Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Svk/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200054
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200054.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity

Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu Mgr. Petra Macha,
PhD., vo veci žalobcu: Q.. V. Q., nar. XX.XX.XXXX., bytom Y. XX, XXX XX . Z., právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou Matoška, s. r. o., so sídlom Rajecká 40, 821 07 Bratislava, IČO: 46 372 857,
proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova
14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464 (predtým Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej
republiky, sekcia stavebnej správy a verejných prác, so sídlom Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava
15), za účasti ďalšieho účastníka konania: Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, 826

19 Bratislava, IČO: 00 003 328, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12066/2022/
SSSVP/13669 zo 4. februára 2022, o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/15/2022-102 z 18. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Žalobcovi priznáva voči ďalšiemu účastníkovi konania právo na úplnú náhradu trov kasačného
konania.
III. Ďalšiemu účastníkovi a žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Obec Kanianka ako príslušný stavebný úrad vydala podľa § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „stavebný zákon“) územné rozhodnutie o umiestnení stavby pod č. SOcÚ 75/2006/SP z 30. júna
2006, právoplatným 15. augusta 2006 (ďalej aj len „územné rozhodnutie obce Kanianka“) v projektovej
dokumentácii označenej pod názvom ,,Prístupová komunikácia - Západ I. - Železnica - Napojenie na
cestu I/50“.
2. Dňa 16.01.2009 bola podaná žiadosť o stavebné povolenie na časť objektov (SO 102, SO 103, SO

104) stavby Prístupová komunikácia - Západ I. Železnica - Napojenie na cestu I/50 v navrhovanej trase
- Obchvat mesta Prievidza MZ - v trase budúcej I/64. Dňa 21.02.2013 bolo stavebné povolenie na tieto
objekty vydané.
3. Dňa 15.04.2021 bol podaný návrh na vyvlastnenie. Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej
politiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) vydal rozhodnutie č. OU-TN-OVBP2-2021/014232-014
z 12. novembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015
Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“) v
spojení s § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „cestný zákon“) na účel uskutočnenia líniovej stavby „Obchvat mesta Prievidza,
I. etapa, 2. stavba - cesta v trase budúcej I/64“ vo verejnom záujme, v súlade s cieľmi a zámermiúzemného plánovania, na podklade návrhu v nevyhnutnom rozsahu vyvlastnil vlastnícke práva žalobcu
k nasledovným pozemkom špecifikovaným vo výroku tohto rozhodnutia v k. ú. V.:
- LV č. XXXXX: pozemky C-KN parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/

XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XXX . a
- LV č. XXXX: pozemky C-KN parc. č. XXXX/XXX., parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XX., parc. č.
XXXX/XX, parc. č. XXXX/XXX
v prospech Slovenskej republiky, v mene ktorej konal ďalší účastník konania - Slovenská správa ciest
ako správca zastúpený organizačnou zložkou Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa

ciest, so sídlom M. Rázusa 104/A, 010 01 Žilina (ďalej aj ako „vyvlastniteľ“) za náhradu pre žalobcu v
celkovej výške 77.086,25 Eur.
4. Prvostupňový správny orgán určil náhradu podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní na podklade
znaleckého posudku č. 88/2021 zo 4. mája 2021, ktorý vypracoval Ing. Ferkl a ktorým bola stanovená
všeobecná hodnota dotknutých pozemkov vo výške 37,15 €/m2. Vyvlastniteľ pred podaním návrhu na
vyvlastnenie zaslal vyvlastňovanému písomný návrh na uzavretie dohody, v prílohe ktorého bol návrh

kúpnej zmluvy. Vyvlastňovaný (žalobca) na návrh v stanovenej lehote neodpovedal, čím sa v súlade s
§ 17 ods. 1 cestného zákona predpokladá, že dohodu odmietol.
5. O námietkach žalobcu, ktoré uviedol počas vyvlastňovacieho konania (námietky č. 1 až 8),
prvostupňový správy orgán rozhodol tak, že tieto námietky zamietol. Prvostupňový správny orgán
uviedol,ževyvlastneniejevsúladescieľmiazámermiúzemnéhoplánovaniaatentosúladjepreukázaný

územným rozhodnutím obce Kanianka. Toto územné rozhodnutie nestratilo platnosť, nakoľko v určenej
lehote 3 rokov vyvlastniteľ podal žiadosť o stavebné povolenie na časť objektov (SO 102, SO 103,
SO 104) stavby Prístupová komunikácia - Západ I. Železnica - Napojenie na cestu I/50 v navrhovanej
trase - Obchvat mesta Prievidza MZ - v trase budúcej I/64. Prvostupňový správny orgán tiež uviedol, že
dňa 06.11.2020 mu bol doručený list pod č. SSC/4466/2020/6451/35230 zo dňa 02.11.2020 označený

ako ,,informácia ohľadom umiestnenia stavby“, v ktorom Slovenská správa ciest ako investor stavby
okrem iného uviedla, že na základe vzájomných rokovaní došlo od 11/2006 k zmene investora z mesta
Prievidza na Slovenská správa ciest a tiež k zmene názvu stavby z ,,Prístupová komunikácia - Západ I.
- Železnica - Napojenie na cestu I/50“ na ,,Obchvat mesta Prievidza I. etapa, 2. stavba - cesta v trase
budúcej I/64“.

6. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že v konaní bol preukázaný účel vyvlastnenia podľa §
17a cestného zákona tým, že účelom vyvlastnenia je uskutočnenie stavby ,,Obchvat mesta Prievidza,
I. etapa, 2. stavba - cesta v budúcej I/64“ a verejný záujem bol preukázaný územným rozhodnutím
o umiestnení stavby. Súčasná komunikačná sieť mesta Prievidza je tvorená prieťahom cesty I/64 v
smere Nováky - Nitrianske Pravno, I/9 v smere Prievidza - Handlová a III/1774 v smere Prievidza

