Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/193/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123204117
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123204117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matka C. B. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., zastúpená: JUDr. Lucia Boráková, advokátka so sídlom M.
R. Štefánika 820/7, Žilina a otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., t.č. bytom G. X.
XXXX XXX/XX, H. I., zastúpený: J. K. B., nar. XX.XX.XXXX, splnomocnený zástupca, trvale bytom L.
X, H. I., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku, o odvolaní otca proti

rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 9P/99/2023-1447 zo dňa 14. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 9P/99/2023-1447 zo dňa 14. júna 2024 v napadnutých výrokoch
III., IV., V., VI. a VII. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. určil, že otec je oprávnený stretávať
sa s maloletou každý párny týždeň od piatka, keď maloletú prevezme zo školského zariadenia, ak
nebude v školskom zariadení, prevezme maloletú o 16:00 hod. v mieste bydliska matky, do pondelka
nasledujúcehotýždňa,kedymaloletúvrátidoškolskéhozariadenia,aknepôjdedoškolskéhozariadenia,

maloletú vráti o 09:00 hod. matke v mieste bydliska matky; každý nepárny týždeň od stredy, kedy
maloletú prevezme zo školského zariadenia, ak nebude v školskom zariadení, prevezme maloletú
o 16:00 hod. v mieste bydliska matky, do nasledujúceho štvrtka, kedy maloletú odovzdá do školského
zariadenia, ak nepôjde do školského zariadenia, vráti maloletú o 09:00 hod. matke v mieste bydliska
matky; výrokom II. styk s maloletým neupravil; výrokom III. určil, že otec je povinný prispievať na výživu
maloletého zvýšeným výživným vo výške 240,- Eur mesačne a na výživu maloletej zvýšeným výživným
vo výške 180,- Eur mesačne s účinnosťou od 11.05.2023; výrokom IV. povolil otcovi splácať zameškané

výživné na maloletého za obdobie od 11.05.2023 do 30.06.2024 vo výške 1230,90 Eur v mesačných
splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok; výrokom V. povolil
otcovisplácaťzameškanévýživnénamaloletúzaobdobieod11.05.2023do30.06.2024vovýške820,74
Eur v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok;
výrokom VI. zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/76/2020-734 zo dňa 20.10.2021 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/21/2022-1066 zo dňa 29.11.2022, v časti bežnej úpravy
styku otca s maloletou, v časti úpravy styku otca s maloletým a v časti výšky vyživovacej povinnosti otca

na maloleté deti; výrokom VII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.2. Okresný súd citujúc § 25 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o rodine“), § 26 zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1
zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine a § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine vo vzťahu k zmene

úpravy styku otca s maloletými deťmi konštatoval, že styk otca s maloletým sa dlhodobejšie nerealizuje,
pričom otec postoj maloletého k stretávaniu s ním rešpektuje. Otec na pojednávaní uviedol, že netrvá
na úprave svojho styku s maloletým. Okresný súd z týchto dôvodov zmenil posledné rozhodnutie tak,
že vo vzťahu k maloletému styk s otcom neupravil, čo je v súlade aj s vysloveným názorom maloletého.
Pokiaľ ide o zmenu posledného rozhodnutia vo vzťahu k styku otca s maloletou, z vykonaného

dokazovania mal okresný súd preukázané, že v súvislosti s odovzdávaním a preberaním maloletej
dochádza ku konfliktným situáciám medzi rodičmi, k privolávaniu polície zo strany otca v prípade, ak
matka maloleté deti neodovzdala na styk riadne a včas. Uvedené skutočnosti negatívne vplývajú na
psychický vývoj maloletého dieťaťa. Preto okresný súd upravil styk otca s maloletou tak, že k preberaniu
a odovzdávaniu maloletej bude dochádzať v jej školskom zariadení, v prípade, ak maloletá nepôjde
do školského zariadenia, otec maloletú preberie, resp. odovzdá matke v mieste jej bydliska. Čiastočne

okresný súd pristúpil k predĺženiu styku otca s maloletou, a to o jednu noc v párnom, ako aj nepárnom
týždni. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by maloletá odmietala styk s otcom, pred kolíznym
opatrovníkom uviedla, že u otca je jej dobre.

