Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224010163
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8224010163.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa, na verejnom zasadnutí konanom dňa
26.03.2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm.
b/ Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo
dňa 23.09.2024, sp. zn. 10T/20/2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom C., D. E. XXXX/XX

u k l a d á

Podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia

slobody na 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 23.09.2024, sp. zn. 10T/20/2024 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, že

- dňa 22.07.2023 v čase približne o 22:00 hod. v kuchyni bytu na ulici D. E. XXXX/XX F. C., využijúc
bezbrannosť maloletej G., narodenej XX.XX.XXXX, z dôvodu detského veku, nedostatočnej vyspelosti
a neschopnosti kladenia odporu ju chytil, bozkával na ústa, stiahol jej nohavice pod kolená a zhodil ju na
posteľ tak, že ležala na bruchu, kde ju priľahol a proti jej vôli ju držal, následne aj sebe stiahol nohavice

a svojim penisom sa pokúsil minimálne raz vniknúť do jej análneho otvoru, a od tohto konania upustil
potom, čo do bytu vošli C. B. a H. B..Za uvedený skutok súd obžalovanému uložil podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2
Tr. zákona, pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zákona a pri zistení priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, trest odňatia

slobody v trvaní 5 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku podal odvolanie prokurátor a to proti výroku o treste a podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 08.10.2024 elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom
prostredníctvom obhajcu aj obžalovaný.

Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými

prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom dňa 01.11.2024 prostredníctvom obhajcu.
Namietal, že zastáva názor, že v priebehu trestného konania nedošlo k dostatočnému zisteniu
a preukázaniu relevantných skutočností odôvodňujúcich, či už spáchanie skutku alebo správne
kvalifikovanie skutku. Zo strany súdu nedošlo k vykonaniu ním navrhovaných dôkazov a to znaleckého
dokazovania, ktorým by bola zodpovedaná otázka, či v čase skutku boli v dôsledku požitia väčšieho

množstva alkoholu ovplyvnené rozpoznávacie a ovládacie zložky a do akej miery, keďže zo znaleckého
posudku znalkyne MUDr. Caisovej Škultétyovej bola detekovaná znížená miera týchto zložiek, pričom
znalkyňa sa v posudku vyjadrovala iba výlučne k duševnej chorobe, poruche alebo sexuálnej deviácii.
Posúdenie vplyvu alkoholu na jeho konanie a osobu je dôležité najmä pre posúdenie správnej právnej
kvalifikácie skutku, keďže zo znaleckého dokazovania nevyplynula jeho sexuálna deviácia, pričom

znalecké skúmanie skôr preukázalo homosexuálnu orientáciu. Je teda zrejmé, že ak by k skutku došlo,
je pravdepodobné, že by to bolo zapríčinené negatívnym vplyvom požitia väčšieho množstva alkoholu
na jeho konanie a osobu. Pokiaľ súd konštatuje, že sa spočiatku k skutku priznal, že pohlavným údom
vnikol do análneho otvoru poškodenej, táto skutočnosť, teda jeho priznanie, je v priamom rozpore
so závermi lekárskeho vyšetrenia MUDr. Jany Čobejovej a znaleckého posudku KEÚ PZ SR, podľa

ktorých k žiadnemu pohlavnému styku nedošlo. Je teda zrejmé, že sa priznal k skutku, ktorý sa ani
nestal. V napadnutom rozsudku súd uzatvára, že z výpovedí svedkov C. B. a H. B. vyplýva, že jeho
konanie k takejto sexuálnej praktike smerovalo. Zjavná homosexuálna orientácia a absencia sexuálnej
deviácie spochybňujú motív a jeho úmysel, aby vykonal sexuálnu praktiku voči maloletej poškodenej.
Z výpovedí svedkyne I. B., ktorá je matkou jeho a aj poškodenej, vyplýva, že medzi ním a poškodenou

panoval tradičný súrodenecký vzťah, brával ju na ruky a neprejavoval nikdy sexuálne správanie. Ak
by pripustili, že maloletí svedkovia C. B. a H. B. síce videli, či už jeho alebo poškodenú polonahých v
osobnom kontakte, táto okolnosť nemôže, bez ďalších dôkazov, viesť k záveru o spáchaní trestného činu
sexuálneho násilia v štádiu pokusu. On ako aj poškodená patria do marginalizovanej rómskej komunity,
ktorá je sociálne znevýhodnená. Nie je zriedkavé, že v domácom prostredí sa pohybujú častokrát bez

oblečenia,najmäakkskutkumalodôjsťvneskorejvečernejhodineanachádzalsavdomácomprostredí
a byt, v ktorom býva poškodená sa nachádza priamo oproti bytu, kde malo k skutku dôjsť. Trestné
stíhanie za zločin sexuálneho násilia podľa § 200 Tr. zákona minimálne čo do právnej kvalifikácie nebolo
dôvodné. Z dokazovania vyplýva absencia motívu a úmyslu takýto trestný čin spáchať. Rozhodnutie
súdu vychádza iba z domnienky, že jeho konanie mohlo smerovať k sexuálnej praktike, avšak takýto

následok by mal byť u neho aspoň pravdepodobný. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol, alternatívne, aby ho spod obžaloby oslobodil.

Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.12.2024.

Namietal, že poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný A. B. vo veku 21 rokov bol už 4-krát súdne
trestaný. U obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, pri existencii jednej priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že spáchal
obzvlášť zavrhnutiahodný čin na maloletej v čase spáchania skutku vo veku 5 rokov. Má za to, že k
uplatneniu mimoriadneho zníženia trestu nebola naplnená ani jedna z podmienok uplatnenia, teda v

tejto konkrétnej veci sa nevyskytli mimoriadne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadne
zníženie trestu. Rovnako ani pomery obžalovaného, vzhľadom na jeho doterajšiu trestnú činnosť (4-
krát odsúdený vo veku 21 rokov), ani vzhľadom na prostredie, v ktorom žije neodôvodňujú mimoriadne
zníženie trestu. Uloženie trestu v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby nepovažuje za neprimeraneprísne, vzhľadom na osobu obžalovaného a potrebu ochrany spoločnosti, aj z hľadiska generálnej
prevencie pred páchaním trestnej činnosti. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a zároveň vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol, príp. aby sám vo veci rozhodol.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia
podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,

ktoréneboliodvolaniamivytýkané,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.poriadku
a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné a odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že konanie obžalovaného uvedené
v popise skutku bolo preukázané najmä výpoveďou poškodenej, ako aj výpoveďami svedkov C. B.
a H. B.. Obžalovaný sa najskôr k spáchaniu skutku priznal, neskôr jeho spáchanie poprel. Miesto

spáchania činu a čas jeho spáchania preukazuje aj výpoveď svedkyne I. B., avšak jej výpoveď je
vo vzťahu k ostatným skutkovým tvrdeniam v popise skutku obžaloby len ako nepriamy dôkaz, ktorý
sám osebe nemôže preukazovať skutkové tvrdenia uvedené v obžalobe. Výpoveď svedkyne I. B.
opakovane vyjadruje (reprodukuje) tvrdenia poškodenej a svedkov C. B. a H. B., ktorí sa jej ako matke
so svojimi zážitkami zverili až po rozhodnom dni, kedy došlo k posudzovanej udalosti. V časti skutkových

tvrdení ako boli naformulované v obžalobe, mal súd dôvodné pochybnosti a to konkrétne v časti
popisujúcej konanie obžalovaného, ktorý mal minimálne raz svojim penisom vniknúť do análneho otvoru
poškodenej. Tieto pochybnosti vyplynuli z vykonaného znaleckého dokazovania a listinných dôkazov.
ZáveryznaleckéhoposudkuKEÚPZ zodňa11.10.2023,anivýsledkylekárskehovyšetreniapoškodenej
deň po posudzovanom konaní obžalovaného vyplývajúce z lekárskej správy MUDr. Jany Čorejovej,

nenasvedčovali bez pochybností tomu, aby došlo k análnemu styku medzi obžalovaným a poškodenou.
Análny styk ako iná sexuálna praktika je aspoň čiastočne vniknutie mužského pohlavného orgánu do
análnehootvorumužaaleboženy.Vposudzovanejveci,podľalekárskejsprávy,análnyotvorpoškodenej
nevykazoval znaky násilia alebo poranenia, avšak konanie obžalovaného k tejto sexuálnej praktike
smerovalo, čo potvrdzujú výpovede poškodenej a svedkov C. B. a H. B.. Aj obžalovaný sa spočiatku

priznal k vykonaniu análneho styku s poškodenou a neskôr tvrdil len to, že svoj pohlavný úd v análnom
otvore poškodenej nemal. Pri kvalifikácii konania obžalovaného ako trestného činu, súd dospel k záveru,
že obžalovaný svojím konaním naplnil formálne znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia
podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko nedošlo k jeho
dokonaniu.

