Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424200997
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4424200997.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr.
Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, vo veci žalobcu: A. B. C. D., nar. XX. XX. XXXX, E. XXXX/
X, F., zastúpeného JUDr. Líviou Kňažikovou, advokátkou, Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, IČO: 31
167 586, proti žalovanému: G. H., nar. XX. XX. XXXX, I. XXXX/XX, I. J., zastúpenému JUDr. Gergelym
Pšenákom, advokátom, M. R. Štefánika 30, Nové Zámky, IČO: 42 369 436, o zaplatenie 61.000,- eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15C/22/2024-130
zo dňa 14. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie“) I. výrokom žalobu

zamietol, II. výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 451 ods. 1, 2, § 456 a § 489 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 05. 03.
2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia 61.000,- eur s 5,5 % ročnými úrokmi z omeškania od 01. 09.

2022 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia v súlade s § 451 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10. 03. 2022 ho žalovaný požiadal o poskytnutie pôžičky vo
výške 61.000,- eur. V uvedený deň žalobca odovzdal žalovanému sumu 21.000,- eur a zvyšok vo výške
40.000,-eurmupodľadohodyodovzdal14.03.2022stým,žepriodovzdanídruhejčastipôžičkypodpíšu
zmluvu o pôžičke.

Dňa 14. 03. 2022 sa do jeho kancelárskych priestorov dostavil žalovaný a oznámil mu, že pôžičku
potrebuje jeho sestra K. H. s tým, či nebude problém na zmluve o pôžičke ako dlžníčku uviesť ju. Na
návrhu zmluvy o pôžičke bolo prepísané meno dlžníka na sestru žalovaného. Žalovaný si zobral návrh
zmluvyopôžičkeamalsavrátiťsosvojousestrou,ktorejmalžalobcaodovzdaťzvyšokpôžičky.Žalovaný
sa vrátil sám s podpísanou zmluvou o pôžičke. Lehota splatnosti pôžičky bola najneskôr 31. 08. 2022
v hotovosti alebo na účet uvedený v zmluve. Po uplynutí lehoty splatnosti pôžička žalobcovi nebola

vrátená, preto vyzval dlžníčku K. H. na vrátenie pôžičky. K. H. listom zo dňa 14. 02. 2023 žalobcovi
oznámila, že jej žiadne prostriedky neboli poskytnuté.

4. Žalovaný namietal, že v žalobe nemôže byť daná z povahy veci pasívna vecná legitimácia, nakoľko
nejde o spor medzi ním a žalobcom. K právnej stránke veci žalovaný uviedol, že žalobca sa odvoláva
na skutočnosť, že v zmysle ním uvádzaných skutočností ide o bezdôvodné obohatenie. V danom

prípade však zo skutočností tvrdených žalobcom nemožno konštatovať, že by bol naplnený akýkoľvekpredpoklad ustanovený zákonom pre vznik bezdôvodného obohatenia, a preto ide v zásade aj o
nesprávnu právnu kvalifikáciu. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 13. 03. 2022
bola uzavretá písomná zmluva o pôžičke, v ktorej žalobca vystupoval na strane veriteľa a na strane
dlžníka vystupovala K. H.. Predmetom zmluvy (bod I.) bola úprava práv a povinností zmluvných strán
v súvislosti s pôžičkou poskytnutou veriteľom dlžníkovi. Veriteľ poskytne dlžníkovi peniaze v sume
61.000,- eur v hotovosti v celosti pri podpise tejto zmluvy jej obidvoma zmluvnými stranami, pričom

dlžník prevzatie označenej sumy v hotovosti a v celosti od veriteľa potvrdzuje svojim podpisom na tejto
zmluve. Zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že dlžník vráti veriteľovi peňažné prostriedky v hodnote
63.000,- eur do 31. 08. 2022. Podľa bodu III. uvedenej zmluvy, zmluva nadobúda platnosť a účinnosť
dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami. V uvedenom bode, okrem iného, strany prehlásili, že si
zmluvu prečítali, že jej obsahu porozumeli, že vyjadruje ich skutočnú, vážnu vôľu bez omylu, a na znak
súhlasu ju podpísali.

6. Listom zo dňa 14. 02. 2023 K. H. oznámila L. L. D., M. XX, A. K., že žiadnu zmluvu o pôžičke
nepodpísala a vonkoncom jej neboli finančné prostriedky v sume 61.000,- eur jeho klientom poskytnuté.
V prípade, ak by došlo k uzavretiu nejakej zmluvy, musela by mať o tom vedomosť. Požiadala o zaslanie
kópie zmluvy a dokladu o poskytnutí prostriedkov na jej účet.

