Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3622201501
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3622201501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu

Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej
v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. D., zastúpenej JUDr. Marcelom Ružarovským,
IČO: 53 711 343, advokátom so sídlom A. Žarnova 11C, Trnava, proti žalovanému E. B., nar.
XX.XX.XXXX, A. C. D. XXX, zastúpeného JUDr. Zuzanou Herichovou, advokátkou so sídlom R. Jašíka
158/8, Partizánske, IČO: 52 772 560, o vydanie veci a iné a o vzájomnej určovacej žalobe, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. PE-6C/22/2022-171 zo dňa 17. apríla 2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania o žalobe
žalobkyne a vzájomnej žalobe v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.uložilžalovanémupovinnosťvydaťžalobkyni
motocykel A. F., čiernej farby, evidenčné číslo B., VIN: E. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2.100 Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. určil, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 % a výrokom IV. vzájomnú žalobu žalovaného
v celom rozsahu zamietol.

1.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti
žalovanému vydania veci - motocykla špecifikovaného vo výroku I. tohto rozsudku
a zaplatenia sumy 800 Eur. Ako eventuálny petit pre prípad nemožnosti vydania veci navrhla priznať jej
nárok na zaplatenie sumy 2 500 Eur. Uplatnila si aj nárok na náhradu trov konania.

1.3. Žalovaný žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť.

1.4. Žalovaný podal vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že predmetný motocykel je v jeho
výlučnom vlastníctve a domáhal sa priznania plného nároku na náhradu trov konania.

1.5. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a žiadala vzájomnú žalobu zamietnuť.

1.6. Dňa 08.01.2024 doručila žalobkyňa súdu prvej inštancie rozšírenie žaloby v čl. II. primárneho petitu
tak, že sa domáhala zaplatenia sumy 2.100 Eur. Rozšírenie žaloby odôvodnila tým, že v dôsledku
plynutiadobyapokračujúcehoužívaniamotocyklažalovanýmtrvájehobezdôvodnéobohatenienaďalej.Domáhala sa náhrady 100 Eur na mesiac. Poukázala na to, že obdobné motocykle sa ponúkajú na
prenájom za ceny od 69 Eur do
99 Eur na deň. K podaniu pripojila internetové ponuky na nájom motocyklov.

1.7. Na pojednávaní dňa 29.01.2024 súd prvej inštancie pripustil rozšírenie článku II. primárneho petitu
žaloby tak, že žalobkyňa sa domáha zaplatenia sumy vo výške 2.100 Eur.

1.8. Na skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 143 Obč. zák., § 143a ods. 1 Obč.

zák., § 123 Obč. zák., § 126 ods. 1 Obč. zák., § 451 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., § 458 ods. 1 Obč. zák.

1.9.Povykonanomdokazovanísúdprvejinštanciekonštatoval,žepodstatasporuspočívalavovyriešení
otázky vlastníckeho práva k spornému motocyklu. Od vyriešenia tejto otázky sa potom odvíja aj
vyriešenie otázky, či došlo alebo nedošlo, prípadne v akom rozsahu došlo k bezdôvodnému obohateniu.

1.10. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami nebolo sporné, že motocykel, ktorý je
predmetom tohto sporu, bol nadobudnutý za trvania manželstva strán. Takisto nebolo sporné, že
motocykel nebol predmetom vyporiadania v konaní o vyporiadanie BSM strán tohto sporu. Nesporné
bolo aj, že motocykel bol v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vo faktickej držbe žalovaného a
žalobkyňa ho nemohla užívať. Takisto bolo nesporné, že motocykel vrátane kľúčov a dokladov od neho

boli v držbe žalovaného už od júna 2021, kedy bolo spísané čestné vyhlásenie (č.l. 129 spisu).

1.11. Žalobkyňa aj žalovaný sa v tomto spore zhodli, že motocykel nebol nadobudnutý
z prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov strán sporu. Žalobkyňa tvrdila, že bol
nadobudnutý z peňazí z daru od jej matky, žalovaný tvrdil, že bol nadobudnutý z peňazí, ktoré boli vyňaté

z BSM, pretože pochádzali z úveru, ktorého bol výlučným dlžníkom a ktorý bol vyňatý na základe dohody
manželov z režimu ich bezpodielového spoluvlastníctva.

1.12. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dôkazmi, ktoré strany navrhli a obstarali. Zároveň
odôvodnil nevykonanie dôkazov v bode 26. napadnutého rozsudku. Žalobkyňa obstarala účasť na

pojednávaní svedkyne G. H., ktorá potvrdila, že poskytla žalobkyni na kúpu motocykla sumu 2.800 Eur,
pričom išlo o jej dar. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, že na kúpu motocykla boli poskytnuté peniaze z
jehovýlučnéhovlastníctva.VýnimkoubolalenvýpoveďsvedkyneD.I.,ktorávšakmalavšetkyinformácie
sprostredkované len od žalovaného, nešlo teda u nej o priame svedectvo.

