Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/155/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120226949
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6120226949.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,
so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 50 496 166, zastúpený spoločnosťou ADVOKÁTI Müller §
Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom
Bratislava – mestská časť Petržalka, Digital Park I, Einsteinova 21, IČO: 31 383 408, zastúpený
spoločnosťou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, o zaplatenie 857,-
eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
4C/16/2020-183 zo dňa 21. 6. 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 832,- eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 832,- eur od 22. 8. 2019 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamieta.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,16 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 857,- eur
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 857,- eur od 22. 8. 2019 do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Zároveň týmto rozsudkom rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca ako postupník si svoj nárok voči žalovanému
uplatnil v zmysle § 15 ods. 1 druhej vety zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej „zákon o PZP“). V danej veci
došlo pri dopravnej nehode dňa 19. 3. 2019 k poškodeniu motorového vozidla, v dôsledku čoho bol
poškodený (postupca žalovanej pohľadávky) nútený uzavrieť nájomnú zmluvu vo vzťahu k náhradnému
motorovému vozidlu. Poškodenému tak vznikla voči poisťovateľovi pohľadávka na náhradu účelne

vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so zmienenou
škodovouudalosťou.Žalovanýakopoisťovateľuhradilžalobcovipredzačatímkonanialenčasťnákladov
za nájom vozidla, a to sumu 968,- eur. Žalobca sa tak v danom spore domáhal zaplatenia poisťovňou
neuznanej sumy 857,- eur, ktorá pozostáva zo sumy 25,- eur predstavujúcej poplatok za pristavenie
vozidla bez DPH, zo sumy 700,- eur za nepriznaných 7 dní zapožičania náhradného vozidla bez DPH
a zo sumy 132,- eur ako odpočtu nákladov, ktoré by vznikli prevádzkou vlastného motorového vozidla.
3. Okresný súd uviedol, že poškodený mal prenajaté náhradné motorové vozidlo v období od 22. 3. 2019

do 2. 4. 2019 a následne od 23. 4. do 29. 4. 2019. Zdôraznil, že doba nájmu náhradného vozidla
závisí od doby, počas ktorej je poškodené motorové vozidlo umiestnené v autoservise, pričom táto doba
nezávisí len od času opravy, ale aj od doručenia krycieho listu poisťovňou autoservisu. Tiež poukázal
na súdnu prax vychádzajúcu z postupu poisťovní pri likvidácii poistných udalostí a ich spolupráces autoservismi, že opravené motorové vozidlá sa vydávajú ich vlastníkom až po vystavení krycieho
listu poisťovňami. Krycí list totiž slúži autoservisom ako záruka uhradenia ceny za opravu. Doba
nevyhnutná pre nájom náhradného vozidla teda končí vtedy, keď autoservis odovzdá opravené vozidlo

jeho vlastníkovi, k čomu môže dôjsť až po doručení krycieho listu. Okresný súd potom považoval nájom
náhradného motorového vozidla v období, ako to uviedol žalobca, za účelný a poistné plnenie bolo zo
strany žalovaného (v rozsahu sumy 700,- eur) krátené protiprávne. Podotkol tiež, že poškodený ani
nevyužil nájom náhradného motorového vozidla počas celej doby, kedy bolo vozidlo v oprave.
4.Čosatýkažalovanýmneakceptovanejnáhradyškodyvovýške25,-eurtitulompoplatkuzapristavenie

a odobratie vozidla, tento poplatok bol účastníkmi zmluvy o nájme dohodnutý v rámci nájmu, pričom
ide o jednorazový poplatok predstavujúci náklady spojené s nájmom náhradného vozidla, vzniknutý
v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, a preto je potrebné aj túto sumu považovať za
skutočnú škodu.
5. Žalovaný krátil poistné plnenie o sumu 132,- eur titulom nákladov, ktoré by vznikli prevádzkou
vlastného motorového vozidla poškodeného. Z uvedeného ale nevyplýva základ a ani výpočet výšky

takéhoto krátenia. Aj z použitia podmieňovacieho spôsobu slovného spojenia „by vznikli“ vyplýva, že
o vzniku týchto nákladov žalovaný uvažuje len v hypotetickej rovine, ale ich vznik preukázaný ani sám
nemá. K uvedenému kráteniu poistného plnenia žalovaný neprodukoval žiadne konkrétne tvrdenia a ani
dôkazy, preto aj v tejto časti bolo žalobe vyhovené. S odkazom na ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP
a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. priznal okresný súd žalobcovi aj úroky z omeškania.

