Rozsudok – Ústavná starostlivosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoPs/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122202234
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5122202234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci
navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpenej JUDr.
Jankou Chorvátovou, PhD., advokátkou so sídlom P. O. Hviezdoslava 68, 010 01 Žilina, o návrhu
navrhovateľky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony: E. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená
procesným opatrovníkom: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova
6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, za účasti G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX
XX C., zastúpeného JUDr. Luciou Borákovou, advokátkou so sídlom M. R. Štefánika 820/7, 010 01

Žilina a za účasti Krajskej prokuratúry Žilina, o odvolaní G. F. proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
54Ps/7/2022-184 zo dňa 31. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 54Ps/7/2022-184 zo dňa 31. januára 2024 p o t
v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „Súd
obmedzuje spôsobilosť na právne úkony E. F., nar. XX.XX.XXXX tak, že táto nie je spôsobilá na
- právne úkony spojené s uzatváraním zmlúv a dohôd vrátane právnych úkonov spojených so

zabezpečovaním záväzkov,

- nakladanie s finančnými prostriedkami v hotovosti, nakladanie s finančnými prostriedkami na
bankových alebo iných účtoch, preberanie dôchodku, resp. iných dávok,

- disponovanie s vlastným majetkom,

- rozhodovanie o poskytovaní zdravotnej starostlivosti vrátane rozhodovania o prijatí do ústavnej
zdravotnej starostlivosti, do zariadení sociálnej starostlivosti a sociálnych služieb,

- preberanie poštových a iných zásielok,

- samostatné konanie a vystupovanie pred súdmi, orgánmi verejnej správy, štátnej správy, okrem
prípadov, keď zákon ustanovuje, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, môže

samostatne konať.Za opatrovníka E. F. súd ustanovuje I. A. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ju bude zastupovať pri právnych
úkonoch, na ktoré nie je spôsobilá. Ak nejde o bežné veci je na nakladanie s majetkom potrebné
schválenie súdu.

Opatrovník je povinný dvakrát ročne vždy k 30. 6. a 31. 12. predložiť správy o opatrovancovi a správy
o nakladaní s jeho majetkom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O nároku štátu o náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu súd rozhodne samostatným
uznesením.“

2. Z lekárskej prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina, psychiatrické oddelenie
okresný súd zistil, že v období od 16.07.2021 do 12.08.2021 bola obmedzovaná hospitalizovaná po tom,

ako bola prijatá pre paranoidný-halucinatórny syndróm, s diagnostickým záverom organická porucha
s bludmi, organický psychosyndróm ľahkého až stredne ťažkého stupňa. Z ďalších lekárskych správ
vyplýva, že obmedzovaná bola sledovaná v psychiatrickej ambulancii a to dňa 13.01.2022, 16.12.2021,
11.11.2021, 25.11.2021, 12.10.2021, 04.10.2021, 22.02.2022 a 11.03.2022, pričom už od 12.10.2021
je diagnostikovaná organická porucha s bludmi (podobná schizofrénii) a demencia pri Alzheimerovej

chorobe, atypická alebo zmiešaná forma.
3. Okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, pričom ustanovený znalec MUDr. Peter Gábriš,
znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria podal znalecký posudok č. 24/2023.
Dátum vypracovania znaleckého posudku 15.04.2023, podklady na vypracovanie znaleckého posudku:
spisový materiál sp.zn. 54Ps/7/2022, zdravotná dokumentácia E. F., vlastné psychiatrické znalecké

vyšetrenie. Znalec konštatoval, že E. F. trpí ťažkou duševnou poruchou v pravom slova zmysle.
U vyšetrovanej zistil demenciu pri Alzheimerovej chorobe, atypická alebo zmiešaná forma stredne
ťažkého stupňa a organickú poruchu s bludmi. V psychopatologickom obraze sú prítomné ťažké poruchy
orientácie, neadekvátny kontakt, inkontinentná afektivita, výrazné spomalenie, vymiznutie chápavosti,
úsudkových schopností, ťažké narušenie pamäti, neschopnosť osvojenia si nových informácií, strata

samostatnosti, strata schopnosti primerane reagovať na okolie a riešiť problémy, s nutnosťou dennej 24-
hodinovej opatrovateľskej starostlivosti. Ďalej uviedol, že tento stav je trvalý, liečbou neovplyvniteľný, s
postupnou progresiou, možnosť zlepšenia je vylúčená. V dôsledku tejto choroby nie je schopná robiť
žiadneprávneúkony.Vyšetrovanániejeschopnáovládaťaposúdiťsvojekonanie,nakladaťsfinančnými
prostriedkami a majetkom, zaobstarávať si veci bežnej potreby, postarať sa o svoje osobné veci. U

vyšetrovanej nebolo zistené nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov alebo
jedov. Znalec uviedol, že vyšetrovanú nie je možné vypočuť bez ohrozenia jej zdravotného stavu,
vzhľadom k charakteru základnej diagnózy, výsledok vypočutia nebude účelný. Je možné ju formálne
vzhliadnuť na súde počas pojednávania prípadne v domácom prostredí.
4. Okresný súd, vychádzajúc zo záverov znalca, že obmedzovanú nie je možné vypočuť bez ohrozenia

jej zdravotného stavu a že výsledok vypočutia nebude účelný, upustil od výsluchu obmedzovanej v
súlade s § 243 CMP a túto v domácom prostredí vzhliadol dňa 23.05.2023. Navrhovateľka a aj účastník
- syn obmedzovanej v konaní produkovali listinné dôkazy, a to kópie SMS komunikácie medzi nimi
navzájom a medzi nimi a matkou, z ktorých vyplýva konfliktný stav medzi deťmi obmedzovanej, ako
i komunikácia s matkou, pričom uvedené správy spadajú prevažne do obdobia roku 2019, neskôr

do obdobia 2022, t. j. po tom, ako bola obmedzovaná prepustená z hospitalizácie na psychiatrickom
oddelení.Procesnáopatrovníčkavpísomnomvyjadreníkznaleckémuposudkuuviedla,žeknemunemá
žiadne námietky ani pripomienky.
5. Okresná prokuratúra Žilina k znaleckému posudku uviedla, že podľa záverov znaleckého posudku
sú vo veci nepochybne dôvody pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony E. F., ďalej uviedla, že k

rozsahu prípadného obmedzenia spôsobilosti na právne úkony sa vyjadrí po vykonanom dokazovaní.
Navrhola, aby okresný súd E. F. vzhliadol v zmysle § 243 ods. 2 CMP.
6. Okresný súd s poukazom na § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 26 Občianskeho zákonníka,
§ 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vykonané dokazovanie mal preukázané, že obmedzovaná trpí
demenciou pri Alzheimerovej chorobe, atypickej alebo zmiešanej forme stredne ťažkého stupňa a

organickou poruchou s bludmi. Ide o duševnú poruchu trvalého charakteru. Jej zdravotný stav nie je
liečbou ovplyvniteľný, s postupnou progresiou, možnosť zlepšenia je vylúčená. Účastník G. F. navrhoval
vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, avšak závery už vypracovaného posudku MUDr. Gabriša
v konkrétnostiach žiadnym spôsobom nenamietal, nespochybňoval jeho odbornosť, nenamietal jehozaujatosť. Dôvody, pre ktoré žiadal nové znalecké dokazovanie, v písomnom vyjadrení bližšie neuviedol
(uviedol len, že chce vedieť, aký je jej zdravotný stav a že má obavu, či v dôsledku dlhodobej izolácie
matky spočívajúcej v zamedzení kontaktu s rodinnými príslušníkmi nedošlo k negatívnym zmenám v jej

zdravotnom stave a v správaní). Na pojednávaní ako dôvod nového znaleckého dokazovania uvádzal
zvukové nahrávky, podľa ktorých mala psychologička uviesť, že matka je pod nátlakom, ďalej uvádzal
skoršie údajné vyjadrenie I. J., že sa matka nemusí dostať do stavu ťažkej demencie a napokon, že
matku nevidel dlho a nevie, či je v takom zdravotnom stave, ako sa uvádza. Okresný súd v tomto
smere poukázal na to, že to, či konkrétna osoba trpí duševnou poruchou, môže určiť psychiater,

údajné vyjadrenia psychologičky o tom, že matka je pod nátlakom, závery znalca nespochybňujú a
ani nevylučujú. Tvrdenia G. F. o údajných vyjadreniach I. J. o jej zdravotnom stave v roku 2021 sú v
rozporesosprávamiuvedenejlekárky-psychiatričky,zktorýchznalecčerpalprivypracovaníznaleckého
posudku. Už pri prvovyšetrení v psychiatrickej ambulancii dňa 04.10.2021 uvedená psychiatrička
diagnostikovala u obmedzovanej organickú poruchu s bludmi, organický psychosyndróm ľahkého až
stredne ťažkého stupňa a 25.11.2021 aj demenciu pri Alzheimerovej chorobe, atypická alebo zmiešaná

forma. Zároveň skutočnosť, že zdravotný stav obmedzovanej ju už (minimálne) od roku 2021 robí
nespôsobilou na právne úkony v rozsahu, v akom nie je spôsobilá v súčasnosti, potvrdil aj znalec MUDr.
Gabriš, ktorý na pojednávaní uviedol, že obmedzovaná bola prvýkrát hospitalizovaná 16.07.2021 a v
tom čase už bola u nej zistená stredne ťažká demencia s poruchou bludov, toto bolo ohodnotené na
14 bodov, čiže toto preukazuje, že už v tom čase nebola schopná na právne úkony v takom rozsahu,

ako uviedol aj v čase, keď podával znalecký posudok. Posledný dôvod, pre ktorý účastník G. F. žiadal
ďalšie znalecké dokazovanie, a to, že ju dlho nevidel a nevie, v akom je zdravotnom stave, taktiež
neodôvodňuje vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, nakoľko G. F. nie je odborne spôsobilý
zdravotný stav matky posúdiť. Z uvedených dôvodov súd návrh účastníka G. F. na kontrolné znalecké
dokazovanie zamietol.