7. Listomzodňa29.01.2024žalobcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuvyzvalžalovanéhona
dobrovoľné vrátenie sumy 61.000,- eur v lehote 7 dní od jej obdržania s tým, že vo výzve boli popísané
skutkové okolnosti odovzdávania peňazí. Upozornil žalovaného, že ide o výzvu pred podaním trestného
oznámenia. Zároveň oznámil žalovanému, že ak má záujem o uzavretie splátkového kalendára, nech

sa s ním skontaktuje telefonicky za účelom dohody stretnutia. Rovnako upozornil žalovaného, že ak
v uvedenej lehote nebudú v prospech účtu žalobcu pripísané finančné prostriedky a žalovaný bude
ignorovať túto výzvu, zástupca žalobcu urobí všetky právne kroky, ktoré mu umožňuje zákon. Uvedenú
výzvu si žalovaný neprevzal v odbernej lehote.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že titul, ktorým si žalobca uplatnil svoj
nárok, možno definovať ako prostriedok na reparáciu nerovnováhy, ku ktorej došlo bez relevantného
právneho dôvodu v majetkovej sfére žalovaného. Súd poukázal na skutočnosť, že musí existovať, teda
byť preukázaná, kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (žalovaného) a úbytkom v
majetkovej sfére iného subjektu, v tomto prípade žalobcu.

9. Osobitným negatívnym predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je absencia osobitného
právneho režimu s právom aplikačnej prednosti. Súd prvej inštancie mal za to, že tento predpoklad
vznikubezdôvodnéhoobohateniavdanomprípadenebolnaplnený,keďžežalobcadisponujeajzmluvou
o pôžičke, ktorú uzavrel ako veriteľ so K. H., ako dlžníčkou, dňa 14. 03. 2022 a tak má aplikačnú

prednosť práve uplatnenie žalobcovho nároku na základe tejto zmluvy o pôžičke. Žalobca netvrdil, že by
aj žalovanému a aj K. H. odovzdal sumu 61.000,- eur. Naopak, tvrdil, že túto sumu poskytol žalovanému
len raz takým spôsobom, že mu odovzdal 21.000,- eur a s odstupom pár dní mu odovzdal 40.000,- eur.

10. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by uvedené finančné

prostriedky boli K. H. odovzdané fiktívne. Rovnako nebolo nad všetky pochybnosti preukázané, že
zmluva o pôžičke je neplatná, pretože sa na jej základe reálne neplnilo. V tejto súvislosti žalobca
nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, dokonca nenavrhol menovanú K. H. vypočuť ani ako svedkyňu,
z výpovede ktorej by si súd ako predbežnú otázku mohol doriešiť otázku platnosti zmluvy o pôžičke.
Poukázal na samotnú zmluvu o pôžičke zo dňa 14. 03. 2022, kde dlžník potvrdil, že prevzal označenie

sumy v hotovosti a v celosti od veriteľa (žalobcu), čo potvrdil svojim podpisom na tejto zmluve.
Nebolo sporné, že samotné znenie a písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke zabezpečil veriteľ, teda
žalobca. Keďže žalobca nepreukázal, že zmluva o pôžičke je neplatná, súd sa nemohol zaoberať
vydaním bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Žalobcom predložená listina označená ako zmluva
o pôžičke je reálnym právnym dôvodom, na základe ktorého má žalobcovi vrátiť finančné prostriedky

dlžníčka K. H.. V tejto súvislosti súd doplnil, že v prípade, ak by žalobe vyhovel, žalobca by aj
naďalej disponoval titulom (zmluvou o pôžičke), na základe ktorého by sa mohol domáhať toho istého
plnenia aj od K. H., čo je neprípustné. Navyše, vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jednýmsubjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou
ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor

bolo bezdôvodné obohatenie získané. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a v uvedených súvislostiach nenavrhol vykonať ani žiadne dokazovanie.

11. K návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov N., O. a D. súd prvej inštancie
uviedol, že protiprávnosť konania žalovaného by týmito svedeckými výpoveďami preukázaná nebola.