3. Okresný súd k otázke zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom konštatoval, že
maloletý bol v čase posledného rozhodovania o výživnom žiakom 6. ročníka základnej školy, mal 11
rokov. Vznikali mu bežné výdavky na stravu, ošatenie, školu, strava v škole nebola hradená. Mal výdavky
na školské pomôcky, hokej 56 Eur mesačne, náklady na individuálne tréningy, ktoré platil otec matky,
poistka 10 Eur mesačne, maloletý nosil strojček, mal výdavky na MHD 2 Eur mesačne. V súčasnosti je

maloletýžiakom8.ročníkazákladnejškoly,odseptembranastupujenabilingválnegymnázium.Aktuálne
pravidelné mesačné výdavky na maloletého okresný súd ustálil vo výške strava 170 Eur mesačne,
ošatenie 40 Eur mesačne, hygiena 25 Eur mesačne, lieky 20 Eur mesačne, školské potreby vrátane
preddavku na stravu a ZRPŠ 20 Eur mesačne, poplatok na triatlon, resp. predtým hokej a plávanie
80 Eur mesačne, cestovné 15 Eur mesačne, poistka 10 Eur mesačne, teda spolu vo výške 380 Eur

mesačne. Rovnako okresný súd konštatoval, že vo vzťahu k maloletému pribudli výdavky so zmenou
záujmovej činnosti, ktoré matka vyčíslila na sumu 1.540 Eur, pričom matka preukázala zakúpenie bicykla
v hodnote 634 Eur a obuvi na bicykel v hodnote 119,90 Eur. Z ostatných pokladničných blokov, ktorými
matkapreukazovalavýdavkyspojenésozmenouzáujmovejčinnosti,nebolomožnépresneidentifikovať.
Okresný súd však tieto výdavky nepovažoval za sporné. Ani to, že do budúcna náklady na činnosť

maloletého vznikať naďalej budú. Okresný súd ustálil výšku týchto nákladov na sumu približne 100 Eur
mesačne s poukazom na to, že fakticky ide o výkon troch športov, u ktorých sa športové potreby líšia.
Podiel na výdavkoch maloletých detí na bývanie okresný súd ustálil na sume 66,90 Eur mesačne na
maloletého.

4. Vo vzťahu k zvýšeniu výživného na maloletú okresný súd konštatoval, že v čase posledného
rozhodovania mala maloletá 3 roky, navštevovala materskú školu, mala bežné výdavky na stravu,
ošatenie,poplatokzaškôlku20Eur,poplatokzaZRŠ50Eur,stravanadeň1,60Eur,maloletávtomčase
chodievala do škôlky 2-3krát do týždňa. Maloletá navštevovala psychológa, kde matka hradila 35 Eur

mesačne, navštevovala Pilates 32 Eur mesačne, vitamíny nakupovala matka pre maloletú v hodnote 19
Eur mesačne, aktuálne maloletá navštevuje stále materskú školu, predprimárne vzdelávanie, odpadol
poplatok za návštevu škôlky, nenavštevuje psychológa ani krúžok Pilates, navštevuje krúžok M., kde
je poplatok 50 Eur a absolvovala aj kurz plávania. Matka výdavky spojené s dlhodobým nepriaznivým
stavom maloletej vo výške 55 Eur mesačne nepreukázala. Aktuálne výdavky maloletej okresný súd

ustálil vo výške strava 140 Eur mesačne, drogéria 25 Eur mesačne, oblečenie plus obuv 40 Eur
mesačne, lieky a vitamíny 20 Eur mesačne, strava v materskej škole 35 Eur mesačne, M. krúžok 50
Eur mesačne, plávanie 13 Eur mesačne, cestovné 25 Eur mesačne, teda spolu vo výške 348 Eur
mesačne plus podiel na bývaní 66,90 Eur mesačne. Okresný súd vo vzťahu k obidvom maloletým
deťom konštatoval, že zmena pomerov u maloletej súvisí s vývojom životných nákladov. Matka v čase

posledného rozhodovania o výživnom poberala rodičovský príspevok, rodinné prídavky na obidve
maloleté deti, bývala s maloletými deťmi v rodinnom dome, ktorý patrí do BSM, splácala úver vo výške
555 Eur mesačne, mala bežné výdavky na svoju osobu. Aktuálne je matka zamestnaná v spoločnosti
CPM Slovakia s.r.o., kde dosahovala v období od 05/2022 – 04/ 2023 čistý priemerný mesačný príjemvo výške 1485,83 Eur a v období od 05/2023 – 12/2023 čistý priemerný mesačný príjem vo výške
1748,81 Eur. Matka je naďalej spoločníčkou a konateľkou v spoločnosti ROX, s.r.o., z ktorej činnosti
príjem nemá. Matke nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Matka stále spláca hypotéku vo výške

555 Eur mesačne.

5. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom bol spoločníkom a konateľom obchodnej
spoločnosti ROX, s.r.o., poberal nemocenské dávky z dôvodu, že bol na dlhodobej PN. Svoje výdavky

hradil z úspor, ktoré mal podľa svojich vyjadrení 5.000 Eur – 6.000 Eur, býval v rodinnom dome, ktorý je
majetkom obchodnej spoločnosti ROX, s.r.o.. Mal výdavky na lieky, pohonné hmoty a životné poistenie.
Bol spoluvlastníkom rodinného domu, v ktorom býva matka spolu s maloletými deťmi, vlastnil osobné
motorové vozidlo. Maloletému platil poistenie 25 Eur mesačne. V súčasnosti je otec maloletých detí
zamestnaný v spoločnosti PRIMA ZDROJ Považská Bystrica, v ktorej dosiahol v mesiaci 06/2023 čistú
mzdu vo výške 651,90 Eur, v 07/2023 čistú mzdu vo výške 592,38 Eur, v 08/2023 čistú mzdu vo výške