6.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolvzmysleprincípuúspechuvovecipodľa§255ods.1CSP.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že bude žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Uviedol, že poškodený nemá nárok
na náhradu akýchkoľvek vynaložených výdavkov za prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré

mu vznikli v súvislosti s poistnou udalosťou, ale iba tých, ktoré sú odôvodnené a účelné. Výška
skutočnej škody nepredstavuje sumu fakturovanú prenajímateľom náhradného vozidla, ale naopak,
je limitovaná nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov za prenájom náhradného motorového
vozidla rovnakej kategórie ako poškodené motorové vozidlo. Na podporu tohto názoru odkázal na
judikatúru Najvyššieho súdu ČR a Najvyššieho súdu SR. Pri účelnosti nákladov treba vychádzať

z časového a z cenového hľadiska. Časové hľadisko zohľadňuje celkovú dobu trvania nájmu. Cenové
hľadisko zohľadňuje primeranosť jednotkovej ceny za prenájom vozidla. Posúdenie, či náklady na
nájom náhradného vozidla boli vynaložené nutne a účelne, závisí najmä od ceny prenájmu obdobných
vozidiel; za obvyklú cenu nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej ani najdrahšej autopožičovne.
Zaprimeranúdennúsadzbunájomnéhosavovšeobecnostipovažujepriemernátrhovásadzbadenného

prenájmu obdobného vozidla.
8. V súvislosti s dĺžkou nájmu odvolateľ odkázal na ustanovenia § 19 ods. 2 a § 72 ods. 1 písm. a) zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a odmietol názor okresného súdu, že pokiaľ aj bola vystavená
faktúra dňa 23. 4. 2019, vtedy nedošlo k poskytnutiu služby. Podľa názoru odvolateľa nie je podstatné,
kedysipoškodenýprevzalsvojevozidlozautoservisu,naopakdôležitéjeposudzovaťobjektívnekritériá,

to znamená, kedy najskôr bol žalobca oprávnený vyzdvihnúť si svoje vozidlo z autoservisu. Týmto dňom
je deň dodania služby spočívajúcej v ukončení opráv poškodeného vozidla. Ak by bol akceptovaný
názor okresného súdu, že relevantný je deň, kedy si poškodený svoje vozidlo prevzal z autoservisu,
dochádzalo by k absurdným situáciám. Bolo by totiž výlučne na subjektívnom rozhodnutí poškodeného,
kedy a či vôbec by si svoje opravené vozidlo z autoservisu vyzdvihol. Na vyzdvihnutie svojho vozidla

by tak nebol motivovaný, keďže by mal garantovanú refundáciu nákladov za nájom náhradného vozidla
prostredníctvom plnenia z povinného zmluvného poistenia škodcu. Nevyhnutný čas nájmu náhradného
vozidla je priamo závislý od momentu dodania služby spočívajúcej v oprave vozidla, ktorým je v danom
prípade 23. 4. 2019 (deň vystavenia faktúry).
9. Odvolateľ nesúhlasil so závermi okresného súdu, ktorý považoval dobu účelného nájmu náhradného

vozidla ohraničenú dňom doručenia krycieho listu poisťovňou. Na podporu svojho názoru odkázal na
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Poisťovňa má v zmysle § 4 ods. 4 zákona o PZP pri náhrade
škody z povinného zmluvného poistenia rovnaké postavenie ako škodca. Od škodcu nie je spravodlivé
bez ďalšieho požadovať, aby nahrádzal poškodenému prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré
naďalej užíva aj po skončení opravy vlastného vozidla iba z dôvodu čakania na krycí list poisťovne.

Uvedené platí o to viac, že v zákone nie je ustanovená povinnosť poisťovne vydať krycí list a ani lehota
na vydania krycieho listu.
10. Ďalej odvolateľ namietal, že poplatok vo výške 25,- eur, ktorý si účtuje žalobca za pristavenie
a prevzatie vozidla, nemožno refundovať v zmysle § 4 ods. 2 zákona o PZP v spojení s § 15 uvedenéhopredpisu, keďže náhrada skutočnej škody je limitovaná účelnosťou a odôvodnenosťou vynaložených
nákladov. Navyše, musí ísť o nároky, ktoré sú expressis verbis vymedzené v citovanom ustanovení, čo
náklady za pristavenia a prevzatie vozidla nie sú. Keďže žalovaný postupoval pri likvidácii poistného

plnenia v súlade so zákonom (t. j. legitímne odmietol priznať uplatnené nároky poškodeného nad rozsah
zákona), prvoinštančný súd mu nesprávne vytýkal, že v tomto smere pri krátení poistného plnenia
neuniesol dôkazné bremeno.
11. K priznaným úrokom z omeškania žalovaný poukázal na to, že nárok na ne by mohol vzniknúť jedine
v prípade, ak by žalovaný neplnil poistné plnenie v lehote podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP.