7. Nakoľko duševná porucha u obmedzovanej je trvalého charakteru, je v jej záujme, aby ju súd obmedzil
v spôsobilosti na právne úkony tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Okruh úkonov, na ktoré
obmedzovaná nie je spôsobilá, teda vychádza z dôvodov, ktoré viedli k obmedzeniu spôsobilosti na
právne úkony. Zároveň takýto zásah do spôsobilosti na právne úkony obmedzovanej smeruje primárne
k ochrane jej záujmov, nakoľko umožní jej ochranu v občianskoprávnych vzťahoch, príp. iných vzťahoch,

umožní jej poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti, ochranu jej majetku a podobne. Z uvedených
dôvodov súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, vychádzajúc z vykonaného dokazovania,
najmä zo záverov znaleckého posudku, rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
8. Okresný súd zamietol návrh G. F. na výsluch svedkov G. F. a K. I., nakoľko okolnosť, na ktorú ich

navrhoval vypočuť - zamedzovanie kontaktu nielen pán F., ale aj príbuzných s obmedzovanou - je pre
posúdenie toho, či je obmedzovaná spôsobilá na právne úkony alebo nie a pre ustanovenie opatrovníka,
irelevantná.
9. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že E. F. bola obmedzená v spôsobilosti
na právne úkony, v súlade s § 27 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, ustanovil jej súd opatrovníka. V

konaní navrhovateľka navrhla za opatrovníka I. A. F. - dcéru obmedzovanej, u ktorej táto v súčasnosti
býva a ktorá jej poskytuje spolu s navrhovateľkou aj celodennú starostlivosť. Syn - G. F. taktiež žiadal,
aby bol za opatrovníka ustanovený on. Obaja poukazovali na doterajšiu starostlivosť o matku, nevhodnú
komunikáciu zo strany, či už I. F. alebo G. F. s matkou.
10. Okresný súd v tomto smere poukázal na to, že predmetom tohto konania je obmedzenie E. F. v

spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka, ktorý ju bude pri právnych úkonoch, v ktorých
je obmedzená, zastupovať. Nejde o rozhodovanie o tom, kto bude vykonávať osobnú starostlivosť
o obmedzovanú. Súd však má za to, že medzi opatrovníkom a osobou, ktorá osobe obmedzenej v
spôsobilosti na právne úkony poskytuje osobnú starostlivosť, musí byť určitá miera komunikácie a
spolupráce pri zabezpečovaní jej potrieb, ktoré súvisia s právnymi úkonmi, v ktorých je obmedzená na

spôsobilosti (návšteva lekára - informovaný súhlas, preberanie zásielok a pod). Za opatrovníka ustanovil
dcéru obmedzovanej I. A. F., ktorá je jej blízkou osobu a má najlepšie predpoklady funkciu opatrovníka
vykonávať riadne, pričom jej doteraz zabezpečovala aj osobnú starostlivosť, má medicínske vzdelanie,
vie spolu s navrhovateľkou matke zabezpečiť celodennú starostlivosť. I. A. F. vyjadrila súhlas so svojím
ustanovením do funkcie opatrovníka. Rovnako obmedzovaná pri vzhliadnutí neprezentovala záporný

vzťah k dcére A.. Syn G. F. má so svojimi sestrami konflikt, a teda v prípade jeho ustanovenia za
opatrovníka by musel matke zabezpečovať aj osobnú starostlivosť, pričom nemá na túto starostlivosť
vytvorené vhodné podmienky. Obmedzovaná by musela zmeniť bydlisko, čo v jej veku a pri jej
zdravotnom stave nie je vhodné; starostlivosť v prípade svojej zaneprázdnenosti by G. F. zabezpečovalprostredníctvom priateľky, ktorá je pre obmedzovanú neznámou osobou, G. F. nemá žiadne konkrétne
zručnosti a skúsenosti so starostlivosťou o osobu s takýmto zdravotným postihnutím.
11. Zároveň okresný súd opatrovníkovi vymedzil rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s

účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený a uložil mu povinnosť predkladať súdu správy o výkone
funkcie opatrovníka a o správe majetku obmedzenej na právne úkony. Súd zdôrazňuje, že ustanovená
opatrovníčka ako zákonná zástupkyňa osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony pri správe jej
majetku, ak nejde o bežnú vec, potrebuje na nakladanie s majetkom schválenie súdu (§ 28 Občianskeho
zákonníka). Výrok o trovách konania sa opiera o § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko okresný súd nezistil dôvod
pre aplikáciu § 53 - § 56 CMP, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. O trovách
konania štátu okresný súd rozhodne samostatným uznesením, a to v súlade s § 58 ods. 2 CMP.
12. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal rozsiahle odvolanie účastník - G. F. prostredníctvom
právnej zástupkyne (č.l. 209 - 222 spisu), na ktoré odvolací súd v celom jeho rozsahu odkazuje. Podľa
odvolateľa súd prvého stupňa nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci v rozpore so základnými

princípmi ustanovenými v CMP, nevykonal dôkazy, ktoré účastník navrhoval a súčasne ich nevykonanie
v súdnom rozhodnutí náležite neodôvodnil. V uvedenom konaní o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony prejavila záujem o opatrovníctvo o obmedzovanú 76-ročnú a nie 78-ročnú ako nesprávne uviedol
okresný súd v napadnutom rozsudku, t.j. E. F. jej dcéra I. F., ako aj jej syn účastník G. F., pričom
s opatrovníctvom vyjadrili obaja zhodne vôľu, ako i svoj súhlas. Prvostupňový súd vzhliadol k tomu

názoru, že I. F. spĺňa najlepšie predpoklady pre funkciu opatrovníka, a to práve z dôvodu, že táto
disponuje lekárskym vzdelaním a súčasne dokáže zabezpečiť E. F. osobnú starostlivosť. Naproti tomu,
prvostupňový súd vyhodnotil účastníka G. F., ako nie vhodnú osobu, pretože má existujúce konflikty
so sestrami, t. j. navrhovateľkou a I. F., nemá vytvorené vhodné podmienky s tým, že v prípade
jeho zaneprázdnenosti by vykonávala starostlivosť o E. F. jeho priateľka. V uvedenom konaní sa, ale

nerozhodovalo o tom, kto bude zabezpečovať dennú starostlivosť o obmedzovanú, ale kto ju bude
zastupovať v právnych úkonoch, avšak aj napriek tomu si účastník poukázal na dôvody, ako i nesprávne
a neúplne zistený skutkový stav súdu prvého stupňa, pretože s jeho závermi sa nemohol v celom
rozsahu stotožniť. Okresný súd riadne nešpecifikoval konkrétne dôvody, pre ktoré tento nemá vytvorené
vhodné podmienky pre starostlivosť o E. F., hoci účastník G. F. pracuje ako herec, scenárista, režisér,

má aj svoj vlastný divadelný súbor, ako aj iné súbory a v neposlednom rade pracuje ako SZČO -
živnostník. Zároveň jeho práca pozostáva z manažérskej činnosti, a teda jeho denná fyzická prítomnosť
na pracovisku sa nevyžaduje, tak ako napríklad u I. F., ktorá je lekárkou. Práve za účelom opatrovania
matky by účastník nemienil ďalej vykonávať herecké povolanie a svoje pracovné aktivity by obmedzil
len na režisérske činnosti, ktoré by mohol plnohodnotne vykonávať z priestorov domova. Tým, že

účastník má svoj vlastný divadelný súbor, potom takéto rozhodnutie môže učiniť pomerne kedykoľvek
a jeho herecké role by zastúpili iní náhradní herci, čím by ani nedošlo k narušeniu divadelnej hry. V
prípade, ak by účastník nemohol byť fyzicky prítomný pri obmedzovanej E. F. či už zo zdravotného
dôvodu alebo pre prípad, že by sa musel urgentne z pracovných dôvodov nachádzať na pracovisku, túto
starostlivosť by zabezpečovala nielen jeho dlhoročná priateľka alebo aj rodina I., ktorú obmedzovaná

veľmi dobré pozná. I. F. je lekárkou a pracuje ako primárka na geriatrii, a teda vzhľadom na jej
náročnú prácu, ktorá pozostáva z pracovných zmien, prípadne nočných a pohotovostných služieb či
potrebných školení, je dôvodný predpoklad, že funkciu opatrovníka nebude môcť vykonávať v takom
rozsahu ako účastník, ktorý by pracoval výlučne z domu. Na druhej strane, okresný súd ustálil záver
na základe vyjadrení I. F. a navrhovateľky, že v prípade jej neprítomnosti by túto dennú starostlivosť

zabezpečovalaprávenavrhovateľka.Okresnýsúdpritomabsolútneanilenvminimálnejmierenevykonal
dokazovanie vo vzťahu k navrhovateľke, a to, aké povolanie vykonáva, či je zamestnanec alebo
vykonáva slobodné povolanie, či pracuje z domu alebo musí dochádzať do zamestnania a podobne. Ak
okresný súd nevykonal dokazovanie aj vo vzťahu k navrhovateľke, potom okresný súd nemohol náležite
zistiť skutkový stav o tom, či by skutočne navrhovateľka mohla na pravidelnej a dennej báze lepšie