Žalobca uviedol, že navrhovaní svedkovia mali potvrdiť len odovzdanie peňazí žalovanému. Navyše, na
základe tohto navrhovaného dokazovania by súd prvej inštancie nemohol vyriešiť ani otázku platnosti
zmluvy o pôžičke zo dňa 14. 03. 2022 (ako predbežnú otázku). Z uvedených dôvodov súd navrhované
dokazovanie nenariadil vykonať a vyhodnotil ako nehospodárne. Na základe všetkých vyššie uvedených
skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný a preto žalobu v celom
rozsahu zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 251, § 255 ods.
1, § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že ich priznal žalovanému, nakoľko mal v konaní vo veci plný úspech. O
výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným
uznesením.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, nakoľko bol toho názoru, že:
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nepovažoval za vecne správny, nakoľko trpí vadou,
je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, vychádza z nesprávnych skutkových
zistení a následne z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Namietal, že v rámci dokazovania súd prvej inštancie sa zameriaval a vyhodnocoval irelevantné

skutočnosti nemajúce vplyv na predmet sporu a zároveň sa javí, že pri hodnotení dôkazov či dôkaznej
situácie a ďalších skutočností vychádzal z vlastných úvah, bez opory vo vykonanom dokazovaní.
Žalobca svoj nárok odôvodnil ustanovením § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka - bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný

z nepoctivých zdrojov. Do majetkového prospechu získaného z nestatočných zdrojov treba zahrnúť
prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, alebo majetkový prospech získaný v
rozpore s dobrými mravmi. Žalobca v žalobe podrobne rozviedol, akým spôsobom dosiahol žalovaný
odovzdanie mu do rúk čiastky 61.000,- eur v dvoch splátkach. V konaní žalovaného žalobca vzhľadáva
minimálne rozpor s dobrými mravmi.

15. V ďalšej časti podaného odvolania zopakoval argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorá viedla
k zamietnutiu žaloby. Považoval za potrebné poukázať na to, že predmetom konania je vydanie
bezdôvodného obohatenia žalovaným. Finančné prostriedky boli odovzdané žalovanému. Z písomnej
komunikácie žalobcu a K. H. je nesporné, že nikdy neboli v právnom vzťahu so žalobcom. V tejto

súvislosti poukázal na odpoveď K. H. na výzvu zo dňa 14. 02. 2023 (ďalej len „odpoveď K. H.“), kde
uviedla, že žiadnu zmluvu o pôžičke nepodpísala, žiadne finančné prostriedky vo výške 61.000,- eur jej
odovzdané žalobcom neboli a z výzvy bola prekvapená. Odpoveď K. H. je prílohou žaloby žalobcu a
súdom bola vykonaná ako dôkaz. Navyše, žalovaný pri výsluchu potvrdil, že K. H., ktorá je jeho sestrou,
mu povedala, že žalobca žiadal od nej vrátenie peňazí, rovnako mu povedala, že ona si nič nepožičala.

Žalovaný potvrdil, že žalobca a jeho sestra sa nepoznajú. Z týchto skutočností zistených dokazovaním
podľa žalobcu vyplýva jednoznačný a logický záver, že odpoveď K. H. skutočne písala a podpísala
samotná K. H..16. V ďalšej časti odvolania žalobca uviedol, že nikdy netvrdil, že financie odovzdal K. H.. Samotný
žalovaný potvrdil, že jeho sestra K. H. a žalobca sa nepoznajú, z čoho logicky vyplýva, že ak by platne
uzavreli zmluvu o pôžičke zo 14. 03. 2022, mohli tak urobiť len prostredníctvom tretej osoby, čo však

žalovaný a jeho sestra v odpovedi K. H. popierajú. Navyše, z vizuálneho porovnania podpisov na zmluve
o pôžičke zo 14. 03. 2022 a na odpovedi K. H. je na prvý pohľad zrejmé, že ide o úplný odlišný podpis.
Žalobcafinančnéprostriedkyodovzdalžalovanému,akosaneskôrpreukázalo„zmluvaopôžičke“slúžila
žalovanému len na vylákanie peňazí.

17. Namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia venoval takmer výlučne
„zmluve o pôžičke“. Z právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 657 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že na
základe zmluvy o pôžičke veriteľ ponecháva dlžníkovi druhovo určené veci - zväčša peniaze - a dlžník sa
zaväzuje veriteľovi predmetné veci rovnakého druhu vrátiť. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke
sú prenechanie veci veriteľom dlžníkovi; povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu; vymedzenie
požičaných vecí; a dočasnosť zmluvy. Zo zákonnej úpravy možno vyvodiť charakter reálnej zmluvy, čo

znamená, že na jej platnosť nepostačuje obyčajná dohoda zmluvných strán, ale vyžaduje sa aj reálny
úkon, teda odovzdanie druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi.

