Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 24, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624204016
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6624204016.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
súduomaloletédeti:A.B.,nar.XX.XX.XXXXaB.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomakomatka,zast.kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov – matka: C. D. B. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. A. H. XXXX/XX, XXX XX I., štátna občianka SR, zastúpená: Advocatur

Gémeš, Filipová & Partner AG, so sídlom Städtle 17, 9490 Vaduz, Lichtenštajnské kniežatstvo, právna
forma: akciová spoločnosť, číslo zápisu: FL-0002.539-075-9, zahraničná osoba konajúca na území SR
organizačnou zložkou BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Mostová 185/2, 811 02 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 53 096 428, a otec: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX K.,
adresa na doručovanie: D. B., B., H. XXXX, XXX XX L. M. I., Česká republika, štátny občan ČR, v konaní
o návrhu matky o vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu

Lučenec č.k. 5P/159/2024-27 zo dňa 23. augusta 2024 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Lučenec č.k. 5P/159/2024-37 zo dňa 26.08.2024, takto

r o z h o d o l :

UznesenieOkresnéhosúduLučenecč.k.5P/159/2024-27zodňa23.augusta2024vspojenísopravným
uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 5P/159/2024-37 zo dňa 26.08.2024 z r u š u j e a vec v r
a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že „I. Súd
nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

Súd dočasne zveruje maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matky, a to do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX
výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného
predpisu mesačne vopred do 20. dňa, toho ktorého mesiaca na každé dieťa zvlášť, počnúc dňom
právoplatnosti tohto uznesenia.“
2. Dňa 19.08.2024 navrhovateľka - matka maloletých detí doručila tunajšiemu súdu návrh o nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletých detí A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B.,
nar.XX.XX.XXXXdojejosobnejstarostlivostiaurčeniavýživnéhonamaloletéhoA.B.,nar.XX.XX.XXXX
vo výške 250 Eur mesačne a na maloletú B. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 350 Eur mesačne vždy do
20. dňa, toho ktorého mesiaca vopred k jej rukám.
3. Z rodného listu uloženého v knihe narodení MV SR - osobitná matrika Bratislava, zväzok ORI/178,
ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX mal okresný súd preukázané, že maloleté dieťa A. B. je narodený

v K. X Česká republika dňa XX.XX.XXXX, rodičmi sú zapísaní: navrhovateľka a ňou označený otec
maloletých detí v návrhu (č.l. 4 spisu).4. Z rodného listu uloženého v knihe narodení MV SR - osobitná matrika Bratislava, zväzok ORI/143,
ročník XXXX, strana XX, por. č. XX mal okresný súd preukázané, že maloleté dieťa B. B. je narodená v K.
X Česká republika dňa 03.04.2020, rodičmi sú zapísaní: navrhovateľka a ňou označený otec maloletých

detí v návrhu (č.l. 5 spisu).

5. Z potvrdení o prevode transakcie realizovanej prostredníctvom N. J. od 06/2024 do 08/2024 mal
okresný súd preukázané, že navrhovateľka v Českej republike poberá peňažnú pomoc v materstve vo
výške 42.501 Kč (č.l. 6 - 8 spisu).

6. Zo sobášneho listu č. 79/2018 uloženého v knihe manželstiev matričného úradu E., zväzok 7, ročník
XXXX, strana XX, por.č. XX má súd za preukázané, že manželstvo navrhovateľka s otcom maloletých
detí uzatvorila dňa XX.XX.XXXX (č.l. 10 spisu).

7. „Podľa článku 5 písm. b) ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje okrem iných aj bezpečie dieťaťa, ako aj stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. Súd
z predložených listinných dôkazných prostriedkov a zo súdneho spisu má dostatočne osvedčené, že
je v záujme maloletého dieťaťa v súlade s čl. 5 písm. b) ZoR, aby bolo zverené do dočasnej osobnej
starostlivosti M. O., nar. XX.XX.XXXX (správne má znieť D. B. E., nar. XX.XX.XXXX - podľa opravného
uznesenia) v súlade s § 367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len

„CMP“) s poukazom na zistené skutočnosti, že matka maloletého dieťaťa je sama maloletá a nedokáže
zabezpečiť maloletému dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Maloletá matka užíva omamné a návykové látky
a to aj počas gravidity.“
8. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď neodkladná, úprava právnych (nie len faktických)
pomerov účastníkov alebo zabezpečenie existujúceho hoci ešte prípadne nevykonateľného alebo

očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá,
aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
neodkladnej ochrany. Pri nariadení samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti,
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky
skutočnosti, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou
jej riešenia.
9. Okresný súd s poukazom na § 2 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 367 ods. 1 CMP, § 329 ods. 1 veta prvá CSP, § 329 ods. 2 CSP, §
331 ods. 1 CSP, § 331 ods. 2 CSP, § 336 ods. 1 CSP na základe osvedčených skutočností mal za