zabezpečovať túto starostlivosť namiesto G. F.. Rovnako z vykonaného dokazovania, ani nevyplýva, aký
pracovný harmonogram služieb má I. F. vo svojom zamestnaní a či tento sa pravidelne mení, ako často
musí absolvovať nočné zmeny, prípadne pohotovosť. Účastník v tomto smere tak nenamieta odbornosť
a starostlivosť o obmedzovanú, ale skutočnosť, že I. F. nebude schopná zabezpečovať plnú 24-hodinovú
starostlivosť o obmedzovanú. Vzhľadom na negatívny vzťah účastníka s I. F. a navrhovateľkou, ani

nemožno očakávať, že práve účastník bude oslovený niektorou z nich, aby sa postaral určitý čas o
obmedzovanú, keďže tomuto je dlhé mesiace bránené stretávať sa s obmedzovanou, a to len na základe
rozhodnutia I. F.. Prvostupňový súd, podľa odvolateľa, ani len v minimálnej miere neskúmal pracovné
povinnosti a zaťaženie I. F. a súčasne pomerne iracionálne vyhodnotil, že tento nemá k dispozícii vhodnépodmienky pre obmedzovanú a že nemá žiadne zručnosti a skúsenosti so starostlivosťou o osobu
s takýmto zdravotným postihnutím. Odvolateľ síce nedisponuje lekárskym vzdelaním, tak ako I. F.,
avšak len táto skutočnosť nemôže odôvodňovať, že tento nedokáže riadne a náležite zabezpečovať

dennú a osobnú starostlivosť o jeho matku, s ktorou mal vždy veľmi dobrý vzťah. Zároveň aj v zmysle
rozhodovacej praxe súdov býva do funkcie opatrovníka ustanovený rodinný príslušník aj vtedy, ak tento
nemá lekárske vzdelanie, avšak spĺňa všetky potrebné predpoklady na túto funkciu. Súčasne ani v
konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že obmedzovaná sa nachádza tak v zlom a ťažkom
zdravotnom stave, aby táto si vyžadovala permanentný lekársky dohľad, pritom bližšie nebolo ani

uvedené, akými zručnosťami a skúsenosťami nedisponuje účastník, a ktoré súd vyhodnocoval ako
zásadné pre ustanovenie opatrovníka. Ak prvostupňový súd ustanovil do funkcie opatrovníka I. F., a
to len z dôvodu, že táto disponuje lekárskym vzdelaním a bez ďalšieho odmietol vykonať dokazovanie
na preukázanie negatívneho vzťahu obmedzovanej s jej dcérami, tak podľa odvolateľa nepostupoval
správne. A naopak, vzťahu účastníka, syna s obmedzovanou, čím mu bolo procesne zabránené jeho
tvrdenia riadne a náležite preukázať, keďže tieto boli popierané, hoci tieto skutočnosti by boli pre toto

konanie obzvlášť dôležité. Na tento účel, navrhol vypočuť ako svedkov - G. F. a K. I.. Ak I. F. po dobu
takmer dvoch rokov bráni G. F. bez relevantného dôvodu v stretávaní s matkou E. F., bolo povinnosťou
súdu náležite zisťovať, z akého dôvodu sa účastník nemôže s ňou stretávať, a či takéto konanie je
v súlade so záujmom obmedzovanej, čo by malo zásadný vplyv na rozhodnutie súdu o ustanovení
opatrovníka.

13. Odvolateľ namietal, že v prípade ustanovenia za opatrovníka I. F. nie je vyriešená otázka bývania
obmedzovanej, keďže táto nemá u I. F. vybudovaný tak stabilný domov ako práve v rodinnom dome so
súp. č. XXX v kat. území L. M., kde bývala predtým, ako bola umiestnená k I. F.. Tento rodinný dom
spĺňa všetky predpoklady toho, aby obmedzovaná v ňom mohla bývať, priestory rodinného domu sú
pomerné nové, pretože vybavenie rodinného domu už bolo pomerne zastaralé, ako aj všetky technické

zariadenia. Účastník vymenil v zmienenom dome napríklad podlahy, omietky, kúrenie, tepelné čerpadlo
a zrekonštruoval kúpeľňu. V súčasnosti účastník býva v byte v meste C., ale pre prípad jeho ustanovenia
za opatrovníka by sa presťahoval, čo sám na pojednávaní uviedol. Zhodne na pojednávaní G. F.,
účastník, uviedol, že sám by dal prípadne na výber obmedzovanej, či by chcela bývať v jej vlastnícky
patriacombyte,alebovuvedenomrodinnomdome,atozdôvodu,abyjejzabezpečilčonajväčšíkomfort.

Pritom účastník dáva do povedomia, že by bola obmedzovanej poskytnutá aj samostatná izba, ktorú u I.
nemá. Dokonca v označenom rodinnom dome je zabezpečený aj bezbariérový prístup, čo je s určitosťou
v prospech obmedzovanej, pretože podľa vyjadrení I. F. matka má zdravotné problémy a je imobilnou.
Pokiaľ teda okresný súd vyhodnocoval ustanovenie opatrovníka aj v súvislosti s problematikou bydliska,
potom vzhľadom na vek i zdravotný stav by bolo bezpochyby vhodnejšie, aby obmedzovaná bývala v

rodinnom dome, v ktorom sa zdržiavala pomerne značnú dobu, a na ktorý má istú citovú väzbu. E. F.
by mala byť obmedzovaná v spôsobilosti na právne úkony, ktoré súvisia najmä s uzatvorením zmlúv,
nakladaním finančných prostriedkov, disponovaním s majetkom, ktoré ani len v minimálne miere nemajú
súvis s tým, či opatrovník má alebo nemá medicínske vzdelanie. Čo sa týka otázky rozhodovania o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti vrátane rozhodovania o prijatí do ústavnej zdravotnej starostlivosti,

do zariadení sociálnej starostlivosti a sociálnych služieb, rovnako nie je potrebné, aby ustanovený
opatrovník disponoval medicínskym vzdelaním.
14.Vodvolanínamietalodvolateľ,žeokresnýsúdvdanomkonanítaktiežodmietolvykonaťtzv.kontrolný
znalecký posudok, pretože účastník nie je odborne spôsobilý posúdiť zdravotný stav obmedzovanej,
pritom tento účastník žiadal vykonať práve z dôvodu, že sa nedokáže relevantne vyjadriť k tomu, či si

obmedzovaná ho pamätá, v akom je zdravotnom stave, aké aktivity vykonáva, či dokáže ešte vykonávať
nejakú fyzickú aktivitu, a to z dôvodu, že I. F. odmieta, aby sa účastník so svojou vlastnou matkou
stretával.Vzhľadomktomu,žesúdnevykonaljejvýsluch,akoito,žeG.F.nemásmatkoužiadenosobný
kontakt, potom logicky tieto informácie nemohol súdu poskytnúť. Účastník by do konania aj predložil
znalecký posudok, ktorý by si dal vyhotoviť na svoje vlastné náklady a bez súčinnosti súdu, avšak keďže

nemôže sa sám skontaktovať s obmedzovanou bez súčinnosti I. F., potom ani nemôže znalec vyhotoviť
kvalifikovaný znalecký posudok, pretože jednak nemá prístup k obmedzovanej a súčasne nemá prístup
k jej zdravotnej dokumentácii, hoci sám účastník už v minulosti o túto žiadal.
15. V odvolaní odvolateľ citoval § 5 zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom
systéme, pričom poukázal na - Lekársky záznam zo dňa 16.12.2021, kontrola mala byť vykonaná

len na základe telefonického kontaktu s dcérou; na Lekársky záznam zo dňa 13.01.2021, táto
kontrola bola opätovne vykonaná na základe telefonického kontaktu s dcérou; na Lekársky záznam
zo dňa 25.11.2021, opätovne vykonaná kontrola na základe telefonického kontaktu s dcérou. Keďže
účastník si nebol vedomý takto zlého zdravotného stavu obmedzovanej, vykonal u všeobecnejdoktorky obmedzovanej dopyt o jej zdravotnú dokumentáciu. Z uvedenej zdravotnej dokumentácie,
t.j. elektronickej zdravotnej dokumentácie obmedzovanej nevyplýva, že skutočne boli vykonané takéto
kontrolné vyšetrenia u psychiatričky I. J., a preto je dôvodný predpoklad podľa odvolateľa, že v

skutočnosti tieto kontroly vykonané neboli.
16. Odvolateľ v odvolaní citoval § 20 ods. 1, 2, 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, § 21 ods. 1, 2 zákona č. 576/2004 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zdôraznil, že
je daná povinnosť viesť elektronickú zdravotnú dokumentáciu. Preto je dôvodný predpoklad toho, že v

skutočnosti žiadne psychiatrické vyšetrenia podľa uvedených lekárskych záznamov neboli vykonané. V
tejto súvislosti je tak účastník oprávnený sa hodnoverne vyjadriť k zdravotnému stavu obmedzovanej len
do obdobia, v ktorom bol s ňou v kontakte. „Napríklad účastník v tomto smere poukazuje na nahrávky z
marca 2022, ktoré predložil do tohto konania, (ktoré zrejme neboli na pojednávaní oboznámené a súd ich
do spisu nezaložil) pričom z týchto je zrejmé, že obmedzovaná bola pod nátlakom, čo v zásade posúdila
aj psychologička L. N. na dopyt účastníka.“ Účastník tiež považuje za potrebné uviesť, že obmedzovaná

napriek jej vyššiemu veku vedela používať telefón, vedela prijímať hovory a zatelefonovať, dokonca
dokázala aj zatelefonovať cez aplikáciu messenger. Po tom, ako bola obmedzovaná umiestnená k
I. F., táto má v mobilnom telefóne zablokované aj účastníkove telefónne číslo. O obmedzení styku
s obmedzovanou svedčí i fakt, že účastník v stave zúfalosti kontaktoval aj políciu a až následne po
príchode polície potom I. F. otvorila dvere, kde oznámila, že ona, ako i obmedzovaná majú ochorenie

