Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Antónia Kandravá

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/106/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121207646
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8121207646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci navrhovateľky N. Z., narodenej
XX.X.XXXX,trvalebytomO.,B.XX,t.č.bytomO.,O.G.XX,zastúpenejvkonaníMgr.JanouSadloňovou,
advokátkou v Prešove, Hlavná 14, proti odporcovi P. C., narodenom X.X.XXXX, trvale bytom O.,
M. G. XX, v konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. E.
Z., narodeného X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny O., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
27Pc/46/2021-262 zo dňa 24.7.2024, v spojení s opravným uznesením č.k. 27Pc/46/2021-271 zo dňa

2.9.2024 a dopĺňacím rozsudkom č.k. 27Pc/46/2021-296 zo dňa 23.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je určenie otcovstva k maloletému dieťaťu a úprava výkonu rodičovských práv a
povinností .Navrhovateľka označila za otca dieťaťa označeného muža - odporcu .

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 27 Pc/46/2021 - 262 rozhodol tak, že:

„I. u r č u j e , že P. C., nar. X.X.XXXX je otcom mal. E. Z., nar. X.X.XXXX,

II. z v e r u j e mal. E. Z., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. U. rodičia sú o p r á v n e n
í a p o v i n n í maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok,

III. otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. E. sumou 150 Eur mesačne za obdobie od 13.9.2021
do 31.10.2023 a sumou 100 Eur mesačne od 1.11.2023 do budúcna, ktoré bude poukazovať k rukám
matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred,

IV. dlžné výživné za obdobie od 13.9.2021 do 31.7.2024 pre mal. E. vo výške 4 740 Eur p o v o ľ u j
e súd otcovi splácať v 200 Euro mesačných splátkach, spolu s bežným výživným pod stratou výhody
splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,V. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané na základe

výpovede navrhovateľky a odporcu, že v rozhodnom období pre narodenie dieťaťa mali rodičia intímny
styk, z ktorého sa narodil maloletý E. Z.. Odporca nepoprel intímny styk s navrhovateľkou. Na podporu
tvrdení navrhovateľky súd pribral do konania znalkyňu z odboru genetika, odvetvie analýza DNA,
genetika človeka, kde v rámci znaleckého dokazovania bolo znalkyňou na základe odberu vzoriek
DNA potvrdené, že odporca je na 99,9999 % otcom maloletého E. a pri porovnaní genetických znakov

maloletého dieťaťa a pravdepodobného otca bola zistená zhoda vo všetkých 15-tich testovaných
genetických systémoch. Preto znalkyňa v závere uviedla, že otcovstvo k maloletému E. je odporcom
potvrdené. Odporca potvrdil, že sa zúčastnil genetických testov, aj že došlo k odberu jeho vzoriek v rámci
znaleckého dokazovania, avšak nevedel vysvetliť z akého dôvodu mu bolo otcovstvo na základe analýzy
DNA potvrdené. Zo zisteného stavu mal súd preukázané, že odporca je otcom maloletého dieťaťa.

4. Pri určovaní výšky výživného vzal súd do úvahy možnosti a schopnosti na strane oboch rodičov,
pričom matka bola s maloletým na rodičovskej dovolenke do februára 2024 a poberala rodičovský
príspevok a rodinné prídavky na 3 deti, keďže má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti. Odporca (otec) od
roku 2021 žil a pracoval v zahraničí v Y. republike, kde mal súd preukázaný jeho čistý mesačný príjem
za rok 2021 v sume okolo 510 Eur mesačne, v roku 2022 okolo 607 Eur mesačne a v roku 2023