to, že návrh o nariadenie neodkladného opatrenia, aby boli maloleté deti zverené do dočasnej osobnej
starostlivosti matky podľa § 367 ods. 1 CMP bol podaný dôvodne, keďže bola osvedčená naliehavá
potreba úpravy pomerov maloletých detí v súlade s § 325 ods. 1 CSP pri jeho aplikácii podľa § 2 ods.
1 CMP, a je tak potrebné bezodkladne upraviť ich pomery. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že
preskúmal predmetný návrh spolu s prílohami a má za to, že navrhovateľka v návrhu dostatočným

spôsobom opísala skutkový stav a osvedčila naliehavosť. Zverenie mal. detí A. B., nar. XX.XX.XXXX
a B. B., nar. XX.XX.XXXX do dočasnej osobnej starostlivosti matky je za danej situácie najvhodnejším
riešením, „nadôvažok keď matka sa obáva únosu detí ich otcom. Matka zabezpečuje deťom celodennú
starostlivosť, opustila pre dlhodobé nezhody s otcom mal. detí ich spoločnú domácnosť v Čechách a
momentálne býva v rodinnom dome svojich rodičov, kde má vytvorené vhodné stabilné podmienky na

ich výchovu a starostlivosť. Maloletá B. od 01.09.2024 nastupuje do MŠ v I.. Maloleté deti sú na matku
citovo naviazané, mal. A. matka ešte“ dojčí. Dočasné zverenie mal. detí je pre zdravý fyzický, psychický
asociálnyvývinvichzáujme,akoajvsúladesčl.5písm.c)Zákonaorodine,ktorýprizáujmemaloletého
dieťaťa zohľadňuje aj ochranu duševného vývinu dieťaťa. V danom prípade je potrebné chrániť práva a
oprávnené záujmy maloletých detí, ktoré sú prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach,

ktoré sa ich týkajú. Neodkladným opatrením môže zveriť deti len do dočasnej osobnej starostlivosti, z
dôvodu ktorého je potrebné aby si matka podala návrh vo veci samej.
10. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal rozsiahle odvolanie otec, ktorý mal za to,
že predložené listinné dôkazy, ako i tvrdenia, ktoré sú v návrhu matky, zakladajú pochybnosť
o medzinárodnej príslušnosti súdov Slovenskej republiky. Ide o kauzu s medzinárodným prvkom, keď

k okamihu podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia matkou obe maloleté deti mali svoj
obvyklý pobyt na území Českej republiky. Majú tak slovenské štátne občianstvo, ako aj české štátne
občianstvo. S ohľadom na medzinárodný prvok je teda súd povinný sa najskôr zaoberať otázkou
právomoci vo veci rozhodnúť. Medzinárodná príslušnosť (právomoc) je jednou z podmienok konania,ku ktorých splneniu je súd povinný prihliadať kedykoľvek za konania, pretože je v záujme právnej
istoty predísť tomu, aby rozhodnutie mohlo byť pri nezmenených okolnostiach nariadené. Nedostatok
právomoci vo veci je neodstrániteľnou podmienkou konania, tento nedostatok podmienky konania

nejde zhojiť. S ohľadom na medzinárodný prvok je súd povinný posúdiť si otázku, ktoré hmotné právo
je potrebné aplikovať. Medzinárodnú príslušnosť vo veciach týkajúcich sa rodičovskej zodpovednosti
je v prejednávanej veci potrebné posúdiť podľa Nariadenia Rady EÚ č. 2019/1111 zo dňa 25. júla
2019 o príslušnosti, uznávaní a výkonu rozhodnutí vo veciach manželských a vo veciach rodičovskej
zodpovednosti a o medzinárodných únosoch. Podľa Čl. 7 nariadenia sú súdy členského štátu príslušné

vo veci rodičovskej zodpovednosti k dieťaťu, ktoré má v dobe začatia konania obvyklý pobyt na
území tohto členského štátu. Otázku voľby hmotného práva, ktorým je súd povinný sa riadiť, je treba
v prejednávanej veci posúdiť a podľa Haagskeho dohovoru z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych
aspektoch medzinárodného únosu detí, ktoré ratifikovali obe krajiny, tak Česká republika, ako aj
Slovenská republika, podľa Čl. 17 Haagskeho dohovoru sa výkon rodičovskej zodpovednosti riadi
právom štátu obvyklého bydliska dieťaťa. Otec má jednoznačné za to, že ku dňu podania návrhu

na vydanie predbežného opatrenia bolo miesto obvyklého pobytu obidvoch maloletých detí v Českej
republike, a to v K., P. F. J. XXXX/XX. Táto adresa bola ako miesto pobytu obdivoch maloletých detí
zvolená v zhode obidvomi rodičmi, na tejto adrese obidve maloleté deti bývali od svojho narodenia.
Obidve deti sú na tejto adrese evidované k trvalému pobytu v obvode mesta K.. Sú hlásené u Q.
R. H. ako detského praktického lekára. B. navštevovala predškolské zariadenie S., kde vo svojom