- Bojnice cez mesto a doplnená je miestnymi komunikáciami. Prechádza ňou vonkajšia (vo vzťahu
k mestu Prievidza) tranzitná doprava, zdrojová a cieľová doprava. Prieťahy sú zároveň hlavnými
zbernými miestnymi komunikáciami s vysokým podielom aj vnútornej dopravy s prepojením na
miestne obslužné komunikácie do obytných častí mesta Prievidza a Bojnice. V dôsledku narastajúcej
intenzity tak motorovej ako aj pešej dopravy komunikácia I/64 ako prieťah ovplyvňuje negatívne

kvalitu života v meste (hlavne v úseku centra mesta) - dochádza tam k negatívnemu ovplyvňovaniu
chodcov a zvýšená je dopravná nehodovosť. Z uvedených dôvodov je vhodné navrhnúť dopravno-
technicky kvalitnejšiu komunikáciu - obchvat mimo zastavanej časti mesta s cieľom odklonenia celej
tranzitnej dopravy mimo centrálnu oblasť mesta, čím dôjde k zvýšeniu plynulosti dopravy, zvýšeniu
bezpečnosti dopravy a zníženiu negatívnych vplyvov dopravy na životné prostredie na zostávajúcej

komunikácii. Stavba zabezpečí aj zníženie hlukového a emisného zaťaženia na prieťahu cez centrum
mesta. Novonavrhovaná komunikácia ako preložka bude mať lepšie stavebnotechnické riešenie, čím
sa dosiahne väčšie využitie územia v nadväznosti na nadradený komunikačný systém a tým sa
zabezpečí zvýšenie bezpečnosti dopravy a zlepšenie životného prostredia v dotknutom území. Stavba
sa na začiatku napája na zrealizovanú stavbu v rámci ,,I. etapa, 1. stavba.“ Verejný záujem na

výstavbe predmetnej stavby je všeobecný, lokálne väčšinový záujem uskutočnenia stavby, ktorým sa
uspokojí potreba verejnosti. Verejný záujem prevažuje nad ochranou subjektívneho vlastníckeho práva
jednotlivých vyvlastňovaných.
7.Ohľadnepožiadavkyzostranyžalobcunarozšírenievyvlastneniaoďalšiepozemky(§2ods.4zákona
o vyvlastňovaní) prvostupňový správny orgán uviedol, že z obsahu znaleckého posudku Ing. Ferkla

jednoznačne nevyplynulo splnenie podmienky nevyužiteľnosti predmetných častí pozemkov. Znalec
vo svojom znaleckom posudku uviedol, že pozemok sa využíva čiastočne k dopravnému účelu, je
na ňom čiastočná cestná komunikácia. Je možné ho využívať formou prenájmu pre iné zariadenia,
inžinierske siete popri komunikáciách, križovanie líniových stavieb, ich obsluhu a údržbu. Ani v žalobcompredloženom znaleckom posudku nie je znalcom (H.. S.) vyslovene deklarované splnenie zákonnej
podmienky nevyužiteľnosti posudzovaných pozemkov - znalec uviedol, že by bolo možné zostávajúce
časti pozemkov po realizácii stavby križovatky a vnútri nej považovať za neužívateľné pre vlastníka na

pôvodný spôsob užívania.
8. Na základe podaného odvolania zo strany žalobcu Ministerstvo dopravy a výstavby SR, sekcia
stavebnej správy a verejných prác (ďalej len „pôvodný žalovaný“) rozhodnutím č. 12066/2022/
SSSVP/13669 zo 4. februára 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny

poriadok“) zamietlo podané odvolanie a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie.
II. Konanie na správnom súde a rozhodnutie správneho súdu
9. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu. Uviedol, že na stavbu, pre ktorú sa
vyžaduje územné rozhodnutie, sa verejný záujem vyvlastnenia preukazuje územným rozhodnutím, a
na preukázanie verejného záujmu nemožno použiť stanovisko obce. Namietal, že územné rozhodnutie
obce Kanianka sa až na jednu výnimku (parc. č. XXXX/XXX) vôbec nevzťahuje na vyvlastnené pozemky.

Územné rozhodnutie obce Kanianka sa vzťahuje na pozemky na západ od Košovskej cesty a Ciglianskej
cesty, pričom všetky vyvlastnené pozemky okrem parcely č. XXXX/XXX sa nachádzajú na východ od
Košovskej cesty a Ciglianskej cesty. Podľa názoru žalobcu tak na vyvlastnenie absentovala nevyhnutná
podmienka, nakoľko na vyvlastnené pozemky (okrem parcely č. XXXX/XXX) nebolo vydané územné
rozhodnutie. Podľa žalobcu tiež územné rozhodnutie obce Kanianka už nebolo v čase rozhodovania

správnych orgánov platné, nakoľko stratilo platnosť v roku 2009, navrhovateľ vyvlastnenia nepredložil
do konania právoplatné rozhodnutie o predĺžení platnosti územného rozhodnutia a pôvodný žalovaný
nesprávne uvádzal, že sa platnosť územného rozhodnutia môže predĺžiť, ak sa požiada o stavebné
povolenie len pre časť stavby.
10. Podľa žalobcu sa správny orgán vo vyvlastňovacom rozhodnutí nemôže odvolávať na 16 rokov

staré územné rozhodnutie, je potrebné nové územné rozhodnutie a tiež požadoval aktuálne posúdenie
vplyvov stavby na životné prostredie (EIA).
11. Žalobca ďalej uviedol, že vyvlastniteľ predložil do konania stanovisko mesta Prievidza, avšak toto
stanovisko je nepresné, nie je v ňom uvedené, ktorých pozemkov sa týka a navyše uvádza, že v
zmysle § 39a ods. 3 písm. d) stavebného zákona sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje na

stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné
ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru, čo však v konaní pred správnymi orgánmi nebolo vôbec
skúmané. Podľa žalobcu žiaden z pozemkov, ktoré boli vyvlastnené, nespĺňa podmienku výnimky z tejto
požiadavky - pri rozširovaní cesty je potrebné zvýšiť terén násypom, prípadne rozšíriť násyp.
12. Žalobca tiež požadoval, aby v prípade vyvlastnenia boli do predmetu vyvlastnenia zahrnuté aj