Krajský súd po oboznámení sa s odvolaniami obžalovaného a prokurátora, týmito odvolaniami
napadnutým rozsudkom, ako aj obsahom predloženého spisu v prvom rade poukazuje na vykonanie
dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol súdom prvého stupňa posúdený ako zločin sexuálneho násilia
podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona. Je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k žalovanému skutku
boli vykonané dôkazy pred súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a
ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov
následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného
dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže

súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých
pri ustálení skutkového stavu veci vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa,
z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd
rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli
zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito

dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán,
pričom ani procesné strany sa nedomáhali v priebehu odvolacieho konania vykonania ďalších dôkazov.

Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj
nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný A. B.

spáchal skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa.

Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie
nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v hodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12Tr. poriadku, na vytvorenie záveru o tom, či došlo k spáchaniu skutku, ak áno ako a k akému. Z
obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov
neodporuje základným princípom logického myslenia.

V súlade s uvedeným krajský súd konštatuje, že obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný
výpoveďou svedkyne maloletej G. B., ktorá uviedla, že A. ju chcel pobozkať a dávať jej do zadku, aj ju
pobozkal a niečo jej dával do zadku, ležala na bruchu, on si ľahol na ňu a ju to bolelo, strkal jej viackrát,
nebol oblečený.

Uvedená výpoveď je podporovaná svedeckými výpoveďami maloletých svedkov C. B., ktorá uviedla, že
brat A. dal sestre Nelke do zadku pipík, ona a H. búchali, aj to videli, bolo to v kuchyni. On na nej ležal
a dával jej pipík. Nepočuli, aby niekto kričal, G. plakala a G. jej potom povedala, že on jej dal pipík do
zadku a svedok maloletý H. B. uviedol, že išli po sestru, otvoril dvere a oni to robili, G. a A. v kuchyni,
on bol opitý, G. mala stiahnuté nohavice do pol stehien a A. tiež tak, hovorila mu nechaj ma.

Uvedené výpovede sú v zhode aj výpoveďou svedkyne I. B., matky obžalovaného, poškodenej, ako aj
svedkov H. a C. B., ktorá uviedla, že síce svedkom toho nebola, ale vie to z rozprávania detí G., C. a H..
A. mal zneužiť G., čo jej deti C. a H. povedali na druhý deň, že prišli a videli G. ležať na bruchu a na
nej ležal A. a mali stiahnuté nohavice. Keď ich A. zbadal, tak z G. zišiel dole a rýchlo sa obliekol a G. sa

s plačom obliekala. Nevie, či vtedy alebo potom jej G. povedala, že ju bolí zadok. Potom sa jej pýtala,
tak povedala, že A. ju zobral do bytu a dal jej dole kraťasy, ľahol si na ňu a mal jej niečo vopchať do
zadku a potom povedala, že kar a že jej ho strkal viackrát. Pýtala sa aj A., tak dal dolu hlavu a povedal,
že to spravil.

Aj keď obžalovaný spáchanie skutku na hlavnom pojednávaní poprel a po vyhlásení, že je nevinný,
využil svoje právo a vypovedať odmietol, boli čítané jeho výpovede z prípravného konania, kde vo svojej
prvotnej výpovedi uviedol, že sa priznáva a ľutuje, bol opitý rozprával so sestrou, nevie prečo si stiahol
nohavice a trenírky, stiahol nohavice a gaťky sestre, postavil sa mu kokot a mal chuť na sex, keďže jej
nechcel ublížiť, nepchal jej kokot do piči, ale len do zadku, aj to iba raz, vtedy prišli jeho súrodenci, G. mu

dala facku. Vo svojej ďalšej výpovedi uviedol, že k skutku sa priznáva a ľutuje, bol opitý, preskočilo mu.

Na základe konštatovaných dôkazov krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že
súhrn uvedených dôkazov preukazuje vinu obžalovaného A. B. a tvorí logický a ničím nenarušovaný
celok navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného

skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného.

Vzhľadom na závery lekárskej správy maloletej poškodenej vyhotovenej lekárkou MUDr. Janou
Čobejovou, všeobecnou lekárkou pre deti a dorast, z ktorej vyplýva, že dievčenský genitál fyzicky
v kľude, bez výtoku a opuchu, začervenania, análny otvor v kľude, bez známok násilia a poranenia,

krajský súd konštatuje, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že s poukazom na zásadu in
dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, bolo potrebné konanie obžalovaného
kvalifikovať len ako pokus trestného činu, keďže nebolo jednoznačne preukázané, že k dokonaniu
trestného činu vniknutím penisu obžalovaného do análneho otvoru poškodenej došlo.

Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného posúdil ako zločin sexuálneho násilia podľa §
200 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný tým, že donútil iného k análnemu styku zneužitím
jeho bezbrannosti a čin spáchal na chránenej osobe, dieťaťu, avšak k dokonaniu činu nedošlo, tak po
objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu žalovaného zločinu.

Krajský súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, sa pri ukladaní trestu obžalovanému nestotožnil
so záverom, že u obžalovaného boli dané mimoriadne okolnosti prípadu alebo osoby páchateľa,
ktoré by odôvodňovali ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Správne prvostupňový súd
konštatoval, že u obžalovaného bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona,

že obžalovaný už v minulosti bol za trestný čin odsúdený a správne nebola zistená žiadna poľahčujúca
okolnosť. Je potrebné poukázať na to, že z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento
bol v minulosti 4-krát súdne trestaný, aj napriek mladému veku, pričom žalovaného skutku sa dopustil
len 10 dní po tom, čo bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v trestnej veciOkresnéhosúduSvidníksp.zn.0T/32/2022.Zároveňzvýpisuzústrednejevidenciepriestupkovvyplýva,
že obvinený má v tejto päť záznamov, z toho v štyroch prípadoch ide o priestupky proti majetku a v
jednom prípade o priestupok proti verejnému poriadku. Vzhľadom na uvedené krajský súd mal za to, že

na nápravu obžalovaného a vedenie k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život je potrebné ukladať
trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov, pre ktorého výkon ho zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona,
nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch už bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený za úmyselný trestný čin. Krajský súd nepovažoval za potrebné ukladať obžalovanému trest

vyšší ako trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby, aj napriek jeho početným záznamom v registri
trestov a v registri priestupkov z dôvodu, že uvedené záznamy sú za majetkovú trestnú činnosť, resp.
v prípade priestupkov ide o štyri priestupky proti majetku a jeden priestupok proti verejnému poriadku,
čiže ide o druhovo inú protiprávnu činnosť ako je žalovaná trestná činnosť. Uvedený trest považuje
odvolací súd sa dostatočný na dosiahnutie individuálnej aj generálnej prevencie, na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a výchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, za súčasného

odradenia iných od páchania trestnej činnosti, ktorý zodpovedá zásadám ukladania trestov, vzhľadom
na okolnosti prípadu, osobu páchateľa, aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že u neho boli v čase skutku v dôsledku požitia väčšieho
množstva alkoholu ovplyvnené ovládacie a rozpoznávacie zložky krajský súd udáva, že zo znaleckého

posudku znalkyne MUDr. Caisovej Škultétyovej vyplýva, že tieto boli znížené iba nepodstatne a
ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli zachované, čiže uvedené nemá vplyv na posúdenie právnej
kvalifikácie skutku tak, ako to konštatovala obhajoba.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že k skutku sa spočiatku priznal, ale to je v rozpore so

závermi lekárskeho vyšetrenia MUDr. Jany Čobejovej a znaleckého KEÚ PZ SR, krajský súd udáva, že
uvedené tvrdenie našlo odraz v skutočnosti, že žalovaný trestný čin bol súdom prvého stupňa posúdený
ako pokus a nie ako dokonaný trestný čin, s čím sa krajský súd stotožnil.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že jeho zjavná sexuálna orientácia spochybňuje jeho

motív a úmysel krajský súd udáva, že zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Caisovej Škultétyovej
nevyplýva jednoznačne zjavná homosexuálna orientácia obžalovaného, ale vyplýva skutočnosť, že je
možné uvažovať o hľadaní ľudskej identity alebo o homosexuálnej orientácii, pričom, podľa názoru
krajského súdu, práve uvedené mohlo nájsť odraz v skutočnosti, že obžalovaný sa nepokúsil o pohlavný
styk s maloletou poškodenou ale o styk análný.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že on aj poškodená patria do marginalizovanej rómskej
komunity, ktorá je sociálne znevýhodnená a nie je zriedkavé, že v domácom prostredí sa pohybujú
častokrát bez oblečenia, najmä ak k skutku malo dôjsť k neskorých večerných hodinách a byt
obžalovaného, ktorý sa nachádzal v domácom prostredí je oproti bytu, v ktorom býva poškodená krajský

súd udáva, že zo svedeckých výpovedí nevyplýva, aby sa obžalovaný a poškodená mali pohybovať bez
oblečenia, ale obidvaja mali mať stiahnuté nohavice a spodné prádlo do pol stehien, čiže v uvedenom
prípade nie je možné konštatovať, že z dôvodu pohybu v domácom prostredí neboli oblečení.

Na základe konštatovaných dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.