predškolskom vzdelávaní mala podľa dohody rodičov pokračovať i od septembra. Maloletá B. tu má
všetky svoje mimorodinné sociálne väzby. Zmeny bydliska bez účasti druhého rodiča maloletých je úplne
nezmyselná zvlášť v prípadoch, keď ide o premiestnenie do cudziny. Otec vznáša námietku nedostatku
právomoci Okresného súdu v Lučenci, lebo v danej veci je so zreteľom ku všetkým okolnostiam príslušný
Obvodný súd pre Prahu 3, Česká republika, u ktorého je konanie vo veci samej, teda konanie o úprave

pomerov k maloletým deťom už začaté na základe podania zo dňa 27.08.2024 a bolo nariadené
pojednávanie na deň 31.10.2024. O bydlisku maloletých detí rozhodujú obidvaja rodičia, lebo sa jedná
o významnú záležitosť, týkajúcu sa detí. Zmena obvyklého bydliska je možná len dohodou rodičov,
alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Matka nie je oprávnená sama rozhodnúť o zmene bydliska
maloletých detí a neprináleží jej ich presunutie do cudziny. Za miesto obvyklého bydliska maloletých

je treba považovať aj naďalej K., na čom dočasný pobyt u rodičov matky nemôže nič zmeniť. Matka
nebola oprávnená bez súhlasu otca rozhodnúť ani o zmene pediatra maloletých detí predškolského
veku. V predmetnej veci rodičia maloletých žiadnu dohodu o zmene obvyklého bydliska detí neuzavreli,
na takejto zmene sa nedohodli ani akýmkoľvek iným spôsobom. Zmena bydliska do cudzieho štátu
s predpokladom zmeny všetkých sociálnych väzieb, predškolských inštitúcií, lekárov, s úmyslom sa

v takto zvolenej novej zemi zdržiavať trvale, nemožno zamieňať s dočasným pobytom, návštevou
u rodiny príbuzných, k čomu došlo v predmetnej veci. Ak otec súhlasil s tým, že matka s maloletými deťmi
navštívi svojich rodičov na Slovensku, tak títo mohli pomôcť so starostlivosťou o maloleté deti, v žiadnom
prípade nemohlo však ale dôjsť k zmene bydliska maloletých. Maloletí majú svojich prarodičov na
Slovensku, širšiu rodinu zo strany matky, je tak nepochybné, že Slovensko budú navštevovať, s ohľadom

na ich útly vek, ktorý ešte neznamená povinnú účasť v školskom, predškolskom zariadení, tomu tak
môže byť i na dlhšiu dobu, avšak bez výslovnej dohody rodičov takýto pobyt nemôže založiť zmenu
ich obvyklého bydliska. Sama matka vo svojom návrhu na predbežné opatrenie uvádza, že aj naďalej
hradí všetky poplatky spojené s užívaním bytu na adrese obvyklého pobytu detí. Otec pri výklade pojmu
obvyklého pobytu zdôrazňuje, že sa musí prihliadať ku všetkým konkrétnym skutkovým okolnostiam

každého jednotlivého prípadu, okrem fyzickej prítomnosti v členskom štáte musí i z ďalších skutočností
vyplývať, že táto prítomnosť nemá mať dočasnú, či príležitostnú povahu. Otec zdôraznil v odvolaní, že
rodičia sa na zmene obvyklého pobytu nedohodli, maloleté deti majú svoj pobyt v Českej republike v K.,
vbytenaadreseJ.XXXX/XX,odnarodeniaabsolvovalivšetkyzdravotnévyšetreniaapovinnéočkovania
v Českej republike vrátane povinných prehliadok, maloletá B. navštevovala predškolské zariadenie

v Českej republike, obe maloleté deti majú na základe dohody rodičov adresu svojho obvyklého bydliska
evidovanú na adrese trvalého pobytu v Českej republike, maloleté deti majú vydané doklady totožnosti
Českej republiky, otec maloletých detí je českým občanom, na území Slovenskej republiky nikdy nežil
a nemôže dlhodobo sa zdržiavať na území Slovenskej republiky a vykonávať starostlivosť o maloleté
deti, matka na území Českej republiky sa zdržuje od svojich 18-tich rokov, kedy v K. nastúpila na štúdium

Vysokej školy ekonomickej, má tam evidovaný dlhodobý pobyt.
11. V odvolaní otec uviedol, že pre vydanie predbežného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky,
kedy okresný súd nie je vo veci medzinárodne príslušným, pokiaľ by snáď okresný súd dospel k záveru,
že tu boli záujmy maloletých ohrozené natoľko, že je oprávnený vo veci rodičovskej zodpovednostivydať predbežné opatrenie, tak namieste bolo aplikovať príslušné normy českého hmotného práva, bez
ohľadu na vyššie uvedené, teda nutnosť aplikovať české hmotné právo, je vhodné výslovne uviesť, že
hmotnoprávna úprava rodičovskej zodpovednosti má spoločnú históriu, poukázal a citoval otec § 858

