Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124207575
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5124207575.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej
veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka: HASTRA, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 606 296, o návrhu reštrukturalizačného správcu Origon Recovery
Solutions, k.s., so sídlom kancelárie: Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 55 103 821, na vyhlásenie

konkurzu na majetok dlžníka, o odvolaní dlžníka proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 9
R/1/2024-1128 zo dňa 07. novembra 2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolanie dlžníka odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina napadnutým rozhodnutím prvou výrokovou vetou zastavil reštrukturalizačné
konanie voči dlžníkovi: HASTRA, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré

Mesto, IČO: 31 606 296. Druhou výrokovou vetou začal konkurzné konanie voči dlžníkovi: HASTRA,
s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 606 296. Treťou
výrokovou vetou vyhlásil konkurz na majetok dlžníka HASTRA, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 606 296. Štvrtou výrokovou vetou ustanovil správcu
konkurznej podstaty Origon Recovery Solutions, k.s., so sídlom kancelárie: Murgašova 3, 040 01 Košice,
IČO: 55 103 821. Piatou výrokovou vetou vyzval veriteľov dlžníka, aby v základnej prihlasovacej lehote

do 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky prihláškou postupom podľa § 29 ods. 1, 2,
4 až 6, 8 až 10 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“) u správcu elektronicky do jeho elektronickej
schránky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára; elektronické podanie a jeho prílohy
musia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie elektronického
podania. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu, prihláška sa podáva u správcu

elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára podľa osobitného predpisu. Ak prihlášku podáva
zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa
prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej
konverzii8ae) sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo
podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada. Ak veriteľ doručí
prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie

práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Prihláška musí byť podaná elektronicky prostredníctvom na
to určeného elektronického formulára a musí obsahovať základné náležitosti v zmysle § 29 ods. 1 ZKR,
inak sa na ňu v konkurze neprihliadne. Šiestou výrokovou vetou začal hlavné insolvenčné konanie v
zmysle článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní. Siedmou výrokovou vetou rozhodol, že správca je povinný bez zbytočného
odkladu informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka známych zahraničných veriteľov dlžníka,

ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte ako v Slovenskej
republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov, spôsobom vzmyslečl.54NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(EÚ)2015/848z20.mája2015oinsolvenčnom
konaní. Ôsmou výrokovou vetou poučil účastníkov konkurzného konania poučuje, že z dôvodov podľa
§ 49 Civilného sporového poriadku majú právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec

prejednať a rozhodnúť, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám
zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, a to najneskôr do
uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na námietky doručené neskôr, na opakované námietky
z toho istého dôvodu, ak o nich už nadriadený súd rozhodol a na námietky týkajúce sa len okolností
spočívajúcich v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci súd neprihliada. V námietke zaujatosti

musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje, podpis
a spisová značka konania. Ďalej proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa
účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel, dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia,
ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa
uvedené náležitosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (§ 52 ods.
2 Civilného sporového poriadku).

2. V odôvodnení uviedol, že Okresný súd Žilina uznesením č.k.: XX/X/XXXX-XX zo dňa 26.02.2024,
rozhodol na návrh navrhovateľa - veriteľa A. B., so sídlom C. XX, XXX XX D., E.: XX XXX XXX o začatí
konkurzného konania na majetok dlžníka HASTRA s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 606 296 (predtým adresa dlžníka Dolné Rudiny 2/3528, 01001 Žilina)

(ďalej len ako „Dlžník“). Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 44/2024 dňa 1.3.2024.

3. Okresný súd Žilina uznesením č.k.: 9R/1/2024-234 zo dňa 16.07.2024 začal reštrukturalizačné
konanie na návrh Dlžníka.

4. Okresný súd Žilina uznesením č.k.: 9R/1/2024-240 zo dňa 19.08.2024 povolil reštrukturalizáciu
Dlžníka a do funkcie správcu ustanovil spoločnosť Origon Recovery Solutions, k.s. Uznesenie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 164/2024 dňa 23.08.2024.

