, G. X, D., 13/ Q. A., nar. XX. X.XXXX, G. X, D., 14/ O. J., nar. XX.X.XXXX, G. X,
D., zastúpený: B. G. A., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, D., 15/ O. N., nar. XX. XX.XXXX, G. X, D.,
zastúpená: B. G. A., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, D., 16/ B. S. N., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 17/
C. K., nar. XX. XX. XXXX, G. X, D., 18/ C. N., nar. XX. X. XXXX, G. X, D., 19/ M. N., nar. XX.XX.XXXX,

G. X, D., 20/ B. S. K., nar. XX.X.XXXX, G. XX, D., 21/ D. M., nar. X.X.XXXX, G. X, D., 22/ H. B. D.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX D., 23/ B. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom L. T.
XXXX/X, D., 24/ U. V., nar. X.X.XXXX, G. X, D., 25/ U. D., nar. XX. XX. XXXX, G. X, D., 26/ W. H., nar.
XX.X.XXXX, G. X, D., 27/ W. B., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 28/ O. C., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 29/ O.
A., nar. XX. XX. XXXX, G. X, D., 30/ G. U., nar. XX.X.XXXX, X. XX, A., 31/ G. F., nar. XX.X.XXXX, X. XX,
A., 32/ J. N., nar. XX.X.XXXX, G. XX, D., 33/ O. I., nar. XX.XX.XXXX, G. X, D., 34/ H. G. G., nar. X. XX.

XXXX, G. X, D., 35/ G. B., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 36/ O. E., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 37/ O. Q. nar.
XX.X.XXXX, G. X, D., 38/ B. N., nar. X.X.XXXX, G. X, D., 39/ K. L. H., nar. XX.X.XXXX, Y. R. E. XXXX/
XX, G. G., 40/ L. N., nar. XX. X. XXXX, Y. R. E. XXXX/XX, G. G., 41/ D. L., nar. XX.X.XXXX, G. X, D.,
42/ R. Q., nar. XX.X.XXXX, L. X, D., 43/ P. O., nar. XX.X.XXXX, X. B. XX, D., 44/ G. K., nar. X.X.XXXX,
G. X, D., 45/ B. I., nar. X.X.XXXX, G. X, D., 46/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, G. X, XXX XX D., 47/ G. K.,
nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 48/ G. V., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 49/ B. C., nar. XX.X.XXXX, D. X, D., 50/
K. A. B., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 51/ E. O., nar. XX.XX.XXXX, G. X, D., 52/ E. L., nar. XX.X.XXXX,

G. X, D., 53/ B. L. O., nar.XX.X.XXXX, A. X, D., 54/ I. I. M., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 55/ B. D. J., nar.
XX.X.XXXX, G. X, D., 56/ C. K., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 57/ E. I., nar. XX.X.XXXX, Q. X, B. H., 58/
E. C., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 59/ Y. N., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 60/ H. B. K., nar. XX.XX.XXXX,
G. X, D., 61/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, G. X, D., 62/ G. B. V., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, D., 63/ H. A. I.
nar. XX.XX.XXXX, G. X, D., 64/ H. B. I. nar. XX.XX.XXXX, G. X, D., 65/ C. I., nar. X.X.XXXX, G. X, D.,
66/ J. B., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 67/ J. B., nar. X.XX.XXXX, G. X, D., 68/ D. K., nar. XX.XX.XXXX,

G. X, D., 69/ J. D., nar. XX.X.XXXX, N. XXXX/X, D., 70/ P. B., nar. XX.XX.XXXX, G. X, D., 71/ P. B., nar.
XX.X.XXXX, G. X, D., 72/ M. U., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 73/ K. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXXX/X, D.,
74/ A. I., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 75/ H. A. I., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 76/ A. N., nar. X.X.XXXX,
G. X, D., 77/ X. N., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 78/ H. U. J., nar. X.X.XXXX, G. XX, D., 79/ U. I., nar.
XX.X.XXXX, A. XXXX, 80/ D. H., nar. X.X.XXXX, G. X, D., 81/ N. U., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 82/ N. B.,
nar. XX.XX.XXXX, G. X, D., 83/ W. I., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 84/ W. K., nar. XX.X.XXXX, G. X, D., 85/
B. D. G., nar. XX.XX.XXXX, A. X, D., 86/ H. G. B., nar. XX.X.XXXX, W. X, A., 87/ B. U., nar. X.X.XXXX,

G. X, D., 88/ H. B. N., nar. X.X.XXXX, G. XX, D., 89/ B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, D.,
90/ V. A. A., K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, D., 91/ B. J., K. G., nar. XX.X.XXXX, bytom
G. X, D., 92/ H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. I. XXXX/XX, D., 93/ N. B., K. M., nar. XX.X.XXXX, G.
XXXX/XX, D., 94/ F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/X, D., 95/ O. M. J., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. - A. B., zastúpení: Správcovské bytové družstvo IV Košice, Levočská 3, Košice, IČO: 00 216 666, ažalovaní v 1., 2., 7., 10., 11., 12., 13., 14., 15., 16., 17., 18., 20., 21., 24., 25., 26., 27., 28., 29., 30., 31.,
32., 33., 34., 35., 37., 38., 39., 40., 41., 42., 43., 45., 47., 48., 49., 50., 51., 52., 53., 54., 55., 56., 57.,
58., 59., 60., 61., 62., 65., 66., 67., 68., 74., 75., 76., 77., 78., 79., 80., 81., 82., 83., 84., 85. a 91. rade

zastúpení aj advokátom Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., Zvonárska 8, Košice, o zaplatenie zmluvnej
pokuty s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice II
č.k. K2-16C/131/2013-1550 zo dňa 6.3.2023 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Košice
sp.zn. K2-16C/131/2013-1728 zo dňa 27.11.2024, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok okrem výroku IV. o trovách konania.

M e n í IV. výrok rozsudku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a v tomto výroku uvedenými žalovanými
tak, že žalovaným p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov celého konania v rozsahu 63,58 %.