zákona č. 89/2012 Zb., ďalej § 24 ods. 5 Zákona o rodine a zdôraznil, že Okresný súd v Lučenci aplikoval
nesprávnu právnu normu, keď neaplikoval právne predpisy zeme obvyklého pobytu maloletých detí.
Otec má však za to, že ani v zmysle slovenských právnych predpisov v predmetnej veci neboli naplnené
podmienky pre vydanie predbežného opatrenia, maloleté deti neboli bez akejkoľvek starostlivosti, neboli
ohrozené. Keďže matka sa obáva únosu zo strany otca do Českej republiky, uvedené odôvodnenie za

situácie, kedy je Česká republika bydliskom maloletých, môže byť podľa otca vnímaná ako únos zo
strany matky. Pokiaľ ide o rozhodnutie o výživnom, nie je zrejmé, z akého dôvodu považoval okresný
súd za nevyhnutné, aby o tejto povinnosti predbežným rozhodnutím rozhodoval. Zároveň poukázal
na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 21.02.2006 vo veci Dostál proti Českej,
č. sťažnosti 26739/04 vo veci sťažnosti č. 41615/07 vo veci Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku,
rozhodnutie I. ÚS 1079/17 zo dňa 26.07.2017. Otec zdôraznil, že závery Európskeho súdu pre ľudské

práva, či ústavného súdu, ktoré uvádzal v odvolaní, sú plne aplikovateľné v prejednávanej veci a žiadal,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu, tak že zamietne predbežné opatrenie nariadené
okresným súdom. K odvolaniu pripojil predvolanie Obvodného súdu pre Prahu 3 zo dňa 31.10.2024
(č.l. 70 spisu), poučenie (č.l. 71, 72 spisu) a zároveň potvrdenie vo veci 60P 103/2024 Mestského
súdu Praha 3, Obvodný súd Praha 3 o začatom konaní zo dňa 27.08.2024 (č.l. 73 spisu), pripojil

zmluvu o poskytovaní predškolského vzdelávania v Materskej škole EduArt (č.l. 75 a nasl. spisu), doklad
o úhrade škôlky zo dňa 16.08.2024 (č.l. 84 spisu).
12. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá s otcom nesúhlasila. Poukázala na to, že otec
doviezol matku na Slovensko k I. dňa 31.05.2024 na čerpaciu stanicu Slovnaft. Od februára r. 2024
s deťmi matka žila na Slovensku. Tu bolo aj inštitucionalizované fungovanie maloletých detí, štátnych

občanov Slovenskej republiky s trvalým pobytom v Slovenskej republike, mesta I., kde tieto deti mali
aj zabezpečené všetky podmienky pre riadny život a rozvoj. Poukázala na to, že medzi rodičmi vznikla
konkludentná dohoda, osobným fyzickým dovezením detí otcom spoločne s matkou na Slovensku,
písomným súhlasom otca, že bude rešpektovať rozhodnutie matky žiť na Slovensku, že ostáva žiť
spoločne s deťmi na Slovensku. Pokiaľ otec v odvolaní argumentuje, že pre určenie obvyklého pobytu

maloletých detí nepostačila fyzická prítomnosť detí a že takáto prítomnosť nemôže mať dočasnú, či
príležitostnú povahu, niektoré tvrdenia otca v odvolaní matka v plnom rozsahu popiera, rodičia sa na
potvrdení obvyklého pobytu dohodli, nakoniec je zrejmé, že otec ani matka maloletých detí sa zjavne
nemajú v úmysle do K. vrátiť, poukázala na to, že od 31.05.2024 určite nežil v byte v K. M. F. J. X,
s výnimkou krátkeho pobytu a takisto ani ona od 31.05.2024 nežila v K. s výnimkou krátkeho pobytu,

aby otec mohol mať osobný kontakt so synom. Maloleté deti sú zdravotne poistené aj v Slovenskej
republike. B. navštevuje predškolské zariadenie Materskú školu, F. R. E., I.. Maloleté deti sú slovenskí
štátni občania, majú vydané cestovné doklady Slovenskej republiky, majú trvalý pobyt v Slovenskej
republike skoro od narodenia. Nenachádza sa v K. na adrese J. XX ani matka, ani otec maloletých
detí a predmetný byt nie je vo vlastníctve rodičov maloletých detí. Otec maloletých detí nikdy nemal

negatívny vzťah k Slovenskej republike. Otec pritom nerozporuje, aby maloleté deti boli zverené do
starostlivosti matky. Podal návrh aj v Českej republike tak, ako to vyplýva aj zo samotného odvolania
otca.MatkamaloletýchdetíjeobčanomSlovenskejrepubliky,obvyklýpobytmaloletýchdetíjeSlovenská
republika. Príslušný Okresný súd Lučenec vecne správne rozhodol neodkladným opatrením vo veci
zverenia maloletých detí do starostlivosti. Zverenie maloletých detí do starostlivosti matky je v zhode

s vôľou, aby boli zverené matke.
13. K vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý zotrval na odvolacích dôvodoch. Zdôraznil, že
rodičia sa na zmene bydliska maloletých detí nedohodli. Ich aktuálny pobyt je protiprávnym konaním
matky. Zmenu pomerov založiť nemôže, iba v prípade, ak by sa rodičia na zmene bydliska dohodli, avšak
k nutnosti v rámci súdneho konania riešiť otázku bydliska je namieste posudzovať, či deti sú v novej