COVID, teda sú pozitívne. V zásade účastník ani nemá iné možnosti, ako sa osobne stretnúť s
obmedzovanou, keďže s určitosťou tento nechce pravidelne kontaktovať políciu, čo by mohlo vzbudiť
strach u obmedzovanej a taktiež ani nemôže bez súhlasu I. F. vstupovať do jej obydlia. Obmedzovaná
ešte vo februári 2022 komunikovala s G. F., svojím synom, cez aplikáciu messenger.
17. V odvolaní odvolateľ citoval z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2012 zo dňa 28.11.2012,

ods. 36. Vyčítal okresnému súdu, že mal pristúpiť k výsluchu samotnej obmedzovanej, a to práve
v nadväznosti na to, že v konaní vznikli veľké pochybnosti o tom, či skutočne obmedzovaná je v
zdravotnom stave, tak ako bolo prezentované, čo je podporované práve tým, že I. F. bezdôvodne
odmieta, aby sa blízke osoby obmedzovanej s touto mohli stretávať, či telefonicky kontaktovať. Zároveň,
ani samotná navrhovateľka, či I. F. v konaní nepreukázala žiadne dôvody, ktoré by riadne a náležite

odôvodňovali takéto konanie, ktorým by mohlo byť právoplatne odsúdenie v trestnom konaní za
ublíženie na zdraví, či z týrania blízkej alebo zverenej osoby. Účastník je taktiež presvedčený, že
súd v mimosporovom konaní bol povinný aj bez návrhu účastníkov konania vypočuť osobu, o ktorej
spôsobilosti sa konaní a to aj s dôrazom na rozhodnutie ESĽP v rozsudku Shtukaturov proti Rusku,
kde súd ostro kritizoval nevypočutie „vyšetrovaných“ ľudí v konaní o spôsobilosti na právne úkony z

hľadiska práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Účastník poukázal aj podľa neho „na sporný znalecký posudok č. 24/2023“, v ktorého závere je uvedené:
„Vyšetrovanú nie je možné vypočuť bez ohrozenia jej zdravotného stavu, vzhľadom k charakteru
základnej diagnózy, výsledok vypočutia nebude účelný. Je možné ju formálne vzhliadnuť na súde počas
pojednávania, prípadne v domácom prostredí.“ Ak by znalecký posudok a jeho závery boli dostatočné

a správne, tak potom aj samotný znalec konštatoval, že by bolo možné aspoň formálne vzhliadnuť
obmedzovanú na súde počas pojednávania, prípadne v domácom prostredí. Avšak na strane druhej,
znalec už bližšie nekonkretizoval dôvody, pre ktoré by výsluch obmedzovanej bol neúčelný, a aké riziká
sú spojené s jej výsluchom. Súčasne znalec, podľa odvolateľa ani nie je oprávnenou osobou, ktorá môže
vyhodnocovať navrhované dôkazy ako účelné, či neúčelné pre súdne konanie. V rámci konfrontácie

znalca a účastníka na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 30.06.2023 mali podľa odvolateľa vyplynúť
zrejmé nezrovnalosti.
18. V odvolaní bolo zvýraznené, že obmedzovaná sa osobne dlhé roky starala o jej manžela. Po
jeho smrti v roku 2020, obmedzovaná veľmi ťažko zvládala jeho úmrtie. Následne počas dedičského
konania navrhovateľka s I. F. napadli závet ich otca, pretože tento chcel všetko zveriť jeho manželke,

teda obmedzovanej. Napokon aj táto skutočnosť obmedzovanú veľmi ranila a nepáčilo sa jej konanie
navrhovateľky a I. F., pretože počas života obmedzovaná obom finančne pomohla. Keď obmedzovaná
uzavrela kúpnu zmluvu formou notárskej zápisnice u notárky, čím previedla vlastnícke právo na
účastníka, navrhovateľka, ako i I. F. s týmto konaním obmedzovanej absolútne nesúhlasili a odmietali
rešpektovať jej vôľu, a preto aj v konaní poukazovali na údajný „podvod“ zo strany účastníka a „násilného

prepisu majetku.“ Avšak, v roku 2021 došlo k prevodu peňažných prostriedkov z bankového účtu
obmedzovanej na iný účet, ku ktorému bola disponentom práve I. F., a to opakovane. Obmedzovaná
sa tak dostala do psychicky náročnej situácie, čoho dôsledkom boli aj bludy, ktorými trpela. Napokon,
aj ona sama priznala pred psychiatrom, že tieto bludy sú asi sen. Keďže otec obmedzovanej rovnakotrpel takýmito problémami, na žiadosť práve účastníka, G. F., bolo vykonané CT vyšetrenie mozgu
obmedzovanej, ktorým bola zistená začínajú demencia. Obmedzovaná bola hospitalizovaná, pričom
príslušná lekárka skonštatovala, že obmedzovaná nie je agresívna a súčasne, že je tam hospitalizovaná

len na podklade žiadosti I. F.. Po tejto hospitalizácii sa obmedzovaná zvládala o seba postarať sama,
pritom od decembra 2021 do januára 2022 býval s ňou aj účastník. V tomto období si obmedzovaná plne
uvedomovala realitu, starala sa o domácnosť v rámci jej možnosti a aj udržiavala kontakt s jej blízkymi.
Neskôr sa obmedzovaná dostala do nemocnice kvôli zlomenej ruke, odkiaľ telefonovala účastníkovi, aby
po jej prepustení v pondelok po ňu prišiel. Napokon, v nedeľu mu obmedzovaná dala na vedomie, že ide

v nedeľu domov, a to s I. F.. Tým, že účastník si je plne vedomý toho, že s vlastnou matkou komunikoval,
stretával sa, a táto bola vzhľadom na svoj vek v pomerne dobrej zdravotnej kondícii, nepostrehol veľké
výpadky pamäte, potom je u neho oprávnená obava, že obmedzovaná reálne je pod vplyvom silných
liekov v dôsledku, ktorých nie je pri úplnom vedomí. Účastník aj formou správ kontaktoval I. F., a to
ešte v marci 2022, aby mu táto predložila kópie lekárskych správ, no tieto mu z jej strany poskytnuté
neboli, čím v zásade účastník stratil akúkoľvek možnosť namietať zdravotný stav obmedzovanej, ako i

závery znaleckého posudku. V odvolaní bolo ďalej citované z viacerých sms správ účastníkov. Navrhol
odvolaciemu súdu, aby na podklade podaného odvolania, po preskúmaní odvolacích dôvodov, rozhodol
tak, že„ Odvolací súd Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 54Ps/7/2022- 184 zo dňa 31.01.2024
ruší a vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“
19. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila Okresná prokuratúra Žilina (č.l. 264 spisu), ktorá z

hľadiska argumentov nedôvodnosti odvolania G. F. zo dňa 08.03.2024 v celom rozsahu odkazoval na
vyjadrenia prokurátora, prezentované súdu písomne, resp. na vykonanom pojednávaní.
20. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila Krajská prokuratúra Žilina (č.l. 267 -268 spisu).
Zvukové nahrávky a SMS komunikácia zachytená na predloženom CD nosiči preukazujú zložité
rodičovské a súrodenecké vzťahy medzi účastníkmi v minulosti. Vo vzťahu k napádanému rozsudku vo

výroku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony E. F. však nemajú výpovednú hodnotu v tom zmysle,
žebyspochybnilizáveryznaleckéhoposudkuMUDr.PetraGábrišaz15.04.2023.Pokiaľideonapadnutý
výrok o ustanovení I. A. F. za opatrovníka E. F., Krajská prokuratúra Žilina zotrváva na stanovisku,
ktoré prezentovala Okresná prokuratúra Žilina vo vyjadrení sp. zn. Pc 22/22/5511-21 z 22.03.2024 v
nadväznostinajejpredchádzajúcevyjadrenianapojednávaníavpísomnejforme.TakI.A.F.,akoajG.F.

sú zjavne ochotní a aj spôsobilí vykonávať funkciu opatrovníka svojej matky. Súd však musí v konečnom
dôsledku rozhodnúť, ktorý z nich má v danom čase a za daných objektívnych a subjektívnych podmienok
lepšie predpoklady na výkon tejto funkcie tak, aby to bolo čo najviac na prospech osoby, ktorá sa
obmedzuje v spôsobilosti na právne úkony. Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka nie je nemenné a
za daného skutkového stavu prokuratúra považuje napadnutý rozsudok aj v tomto výroku za správny a

zákonný. Bolo navrhnuté, aby odvolací súd napadnutý rozsudok I. inštancie v celom rozsahu potvrdil.
21. K doručenému odvolaniu sa vyjadril procesný opatrovník (č.l. 269 spisu), ktorý napadnutý rozsudok
zo dna 31.01.2024 považoval za zákonný a vecne správny. Poukázal na výsledky dokazovania v konaní
a zároveň na jeho vyjadrenia na pojednávaní.
22. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka (č.l. 273 - 277 spisu). Skutočnosť, že brat