590,34 Eur, v 09/2023 čistú mzdu vo výške 740,85 Eur, v 10/2023 čistú mzdu vo výške 294,44 Eur,
plus bola mu vyplatená náhrada PN 176,73 Eur, v 11/2023 – 01/2024 0,- Eur. Otec je od októbra 2023
práceneschopný, poberá nemocenské dávky vo výške 655,10 Eur. Poprel príjem z podnikania cez
spoločnosť ROX, s.r.o., pretože uviedol, že táto spoločnosť nie je aktívna. Nadobudol podiel vo výške 1/3
na rodinnom dome darom od svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť otcovi nepribudla. Okresný súd sa

stotožnilsnázorommatky,žeotecmápríjemzlešeniaavýkonuprácminibagrom,tvrdeniaotcaotom,že
pre svoj nepriaznivý zdravotný stav nemôže vykonávať tieto práce, neobstoja, nakoľko tieto práce môže
zadať aj iným osobám a aj po ich zaplatení môže mať otec z tohto príjem. Okresný súd pri svojom závere
vychádzal aj zo sporných vyjadrení otca, ktorý vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 02.10.2023 uvádzal,
že svoje výdavky hradí z úspor a vyčíslil tieto výdavky vo výške 1.773 Eur mesačne, na pojednávaní dňa

20.3.2024 už uvádzal, že svoje výdavky hradil pôžičkami od rodičov, ktorí sú starobnými dôchodcami.
Otec rovnako tvrdil dlh voči svojej matke vo výške 15.000 Eur, pričom okresný súd konštatoval, že
pri takomto dlhu by otcova matka musela otcovi požičiavať sumu 2500,- Eur mesačne. Medzi rodičmi
maloletých detí prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde sa
v konaní vedie znalecké dokazovanie na určenie hodnoty obchodných podielov rodičov ako spoločníkov

obchodnej spoločnosti ROX, s.r.o.

6. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného
došlo k zmene pomerov, odôvodňujúcich zvýšenie výživného otca voči maloletým deťom. U obidvoch

maloletých detí došlo k zvýšeniu výdavkov spojených s infláciou, u maloletej boli výdavky spojené
s psychológom a na Pilates pretransformované na jej nové aktivity, spojené s návštevou krúžku M.,
resp. plávania, u maloletého pribudli nové výdavky spojené so zmenou športu, ktorému sa venuje. Došlo
k zmene daňového bonusu a k zvýšeniu prídavku na dieťa. Na strane otca okresný súd považoval
za zmenu pomerov skutočnosť, že otec sa zamestnal a má príjem z pracovného pomeru. Aj keď je

otec aktuálne práceneschopný, výška jeho nemocenských dávok v podstate zodpovedá výške jeho
príjmu z pracovného pomeru. Okresný súd mal ďalej za to, že otec má aj iný príjem, a preto ustálil
výšku jeho príjmu vo výške ním tvrdených mesačných nákladov, teda vo výške približne 1770,- Eur.
Okresný súd určil otcovi novú vyživovaciu povinnosť na výživu maloletého v sume 240,- Eur a na výživu
maloletejvsume180,-Eur,kedyvychádzalzpravidelnýchodôvodnenýchpotriebmaloletýchdetí,pričom

podiel maloletých detí na výdavkoch na bývanie je krytý prídavkom na dieťa a nepravidelné výdavky na
záujmovúčinnosťmaloletýchdetímôžematkauhrádzaťzdaňovéhobonusu,ktorýsiuplatňujenaobidve
maloleté deti. Okresný súd zohľadnil aj skutočnosť, že tým, že maloletá má upravený styk s otcom,
bude tento prispievať na úhrady jej odôvodnených potrieb aj inou formou počas styku. Okresný súd
zvýšil výživné v súlade s návrhom matky, teda od podania návrhu. Zároveň okresný súd určil dlžné

výživné za obdobie od 11.05.2023 do 30.06.2024 na každé maloleté dieťa individuálne, pričom rovnako
individuálne umožnil otcovi splácať dlh na výživnom v splátkach na každé maloleté dieťa. O trovách
konaniaokresnýsúdrozhodolvzmysle§52Zákonač.161/2015Z.z.Civilnéhomimosporovéhoporiadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“).