ďalšie pozemky v priestore križovatky, a to parcely č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktoré
navrhovateľ vyvlastnenia odmietol zahrnúť do vyvlastňovania z dôvodu, že žalobca má prístup k
pozemkom.AvšakznalecH..X.S.savznaleckomposudku13/2021vyjadril,žedobudovanímkrižovatky
môže žalovaný stratiť prístup na pozemky. Podľa žalobcu mu mali byť vyvlastnené celé pozemky a

všetky jeho pozemky, ktoré súvisia s predmetnou stavbou.
13. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 11S/15/2022-102 z 18. októbra
2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších (ďalej len „SSP“) rozhodnutie žalovaného a prvostupňové
rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správny súd dospel k

záveru, že obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.
14. Správny súd uviedol, že vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania,
čo sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce. Ak
účel vyvlastnenia vychádza z ustanovenia § 17a cestného zákona a verejný záujem (ako aj súlad s
cieľmi a zámermi územného plánovania) je preukázaný územným rozhodnutím o umiestnení stavby,

tak z tohto rozhodnutia musia byť zrejmé aj konkrétne parcely, ktorých sa územné rozhodnutie dotýka
(cez ktoré parcely má plánovaná cesta prebiehať). Z rozhodnutia o vyvlastnení tiež musí byť zrejmé, že
vyvlastneniebolozrealizovanévnevyhnutnomrozsahuažebolovyvlastnenévšetko,čomábyťvzmysle
zákona o vyvlastňovaní vyvlastnené aj spolu s časťami, ktoré síce nie sú potrebné na vyvlastnenie v
nevyhnutnom rozsahu, avšak ktoré sú nevyužiteľné pre osobu, ktorej majetok bol vyvlastnený.

15. Správny súd konštatoval, že v prejednávanom prípade bolo podkladom pre vydanie prvostupňového
rozhodnutia územné rozhodnutie obce Kanianka, ktoré nestratilo platnosť, keďže sa týka líniovej stavby
- stavby, ktorá pozostáva z viacerých samostatných stavieb, na ktoré nemusí byť vydané stavebné
povolenie ako na celok (v zmysle § 139 ods. 3 písm. b) stavebného zákona sú líniovými stavbamidiaľnice, cesty a miestne komunikácie) - a je postačujúce, keď bolo stavebné povolenie vydané na
jednotlivé časti líniovej stavby (§ 40 ods. 1 stavebného zákona) a v prejednávanom prípade bolo na tri
časti líniovej stavby stavebné povolenie vydané.

16. Podľa správneho súdu správne orgány pochybili v tom, že pri vyvlastňovaní vychádzali z územného
rozhodnutia obce Kanianka, z ktorého nie je zrejmé, ktorých parciel sa má uvedená stavba dotýkať - na
mieste pre označenie parciel je uvedené „podľa opisu územia v bode č. 1 a 2 tohto rozhodnutia“ (str.
2), avšak v bode č. 1 a 2 je uvedený len popis stavieb, ktoré majú byť realizované ako napr. „D
201-00 Most nad nákladnou stanicou Prievidza príprava na stavbu“ s popisom stavby („celková dĺžka

mosta je 133,730 m a dĺžka premostenia je 120,30 m“) bez uvedenia konkrétnych parciel, cez ktoré
majú predmetné stavby prechádzať. Správne orgány sa tiež nevysporiadali s námietkou žalobcu, že
vyvlastňované pozemky sa nenachádzajú v územnom rozhodnutí obce Kanianka, nakoľko toto sa
týka len územia na západ od Košovskej a Ciglianskej cesty, avšak reálne vyvlastňované pozemky sa
nachádzajú na východ. Správny súd konštatoval, že v územnom rozhodnutí by mal byť uvedený bližší
popisúzemiasuvedenímkonkrétnychparciel(parcelnýchčísiel),zktoréhobybolozrejmé,kadiaľstavba

„Obchvat mesta Prievidza, I. etapa, 2. stavba - cesta v budúcej I/64,“ bude prechádzať.
17. Správny súd uviedol, že z územného rozhodnutia by malo byť nepochybné, cez ktoré parcely bude
cesta vybudovaná. Žalobca už v priebehu administratívneho konania poukazoval na to, že územné
rozhodnutie obce Kanianka sa netýka parciel (okrem 1 parcely), ktoré mu boli vyvlastnené a túto
námietku špecifikoval v správnej žalobe, keď uviedol, že územné rozhodnutie obce Kanianka z r. 2006

sa vzťahuje na pozemky na západ od Košovskej cesty a Ciglianskej cesty, pričom vyvlastnené parcely
sa nachádzajú na východ od uvedených ciest. Pôvodný žalovaný sa k tejto námietke nevyjadril a keďže
územné rozhodnutie obce Kanianka z r. 2006, ktoré bolo podkladom pre vyvlastnenie, nešpecifikuje
parcely, cez ktoré má cesta prebiehať a uvedené nie je zrejmé ani z dôkazov nachádzajúcich sa v
administratívnom spise, správny súd nemohol preskúmať dôvodnosť, či nedôvodnosť tejto námietky.

18. K preukazovaniu verejného záujmu správny súd uviedol, že nakoľko bolo v prvostupňovom
rozhodnutíajvrozhodnutížalovanéhopreukázanieverejnéhozáujmustotožnenésúčelomvyvlastnenia,
neobsahujú tieto rozhodnutia žiadnu úvahu k preukázaniu verejného záujmu na vydaní rozhodnutia
o vyvlastnení, ktorú by bolo možné podrobiť preskúmaniu, čo spôsobuje ich nepreskúmateľnosť.
Prvostupňový správny orgán aj pôvodný žalovaný len konštatovali, že verejný záujem je preukázaný

územným rozhodnutím obce Kanianka, v ktorom však nie sú uvedené konkrétne parcely, cez ktoré má
stavba viesť. V oboch rozhodnutiach absentovala akákoľvek skutková argumentácia, z ktorej by bolo
možné správnou úvahou vyvodiť, že vzhľadom na konkrétne okolnosti predmetnej veci je daný verejný
záujem na vyvlastnení vlastníckeho práva žalobcu práve ku tým parcelám, ktoré mu boli vyvlastnené a
nie aj ďalších parciel, ktoré žalobca žiadal tiež vyvlastniť. V ďalšom konaní a rozhodnutí sa majú správne

orgány zaoberať aj námietkou týkajúcou sa nevyužiteľnosti parciel, ktoré žiadal žalobca tiež vyvlastniť.
III. Kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka a vyjadrenie žalobcu a žalovaného k nej
19. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal ďalší účastník konania a vyvlastniteľ - Slovenská
správa ciest (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil s poukazom na § 440 ods. 1 písm.
f) a g) SSP nesprávnym právnym posúdením veci a nesprávnym procesným postupom správneho súdu,

ktorým znemožnil účastníkovi konania uskutočniť jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.
20. Sťažovateľ uviedol, že vyvlastňovacie konanie a územné konanie sú dve samostatné konania,
pričom mal za to, že rozhodnutie vydané v rámci vyvlastňovacieho konania nemožno zrušiť z dôvodu

eventuálnych vád rozhodnutia vydaného v územnom konaní (rozhodnutie o umiestnení stavby), ktoré
bolo ukončené, keďže každé konanie vedie iný správny orgán a podľa iných zákonných ustanovení. Voči
rozhodnutiu o umiestnení stavby prichádzali do úvahy opravné prostriedky a toto rozhodnutie nemožno
revidovať na základe iného konania, ktoré sa netýka umiestnenia stavby, ale vyvlastnenia pozemkov.
Právny názor správneho súdu tak považoval za nesprávny, nezákonný a nepresvedčivý.