(účastník) sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia
činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého
nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný
súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich

dôvodov a námietok. Súd prvej inštancie riadne, zrozumiteľne a jasne vyhodnotil rozhodné skutočnosti
pre posúdenie, či sú splnené predpoklady na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony mamy v jej
záujme, aby ju nik nemohol zneužiť, čo brat nikdy, sledujúc len vlastné majetkové záujmy neinicioval,
napriek tomu, že vedel ako mama na tom zdravotne, najmä psychicky je. Uvedené sčasti aj potvrdzuje
priložené CD účastníka k odvolaniu, ktoré je kompilátom SMS správ svedčiacich o skutočne ťažkej

situácii mamy, o ktorú sa on sám nedokázal postarať, mama potrebovala odbornú, najmä zdravotnícku
pomoc, ktorú počnúc ich osobnou starostlivosťou so sestrou, končiac jej medikamentóznou liečbou,
ktorej predchádzali lekárske vyšetrenia, sme zabezpečovali spolu so sestrou, no hlavne sestra lekárka.
SMS kompilácie účastníka, ktoré priložil ku odvolaniu svedčia o tom, že sa starali a starajú o mamu
dobre a že pomoc mama potrebovala a aktuálnu opateru potrebuje od svojich dcér, zvlášť ako ležiaci

človek. Vďaka striedavej starostlivosti o mamu so sestrou je mama stabilizovaná, síce medikovaná, ale
nie je nebezpečná najmä sama pre seba. V plnom rozsahu zotrvala na všetkých vyjadreniach a výpovedi
pred súdom prvej inštancie. Rovnako obmedzovaná pri vzhliadnutí neprezentovala záporný vzťah k
dcére A.. Syn G. F. má so svojimi sestrami konflikt, a teda v prípade jeho ustanovenia za opatrovníkaby musel matke zabezpečovať aj osobnú starostlivosť, pričom nemá na túto starostlivosť vytvorené
vhodné podmienky. Obmedzovaná by musela zmeniť bydlisko, čo v jej veku a pri jej zdravotnom stave
nie je vhodné; starostlivosť v prípade svojej zaneprázdnenosti by G. F. zabezpečoval prostredníctvom

priateľky, ktorá je pre obmedzovanú neznámou osobou, G. F. nemá žiadne konkrétne zručnosti a
skúsenosti so starostlivosťou o osobu s takýmto zdravotným postihnutím /bod 26. odôvodnenia/.
Účastník nemá pravdu, keď tvrdí, že mala byť mama vypočutá pred súdom; súd prvej inštancie mamu
vzhliadol v jej domácom prostredí, čo brat zjavne opomenul, v kontexte vyšetrenia mamy aj osobou
znalca a následne najmä z jeho znaleckého posudku je jasný, zrozumiteľne opísaný stav mamy a je

neľudské vznášať takúto požiadavku na mamu a zaťažovať ju procesom, ktorý by bol pre ňu nielen
neúmernou záťažou.
23. K odvolaniu sa vyjadril procesný opatrovník (č.l. 279 spisu), ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvej
inštancie, ako aj s vyjadrením Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa 03.04.2024. K skutkovým tvrdeniam
odvolateľa G. F. považoval za potrebné poukázať na výsledky dokazovania v konaní a zároveň na jeho
vyjadrenie na pojednávaní.

24. K odvolaniu sa vyjadrila ustanovená opatrovníčka I. A. F. (č.l. 280 spisu), ktorá uviedla, že bratova
„angažovanosť“ v starostlivosti o rodičov najmä v posledných mesiacoch otcovho života a po ňom
nekorešpondovalasjehopredchádzajúcimživotom.Vtedysinaivnemyslela,žesavňomprebudilsúcita
empatia. V konfrontácii so súčasným vývojom situácie to už vidí ale bohužiaľ inak. Navrhla, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu, ktorým okresný súd obmedzil vo vymedzených úkonoch spôsobilosť jej

mamy na právne úkony v jej najlepšom záujme a zároveň, ktorým ju ustanovil za opatrovníka ich mamy
v týchto záležitostiach, pre jeho úplnosť, správnosť, spravodlivosť a predovšetkým pre ochranu našej
mamy, potvrdil.
25. Procesný opatrovník vo svojom vyjadrení na č.l. 283 spisu uviedol, že napadnutý rozsudok zo dňa
31.01.2024 považuje za zákonný a vecne správny. V plnom rozsahu poukázal na všetky svoje doterajšie

vyjadrenia v rámci odvolacieho konania, ktorých sa pridržiava v celom rozsahu a zároveň poukazuje na
výsledky dokazovania v konaní a na jeho vyjadrenie na pojednávaní.
26. K doručeným vyjadreniam sa vyjadril odvolateľ, ktorý uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní
v celom rozsahu a jeho argumentácia tak, ako je v ňom obsiahnutá, je podľa neho dôvodná a
spôsobilá preukázať nesprávnosť napadnutého prvostupňového rozhodnutia a tomu predchádzajúceho

postupu. Účastník poukázal na charakter mimosporového konania, na vyhľadávaciu zásadu, na zásadu
materiálnej pravdy a riadneho zistenia skutkového stavu, na absenciu odôvodnenia v časti podstatných
námietok a skutočnosti, ktoré boli v konaní pred súdom prvého stupňa riešené a vyslovené a tieto
podložil aj skutkovou argumentáciou. V prvom rade účastník si dovolí vyvrátiť akékoľvek tvrdenia
ohľadom kompilátov SMS správ, ktoré predložil k svojmu odvolaniu. Kompilátom je nutné rozumieť

prevzatie cudzích informácií a poznatkov, čo v tomto prípade nie je relevantné a súčasne kompilát
predstavuje pejoratívny charakter označenia pre plagiát. Dôkazy, SMS správy predložené účastníkom,
predstavujú reálnu komunikáciu, správy, ktoré boli odosielané medzi účastníkom, G. F. a I. F.. V
zásade, v konaní doposiaľ nebolo zodpovedané, ako ani preukázané, či vôbec obmedzovaná má vlastnú
izbu, kde prespáva, či má bezbariérový prístup, pričom podľa názoru účastníka ide o veľmi dôležitú

skutočnosť, obzvlášť ak súd hodnotil veľmi prísne osobnosť účastníka ohľadom jeho (ne)schopnosti byť
ustanoveným opatrovníkom. Z vyjadrenia navrhovateľky taktiež vyplynulo, že táto svoju argumentáciu
viaže výlučne na spochybnenie osobnosti účastníka, keď uvádza, že sleduje a obhajuje len svoje
vlastné majetkové záujmy. Účastník v konaní neháji svoje vlastné záujmy v podobe získania majetku,
pričom paradoxne práve navrhovateľka a I. F. po úmrtí ich otca nerešpektovali jeho poslednú vôľu,

ktorou zanechal celý svoj majetok manželke (obmedzovanej), tieto prostredníctvom právneho zástupcu
v dedičskom konaní sledovali svoje majetkové záujmy, a to nadobudnúť im prislúchajúci dedičský podiel,
pričom toho času sa ani len v minimálnej miere nezaoberali vôľou matky, t.j. obmedzovanej a nenazerali
na vôľu poručiteľa, otca. Dokonca sama obmedzovaná, matka, po dedičskom pojednávaní uviedla, že
zdedené podiely chce prenechať svojmu synovi (účastníkovi). Obmedzovanú negatívne zasiahlo, že

jej dve dcéry, navrhovateľka a I. F. napadli zmienený závet otca, čoho dôsledkom bol aj jej zhoršený
zdravotný stav. Napokon nie práve účastník, ale navrhovateľka a I. F. previedli celoživotné úspory
obmedzovanej z účtu vo H. O. na iný účet v M. O., kde bola disponentkou práve I. F.. O tomto prevode
finančných prostriedkov sa účastník dozvedel až vtedy, keď mienil uhradiť obmedzovanej kredit na
mobilnomtelefónecezbankovýprevod,pritomneboldanýrelevantnýdôvodnato,abysaobmedzovanej

zrušilbankovýúčet,keďžezvýpisuúčtubolozrejmé,žetentoobmedzovanápoužívalennasvoježivotné
potreby. Následne aj týmto konaním spôsobili platobnú neschopnosť obmedzovanej, keďže táto mala
naviazaný účet vo H. O. na inkaso, čo svedčí o ich nevedomosti. Účastník, syn obmedzovanej, dlhodobo
prejavujeotútoskutočnýzáujematiežprejavilajpredsamotnýmkonanímvážnyzáujemostarostlivosťoobmedzovanú.Tomutojeneustálebránené,čoilennakrátkyčasvidieťarozprávaťsasobmedzovanou,
pretože navrhovateľka, ako i I. F. tento styk s matkou bez uvedenia dôvodu striktne zakazujú. Opakovane
si účastník dovolí uviesť, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie o ustanovení opatrovníka obmedzil

len na striktné posudzovanie vzdelania bez ohľadu na skúmanie, v akej miere je daná osoba schopná
sa na dennej báze skutočne a osobne starať o obmedzovanú. V prvostupňovom konaní súd vychádzal
pri obmedzení spôsobilosti na právne úkony obmedzovanej a ustanovení opatrovníka výlučne len zo
znaleckého posudku, hoci k tomuto už účastník vyjadril v konaní značné pochybnosti, a preto bolo viac
než žiadúce, aby bol vyhotovený nový znalecký posudok.