Vo vzťahu žalobcu a vo výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie uvedenými žalovanými trovy

odvolacieho konania navzájom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 16C/131/2013-1550 zo dňa 6.3.2023 zaviazal žalovaných v 1.
až 95. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 78.666,96 € s úrokom
z omeškania vo výške 5,5% ročne od 8.6.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Druhým výrokom v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými
v 4., 5., 6., 8., 9., 19., 22., 23., 36., 44., 46., 63., 64., 69., 70., 71., 72., 73., 86., 87., 88., 89., 90., 92., 93.,
94. a 95. rade rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Napokon IV. výrokom
rozhodol vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1., 2., 3., 7., 10. až 18. rade, v 20., 21. rade, 24. až
68. rade, v 74. až 85. rade a v 91. rade tak, že títo žalovaní majú právo voči žalobcovi na náhradu trov

prvoinštančného konania v rozsahu 63,58% a na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2.V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa svojou žalobou na tamojšom súde zo dňa 13.3.2013

domáhal voči žalovaným zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo
sumy 391.599,59 € od 30.10.2010 do zaplatenia, úrokov z omeškania zo sumy 169.171,02 €, ktorá
predstavuje kapitalizovanú zmluvnú pokutu ku dňu 11.3.2013 vo výške 9% ročne od 30.10.2010 do
zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 € a uplatnil
si aj náhradu trov konania.

3.Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými, ktorých zastupoval vtedajší správca, a to Prvá košická
správcovská spol. s r.o. uzavreli dňa 8.7.2009 v zmysle Obchodného zákonníka zmluvu o dielo č.
BD/038/001/2009, na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalovaných dielo,
atoobnovuobalovýchkonštrukciíbytovéhodomuBaltická5,6,7a8.Žalobcatvrdil,žetotodielovykonal

podľa dohody, avšak žalovaní nezaplatili celú dohodnutú cenu diela. Do dňa podania žaloby nezaplatili
cenu diela vo výške 78.666,96 €, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 10551014, splatnou dňa 29.10.2010
nasumu47.571,47€afaktúrouč.10510181splatnou5.1.2011nasumu31.095,49€.Vuvedenejzmluve
pre prípad omeškania žalovaných s úhradou ceny diela sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo
výške 0,05% z celkovej ceny diela za každý deň omeškania, pričom cena diela bola dohodnutá na sumu

391.599,59 €. Nárok na zaplatenie sumy 40 €, teda paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky žalobca dôvodil poukazom na ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust.
§ 2 vl. nar. č. 21/2013 Z.z.

4.Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaní podali odpor. Nárok žalobcu neuznali

a navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa žalovaných žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie
sumy vo výške 78.666,96 €, pretože žalobca nedodal objednávateľovi dielo riadne a včas, dostal sateda do omeškania s odovzdaním diela, a preto si nemôže nárokovať na zmluvnú pokutu. Žalobca dodal
dielo v rozpore s projektovou dokumentáciou a v rozpore s podmienkami, ktoré boli v zmluve o dielo
dohodnuté. Svedčí o tom aj zápis z odovzdania a prevzatia stavby zo dňa 14.3.2011, kde v predmetnom

zápise B. B. X., konateľ spoločnosti Prvá košická správcovská spol. s r.o. vyhlásil, že túto časť diela
nepreberá, lebo nebola vykonaná v súlade s projektovou dokumentáciou. Cena diela, ktorú účtoval
uvedenými dvomi faktúrami teda nebola ani splatná s prihliadnutím na dojednania v zmluve o dielo.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že vykonal pre žalovaných ďalšie práce naviac, žalovaní vykonanie žiadnych prác
naviac neschválili, a preto neuhradili túto časť ceny diela. Uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty, ktorý predstavuje 0,05% denne zo sumy 391.599,59 € od 30.10.2010 do zaplatenia, by teda
bola pokuta vo výške 169.171,02 €, pričom podľa uvedenej percentuálnej sadzby za kalendárny rok
by predstavovala zmluvná pokuta sumu 71.466,93 €, čo je neúmerne vysoká a v rozpore s dobrými
mravmi, resp. poctivým obchodným stykom. Okrem toho zmluva o dielo neurčovala splatnosť zmluvnej
pokuty a tak sa žalovaní mohli dostať do omeškania s prihliadnutím na § 563 Občianskeho zákonníka
najskôr nasledujúci deň potom, čo by ich žalobkyňa o zaplatenie zmluvnej pokuty požiadala. Tiež je

zrejmé, že žalobca si nemôže nárokovať na úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 169.171,02
€ už od 30.10.2010, keďže samotnú zmluvnú pokutu si uplatňuje v rozsahu 0,05% denne z uvedenej
sumy. Následne nasledovali zo strany žalobcu replika a zo strany žalovaných duplika, pričom žalovaní
namietali, že zo žiadnych skutočností nevyplýva, aby správca bol oprávnený za žalovaných vystupovať
aj pri uzatvorení dohody o zmluvnej pokute. Takéto oprávnenie mu nevyplýva ani z jeho postavenia

ako správcu a ani z prejednania na schôdzi vlastníkov bytov. Dojednanie zmluvnej pokuty podľa
nich je samostatným zmluvným dojednaním a vecne nesúvisí ani so správou bytov a nebytových
priestorov. Je teda zrejmé, že právny vzťah medzi žalobkcom a žalovanými z dohody o zmluvnej
pokute nikdy nevznikol, lebo správca konal bez náležitého oprávnenia. Žiadali zohľadniť aj funkcie,
ktorú zmluvná pokuta má plniť, celkové okolnosti tohto úkonu, pohnútky a účel, ktorý sa sledoval

v rámci týchto kritérií, mieru zmluvnej spoľahlivosti a výšku zabezpečovacej pohľadávky pri posudzovaní
primeranosti zmluvnej pokuty. Dôvodili, že právny pomer medzi žalobcom a nimi je svojou povahou
spotrebiteľským právnym vzťahom a preto naň dopadajú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Toto
zmluvné dojednanie podľa nich, teda spôsobuje ako u spotrebiteľov značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. Preto je podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho

zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Pre prípad, že súd nebude považovať dojednanie
o zmluvnej pokute za neplatné navrhovali jej výšku postupom podľa § 545a Občianskeho zákonníka
moderovať až na dolnú hranicu jej možného zníženia, ktorá je daná výškou škody vzniknutej v dôsledku
porušenia zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, pritom tá je už krytá výškou úrokov
z omeškania. Žalovaný v 3. rade, a to Správcovské bytové družstvo IV, Košice žiadal proti nemu

žalobu zamietnuť z dôvodu, že on so žalobcom žiadnu zmluvu o dielo neuzavrel, jemu vykonané práce
nefakturoval a nie je s ním v žiadnom právnom vzťahu. Taktiež namietol výšku zmluvnej pokuty ako
neprimeranú a odporujúcu dobrým mravom a namietal aj to, že dohoda o zmluvnej pokute je neplatná.