7. Proti výroku III., IV. a V. podal odvolanie otec z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a f) zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Navrhol,
aby odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšiekonanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že so zvýšením na maloletého Dušana na sumu 240 Eur mesačne
a na maloletú Kristínu na sumu 180 Eur mesačne súhlasí, avšak nesúhlasí s účinnosťou zvýšeného
výživného od 11.05.2023 do 30.06.2024. Počas konania pred súdom prvej inštancie tvrdil, že zásadná

zmenapomerovvovzťahukmaloletýmdeťomnastaneodseptembra2024zdôvodunástupumaloletého
na strednú školu a z dôvodu nástupu maloletej na základnú školu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR č. R 3P/157/2019, v ktorom najvyšší súd uviedol, že: „súd poukazuje na skutočnosť, že
povinnosťou súdu, rozhodujúceho o zmene rozhodnutia, je vždy skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala
medzi účastníkmi od posledného rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle ustálenej súdnej praxe súdov

je i plynutie času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali
iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky.
Ďalej zmenou je i trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod.“ Od
poslednej úpravy o výživnom na maloleté deti neuplynuli tri roky, ale rok a sedem mesiacov. Okresný
súd, podľa otca, odôvodnil účinnosť zvýšeného výživného od 11.05.2023 zvýšenou infláciou, ktorú mali
na svedomí svetové udalosti. Inflácia je však prítomná každoročne, a tak, ako aj uviedol Najvyšší súd

SR v označenom rozhodnutí, zmena pomerov v zásade nastáva po uplynutí troch rokov od poslednej
úpravy. Najvyšší súd SR týmto rozhodnutím judikoval, že nie je správne navyšovať výživné v kratších
intervaloch, a to aj napriek neustále prítomnej inflácii. V roku 2023 bola inflácia na Slovensku na úrovni
10,66 %, pričom v roku 2024 je už len na úrovni 2,78 %. Ak by dochádzalo k zvyšovaniu výživného
len v dôsledku neustále prítomnej inflácie, tak by dochádzalo k zbytočnému neúmernému zahlcovaniu

súdov. Podotkol, že zvyšovanie cien má rovnako vplyv na neho ako povinného rodiča z výživného.
Otec namietol skutočnosť, že došlo k zvýšeniu výdavkov a tvrdil, že bežné zvýšenie cien a nákladov
(inflácia) nepredstavuje podstatnú zmenu pomerov, ktorá by tu odôvodňovala navýšenie výživného
už po roku a siedmich mesiacoch od poslednej úpravy. Mal za to, že podstatná zmena pomerov,
ktorá odôvodňuje navýšenie výživného, nastane v tomto prípade až od septembra roku 2024, a to

nástupom oboch maloletých detí na vyšší stupeň vzdelávania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
jednoznačne vyplýva, že odhliadnuc od inflácie, u maloletej nenastala žiadna zmena pomerov vo vzťahu
k jej výdavkom a pokiaľ okresný súd uvádza, že u maloletého pribudli výdavky spojené so zmenou športu
(z hokeja na triatlon), tak maloletý začal na triatlon chodiť až od roku 2024. Inú zmenu pomerov vo
vzťahu k maloletému okresný súd neuvádza a opätovne sa opiera výlučne o zvýšené náklady spojené

s infláciou. Za zásadnú zmenu pomerov nepovažuje skutočnosť, že maloletý vystriedal hokej za triatlon,
nakoľko mesačný poplatok klubu je takmer rovnaký a výdavky na plavecké a bežecké vybavenie sú
minimálne. Bicykel a veci na bicykel predstavujú výdavok, ktorý majú takmer všetci rodičia, nakoľko je to
obľúbený voľnočasový koníček a tieto výdavky sú podľa jeho názoru podobné ako výdavky na hokejovú
výstroj.

8. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu
v celom rozsahu potvrdiť.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že v čase posledného pojednávania v prejednávanej veci
v súdnom spise nebol založený nijaký doklad o ukončení právneho zastúpenia vo vzťahu k advokátskej
kancelárii N. M. O.. Na pojednávaní preto okresný súd upovedomil splnomocneného zástupcu otca, že
nie je možné byť súbežne zastúpený advokátom a aj splnomocneným zástupcom. Otec oznámil, že
plnú moc svojmu advokátovi vypovedá a uvedené mu oznámi. Ku dňu podania odvolania sa v súdnom

spise (elektronickom) nenachádza žiadna informácia o vypovedaní plnej moci advokátovi a takisto
sa v tomto súdnom spise nenachádza predmetná plná moc, ktorá bola predložená na pojednávaní
dňa 14.06.2024 J. K. B.. Je preto namieste skúmať, či bol splnomocnený zástupca oprávnený aj na
podanieodvolaniaprotirozsudkusúduprvejinštancie.Rozsudoksúduprvejinštanciepovažujezavecne
a právne správny. Otec vo svojom odvolaní hneď na úvod uvádza, že so zvýšeným výživným vo výške