1.13. Súd prvej inštancie uzavrel, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré
by znižovali vierohodnosť svedectva G. H., hoci je matkou žalobkyne. Táto skutočnosť sama osebe,
bez ďalších skutočností, nepostačuje na spochybnenie pravdivosti jej výpovede. Žalovaný síce jej
výpoveď považoval za nevierohodnú a nepravdivú, avšak neoznačil žiaden dôkaz, z ktorého by mala jej
nevierohodnosť a lživosť jej tvrdení vyplývať. Žalovaný označil ako dôkaz potvrdenie banky o tom, že

peniaze použité na kúpu motocykla boli poukázané na jeho účet, respektíve boli
z jeho účtu vybrané, avšak žiaden takýto dôkaz napokon nepredložil, ani nepožiadal súd
o jeho zabezpečenie. Preto svoje skutkové tvrdenie o tom, že peniaze na kúpu motocykla pochádzali
pôvodne z prostriedkov z úveru vyňatého z BSM a boli vybraté z jeho účtu, nepreukázal. Za takejto
situácie súd prvej inštancie vyvodil záver, že motocykel bol kúpený za peniaze z daru G. H., ktoré

poskytla za trvania manželstva strán žalobkyni ako dar. Podľa § 143 OZ dar poskytnutý len jednému
z manželov je v jeho výlučnom vlastníctve. Peňažné prostriedky na kúpu motocykla, ktoré poskytla
žalobkyni jej matka, boli teda výlučným vlastníctvom žalobkyne a vec za ne nadobudnutá - sporný
motocykel - nepatrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a bola po celý čas vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne.

1.14. Súd prvej inštancie konštatoval, že vlastník veci má právo na ochranu pred neoprávneným
zásahom do svojho vlastníckeho práva. Ak jeho vec niekto neoprávnene zadržiava, má v prípade
hnuteľnej veci právo na jej vydanie podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. Bolo nesporným, že motocykel, ktorý
je predmetom konania, mal vo svojej držbe žalovaný

a žalobkyni ho ani po jej výzve neodovzdal. Súd prvej inštancie ustálil ako predbežnú otázku, že
jeho vlastníčkou je žalobkyňa a preto je podľa citovaného zákonného ustanovenia žalovaný motocykel
povinný žalobkyni vydať.1.15. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorý si uplatnila žalobkyňa proti žalovanému v sume 2.100 Eur
a ktorý spočíval v náhrade za užívanie sporného motocykla za obdobie od 01.04.2022 do 31.12.2023

vo výške po 100 Eur mesačne.

1.16. V prvom rade sa zaoberal tým, či je vôbec daný základ nároku - teda či došlo
k bezdôvodnému obohateniu, kto sa bezdôvodne obohatil a na koho úkor. Konštatoval, že bezdôvodným
obohatením je okrem iného aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, resp. plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Medzi stranami nebolo sporu o tom, že počas trvania ich manželstva
sa dohodli na užívaní motocyklov tak, že žalobkyňa užívala neskôr nadobudnutý motocykel A. C.
a žalovaný užíval sporný motocykel. Po ukončení ich spolužitia sa však žalobkyňa preukázateľne
domáhala vydania sporného motocykla, a to podľa predloženej e-mailovej správy najneskôr dňa
01.04.2022. Ak teda žalovaný dovtedy motocykel užíval na základe ústnej dohody strán, najneskôr od
tohto dňa stratil právny dôvod užívania sporného motocykla. Žalobkyňa bola jeho vlastníčkou

a domáhala sa realizácie svojho vlastníckeho práva na jeho užívanie. Žalovaný nepochybne sporný
motocykel žalovanej nevydal (držal ho u seba aj v čase rozhodovania súdu). Žalobkyňa teda svoje
vlastnícke práva k motocyklu v plnom rozsahu realizovať nemohla, dlhodobo trpela proti svojej vôli jeho
držbu žalovaným. V prípade, ak by žalovaný užíval obdobný motocykel od jeho vlastníka, musel by za
užívanie platiť nájomné. Je nepochybné, že žalobkyni žiadne nájomné neplatil, žiadnu náhradu jej nedal.

Bezdôvodným obohatením je aj nezmenšenie majetku prijímateľa plnenia (držiteľa veci) o prostriedky
vynaložené
v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať vec. Obohatí sa teda nielen ten, komu sa
zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak, ak by existoval
právny dôvod plnenia, jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať

náhradu (obdobne v rozhodnutí NS SR
3Cdo 52/2005). Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobkyne
v súvislosti s tým, že jej nevydal sporný motocykel, že ho bez právneho dôvodu držal a že žalobkyni
neplatil žiadnu náhradu, bezdôvodne obohatil.

1.17. Ako ďalšiu otázku bolo potrebné vyriešiť otázku výšky bezdôvodného obohatenia. Jeho výška v
tomto prípade spočívala vo výške plnenia, ktoré by žalovaný musel platiť, ak by uzavrel riadnu zmluvu
oprávňujúcu ho sporný motocykel užívať.

1.18. Žalobkyňa požadovala od žalovaného sumu 100 Eur za jeden mesiac užívania, a to od 01.04.2022

až do 31.12.2023. Je nepochybné, že žalovaný mal počas celého tohto obdobia sporný motocykel
v držbe proti vôli žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala výšku nájomného za užívanie motocykla A. F.,
predložila však ponuky nájmu motocykla A. D. XXX a A. C. XXX. Sporný motocykel má zdvihový objem
valcov 649 cm3 s výkonom motora 53 kW. Predložené ponuky sa týkali motocyklov v kategórii 650, teda
s porovnateľným výkonom ako sporný motocykel. Najnižšia z uvedených ponúk je vo výške 69 Eur

za deň, žalobkyňa sa domáha zaplatenia sumy 100 Eur za mesiac, čo je pri 30 dňovom mesiaci
3,33 Eur na deň. To je dvadsaťkrát menej ako nájom porovnateľného motocykla za jeden deň. Síce
nebola preukázaná presná výška obvyklého nájomného porovnateľného motocykla, ale súd prvej
inštancie uzavrel, že môže spravodlivo vychádzať z toho, že výška obvyklého nájomného za motocykel
kategórie 650 je podstatným spôsobom vyššia ako žalobkyňou požadovaná náhrada. Ťažko rozumne

predpokladať, že sa nájde subjekt, ktorý bude prenajímať motocykel za nájomné nižšie ako 3,33 Eur
za deň, tým viac, ak ide
o motocykel podľa žalovaného riadne servisovaný a na jazdy fakticky nepoužívaný. Preto súd prvej
inštancie žalobkyni sumu 100 Eur mesačne za 21 mesiacov v období od 01.04.2022 do 31.12.2023,
počas ktorých motocykel užívať nemohla a mal ho v držbe žalovaný, priznal vo výške 2.100 Eur.