5.Žalovaný v 19. rade N. M. žiadal žalobu proti nemu zamietnuť, lebo ju neuznáva. Správca bytového

domu totiž dostal pokyn od vlastníkov zaplatiť žalovanú sumu tento však neurobil a preto konal proti
záujmom vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Aj on tvrdil, že správca nemal oprávnenie na
dohodnutie zmluvnej pokuty. Žalovaný v 94. rade G. D. žiadal žalobu voči nemu zamietnuť, lebo on byt
kúpil až v roku 2011 a za výber zhotoviteľa nehlasoval nemal by preto mať ani žalovaný.

6.Podaním doručeným súdu dňa 31.3.2015 žalobca oznámil súdu čiastočné späťvzatie žaloby, a to v
časti o zaplatenie úrokov z kapitalizovanej sumy zmluvnej pokuty, teda zo sumy 169.171,02 € za čas
od 12.3.2013. Vzhľadom na späťvzatie žaloby súd s použitím vtedy účinného ust. § 96 ods. 1 OSP
konanie v tejto časti, t.j. o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 169.171,02
€ od 30.10.2010 do 12.3.2013 zastavil. Súhlas žalovaných pritom nezisťoval, nakoľko k čiastočnému

späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním. Zároveň uznesením zo dňa 1.12.2015 nepripustil zmenu
žaloby o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 310.538,48 € od 3.3.2015 do
zaplatenia,ktorásumapredstavujekapitalizovanúzmluvnúpokutukudňu3.3.2015.Predmetomkonania
tak ostal nárok o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy
391.599,59 € od 30.10.2010 do zaplatenia, 9 % úroky z omeškania zo sumy 169.171,02 € od 13.3.2013

do zaplatenia a paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 €.

7.Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 16C/131/2013-830 tak zo dňa 4.9.2018 tak, že
žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne zmluvnú pokutu vo výške 97,90 €denne od 30.10.2010 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 169.171,02 €
od 13.3.2013 do zaplatenia všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. V dôsledku odvolania žalovaných Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 13.2.2020 č.k.

2Co/350/2018-1120 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil okrem zamietavého výroku a vec v rozsahu
zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8.Odvolací súd konštatoval nesprávnosť zaväzujúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý
nemôže obstáť, avšak stotožnil sa s posúdením právneho vzťahu medzi sporovými stranami ako vzťahu

spotrebiteľského, ale aj so záverom, že zmluvná pokuta bola individuálne a platne dojednaná. Vzhľadom
na všetky okolnosti prípadu dospel k záveru, že táto individuálne platne dojednaná zmluvná pokuta
je však neprimerane vysoká a je potrebné ju moderovať. Taktiež zastal názor, že moderačné právo
súdu malo byť aplikované podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože je pre spotrebiteľov –
žalovaných výhodnejšie. Vytkol súdu prvej inštancie tiež, že si síce znížil zmluvnú pokutu o 50 %, avšak
úrokzomeškaniapriznalzkapitalizovanejzmluvnejpokutytakakosinárokuplatnilažalobkyňa.Stotožnil

sa s názorom súdu prvej inštancie, že v zmysle § 8b zákona č. 182/1993 Z.z., nie je prítomná absencia
oprávnenia uzatvoriť zmluvu o dielo správcom.

9.Súdprvejinštancienáslednevzhľadomnačiastočneprávoplatnývýtokrozsudku(výrokII.)avzhľadom
na späťvzatie konštatoval, že predmetom konania zostal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške

0,025 % ročne zo sumy 391.599,59 € od 30.10.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,75 %
ročne zo sumy zo 169.171,02 € od 13.3.2013 do zaplatenia.

10.Žalobca podaním doručeným súdu 8.12.2022 oznámil, že zaplatenia zmluvnej pokuty spolu s
príslušenstvom, t.j. zmluvnej pokuty vo výške 0,025 % ročne zo sumy 391.599,59 € od 30.10.2010 do

zaplateniaaúrokuzomeškaniavovýške5,75%ročnezosumy169.171,02€od13.3.2013dozaplatenia
sa domáha na tom skutkovom základe, že mu neboli žalovanými uhradené čiastkové ceny diela podľa
zmluvyodielozodňa8.7.2009vyúčtovanéfaktúramič.10551014ač.10510181vsumespolu78.666,96
€. Ceny diela sa pritom domáhal na tamojšom súde v konaní pod sp.zn. 34Cb/87/2011, v priebehu
ktorého žalovaní mu čiastočne plnili, po ktorých úhradách zostal predmetom konania už len nárok na

zaplatenie ceny diela 68.694,52 €. V uvedenom konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 6.10.2021,
pričom žalobe bolo vyhovené, t.j. boli zaviazaní žalovaní na zaplatenie zostávajúcej ceny diela vo výške
68.694,52 € s príslušenstvom. Následne 28.11.2022 uhradili žalobcovi žalovaní cenu diela, v dôsledku
čoho žalobca kapitalizoval sumu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania ku dňu 28.11.2022 tak, že
zmluvnápokutavovýške0,025%ročnezosumy391.599,59€od30.10.2010do28.11.2022predstavuje

sumu 432.032,25 € a úroky z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy zo 169.171,02 € od 13.3.2013
do 28.11.2022 predstavujú sumu 94.501,71 €. S poukazom na tak žiadal zaviazať žalovaných na tieto
sumy. Tento žalobný návrh opravil právny zástupca žalobcu v časti úrokov z omeškania na pojednávaní
konanom 2.2.2023 tak, že žalobca zotrváva na zaplatení úrokov z omeškania vo výške 5,75 % ročne
zo sumy 169.171,02 € od 13.3.2013 do zaplatenia. Toto podanie súd posúdil ako zmenu žaloby a túto

zmenu aj pripustil.