v sume okolo 1 343 Eur mesačne. Pracovný pomer v zahraničí ukončil sám dobrovoľne z dôvodu,
že sa musel prisťahovať späť na Slovensko a zabezpečiť starostlivosť svojej matke, ktorej sa zhoršil
zdravotný stav, pričom od 12.3.2024 sa zaevidoval na úrade práce. Rozhodnutie ohľadom priznaní
dávky v zamestnanosti doposiaľ neobdŕžal, čaká na toto rozhodnutie z Y. republiky. Otec v zahraničí
ukončil sám pracovný pomer bez udania dôvodu, napriek tomu, že bol určený na dobu neurčitú, pričom

na úrade práce sa evidoval až po pol roku po tom, čo už bol na Slovensku, mal súd za to, že mal
dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie všetkých svojich potrieb. Keďže bol dobrovoľne
nezamestnaný, matka žiadala určiť vyššiu výšku výživného, a to v sume 150 Eur mesačne za obdobie,
kedy bol zamestnaný, pričom od doby, kedy sa vrátil späť na Slovensko a ukončil pracovný pomer,
žiadala určiť nižšie výživné, a to v sume 100 Eur mesačne. Súd v súlade s návrhom matky od 1.11.2023

do budúcna určil výživné v sume 100 Eur mesačne, pričom ide o menšiu polovicu nákladov, ktoré
matka je povinná v súčasnej dobe vynaložiť pre maloletého E.. Za obdobie od narodenia maloletého,
to je od 13.9.2021 do 31.10.2023 určil výživné v sume 150 Eur mesačne v súlade s návrhom matky,
nakoľko práve pri narodení maloletého mala matka podstatne zvýšené výdavky, najmä na zabezpečenie
detskej výbavičky, všetkých potrieb, ktoré potrebovala pre starostlivosť o maloleté dieťa. Zároveň došlo

k zníženiu jej príjmov, nakoľko nastúpila na rodičovskú dovolenku a poberala iba rodičovský príspevok.
Odporca v tom čase bol riadne zamestnaný a za obdobie rokov 2021, 2022 a 2023 vypočítal súd
jeho priemerný čistý mesačný príjem na sumu 818 Eur (po prepočte z Kč). Z uvedeného príjmu súd
percentuálne vzhľadom na vek maloletého a jednu vyživovaciu povinnosť určil, že odporca je povinný
prispievať na jeho výživu sumou 18 % z uvedeného príjmu, čo predstavuje sumu 147 Eur mesačne.

Preto súd navrhovanú výšku výživného matkou považoval za takú, ktorú bol schopný platiť a výživné
určil v sume 150 Eur mesačne za obdobie od 13.9.2021 do 31.10.2023.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

6. Právne svoje rozhodnutie súd odôvodnil s poukazom na § 94 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3,
4, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, § 77 ods. 2 Zákona o rodine.

7. Okresný súd vydal opravné uznesenie dňa 02.09.2024, ktorým opravil dátum rozsudku.

8. Následne vydal dopĺňací rozsudok, ktorým rozhodol tak, že:

„I. otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. E.P., nar. 9.2.2021 sumou 150 Eur mesačne za obdobie
od 9.2.2021 do 12.9.2021, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred,

II. dlžné výživné za obdobie od 9.2.2021 do 12.9.2021 v celkovej výške 1 072,56 Eur p o v o ľ u j e súd
otcovi splácať v 50 Euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok,
až do úplného vyrovnania dlhu.“III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého dieťaťa proti všetkým výrokom
rozsudku. Vo svojom odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru je potrebné vnímať znalecký posudok
znalkyne P.. B. K. O.. ako nezákonný a nemožno ho hodnotiť ako zákonný dôkaz. Pripája internetový
výpis, z ktorého je zrejmé, že uvedená znalkyňa nemá poistenie zodpovednosti za škodu a v súlade
so zákonom o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch je povinný mať znalec zapísaný v zozname

uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s výkonom činnosti.
Ďalej poukazuje na to, že je zrejme, že voči znalkyni bolo začaté konanie o uložení sankcie podľa §
27 ods. 1 písmena a/ citovaného zákona. V rámci právnej istoty by si nechal vykonať súkromné testy
DNA a za predpokladu, že matka mu poskytne súčinnosť. Ďalej poukazuje na to, že výroky III. a IV.
napadnutého rozsudku nezodpovedajú odôvodneniu rozsudku. Určenie výživného od 13.09.2021 malo
byť posudzované z priemerného zárobku za každý kalendárny rok samostatne a nie z priemeru príjmu

za obdobie rokov 2021, 2022, 2023 či troch rokov sume 818 €. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Matka podala vyjadrenie k odvolaniu. Navrhuje vydať doplňujúci rozsudok o dátume vzniku
vyživovacej povinnosti od 09.02.2021 a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako

vecne správny. Poukazuje na námietku, že nie je možné považovať znalecký posudok vypracovaný v
konaní za nezákonný, znalkyňa nie je zo zoznamu znalcov vyčiarknutá.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej

podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v spojení s opravným uznesením podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 C.s.p.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov

uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(porovnajÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyII.ÚS78/05).

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre určenie otcovstva k mužovi, ktorého matka maloletého označila v návrhu a
následne pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu predovšetkým vo
vzťahu k rozsahu výživného zo strany otca pre maloletého syna.

14. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ vyriešil už súd prvejinštancievnapadnutomrozsudku,pričomrozhodnutiaprvoinštančnéhoaodvolaciehosúduniejemožné
posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

16. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. V dostatočnom rozsahu
vykonal súd prvej inštancie dokazovanie potrebné na posúdenie dôvodnosti návrhu matky na určenie
otcovstva a následne pre úpravu pomerov manželov k výkonu práv otca ako rodiča maloletého dieťaťa.
Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom
i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i

jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý
by sa mal od týchto záverov súdu odchýliť.

17. Odvolateľ podáva odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku zo dňa 24.07.2023. Vychádzajúc z
obsahu odvolacích námietok sa však odvolacie námietky nedotýkajú výroku II., ktorým bol maloletý
zverený do osobnej starostlivosti matky. Nie sú uvedené žiadne dôvody, pre ktoré tento napadnutý výrok

odvolateľ považuje za nesprávny a navrhuje ho zrušiť. Primárne odvolateľ nesúhlasí s určením otcovstva
a namieta zákonnosť vykonaného dôkazu a to znaleckého posudku , ktorý bol vo veci vykonaný. Tvrdí,
že tento dôkaz nemôže slúžiť ako podklad pre určenie jeho otcovstva. Dôvodom má byť skutočnosť, že
znalkyňa nemá uzatvorenú zmluvu o zodpovednosti za škodu, ktorá sa vyžaduje v súlade s § 9 ods. 1
zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch .

18. K danej námietke odvolateľa je potrebné uviesť, že z predloženého listinného dôkazu čl. 275 - 276
vyplýva, že je z 2.9.2024 a údaje vyplývajú zo stránky Ministerstva spravodlivosti SR. Vychádzajúc z
obsahu vykonaných dôkazov predovšetkým z dôkazu na čl. 179 a to výpisu zo stránky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, je možné konštatovať , že pri mene znalca prof. P.. B. K. PhD.

je uvedené, že daná znalkyňa má uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu s W. poisťovňou a.s. od
01.09.2023 do 31.08.2024. Teda v rozhodnom období, kedy súdom bola ustanovená na vypracovanie
znaleckého posudku 27.09.2023 ako aj v čase, kedy daný znalecký posudok vypracovala čl. 193 -
211 a to 15.03.2024 zmluvu o povinnom poistení zodpovednosti za škodu mala uzavretú. Ďalším
dôkazom, ktorý si odvolací súd zistil z verejne dostupného zdroja, zo stránky Ministerstva spravodlivosti

SR vyplýva, že aj po 31.08.2024 mala znalkyňa uzavretú zmluvu poistenia zodpovednosti za škodu.
Iné námietky vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré je odvolateľ určený ako otec maloletého E. v podanom
odvolaní uvedené nie sú. Z vyššie uvedených dôvodov tak odvolací súd považuje rozhodnutie súdu vo
vzťahu k určeniu, že je otcom maloletého za vecne správny.