21. Podľa sťažovateľa Slovenská republika ako navrhovateľ splnila všetky zákonom stanovené,
kumulatívne podmienky na vyvlastnenie:
- Slovenská republika zastúpená sťažovateľom ako vyvlastniteľom je oprávnenou na podanie návrhu
na vyvlastnenie,
- vyvlastnenie sa uskutočňuje len v nevyhnutnom rozsahu,

- vyvlastnenie sa uskutočňuje vo verejnom záujme,
- vyvlastnenie sa uskutočňuje na základe zákona,
- vyvlastnenie sa uskutočňuje za primeranú náhradu.22. Podľa sťažovateľa bol vo vyvlastňovacom konaní dostatočne preukázaný aj účel vyvlastnenia podľa
§ 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona. K verejnému záujmu na vyvlastnení pri umiestnení miestnej
komunikácie podľa § 17a cestného zákona poukázal sťažovateľ na právny názor Najvyššieho správneho

súdu Českej republiky vyjadrený v jeho rozsudku č. j. 2Ao4/2008 z 5. februára 2009.
23. Ďalej sťažovateľ uviedol, že verejný záujem vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú
hierarchiu, je časovo a miestne premenný, a preto sa musí posudzovať len v konkrétnej situácii, v
konkrétnom mieste a v konkrétnom čase, a stavba „Obchvat mesta Prievidza, 1. etapa, 2. stavba - cesta
v budúcej 1/64“ je verejnoprospešnou stavbou, na ktorej realizácii je verejný záujem.

24. K bezvýslednosti pokusu o získanie práva k pozemku (§ 112 ods. 4 stavebného zákona) sťažovateľ
uviedol, že dal žalobcovi ofertu (návrh na uzavretie kúpnej zmluvy), ktorú však žalobca neakceptoval
a odpredaj pozemkov podmieňoval aj predajom pozemkov pod existujúcou cestou 1/64 a tiež aj mimo
cesty I. triedy. Pritom v čase, keď nadobúdal pozemky do svojho vlastníctva v roku 2019, mu bola známa
skutočnosť, že na pozemkoch bude vybudovaná cestná komunikácia.
25. Záverom sťažovateľ uviedol, že má za to, že účel vyvlastnenia podľa § 17a cestného zákona bol

preukázaný, predmetné vyvlastnenie bolo v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a riadne
preukázané platným (právoplatným) územným rozhodnutím v súlade s § 40 ods. 1 stavebného zákona.
26. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril, že táto nie je dôvodná. Uviedol, že napadnutý rozsudok
správneho súdu je vecne správny, neexistujú dôvody na jeho zrušenie a navrhol, aby kasačný súd
kasačnú sťažnosť zamietol. Žalobca sa nestotožnil len s právnym názorom správneho súdu, že územné

rozhodnutie obce Kanianka nestratilo platnosť, čo však nemá vplyv na správnosť výroku napadnutého
rozsudku.
27. Žalobca ďalej uviedol, že správny súd nezrušil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu pre vady
v územnom konaní, ale pre vady vo vyvlastňovacom konaní, pričom samotné územné rozhodnutie
obce Kanianka nebolo napadnutým rozsudkom správneho súdu dotknuté. Vyvlastňovací orgán si

nezabezpečil dostatočné podklady na rozhodnutie a tiež opomenul, že vo vyvlastňovacom konaní nebol
dostatočne preukázaný verejný záujem. Vyvlastňovací orgán sa nevysporiadal ani s námietkami žalobcu
a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.
28. Podľa názoru žalobcu územným rozhodnutím, z ktorého nie je možné zistiť, na aké pozemky sa
vzťahuje, nemožno preukázať verejný záujem na vyvlastnení vo vzťahu ku konkrétnym pozemkom. V

opačnom prípade by bolo možné svojvoľne vyvlastniť akýkoľvek pozemok a konštatovať, že sa naň
údajne vzťahuje územné rozhodnutie.
29. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením sťažovateľa, že boli splnené všetky podmienky na vyvlastnenie.
Podľa žalobcu verejný záujem na vyvlastnení nebol v konaní vo vzťahu k jeho pozemkom vôbec
preukázaný a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné.

30. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril, že táto je dôvodná, stotožnil sa s názorom sťažovateľa,
že argumentácia správneho súdu je nesprávna a v rozpore s platným právnym stavom, a navrhol, aby
kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol,
že územné rozhodnutie obce Kanianka jednoznačne identifikuje a vymedzuje územie, a požadovaný
bližší opis územia nebol zo strany správneho súdu odôvodnený. Poukázal na rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžp/29/2013 z 29. januára 2014 a uviedol, že podmienkou na
vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je platné územné rozhodnutie, čo v konaní bolo splnené a tak závery
správneho súdu sú v príkrom rozpore s právnou normou a ustálenou súdnou praxou. Podľa názoru
žalovanéhotiežsprávneorgányvkonanískúmaliverejnýzáujematentoverejnýzáujemindividualizovali
na konkrétnu situáciu, pričom poukázal na 6. stranu prvostupňového rozhodnutia.

31. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadril žalobca. Navyše od prvého vyjadrenia uviedol, že
územné rozhodnutie obce Kanianka nevymedzuje presne územie, na ktoré sa vzťahuje, resp. až na
jednu výnimku (parcela č. XXXX/XXX) sa jednoznačne vôbec nevzťahuje na vyvlastnené pozemky,
keďže sa vzťahuje na pozemky na západ od Košovskej cesty a Ciglianskej cesty, pričom všetky
vyvlastnené pozemky okrem parcely č. XXXX/XXX sa nachádzajú na východ od Košovskej cesty a

Ciglianskej cesty. Na vyvlastnenie tak absentovala nevyhnutná podmienka, nakoľko na vyvlastnené
pozemky (okrem parcely č. XXXX/XXX) nebolo vydané územné rozhodnutie a ani parcela č. XXXX/XXX
v územnom rozhodnutí uvedená nie je.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
32.VecbolapredloženáNajvyššiemusprávnemusúduSlovenskejrepubliky(ďalejlen„Najvyššísprávny

súd“ alebo „kasačný súd“) 1. júna 2023. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu
Najvyššieho správneho súdu, ktorý koná v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr.
Rastislav Dlugoš, PhD. a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite
Filovej. Podpredseda Najvyššieho správneho súdu uznesením sp. zn. KPp 39/23 z 3. júla 2023 nazáklade oznámenia sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., tohto podľa § 87 ods. 1 a ods. 2 SSP vylúčil
z prejednávania a rozhodovania veci. Ďalším (zastupujúcim) členom senátu sa tak v súlade s Rozvrhom
práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky stal sudca Mgr. Peter Mach, PhD.

33. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),
oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439
SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka konania nie je dôvodná.

34. Od 1. januára 2023 došlo k zmene kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a
vyvlastnenia, ktoré prešli z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na nový ústredný
orgán štátnej správy - Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, a to nadobudnutím
účinnosti zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti
vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Preto Najvyšší správny súd
konal so žalovaným označeným ako „Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky“.

35. V preskúmavanom prípade mal kasačný súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán
rozhodol o vyvlastnení pozemkov na účel uskutočnenia líniovej stavby „Obchvat mesta Prievidza, I.
etapa, 2. stavba - cesta v budúcej I/64“, pričom podkladom tohto rozhodnutia bolo územné rozhodnutie
obce Kanianka.
36. Spornou otázkou, v zmysle napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ku riešeniu

ktorejbolkasačnýsúdsťažovateľomvpredmetnejvecivyzvaný,jeposúdeniepodkladovprerozhodnutie
o vyvlastnení. Ďalej bolo v konaní sporné aj preukazovanie verejného záujmu a preskúmavanie
nevyužiteľnosti parciel, ktoré žiadal žalobca vo vyvlastňovacom konaní navyše vyvlastniť.
37. K úvahám sťažovateľa v kasačnej sťažnosti ohľadne bezvýslednosti pokusu o získanie práva k
pozemkom kasačný súd uvádza, že táto otázka nebola medzi účastníkmi konania sporná, preto sa ňou

kasačný súd nezaoberal.
38. V konaní pred správnym súdom vystala aj otázka platnosti územného rozhodnutia pri líniovej stavbe
podľa § 40 ods. 1 stavebného zákona. Nakoľko táto nebola predmetom kasačnej sťažnosti, obsahom
ktorej je Najvyšší správny súd viazaný, táto rovnako nebola kasačným súdom posudzovaná.
K podkladom pre rozhodnutie o vyvlastnení

39. V stavebnom zákone je vo všeobecnom ustanovení k územným rozhodnutiam (§ 39) uvedené, že
v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými
sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania,
vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o
životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach

účastníkov konania. V ustanovení § 39a je špecificky uvedené pre rozhodnutia o umiestnení stavby, že
sa nimi určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie
stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia a že
umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
40. Vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“) je k obsahu
územného rozhodnutia (k § 39 zákona) uvedené, že územné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných
náležitostí druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet
územného rozhodnutia umiestňuje; ak ide o prípady uvedené v § 36 ods. 4 zákona, postačí opis územia
[písm. c)]. V § 36 ods. 4 stavebného zákona sú uvedené (okrem iných) aj líniové stavby.

41. Územné rozhodnutia v predmetnej veci sa týkalo práve líniovej stavby. Správny súd tak mylne v
napadnutom rozsudku uviedol, že v územnom rozhodnutí by mal byť uvedený bližší popis územia s
uvedením konkrétnych parciel (parcelných čísiel) (bod 45. napadnutého rozsudku). Naopak, v zmysle
uvedených ustanovení kasačný súd konštatuje, že náležitosťou rozhodnutia o umiestnení líniovej
stavby nie je nevyhnutne vymedzenie pozemkov, ktorých sa má stavba dotýkať, parcelnými číslami. V

rozhodnutí však musí byť v takých prípadoch uvedený opis územia.
42. Správny súd ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že v bode č. 1 a 2, kde mal byť uvedený opis
územia, sa nachádza len popis stavieb, ktoré majú byť realizované. Ani toto konštatovanie správneho
súduvšakniejepravdivé.Namiestepreoznačenieparciel(str.2)jenaozajuvedené:podľaopisuúzemia
v bode č. 1 a 2 tohto rozhodnutia. Následne je však v bode č. 1 uvedený súlad urbanistického riešenia

a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím (kde je uvedený popis stavieb, ktoré
majú byť realizované) a v bode č. 2 je uvedené polohové a výškové umiestnenie stavby. Bod č. 2 v časti
polohové umiestnenie stavby znie nasledovne:Stavba bude polohovo umiestnená podľa výkresu „situácia“ odsúhlaseného v tomto konaní, ktorý je
súčasťou tohto rozhodnutia pre navrhovateľa a stavebný úrad.
Predmetom umiestňovania je stavba, ktorá napojí povolený „priemyselný park Prievidza Západ I.“

z východnej strany na cestu I/50. Navrhovaná komunikácia je situovaná v priestore medzi areálom
priemyselného parku Západ I. a okrajom obytných domov a napája sa v km 1,182. Vo svojej trase
prechádza územím existujúcich radových garáží a križuje prístupovú komunikáciu do ČOV, ďalej
prechádza územím záhradkovej osady pod názvom Sad SNP Prievidza a križuje rieku Handlovka a
nákladnú stanicu, kde budú realizované mostné objekty. Výškové vedenie komunikácie je zo začiatku

vedené v miernom násype, postupne prechádza do vysokého násypu z dôvodu umiestnených objektov.
Trasa komunikácie ďalej pokračuje územím priemyselného parku, kde vedie súbežne s VN vedeniami až
po napojenie na miestnu komunikáciu do obce Koš a končí v úseku existujúcej križovatky s regionálnou
cestou. Miestna komunikácia, ktorá sa napája na túto stavbu, je aj objekt D 102-00 mesta, objekt D
103-00 prístupová komunikácia k ČOV ako aj D 104-00 Poľná cesta pre záhradkársky areál.
43. Vychádzajúc z uvedeného opisu a konkretizovaných ustanovení stavebného zákona a vyhlášky č.