5. Okresný súd Žilina uznesením č.k.: XX/X/XXXX-XXX zo dňa 26.08.2024 zastavil konkurzné konanie

voči Dlžníkovi.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že s ohľadom na skutočnosti uvedené v odseku 7 - 24 napadnutého
rozhodnutia správca skonštatoval, že dlžník závažne, respektíve opakovane porušuje svoje povinnosti
ustanovené zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, preto žiada súd, aby v súlade s ustanovením § 129

ods. 3 ZKR najneskôr do 15 viac dní od doručenia žiadosti jedným uznesením zastavil reštrukturalizačné
konanie, začal konkurzné konanie a vyhlásil na majetok dlžníka konkurz.

7. Dlžník sa prostredníctvom právneho zástupcu písomne vyjadril k žiadosti správcu. Uviedol, že nemá
žiadne prednostné splatné pohľadávky, aktívne rokuje s investorom o podmienkach jeho vstupu do

podniku dlžníka, má dlhodobý kontrakt, ktorý generuje už v súčasnosti prostriedky na plnenie niektorých
jeho povinností, získava príjem z prenájmu nepoužívaného majetku, obchodná a finančná situácia
dlžníka sa zlepšila a je možné predpokladať úspešné skončenie štrukturalizácie, pričom správca ničím
nepreukázal, že by existovali dôvodné predpoklady pre neúspešné skončenie reštrukturalizácie.

8. K vyjadreniu dlžníka sa vyjadril správca, ktorý zotrval na svojej argumentácii a dôvodoch týkajúcich
sa poskytnutej/neposkytnutej súčinnosti zo strany dlžníka, účtovnej závierke, prevodu hotela a ďalších
skutočností, ktoré uviedol vo svojej žiadosti o vyhlásenie konkurzu.

9. Dlžník opätovne uviedol, že v reštrukturalizácii existujú tri obdobia a tomu zodpovedá aj deľba

kompetentných správcov a súdu s tým, že jediným orgánom, ktorý je oprávnený skúmať úkony
dlžníka je konajúci súd, pretože jeho kompetencia trvá kontinuálne od podania návrhu na povolenie
reštrukturalizácie, počas samotnej reštrukturalizácie a aj po zavedení dozornej správy. Podľa jeho
názoru odlišné právne posúdenie správcu a dlžníka, týkajúce sa oprávnení správcu realizovať prieskum
úkonov dlžníka vykonaných pred dňom povolenia reštrukturalizácie nemôže byť dôvodom pre konverziu

reštrukturalizácie dlžníka do konkurzu.10. Súd prvej inštancie na konanie aplikoval ustanovenia § 129 ods. 1, 2, 3, § 131 ods. 3, § 22 ods. 1
ZKR, článok 3 ods. 1, 2, článok 4 ods. 1, článok 53, 54 ods. 1, 2 nariadenia Európskeho parlamentu
a rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Nariadenie“)

11. Na základe uvedeného sa konajúci súd sa po doručení žiadosti správcu zo dňa 10.10.2024 primárne
zaoberal žiadosťou správcu podľa § 129 ZKR. Súd sa zaoberal skutočnosťami uvedenými správcom,
ako aj argumentáciou dlžníka uvedenou vo vyjadrení k žiadosti správcu. Správca v žiadosti uviedol, že
za účelom výkonu dohľadu nad vývojom finančnej situácie Dlžníka od Dlžníka opakovane niekoľkokrát

požadoval poskytnutie súčinnosti, ktorá spočívala v predložení ním špecifikovaných účtovných dokladov
Dlžníka, z ktorých by bolo možné riadne a objektívne vykonať dohľad ohľadom finančnej a obchodnej
situácie Dlžníka a tým si splniť povinnosť uloženú mu podľa § 129 ods. 1 ZKR. Správca podrobne
uviedol, kedy, v ktoré dni požiadal Dlžníka o poskytnutie súčinnosti, avšak požadovaná súčinnosť
mu nebola poskytnutá v takom rozsahu, v akom ju správca žiadal a to ani na opakované výzvy.
Požadovaná súčinnosť spočívajúca v predložení zoznamu záväzkov Dlžníka bola poskytnutá správcovi

dňa25.9.2024,tátobolaneúplnáanaopakovanúvýzvusprávcubolaDlžníkomdoplnenádňa26.9.2024,
avšak opätovne bola neúplná. V zozname záväzkov viaceré relevantné záväzky neobsahujú informáciu
o právnom dôvode vzniku jednotlivých pohľadávok, príp. príslušné číslo faktúry. Správca v rámci
lehoty na popieranie pohľadávok má problém s odbornou starostlivosťou preskúmať také pohľadávky
prihlásených veriteľov. Správca na základe doposiaľ vykonaných úkonov a zistení dospel k záveru,