12. Odvolateľ tiež vytýkal okresnému súdu, že sa nezaoberal skutočnou úhradou nákladov v súvislosti
s nájmom motorového vozidla. Podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je totiž
skutočnosť,žepríslušnénákladybolizaplatené.Žalobcapritomvkonanínepredložilžiadendôkazotom,
že by faktúru uhradil.
13. Napokon žalovaný poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, keďže
z neho nemožno zistiť, či sporná faktúra vyhotovená dňa 10. 5. 2019 bola vôbec uhradená žalobcom,

pričom súd sa vôbec nevysporiadal s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, na ktoré odkazoval žalovaný.
V ďalšej časti poukázal na teoretické východiská odôvodňovania súdnych rozhodnutí a namietal
rozhodovanie už na prvom pojednávaní.

14. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. K účelnosti

nákladov na prenájom náhradného vozidla uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený
si prenajať náhradné motorové vozidlo, a to v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného.
Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou
udalosťou. Počas opravy poškodený nemohol vozidlo užívať obvyklým spôsobom, čoho dôsledkom
bol vznik nákladov za nájom náhradného vozidla. Žalobca zdôraznil, že poškodený je momentom

vzniku škody nútený komunikovať s poisťovňou vinníka dopravnej nehody, ktorá si kladie podmienky
pre krytie vzniknutej škody zapríčinenej jej poistencom, a to v prvom rade určením autorizovaných
servisov, s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Výberom iného autoservisu by poškodený podstupoval riziko
pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovni. Poškodený sa tak stáva „vazalom“ poisťovne
pri výbere autoservisu.

15. Autorizovanému servisu plní poisťovňa po doručení krycieho listu. Krycí list predstavuje
zabezpečenie úhrady nákladov za vykonanie opravy a protiplnením autoservisu je vydanie opraveného
vozidla poškodenému. Vydanie opraveného vozidla až doručením krycieho listu zo strany poisťovne
musí predstavovať dohodu medzi autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie krycieho listu nemalo
opodstatnenie. Je potrebné si uvedomiť, že vozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom

servise nebyť konania poistenca žalovaného a inštrukcií poisťovne. V tejto súvislosti žalobca odkázal
na § 560 Občianskeho zákonníka, resp. § 326 Obchodného zákonníka o synalagmatickom záväzku.
Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o tom, že by bolo výlučne na subjektívnom rozhodnutí poškodeného,
kedy a či si svoje opravené vozidlo vyzdvihol z autoservisu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že poškodený mal
možnosť prevziať si vozidlo po oprave, bolo na ňom, aby uvedenú skutočnosť preukázal. Zo žiadneho

z dokumentov, ktoré sú súčasťou spisu, nevyplýva, že by poškodenému bola doručená faktúru za
opravu alebo že by bol upovedomený o ukončení opravy a mal tak možnosť vyzdvihnúť si opravené
vozidlo už 23. 4. 2019. Na strane poisťovne existuje povinnosť nahradiť škodu spočívajúcu v nájme
náhradného vozidla počas doby zotrvania opravovaného vozidla v autoservise, čo potvrdzuje aj súdna
prax. Skutočnosť, že vozidlo poškodené konaním poistenca žalovaného zotrvá v autoservise až do

vydania krycieho listu poisťovňou, je priamou a bezprostrednou príčinou vzniku nároku na náhradu
škody, pričom nevydanie vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry vystavenej
autoservisom a doručovanej len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu ani inú príčinu, ktorá by bola
samostatnou a rozhodujúcou pre vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo k pretrhnutiu príčinnej
súvislosti.

16. K námietke odvolateľa, podľa ktorej nemali byť žalobcovi priznané úroky z omeškania, žalobca
odkázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14. 10. 2021.
17. Za nedôvodné považoval žalobca aj námietky o nepreukázaní nároku s poukazom na vznik škody
v majetkovej sfére poškodeného. Poškodenému v dôsledku nutnej potreby prenajať si náhradné vozidlo
vznikol voči žalobcovi ako prenajímateľovi záväzok potvrdený vystavenou faktúrou, ktorý vysporiadal

poškodený spôsobom nahrádzajúcim plnenie – započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom
so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na
prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. To znamená, že účastníci zmluvy o prenájme
vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj zaplatiť cenuza postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu
snegatívnymdopadomnapostaveniepoškodeného,ktorýbymuselnajskôrzaplatiťnájomnéanásledne
po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Uvedený

postup je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov.

18. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v odvolaní,
k poplatku za pristavenie vozidla odkázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/95/2021.

19. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného tiež reprodukoval svoje skoršie tvrdenia.

20. V rámci konania odvolacieho súdu bola súdená vec pridelená sudkyni spravodajkyni JUDr. Martine
Mochnáčovej, ktorá vypracovala aj (písomné) odôvodnenie tohto rozhodnutia.
21. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení

s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie podľa § 388 CSP zmenil.

22. Neobstojí odvolacia námietka o nedostatočnosti, resp. nenáležitosti odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je síce neoddeliteľnou súčasťou
základného práva na spravodlivý proces a ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ale

neznamená, že konajúci súd má odôvodniť svoje rozhodnutie podľa predstáv neúspešnej strany sporu;
vtomtoprípadežalovaného.Zobsahuodvolaniajepritomzrejmé,žetentoaninevytýkaokresnémusúdu
nejasnosti alebo nedostatočné vysvetlenia jeho špecifických záverov, ale prezentuje „len“ svoj nesúhlas
so samotným výsledkom sporu. Argument o prekvapivom vydaní rozhodnutia „už na prvom pojednávaní
vo veci samej“ odporuje koncepcii civilného procesu (viď § 157 ods. 1 CSP).

23. Účelom zákona o PZP je poskytnutie právnej ochrany poškodenému vo vzťahu k škodovým
následkom zapríčineným motorovým vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného pritom zákon
zabezpečuje tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi,
s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu. Cieľom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť

čo najväčšie zmiernenie ujm poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou
spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to najmä vo sfére materiálnej. Koncepcia
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je
postavená tak, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na
náhradu škody a k jeho uspokojeniu.

24. V kontexte uvedeného je potrebné vnímať aj zabezpečenie náhradného motorového vozidla
poškodenému v čase, kedy z dôvodu škodovej udalosti nemôže užívať vlastné vozidlo. Aplikovateľnými
sú preto postuláty formulované Ústavným súdom SR v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.
februára 2023, v zmysle ktorých „Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý

následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do
momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo“. Stotožnil sa so závermi prijatými
krajským súdom, podľa ktorého v prípade čiastočnej škody „účelnosť nákladov spojených s užívaním
náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto
vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.

25. V zjavnom rozpore s uvedeným je teda argumentácia žalovaného, ktorý poukazoval na moment
vystavenia faktúry o oprave ako relevantný pre časové ohraničenie oprávnenosti nároku na používanie
náhradného motorového vozidla. Závery prijaté ústavným súdom je možné použiť v tom zmysle, že
tu kontinuálne (v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou) pretrváva potreba náhradného vozidla
dovtedy, keď môže poškodený opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo.

26. Žalovaný svoju argumentáciu o nedôvodnosti trvania nájmu stavia na daňovo-právnej úprave, ktorá
pre riešenie otázok občianskeho práva v aktuálnej veci ostáva bez právneho významu. Inými slovami,
kedy daňovník má uhradiť a prípadne uhradí daň z pridanej hodnoty alebo kedy bola vystavená faktúra
nemôže byť podstatným aspektom pre hodnotenie občianskoprávnych podmienok náhrady škody.
Poškodenýboltotiždovystaveniakrycieholistupraktickybezvlastnéhovozidlaaboltaknútenýčakaťna

aktivitu poisťovne, bez ktorej by autoservis vozidlo nevydal. Ide pritom o štandardnú prax v obdobných
prípadoch, ktorá je odvolaciemu súdu známa z množstva analogických súdnych sporov. Bolo by naivné
domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „dohodnúť si“ výnimku z danej praxe,
t. j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno anispravodlivo od poškodeného žiadať, aby si na území SR vyhľadával autoservis, ktorý takýto štandardný
postup v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval
tvrdenie, že autoservis by poškodenému vydal vozidlo bez uhradenia ceny opravy a len na základe

toho, že bola vystavená faktúra o oprave (6 dní pred doručením krycieho listu). Argumentáciu žalobcu
o potrebe čakania na krycí list naopak podporuje predložené čestné prehlásenie poškodeného zo dňa
10. 5. 2019 a nedatované potvrdenie autoservisu MD-Bavaria Žilina, s.r.o. pripojené k vyjadreniu žalobcu
zo dňa 16. 6. 2020 (vyplýva z neho doručenie krycieho listu autoservisu dňa 29. 4. 2019).
27. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi

spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla
v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo
možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného. Iná by bola situácia, ak
by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti
porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa tak, aby škoda nevznikla/škoda
sa nenavyšovala) alebo ak by servis držal vozidlo po uhradení ceny opravy, resp. doručení krycieho listu