240 Eur na maloletého a vo výške 180 Eur na maloletú súhlasí. Potom nie je zrejmé, prečo otec podal
odvolanie voči výroku III. a zároveň v texte odvolania so zvýšením výživného súhlasí. Otec správnosť
tohtovýrokusúduprvejinštancienerozporuje,atedanerozporujezrejmeanipotrebuzvýšeniavýživného
namaloletédeti.Samotnánespokojnosťotcasvýrokomokresnéhosúdualebosodôvodnenímrozsudku
vo veci samej nezakladá odvolací dôvod a už vôbec nie odmietnutie spravodlivosti, a tým namietané

porušenie práva na spravodlivé konanie. Okresný súd dostatočne a náležite v konaní zistil skutkový
stav, vysporiadal sa so všetkými námietkami a podstatnou argumentáciou strán konania a rozsudok
vo veci samej podrobne a riadne odôvodnil. Z obsahu odvolania otca je zrejmé, že otec namietal, že
prvostupňový súd nesprávne stanovil čas zásadnej zmeny pomerov už na deň 11.05.2023. Na podporusvojej argumentácie poukazuje na ním označený rozsudok Najvyššieho súdu SR. Interpretácia otca
citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je podľa matky nielen z jazykového hľadiska absolútne
nesprávna, podľa jej názoru tak, ako vyplýva aj priamo z citácie predmetného rozsudku, najvyšší súd

nejudikoval a ani nevyslovil, že zmena pomerov v zásade nastáva po uplynutí troch rokov, a takisto,
že nie je správne navyšovať výživné pred uplynutím troch rokov. Naopak, z citovaného rozhodnutia
najvyššej súdnej autority je zrejmé, že ak nenastali iné relevantné skutočnosti, je aj samotné plynutie
času zmenou pomerov, v zásade však nemožno tvrdiť, ako nesprávne uvádza otec, že výživné je
možné zmeniť až po uplynutí troch rokov. Takáto interpretácia by odporovala zákonnej úprave. Civilný

mimosporový poriadok neustanovuje, aké dlhé obdobie by malo prejsť od právoplatnosti pôvodného
rozsudku, aby mohol byť zmenený tento právoplatný rozsudok. V danom prípade otec zrejme účelovo
nechal bez povšimnutia skutkové zistenia obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku, týkajúce sa
jeho majetkových pomerov. Oproti pôvodnému rozsudku došlo na jeho strane k zmene pomerov v tom,
že je zamestnaný. Je potom irelevantné, či bol v čase rozhodovania súdu práceneschopný. Otec taktiež
nadobudol darom 1/3 rodinného domu a v neposlednom rade vyčíslil svoje výdavky tak, že svoj príjem

sa snažil znížiť umelo. Okresný súd správne k majetkovým pomerom otca ustálil, že „príjem z podnikania
cez spoločnosť ROX, s.r.o. poprel, uviedol, že táto spoločnosť nie je aktívna. Nadobudol podiel 1/3 na
rodinnom dome darom od rodičov. Podľa názoru súdu ma otec príjem ešte aj z iných činností a prikláňa
sa k názoru matky, že tento príjem má z prenájmu lešenia, výkonu prác minibagrom. Tvrdenia otca o tom,
žeprezdravotnýstavnemôžetietoprácevykonávať,neobstoja,nakoľkojemožnétietoprácezadaťiným

osobám a aj po ich zaplatení môže mať otec z tohto príjem.“ Tieto skutočnosti otec vo svojom odvolaní
ani nerozporoval. Rovnako správne okresný súd uviedol, že otec vyčíslil svoje výdavky na sumu 1.773
Eur mesačne, pričom v priebehu konania uvádzal rozporné tvrdenia k spôsobu ich hradenia. Otec ani
tieto závery okresného súdu vo svojom odvolaní nenamietal. Otec má dlhodobo problém podieľať sa na
výdavkoch maloletých detí. Ani v zmysle posledného rozhodnutia súdu nehradil výživné riadne a včas.

10. Matka ďalej uviedla, že v konaní preukázala výdavky na obidve deti, tieto riadne zdokladovala
a vyčíslila. Takto výživné zvýšené okresným súdom ani len v dostatočnej miere nepokrýva aspoň
polovicu nákladov na výživu obidvoch maloletých detí. Maloletý absolvoval prijímačky na strednú školu,
kde od septembra nastupuje. V priebehu roka hradila a zabezpečovala synovi všetky výdavky spojené

s učením a prípravou na skúšky. Takisto na začiatku školského roka bude hradiť zvýšené výdavky,
spojené s nástupom na strednú školu. Rovnako je potrebné zvýrazniť, že aktuálne styk otca s maloletým
nie je upravený súdnym rozhodnutím, a preto takmer výhradne zabezpečuje sama celodennú osobnú
starostlivosť o maloletého a pokrýva tým väčšinu jeho výdavkov. Otec po vyhlásení rozsudku prenajal
rodinný dom, v ktorom býval, patriaci spoločnosti ROX, s.r.o., a to za sumu 70,- Eur mesačne. Otec

si našiel nové bývanie, pričom aj takýmto konaním sa účelovo ukrátil jeho príjem o príjem z prenájmu,
ktorý mohol byť niekoľkonásobne vyšší. Takisto počas jej neprítomnosti a neprítomnosti maloletých detí
išiel do rodinného domu, ktorý je v ich bezpodielovom vlastníctve a zobral všetky jej osobné veci väčšej
hodnoty (šperky, kabelky a podobne) a takisto aj veci patriace maloletým deťom, napr. zimné bundy,
topánky, detské kufre, korčule, tenisové rakety, lezeckú výstroj, elektroniku a iné veci, ktoré musela

znovu zabezpečiť. Otec ich odmieta vrátiť. Počas letných prázdnin otec dovolenkoval v Španielsku.