11.Následne v odôvodnení rozsudku popísal súd prvej inštancie zistený skutkový stav zistených
dôkazov, vypočul svedkov, vykonal listinné dôkazy a vykonal aj dôkaz oboznámením sa s rozsudkom
Okresného súdu Košice II zo dňa 6.10.2021 č.k. 34Cb/87/2011-118. Vzhľadom k tomu, že uvedeným

rozsudkom boli žalovaní zaviazaní aj na zbytok účtovanej ceny diela dňa 28.11.2022 na bankový
účet žalobkyne bola bezhotovostne prevedená žalovanými čiastka 68.877,06 €. Ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia žalovaní žalobkyni dlžnú sumu neuhradili.

12.Súd následne vec právne posúdil podľa ust. § 8b ods. 1,2,3 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o dielo podľa § 262 ods. 1,2, § 536
ods. 1, § 546 veta prvá Obchodného zákonníka, podľa § 52, § 53 ods. 1,2, podľa § 544 ods. 1,2, § 545
ods. 2, § 545a, § 563 Občianskeho zákonníka, podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k 1.2.2013 a vo veci
rozhodol s tým, že považoval žalobu žalobcu za dôvodnú, avšak nie v rozsahu, ktorý si uplatnil.

13.Zistil, že skutočne strany sporu uzavreli dňa 8.7.2009 zmluvu o dielo č. BD/038/001/2009, ktorý
právny vzťah súd posúdil vzhľadom na povahu zmluvných strán ako vzťah spotrebiteľský, keďže žalobca
vystupoval v tomto právnom vzťahu ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia. Pokiaľ ide o oprávneniesprávcu uzavrieť predmetnú zmluvu o dielo, tak v danom prípade bolo vykonaným dokazovaním zistené,
že správca pri výbere dodávateľa pri uzavretí predmetnej zmluvy postupoval v súlade súpravou ust. §
8b zák. č. 182/1993 Z.z. a v súlade so zmluvou o výkone správy. Nekonal samostatne, ale postupoval

v súčinnosti so zástupcami vlastníkov, pričom výber dodávateľa bol vlastníkmi bytov riadne schválený a
až na základe odsúhlasenia pristúpil k predzmluvným rokovaniam. V konaní nebolo sporné, že obsahom
zmluvy o dielo bola aj dohoda strán sporu o zmluvnej pokute. Súd sa v tomto prípade nestotožnil
so žalovanými, že by správca nemal oprávnenie uzavrieť v rámci zmluvných rokovaní o zmluve o
dielo aj dohodu o zmluvnej pokute, a že by k tomu potreboval osobitné splnomocnenie. Celý proces

prebiehal v súčinnosti so zástupcami vlastníkov, ktorí sa k tomu všetkému vyjadrovali a po výbere
konkrétnej cenovej ponuky žalobkyne a jej schválení vlastníkmi, správca bol oprávnený rokovať so
žalobcom o uzavretí zmluvy o dielo. Oprávnenie rokovať v sebe zahŕňalo aj rokovať o podmienkach
zmluvy, teda nielen o obligatórnych náležitostiach, ale aj o ďalších zmluvných podmienkach, ktorým je
aj zmluvná pokuta. Ako vyplynulo zo svedeckej výpovede B. B. X. je zrejmé, že obe zmluvné strany
považovali za podstatné zabezpečiť splnenie povinnosti druhou zmluvnou stranou, a to prostredníctvom

akcesorického právneho vzťahu pristúpením k hlavnému právnemu vzťahu, zákonným inštitútom, a to
zmluvnou pokutou. Zákon č. 182/1993 Z.z. v prípade správcu vychádza z princípu priameho zastúpenia,
v ktorom prípade správca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie vôle, a to v
mene a na účet vlastníkov. Ak by správca nekonal v záujme vlastníkov a svojím konaním by porušil
svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 182/1993 Z.z. a zo zmluvy o výkone správy, dôsledkom by

bol nástup osobitnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 8 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z.

14.Zo zmluvy o dielo vyplynulo, že v čl. 4 bod 4.8 vyplynulo, že zmluvnou pokutou bolo zabezpečené
splnenie povinnosti objednávateľa včas a riadne uhradiť cenu diela. Cenu diela sa žalovaní pritom
zaviazali uhradiť tak, že okrem zálohy vo výške 10 % z ceny diela sa zaviazali uhrádzať aj čiastkové

ceny vyúčtované následnými faktúrami vo výške skutočne vykonaných prác. Vzhľadom k tomu žalobca
vyúčtoval žalovaným stavebné práce faktúrami č. 105510181 a č. 105510141, spolu vo výške 78.666,96
€. Z tejto sumy v priebehu už spomínaného konania Okresného súdu Košice II č.k. 34Cb/87/2011
žalovaní čiastočne plnili 9.972,44 € a následne po právoplatnosti rozsudku aj sumu 68.694,52 €.

15.Žalobca si v konaní uplatnil zmluvnú pokutu 432.032,25 €, pričom pri výpočte vychádzal zo spôsobu
určenia výšky zmluvnej pokuty podľa zmluvy o dielo, zohľadniac v danom prípade aj skutočnosť, že
súd prvej inštancie v zrušenom rozsudku využil svoje moderačné právo a zmluvnú pokutu ponížil na 50
% a v zamietavom výroku uvedený rozsudok (v poradí prvý) č.k. 16C/131/2013-830 zo dňa 4.9.2018
nadobudol právoplatnosť. Znamená to, že žalobca si teda uplatnil voči žalovaným zmluvnú pokutu

vo výške 0,025 % za každý deň omeškania zo sumy 391.599,59 € od 30.10.2010 do 28.11.2022, čo
predstavuje práve ním vyčíslenú sumu 432.032,25 €. Potom, čo žalovaní v rámci procesnej obrany
namietali, že táto požadovaná pokuta je neúmerne vysoká a v rozpore s dobrými mravmi, resp. poctivým
obchodným stykom, a s prihliadnutím na to, že neuhradené faktúry predstavovali len sumu 78.666,96
€, súd sa zaoberal aj touto skutočnosťou. Okrem toho dôvodili, že samotná zmluvná pokuta je neplatná