(prerušenie príčinnej súvislosti neoprávneným konaním servisu).
28. „Čakanie“ na krycí list tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré
vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného
vodidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla. Dôvod užívania náhradného vozidla
odpadol až ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené

vozidlo dostalo do dispozície poškodeného, čo zodpovedá právnemu názoru vyslovenému vo vyššie
uvedenom náleze Ústavného súdu SR. Je to práve poškodený, ktorý bol proti svojej vôli vylúčený z
možnosti užívania vlastného motorového vozidla a ktorému je objektívne umožnené opravené vozidlo
užívať až na základe jeho vydania autoservisom po doručení krycieho listu poisťovňou.
29. Inými slovami, nie je možné konštatovať, že by doba držania opravovaného vozidla v autoservise

bola pričítateľná poškodenému, naopak táto skutočnosť súvisí výhradne so vznikom dopravnej
nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za škodu (resp. zodpovednosťou
poisťovne). Opätovne sa tu žiada zdôrazniť, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie
škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel tak, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie
poškodení,atovzhľadomnapravidelnéplateniepoistného.Držanieopravovanéhovozidlavautoservise

pritom ovplyvňuje práve poisťovňa, ktorá je súčasne subjektom zodpovedným za náhradu nákladov
spojených s opravou poškodeného vozidla.
30. Uvedené závery pritom v žiadnom prípade neponechávajú na vôli poškodeného, kedy auto
vyzdvihne a už vôbec nepotvrdzujú konštrukciu odvolateľa, že poškodený môže auto ponechať v servise
podľa ľubovôle.

31. Pokiaľ žalovaný v danej spojitosti poukazuje na prax Krajského súdu v Bratislave, resp. Mestského
súdu Bratislava III, tieto nepredstavujú ani len ustálenú rozhodovaciu prax, ani záväznú prax vyšších
súdnych autorít, na ktorú by bol odvolací súd povinný prihliadať.

32. Možno teda zhrnúť, že pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla je potrebné vychádzať

predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Z dôkazov
vykonaných súdom prvej inštancie plynie, že motorové vozidlo poškodeného bolo v servise aj v čase
od 23. 4. do 29. 4. 2019 (kedy bol doručený krycí list autoservisu). Celú uvedenú dobu preto treba
považovať za dobu, po ktorú boli náklady – nájom náhradného vozidla – vynaložené účelne. Inak
povedané, v okolnostiach posudzovanej veci je opodstatneným obdobím prenájmu náhradného vozidla

doba do vybavenia poistnej udalosti, na základe čoho sa opravené vozidlo v konečnom dôsledku dostalo
do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie.

33. Vo vzťahu k potrebe skúmania cien nájmov obdobných vozidiel treba zdôrazniť, že takéto
zisťovanie je viazané na dôkaznú iniciatívu strany sporu, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno. Keďže

žalobca produkoval tvrdenia i dôkazy na preukázanie rozsahu škody v podobe nákladov na prenájom
náhradného vozidla, potom spochybnenie týchto nákladov je vecou žalovaného, ktorý vo vzťahu
k uvedenému musí aj prezentovať príslušné dôkazné návrhy. V štádiu pred okresným súdom žiadne
takéto tvrdenia a dôkazy nevzniesol, preto akákoľvek argumentácia pred odvolacím súdom v tomto
smere neobstojí (§ 366 CSP a contrario).

34. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že tu neboli zaplatené náklady za nájom
motorového vozidla. Žalobca figuruje v spore ako postupník. Predmetnom postúpenia bola v danom
prípade pohľadávka na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorá vzniklapoškodenému voči žalovanému ako poisťovni škodcu, a to v podobe nákladov na nájom náhradného
vozidla. V rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so
súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za

postúpenie pohľadávky. Pri striktnom (až puristickom) prístupe k výkladu práva by bolo možné trvať na
tom, aby poškodený najprv uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu vzápätí/ihneď
v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince)
vrátil. Takýto postup v kontraktačných procesoch odporuje bežnej realite každodenného života, pri
ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do množstva rôznych právnych

vzťahov. Nejde o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu,
aby zákon dodržaný nebol. Iným počínaním by skôr bolo formálne vygenerovaných viacero právne
perfekcionistických zmlúv, ktoré by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou.