1.19. O eventuálnom petite žalobného návrhu súd prvej inštancie nerozhodoval, pretože
v plnom rozsahu vyhovel primárnemu petitu žalobného návrhu.

1.20. K vzájomnej žalobe súd prvej inštancie uviedol nasledovné. Žalovaný dôvodil, že konzistentne v

priamej komunikácii vždy tvrdil, že motocykel patrí jemu a neuvádzal rôzne verzie. Žalobkyňa poprela
toto skutkové tvrdenie. Zo žalobného návrhu vo veci vedenej na tunajšom súde pod spisovou značkou
PE- 3C/3/2022 vyplýva, že žalovaný nie je konzistentný vo svojom postoji k vlastníckemu právu k
spornému motocyklu. V uvedenom konaní najskôr tvrdil, že sporný motocykel má byť zahrnutý do masyBSM, navrhol jeho vyporiadanie. Hoci uvádzal, že tak došlo nedopatrením, z nepozornosti, z dôvodu,
že žalobný návrh mu spisovala sestra, súd prvej inštancie toto tvrdenie vyhodnotil len ako účelové.
Ťažko možno predpokladať, že by žalovaný urobil chybu v tak závažnej záležitosti, keď je celkom

evidentné, že mu na spornom motocykle záleží a cíti sa byť po celý čas jeho vlastníkom. Žalovaný
celkom jednoznačne navrhoval rozdeliť motorové vozidlá bývalých manželov „na polovicu“. Až neskôr
začal tvrdiť, že motocykel nadobudol z prostriedkov oddelených od masy BSM, pričom pôvod týchto
peňazí mal byť zo stavebného úveru, neskôr tvrdil, že
z peňazí z vrátenej časti kúpnej ceny, ktorú zaplatil zo stavebného úveru predávajúcemu pri kúpe domu.

Okrem toho, sestra žalovaného, ktorá bola vypočutá v tomto konaní ako svedkyňa, mala podľa jej
vyjadrenia v tomto konaní, ako aj podľa vyjadrenia v konaní
PE-3C/3/2022 informácie o nadobudnutí a spôsobe úhrady kúpnej ceny za sporný motocykel práve od
žalovaného, jej svedectvo nie je priame a tým je jeho váha podstatne oslabená. Ďalej žalovaný tvrdil,
že kúpna cena bola platená z finančných prostriedkov od J. J.. Ním predložená Dohoda o vzájomnom
vysporiadaní záväzkov zo dňa 14.10.2016 však nepreukázala, že mu peniaze na základe tejto dohody

aj boli skutočne vyplatené. Nepreukázala ani, že v čase kúpy motocykla mal tieto peniaze k dispozícii,
respektíveženimimohladisponovaťžalobkyňa.Žalobkyňapritompoprelaskutkovétvrdeniežalovaného
o pôvode peňazí, za ktoré mal byť motocykel kúpený a urobila a výpoveďou svedkyne aj preukázala
vlastné skutkové tvrdenie o pôvode týchto peňazí. Pravdivosť skutkového tvrdenia žalovaného síce nie
je a priori vylúčená, ale keďže bolo žalobkyňou popreté, musí ho žalovaný preukázať. A to sa mu v tomto

spore nepodarilo. Žalovaný tvrdil, že iný motocykel, ktorý nadobudli za trvania manželstva - A. C. XXX,
rok výroby 2017 užíva žalobkyňa - je menší, vyhovuje jej fyziologickej stránke, sporný motocykel lepšie
vyhovuje potrebám žalovaného. Je nelogické, aby počas manželstva mala oba motocykle žalobkyňa,
hoci vodičmi boli obaja a on získal vodičské oprávnenie v auguste 2018. K tomu súd prvej inštancie
uviedol, že niet sporu o tom, že motocykel A. C. je menší a lepšie zodpovedá postave žalobkyne. To

však nevylučuje, aby sporný motocykel mohol byť vo vlastníctve žalobkyne. Niet sporu ani o tom, že
strany sa v čase, kedy ešte boli manželia a keď mali v držbe dva motocykle, dohodli na tom, ktorý
bude jazdiť na ktorom. Ani to však nezakladá vznik vlastníckeho práva k tomu motocyklu, na ktorom
ten - ktorý z bývalých manželov jazdil. Skutočnosť, že žalobkyňa pôvodne kupovala motocykel pre
seba vyplýva jednak z toho, že motocykel pred kúpou skúšala len ona sama, v čase jeho kúpy už

absolvovala autoškolu na vedenie motocykla (oprávnenie získala v júli 2017), ako i z postupu po kúpe
motocykla - motocykel dala znížiť, aby lepšie vyhovoval jej výške, žalovaný na motocykli jazdil spočiatku
len ako spolujazdec a ako vodič ho viedla žalobkyňa. Vodičské oprávnenie na vedenie motocykla získal
viac ako jeden rok po žalobkyni. Z toho vyplýva, že je pravdepodobnejšie, že pôvodným úmyslom
bolo kúpiť sporný motocykel ako motocykel určený na užívanie žalobkyňou, ako že motocykel kupovali

pre žalovaného, ktorý bol v čase kúpy v zahraničí, motocykel si pred kúpou neodskúšal a vodičské
oprávnenie získal až
v auguste 2018. Ani čestné vyhlásenie na č.l. 129 nepotvrdilo nadobudnutie sporného motocykla
do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaný v ňom podmieňuje prístup do svojej nehnuteľnosti a
prihlásenie žalobkyne na trvalý pobyt vrátením kľúčov a technického preukazu od sporného motocykla.