ako celok, lebo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že
predmetná dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v zmluve o dielo bola uzavretá po vzájomných
rokovaniach obidvoch zmluvných strán a bola táto zmluvná podmienka uzavretá individuálne. Návrh
zmluvy predkladal totiž konateľ správcovskej spoločnosti H. B. X., zhotoviteľ návrhy iba pripomienkoval
v technických veciach, a teda išlo o individuálne dojednanú zmluvnú pokutu. Nešlo teda o typovú zmluvu

vyhotovenú vopred na predtlačenom formulári a určenú hromadne pre veľké množstvo spotrebiteľov
bez možnosti ovplyvniť jej obsah spotrebiteľmi. Teda, aj keď žalovaní vystupujú ako spotrebitelia, ktorým
zákon priznáva vyššiu mieru ochrany, v danom prípade zmluva o dielo bola uzavretá v mene vlastníkov
bytov a ak dodávateľ si splnil svoju povinnosť, vzniklo mu právo na plnenie zo strany spotrebiteľa.
Súd prvej inštancie nezistil nevyvážené a jednu stranu znevýhodňujúce zmluvné dojednanie. Pokiaľ ide

o výšku zmluvnej pokuty v danom prípade dospel súd prvej inštancie k záveru o neprimeranosti výšky
zmluvnej pokuty. Za neprimerané považoval už percento 0,05 % denne, čo je 18,25 %, a už nie vôbec
percento 0,025% denne, t.j. 9,13% ročne. Súd považoval za neprimeraný základ, z ktorého sa mala
zmluvná pokuta počítať, a to z ceny diela bez zohľadnenia skutočnej výšky dlžnej sumy. Takto dohodnutá
zmluvná pokuta teda popiera samotný zmysel a funkcie zmluvnej pokuty a má šikanózny charakter.

Keby žalovaní dlhovali jedno euro, tak za takýto dlh by žalovaní zaplatili sumu 195,80 € za každý deň
omeškania. Pri svojich úvahách o primeranosti či neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty vzal súd na
zreteľ aj skutočnosť, že žalovaní ako dlžníci mali podľa dohody o zmluvnej pokute zaplatiť zmluvnú
pokutu z celej ceny diela, a to v prípade, keď žalovaní zaplatili už cca 80 % z ceny diela a mali tedabyť sankcionovaní zmluvnou pokutou aj z ceny diela, ktorá bola už zaplatená. Žalovaní pritom porušili
základnú zmluvnú povinnosť, a to uhradiť cenu diela iba nezaplatením čiastky, a to 78.666,96 €, ktorá
suma v tomto prípade vlastne predstavuje hodnotu zabezpečovanej povinnosti, keďže pre nezaplatenie

práve tejto čiastky vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Teda aj napriek tomu, že
žalobca si aktuálne uplatňuje zmluvnú pokutu len zníženú o 50 %, t.j. 0,025 % za každý deň omeškania,
stále ju uplatňuje zo sumy 391.599,59 € za obdobie od 30.10.2020 do 28.11.2022, čo predstavuje
teda neprimeranú sumu 432.032,25 €, teda výška zmluvnej pokuty prevyšuje hodnotu diela. Súd prvej
inštancie považoval daný prípad za výnimočný, čo odôvodňuje zásah do zmluvnej voľnosti zmluvných

strán. Možnosť súdu ex offo znížiť dohodnutú zmluvnú pokutu bez návrhu dohodnutej dotknutej strany
sporu by bol zásahom do kontradiktórnosti civilného konania. Žalovaní však už v odpore navrhujú súdu
využiť moderačné právo, a preto toto právo súd aj využil.

16.Po konštatovaní, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, a toto nemôže zakladať absolútnu
neplatnosť dohody o zmluvnej pokute, je dôvodom len pre použitie moderačného práva súdu. Žalobca

tvrdil, že mu vznikla nezaplatením celej ceny diela škoda v rozsahu 487.348,45 €, čo však ničím
nepreukázal, žeby táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovanými. Súd sa
stotožnil s argumentáciou žalovaných, že jednotlivé čiastkové nároky sú bez časovej a vecnej súvislosti
s včasným neuhradením zostatku ceny diela žalovanými.

17.Pri úvahách o rozsahu zníženia prihliadol teda na hodnotu zabezpečovacej povinnosti, za ktorú
považoval práve nezaplatenú čiastku ceny diela 78.666,96 €, prihliadol na to, že ide o spotrebiteľský
vzťahapodpornevychádzalajzvyhlášky,t.j.ust.§3ač.87/1995Z.z.uvedomujúcsi,ževdanomprípade
nie je možné aplikovať toto ustanovenie, keďže v danom prípade nejde o vzťah zo zmluvy o úvere resp.
pôžičky, ale toto ustanovenie využil ako vodítko pri úvahe o rozsahu zníženia neprimeranej vysokej

zmluvnej pokuty. Mal pritom na zreteli, že zmluvná pokuta má predovšetkým plniť účel paušalizovanej
náhradyškody,žeprežalobcuvtomtoprípadebološkodouto,ženemoholvčasžalovanýminezaplatenú
cenu diela vo výške 78.666,96 € ďalej použiť a investovať a že práve táto čiastka bude v danom
prípade primeranou sankciou za omeškanie žalovaných s úhradou ceny diela. Na základe uvedeného
súd priznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 100 % sumy, nezaplatením ktorej došlo zo

strany žalovaných k porušeniu zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, ktoré riešenie súd
považoval za daných okolností za spravodlivé a v prevyšujúcom rozsahu súd žalobu zamietol.