11. Otec v odvolacej replike uviedol, že spolu s odvolaním zaslal okresnému súdu plnomocenstvo zo
dňa 14.07.2024, v ktorom splnomocnil splnomocneného zástupcu nielen na zastupovanie pred súdom
prvej inštancie, ale aj v ďalšom konaní na súdoch vyššej inštancie. Pokiaľ matka vo svojom vyjadrení

k odvolaniu uvádza, že jej nie je zrejmé, prečo podal odvolanie proti výroku III., tak zopakoval, že hneď
v úvode svojho odvolania uviedol, že nesúhlasí len s účinnosťou zvýšeného výživného od 11.05.2023.
Z tohto dôvodu podal odvolanie aj proti tomuto výroku. Naďalej zotrval na tom, že v súčasnosti sú jeho
výdavky vyššie ako príjmy. Pokiaľ matka uvádza, že riadne zdokladovala a vyčíslila výdavky na maloleté
deti, jej tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko okresný súd jej na pojednávaní dňa 14.06.2024 vytkol, že

predložila nečitateľné doklady, z ktorých nie je zrejmé, čoho sa týkajú, niektoré sú v nemeckom jazyku,
dámske veci pripisovala ako výdavok na maloletého a podobne. Matka tvrdí, že maloletému uhrádzala
všetky výdavky spojené s učením a prípravou na prijímačky na strednú školu, toto však žiadnym
spôsobom nepreukázala. Veľmi rád by sa ako otec podieľal vo väčšej miere na osobnej starostlivosti
o maloletého, to by ho však matka nemohla manipulovať voči nemu. Vnímanie tvrdenia matky a súdu

vpodobezmenypomerovsúrozdielne,matkavnímazmenupomerovvsúvislostisnástupommaloletých
detí do škôl, v súvislosti so športovými aktivitami maloletého a celkového rastu maloletých detí. Naopak,
okresný súd v rozsudku odôvodnil zmenu pomerov v dôsledku situácie vo svete a s tým spojenej
zvýšenej inflácie. Pokiaľ ide o prenájom rodinného domu, tento prenajal svojej matke na dobu určitúod 02.08.2024 do 01.09.2024, teda v čase svojej neprítomnosti v mieste bydliska. Výškou nájomného
70 Eur zohľadnil skutočnosť, že mu matka požičiava peniaze. Pokiaľ ide o tvrdenie matky, že odniesol
z rodinného domu, patriaceho do BSM, jej osobné veci, ako aj veci maloletých detí, podotkol, že má

zamedzený prístup do tohto domu po dobu troch rokov, nakoľko matka si vymyslela, že ju týral a zároveň
sexuálne zneužíval maloletého. Nakoľko sa ukončilo právoplatne konanie, kde boli tieto veci riešené,
bol po troch rokoch oprávnený vstúpiť do svojho vlastného domu. V čase, keď bola matka s maloletými
deťmi mimo domácnosť, bol skutočne v rodinnom dome, a to z dôvodu, aby si vzal výlučne svoje osobné
veci, ktoré mu matka počas celých rokov zadržiavala a odmietala vydať. Matka zavádza súd tvrdením, že

trávil dovolenku v Španielsku, pretože počas prázdnin bol na dovolenke s maloletou v Chorvátsku, kde
vlastní apartmán jeho sestra, pričom tento mu bol poskytnutý bezodplatne. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil.

12. Matka v odvolacej duplike uviedla, že otec je toho času zamestnaný v spoločnosti CPM Slovakia

s.r.o., v ktorej je zamestnaná aj ona. Z toho dôvodu sa možno domnievať, že otec má rovnaký, resp.
podobný príjem, ako má ona, teda 1750,- Eur v čistom. Okrem toho, otec naďalej disponuje neoficiálnym
príjmom z prenájmu lešenia a výkonu prác bagrom. Nie je pravdivé tvrdenie, že by manipulovala
maloletého voči otcovi, ide o subjektívny účelový názor otca. Pokiaľ má otec záujem starať sa vo vyššej
miere o maloletého, pod uvedené, podľa matky, spadá riadne a včas uhrádzať výživné. Pokiaľ ide

o odnesenie jej osobných vecí, ako aj osobných vecí maloletých detí z rodinného domu otcom, matka
uviedla, že maloletá videla tieto veci v dome otca aj u jeho rodičov. Nie je pravdivé tvrdenie, že zamedzila
prístup otcovi do rodinného domu, pretože nie jedenkrát dopytovala otca, aby si prišiel pre svoje veci,
avšak on túto možnosť nikdy nevyužil. Pokiaľ ide o informáciu o dovolenke otca v Španielsku, matka
uviedla, že túto dostala zo strany kolíznej opatrovníčky, ktorú mala kolízna opatrovníčka obdržať od otca.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, preto ho v napadnutých výrokoch