27. Procesná opatrovníčka v rámci jej dvoch stručných vyjadrení zo dňa 04.04.2024 a
18.04.2024 zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach, ktoré produkovala na pojednávaní, napádaný
rozsudok súdu prvého stupňa považuje za zákonný a vecne správny, z čoho podľa odvolateľa vyplynulo,
že táto sa nezaoberala jednotlivými odvolacími dôvodmi účastníka a neuviedla iné nové skutočnosti. Z
vyjadrenia Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa 03.04.2024 taktiež vyplýva, že táto navrhuje odvolaciemu
súdu potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, pričom z predložených SMS správ a zvukových nahrávok

majú vyplývať len rodičovské a súrodenecké nezhody medzi účastníkmi v minulosti, ktoré nemajú žiadnu
výpovednú hodnotu na spochybnenie záveru znaleckého posudku. Účastník z dôvodu dôkaznej núdze
musí vychádzať len z tých dôkazov, ktoré má k dispozícii. Totožne k problematike znaleckého posudku
argumentoval aj absenciou záznamov v e-karte, ktoré vykazujú zrejmé nezrovnalosti. Účastník tak, ako
navrhol aj v konaní pred prvostupňovým súdom, má za to, že je potrebné vypracovať nový kontrolný

znalecký posudok.
28. K vyjadreniu odvolateľa sa písomne vyjadrila opatrovníčka I. A. F. (č.l. 297 spisu), ktorá uviedla, že
vyjadrenie účastníka nepovažuje za vecne správne a zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
29. Odvolateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že „Informácia, že s osobou, o ktorej spôsobilosti sa koná sa
mala osobne stretnúť v domácnosti zákonná sudkyňa a s touto sa rozprávať je pre účastníka konania

sporná, nakoľko sám súd konštatoval, že od výsluchu tejto osoby upustil a v spise sa ani žiadne
závery o takejto návšteve nenachádzajú a nie je uvedený ani žiadny záver z takéhoto rozhovoru.“
K tvrdeniu, že účastník má zavádzať odvolací súd ohľadom absencie vypočutia obmedzovanej tento
dodáva, že na svojom tvrdení trvá, pretože výsluch obmedzovanej uskutočnený nebol. Odkázal na
bod 7. napadnutého rozsudku: „Súd vychádzajúc zo záverov znalca, že obmedzovanú nie je možné

vypočuťbezohrozeniajejzdravotnéhostavuaževýsledokvypočutianebudeúčelný,upustilodvýsluchu
obmedzovanej v súlade s ustanovením §243 CMP a túto v domácom prostredí vzhliadol dňa 23.5.2023.“
Z uvedenej citácie rozsudku je tak zrejmé, že účastník nezavádzal odvolací súd, pretože prvostupňový
súd nepristúpil k výsluchu obmedzovanej, ale len k jej vzhliadnutiu, čo s určitosťou nemôže nahrádzať
výsluch obmedzovanej. V tejto súvislosti, tak účastník konania opätovne poukazuje (analogicky) na už

citovanú judikatúru ESĽP vo veci D.D. proti Litve č. 13469/0, kde bolo konštatované, že skutočnosť,
že osoba je zbavená spôsobilosti samostatne konať, ju ešte nezbavuje práva vyjadrovať svoj názor
na veci, ktoré sa dejú okolo nej. I. F. v rámci svojho vyjadrenia záverom uviedla, že účastník konania
podaným odvolaním sleduje výlučne len svoje majetkové záujmy s tým, že okrem iného obmedzovanú
(ich spoločnú matku) prinútil poprepisovať spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnému majetku vo svoj

prospech. Z uvedeného tvrdenia I. F. tak vyplýva, že táto podozrieva účastníka z toho, že prinútil jeho
matku (obmedzovanú) prepísať „sporné“ nehnuteľnosti u notárky, ktoré už boli v rámci tohto konania
zmienené. Uvedené tvrdenie sa nielen, že nezakladá na pravde, ale toto nie je ani ničím preukázané.
Na základe uvedeného takéto tvrdenie možno považovať výlučne len za subjektívny prejav I. F., keďže
uvedenédodnešnéhodňapreukázanénebolo.Vzásadeúčastníkpovažujetútoargumentáciuzazjavne

účelovú. Pritom účastník len zdôrazňuje, že obe sestry sú spoločne s účastníkom taktiež podielové
spoluvlastníčky, teda nešlo o prevod 1/1-iny k celku nehnuteľnosti. Záverom ešte účastník dodáva,
že on nenapadol ani poslednú vôľu otca, aby obmedzovaná (ich matka) zdedila celý majetok po
smrti ich spoločného otca. Účastník zdôraznil, že v celom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní a
jeho argumentáciu naďalej považoval za relevantnú, dôvodnú a schopnú preukázať nesprávnosť, či

nezákonnosť napadnutého súdneho rozhodnutia a jemu predchádzajúceho postupu, pričom poukazuje
na charakter mimosporového konania aj na vyhľadávaciu zásadu, zásadu materiálnej pravdy, ktoré v
danom konaní neboli úplne aplikované.
30. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CMP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné

náležitosti(§127a§363CSP)preskúmalrozsudokokresnéhosúduvzmysle§65a§66CMPpostupom
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa
nie je dôvodné a napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP.31.Pretožeodvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,nazákladektoréhodospel
k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolania, súd
prvej inštancie vo veci na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou

vecou i správne vyložil. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od nosných záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže
preto dať mu za pravdu.
32. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/

ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
33. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ išlo o odvolanie odvolateľa a ním tvrdených
skutočností, tak na rozhodnutie krajského súdu ako súdu odvolacieho v zmysle podaného odvolania

nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby
bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených
listín. Odvolateľ nevzniesol žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom by mohla zaručiť spravodlivé
konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2023 č. 64336/01 vo veci Lino

Carlos Varela Assalino proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, sp.zn.
3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012, sp.zn. 7Cdo/56/2011).
34. Napadnutým rozhodnutím okresný súd a následne potom i krajský súd s poukazom na § 10 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 26 Občianskeho zákonníka, § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vykonané
dokazovanie mal preukázané, že obmedzovaná trpí demenciou pri Alzheimerovej chorobe, atypickej

alebo zmiešanej forme stredne ťažkého stupňa a organickou poruchou s bludmi. Ide o duševnú poruchu
trvalého charakteru. Okresný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že jej zdravotný stav nie je
liečbou ovplyvniteľný, s postupnou progresiou, možnosť zlepšenia je vylúčená. V odvolacom konaní
neboli produkované také tvrdenia, ktoré by tieto závery okresného súdu boli spôsobilé spochybniť.
35. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,

že jeho zákonná úprava je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je
pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii
§ 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania alebo
obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej
dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení

alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne
záujem verejný, či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného
záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti
na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky,
opatrenia (napr. trestného, priestupkového či administratívneho práva) alebo, ak sa už iné obmedzenia

nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že
ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. Dôvod pre obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý
vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na

obmedzenie spôsobilosti však nestačí. Ďalším predpokladom je preukázanie skutočnosti, že zistený
dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony. Pri zodpovedaní tejto otázky
súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými
výsledkamidokazovania.Potrebnéjeposudzovaťschopnosťuskutočňovaťprávneúkonysprihliadnutím
na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba

súhrnným vyhodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
36. Odvolací súd zvýrazňuje to, že konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným
spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené
zvýšené požiadavky na súd, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránil hodnoty,

aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti – jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať
takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému
obmedzeniu, či dokonca popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musípodriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom, pričom v prejednávanej veci takto tomu
bolo, a to napriek odvolacím námietkam účastníka konania.
37. Krajský súd z doposiaľ vykonaného dokazovania v zhode s okresným súdom po vykonaní

odvolacieho prieskumu konštatuje, že považuje za preukázané, že p. E. F. trpí závažným duševným
ochorením.
38.ÚčastníkG.F.vkonanípredokresnýmsúdomanáslednevovyvolanomodvolacomkonanínavrhoval
vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, avšak závery už vypracovaného posudku MUDr. Gabriša
v konkrétnostiach žiadnym spôsobom nenamietal, nespochybňoval jeho odbornosť, nenamietal jeho

zaujatosť. K otázke nevykonania dôkazu ďalším znaleckým posudkom krajský súd ďalej poukazuje na
konštantnú judikatúru vyšších súdov Slovenskej republiky, z ktorej sa poukazuje na R č. 37/1993,
podľa ktorého judikátu „nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“. Tiež podľa R č. 125/1999, „ak súd v priebehu konania
nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného
stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP nie je prípustné, lebo

nemožnotopovažovaťzaodňatiemožnostikonaťpredsúdomazaznemožnenieuplatneniaprocesných
práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení“.
Podľa R č. 164/2003-I. „Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva
jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh
týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné

a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie“. Rozhodnutie okresného súdu v rovine
dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého „...dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo
viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie.
Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd

rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“.