Nie je však uznaním vlastníckeho práva žalovaného
k spornému motocyklu zo strany žalobkyne. Okrem toho, žalovaný ho v celom rozsahu odvolal. Rovnako
ani elektronická komunikácia na č.l. 124 nepotvrdila vlastnícke právo žalovaného k spornému motocyklu.
Znie logicky tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa sa snažila vyjednávať so žalovaným a ako prostriedok
na dosiahnutie svojho cieľa, aby bola aj ona zapísaná na LV k domu v obci Klátova Nová Ves používala

motorku, ktorá je predmetom sporu, pretože vedela, že žalovanému na nej záleží a myslela si, že
výmenou za motorku docieli zápis svojej osoby do katastra nehnuteľností. Ani takýto možný úmysel
však nepotvrdzuje vznik vlastníckeho práva žalovaného k spornému motocyklu. Rovnako možné je aj,
že žalobkyňa sa rozhodla „obetovať“ vlastný motocykel, na ktorom žalovanému záležalo, aby docielila
zápis svojho spoluvlastníctva k domu vo vlastníctve žalovaného.

1.21. Súd prvej inštancie v ďalšom uviedol, že žalovaný tvrdil, že motocykel absolútne nevyužíval a
nejazdil na ňom, bol zaparkovaný a žalovaný čakal, ako dopadnú súdne konania. Náhrada za užívanie
motocykla aj preto žalobkyni nepatrí. K tomu súd prvej uviedol, že bezdôvodne sa možno obohatiť aj tým,
že sa majetok osoby, ktorá má vec v držbe, nezmenší o sumu, ktorú by bola musela zaplatiť v prípade, ak

by vec užívala na základe riadne uzavretej zmluvy s jej vlastníkom alebo s iným oprávneným držiteľom.
Žalobkyňa totiž svoju vec - sporný motocykel - nemohla počas jej neoprávnenej držby žalovaným užívať,
respektíve vykonávať iné oprávnenia vlastníka (nepodstatné je, že užívala motocykel, ktorý jej veľkostne
lepšievyhovoval,spornýmotocykelmohlapredať,prenajať,darovaťalebosnímnaložiťinýmspôsobom,ktorý vlastníkovi je zákonom umožnený) a bránil jej v tom práve žalovaný. Majetkovým vyjadrením
toho, o čo sa žalovaný obohatil tým, že bránil žalobkyni užívať jej vec, je obvyklé nájomné, ktoré by
žalovaný musel zaplatiť, ak by užíval porovnateľný motocykel v danom čase na základe existujúceho

právneho dôvodu. Okrem toho, skutočnosť, že žalovaný motocykel v skutočnosti neužíval, neuviedol
ani vo vyjadrení k žalobe, ani
v duplike k žalobe, kde tvrdil len, že sa cíti byť vlastníkom sporného motocykla. Toto skutkové tvrdenie
prvýkrát v konaní použil až vo vyjadrení zo dňa 19.01.2024. Žalovaný vykonával servis motocykla i
technickú kontrolu, pričom v tejto súvislosti motocykel nepochybne viedol (hoci ak motocykel vôbec

neužíva,moholzabezpečiťjehoprevozinýmspôsobom,napríkladnaprívesealeboodťahovouslužbou).
Ani skutočnosť, že si žalobkyňa nikdy neodniesla sporný motocykel, nemusí znamenať, že pokladala
žalovaného za jeho výlučného vlastníka. Žalobkyňa nemala legálny prístup do domu žalovaného, kde
sa motocykel nachádzal a stále nachádzal. Po 07.06.2021 ale najmä nemala k dispozícii ani doklady a
kľúče od motocykla, pretože ich odovzdala žalovanému mysliac si, že získa zapísanie trvalého bydliska
v jeho dome.

1.22. Vzájomnú žalobu žalovaného súd prvej inštancie ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Rozhodol tak z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom
sporného motocykla. Vlastnícke právo žalobkyne vylučuje určenie vlastníckeho práva žalovaného.
Hmotnoprávnedôvody,prektorésúdprvejinštancieurčil,že žalobkyňajevlastníkommotocykla, uviedol

v predchádzajúcich bodoch.

1.23. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako
úspešnej strane v celom spore priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

2.1. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodov uvedených
v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

2.2. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a rozhodnúť tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietne a určí, že motocykel A. F., čiernej farby,

evidenčné číslo B., VIN: E., v jeho výlučnom vlastníctve, prípadne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov prvoinštančného aj
odvolacieho konania.