III., IV., V., VI. a súvisiacom výroku VII. ako vecne správne potvrdil cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP.
14. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola zmena úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom týkajúca sa rozsahu styku otca s maloletými deťmi ako aj vyživovacej
povinnosti otca k maloletým deťom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsah

styku otca s maloletými deťmi a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom. Predmetom
odvolacieho konania boli výroky rozsudku okresného súdu týkajúce sa úpravy vyživovacej povinnosti
otca k maloletým deťom. Vo výrokoch, ktorými okresný súd zmenil styk otca s maloletými deťmi,
odvolanie podané nebolo.

15. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre

zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je

konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku
ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentáciepoužitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním

sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie,
odvolacísúdpovažujezapodstatnésapotomvyjadriťosobitnelenkniektorýmodvolacímdôvodomotca,
v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
17. V zmysle platnej právnej úpravy je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom obmedzené na
obdobie, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností

konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav,
štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové
pomery a pod.. V prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo
prípravunakonkrétnepovolanie,povinnosťrodičovvyživovaťdieťanezaniká.Výživnémáprednosťpred
inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení rozsahu

vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V
predmetnej veci, vzhľadom na vek maloletých detí je nespochybniteľné, že maloletá vo veku siedmych
rokov a maloletý vo veku 15 rokov nie je schopní sami sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov k nim trvá,
čo nespochybnil ani otec maloletých detí. Dôvodom, pre ktorý matka maloletých detí navrhla zvýšenie

výživného (návrh na č.l. 1088-1136 spisu okresného súdu), bola skutočnosť, že doposiaľ určené výživné
nezodpovedá potrebám maloletých detí, keď od poslednej úpravy došlo na ich strane k zmene pomerov,
ako aj podstatnou zmenou pomerov na strane otca v tom, že dosahuje riadny príjem zo zamestnania,
ktorý mu umožňuje prispievať na výživu maloletých detí vyšším ako doposiaľ určeným výživným.

18. Primárne odvolací súd uvádza, že podľa § 78 zákona o rodine je možné meniť dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom, len ak sa zmenia pomery; okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena
alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Platná právna úprava neumožňuje meniť právoplatné
súdne rozhodnutia; v prípade vyživovacej povinnosti však vzhľadom na to, že sa ustanovuje povinnosť
plniť peňažné sumy aj do budúceho obdobia, kedy môže dôjsť ku zmene pomerov, z ktorých pôvodné

rozhodnutie vychádzalo, Zákon o rodine aj Civilný sporový poriadok (§ 231 CSP) umožňujú zmeniť
právoplatný rozsudok na základe relevantnej zmeny pomerov, rozhodujúcich pre určenie výživného.
V konaní, v ktorom sa navrhuje zmena pôvodného rozhodnutia o výživnom, si súd všíma rovnaké
okolnosti, ako v konaní o určenie výživného; porovnáva ich stav ku dňu rozhodnutia o výživnom a ku
dňu žiadanej zmeny rozhodnutia. V konaní o určení alebo zmene vyživovacej povinnosti rodiča musí

súd skúmať schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby (pod ktorými sa rozumie vek,
zdravotný stav, vzdelanie, aktuálne rodinné pomery, objektívna možnosť dosahovať čo najvyšší príjem
vlastnýmpričinenímakoajdôvody,prektorépovinnýrodičnedosahujepríjem,postačujúcinauhrádzanie
nákladov vlastných potrieb) ako i odôvodnené potreby osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa.

19.Zobsahuspisuvyplýva,ženaposledybolvýkonrodičovskýchprávapovinnostiupravenýrozsudkom
Okresného súdu Žilina č.k. 30P/76/2020-734 zo dňa 20. októbra 2021 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline č.k. 8CoP/21/2022-1066 zo dňa 29.11.2022, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých
detí rozvedené; maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok; otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu

maloletého sumou 150 Eur mesačne a na výživu maloletej sumou 120 Eur mesačne vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky; bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Pre odvolací súd
z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že okresný súd založil svoje
rozhodnutie na zmene pomerov, ktorú zistil čiastočne na strane maloletých detí, ale najmä vo vzťahu k
otcovi maloletých detí; porovnal odôvodnené potreby maloletých detí a možnosti,

schopnosti a majetkové pomery otca, neopomenul zistiť pomery na strane matky, ktorej rovnako
patrí vyživovacia povinnosť k maloletým deťom. Na základe uvedeného, odstup času od posledného
rozhodovania o vyživovacej povinnosti a zistených možností a schopností otca okresný súd rozhodol
o výške výživného zodpovedajúcej zákonným kritériám pre určenie výživného; výživné určil odo dňa
11.05.2023 a zistiac rozdiel medzi súdom určeným a doposiaľ plateným výživným rozhodol o dlhu na

výživnom, ktoré otcovi povolil splácať v splátkach pod hrozbou straty výhody splátok.

20. Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že pokiaľ okresný súd vyživovaciu povinnosť otca
maloletému zvýšil na sumu 240 Eur mesačne a na maloletú na sumu 180 Eur mesačne odo dňa podanianávrhu na zvýšenie výživného matkou, t.j. 11.05.2023, vychádzal predovšetkým zo zmeny pomerov na
strane otca, pričom odvolací súd poukazuje na ods. 46. a 47. napadnutého rozsudku.

21. Okresný súd správne s prihliadnutím na vyššie uvedené skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane
osoby oprávnených z vyživovacej povinnosti z vyživovacej povinnosti (maloleté deti); osoby povinnej
z vyživovacej povinnosti (otec), rovnako skúmal prípadnú zmenu pomerov na strane matky, ktorej sú
maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti a po vykonanom dokazovaní správne konštatoval zmenu
pomerov predovšetkým na strane otca ako povinného z vyživovacej povinnosti ku dňu 11.05.2023.

22.Umaloletýchdetítiežbezakýchkoľvekpochybnostídošlokzmenepomerov;maloletédetibolivčase
rozhodovania súdu prvej inštancie o 1 rok a 7 mesaicov staršie, a okresný súd konštatoval zvýšenie
výdavkov maloletých detí spojených nielen s infláciou ako argumentuje otec vo svojom odvolaní, ale
aj zmenou najmä v ich záujmovej činnosti (ods. 43. a 44. napadnutého rozsudku). Pre upresnenie
dodávaodvolacísúd,ževčaseposlednéhorozhodovaniabolivýdavkymaloletýchdetíustálenévovýške

145 Eur mesačne maloletý, vo výške 125 Eur mesačne maloletá (ods. 23 rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. 30P/76/2020-734 zo dňa 20. októbra 2021). Pravidelné výdavky maloletého v prejednávanom
prípade boli okresným súdom ustálené na sume 380 Eur mesačne, výdavky maloletej na sume 348 Eur
mesačne, pričom podiel na výdavkoch na bývaní je u každého maloletého dieťaťa vo výške 66,90 Eur
mesačne.

23. Okresný súd konštatoval zmenu pomerov aj na strane matky, ktorá už nepoberá rodičovský
príspevok, je zamestnaná v spoločnosti CMP Slovakia s.r.o. s priemerným čistým príjmom v období od
5/2022 – 4/2023 vo výške 1.485,83 Eur mesačne a v období od 5/2023 – 12/2023 vo výške 1.748,81
Eur mesačne. Podstatná zmena pomerov však nastala aj na strane otca maloletých detí, ktorého príjem
okresný súd ustálil vo výške 1.770 Eur mesačne, a záver okresného súdu vo vzťahu k ustálenej výške

príjmu, otec v odvolacom konaní nespochybnil, nespochybnil ani to, že by tento príjem dosahoval v čase
začatia konania. Rovnako odvolacia argumentácia zo strany otca nespočívala v jeho neschopnosti
plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom vo zvýšenej sume, pričom odvolací súd dodáva, že
zvýšená vyživovacia povinnosť dosahuje 23,73 % z ustáleného čistého mesačného príjmu otca (výživné
na maloletého – 240 Eur je z 1.770 Eur 13,56 %; výživné na maloletú – 180 Eur je z 1.770 Eur 10,17%.)

Z uvedeného vyplýva, že niekoľko mesiacov po poslednom rozhodnutí o vyživovacej povinnosti otca
došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane a dovtedy určené výživné už nezodpovedalo nielen
odôvodnenýmpotrebámmaloletýchdetí,alebolovrozporesmožnosťami,schopnosťamiamajetkovými
pomermi povinného otca.
24. Rovnako aj zročné výživné za obdobie 11.05.203 do 30.06.2024 v sume 1.230,90 Eur na maloletého

a v sume 820,74 Eur na maloletú súd prvej inštancie určil podľa odvolacieho súdu správne a správne
umožnil otcovi vzhľadom na jeho výšku jeho splatenie v splátkach po 30 Eur mesačne na maloletého
a po 20 Eur mesačne na maloletú spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
25. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu

irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch potvrdil ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutí okresného súdu cez úpravu v §

387 ods. 2 CSP.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc § 52 CMP,
v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

28. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.