18.Keďže žalovaní sú v omeškaní so splnením svojho peňažného nároku, požadoval žalobca aj úrok
zomeškania.Súdsavšaknestotožnilsožalobcomstanovenýmokamihomvznikuomeškania13.3.2013,

ale ako to nepochybne vyplýva zo zmluvy o dielo, zmluvné strany si nedohodli čas splatnosti, t.j.
zročnosti záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu, a tak dlžníci boli povinní dlh splniť prvého dňa po tom, čo ich
veriteľ o splnenie požiadal. Okamih vzniku omeškania teda súd považoval doručenie žaloby žalovaným
6.6.2013 s tým, že žalovaní mohli ešte dňa 7.6.2013 zaplatiť dlžnú sumu s účinkami riadneho plnenia
a do omeškania sa dostali dňom nasledujúcim, t.j. 8.6.2013. Ku tomuto dňu bola základná úroková

sadzba ECB stanovená vo výške 0,5 % ročne, a tak priznal úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne
z aktuálnej výšky dlhu, t.j. 78.666,96 € od 8.6.2013 do zaplatenia a v prevyšujúcom rozsahu súd žalobu
zamietol.
Túto povinnosť uložil splniť spoločne a nerozdielne v zmysle ustanovenia § 293 a § 294 Obchodného
zákonníka.

19.O trovách konania rozhodol súd s uplatnením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Pokiaľ ide o vzťah
medzi žalobcom a žalovanými uvedenými vo výroku III. rozsudku, žalovaní boli zo zákona oslobodení
od platenia súdneho poplatku, neboli zastúpení advokátom a žiadne trovy konania im nevznikli, preto
im súd nepriznal právo na náhradu trov konania tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho.

20.Čo sa týka žalovaných uvedených vo výroku IV. rozsudku, súd im priznal právo voči žalobcovi
na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 63,58 % s tým, že žalobe vyhovel len v časti
sumy 78.666,96 € a o zaplatenie zvyšnej sumy do 432.032,25 € bola žaloba zamietnutá. Pomer
úspechu a neúspechu teda predstavuje v prospech týchto žalovaných 63,58 %. Rozdelil výrok o trovách

odvolacieho konania (ktorým bol v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušený) a priznal
žalovaným právo proti žalobkyni na náhradu v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní mali plný
úspech.21.Žalobca v zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1
písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Navrhol, aby zaviazal všetkých žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu
zmluvnú pokutu vo výške plnej ako bola žalovaná, t.j. keďže odvolanie bolo podané proti zamietavému

výroku, žiadal priznať ešte sumu 353.365,29 € s úrokom z omeškania 5,5 % ročne od 8.6.2013 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a uplatnil si voči ním náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Odvolanie bolo podané aj proti výrokom o trovách konania ako výrokom súvisiacim. Namietal
opätovné zníženie zmluvnej pokuty, ktorá už bola raz znížená o 50 %, o ďalších viac ako 8 %, čo
odporuje vôli zmluvných strán, ktorú prejavili v zmluve o dielo zákonným kritériám upravujúcim možnosť

moderácie zmluvnej pokuty a ustálenej súdnej praxe. Takéto zníženie považuje žalobca za neprimerané,
nedôvodné a svojvoľné. V bode 4.8 zmluvy o dielo zmluvné strany prejavili vôľu, aby žalovaní ako
objednávatelia zaplatili zmluvnú pokutu a prípade ich omeškania s úhradou ceny diela alebo jej časti,
pričom výška zmluvnej pokuty sa má vypočítať vynásobením sadzby 0,05 % zo základu, ktorým je
celková cena diela a počtu dní omeškania. Takéto zníženie zmluvnej pokuty súdom prvej inštancie nie
je odôvodnené ani spotrebiteľským charakterom zmluvy o dielo, ktorý žalobca nespochybňuje. Výrok

napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie znížil už raz zníženú zmluvnú pokutu na sumu
17,83 € denne s odkazom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, je v rozpore s odôvodnením
predmetného rozsudku, a teda došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie trpí vadou.
Neboli splnené zákonné podmienky na zníženie zmluvnej pokuty súdom, pretože suma 78.666,96 €
nezohľadňuje hodnotu ani význam zmluvnou pokutou zabezpečovanej povinnosti a úplne prehliada

časové hľadisko, t.j. dĺžku omeškania žalovaných s plnením ich povinností. V posudzovanej veci
bola konečná výška zmluvnej pokuty plne závislá na dobe, po ktorú žalovaný nesplnil povinnosť,
ktorú sám zmluvne prevzal. Výsledná výška zmluvnej pokuty predstavujúcej viac než trojnásobok
zabezpečenej pohľadávky, je totiž dôsledkom relatívne dlhej doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti
zabezpečenej pohľadávky do jej zaplatenia. Súdom priznaná suma teda nezohľadňuje počet dní

omeškania žalovaných, čím popiera základné funkcie zmluvnej pokuty a prekračuje mantinely, ktoré
zákon vymedzil súdu v § 545a OZ, keď nevyjadruje hodnotu ani význam zabezpečovanej povinnosti.
Tiež žalobca namietal nemožnosť ani podpornej aplikácie ustanovenia § 3a vyhlášky č. 87/1995 Z.z.
Súčasťou súdneho spisu bolo vyčíslenie škody, ktorá vznikla žalobkyni v sume 487.348,45 €. Tiež
žalobca namietal nemožnosť ani podpornej aplikácie ust. § 3a vyhlášky č. 87/1995 Z.z. Súčasťou

súdneho spisu bolo vyčíslenie škody, ktorá vznikla žalobkyni v sume 487.348,45 €. Z tejto výšky škody
vychádzal aj súd prvej inštancie v skoršom rozsudku zo dňa 4.9.2018, keď dôvodil, že súdom priznaná
výška zmluvnej pokuty je nižšia ako škoda, ktorá vznikla žalobcovi. Rozsudkom súdu prvej inštancie
neúmerným znížením zmluvnej pokuty došlo k neprimeranému hospodárskemu poškodeniu žalobcu
a k neprimeranému majetkovému zvýhodneniu žalovaných. Priznanie zmluvnej pokuty iba z dlžnej

sumy odporuje vôli zmluvných strán prejavenej v zmluve o dielo, keď vo vyššie citovanom bode 4.8
zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že základom pre výpočet výšky zmluvnej pokuty bude celková
cena diela a nie dlžná suma. Ani využitím moderačného práva súd nemôže zasiahnuť do vzorca pre
výpočet výšky zmluvnej pokuty platne a individuálne dojednanej. Okrem druhého zamietavého výroku
žalobcasanestotožňujeanisvýrokmionáhradetrovkonania,pretožesúdprvejinštancievecnesprávne

právne posúdil. Aj keby žalobca pripustil, že žaloba je dôvodná iba v časti a dôvody na moderovanie
zmluvnej pokuty sú dané, v tomto prípade boli splnené podmienky na priznanie náhrady trov konania
žalobkyni oproti žalovaným v rozsahu 100 %. Výška totiž závisela od úvahy súdu a nemožno akceptovať
túto interpretáciu. Záverom zdôraznil, že podľa dojednanej zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute mal
žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty 864.064,50 € a po zvážení všetkých okolností však uplatnil

právo iba na zaplatenie 50 %.