18. Žalobca zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v žalobe, a to, že ho žalovaný dňa 10. 03. 2022
požiadal o poskytnutie pôžičky vo výške 61.000,- eur, s čím žalobca súhlasil a ihneď mu odovzdal sumu

21.000,- eur. Na preukázanie odovzdania sumy 21.000,- eur bol zo strany žalobcu navrhnutý ako svedok
N. P., ktorý bol pri odovzdávaní tejto sumy žalovanému prítomný v kancelárii žalobcu. Podľa tvrdení
žalobcu v žalobe, dňa 14. 03. 2022 sa do kancelárskych priestorov žalobcu dostavil žalovaný a uviedol
mu, že pôžičku potrebuje jeho sestra K. H. a či by nebol problém na zmluve o pôžičke ako dlžníčku uviesť
ju, pričom na preukázanie odovzdania sumy 40.000,- eur bol zo strany žalobcu navrhnutý ako svedok

Q. O., ktorý bol prítomný pri rokovaní, kde žalobca odovzdal žalovanému zvyšok sumy. Z uvedených
tvrdení žalobcu a obsahu listinných dôkazov je zrejmé, že:
- finančné prostriedky v celkovej výške 61.000,- eur boli žalobcom odovzdané žalovanému v dvoch
tranžiach, a to dňa 10. 03. 2022 a 14. 03. 2022,
- dňa 10. 03. 2022 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá v ústnej forme platná zmluva o pôžičke

minimálne na sumu 21.000,- eur, ktorá suma bola žalobcom žalovanému aj odovzdaná,
- v zmluve o pôžičke zo dňa 14. 03. 2022 nie je žiadna zmienka o tom, že by zo strany K. H. došlo k
prevzatiu už dňa 10. 03. 2022 vzniknutého dlhu žalovaného voči žalobcovi vo výške 21.000,- eur titulom
pôžičky niektorou z foriem predpokladaných ust. § 531 Občianskeho zákonníka,
- odpoveď K. H. popiera podpísanie zmluvy o pôžičke zo dňa 14. 03. 2022 a poskytnutie 61.000,- eur

žalobcom, pričom uzavretie zmluvy o pôžičke zo 14. 03. 2022 prostredníctvom žalovaného žalovaný
popiera (zmluvu o pôžičke zo 14. 03. 2022 nevidel a ani so sestrou o tejto veci nekomunikoval).
Žalovaný rovnako popiera prevzatie oboch tranží peňazí od žalobcu. Záver súdu, že nebolo nad všetky
pochybnosti preukázané, že zmluva o pôžičke je neplatná, pretože sa na jej základe reálne neplnilo, je
tak nelogický, vnútorne rozporný a predčasný. Je nepochopiteľné, akými úvahami sa súd prvej inštancie

riadil, z akých skutočností vychádzal a na základe akých dôkazov ustálil, že žalovaným predložená
zmluva o pôžičke má aplikačnú prednosť na uplatnenie nároku žalobcu.

19. Súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov N. P., ktorý bol
osobne prítomný pri odovzdaní prvej tranže peňazí žalobcom žalovanému dňa 10. 03. 2022, Q. O.,

ktorý bol prítomný pri rokovaní a odovzdaní druhej tranže peňazí žalobcom žalovanému dňa 14. 03.
2022 resp. svedka, advokáta L. L. D., ktorý všetky listiny ohľadom predmetnej pôžičky vyhotovoval,
a ktorý by sa vedel vyjadriť aj k okolnostiam predchádzajúcim odovzdaniu peňazí žalovanému a to
napriek tomu, že žalovaný na pojednávaní poprel prevzatie peňazí od žalobcu a pýtanie pôžičky od
žalobcu s uvedením, že „týmito svedeckými výpoveďami by protiprávnosť konania žalovaného nebola

preukázaná“ bez akéhokoľvek podrobnejšieho zdôvodnenia. Navyše protiprávnosť je otázkou právnou
a nie skutkovou, pričom títo svedkovia boli navrhnutí na preukázanie konkrétnych skutkových tvrdení
žalobcu. Súd v rozsudku taktiež uviedol, že na základe tohto navrhovaného dokazovania by súd prvej
inštancie nemohol vyriešiť ani otázku platnosti zmluvy o pôžičke zo 14. 03. 2022 (ako predbežnú
otázku). Neuviedol však už bližšie, z akých dôvodov dospel k takémuto záveru, čo robí tento záver

nepreskúmateľným.

20. V napadnutom rozsudku sa súd vôbec nezaoberal ani dôvodmi, na základe ktorých nevyhovel
dôkaznému návrhu žalobcu v podobe predloženia mailovej komunikácie sporových strán zo dňa 26. 08.2022, z ktorej by bolo zrejmé, že žalovaný predkladal žalobcovi listiny (LV, geometrický plán, rozhodnutie
o dodatočnom povolení stavby, fotodokumentáciu) kolaudačné rozhodnutie na nehnuteľnosť, ktorú
chcel dať do zábezpeky v súvislosti s poskytnutou pôžičkou a na ktorú nehnuteľnosť mala byť uzavretá

záložná zmluva v prospech žalobcu, k uzavretiu ktorej však nedošlo. V naposledy uvedenej súvislosti
je potrebné dodať, že žalovaný pri výsluchu poprel komunikáciu so žalobcom ohľadom vrátenia pôžičky
a možnosti zriadenia záložného práva v prospech žalobcu.