zemi natoľko integrované, že možno mať za to, že obvyklé bydlisko matky a súdy sú o úprave pomerov
k nim oprávnené rozhodovať. Ak príde k zmene bydliska dieťaťa protiprávne, nemôže takéto priznanie
príslušnosti – právomoci súdu zeme, do ktorej boli deti bez súhlasu druhého rodiča premiestnené,
založiť. Matka v skutočnosti účelovo ohýba, aby docielila rozhodovanie súdov na Slovensku. Obvodný
súd pre Prahu 3 dňa 30. septembra 2024 pod č. 60 P 103/2024-78 (č.l. spisu 182) vydal predbežné

opatrenie, ktorým rozhodol o úprave starostlivosti otca o maloletých a rovnako vyslovil, že je príslušný
k rozhodovaniu opatrovníckych vecí maloletých. Konanie o úprave pomerov k maloletým deťom bolo
u Obvodného súdu pre Prahu 3 na základe podania otca začaté dňa 27.08.2024. Konanie o úprave
pomerov k maloletým deťom okresného súdu bolo začaté neskôr, a to návrhom zo dňa 05.09.2024 podsp.zn. 5P/168/2024. Podľa čl. 20 ods. 3 nariadenia platí, že ak je určená príslušnosť súdu, u ktorého
bolo konanie začaté ako prvé, vysloví súd, u koho bolo začaté konanie neskôr nepríslušnosť v prospech
súdu, u ktorého bolo konanie začaté ako prvé. Zároveň bolo pripojené uznesenie Obvodného súdu

pre Prahu 3 č. j. 60 P 103/2024-78 zo dňa 30. septembra 2024 s dôrazom na odsek 10 uvedeného
rozhodnutia, v zmysle ktorého postupoval Obvodný súd pre Prahu 3 podľa čl. 7 Nariadenia Rady
EÚ č. 2019/1111 o príslušnosti, uznávaní a výkone rozhodnutí vo veciach manželských, vo veciach
rodičovskej zodpovednosti a o medzinárodných únosoch detí a dospel k záveru, že maloleté deti mali
pred premiestnením na Slovensko obvyklý pobyt v Českej republike a zároveň bolo poukázané na to, že

z matkinho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 19.08.2024 vyplýva, že matka opustila
s deťmi Českú republiku až v reakcii na skutočnosť, že dňa 30.05.2024 opustil spoločnú domácnosť.
Vo svetle uvedeného má Obvodný súd pre Prahu 3 za to, že je príslušný rozhodovať o opatrovníckych
veciach.
14. Vo vyjadrení matky (č.l. 195 spisu) matka zotrvala na tom, že prvoradý záujem je záujem maloletých
detí a okresný súd správne a zákonne vydal napadnuté uznesenie s tým, že súdy Slovenskej republiky

majú medzinárodnú príslušnosť. Proti uzneseniu Obvodního soudu pro Prahu 3, č.j. 60 P 103/2024-78
zo dňa 30.09.2024 podala prostredníctvom jej českého advokáta dňa 11.10.2024 odvolanie, ktoré
spoločne s prílohami tohto odvolania aj predložila Okresnému súdu Lučenec do spisu vo veci rozvodu
a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré je vedené na Okresnom súde
Lučenec sp. zn. 5P/168/2024, ktorý navrhla pripojiť k spisu vo veci Okresného súdu Lučenec sp. zn.

5P 159/2024. Zároveň matka prostredníctvom jej českého advokáta podala na Obvodním soude pro
Prahu 3 dňa návrh na prerušenie konania č.j. 60 P 103/2024, ktorý tiež predložila do spisu Okresnému
súdu Lučenec sp. zn. 5P/168/2024 a tiež do tohto spisu predložila list pre OSPOD zo dňa 23.10.2024,
ktorým sa prostredníctvom jej právnej zástupkyne v Českej republike domáhala nahliadnutia do spisov
vedených OSPOD a zároveň žiadala zamestnancov OSPOD, aby vo vzťahu k matke vystupovali

neutrálne, nezaujate a nediskriminačne, pretože manželka/matka nadobudla presvedčenie, že na
základe nesprávnych a nepravdivých tvrdení manžela /otca OSPOD neoveruje skutočný stav veci z
dôvodu, ktoré manželke/matke nie sú zrejmé. Skutočnosť podania odvolania matky potvrdzuje aj e-
mail Obvodního soudu pro Prahu 3 z 01.11.2024. Zároveň matka opakuje, že zo všetkých doteraz
matkou preukazovaných skutočností je zrejmé, že obvyklým pobytom maloletých detí je mesto Lučenec

v Slovenskej republike.
15. Vo vyjadrení otca na č.l. 226 spisu otec zotrval na argumentácii v odvolaní s uvedením, že matka
sama potvrdzuje, že predbežné opatrenie vydané Obvodným súdom pre Prahu 3 nerešpektuje a hodlá
rešpektovať len súdne rozhodnutie vydané slovenským súdom. Tiež poukázal na to, že dňa 28.10.2024
malo dôjsť k hospitalizácii matky vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou v I. s tým, že sa očakávala