19. Vo vzťahu k námietkam dotýkajúcich sa výživného určeného súdom prvej inštancie, napadnutým
rozsudkom za obdobie od 13.09.2021 do 31.10.2023 je potrebné uviesť nasledovné. Zákon o rodine
pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou
ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené
potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú

subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané
telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním,získanýmiskúsenosťami.Priposudzovaníschopnostíamožnostípovinnéhorodičasúdôležité
jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súd

vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného. V priebehu konania zo strany otca
neboli tvrdené a predložené relevantné dôkazy preukazujúce neschopnosť otca plniť výživné vo výške
určenej súdom.

20. Podľa názoru odvolateľa súd nesprávne rozhodol o výške jeho príjmu, z ktorého následne stanovil

výživné pre maloletého. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti výšky
výživného určeného súdom za obdobie od 13.09.2021 do 31.10.2023 a od 01.11.2023 do budúcna.
Otec je zaviazaný platením výživného na výživu syna sumou 150 € mesačne a následne od 01.11.2023
sumou 100 € mesačne. Pri stanovení rozsahu výživného súd poukázal na to, že otec pracoval od roku
2021 a žil v zahraničí, v Y. republike a mal za preukázaný jeho čistý príjem v roku 2021 v sume okolo

510 €, v roku 2022 - 607 € a v roku 2023 - 1.343 €. Pracovný pomer ukončil dobrovoľne, a to z dôvodu
starostlivosti o svoju matku. Tieto zistenia súdu korešpondujú so zabezpečeným listinným dôkazom,
a to je potvrdenie o trvaní pracovného pomeru čl. 176 U. O. s.r.o. , O. X - B., podľa ktorého otec
bol v pracovnom pomere s danou spoločnosťou a pracovný pomer mal uzavretý na dobu neurčitú.Zamestnávateľ oznámil súdu aj mzdu , ktorú otec v rozhodnom obdobím poberal. Zo zistení súdu ďalej
vyplýva, že otec má stredoškolské vzdelanie v odbore elektrikár, ako sám uviedol v čase, kedy pracoval
a žil v Y. republike býval v byte v O.. Jeho zamestnávateľ mu priplácal k mzde aj príspevok na dopravu

vo výške 7500 českých korún, čl. 178 súdneho spisu. Je potrebné zdôrazniť, že schopnosti možnosti a
majetkové pomery predstavujú subjektívne kritérium na strane povinného rodiča. Súd stanovil výživné
len zo zisteného priemerného zárobku otca v danom rozhodnom období. K námietke otca o nesprávne
stanovenej výške výživného za dané obdobie je treba uviesť, že súd vychádzal z príjmov otca , ktoré
zistil v rokoch 2021 až 2023. Pri reálnom príjme otca v roku 2021, súd konštatuje, že jeho čistým

príjmom bola suma 510 €, v roku sa 2022 - 607 € a v roku 2023 - 1. 343 €,tak je potrebné uviesť,
že z príjmu, ktorý otec dosahoval v konkrétnom rozhodnom období je dôvodné mať za to, že suma
150 € mesačne určená súdom počas obdobia , kedy bol otec v pracovnom pomere zodpovedá jeho
schopnostiam a možnostiam platiť dané výživné a to napriek rozdielu vo výške mzdy za jednotlivé
kalendárne roky. V prvom rade je potrebné uviesť, že náklady pri narodení maloletého dieťaťa sú
vyššie ako sú následne náklady na výživu v ďaľšom období, na čo súd správne pri stanovení výšky