39. Postup okresného súdu, ktorým nebol vykonaný dôkaz navrhnutý účastníkom konania, nemožno,
preto zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov,
ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli, budú vykonané, rozhoduje súd. Účastník konania má právo
vykonanie určitého dôkazu navrhnúť, čo účastník aj využil, nebolo mu odňaté. Právo navrhovať dôkazy,
resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, však nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom,

ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka
nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré
dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkom konania. Z uvedeného potom vyplýva, že
pokiaľ okresný súd a následne ani krajský súd ako súd odvolací nevykonali dôkaz navrhnutý účastníkom
konania a takýto návrh bol okresným súdom zamietnutý, tak týmto postupom nebol účastník vylúčený z

realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu procesné právo priznáva. Krajský súd v tomto smere
poukazuje na obsah Zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.01.2024 (č.l. 178 - 183 spisu, konkrétne č.l.
181 rub spisu), z ktorej vyplýva, že okresný súd uznesením návrh na vykonanie kontrolného znaleckého
posudku zamietol. Svoj postup okresný súd v odseku 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku (č.l. 184
a nasl. spisu) zdôvodnil a jasným spôsobom vysvetlil, na ktoré odôvodnenie odvolací súd na tomto

mieste odkazuje. Tomuto postupu okresného súdu nie je možné odvolacím súdom vytknúť žiadnu
vadu. Okresný súd tým splnil svoju povinnosť odôvodniť, prečo takýto dôkaz nevykonal. Ak okresný
súd neakceptoval návrh na vykonanie dokazovania, tak táto skutočnosť sama osebe nemôže viesť k
záveru o porušení práv účastníka konania, naviac, ak záver okresného súdu o nevykonaní navrhnutých
dôkazov mal základ v racionálnej úvahe konajúceho súdu, ktorá vychádzala z charakteru konania a

stavu dokazovania. Práve pre túto racionálnu úvahu okresného súdu a jeho logické zhodnotenie, ktoré
viedlo k postupu okresného súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu, sa účastník konania nemohol
dostať do nevýhodnej pozície, spôsobom a postupom konania pred okresným súdom nebol vylúčený z
výkonu žiadneho práva, ktoré mu zákon priznáva, pretože svoje právo označovať a navrhovať dôkazy
mohol zrealizovať. Pokiaľ okresný súd označený dôkaz nevykonal a jeho nevykonanie zdôvodnil, išlo

už o štádium výkonu zákonného oprávnenia súdom, ktoré vyplýva z § 185 ods. 1 CSP.
40. V zhode so závermi okresného súdu krajský súd dodáva, že ani v štádiu konania a rozhodovania
o podanom odvolaní nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné vykonať dokazovanie kontrolným
znaleckým posudkom. V konaní relevantná otázka zdravotného stavu p. F. bola ustálená dôkazmivykonanými pred okresným súdom v podobe znaleckého dokazovania posudkom MUDr. Gabriša, jeho
vypočutím a tiež ostatnými dôkazmi v konaní v priebehu prvoištančného konania. V tomto kontexte
nemožno hodnotiť ako relevantné ničím nepodložené odvolacie námietky odvolateľa voči znaleckému

posudku MUDr. Gabriša. Odvolateľ neuviedol v tejto rovine žiadne tvrdenia, okolnosti a ani skutočnosti,
ktoré by relevantne dokázali spochybniť závery znalca tak, aby mohli byť predmetom odvolacieho
prieskumu s odlišným záverom, ktorý by spochybnil závery okresného súdu. Je nutné zvýrazniť, že
záveryznalcabolipotvrdenéajďalšímivykonanýmidôkazmi.Boltakdanýsumárvdostatočnomrozsahu
vykonaných dôkazov, ktoré boli okresným súdom vyhodnotené a dostačujúce k tomu, aby bolo možno

vo veci rozhodnúť. Krajský súd nemal žiadne pochybnosti o vecne správnych skutkových zisteniach
okresného súdu a vo vyvolanom odvolacom konaní nezistil potrebu vykonania ďalšieho dokazovania
kontrolným znaleckým posudkom. Nevykonanie tohto dôkazu nebolo postupom, ktorý by zasiahol do
zistenia rozhodujúcich skutočností, pretože podľa krajského súdu súhrn viacerých dôkazov vykonaných
pred okresným súdom a zhodnotených za aplikácie § 191 ods. 1 CSP v komplexnosti dal základ pre
vyhodnotenieskutkovéhostavu.Rozhodnéboloto,žekrajskýsúddospelkzáveru,žesúdprvejinštancie

v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, a pokiaľ návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel,
týmto postupom nedošlo k tomu, že by nevykonanie navrhnutého dôkazu malo byť na ujmu zistených
rozhodujúcich skutočností.
41.Knámietkenesprávnychskutkovýchzistení,ktorúuplatnilodvolateľvpodanomodvolaní,krajskýsúd
primeraneodkazujenavyššieuvedenézáveryohľadomrozsahudokazovaniauskutočnenéhookresným

súdom. Krajský súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané
dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie danej veci, z ktorého za aplikácie § 383 CSP vychádzal aj
krajský súd, ktorý nezistil dôvody pre doplnenie alebo zopakovanie dokazovania. Zvýrazňuje krajský
súd, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov súdom a ich následnom hodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov,

na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje
naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá
stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného súdneho konania, pretože je
základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka a procesný postoj účastníka zásadne nemôže bez

ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony
a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto
procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade
s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu (sp. zn. IV. ÚS

329/04). K správnemu postupu prvoinštančného súdu poukazuje krajský súd primerane na ďalší záver
vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004,
podľa ktorého „...ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným
a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní
druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti

ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Zároveň poukazuje
krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa
ktorého „...právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel

zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.
Podľakrajskéhosúduokresnýsúdvdostatočnomrozsahuvykonaldokazovaniepotrebnépreposúdenie
prejednávanej veci, a preto pred súdom prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu práva na spravodlivé
súdne konanie, čím nebolo možné vyvodiť ani nedostatočne zistený skutkový stav veci.

42. Odvolateľ namietal, že ak okresný súd nevykonal dokazovanie aj vo vzťahu k navrhovateľke, tak
potom okresný súd nemohol náležite zistiť skutkový stav o tom, či by skutočne navrhovateľka mohla
na pravidelnej a dennej báze lepšie zabezpečovať túto starostlivosť namiesto G. F.. Odvolateľ tiež
namietal, že z vykonaného dokazovania, ani nevyplýva aký pracovný harmonogram služieb má I. F. vo
svojom zamestnaní a či tento sa pravidelne mení, ako často musí absolvovať nočné zmeny, prípadne

pohotovosť, pričom uviedol, že nenamieta odbornosť a starostlivosť o obmedzovanú, ale skutočnosť,
že I. F. nebude schopná zabezpečovať plnú 24-hodinovú starostlivosť o obmedzovanú, okresný súd
pritom absolútne ani len v minimálnej miere nevykonal dokazovanie vo vzťahu k navrhovateľke, a to aké
povolanie vykonáva, či je zamestnanec alebo vykonáva slobodné povolanie, či pracuje z domu alebomusí dochádzať do zamestnania a podobne. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou pripomína
odvolací súd, že predmetom tohto konania nebolo poskytovanie osobnej starostlivosti obmedzovanej,
ale posúdenie spôsobilosti na právne úkony p. E. F., pričom sa poukazuje primerane i na časť ods.

26. napadnutého rozsudku okresného súdu, v zmysle ktorého okresný súd „...poukazuje na to, že
predmetomtohtokonaniajeobmedzenieE.F.vspôsobilostinaprávneúkonyaustanovenieopatrovníka,
ktorý ju bude pri právnych úkonoch, v ktorých je obmedzená, zastupovať. Nejde o rozhodovanie o tom,
kto bude vykonávať osobnú starostlivosť o obmedzovanú. Súd však má za to, že medzi opatrovníkom
a osobou, ktorá osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony poskytuje osobnú starostlivosť,

musí byť určitá miera komunikácie a spolupráce pri zabezpečovaní jej potrieb, ktoré súvisia s právnymi
úkonmi, v ktorých je obmedzená na spôsobilosti (návšteva lekára - informovaný súhlas, preberanie
zásielok a pod).“ Tieto odvolacie námietky sú potom v kontexte vecne správnych záverov súdu prvej
inštancie, čo do v konaní podstatnej otázky rozsahu obmedzenia p. F. na právne úkony, bez vplyvu na
vecnú správnosť rozsudku.
43. Odvolateľ namietal, že ak I. F. po dobu takmer dvoch rokov bráni G. F. bez relevantného dôvodu v

stretávaní s matkou E. F., bolo povinnosťou súdu náležite zisťovať, z akého dôvodu sa účastník nemôže
s ňou stretávať, a či takéto konanie je v súlade so záujmom obmedzovanej, čo by malo zásadný vplyv
na rozhodnutie súdu o ustanovení opatrovníka. Pokiaľ odvolateľ tvrdil zásadný vplyv tejto argumentácie
na rozhodnutie okresného súdu o ustanovení opatrovníka, tak potom uvedené dôvody a myšlienkové
pochody v tejto rovine bližšie neozrejmil, preto nie je možné za stavu takejto absencie podriadiť ich

odvolaciemu prieskumu a konštatovať ich vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu.
44. Odvolateľ namietal, že v prípade ustanovenia za opatrovníka I. F. nie je vyriešená otázka bývania
obmedzovanej, keďže táto nemá u I. F. vybudovaný tak stabilný domov, ako práve v rodinnom dome
so súp. č. XXX v kat. území L. M., kde bývala predtým, ako bola umiestnená k I. F.. V súvislosti s touto
odvolacou argumentáciou odvolací súd opätovne na tomto mieste uvádza, že predmetom konania bolo