hospitalizácia v dĺžke 14 dní a v tomto smere nemohla vyvíjať matka starostlivosť o deti. Otec o tom
nebol informovaný. Z priebehu konania tak u slovenského súdu, tak i u českého súdu, má, podľa otca,
vyplývať, že koná len v medziach zákona.
16. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka (č.l. 343 spisu), ktorá s tvrdeniami otca nesúhlasila. Matka
dlhodobo býva na Slovensku. Okrem toho matka nikdy nemala trvalý pobyt v Českej republike, tam mala

iba hlásený prechodný pobyt, pretože trvalý pobyt mala vždy iba na Slovensku. Za podstatné matka
považuje aj tú skutočnosť, že vlastník bytu v K. nikdy nedal žiadnej osobe súhlas s trvalým pobytom
na predmetnej adrese. V prípade matky nešlo iba ako o krátkodobé pobyty na Slovensku, ako to tvrdí
otec. Matka v posledných 2 rokoch pracovala pre slovenského zamestnávateľa, a to na plný pracovný
úväzok, t.j. 8 hodín denne. Matka bola nútená mať 2 práce, keďže otec sa o rodinu nikdy finančne ani

inak riadne nestaral a nič nezabezpečil. Pracovala na skrátený úväzok aj pre českého zamestnávateľa,
prácu vykonávala hlavne z domu (home office) a ani nie veľmi v K.. Rodinná domácnosť matky s deťmi
sa v K. v roku 2024 nenachádzala, matka bývala s deťmi na Slovensku a domácnosť mala tu. Ich rodinná
domácnosť sa v K. v roku 2024 vôbec nenachádzala, čo matka preukazuje potvrdením o preplatku za
elektrinu v byte na J. F. XX P. K. vo výške 5.916 Kč vystavený k mesiacu október 2024, pričom tento

doklad preukázateľne potvrdzuje, že byt na J. XX P. K. nebol užívaný dlhšiu dobu. Matka popiera ďalšie
tvrdenie otca, že odišla z Českej republiky na Slovensko kvôli tomu, že otec priznal mimomanželský
pomer. Už od roku 2022 matka pracovala pre OZ Tretia vlna, a to až do konca novembra 2023.
Zamestnanie prerušila v súvislosti s tým, že bola tehotná, trápila sa kvôli nefungujúcemu manželstvu
a pre vysoké štádium tehotenstva už nezvládala starostlivosť o dcérku B.. Manžel sa na starostlivosti

o dcéru vôbec nepodieľal. Keďže matka pracovala pre slovenského, ako aj českého zamestnávateľa,
mala nárok na poberanie rodičovských dávok z oboch krajín, využila dávky z Českej republiky, čo však
nijako nesúviselo s jej obvyklým pobytom. Dominantným kolíznym kritériom v otázkach vzťahov medzi
rodičmi a deťmi je kolízne kritérium obvyklého pobytu dieťaťa. Slovenský súd preto posudzuje otázkycharakteru vzájomných vzťahov medzi rodičmi a deťmi, obsahu týchto práv a povinností, ako aj spôsoby
ich vzniku a zániku podľa právneho poriadku štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Miestom obvyklého pobytu
dieťaťa je obvyklý pobyt matky, ktorej bolo dieťa zverené. Pri riešení otázok v prípade vzťahov medzi

rodičmi a deťmi je rozhodujúcim kritériom práve obvyklý pobyt dieťaťa, pričom je nerozhodné, aké štátne
občianstvo má každý z rodičov dieťaťa. Medzi hraničnými určovateľmi podľa čl. 3 Nariadenia Rady (EÚ)
2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo
veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí nie je hierarchický vzťah, čo
znamená, že rozhoduje iba vôľa samotného navrhovateľa. Skutočnosť, že otec zavádzajúco tvrdí, že

deti a matka majú obvyklý pobyt v Českej republike, nie je pravdivá, tento nemožno ustáliť na základe
otcovýchtvrdení,žematkanepožiadalaozrušenietrvaléhopobytu,prípadneovyhláseniesazpoistenia.
Právomoc súdov Českej republiky nie je v tomto prípade daná a súd v Českej republike začal konať
iba na základe nepravdivých tvrdení otca, pričom neskúmal bližšie relevantné skutočnosti a najmä
tieto nemal preukázané dôkazmi, ktoré jednoznačne preukazujú právomoc slovenských súdov. Práve
naopak, matka s deťmi odišla už v roku 2023 a odvtedy žije na Slovensku v I.. Tu mal. B. navštevuje

predškolské zariadenie, obe deti tu majú detských pediatrov, rodinné zázemie, rodinu, starých rodičov,
kamarátov, sú tu doma.
17. K doručenému vyjadreniu matky sa vyjadril otec na č.l. 392 spisu a nasl. spisu, ktorý zotrval na
svojich predchádzajúcich vyjadreniach a odvolaní.
18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania na

základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, posúdil uznesenie
okresného súdu za aplikácie § 65, § 66 CMP a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je
potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov
3:0.

19. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, odôvodnením odvolaním
napadnutého uznesenia konštatuje, že okresný súd pri svojom rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia primárne vychádzal zo skutočnosti tvrdených matkou v podanom návrhu, pričom vyhodnotil
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodný, keďže podľa okresného súdu bola
osvedčená naliehavá potreba úpravy pomerov maloletých detí. Zverenie maloletých detí do dočasnej

osobnej starostlivosti matky súd vyhodnotil v danej situácii ako najvhodnejšie riešenie, obzvlášť keď
sa matka obávala únosu detí ich otcom. Ďalej konštatoval, že matka zabezpečuje deťom celodennú
starostlivosť, opustila pre dlhoročné nezhody s otcom maloletých detí ich spoločnú domácnosť
v Čechách a býva v rodinnom dome svojich rodičov, kde má vytvorené vhodné stabilné podmienky
na ich výchovu a starostlivosť, maloletá nastupuje od 01.09.2024 do MŠ v I., obe maloleté deti sú na

matku citovo naviazané a mal. A. matka ešte dojčí. Vzhľadom na to podanému návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel.
20. Krajský súd vo vzťahu k posudzovanej veci konštatuje, že v prípade konania s medzinárodným
prvkom je potrebné pre posúdenie právomocí na konanie súdu o úprave rodičovských práv a povinností,
aplikovať platné právne akty Európskej únie, konkrétne Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019

o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv
a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len ako „Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111“), ktorým
nariadením sa stanovujú jednotné pravidlá právomoci pri rozvode, rozluke a anulovaní manželstva, ako
aj pri sporoch o rodičovských právach a povinnostiach s medzinárodným prvkom, a vo vzťahu k úprave
vyživovacej povinnosti aplikovať ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008

o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej
povinnosti (ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009“).
21. Podľa oddielu II, čl. 7 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, súdy členského štátu majú právomoc vo
veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase
začatia konania.

22. Podľa čl. 15 ods. 1 a 3 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, aj v situáciách, keď má právomoc vo veci
samej súd iného členského štátu, majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc prijať
predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného
členského štátu, s ohľadom na: a) dieťa, ktoré sa nachádza v danom členskom štáte, alebo b) majetok,
ktorý patrí dieťaťu, a ktorý sa nachádza v danom členskom štáte. Platnosť opatrení prijatých podľa

odseku 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať
vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považoval za primerané.
23. Podľa čl. 1 ods. 4 písm. e) Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 sa toto nariadenie nevzťahuje na
vyživovaciu povinnosť.24. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.
25. Nedostatok právomocí predstavuje neodstrániteľnú procesnú podmienku, ktorá bráni súdu konať
o podanom návrhu, a to aj v prípade, ak ide o neodkladné opatrenie, ktoré požíva individuálny právny
režim. Súd totiž musí svoju právomoc skúmať z úradnej povinnosti v každom prípade a kedykoľvek
počas konania. V prípade konaní s cudzím prvkom súd musí skúmať svoju právomoc v zmysle

príslušných právnych predpisov medzinárodného a európskeho práva. Všeobecné pravidlo na určenie
právomoci súdu členského štátu na konanie vo veciach rodičovských práv a povinností je upravené
v článku 7 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, ktorý článok určuje ako rozhodujúce kritérium obvyklý
pobyt maloletého dieťaťa v čase začatia konania. V článkoch 8, 9, 10 a 11 sa stanovujú výnimky
zo všeobecného pravidla, z ktorých vyplýva, kedy môžu mať právomoc súdy iného členského štátu,
ako je štát obvyklého pobytu dieťaťa, alebo v prípade, ak obvyklý pobyt dieťaťa nemožno určiť.

Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 však priznáva súdom členského štátu v naliehavých prípadoch
právomoc prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa práva
daného členského štátu, s ohľadom na dieťa, ktoré sa nachádza na jeho území, alebo na majetok
dieťaťa, ktorý sa nachádza na jeho území, a to aj vtedy, ak má podľa nariadenia súd iného členského
štátu právomoc vo veci rodičovských práv a povinností. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do

pozornosti: „V článku 15 súčasného nariadenia sa stanovuje jednotný dôvod právomoci na prijímanie
predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení. Ako výnimka zo systému právomoci stanoveného
v nariadení sa musí tento článok vykladať reštriktívne (prísne). Konkrétne druhy opatrení, ktoré sa môžu
prijímať podľa článku 15, sa však ponechávajú na vnútroštátne právo. V každom prípade podlieha
prijímanie opatrení podmienkam vyplývajúcim z nariadenia a judikatúry SDEÚ.“ (Praktická príručka

k uplatňovaniu nariadenia Brusel IIb, Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2023).
26. Po vykonaní odvolacieho prieskumu, vo vzťahu k uplatnenej odvolacej argumentácii otca odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne pri skúmaní právomocí na konanie
o nariadení neodkladného opatrenia vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,
obzvlášť s poukazom na to, že v danom prípade ide o konanie s cudzím prvkom. Z odôvodnenia