výživného prihliadol. Pri narodení dieťa sú navýšené náklady na výbavičku, kočiar, náklady sú tak
pri jeho narodení zvýšené, čo sa má odzrkadliť aj vo vyššom výživnom, ktoré sa stanovuje pri jeho
narodení. Súd v prejednávanej veci stanovil výživné od narodenia dieťaťa v rovnakej sume. Prihliadol
na jeho oprávnené a nevyhnutné potreby, pretože suma 150 € nepokrýva všetky nevyhnutné potreby,
ktoré má matka, ktoré súvisia s výživou maloletého dieťaťa vrátane s pomernou časťou nákladov na

bývanie, ktoré má matka. K odvolacej námietke o výške výživného je tiež potrebné uviesť, že pokiaľ by
súd určoval výživné v súlade s odporúčacími tabuľkami Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024, tak
suma výživného pre maloletého v roku 2023, kedy otec dosahoval najvyšší priemerný mesačný príjem
vo výške 1.343 €, by predstavovala mesačne sumu 241 €. V rokoch 2021 a 2022, kedy deklarovaný
príjem bol nižší, by táto suma zodpovedala sume 91 € a 109 € mesačne. Ide však o odporúčacie tabuľky

a výživné stanovuje súd vždy aj s odrazom na posúdenie individuálnych skutkových okolností.

21. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky
a absencia nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca
pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením

výživnéhovozvýšenejmiere.Obligatórnymzákonnýmhľadiskompriurčovanívýškyvýživnéhojeosobný
výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu
výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp. zn. IV.ÚS 489/2011).

22. Pri výrazne prevažujúcej miere osobnej starostlivosti matky o mal. dieťa nastolená situácia medzi

rodičmisaužterazpriečizásadnerovnocennémuvýkonurodičovskýchprávapovinností,atovdôsledku
prihliadania na dikciu ustanovenia § 62 ods. 4 zákona o rodine, v zmysle ktorého sa osobná starostlivosť
rodiča o mal. dieťa započítava na účely materiálneho plnenia vyživovacej povinnosti. Uvedenú odchýlku
v neprospech matky smie racionálne odôvodniť ustanovenia § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 zákona o rodine.

23. V danej veci sú pri stanovení výšky výživného zo strany otca individuálnymi okolnosťami aj miera
osobnej starostlivosti o maloletého zo strany matky, ktorá mu zabezpečuje osobnú starostlivosť a otec
sa nepodieľa žiadnym spôsobom na starostlivosti o maloleté dieťa.

24. Súd prvej inštancie ustálil výšku výživného na sumu 150 € a následne na sumu 100 €, s ktorou
matka súhlasila, pričom suma výživného v roku 2023 mohla byť stanovená v oveľa vyššej výške než je
stanovená súdom, matka však odvolanie nepodala. Rovnako tak je potrebné zohľadniť už spomínané
navýšené náklady maloletého dieťaťa pri narodení v prvom roku života, na ktorých sa otec nepodieľal
a neprispel matke žiadnym spôsobom. Je treba podotknúť, že konanie sa vedie od roku 2021 a otec

od narodenia dieťaťa matke neprispel žiadnou sumou aj napriek tomu teda, že v roku 2021 sa začalo
súdnekonanie,boloznačenýzaotcamaloletéhodieťaťa.Osobnástarostlivosť,ktorúmatkazabezpečuje
maloletému od narodenia musí byť vzatá do úvahy ako závažné zákonné kritérium, pretože práca a
osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu, tvoria materiálne hodnoty zodpovedajúce
príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch. Odvolací súd tak uzatvára, že súd prvej

inštanciepristanovenírozsahuvýživnéhovovýške150€mesačneanásledne100€mesačnevkaždom
prípade prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti a možnosti a pomery povinného
rodiča a výraznú osobnú starostlivosť o maloletého .25. Za situácie výlučnej osobnej starostlivosti matky od narodenia dieťaťa na postoj otca k maloletému
dieťaťu v priebehu konania je len spravodlivé, aby sa otec podieľal na uspokojovaní odôvodnených
potrieb, vo zvýšenej miere v porovnaní s matkou, na strane ktorej finančné plnenie nahrádza jej osobná

starostlivosť.