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej, čo zdôraznil i okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku okresného súdu s odkazom na prvú vetu ods. 26., od ktorých záverov nemal
odvolací súd dôvod sa odkloniť.
45. V odvolaní odvolateľ citoval § 5 zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom
systéme, pričom poukázal na - Lekársky záznam zo dňa 16.12.2021, kontrola mala byť vykonaná len

na základe telefonického kontaktu s dcérou; na Lekársky záznam zo dňa 13.01.2021, táto kontrola
bola opätovne vykonaná na základe telefonického kontaktu s dcérou; na Lekársky záznam zo dňa
25.11.2021, opätovne vykonaná kontrola na základe telefonického kontaktu s dcérou, a teda podľa
odvolateľa, ak z elektronickej zdravotnej dokumentácie obmedzovanej nevyplýva, že skutočne boli
vykonané takéto kontrolné vyšetrenia u psychiatričky I. J., tak podľa neho je dôvodný predpoklad, že

v skutočnosti tieto kontroly vykonané neboli. Podľa obsahu odvolania vo väzbe na obsah spisového
materiálu na č.l. 11 je Lekársky záznam zo dňa 16.12.2021, Lekársky záznam zo dňa 25.11.2021 je č.l.
10 spisu, Lekársky záznam zo dňa 13.01.2021 (ďalej aj „len lekárske záznamy namietané v odvolaní“),
taksúčasťouspisovéhomateriáluniejeLekárskyzáznamzodňa13.01.2021,pretoženač.l.11rubspisu
sa nachádza Lekársky záznam zo dňa 13.01.2022. Súčasťou spisu sú však aj ďalšie Lekárske záznamy,

ktoré odvolateľ v odvolaní osobitne nenamietal, napr. tie na č.l. 9, č.l. 9 rub spisu, č.l. 10 rub spisu.
Pokiaľ odvolateľ vyvodil len z lekárskych záznamov namietaných v odvolaní podľa neho ním „dôvodný
predpoklad, že v skutočnosti tieto kontroly vykonané neboli“, tak odvolací súd poukazuje na to, že
v prípade odvolateľom označených spochybnených Lekárskych záznamov išlo len o niektoré, konkrétne
ním označené Lekárske záznamy, ktoré však bez ďalšieho, len na základe ich prípadnej absencie

v elektronickej zdravotnej knižke, nie je možné považovať za také, ktoré vykonané neboli. V tomto smere
len pre úplnosť odvolací súd pripomína, že odvolateľovi podľa obsahu spisového materiálu bol dňa
14.07.2023 doručený návrh + prílohy k návrhu s výzvou na vyjadrenie k nim (č.l. 118 spisu) v lehote 10
dní od doručenia a tiež bol mu doručený Znalecký posudok č. 24/2023. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že
predvolanie na nariadený termín pojednávania na deň 31.01.2024 (na ktorom bol vyhlásený rozsudok)

bol doručený odvolateľovi dňa 07.12.2023, č.l. 160 spisu a jeho právnemu zástupcovi dňa 20.11.2023
(č.l. 160 spisu).
46. Odvolateľ namietal, že okresný súd mal pristúpiť k výsluchu samotnej obmedzovanej, a to práve v
nadväznosti na to, že v konaní vznikli podľa neho veľké pochybnosti o tom, či skutočne obmedzovaná
je v zdravotnom stave, tak ako bolo prezentované, čo je podľa neho podporované práve tým, že I.

F. bezdôvodne odmieta, aby sa blízke osoby obmedzovanej s touto mohli stretávať, či telefonicky
kontaktovať. Odvolací súd konštatuje, že zo záverov znalca jednoznačne vyplýva, že vyšetrovanú nie
je možné vypočuť bez ohrozenia jej zdravotného stavu, vzhľadom k charakteru základnej diagnózy, je
možné ju formálne vzhliadnuť na súde počas pojednávania, prípadne v domácom prostredí, ak v tomtosmere okresný súd vykonal vzhliadnutie, tak podľa odvolacieho súdu takýto postup bol dostačujúci
a vecne správny. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva z ods. 7, že okresný súd vzhliadol
posudzovanú v domácom prostredí v zmysle § 243 CMP dňa 23.05.2023. Vzhliadnutie možno vnímať

ako osobitný procesný postup, ktorý smeruje k naplneniu požiadavky prirodzenej dôstojnosti človeka,
jeho osobnej nezávislosti vrátane slobody autonómie, nediskriminácie, rešpektovaniu odlišností osôb
so zdravotným postihnutím. Povinnosťou súdu pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony je vychádzať zo subjektívneho hľadiska, ktoré znamená, že súd primárne nevychádza z diagnózy
osoby, o ktorej sa rozhoduje, ale ako sa navonok prejavuje jej schopnosť obstarať si svoje veci, začleniť

sa do bežného života, reagovať na bežné impulzy. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, je zrejmé, že v
prípade výsluchu, ako i vzhliadnutia, by mal tento úkon uskutočniť sudca. K tomu prihliada i judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), z ktorej vyplýva, že sudcovia, ktorí rozhodujú
o závažných veciach zasahujúcich do súkromného života človeka (akými sú konania v niektorých
statusových veciach fyzických osôb), by v zásade mali mať osobný kontakt s týmto človekom (porovnaj
rozhodnutia ESĽP vo veciach: X a Y p. Chorvátsku, sťažnosť č. 5193/09; Sýkora p. Českej republike,

sťažnosť č. 23419/07). Je totiž vždy nevyhnutné, aby si sudca sám na základe priameho kontaktu s
obmedzovanou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných
záruk určených na ochranu jej základných práv. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že k vzhliadnutiu
v súlade s § 243 CMP došlo, čiže všetky vyššie uvedené postuláty boli v postupe okresného súdu
dodržané. Ak potom účastník v odvolaní poukázal i na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2012

zo dňa 28.11.2012, s dôrazom na ods. 36, tak odvolací súd mal za to, že i postuláty stanovené v tomto
rozhodnutí ústavným súdom boli v postupe okresného súdu dodržané.
47. V odvolaní bolo namietané, že znalec nekonkretizoval dôvody, pre ktoré by výsluch obmedzovanej
bol neúčelný, a aké riziká sú spojené s jej výsluchom, a tiež znalec ani nie je oprávnenou osobou,
ktorá môže vyhodnocovať navrhované dôkazy ako účelné, či neúčelné pre súdne konanie, v rámci

konfrontácie znalca a účastníka na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 30.06.2023, pritom podľa
odvolateľa vyplynuli zrejmé nezrovnalosti. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou odvolací súd
uvádza, že ju nemohol vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného
súdu. Zo záverov znalca jednoznačne vyplýva, že vyšetrovanú nie je možné vypočuť bez ohrozenia jej
zdravotného stavu, vzhľadom k charakteru základnej diagnózy, je možné ju formálne vzhliadnuť na súde

počas pojednávania, prípadne v domácom prostredí. V rovine tohto hodnotenia odvolací súd uvádza,
že bol to okresný súd, ktorý rozhodol, ktoré dôkazy vykoná. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov
vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno prihliadať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie
vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom
nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi, napr. že niektorý dôkaz nie je pre skutkové
zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a pod. Odvolací súd uvádza,
že uvedené závery sa tiež vzťahujú na vyhodnotenie odvolacej námietky účastníka, a to nevypočutia
účastníkomnavrhnutýchsvedkovG.F.aK.I.,ktorénielenokresnýsúd,aleajodvolacísúdvyhodnotili,že

pre posúdenie obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a v závislosti od toho ustanovenia opatrovníka
ich vypočutie nebolo nosné.
48. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného
súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd
poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky, a preto nebol pre krajský súd priestor pre iný záver

než, aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie
potvrdil. Ďalšie odvolacie argumenty už odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať. Podľa konštantnej judikatúry tak národných,
ako aj nadnárodných súdov nemusí súd dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp.zn. ÚS SR II. ÚS 251/04, sp.zn.
III. ÚS 209/04, sp.zn. II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu zachádzajúcu podrobne

do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovaťšpecifickouodpoveďou.„Všeobecnýsúdvšaknemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre

zdôrazňuje,žečl.6ods.1dohovoruzaväzujesúdyodôvodniťsvojerozhodnutia,alenemožnohochápať
tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti
sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.“
49. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a za aplikácie rozhodných zákonných ustanovení tak dospel
okresný súd k vecne správnemu záveru, ak spôsobilosť pani F. na právne úkony obmedzil, tak ako

uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a ustanovil pani F. opatrovníčku. Okresný súd
svojím rozhodnutím nastavil rozsah obmedzenia spôsobom, ktorý zabezpečí primerané, čo najmenej
represívne a zároveň účinné záruky tak, aby pani F. bola poskytnutá náležitá ochrana pred neuváženým
konaním, ktoré ju môže poškodiť, a pred jej prípadným zneužitím zo strany tretích osôb. Okresný súd pri
svojom rozhodnutí vecne správne aplikoval jednu zo zásad, t.j. aby obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony a rozsah tohto obmedzenia boli prostriedkom ochrany, ktorý zasahuje do spôsobilosti dotknutej

osoby v rozsahu a spôsobom, ktorý rešpektuje zásadu primeranosti zásahu do práv dotknutej osoby,
ktorý zásah zodpovedá jej zdravotnému stavu a zabezpečuje tejto osobe potrebnú ochranu. Krajský
súd tak nezistil relevantnosť ani jedného z uplatnených odvolacích dôvodov, a preto vo vyvolanom
odvolacom konaní rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne rozhodnutie v zmysle §
387 ods. 1 CSP .

50. Okresný súd za aplikácie § 250 ods. 1 CMP zabezpečí uloženie rozsudku o spôsobilosti na právne
úkony v Notárskom centrálnom registri listín.
51. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396
ods. 1 CSP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
52.Totorozhodnutieodvolaciehosúduboloprijatéhlasovanímvsenátepomeromhlasov3(za):0(proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).