22.Žalovaný Správcovské bytové družstvo IV Košice podal odvolanie v zákonnej lehote proti I. výroku
rozsudku a proti súvisiacemu výroku o trovách konania v zákonnej lehote z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. d/, h/ a f/ CSP. Poukázal na to, že podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je zákaz

obsiahnuť do spotrebiteľskej zmluvy neprimerane vysokú sankciu, za ktorú možno považovať najmä
úroky z omeškania alebo zmluvnú pokutu. Takéto dojednania sú v súlade s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka považované za neplatné. Ide o absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej
pokute. Poukázal na to, že jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov sa nemohli k zmluve vopred
vyjadriť, a teda nijakým spôsobom nebol individuálne ovplyvňovaný jej obsah. Rozhodujúce pritom je, že

predmetnázmluvnápokutavspotrebiteľskejzmluvejeobjektívnespôsobilápoškodiťspotrebiteľaanieje
rozhodujúcavôľaasubjektívnypostojzmluvnýchstrán.Zmluvnédojednanieozmluvnejpokutežalovaný
považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej dojednanie je potom ako také absolútne neplatné
a moderácia tohto zmluvného dojednania nie je možná. Žalovaný sa nestotožňuje ani s úvahou súdu,že pri rozhodovaní, v akom rozsahu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu súd zníži, vychádzal z toho,
že zmluvná pokuta má predovšetkým plniť účel paušalizovanej náhrady škody a škodou bolo údajne
to, že žalobca nemohol včas žalovanými nezaplatenú cenu diela vo výške 78.666,96 € ďalej použiť

a investovať. Primeranosť zmluvnej pokuty je potrebné posudzovať najmä s ohľadom na konkrétne
prípady porušenia povinnosti, na ktoré sú zmluvné pokuty naviazané, ako aj na ďalšie konkrétne
okolnosti prípadu. Žalovaní v konaní pod sp.zn. 34Cb/87/2011 uhradili žalobcovi celú istinu v plnej výške
a zároveň bol uhradený aj úrok z omeškania, čo je dostatočná satisfakcia za omeškanie úhradou istiny.
Na základe uvedeného navrhol tento žalovaný napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť alebo

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22.Žalovaní zastúpení advokátom Mgr. Marcelom Fandákom podali v zákonnej lehote odvolanie proti
vyhovujúcemu výroku rozsudku a súvisiacim výrokom o trovách konania z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. f/, h/ a d/ CSP. Okresný súd, hoci pristúpil k moderácii zmluvnej pokuty podľa § 545a
Občianskeho zákonníka, túto s prihliadnutím na okolnosti prípadu neuplatnil podľa týchto žalovaných

v dostatočnom rozsahu. Dňa 28.11.2022 bol uhradený celý zostatok ceny diela, a preto žalovaní majú za
to, že táto skutočnosť mala byť tiež nevyhnutne zohľadnená pri moderácii výšky zmluvnej pokuty. Bolo
treba prihliadnuť aj na to, že žalovaní sú v predmetnom zmluvnom vzťahu v postavení spotrebiteľov,
riadne si plnili podstatnú platobnú povinnosť voči žalobcovi a časť nezaplatenej sumy nezavinili
a samotný správca nekonal s odbornou starostlivosťou, je možné, že aj pri ich neakceptácii inej, ďalej

uvedenej argumentácie uzavrieť, že moderačné právo súdu nebolo využité asi v dostatočnom rozsahu.
Významná je tu aj tá skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania, že rozhodnutím vlastníkov
bytov na schôdzi konanej 21.12.2011 bolo prijaté uznesenie, ktorým bolo uložené správcovi uhradenie
sporných faktúr za balkóny a strechu do výšky schváleného rozpočtu v termíne ihneď, z ktorého
dôkazu ako jedného z rozhodujúcich vychádzal aj okresný súd a krajský súd v konaní súvisiacom

34Cb/87/2011. Pokiaľ teda správca takéto rozhodnutie žalovaných nerešpektoval, pričom v zmysle
prijatého uznesenia bol povinný takto konať, nemožno hovoriť o tom, že by nesplnenie predmetnej
povinnosti žalovaní ako vlastníci bytov zavinili. Súd teda mal skúmať aj zavinenie zo strany žalovaných
- vlastníkov bytu a toto všetko zohľadniť. Ďalej namietali prekročenie oprávnenia správcu pri dojednaní
dohody o zmluvnej pokute, pričom argumentovali obdobne, ako v celom konaní. V ďalšom poukázali

na to, že zmluvná pokuta ako neprijateľná zmluvná podmienka a dvojitá sankcia za porušenie rovnakej
povinnosti spočíva v tom, že podľa nich nebola zmluvná pokuta dojednaná individuálne, pretože sankčný
mechanizmus nebol v zmluve zmluvných strán vzájomne vyvážený. V rozpore s rokovaniami žalobca
nepoctivým konaním, bez toho, aby predmetnú zmenu akokoľvek označil a druhú zmluvnú stranu
upozornil, zmenil čl. 4 bod 4.8 zmluvy tak, že spôsob výpočtu zmluvnej pokuty počítaný z nezaplatenej