21. Z napadnutého rozsudku už vôbec nie je zrejmé, z akých dôvodov súd nevykonal ako dôkaz

výsluch žalobcu. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 14. 10. 2024 uviedla, že „Vzhľadom
na skutočnosť, že súd predvolával na pojednávanie aj strany sporu, mal žalobca za to, že súd bude
postupovať v súlade s ust. CSP a vypočuje aj predvolané strany sporu.“ (strana 3 odsek posledný
zápisnice), pričom v predvolaní na pojednávanie bol v záhlaví hrubými kapitálkami a podčiarknutím
zvýraznený text „VYZÝVAME VÁS, ABY STE ZABEZPEČILI ÚČASŤ SVOJHO KLIENTA ŽALOBCU NA
POJEDNÁVANÍ.“. Naposledy citované vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu v kontexte s textom na

predvolaní možno považovať za dôkazný návrh na výsluch žalobcu.

22. Žalobca prezentoval názor, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je odôvodnený spôsobom
zakotveným v ust. § 220 ods. 2 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu
vyplývajúceho z Listiny základných práv a slobôd, ako aj z Ústavy Slovenskej republiky. Z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR vyplýva aj právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozvedie tak, že ich skutkové a právne závery
nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na

stranedruhej.Argumentáciasúduobsiahnutávodôvodneníniejepresvedčivá,racionálnaaspravodlivá.
Navrhol, aby Krajský súd v Nitre rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15C/22/2024 - 130 zo
dňa 14. októbra 2024 zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím

súdu prvej inštancie, nakoľko žaloba žalobcu trpela takými závažnými vadami, že na jej základe by
nebolo ani zákonné priznať žalobcovi ním tvrdený nárok. Žalovaný sa stotožnil s dôvodmi uvedenými
v rozhodnutí, najmä pokiaľ ide o absenciu pasívnej vecnej legitimácie v danom spore, ako aj o to, že
nebolo preukázané, že by zmluva o pôžičke bola neplatná. Žalovaný uviedol, že pokiaľ nie je zmluva
o pôžičke neplatná, nemôže reálne vzniknúť v danom prípade žalobcovi nárok aj voči žalovanému, aj

voči veriteľovi, ktorý figuruje na zmluve o pôžičke.

24. Žalovaný sa stotožnil najmä s argumentáciou súdu, že pokiaľ by súd priznal žalobcovi sumu
požadovanú v žalobe, žalobca by sa následne mohol domáhať na základe zmluvy o pôžičke aj ním
požadovanej sumy voči veriteľovi, ktorý podpísal zmluvu o pôžičke. Tým by mohlo na strane žalobcu

vzniknúť v konečnom dôsledku bezdôvodné obohatenie. Takéto konanie však v právnom štáte nie je
prípustné, preto považuje konanie súdu za správne, zákonné, ako aj za spravodlivé.

25. K námietkam žalobcu ohľadom nevyhovenia návrhu na vypočutie svedkov, žalovaný poukázal na
zákonnú a sudcovskú koncentráciu konania. Dal do pozornosti ustanovenia § 153 ods. 1, ods. 2 CSP, v

zmysle ktorých „Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonovsúdu.“Pretopovažoval ajtotokonaniesúduzasprávneazákonné.Vopačnomprípadebymohlo
dôjsť k porušeniu práve koncentrácie konania, a tým aj k porušeniu zásad rovnosti strán a zbraní, ako aj
spravodlivého súdneho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol potvrdiť rozhodnutie
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15C/22/2024 – 130 zo dňa 14. 10. 2024 a zamietnuť odvolanie
žalobcu ako nedôvodné.

26. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej CSP CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom-
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvejinštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§

379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto postupom podľa § 389
ods. 1 písm. b), c) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (vrátane II. závislého výroku o náhrade trov

konania).

27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol (povinnosť zaplatiť sumu
61.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 55 % ročne zo sumy 61.000,- eur od 01. 09. 2022
do zaplatenia).

28. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Pri

úvahe o povahe konkrétneho právneho vzťahu medzi stranami je potrebné vychádzať z obsahu tohto
vzťahu a zo vzájomného postavenia jeho strán. Predpokladom zodpovednosti za získaný majetkový
prospech (ktorý sa musí vydať) nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne
vzniknutý stav obohatenia sa, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva, teda bez
právom uznaného dôvodu, bez ohľadu na to, či obohatený o získaní bezdôvodného obohatenia vedel

alebo nevedel.

30. Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je plnenie bez právneho dôvodu
spočívajúce v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok
a predmetné plnenie; o obohatenie ide vtedy, ak sa dostalo takýmto plnením majetkovej hodnoty tomu,

komuboloplnené,takževjehomajetkudošlobuďkuzvýšeniuaktív,alebokzníženiupasív,poprípadesa
jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolnosti stalo. Nedostatok právneho dôvodu
môže spočívať predovšetkým v tom, že tu od samého počiatku vôbec nebol právny dôvod.

31.Prezávero(ne)dôvodnostinárokuuplatňovanéhožalobcomprotižalovanémutitulombezdôvodného

obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia) bolo treba,
aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol,
t. j. aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej
konkrétnej výške) vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného
obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená

povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol
predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny
vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými
sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania
bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná

súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou
inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo
bezdôvodné obohatenie získané.

32. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 05. 03. 2024

domáhal zaplatenia sumy 61.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 01. 09.
2022 do zaplatenia. V odôvodnení žaloby uviedol, že ho žalovaný požiadal o poskytnutie pôžičky v sume
61.000,- eur, s čím žalobca súhlasil a odovzdal mu spočiatku sumu 21.000,- eur a zvyšok, na základe ich
dohody mu mal odovzdať 14. 03. 2022 (40.000,- eur), kedy malo dôjsť i k podpísaniu zmluvy o pôžičke.V uvedený deň na základe požiadavky žalovaného žalobca na pripravenej zmluve o pôžičke prepísal
dlžníka, a to sestru žalovaného - K. H., pričom sa žalovaný mal následne dostaviť aj so svojou sestrou za
účelom podpísania zmluvy. Podľa tvrdenia žalobcu, uvedeného v samotnej žalobe, sa však tak nestalo,

žalovaný prišiel s podpísanou zmluvou o pôžičke a keďže mal dôveru žalobcu, tento mu odovzdal
vuvedenýdeňzvyšokpôžičkyvsume40.000,-eurvhotovosti.Pouplynutílehotysplatnostivyzvalsestru
žalovaného o vrátenie pôžičky, ktorá v odpovedi zo dňa 14. 02. 2023 oznámila žalobcovi, že žiadne
prostriedky jej neboli poskytnuté. Následne vyzval žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov, ktorý
si výzvu neprevzal. Z uvedených dôvodov v žalobe žiadal súd na uloženie povinnosti žalovanému na

vrátenie sumy 61.000,- eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.
33. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že nemôže byť daná jeho pasívne vecná legitimácia, nakoľko
nejde o spor medzi ním a žalobcom. Zo skutočností tvrdených žalobcom nemožno konštatovať, že by
bol naplnený akýkoľvek predpoklad ustanovený zákonom pre vznik bezdôvodného obohatenia, preto ide
v zásade o nesprávnu právnu kvalifikáciu. Žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu absencie pasívnej vecnej
legitimácie. Ku skutočnosti, či prevzal od žalobcu hotovosť 61.000,- eur, sa žalovaný žiadnym spôsobom

nevyjadril.

34. Na pojednávaní, ktoré sa vo veci uskutočnilo len jedenkrát, žalobca vo svojej výpovedi potvrdil
skutočnosti tak, ako ich popísal v samotnej žalobe. Po jeho vyjadrení právna zástupkyňa navrhla
doplniť dokazovanie výsluchom svedkov N. N., Q. O., advokáta L. L. D., pričom uviedla, k čomu sa

majú svedkovia vyjadriť a čo má byť ich výpoveďami preukázané. Následne bol vypočutý žalovaný,
ktorý poprel tvrdenia žalobcu. V závere pojednávania súd prvej inštancie nenariadil vykonať žiadne
dokazovanie, dokazovanie vyhlásil za skončené a vyhlásil aj rozsudok vo veci samej.

35. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie rezignoval

úplne na svoju povinnosť vyplývajúcej z ust. § 181 ods. 2 CSP, podľa ktorej po úkonoch podľa ods. 1 súd
určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné,
ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci.
To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Zo spisového materiálu tak vyplýva,
že súd prvej inštancie nevykonal predbežné posúdenie veci (aspoň to zo spisu nevyplýva). Z citovaného

zákonného ustanovenia vyplýva, že súd pred ďalším postupom vo veci je povinný určiť, ktoré skutkové
tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné. Rovnako sudca na prvom pojednávaní
oznámi, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Náležité splnenie uvedených povinností je
podmienené dôsledným oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, celkovým skutkovým
stavom veci, procesnými podaniami strán a musí v neposlednom rade vychádzať z predbežného

právneho posúdenia veci. Postup súdu je pre strany a ich zástupcov na základe uvedených úkonov
predvídateľný. Súd je zároveň povinný umožniť stranám adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú
situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej
obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Taktiež je sudca povinný na
prvompojednávanístranámaichzástupcomoznámiťpredbežnéprávneposúdenieveci,ktoréhoúčelom

je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých
rozhodnutí.

36. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že zo strany súdu prvej
inštancie nebol dodržaný postup upravený v § 181 ods. 2 CSP, nakoľko súd prvej inštancie, tak je už

konštatovanévyššie,ktakémutopostupunepristúpilvôbec.Naprieknávrhomnavykonaniedokazovania
zo strany žalobcu k meritu veci, t. j. k tomu, či na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu,
ako to tvrdil žalobca už v podanej žalobe, nepristúpil z dôvodu, že protiprávnosť konania žalovaného
by týmito svedeckými výpoveďami preukázaná nebola. Súd uviedol, že svedkovia navrhnutí žalobcom
mali potvrdiť len odovzdanie peňazí žalovanému a na základe navrhovaného dokazovania by súd prvej

inštancie nemohol vyriešiť ani otázku platnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 14. 03. 2022 ako predbežnú
otázku a preto navrhnuté dôkazy nevykonal a vyhodnotil ako nehospodárne.

37. K uvedenému konštatovaniu súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
konanie súdu prvej inštancie považuje za zmätočné. Zo samotnej žaloby žalobcu je zrejmé, že si

uplatňujesvojnároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniaodžalovaného,ktorému,podľajehotvrdenia,
odovzdal za prítomnosti navrhnutých svedkov hotovosť v sume 21.000,- eur a 40.000,- eur. Pokiaľ teda
sám žalobca netvrdil, že reálne odovzdal hotovosť 61.000,- eur K. H., s ktorou mala byť uzavretá zmluva
o pôžičke (čo však ona poprela), bol si vedomý toho, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a k jejplatnosti môže dôjsť až reálnym odovzdaním pôžičky dlžníkovi. Žalobca uviedol, akým spôsobom bola
uzavretá zmluva o pôžičke, keď ju mal priniesť samotný žalovaný podpísanú dlžníčkou a teda žalobca
nemohol mať vedomosť, či skutočne bola zmluva o pôžičke ňou podpísaná. Okrem toho si bol vedomý

toho, že hotovosť mal odovzdať žalovanému, nie jeho sestre. Podľa názoru odvolacieho súdu tak bol
v konaní pasívne vecne legitimovaný žalovaný, ktorému mal žalobca bez právneho titulu odovzdať sumu
61.000,- eur, a teda aj správne, po právnej stránke, sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia
od toho subjektu, ktorému uvedenú hotovosť, ako tvrdí, odovzdal. Odvolací súd dáva do pozornosti
súdu prvej inštancie, že právne posúdenie veci je na súde, naviac, po právnej stránke, ako vyplýva

z jeho odôvodnenia aj posúdil nárok titulom bezdôvodného obohatenia, avšak k tomu nevykonal žiadne
žalobcom navrhnuté dokazovanie. Bez akejkoľvek právnej relevancie k prejednávanej veci sa zaoberal
zmluvou o pôžičke, na základe ktorej (ani na základe tvrdenia žalobcu) neboli odovzdané finančné
prostriedky. Úvaha súdu smerujúca k tomu, že by sa mohol žalobca domáhať svojho nároku aj titulom
zmluvy o pôžičke od K. H. je len v hypotetickej rovine a pokiaľ by aj v budúcnosti k tomu došlo, bolo
by dôkazné bremeno na žalobcovi, čo by vzhľadom na svoje vlastné tvrdenie, že finančnú hotovosť

odovzdal žalovanému, a nie dlžníčke K. H., a za akých okolností aj v tomto konaní, nevedel preukázať.