že prevod Hotela spôsobom, akým bol vykonaný, predstavuje právny úkon, ktorým Dlžník podstatným
spôsobom znížil hodnotu svojho majetku, čo má vplyv na úspešné skončenie reštrukturalizácie. Prevod
Hotela bol Dlžníkom vykonaný počas úpadku Dlžníka, počas prerušeného konkurzného konania a počas
prebiehajúceho exekučného konania.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa súd pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu na majetok
Dlžníka oboznámil so žiadosťou správcu, v ktorej správca podrobne uviedol dôvody, ktoré ho viedli k
podaniu žiadosti na konverziu reštrukturalizácie na konkurz, ako aj so všetkými skutočnosťami, ktoré v
priebehu reštrukturalizačného konania vyšli najavo a dospel k záveru, že sú splnené dôvody na to, aby
v zmysle § 129 ods. 3 ZKR zastavil reštrukturalizačné konanie, začal konkurzné konanie a vyhlásil na

majetok Dlžníka konkurz tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

13. Proti rozhodnutiu podal odvolanie dlžník podľa § 355 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 116
ods. 5 ZKR a čl. 4 ods. 2 CSP z dôvodov, že je toho názoru, že uznesenie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, súd nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a konanie má inú vadu podľa ustanovenia § 365 ods. 1
písm. d/ CSP, ktoré viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, ktoré spočíva v nesprávnom obmedzení
rozhodovacích možností súdu, ktoré viedlo k priznaniu ochrany šikanóznemu výkonu právomoci správcu
a zjavnému zneužitiu práva.

14. Uviedol, že uznesením súd žiadosti správcu vyhovel, pričom svoje rozhodnutie oprel o nasledovné
závery:
a/ prevod špecifikovaného majetku dlžníka (hotel) predstavuje úkon, ktorým dlžník podstatným
spôsobom znížil hodnotu svojho majetku, čo má vplyv na úspešné skončenie reštrukturalizácie (ods.
34 uznesenia);

b/ porušenie povinnosti poskytovať súčinnosť podľa ustanovenia § 74 ZKR (ods. 36 uznesenia) s
dovetkom, že má byť v záujme dlžníka poskytovať požadovanú súčinnosť (ods. 37 uznesenia);
c/ nemožnosť zamietnutia žiadosti správcu o vyhlásenie konkurzu zo strany súdu, nakoľko zamietnutie
nepredpokladá zákon a jediným následkom doručenia návrhu je rozhodnutie o vyhlásení konkurzu (ods.
37 uznesenia).

15. Dlžník ako inú vadu konania a prípustnosť odvolania vzhliadol skutočnosti, že súd sám obmedzil
svoje právomoci v rámci rozhodovacieho procesu o žiadosti správcu v reštrukturalizácii na vyhlásenie
konkurzu podľa ustanovenia § 129 ods. 3 ZKR a v tejto súvislosti poukázal na ods. 37 uznesenia.
V podstate teda súd vylúčil svoju rozhodovaciu právomoc a túto obmedzil iba na povinnosť vydania

príslušného rozhodnutia zodpovedajúceho žiadosti správcu o vyhlásenie konkurzu.