35. V prípade úrokov z omeškania priznaných žalobcovi krajský súd odkazuje na právny názor vyslovený
Ústavným súdom SR v rozhodnutí III. ÚS 214/2020 zo dňa 14. 10. 2021, kde sa uvádza, že „trojmesačná

zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa
ZoPZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje
žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; § 121 ods. 3 OZ)
vzniknutej z ublíženia na zdraví.“
36. Obdobné závery sa uvádzajú v ďalšom náleze Ústavného súdu SR III. ÚS 309/2020 zo dňa

14.10.2021,ktorýmbolozrušenérozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo/145/2017(rozhodnutie,
na ktoré poukazoval žalovaný v odvolaní, hoci bez vysvetlenia kontextu).
37. Na základe z týchto záverov mal krajský súd za to, že aj posúdenie nároku na zaplatenie úrokov
z omeškania vychádza z náležitého právneho posúdenia veci okresným súdom.

38. K namietanému poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla treba uviesť, že tento sám o sebe
nemá žiaden opodstatnený význam. Takúto službu totiž nemožno oddeliť a poskytovať samostatne, ale
vždy len v spojení s nájmom náhradného vozidla. Sám žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie
argumentoval, že poskytuje klientom v spojitosti s prenájmom náhradného vozidla komplexné služby,
vrátane administratívy a zároveň pristavenia a prevzatia vozidla. Nevymedzuje pritom žiaden racionálny

a hlavne z pohľadu primeranosti relevantný dôvod, prečo práve za pristavenie a prevzatie vozidla má
byť hradený aj samostatný poplatok mimo platbu za celú službu. Rovnako tak môže začať účtovať
poplatok za spracovanie nájomnej zmluvy, zmluvy o postúpení pohľadávky, poplatok za čistenie vozidla,
jeho údržbu a podobne. Ad absurdum by pri tomto type zmluvného vzťahu (a nielen pri ňom) mohlo
byť generované nekonečné množstvo poplatkov, ktoré by mal (zjavne podľa úsudku žalobcu) súd bez

prieskumu akceptovať.
39. Krajský súd len dodáva, že samotný fakt, že predmetný poplatok bol medzi žalobcom a poškodeným
dohodnutý, nie je osobitne relevantný. Z výkladového hľadiska totiž ide o argument, podľa ktorého
by akýkoľvek v zmluve zakotvený poplatok alebo platba bol automaticky – bez možnosti akéhokoľvek
posúdenia a prieskumu – primeraný a účelný. Už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o neudržateľný výklad.

Treba pripomenúť, že súdy vo všeobecnosti musia vychádzať pri definovaní obsahu právnych vzťahov
z princípu proporcionality; tento pri požiadavke na zmienený poplatok zjavne absentuje.

40. Odvolateľ označil v časti c) svojho odvolania aj krátenú sumu vo výške 132,- eur (viď nadpis danej
časti), z čoho sa javí, že táto mala byť predmetom odvolacieho prieskumu. Odvolacie námietky však

v tomto smere podanie žalovaného neobsahuje.

41. Pre úplnosť krajský súd na záver uvádza, že odkazy na judikatúru Najvyššieho súdu SR bez
špecifikácie riadneho odvolacieho dôvodu nie sú spôsobilým základom pre odvolací prieskum.

42. Konštatované viedlo pri nezmenenom skutkovom stave, ako ho ustálil súd prvej inštancie, k zmene
jeho rozsudku tak, že odvolací súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 832,-
eur. Krajský súd na základe odvolacích námietok krátil okresným súdom akceptovanú sumu o poplatok
za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 25,- eur (857,- eur mínus 25,- eur), v ktorej časti žalobu
zamietol. Žalobcovi priznal aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. Odvolateľ nijako nenamietal stanovenie jeho výšky či počiatku
jeho plynutia.43. O trovách konania pred okresným a odvolacím súdom bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255
ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný v pomere 97,08 % (832,- eur), čomu zodpovedá úspech žalovaného
v rozsahu 2,92 % (25 eur). Čistý úspech žalobcu v spore tak dosiahol 94,16 %. O výške týchto trov

rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie.

44. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.