príslušnej časti ceny za dielo zmenil na spôsob jej výpočtu z celkovej ceny diela pri omeškaní so
zaplatením akejkoľvek ceny diela. Toto konanie je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadami
poctivéhoobchodnéhostyku.Napokonokresnýsúdnezobralnazreteľanito,ženeprimeranosťzmluvnej
pokuty je daná aj tým, že žalovaní boli zaťažení dvomi svojou povahou rovnakými sankciami, a to
zmluvná pokuta a úroky z omeškania pre porušenie jednej a tej istej povinnosti, t.j. včas plniť finančný

záväzok. Nemožno sa ani stotožniť so záverom okresného súdu o tom, že za žalovaných konal pri
dojednávaní a uzatváraní zmluvy správca, teda osoba, ktorá mala už od roku 2002 vystupovať ako
profesionálny a odborný subjekt, u ktorého bol predpoklad, že k uzatváraniu zmlúv pristupuje s odbornou
starostlivosťou. Pritom je jasné, že správca v čase uzavretia zmluvy nemal v predmete podnikania
správu a údržbu bytového fondu, keďže táto činnosť bola u správcov zapísaná do obchodného registra

až od 6.9.2012, teda s časovým odstupom po skutočnostiach rozhodujúcich posúdenie prejednávanej
veci. Napokon namietali aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, namietali spôsob
vykonávania dôkazov a v konečnom dôsledku navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovaným právo na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

23.Následne boli podané zo strany žalobcu i žalovaných vyjadrenia, ktoré však len opakovali argumenty
prednesené v odvolaniach ako aj v celom konaní.

24.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaných odvolaní podľa ust.
§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že
odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanianie sú dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. januára 2025,
pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

25. Odvolatelia použili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie
procesnépráva,ktorémuzákonpriznáva.Vovšeobecnostiideotakýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.d/CSPdopadánaakékoľvekpochybeniavprocesnompostupe
súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu a pod.).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,

než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.
26.Vprejednávanejveciodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutiusúduprvejinštancievovecisamej
nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo a tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový

stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo, že by použité zákonné
ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy
hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých
založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd nezistil
taký postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces, napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie je riadne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220
ods. 2 CSP.
27.Odvolacie námietky odvolateľov boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý
sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní
neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
28.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
30.K viacerým námietkam žalobcu i žalovaných odvolací súd už vyjadril svoj právny názor v odvolacom
konaní vedenom po vydaní v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie v tejto veci a na tomto
právnom názore aj zotrváva. V uznesení zo dňa 13.2.2020 č.k. 2Co/350/2018-1120 sa odvolací súd

stotožnil s posúdením právneho vzťahu medzi sporovými stranami ako vzťahu spotrebiteľského, ale aj
so záverom, že zmluvná pokuta bola individuálne a platne dojednaná. Vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu dospel k záveru, že táto individuálne platne dojednaná zmluvná pokuta je však neprimerane
vysoká a je potrebné ju moderovať. Taktiež zastal názor, že moderačné právo súdu malo byť aplikované
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože je pre spotrebiteľov – žalovaných výhodnejšie.

Stotožnil sa aj s názorom súdu prvej inštancie, že v zmysle § 8b zákona č. 182/1993 Z.z., nie je prítomná
absencia oprávnenia uzatvoriť zmluvu o dielo správcom.31.Nemožno teda súhlasiť s námietkami žalovaných o neplatnom dojednaní o zmluvnej pokute, pretože
bola individuálne dojednaná a správca mal oprávnenie na jej dojednanie vo svetle dôkazov o prejednaní
vlastníkmi bytov. Skutočnosť, že niektorí žalovaní mali záujem zaplatiť túto celú cenu diela nenahrádza

vôľu celku a nemá vplyv na nárok žalobcu v súvislosti s jeho nezaplatením. V konečnom dôsledku sa
ukázal nárok žalobcu na zaplatenie aj neuhradených faktúr za dielo ako dôvodný, o čom svedčí výsledok
konania Okresného súdu Košice II sp. zn. 34Cb/87/2011, keď boli žalovaní zaviazaní aj túto cenu diela
(ktorú namietali) uhradiť.

32.Keďže zmluvná pokuta bola platne dojednaná, správne (i na základe usmernenia odvolacieho súdu
v zrušujúcom uznesení v poradí prvého rozsudku vo veci) súd prvej inštancie pristúpil k jej zníženiu.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s logickým postupom súdu prvej inštancie pri jej znižovaní, keď ju
napokon ustálil na sumu 78.666,96 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 8.6.2013 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a považuje ju vzhľadom na všetky okolnosti prípadu
za primeranú tak vo vzťahu k argumentom žalobcu ako aj žalovaných. Odráža totiž všetky zistené

okolnosti nezaplatenia zvyšných faktúr za cenu diela, o ktorom nároku napokon rozhodol až súd, aj
keď v neprospech žalovaných, ktorí však následne dlh uhradili. Na druhej strane žalobca skutočne
riadne nepreukázal, že by mu nezaplatením sumy 78.666,96 € vznikla škoda v sume 487.348,45 €,
toto vyčíslenie je skôr hypotetické. Tiež argumentácia žalobcu, že by mal nárok na zmluvnú pokutu
864.064,50 € a z dobrej vôle po zvážení všetkých okolností však uplatnil právo iba na zaplatenie 50 %

neobstojí. Už len dojednanie takej pokuty, ktorá pri dlhu 78.666,96 € dosiahne sumu 864.064,50 € je
neakceptovateľné a žiada zníženie, ktoré súd prvej inštancie vykonal úplne správne.

33.Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
súvisiaceho III. výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

34.Výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania však zmenil tak, že vo vzťahu
žalobcu a tam uvedenými žalovanými priznal žalovaným proti žalobcovi náhradu trov celého konania
v rozsahu 63,58%. Ide len o úpravu výroku v súvislosti s nesprávnym rozdelením trov prvoinštančného
aodvolaciehokonania(vporadíprvého),keďžesúdnekonaniejejedencelokaotrováchceléhokonania
sa rozhoduje podľa jeho výsledku. Výsledok konania je v prospech žalovaných podľa ich úspechu (§255

CSP) a tým, ktorým trovy konania vznikli, patrí v tomto rozsahu náhrada.
35.O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a vo výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie
uvedenými žalovanými bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CPS, pričom na
dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd vzhliada v súlade so súdom prvej inštancie.
36.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).