38. Odvolací súd uvádza, že je nutné prisvedčiť odvolateľovi v tom, že v napadnutom rozsudku okresný
súd neustálil, či existuje resp. neexistuje zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, teda v tejto časti
nie je rozsudok dostatočne odôvodnený a preskúmateľný, nakoľko sú prvej inštancie nedal jasnú a

zrozumiteľnúodpoveďkvznikubezdôvodnéhoobohatenianastranežalovaného,nevykonalnavrhované
dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí mali byť prítomní pri odovzdaní hotovosti žalobcom žalovanému,
čo bolo podstatou tvrdenia žalobcu a za účelom preukázania čoho navrhol svedkov vypočuť. Podľa
ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykoná, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

39. Podľa čl. 46 ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

40. Podľa čl. 6 ods. 1 zák. č. 209/1992 Zb. o Dohovore o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „ Dohovor“), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

41. V danom prípade súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania
svedeckými výpoveďami s odôvodnením, že tieto by nepreukázali protiprávnosť konania žalovaného
a neumožnili by mu posúdenie platnosti zmluvy o pôžičke. V nadväznosti na to súd konštatoval, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal ním tvrdený vznik bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného na jeho úkor.

42. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa ustálila na názore, podľa ktorého, keď súd nevykoná dôkaz
navrhnutý stranou sporu na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci následne dospel k záveru,
že strana neuniesla dôkazné bremeno, ide o procesne nesprávny postup majúci znaky „inej vady“.
Tak sa označovala vada odlišná od zmätočnosti (1Cdo/324/2014, 3Cdo/321/2015, 6MCdo/7/2013,

7Cdo/353/2014), zároveň však už vtedajšia rozhodovacia prax pripustila, že v závislosti od konkrétnych
okolností prípadu môže nesprávny procesný postup súdu nadobudnúť intenzitu (až) procesnej vady
zmätočnosti, ktorá spočíva v odňatí možnosti (účastníkovi konania) konať pred súdom (2MCdo/1/2015,
4Cdo/382/2013, 5Cdo/227/2012). Hoci aktuálna procesná úprava v podmienkach odvolacieho konania
už s pojmom inej vady nepracuje, vyššie opisované rozlišovanie intenzity dôsledkov spomínaného

procesnenesprávnehopostupusúdumusímaťevidentnesvojeopodstatnenieajvrežimetakejtoúpravy,
nakoľko práve ono môže byť vodítkom pri posudzovaní, aká miera zásahov súdu do procesných práv
strany sporu je ešte (z pohľadu zachovania atribútov práva na spravodlivý proces) tolerovateľná (a aká
naopak už nie).43. V preskúmavanom prípade žalobca tvrdil, že skutočnosti ním tvrdené možno preukázať výpoveďami
svedkov, ktorých označil a uviedol, aké skutkové tvrdenia by mali byť ich výpoveďami preukázané.

Vzhľadom na takýto návrh, s ním súvisiace tvrdenie o odovzdaní finančnej hotovosti žalovanému,
spôsobilosti navrhnutého dokazovania opodstatnenosť tvrdení zo žaloby buď potvrdiť alebo naopak
vyvrátiť, za pomoci ktorej by šlo preukázať pravdivosť tvrdení žalobcu, tak odvolací súd ani nemal inú
možnosť, než dospieť k záveru, že navrhované (a súdom prvej inštancie odmietnuté) dokazovanie bolo
skutočne dôkazným prostriedkom spôsobilým preukázať tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. Za tohto

stavu malo nevyhovenie návrhu žalobcu na vykonanie ním navrhovaného dokazovania znaky procesne
nesprávneho postupu súdu prvej inštancie, znemožňujúceho strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. To bol rozhodujúci
dôvod, pre ktorý bolo potrebné považovať podané odvolanie žalobcu za dôvodné.

44. Porušením práva na súdnu ochranu, porušením práva na spravodlivý proces je taký nežiaduci

postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznáva
už Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada
je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne
záväznými predpismi.

45. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
pred odvolacím súdom.

46. Odvolaciemu súdu v dôsledku porušenia zákonného ustanovenia § 181 ods. 2 CSP, § 389 ods. 1,
písm. b/ a c/ CSP súdom prvej inštancie neostávalo nič iné, než rozsudok súdu prvej inštancie s použitím
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
47. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, riadiac sa názorom odvolacieho súdu, ktorým

je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, bude opätovne posúdiť predložené listinné dôkazy, vykonať
dokazovanie navrhnuté stranami sporu a vyhodnotiť dokazovanie tak, aby právne závery, ku ktorým
dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní. Pri vykonávaní dokazovania súd prvej inštancie bude
postupovať v súlade s pravidlami procesného kódexu (CSP účinného od 1. júla 2016). Pri písomnom
vyhotovení súdneho rozhodnutia bude, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho

súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové
zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodne. Bude dbať tiež na to, aby
odôvodnenierozsudkubolopresvedčivésuvedenímskutočností,ktorépovažovalzapreukázanéaktoré
nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je

odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strany v konaní.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými žalobcom v odvolacom konaní nezaoberal,

keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.

49. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

50. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 – ust. §
423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
dovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.