Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715211823
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8715211823.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému A. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX
XX E., o vypratanie nehnuteľnosti s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č.k. 12C/398/2015 – 108 z 14. 12. 2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o k r a č u j e v konaní s dedičkou žalobcu neb. G. B., zomrelom 07. 09. 2024, A. B., H. B..

II. M e n í rozsudok tak, že žalobu zamieta.

III. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalobkyni, o
výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol následovne:

„I. Žalovaní v 1. a v 2./rade s ú p o v i n n ívypratať nehnuteľnosti:
Pozemky registra C, parcelné č. XXX o výmere 393 m2 – zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX
o výmere 244 m2 – záhrady, rodinný dom súpisné č. XXXX, nachádzajúci sa na pozemku parc. č. XXX,

k. ú. F., zapísanej na LV č. XXX, Správa katastra E. a to do 30 dní po zabezpečení náhradného bytu.

II. Žalobca má voči žalovanému v 1./rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

III. Žalobcovi voči žalovanej v 2./rade náhradu trov n e p r i z n á v a .“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3, § 40a, § 41a, § 48, § 49a, § 51, § 126, § 151a, § 151b, § 151c,
§ 553, § 553 až § 553e, § 588, § 610, § 657, § 663, § 676 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „O.z.“).

3. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že nebolo sporné, že predmetná nehnuteľnosť, rodinný dom,
bol pôvodne vlastníctvom rodičov žalovaného, neskôr vlastníctvo žalovaného a jeho súrodenca. Títo

nehnuteľnosť žalobcovi odpredali za finančnú čiastku v roku 2011, ktorú možno hodnotiť či už ako
pôžičku alebo ako splatenie kúpnej ceny. Investoval bez získania akéhokoľvek profitu. Nehnuteľnosť
neužíval, najskôr umožňoval užívať nehnuteľnosť na základe bez zmluvného vzťahu žalovaným, neskôr
uzavrel nájomnú zmluvu, ktorá bola uzavretá ako nájom na dobu určitú. Keďže sa nedohodli na predĺženínájmu písomnou formou, a žalobca si neuplatnil právo na vypratanie nehnuteľností až do odstúpenia od
nájomnej zmluvy, bol nájomný vzťah predĺžený za rovnakých podmienok, ako boli dohodnuté v písomnej
nájomnej zmluve. Žalovaným navrhnutý svedkovia nepotvrdili, aby sa platby za sporné obdobie splácali

načas. V prípade, že účastníci uzavreli simulujúci úkon pri simulácií ide o obojstrannú nezhodu vôle
a jej prejavu. Neplatnosť simulovaného právneho úkonu sa nie je možné úspešne dovolať voči tomu
subjektu, ktorý úkon považoval za nezastretý. V takomto prípade je potrebné zabezpečiť ochranu dobrej
viery osoby, ktorá o simulácií nevedela, a nemala sa ako dozvedieť a požadovať právny úkon za
neplatný. Za prípady simulácie nemožno považovať nesprávne označenie právneho úkonu. Obrana

žalovaného spočívala vtom, že strany uzavreli zmluvu o pôžičke, a kúpna zmluva z 19. 10. 2011 bola
iba simulovaným právnym úkonom. Nehnuteľnosť mala byť iba založená ako zabezpečenie pohľadávky,
a to teda pôžičky, ale v skutočnosti nemalo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na žalobcu. Súd na
vypratanie nehnuteľností s prihliadnutím na dobré mravy podmienil zabezpečením bytovej náhrady pre
žalovaných v 1. a 2. rade, podľa ust. § 712 O.z.. Strany boli bývalými priateľmi. Žalovaná v 2. rade je
plne odkázaná na opateru žalovaného v 1. rade. Výrok o trovách konania s ohľadom na ust. § 255 a

§ 257 CSP dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, preto nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca vo vzťahu k bytovej
náhrade na ktorú bol zaviazaný podľa ust. § 712 O.z., súdom prvej inštancie. Žalobca citoval ust. § 712,