453/2000 Z. z. kasačný súd konštatuje, že opis územia, tak ako bol uvedený v územnom rozhodnutí,
v zmysle zákonných požiadaviek na umiestnenie predmetnej líniovej stavby postačuje. Preto závery
správneho súdu, ktorý aj pri líniovej stavbe požadoval opis územia prostredníctvom konkrétnych parciel,
boli v tomto nesprávne. Preto kasačný súd tieto závery správneho súdu korigoval tak, že opis územie
vyhodnotil ako dostatočný na určenie, akým územím má prechádzať líniová stavby, ktorá je predmetom

územného rozhodnutia obce Kanianka.
44. Kasačný súd však musí dať za pravdu správnemu súdu v tej časti napadnutého rozsudku kde
konštatoval, že prvostupňový správny orgán, ani pôvodný žalovaný sa nevysporiadali s námietkou
žalobcu, že vyvlastňované pozemky (okrem parcely č. XXXX/XXX). sa nenachádzajú v územnom
rozhodnutí obce Kanianka (body 45. a 46. napadnutého rozsudku). V územnom rozhodnutí obce

Kanianka je uvedené, že trasa vedie až po napojenie na miestnu komunikáciu do obce Koš a končí v
úseku existujúcej križovatky s regionálnou cestou; tzn., že sa skutočne dotýka len územia na západ od
Košovskej a Ciglianskej cesty. Predmetom vyvlastnenia sú však aj pozemky (parc. č. XXXX/XXX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX), ktoré
sa nachádzajú na východ od Košovskej a Ciglianskej cesty.

45. Ako vyplýva z administratívneho spisu, ďalší účastník konania v zmysle § 35 ods. 1 stavebného
zákona v informácii ohľadom umiestnenia stavby adresovanej dňa 2.11.2020 prvostupňovému
správnemu orgánu uviedol:
Pri vypracovaní DSP a aktualizácii dopravného prieskumu projektant zistil, že na KÚ je nevyhovujúce
napojenie na cestu I/50 v mimoúrovňovej križovatke a navrhol dobudovať výjazdnú rampu „A“ a

zaraďovacie pruhy na vetvách „B“ a „C“, čím sa predmetná stavba predĺžila cca o 400 m.
Na stavbu boli vydané:
- Protokol o vykonaní štátnej expertízy č. 13/2007 MVRR SR
- Protokol o vykonaní štátnej expertízy č. 26/2008 MVRR SR
- Protokol o vykonaní rezortnej expertízy č. 03/2010 MVRR SR

- Protokol o vykonaní štátnej expertízy č. 11/2010 MVRR SR
- Mesto Prievidza vydalo upustenie od vydania územného rozhodnutia na predĺženie stavby o cca 400
m, č. 2.3.4-02-6359-2008, zo dňa 23.7.2008
- Stavebné povolenie č. 2.4.3.-02-2132-2013. zo dňa 21.2.2013, právoplatné dňa 30.3.2013 na SO 103
Prístupová komunikácia k ČOV

Na základe horeuvedeného môžeme konštatovať, že územie predmetnej stavby je v plnej miere
akceptované v ZaD č. 2 ÚPN VÚC TSK, schváleného v r. 2011 a v ZaD č.10 ÚP mesta Prievidza a ich
záväzných častiach a preto je vhodné zvážiť aj §39a) ods. 3 stavebného zákona, kedy sa rozhodnutie
nevyžaduje, ak umiestnenie stavby rieši podrobne územný plán zóny.
46. V spomenutom stanovisku mesta Prievidza podľa § 120 stavebného zákona zo dňa 23.07.2008

(ktoré bolo taktiež súčasťou administratívneho spisu) bolo uvedené, že mesto Prievidza ako príslušný
stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 a § 140b stavebného zákona súhlasí s vydaním povolenia na
predĺženie ukončenia stavby „Obchvat mesta Prievidza I. etapa, 2. stavba - cesta v trase budúcej I/64“ od
križovatky s MK (Košovská cesta) po križovatku ciest I/64 s I/50 v existujúcej trase, v dĺžke 400 metrov.
A súčasne bolo uvedené, že v súlade s § 39a ods. 3 písm. d) stavebného zákona sa rozhodnutie o

umiestnení stavby nevyžaduje na stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb,
ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru.
47. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd preto konštatuje v súlade so závermi správneho súdu,
že na vyvlastnenie pozemkov (parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX), . ktoré sa nachádzajú na východ od Košovskej
a Ciglianskej cesty, nebolo možné ako podklad pre vyvlastnenie použiť územné rozhodnutie obce
Kanianka. Prvostupňový správny orgán, aj pôvodný žalovaný tak nepostupovali v súlade so zákonom,

keďnazákladeúzemnéhorozhodnutiaobceKaniankarozhodliovyvlastnenípozemkov,ktorénespadajú
pod opis územia, ktorého sa má stavba (v zmysle územného rozhodnutia) dotýkať. Ak aj bola líniová
stavba predĺžená (čomu napovedajú vyššie uvedené listiny založené v administratívnom spise) a v
zmysle § 39a ods. 3 stavebného zákona sa na tento úsek rozhodnutie o umiestnení stavby nemalo
nevyžadovať, tak ako tvrdí vo svojom stanovisku zo dňa 23. júla 2008 vydanom podľa § 120 stavebného

zákona mesto Prievidza, mali byť tieto skutočnosti uvedené a riadne odôvodnené v prvostupňovom
rozhodnutí. Riadne odôvodnenie tejto zásadnej skutočnosti však absentuje a preto skutočnosť, či by
uvedené stanovisko obce pre vyvlastnenie aj zvyšných pozemkov obstálo ako podklad pre vyvlastnenie,
zostala nezodpovedaná.
48. K námietke sťažovateľa, že vyvlastňovacie konanie a územné konanie sú dve samostatné konania
a revidovať územné rozhodnutie v tomto konaní nie je možné, kasačný súd uvádza, že predmetom

súdneho prieskumu nie je územné rozhodnutie obce Kanianka vydané v územnom konaní, ale
rozhodnutieovyvlastnení,ktoréhojedinýmpodkladomboloúzemnérozhodnutieobceKanianka.Jednou
z podmienkou vyvlastnenia však je, že toto musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania,
čo sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo
vyvlastňovacom konaní. Prvostupňový správny orgán nesprávne „vztiahol“ územné rozhodnutie obce