16. Uviedol, že deklarovaná nemožnosť zamietnutia žiadosti správcu však nekorešponduje s doktrínou,
podľa ktorej „Zákon zásadne nedáva súdu možnosť úvahy, a tento je povinný vyhlásiť konkurz. Nadruhej strane treba uviesť, že súd musí skúmať, či sa zmenila finančná alebo obchodná situácia
dlžníka oproti stavu, ktorý bol pri povolení reštrukturalizácie, do takej miery, že nie sú predpoklady na
úspech reštrukturalizácie. Súd musí umožniť dlžníkovi, aby sa vyjadril k návrhu správcu a po vykonaní

dokazovania rozhodnúť. Ak súd zistí, že nie sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, zamietne
návrh správcu. Zákon upravuje len situáciu, keď súd vyhovie návrhu a vyhlási konkurz. Proti tomuto
rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. KR neupravuje rozhodnutie, ktorým súd návrh zamietne, a preto
nemôže riešiť ani prípustnosť odvolania proti tomuto rozhodnutiu (§ 198 ods. 1). Z týchto dôvodov ide
o rozhodnutie vydané podľa CSP, a preto je proti nemu prípustné odvolanie (§ 196) " (Ďurica, M. Zákon

o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie Praha : C. H. Beck 2021, komentár k ust. § 129
ZKR strana 1019).

17. Dlžník ďalej uviedol, že vychádzajúc z doktríny možno prisvedčiť, že obsah ustanovenia § 129 ods.
3 ZKR neupravuje akékoľvek iné rozhodovanie o žiadosti správcu než uznesením o vyhlásení konkurzu.
Nemožno však ani zároveň odňať právo na súdnu ochranu podľa ustanovenia § 46 ods. 1 ústavného

zákona odmietnutím akejkoľvek alternatívy rozhodnutia. Aj keď z obsahu uznesenia sa javí, že súd
materiálneposudzovalobsahžiadostíastvrdeniamisprávcusastotožnil,vskutočnostireálneposúdenie
veci súdom absentuje, nakoľko súd sám vylúčil možnosť, že by mu svedčilo právo sa s návrhom správcu
nestotožniť a tento zamietnuť. Aj keď v ustanovení § 129 ods. 3 ZKR absentuje výslovná úprava o
možnosti konajúceho súdu zamietnuť žiadosť správcu o vyhlásenie konkurzu, dlžník je názoru, že súd

mal a mohol tento nedostatok sanovať postupom podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 CSP v spojení s čl.
4 ods. 1 a 2 CSP v kontexte ust. § 196 ZKR výkladom ust. § 129 ods. 3 ZKR ústavne udržateľným
spôsobom, ktorý umožní súdu žiadosť správcu o vyhlásenie konkurzu riadne posúdiť a žiadosti vyhovieť
alebo túto zamietnuť. S ohľadom na mieru zásahu rozhodnutia súdu v uznesení má dlžník za to, že toto
odvolanie by malo byť proti uzneseniu prípustné s poukazom na ustanovenie čl. 3 ods. 2 v spojení s čl.

4 ods. 1 a 2 CSP za primeraného použitia ust. § 116 ods. 5 ZKR v kontexte ust. § 196 ZKR.

18. Dlžník ďalej v odvolaní poukazuje aj na nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie. Navrhol,
aby odvolací súd preskúmal odvolanie s ohľadom na mieru zásahu uznesenia súdu do práv a právom
chránených záujmov dlžníka a napadnuté uznesenie Okresného súdu Žilina v celom rozsahu zrušil.

19. K odvolaniu dlžníka sa vyjadril písomným podaním zo dňa 14.12.2024 správca, ktorý uviedol, že
má za to, že voči uzneseniu nie je prípustné odvolanie s poukazom na ust. § 198 ods. 1 ZKR. Podľa
právneho názoru správcu ZKR neustanovuje prípustnosť odvolania voči uzneseniu, ktorým bolo v
súlade s ust. § 131 ods. 2 ZKR zastavené reštrukturalizačné konanie, začaté konkurzné konanie,

vyhlásený konkurz.

20. Ďalej sa správca vyjadril aj k inej vade konania a nesprávnemu právnemu posúdeniu súdom prvej
inštancie a navrhol, aby odvolací súd odvolanie úpadcu ako nedôvodné odmietol.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací postupom podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odvolanie
dlžníka odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

22. Podľa § 129 ods. 1 zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) správca počas reštrukturalizácie vykonáva nad

podnikaním dlžníka dohľad. Pri výkone dohľadu patria správcovi rovnaké oprávnenia ako správcovi
počas konkurzu pri zisťovaní majetku podliehajúceho konkurzu; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú
primerane. Dohľad nad dlžníkom je správca povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou tak, aby
dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo nezmaril úspešné skončenie reštrukturalizácie. Ak dlžník
závažne alebo opakovane poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom, správca bezodkladne požiada

súd o vyhlásenie konkurzu.