2.3. S napadnutým rozsudkom žalovaný nesúhlasil a mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,

žespornýmotocykelbolnadobudnutýdojehovýlučnéhovlastníctvaanemožnolennazákladevýpovede
jedného svedka, konkrétne matky žalobkyne, ktorá je jej najbližšou osobou a príbuznou vyhodnotiť,
že sporný motocykel patrí do vlastníctva žalobkyne. Mal za to, že z vykonaného výsluchu svedkyne
G. H., matky žalobkyne (bod 25.10. odôvodnenia rozsudku) nemožno jednoznačne ustáliť, že pôvod
peňazí bol jasne preukázaný, ak svedkyňa uviedla len jednoduché tvrdenie, že motocykel platila ona a

bol napísaný na jej dcéru, pričom peniaze jej dala doma v hotovosti. Výpoveď matky žalobkyne nie je
podporená ďalšími dôkazmi a zostala osamotená. Ďalšie svedecké výpovede mal súd prvej inštancie
vyhodnotiť rovnako , t.j. ako nepriame svedectvá.

2.4. Žalovaný tvrdil, že kúpna cena za sporný motocykel bola platená z finančných prostriedkov

pochádzajúcich od J. J., nar. XX.XX.XXXX, predchádzajúceho vlastníka rodinného domu v obci A.
C. D. XXX, kde žalovaný býva. Na preukázanie uvedeného predložil žalovaný Dohodu o vzájomnom
vysporiadaní záväzkov zo dňa 14.10.2016.

2.5. Zdôraznil, že žalobkyňa mohla predmetný motocykel odniesť z domu, čo však neurobila, z čoho

vyvodil, že žalovaného považovala za vlastníka motocykla. Predložil sms správu (sms komunikácia strán
sporu približne z roku 2020), v ktorej žalobkyňa žiadala od žalovaného, aby išiel na kataster a dopísal
ju ako spoluvlastníčku rodinného domu
a žalobkyňa hneď pôjde na políciu napísať žalovanému „tvoje", čím myslela práve motocykel A. F..
Uvedené žalobkyňa potvrdila, a to v rámci jej výpovede dňa 29.01.2024. Žalovaný chcel uvedenou sms

správou preukázať, že žalobkyňa potvrdila, že aj v minulosti považovala tento motocykel za motocykel
žalovaného. Žalovaný mal za to, že aj tento dôkaz vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými
dôkazmi preukazujú výlučné vlastnícke právo žalovaného k spornému motocyklu a súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil.2.6. Žalobkyňa si proti žalovanému v tomto spore uplatnila aj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 2.100 Eur, ktorý spočíval v náhrade za užívanie sporného motocykla za obdobie od

01.04.2022 do 31.12.2023 vo výške po 100 Eur mesačne. Žalovaný mal za to, že nie je daný základ
tohto nároku, pretože v žiadnom rozsahu nedošlo
k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného na úkor žalobkyne. Žalovaný motocykel neužíval,
práve naopak, mal náklady v súvislosti s jeho technickou kontrolou a servisnou údržbou. Žalovaný
neplatil žalobkyni žiadnu náhradu, pretože sa tak nielen nedohodli, ale mal za to, že on je výlučným

vlastníkom motocykla a nekoná na úkor žalobkyne. Ďalej uviedol, že žalobkyňou predložené ponuky
prenájmov motocyklov z webových stránok nie sú použiteľné na motocykel A. F., pretože sa nejedná
o obdobné modely. Žalobkyňou požadovaná suma 2.100 Eur je neprimeraná za faktické neužívanie
motocykla žalovaným, ktorý sa nejazdením ani neopotrebovával.

3.1. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov konania.

3.2. Zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach s tým, že sa súd prvej inštancie sa náležite
vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami vo veci, správne vyhodnotil vykonané dôkazy, na
základe ktorých správne ustálil skutkový stav.

3.3. Podľa názoru žalobkyne neboli naplnené odvolacie dôvody, na ktoré poukazuje žalovaný, teda,
že by mal súd dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo že by mal vec nesprávne posúdiť.
Poznamenala, že rozhodnutie nemožno považovať za nezákonné alebo nesprávne iba preto, že súd
neprevzal skutkový stav tak, ako mu ho prezentovala jedna zo strán sporu, alebo že sa súd nestotožnil

s aplikáciou alebo interpretáciou právnych noriem podľa žalovaného.

3.4. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v ani odvolaní nepredložil žiadne priame
dôkazy, podľa ktorých by predmetný motocykel bol jeho výlučným vlastníctvom. Vlastníctvo odvodzoval
iba od jeho tvrdenia, pričom žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný v rôznych konaniach vedených

medzi stranami sporu sa o vlastníctve motocykla vyjadroval vždy inak. Raz bol v BSM, potom nie, neskôr
mal byť kúpený z peňazí medziúveru a napokon za časti kúpnej ceny za dom, ktorá mu bola vrátená.
Tieto špekulácie svedčia o jeho nevierohodnosti, nakoľko skutkové tvrdenia prispôsoboval konkrétnej
situácii v tom- ktorom konaní.

3.5. Dôkazom o vlastníctve motocykla žalovaným nebola ani výpoveď jeho sestry, ktorá mala všetky
informácie k veci sprostredkované od žalovaného. Otázku vlastníckeho práva správne súd prvej
inštancie vyriešil a v bode 32 odôvodnenia, kde uviedol svoje úvahy, ktoré ho k jeho právnym záverom
viedli. Pokiaľ žalovaný namietal, že výpoveď matky žalobkyne nie je podporená žiadnymi dôkazmi a
zostáva osamotená, zdôraznila, že žalobkyňa prezentovala skutkové tvrdenia o tom, že je vlastníkom

motocykla, pričom dôkazmi - výpoveďami p. J. a p. H. - tieto tvrdenia aj preukázala. Výpoveď matky
žalobkynejetedadôkazom,ktorýmsapreukazujúskutkovétvrdenia.Tátovýpoveďjepodporenáďalšími
dôkazmi, najmä výsluchom samotnej žalobkyne a p. J.. Okrem toho žalovaný výpoveď svedkyne H.
žiadnymspôsobomnevyvrátil,aninepredložiltakýdôkaz,ktorýbyjejhodnovernosťznižoval.Správnesú
preto závery súdu prvej inštancie, že príbuzenský vzťah k žalobkyni sám osebe, bez ďalších skutočností,

nepostačuje na spochybnenie pravdivosti jej výpovede. Výpoveď svedkyne bola navyše spontánna,
presvedčivá, plynulá, teda nemusela nad odpoveďami premýšľať, nemusela pri výpovedi sledovať
žalobkyňu (na znak „odsúhlasenia“ výpovede) a pod.