Kanianka aj na pozemky, ktoré nie sú zahrnuté v opise územia, na ktoré sa vzťahuje. Podmienka
preukázania súladu s cieľmi a zámermi územného plánovania tak splnená nebola. Kasačný súd
netvrdí, že je potrebná zmena územného rozhodnutia obce Kanianka vydaného v roku 2006, ale že vo
vyvlastňovacom konaní musí byť vyvlastňovanie jednotlivých konkrétnych pozemkov v súlade s cieľmi
a zámermi územného plánovania, čo znamená, že na každý vyvlastňovaný pozemok musí existovať

podklad v zmysle § 2 ods. 2 zákona o vyvlastnení.
49. Keďže územné rozhodnutie obce Kanianka, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie o vyvlastnení, v
opise dotknutého územia nezahŕňalo všetky v konaní vyvlastňované pozemky (resp. zahŕňalo iba jednu
z vyvlastňovaných parciel), nemohlo byť toto použité ako jediný podklad na vyvlastnenie. A súčasne,
pokiaľ mal prvostupňový správny orgán k dispozícii aj iné poklady, uvedené v predchádzajúcom bode

tohto rozsudku, mal nimi argumentovať.
K preukazovaniu verejného záujmu
50. Ďalšia sporná otázka, ktorou sa kasačný súd zaoberal, sa týkala preukazovania verejného záujmu vo
vyvlastňovacom konaní a či bol tento premietnutý aj v rozhodnutí prvostupňového orgánu a rozhodnutí
pôvodného žalovaného.

51. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o vyvlastnení možno vyvlastnenie uskutočniť len vo verejnom
záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo
vyvlastňovacom konaní.
52. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí, aj v rozhodnutí
pôvodného žalovaného absentovala úvaha k preukázaniu verejného záujmu na vydaní rozhodnutia

o vyvlastnení, ktorú by bolo možné podrobiť preskúmaniu, pričom oba orgány len konštatovali, že
verejný záujem je preukázaný územným rozhodnutím obce Kanianka. Kasačný súd sa s uvedeným
názorom nestotožňuje. Na strane 6 prvostupňového rozhodnutia sa prvostupňový správny orgán venuje
preukazovaniu verejného záujmu, pričom úvodom naozaj konštatuje, že verejný záujem je preukázaný
územným rozhodnutím obce Kanianka. Ďalej však podrobne rozoberá situáciu v dotknutom území:

Súčasná komunikačná sieť mesta Prievidza je tvorená prieťahom cesty I/64 v smere Nováky - Nitrianske
Pravno, I/9 v smere Prievidza - Handlová a III/1774 v smere Prievidza - Bojnice cez mesto a doplnená je
miestnymi komunikáciami. Prechádza ňou vonkajšia (vo vzťahu k mestu Prievidza) tranzitná doprava,
zdrojová a cieľová doprava. Prieťahy sú zároveň hlavnými zbernými miestnymi komunikáciami s
vysokým podielom aj vnútornej dopravy s prepojením na miestne obslužné komunikácie do obytných

častí mesta Prievidza a Bojnice. V dôsledku narastajúcej intenzity tak motorovej ako aj pešej dopravy
komunikácia I/64 ako prieťah ovplyvňuje negatívne kvalitu života v meste (hlavne v úseku centra
mesta) dochádza tam k negatívnemu ovplyvňovaniu chodcov a zvýšená je dopravná nehodovosť. Z
uvedených dôvodov je vhodné navrhnúť dopravno-technicky kvalitnejšiu komunikáciu - obchvat mimo
zastavanej časti mesta s cieľom odklonenia celej tranzitnej dopravy mimo centrálnu oblasť mesta, čím

dôjde k zvýšeniu plynulosti dopravy, zvýšeniu bezpečnosti dopravy a zníženiu negatívnych vplyvov
dopravy na ŽP na zostávajúcej komunikácii. Stavba zabezpečí aj zníženie hlukového a emisného
zaťaženia na prieťahu cez centrum mesta. Novonavrhovaná komunikácia ako preložka bude mať
lepšie stavebnotechnické riešenie, čím sa dosiahne väčšie využitie územia v nadväznosti na nadradenýkomunikačnýsystématýmsazabezpečízvýšeniebezpečnostidopravyazlepšenieživotnéhoprostredia
v dotknutom území. Stavba sa na začiatku napája na zrealizovanú stavbu v rámci ,,I. etapa, 1.
stavba“. A následnej vyslovene k verejnému záujmu uviedol: Verejný záujem na výstavbe predmetnej

stavby je všeobecný, lokálne väčšinový záujem uskutočnenia stavby, ktorým sa uspokojí potreba
verejnosti. Verejný záujem prevažuje nad ochranou subjektívneho vlastníckeho práva jednotlivých
vyvlastňovaných.
53. Kasačný súd preto vyhodnotil túto úvahu ako dostatočnú na naplnenie zákonnej podmienky
preukazovania verejného záujmu vo vyvlastňovacom konaní podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o

vyvlastnení, ktorá skutočnosť znamená, že námietka sťažovateľa v tomto smere bola dôvodná. Preto
pokiaľ správny súd uzavrel, že tak napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutia sú v otázke preukázania
verejného záujmu nepreskúmateľné, tento jeho záver neobstojí.
K nevyužiteľnosti parciel, ktoré žiadal žalobca vo vyvlastňovacom konaní navyše vyvlastniť
54. Ďalšia sporná otázka, ktorou sa kasačný súd zaoberal, sa týkala námietky nevyužiteľnosti parciel,
ktoré žiadal žalobca vo vyvlastňovacom konaní navyše vyvlastniť - konkrétne, či sa s touto námietkou

prvostupňový správny orgán a pôvodný žalovaný dostatočne vysporiadali.
55. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o vyvlastnení možno vyvlastnenie uskutočniť len v nevyhnutnej
miere.
56. Podľa § 2 ods. 4 zákona o vyvlastnení Ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho
práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu

časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými
ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak
to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj
keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na
dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby

posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku.
57. Správny súd napadnutým rozsudkom zaviazal správne orgány v ďalšom konaní povinnosťou
zaoberať sa námietkou týkajúcou sa nevyužiteľnosti parciel, ktoré žiadal žalobca tiež vyvlastniť, keďže
uvedená úvaha podľa názoru správneho súdu v prvostupňovom rozhodnutí, aj rozhodnutí pôvodného
žalovaného absentovala. Kasačný súd sa s uvedeným názorom rovnako nestotožňuje. Na strane 9

prvostupňového rozhodnutia sa prvostupňový správny orgán venuje tejto námietke a uvádza: Na to,
aby k takejto možnosti mohlo dôjsť, musí byť splnená podstatná podmienka a to, aby vyvlastňovaný
vyvlastnením nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku /stavby alebo by ju mohol využívať len
s neprimeranými ťažkosťami. Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku posúdi vyvlastňovací orgán
na základe znaleckého posudku. Vyvlastňovaný predložil znalecký posudok, avšak znalcom nie

je vyslovene deklarované splnenie tejto zákonnej podmienky a to nevyužiteľnosť posudzovaných
pozemkov. Znalec H.. X.. S. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že by bolo možné zostávajúce
časti pozemkov po realizácii stavby križovatky a vnútri nej považovať za neužívateľné pre vlastníka
na pôvodný spôsob užívania. Aj žalovaný na strane 8 rozhodnutia uvádza: K žiadosti odvolateľa o
rozšírenie vyvlastnenia o ďalšie v odvolaní citované pozemky, ktoré sa nachádzajú pod novou cestou,

pod existujúcou cestou alebo v strede už vybudovanej križovatky, ministerstvo ešte dodáva, že sa v
danom konkrétnom prípade jednalo o vyvlastnenie celistvých existujúcich pozemkov (viď katastrálna
mapa KN) - ani v jednom prípade sa nejednalo o vyvlastnenie ich častí. Z uvedeného nie je opodstatnené
vyhovieť žiadosti odvolateľa o rozšírení vyvlastnenia o ďalšie pozemky, nakoľko všetky sú mimo trvalého
záberu predmetnej stavby a súvisia s inými (aj existujúcimi) líniovými stavbami.

58. Kasačný súd vyhodnotil túto úvahu ako dostatočnú na naplnenie zákonnej podmienky posudzovania
využiteľnosti zostávajúcej časti pozemku vo vyvlastňovacom konaní v zmysle § 2 ods. 4 zákona o
vyvlastnení. Konajúce správne orgány tak náležite uviedli svoje dôvody, pre ktoré nepovažovali parcely
(bližšie špecifikované v bode 12 tohto rozsudku), ktoré žiadal naviac vyvlastniť žalobca, za nevyužiteľné.
Preto kasačný súd priznal relevanciu danej sťažnostnej námietke, čo znamená, že sa konajúce orgány

verejnej správy touto otázkou dostatočne zaoberali a svoj záver náležite odôvodnili. Správny súd sa
preto mýlil aj pri posudzovaní tejto spornej otázky.
V. Záver
59. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že hoci správny súd
nesprávne uviedol, že v územnom rozhodnutí (ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie o vyvlastnení)

nebol uvedený opis územia a tiež, že v územnom rozhodnutí mal byť uvedený bližší popis územia
s uvedením konkrétnych parciel, rozhodnú otázku nesplnenia podmienok pre vyvlastnenie podľa §
2 ods. 2 zákona o vyvlastnení - zákonný podklad vyvlastnenia, keď v územnom rozhodnutí, ktoré
bolo jediným podkladom rozhodnutia o vyvlastnení, v opise územia absentujú (až na jednu výnimku)vyvlastňované pozemky, správne právne posúdil. Napriek tomu, že kasačný súd parciálne niektoré
sťažnostné námietky vyhodnotil ako dôvodné, táto skutočnosť nemohla ovplyvniť záver kasačného súdu
o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti, keď vo vzťahu k podstatnej právnej otázke (absencia zákonného

podkladu vyvlastnenia) právne posúdenie správneho súdu vyhodnotil ako správne a tým potvrdil
dôvodnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia. Uvedený záver má za následok zamietnutie kasačnej
sťažnosti podľa § 461 SSP ako nedôvodnej.
60. V zmysle § 469 SSP sú orgány verejnej správy v?ďalšom konaní viazané právnym názorom, ku
ktorému dospel kasačný súd v tomto rozsudku.

61. V ďalšom konaní sa v zmysle viazanosti právnym názorom kasačného súdu bude musieť
prvostupňový správny orgán vysporiadať a nanovo posúdiť splnenie podmienky na vyvlastnenie
navrhovaných pozemkov v zmysle § 2 ods. 2 zákona o vyvlastnení, t. j. či je vyvlastňovanie v
predmetnom konaní v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, čo sa preukazuje územným
rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní.
Kasačný súd pritom zdôrazňuje, že na každý vyvlastňovaný pozemok musí existovať podklad v zmysle

§ 2 ods. 2 zákona o vyvlastnení.
62. O nároku na náhradu trov kasačného konania, v?súvislosti s kasačnou sťažnosťou ďalšieho
účastníka konania, rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s?§ 167 ods. 1 SSP tak, že v
kasačnom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi
- ďalšiemu účastníkovi konania. Kasačný súd vychádzal z premisy, že v danej veci účastníkom

kasačného konania nie je iba žalobca a žalovaný, ale aj ďalší účastník konania, ktorý mal aktívnu vecnú
legitimáciu na podanie kasačnej sťažnosti. Z tohto dôvodu kasačný súd vychádzal z uplatnenia zásady
úspechu v konaní, keď sťažovateľ v kasačnom konaní úspešný nebol (jeho kasačná sťažnosť bola
zamietnutá), a preto mu právo na náhradu trov kasačného konania neprináleží. Vzhľadom na to, že
sa domáhal zrušenia rozsudku správneho súdu, ktorým bolo vyhovené žalobcovi, nemožno dospieť k

inému záveru ako tomu, že v kasačnom konaní vystupoval sťažovateľ na strane žalovaného, pretože
podporoval správnosť rozhodnutia žalovaného. Z tohto hľadiska preto úspešnému žalobcovi vznikol
nárok na náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi - ďalšiemu účastníkovi konania (v?tomto?
smere pozri rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sžk/6/2019 z?24.?novembra?2021 a
sp. zn. 3Svk/43/2022 z?29. novembra 2023). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa?konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§?175 ods. 2 SSP).
63. Žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania kasačný súd nepriznal, keďže nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov kasačného konania a žiadne
trovy kasačného konania mu ani nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP).

64. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.