26. Určené výživné zodpovedá zákonným kritériám. potrebné poznamenať, že je zákonnou povinnosťou
otca plniť výživné. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak
deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv
tedazahrňujezostranyrodičovzabezpečeniepodmienokmateriálnejinemateriálnejpovahyktomu,aby
sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom
povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62
ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam,

u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby
a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom mal.
dieťaťa, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti,
schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletého. Je potrebné uviesť, že
výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie odôvodnených potrieb.

27. Odvolateľ podáva odvolanie aj proti výroku V., ktorým súd stanovil možnosť otcovi splácať
zameškané výživné v 200 eurových mesačných splátkach. Odvolateľ argumentuje, že nie je v jeho
schopnostiach a možnostiach splácať dlžné výživné. K danej námietke odvolací súd udáva. Je potrebné
uviesť, že súdne konanie sa vedie od roku 2021. Ako už bolo konštatované odvolacím súdom, otec

bol označený ako teda muž, ktorého matka označila za otca , pričom on v priebehu konania žiadnym
spôsobom neprispel ani v nevyhnutnom rozsahu sumou alebo sumou minimálneho výživného na
výživu maloletého dieťaťa. Maloletý bol tak počas celej doby od narodenia až do rozhodnutia súdu
odkázaný s výživou výlučne na matku. Napriek súčasným príjmom otca, ktoré má otec z dôvodu
slobodného rozhodnutia ukončiť pracovný pomer a starať sa o matku. Je však nositeľom vyživovacej

povinnosti k maloletému dieťaťu , ktoré je odkázané výživou na rodičov. Odvolací súd má za to, že je v
najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby jeho právo na výživné bolo v čo najkratšej dobe uspokojené
s prihliadnutím na dlhú dobu, ktorá uplynula od začatia konania do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie, a teda do doby, kedy nedošlo k vykonateľnosti rozsudku o výživnom.

28. Zameškané výživné plní satisfakčnú funkciu, ktorou by malo mal. dieťa byť kompenzované za
obdobie, počas ktorého bolo aj napriek dostatočným príjmovým pomerom otca ukrátené na svojom
práve na výživnom . Súd pristupuje v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) k možnosti povoliť splácať dlh ako k výnimočnému riešeniu.
Súd prvej inštancie s prihliadnutím na okolnosti danej veci pristúpil k poskytnutiu možnosti otcovi platiť

dlžné výživné v splátkach. Odvolací súd skúmal existenciu dôvodov pre priznanie inej lehoty než je
zákonná lehota a pri posudzovaní existencie podmienok pre poskytnutie inej lehoty dospel k záveru,
že vzhľadom na výšku dlžného výživného a dobu ktorá už uplynula od vyhlásenia rozsudku súdu prvej
inštancie je v možnostiach a schopnostiach povinného rodiča zabezpečiť danú sumu pre zaplatenie
dlžného výživného pre maloletého. Zaplatenie dlžného výživného v tejto sume a vzhľadom na dobu

ktorá uplynula od vyhlásenia rozsudku neohrozí zabezpečenie nevyhnutných potrieb povinného otca.

29. Je potrebné poznamenať, že je zákonnou povinnosťou otca plniť výživné. V zmysle § 28 Zákona o
rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je

garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú
starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov
zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne
rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať
sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine,

pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť,
prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec
bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom mal. dieťaťa, je nutné prihliadnuť na
majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinnéhoa zhodnotiť odôvodnené potreby maloletého. Je potrebné uviesť, že výživné pre dieťa slúži nielen na
uspokojovanie odôvodnených potrieb.

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP
ako vecne správny vrátane správneho výroku o trovách konania v spojení s opravným uznesením .

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd

zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.