23. Podľa § 129 ods. 2 ZKR správca je povinný počas reštrukturalizácie s odbornou starostlivosťou
sledovať vývoj finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka. Ak sa finančná situácia alebo
obchodná situácia dlžníka zmení tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie

reštrukturalizácie, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.24. Podľa § 129 ods. 3 ZKR ak správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu podľa odseku 1 alebo 2,
súd najneskôr do 15 dní od doručenia žiadosti jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie,
začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ustanovenie § 131 ods. 3 platí rovnako.

25. Podľa § 131 ods. 3 ZKR v uznesení podľa odseku 2 súd ustanoví do funkcie správcu toho istého
správcu, ktorý vykonával funkciu v reštrukturalizácii. Zverejnením uznesenia v insolvenčnom registri
zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu
nezaniká.

26. Podľa § 22 ods. 1 ZKR v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby
v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného
správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.

27. Podľa § 196 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné

konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

28. Podľa § 198 ods. 1 ZKR súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu

vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie
prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon; ustanovenie § 197a pre podanie odvolania platí rovnako.
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto
zákona nie je prípustné.

29. Podľa § 116 ods. 5 ZKR proti uzneseniu o zastavení reštrukturalizačného konania je oprávnený
podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého
stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa
zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd
rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

30. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

31. Podľa čl. 3 ods. 2 CSP výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách

jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.

32. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

33. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie

procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

34. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v poučení napadnutého rozhodnutia správne poučil
účastníkov,žejeprotiuzneseniuprípustnéodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniazverejnením

v Obchodnom vestníku písomne na Okresnom súde Žilina len z dôvodu nedostatku medzinárodnej
právomoci s tým, že odvolanie podľa predchádzajúcej vety je oprávnený podať dlžník alebo veriteľ (čl. 5
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 zo dňa 20. mája 2015 spojení s § 198 ods.
1 ZKR). Za deň doručenia sa považuje nasledujúci deň po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku.

35. Odvolací súd konštatuje, že dlžník v odvolaní netvrdil dôvody nedostatku medzinárodnej právomoci,
v ktorom prípade by bol oprávnený podať odvolanie v súlade s čl. 5 Nariadenia. Podľa vyššie
citovaného ustanovenia § 198 ods. 1 ZKR je proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v
reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tentozákon. Podľa komentára k citovanému ustanoveniu v praxi účastníci konania často podávajú odvolanie
aj proti rozhodnutiam, proti ktorým KR nepripúšťa odvolanie a namietajú protiústavnosť dotknutého
ustanovenia, ktoré (podľa ich názoru) ich zbavuje práva na súdnu ochranu a žiadajú, aby odvolací súd

postúpil návrh na Ústavný súd na zaujatie stanoviska. Otázku neprípustnosti odvolania riešil vo svojej
judikatúre aj Ústavný súd, i keď nie v súvislosti s konkurzným konaním, a vyslovil právny názor, podľa
ktorého nemožno pri takej právnej úprave uvažovať o porušení základného práva na súdnu ochranu.

36. Dlžník v odvolaní pri svojom tvrdení, že odvolanie proti uzneseniu je dôvodné poukazoval na ust.

§ 116 ods. 5 ZKR, v kontexte s ust. § 196 ZKR ako aj s poukazom na čl. 3 ods. 2 v spojení čl. 4
ods. 1 a 2 CSP.