napadnutého uznesenia nie je pre odvolací súd zrejmé, akým spôsobom okresný súd postupoval pri
vyhodnotení právomocí na konanie o neodkladnom opatrení dočasne upravujúceho výkon rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom, rovnako tak nie je zrejmé, od ktorého ustanovenia právnych
aktov Európskej únie si odvodil medzinárodnú právomoc v predmetnej veci konať a rozhodnúť. Odvolací
súd nevylučuje, že okresný súd uvedené skutočnosti posudzoval, pokiaľ však takéto posúdenie nebolo

uvedené v písomnom vyhotovení odvolaním napadnutého uznesenia, tak ich nie je možné podriadiť
odvolaciemu prieskumu.
27. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné konštatovať, z akých skutočností okresný súd
vyvodil naliehavosť potreby svojho rozhodnutia, keďže okrem ods. 21. napadnutého uznesenia, v ktorom
sa konštatuje potreba chrániť zdravý fyzický, psychický a sociálna vývin v ich záujme, ako aj v súlade

s čl. 5 písm. c) Zákona o rodine, ktorý pri záujme maloletého dieťaťa zohľadňuje aj ochranu duševného
vývinu dieťaťa, teda konštatovanie výlučne vo všeobecnej rovine, bez konkrétneho odôvodnenia, ktoré
konkrétne odôvodnenie neobsahuje ani ods. 20. napadnutého uznesenia. V tomto smere rozhodujúce
skutočnosti k naliehavosti a potrebe rozhodnutia nevyplývajú ani z ods. 20. napadnutého uznesenia,
v ktorom obava z prípadného únosu je uvádzaná len „ nadôvažok“.

28. K presvedčivosti napadnutého rozhodnutia neprispieva ani odôvodnenie a posúdenie uvádzané
okresným súdom v ods. 9. napadnutého uznesenia, a to v zmysle čl. 5 písm. b) Zákona o rodine, ktorým
je záujem maloletého dieťaťa, keď tento bol posudzovaný okresným súdom vo vzťahu k inému dieťaťu
a k inej maloletej matke, ktorí nie sú účastníkmi tohto konania.
29. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že okresný súd síce rozhodol o uložení povinnosti otcovi

platiť výživné na maloleté deti, avšak v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje akékoľvek
odôvodnenie k tomuto rozhodnutiu.
30. Z vyššie uvedeného, v nadväznosti na podané odvolanie, krajský súd teda skúmal, či má spôsobilý
predmet skúmania, a to súdne rozhodnutie súdu prvej inštancie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP,
krajský súd však konštatuje, že predmetné rozhodnutie uznesenie okresného súdu, vzhľadom na všetky

vyššie uvedené skutočnosti, nemá všetky atribúty vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP.
31. Odvolací súd s poukazom charakter predmetného konania o nariadení neodkladného opatrenia
zdôrazňuje, že okresný súd sa nevyjadril k možnému postupu podľa čl. 15 Nariadenia Rady (EÚ)
2019/1111, pričom nie je možné vylúčiť, že okresný súd ho síce vyhodnocoval, avšak uvedenévyhodnotenie nenašlo premietnutie v odôvodnení napadnutého uznesenia okresného súdu, takže
odvolací súd potom nemohol myšlienkové pochody okresného súdu v tejto rovine preskúmať. Vzhľadom
na všetky vyššie uvedené konštatovania sú podľa odvolacieho súdu, za tohto stavu, závery okresného

súdu v napadnutom uznesení predčasné. Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez toho, aby sa riadil vyššie uvedeným postupom pri posudzovaní
právomoci ako jednej z procesných podmienok súdu na konanie o podanom návrhu. V danom prípade
podľaodvolaciehosúdudošloknaplneniuodvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.b)CSPvspojení
s § 2 ods. 1 CMP, teda, že súd prvej inštancie vec nevyhodnotením vyššie ozrejmených skutočností

odvolacím súdom privodil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktorá sa premietla do
predčasnosti prijatých záverov, ktoré na seba viazali dôsledok odňatia možnosti konať pred súdom.
V dôsledku tohto potom odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
uznesenie okresného súdu zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
32. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
33. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.
34.Súdprvejinštancievďalšomkonaní,atoivrozsahuvyššieuvedenýchskutočnostíodvolacímsúdom

v tomto rozhodnutí, komplexne, ale dôsledne objasní a zhodnotí všetky vyššie uvádzané skutočnosti
odvolacím súdom, pričom neopomenie podrobne odôvodniť všetky aspekty v konkrétnej prejednávanej
veci, s dôrazom na skutočnosti vyplývajúce z podaného návrhu, z podaného odvolania a vyjadrení vo
vyvolanom odvolacom konaní, ako i skutočnosti vyplývajúce zo skutkového stavu, všetko za dôsledného
dodržania § 220 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.

V Žiline dňa 24. februára 2025

JUDr. Martina Nemravová

predsedníčka senátu

(sudkyňa spravodajkyňa)

JUDr. Róbert Bebčák

člen senátu

JUDr. Miroslava Korbašová

členka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Dančíková