§ 712a O.z., a § 711 ods. 1 písm. c/, d/, g/ O.z., s odôvodnením, že išlo o nájom na dobu určitú, čo
bolo jasne preukázané písomnou zmluvou, a následným odstúpením od nájomnej zmluvy, nemá nájom
na právo na žiadnu bytovú náhradu. Preto z pohľadu žalobcu existuje odvolací dôvod podľa ust. § 365
ods. 1 písm. h/ CSP, a oznámil zároveň že žalovaná v 2. rade v priebehu tohto konania, t.j. XX. XX.
XXXX zomrela. Preto navrhol zmeniť výrok rozsudku súdu prvej inštancie vtom, že je povinný žalovaný

v 1. rade vypratať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. V prípade úspechu žiadal priznať aj nárok na náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný a špecifikoval odvolacie dôvody
na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Žalovaný neakceptoval záver súdu prvej inštancie o tom, že

nie je dôvodné riešiť otázku vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Žalovaný predložil kúpnu zmluvu
uzavretú medzi I. I. a ním, a že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy len z toho dôvodu, že žalovaný
chcel od žalobcu čerpať pôžičku. Citoval rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Mcdo/2/2006, týkajúcu sa otázky
prípadného zálohu. Naďalej žalovaný tvrdil, že žalobca sa nestal vlastníkom uvedených nehnuteľností,
a priamo zo zákona je zrejmé, že išlo o absolútne neplatný právny úkon. V súvislosti s prepadnutou

zálohou citoval aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/144/2010, z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie
pri riešení prejudiciálnej otázky sa odklonil od rozhodovacej praxe NS SR. Žalobca mal odstúpiť od
nájomnej zmluvy pre neplatenie nájomného za apríl až august 2015. V tejto súvislosti s nájomným je
potrebné uviesť, že žalobca sa so žalovaným dohodol na úroku z pôžičky s tým, že úrok bude uhrádzaný
ako mesačné nájomné. Preto bolo potrebné zohľadniť aj túto okolnosť a okrem platieb na účet boli

uvedené aj bezhotovostné platby. Preto navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a zamietnuť
žalobu, respektíve zrušiť vec a vrátiť na ďalšie konanie.

6. Odvolací súd uznesením č.k. 18Co/41/2018 – 183 z 01. 08. 2018 zastavil konanie voči žalovanej v 2.
rade, keďže táto v priebehu konania zomrel dňa XX. XX. XXXX. Zároveň odvolací súd týmto uznesením

prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Poprade pod. sp.zn.
9C/15/2018, kde sa riešila otázka vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.

7. Vec vedená na Okresnom súde v Poprad pod sp.zn. 9C/15/2018, bola predmetom preskúmania
odvolacím súdom v konaní Krajského súdu v Prešove č.k. 22Co/52/2023 – 314 z 24. 10. 2024. Z tohto

rozhodnutia vyplynulo, že žalobca zomrel, a dedičom po žalobcovi je jeho dcéra A. B.. Preto odvolací
súd pokračuje v konaní namiesto doterajšieho žalobcu s jeho dedičkou podľa ust. § 63 ods. 1, 2 CSP.
Ďalej odvolací súd zistil, že konanie pre ktoré bolo prerušené predmetné konanie, skončilo právoplatne
dňa 15. 12. 2024 tak, že súd prvej inštancie, určil že vlastníkmi nehnuteľnosti sú A. D., a I. I., H. D..
Odvolací súd vyzval dedičku po nebohom žalobcovi, aby oznámila, či trvá na podanom odvolaní a aj

na podanej žalobe. Napriek tomu, že bola táto výzva doručená do sféry dedičky po žalobcovi, terajšej
žalobkyni, táto na výzvu nereagovala. Preto odvolací súd meritórne prejednal rozhodnutie.8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, podľa ust. § 34 CSP prejednal rozhodnutie, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a odvolanie žalovaného je dôvodné. Boli splnené podmienky na

zmenu súdneho rozhodnutia podľa ust. § 388 CSP.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS/78/2005).

11. Nateraz z obsahu spisu vyplýva, že dňa 22. 02. 2013 žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o nájme
rodinného domu, predmetom ktorej bol rodinný dom súp. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXX k. ú. E. – F..
Rodinný dom bol odovzdaný do nájmu za účelom bývania osoby nájomcu a osoby žijúcej s nájomcom

v spoločnej domácnosti a to J. D.. Doba nájmu bola stanovená do 31. 07. 2013 odo dňa podpisu zmluvy.
V bode V. sa nájomca zaviazal uhrádzať nájomné vo výške 150,- eur prevodom na účet prenajímateľa
vedený v K. K.. Spolu s nájomným sa nájomca zaviazal uhrádzať služby spojené s užívaním predmetu
nájmu. Podľa bodu V. bod 4 porušenie povinností uvedených v článku V. ods. 1, 2, ods. 2 a ods.3
sa považuje za závažné porušenie zmluvy, zakladajúce právo prenajímateľa na okamžité odstúpenie