3.6. Žalobkyňa poukázala na to, že vlastníctvo k veci sa dokazuje podľa skutočností, ktoré existovali

v čase nadobudnutia veci. Bez pochybností bolo preukázané, že práve žalobkyňa, jej matka a p. J. sa
osobnezúčastniliobhliadkyvozidlaanáslednejkúpy,zostranyžalobkynedošlokodovzdaniufinančných
prostriedkov a následne aj k prevzatiu motocykla. Žalovaný nepoprel, že bol v tom čase v zahraničí a
sám nemal vodičské oprávnenie na vedenie tohto motocykla (získal ho až takmer po roku). Hoci tieto
skutočnosti nemajú vplyv na vlastnícke právo, javí sa nelogické, aby si žalovaný kupoval motorku, ktorý

nemohol legálne viesť po pozemných komunikáciách a ktorú ani fakticky nemohol mať v držbe, keďže
bol v zahraničí. Motorku si predsa mohol kúpiť aj tam, čo neurobil. Odvolacie námietky žalovaného, že
medzi stranami existovala dohoda, aby motocykel kúpila žalobkyňa s tým, že bude patriť žalovanému,pričom sama žalobkyňa mala použiť finančné prostriedky vrátené J. J., s týmito mala hospodáriť, mala
kartu a teda aj dispozičné oprávnenie
k účtu žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal a z týchto tvrdení sa pravda nestane

iba preto, že to bude žalovaný opakovane uvádzať. Žalobkyňa k týmto tvrdeniam uviedla, že nemala
vedomosť o žiadnom účte, na ktorý mu bola vrátená suma 4.000,- Eur. Tým spochybnila skutkové
tvrdenia žalovaného, ktorý ich nevedel preukázať (ani nemohol, keďže sú nepravdivé). Napokon tieto
tvrdenia žalovaného boli vyvrátené inými dôkazmi, napr. výsluchom p. H.. Vlastníctvo žalobkyne k
motorke bolo pritom preukázané viacerými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré vo svojom súhrne tvoria

ucelenú reťaz, a to výpoveď žalobkyne, výpoveď svedkyne H., výpoveď svedka J., skutočnosť,
že žalovaný motorku ani nevidel, nemal na ňu vodičské oprávnenie, znižovanie motorky na výšku
žalobkyne, darovanie finančných prostriedkov matkou žalobkyne.

3.7. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
2.100,- Eur, aj tento bol súdom prvej inštancie správne posúdený. Zdôraznila, že žalovaný sa k tomuto

nároku od začiatku konania žiadnym spôsobom nevyjadroval, argumentujúc že sa nemôže obohacovať,
lebo motorka je jeho. Až dodatočne po prvom súdnom pojednávaní žalovaný prišiel s tým, že na motorke
nejazdí, lebo čakal na skončenie tohto súdneho konania. Tieto tvrdenia žalobkyňa poprela, pričom ich
označila za klamlivé a paradoxné. Žalovaný najskôr v konaní o BSM žiadal motocykel vyporiadať tak, že
pripadne do jeho vlastníctva, neskôr tvrdil, že vlastne patrí iba jemu. preto je absurdné, aby žalovaný,

ktorý tvrdil, že je vlastníkom motocykla, na tomto nejazdil z dôvodu súdneho konania. Žalobkyňa
predložila dôkaz - fotografiu z motorkárskeho zrazu, na ktorom sa zúčastnil aj žalovaný na spornom
motocykli. Žalovaný mal na sebe motorkársky odev, s ktorým sa bežne nechodí do servisu. Napokon aj
tvrdenie žalovaného, že práve v deň, kedy bol motorkársky zraz bol náhodou aj
v servise, považovala za úsmevné. Žalovaný, ktorý tvrdil, že nepoužíva motorku, túto pravidelne

servisoval a zdržiaval v prevádzky schopnom stave. Ak by predsa žalovaný motorku neužíval, nemal
dôvod podrobovať ju servisným prehliadkam. Z uvedeného správne súd prvej inštancie ustálil, že základ
nároku na bezdôvodné obohatenie je daný. Žalobkyňa pritom žalovaného opakovane žiadala, aby jej
motocykel vrátil, čo neurobil. V zhode
s názorom súdu prvej inštancie poukázala na to, že bezdôvodným obohatením je aj nezmenšenie

majetku prijímateľa plnenia (držiteľa veci) o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom
zakladajúcim právo užívať vec. Obohatí sa teda nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva,
ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak, ak by existoval právny dôvod plnenia, jeho majetkový
stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. Žalobkyňa pre porovnanie
primeranosti náhrady, ktorú od žalovaného žiadala, poukázala na ponuky nájmu porovnateľných

motocyklov. Tieto sa pohybovali v sumách 69,- Eur na deň a viac, pričom v prepočte žalobkyňa žiadala
iba
3,30 Eur na deň. Zdôraznila, že žalovaný účinne nepoprel výšku, teda neuviedol vlastné skutkové
tvrdenia ohľadom výšky primeranej náhrady. Jeho procesná obrana bola založená iba na tom, že nie
je možné náhradu porovnávať s nájmom motocyklov právnických osôb. Uvedené nepredstavuje účinné

popretie skutkových tvrdení v zmysle ustanovenia § 150
a nasl. CSP, preto bolo tvrdenie žalobkyne o výške náhrady nesporné. Na záver žalobkyňa dodala, že
bezdôvodné obohatenie je objektívny stav, ktorý môže vzniknúť aj bez vôle či zavinenia účastníkov.
Podstatné je, že stav vznikol.

4. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

6. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

7. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňujes odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

10. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
11.1. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

11.2. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

11.3. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci

a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré

majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté
závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia

súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa
§ 220 ods. 2 až 4 CSP a nemožno ho považovať za arbitrárne.

14. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími
dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade

s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkýchrozhodnutívšeobecnýchsúdov(takprvoinštančnéhosúdu,akoajodvolaciehosúduaprípadne

aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého
pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v
zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.15. Žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že žalobkyňa nepreukázala pôvod kúpnej
ceny motocykla, nakoľko jediný dôkazný prostriedok bol výsluch jej matky ako svedkyne, ktorý výsluch

ostal v dôkazných prostriedkoch osamotený, že žalovaný je vlastníkom predmetného motocykla,
pretože preukázal, že bol nadobudnutý do jeho výlučného vlastníctva, a že predmetný motocykel bol
kúpený z finančných prostriedkov pochádzajúcich od J. J. a že žalobkyni nevznikol nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Dôvody svojho odvolania teda založil na zhodných tvrdeniach ako v konaní
pred súdom prvej inštancie.

16. Uvedené odvolacie námietky nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

17.KvýrokuI.aIV.napadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie,ktorýmbolžalovanýzaviazanýkvydaniu
predmetného motocykla žalobkyni a bola zamietnutá vzájomná žaloba žalovaného o určenie vlastníctva
k predmetnému motocyklu uvádza odvolací súd nasledovné.

18. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na vyriešení otázky vlastníckeho práva k predmetnému
motocyklu. Po vykonanom dokazovaní ustálil, že jeho vlastníkom je žalobkyňa a preto výrokom I.
rozhodol o povinnosti žalovaného vydať ho žalobkyni. Svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v bode 32.
a 33. napadnutého rozsudku. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k zhodnému záveru so
súdom prvej inštancie o tom, že v konaní bolo nesporne preukázané, že finančné prostriedky na kúpu

motocykla poskytla žalobkyni jej matka, a to vo forme daru, preto je žalobkyňa jeho výlučnou vlastníčkou
a v zmysle ustanovenia § 126 Obč. zák. má nárok na vydanie motocykla žalovaným. Argumentáciu
žalovaného, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie nesprávne na jedinej svedeckej výpovedi
matky žalobkyne nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Podľa záverov nálezu Ústavného súdu SR z 9.
júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29, spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov

konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby
vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by
v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov
majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a
zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí

či tvrdení účastníkov konania. Odvolací súd posudzoval svedeckú výpoveď matky žalobkyne pani G.
H. jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, z hľadiska jej vierohodnosti, blízkeho príbuzenstva
k žalobkyni, vykonaného dokazovania a dospel k záveru že súd prvej inštancie túto svedeckú
výpoveď vyhodnotil správne. Z obsahu spisu nevyplynuli žiadne skutočnosti spôsobilé privodiť jej
nedôveryhodnosť. Svedkyňa bola v konaní bola riadne poučená podľa § 196 CSP a v kontexte tvrdení

žalobkyne, ako aj svedeckej výpovede I. E. J. možno považovať jej svedeckú výpoveď za dôveryhodnú,
preukazujúcu výlučné vlastníctvo žalobkyne k motocyklu. Rovnako tvrdenia žalobkyne tak v priebehu
prvoinštančného ako aj odvolacieho konania boli konzistentné, na rozdiel od tvrdení žalovaného, ktorý
menil svoju argumentáciu uvádzanú v prospech jeho vlastníckeho práva, keď v rôznych fázach tvrdil, že
predmetný motocykel bol v BSM účastníkov, potom nie, neskôr mal byť kúpený z peňazí medziúveru

a napokon za časti kúpnej ceny za dom, ktorá mu bola vrátená. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
uzavrel, zhodne so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bode 48.2., že žalobca svoje vlastnícke
právo nepreukázal ani z uvádzanej kúpy z prostriedkov vrátených pánom J. J..

19. K odvolacím úvahám žalovaného, ktorý preukazoval dôvodnosť svojho vlastníctva

k spornému motocyklu tým, že žalobkyňa si v čase neprítomnosti žalovaného v dome motocykel
neodniesla z predmetnej nehnuteľnosti, alebo že mu v roku 2020 poslala esemesku v ktorej ho žiadala,
aby išiel na kataster a dopísal ju ako spoluvlastníčkou rodinného domu a že ona hneď pôjde na políciu
napísať žalovanému „tvoje“, čím mala myslieť práve predmetný motocykel, odvolací súd uvádza, že tieto
závery žalovaného nie sú nepodložené žiadnym dôkazom, sú nekonkrétne a možno ich považovať

až za špekulatívne, tvrdené v snahe domôcť sa určenia vlastníckeho práva k motocyklu.

20.1. K výroku II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol žalovaný povinný zaplatiť
sumu 2.100 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetného motocykla uvádza
odvolací súd nasledovné.