37. Pokiaľ možnosť podania odvolania dlžník odvodzoval od ustanovenia § 116 ods. 5 ZKR,
ktoré ustanovenie pripúšťa odvolanie, odvolací súd konštatuje, že sa jedná o uznesenie o
zastavení reštrukturalizačného konania, proti ktorému je oprávnený podať odvolanie každý účastník

reštrukturalizačného konania. Podľa odvolacieho súdu však toto ustanovenie zákona o konkurze
a reštrukturalizácii nie je možné aplikovať na daný prípad, keďže ust. § 116 ZKR hovorí o
zastavení reštrukturalizačného konania v prípade, ak nie sú splnené všetky podmienky na povolenie
reštrukturalizácie. Potom súd reštrukturalizačné konanie zastaví.

38.Vdanomprípadevšak súdprvejinštancienapadnutýmuznesením nielenzastavilreštrukturalizačné
konanie voči dlžníkovi, ale aj začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Hastra s.r.o.
so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:31 606 296, a to podľa
ust. § 129 ods. 3 ZKR, podľa ktorého ak správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu podľa odseku 1
alebo 2, súd najneskôr do 15 dní od doručenia žiadosti jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné

konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Teda súd prvej inštancie v
danom prípade nezastavoval reštrukturalizačné konanie podľa ust. § 116 ods. 5 ZKR, ale podľa ust. §
129ods.3 ZKR,keďnielenzastavilreštrukturalizačné konanie,aleajzačalkonkurznékonanieavyhlásil
na majetok dlžníka konkurz, z čoho vyplýva, že na možnosť podania odvolania nemožno aplikovať ust.
§ 116 ods. 5 ZKR tak, ako v odvolaní uvádza dlžník.

39. Zákon o konkurze a reštaurácií výslovne k ust. § 129 ods. 3 konštatuje, že uznesenie sa
doručuje zverejnením v Obchodnom vestníku, dlžníkovi a ustanovenému správcovi. Proti uzneseniu
nie je odvolanie prípustné. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd opakovane poukazuje na
ustanovenie § 198 ods. 1 ZKR, podľa ktorého je odvolanie prípustné len ak to ustanovuje tento zákon.

Pokiaľ v ustanovení § 116 ods. 5 ZKR zákon pripúšťa proti uzneseniu o zastavení reštrukturalizačného
konania odvolanie, naopak ustanovenie § 129 ods. 3 ZKR, podľa ktorého postupoval tomto prípade
aj súd prvej inštancie odvolanie zákon nepripúšťa.

40. Síce to zákon o konkurze a reštrukturalizácii výslovne neuvádza, odvolací súd nevylučuje, že

v ojedinelých prípadoch s prihliadnutím na špecifické okolnosti prípadu by prichádzalo do úvahy
aj zamietnutie návrhu správcu na vyhlásenie konkurzu. V súdenom prípade s poukazom na výrok
rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie nezamietol návrh správcu, nie je proti takémuto rozhodnutiu
odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 ZKR).

41.Pokiaľdlžníkvodvolanípoukazujenato,žeodvolaniebymalobyťprotitomutorozhodnutiuprípustné
ajspoukazomnačl.3ods.2aCSPvspojenísačl.4ods.1a2CSP,odvolacísúdkonštatuje,ževdanom
prípade sa daná právna vec dala prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia zákona o
konkurze a reštrukturalizácii, preto sa nemožno stotožniť s názorom odlžníka, že odvolanie je prípustné
aj s poukazom na vyššie citované články 3 a 4 Civilného sporového poriadku, keďže čl. 4 poukazuje na

to, že ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona
(CSP), právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec
čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná
a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom a to s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon. V danom prípade ako

už bolo uvedené, sa na túto právnu vec aplikujú ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
teda nemožno vec prejednať a rozhodnúť podľa normy, ktorú by si súd sám zvolil s tým, že v danom
prípade ani podľa čl. 3 ods. 2 neprotirečí výklad tohto zákona tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné anepochybné, keďže zákon o konkurze a reštrukturalizácii jasne a nepochybne vo svojich ustanoveniach
stanovuje, že odvolanie proti uzneseniu je prípustné len ak to stanovuje tento zákon.

42. Pokiaľ v konkrétnom súdenom prípade zákon odvolanie proti takémuto uzneseniu nepripúšťa,
odvolací súd odvolanie dlžníka podľa ustanovenia § 386 písm. c/ CSP odmietol.

43. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).