od zmluvy. V bode VI. sa strany dohodli na vzájomných právach a povinnostiach. Listom zo dňa 24.
08. 2015 žalobca odstúpil od nájomnej zmluvy s odôvodnením, že žalovaný závažne porušil zmluvu
neuhradením nájomného za mesiace apríl 2015 až august 2015. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na
vypratanie nehnuteľnosti v lehote 14 dní a doplatenie dlžného nájomného vo výške 600,- eur v rovnakej
lehote. List zasielaný žalovanému do vlastných rúk bol tomuto doručený dňa 27.8.2015. Podľa výpisu

z LV č. XXX pre k. ú. F. vlastníkom rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXX je
žalobca na základe kúpnej zmluvy.

12. Svedkyňa I. I. uviedla, že žalovaná v 2. rade je jej matka. Táto býva v súčasnej dobe spolu so
žalovaným v 1. rade. Má vedomosť, že nehnuteľnosť založil jej brat za účelom čerpania pôžičky. Chcel

investovať peniaze, ktoré si požičal od dobrého kamaráta. Túto vedomosť má od žalovaného. Nevedela
uviesť ako žalovaný plánoval vyriešiť otázku svojho bývania a bývania jeho matky. Dedičstvo prešlo na
žalovaného v dedičskom konaní po smrti otca. Dokumenty podpísal u notára on, jeho matka a ona ako
svedkyňa. Príslušné dokumenty nevlastní. V spornej nehnuteľnosti bývala do 31. 05. 1985. Matka trpí
Allzheimerovou chorobou a nie je schopná sa o seba postarať. Nevedela sa vyjadriť k sume, ktorú mal

žalobca požičať žalovanému. Žalovaná v 2. rade v priebehu odvolacieho konania dňa XX. XX. XXXX
zomrela.

13. Podľa ust. § 3 O.z., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

14. Podľa ust. § 126 O.z., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

15. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta.16.Žalobaovypratanienehnuteľnostijeprávnymprostriedkomvlastníkanaochranusvojhovlastníckeho
práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu
a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje.

17. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom
uplatneného práva a povinnosti. Či je účastník konania tiež vecne legitimovaným ( aktívne či pasívne )
ukáže sa až v konečnom rozhodnutí vo veci. Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť účastníkom konania
(civilnoprocesnú subjektivitu) má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu

ju zákon priznáva. Odpoveď na otázku , kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti dáva Občiansky
zákonníka, podľa ktorého spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzických osôb vzniká narodením a
zaniká smrťou fyzickej osoby (§ 7 ods. 1, 2), (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 09. 2011, sp. zn.
7Cdo/21/2010).

18. Pôvodný žalobca, otec terajšej žalobkyne, podal proti žalovaným žalobu o vypratanie nehnuteľností,

keďže sa považoval za ich vlastníka. V priebehu predmetného konania žalovaní podali osobitnú
žalobu na určenie vlastníckeho práva, ktoré prebehlo rovnako pred Okresným súdom v Poprade
(sp.zn. 9C/15/2018), ktoré bolo právoplatne skončené dňa 15.12.2024 v ich prospech. To znamená,
že žalobkyňa nedisponuje aktívnu legitimáciu pre podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, keďže
oprávnenie na podanie takejto žaloby je viazané na ust. § 126 Občianskeho zákonníka a vlastníka.

19. Odvolací súd prípisom z 09. 01. 2025 vyzval terajšiu žalobkyňu, s ktorou v konaní pokračuje
ako právnou nástupkyňou žalobcu, či trvá na podanej žalobe. Aj v konaní pred Okresným súdom
v Poprade sp.zn. 9C/15/2018 o určenie vlastníckeho práva, pokračoval konajúci súd (v odvolacom
konaní) so žalobkyňou, ktorej bol doručený rozsudok a vec nadobudla právoplatnosť. Vzhľadom na to,

že žalobkyňou neoznámila zmenu postoja v tomto konaní, odvolací súd po prerušení konania od 01.
08. 2018 do právoplatnosti vyššie uvedenej veci o určenie vlastníckeho práva, pokračoval v konaní.
V priebehu odvolacieho konania zomrela žalovaná v 2. rade, preto pokračoval v konaní už len so
žalovaným v 1. rade, ako s jediným žalovaným.

20. Na základe vyššie uvedených zistených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že sú splnené
všetky podmienky pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP a žalobu zamietol.

21. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods.1
CSP, v zmysle zásady úspechu. Úspech v konaní mal žalovaný, ktorému odvolací súd priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).