20.2. Je nutné prisvedčiť argumentácii žalobkyne, ktorá poukázala na to, že žalovaný pred súdom prvej
inštancie výšku uplatneného plnenia uplatneného titulom vydania bezdôvodného obohatenia žiadnym
spôsobom nespochybnil. Obmedzil sa výlučne na tvrdenie, že je vlastníkom predmetného motocyklaa na pojednávaní dňa 29.01.2024 uviedol k motocyklom uvedeným v prílohe žaloby, že tieto sú úplne
iné a nové a že sporný motocykel je z roku 2009 až 2010. Ani v odvolacom konaní nepredložil žiadne
dôkazy preukazujúce inú výšku nájomného za užívanie obdobného motocykla, čím by vyvrátil dôkazy

predložené žalobkyňou. V odvolacom konaní zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach teda, že je
vlastníkom motocykla, že tento neužíval a preto nemôže dochádzať k bezdôvodnému obohateniu.
Po preskúmaní obsahu spisu preto odvolací súd uzavrel, že závery súdu prvej inštancie uvedené
v bode 40. napadnutého rozsudku a v bode 48.5. sú správne a plne sa s nimi stotožňuje. V civilnom
sporovom konaní je procesná aktivita prenechaná na strany sporu. To, že žalovaný vystupoval na strane,

ktorá žalobu nepodala, neznamená, že mu stačí poukazovať na to, že tá alebo oná skutočnosť nie je
preukázaná,
a sám neuvádzať vlastné skutkové tvrdenia. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal zo žalobkyňou
predložených dôkazov ako zo zistenej a preukázanej skutočnosti.

21. K uplatnenému nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia odvolací

súd uvádza, že kľúčovým pojmom vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu je pojem „obohatenie“. Je
ním stav, pri ktorom došlo k rozšíreniu majetkovej sféry konkrétnej osoby alebo keď sa jej majetková
sféra nezmenšila, hoci sa zmenšiť mala. Ide o prípad, keď obohatený nemusel vynaložiť prostriedky
na zaobstaranie určitého plnenia, hoci by tak za obvyklého chodu vecí musel urobiť. Podľa ustálenej
judikatúry bezdôvodné obohatenie vzniká aj tomu, kto bez platného právneho titulu na úkor vlastníka

dosiahol postavenie detentora veci napr. tým, že nehnuteľnosť mal uzamknutú a mal ju prístupnú len pre
seba a svoju potrebu, a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ju skutočne
využíval (v akom rozsahu, časovom období a pod.) (porovnaj Ro NS ČR z 31.03.2005,
sp. zn. 25Cdo 2029/2003, Ro NS ČR z 20. 3. 2001, sp. zn. 25 Cdo 845/99 a Ro NS ČR
z 08.01.2008, sp. zn. 30Cdo 199/2007). Podobne vzniká bezdôvodné obohatenie aj tomu, kto udržuje

taký faktický stav, ktorý vlastníkovi neumožňuje užívanie jeho pozemku (porovnaj Ro NS ČR z
11.11.2009, sp. zn. 28Cdo 2056/2009). Hoci táto súdna prax pojednáva
o nehnuteľnostiach, z hľadiska vzniku bezdôvodného obohatenia užívaním veci bez právneho titulu na
úkor vlastníka možno uzavrieť, že nie je rozdiel medzi nehnuteľnosťou a hnuteľnou vecou.

22. V priebehu odvolacieho konania, a po uplynutí lehoty na podanie odvolania, žalovaný doručil
odvolaciemu súdu odovzdávací a preberací protokol k predmetnému motocyklu zo dňa 09.08.2024,
z ktorého vyplýva, že žalovaný odovzdal žalobkyni motocykel spolu s príslušnými dokladmi. V podaní
však výslovne uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní (a teda aj vzájomnej žalobe) a motocykel
odovzdáva podmienečne, len z dôvodu, aby nebol povinný platiť náhradu za jeho ďalšie užívanie.

Žalobkyňa túto skutočnosť nepotvrdila, v konaní sa k nej nevyjadrila. Odvolací súd je v zmysle ust. §
383 CSP viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. Žalobkyňa sa podanou žalobou
o vydanie veci domáhala určenia aj vlastníckeho práva k nej. Zmena žaloby v odvolacom konaní
nie možná. Vydanie veci a vlastníctvo k nej boli preto medzi stranami sporné aj v čase rozhodovania
odvolacieho súdu.

23. Na záver odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami
sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že

súdne rozhodnutia musia
v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku
z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko

z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu
vyplývaajpovinnosťsúduzaoberaťsaúčinnenámietkami,argumentmianávrhminavykonaniedôkazov
strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS
410/06).

24. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady
zodpovednosti za výsledok a miery úspechu. Úspešnej žalobkyni súd prvej inštancie správne priznalproti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď zdôvodnil, že žalobkyňa bola
úspešná v spore (teda v ňou podanej žalobe, ako aj vzájomnej žalobe podanej protistranou).

25. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na
základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalovaný ani v odvolaní
proti napadnutému rozsudku neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by neprezentoval v konaní pred

súdom prvej inštancie, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by mohli mať vplyv na
rozhodnutie odvolacieho súdu. Žalovaným uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia, totožné s tými, ktoré
uviedol už v konaní pred súdom prvej inštancie, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom
posúdení veci prvoinštančným súdom, preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP s tým, že sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho
odôvodnením a v podrobnostiach naň odkazuje.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v spore, teda v konaní o žalobe žalobkyne
ako aj o vzájomnej žalobe , a to v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania
zásad podľa § 251 CSP.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).