Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124208683
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124208683.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. D. XX, XXX XX C. D., zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka,
JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovaným: 1/
E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D. F. XXXX/X, XXX XX G., 2/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom J. XXX, XXX XX J., 3/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX, XXX XX F., 4/ L. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX, XXX XX F., všetci žalovaní zastúpení obchodnou spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO:
36 436 640, o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Žilina
č. k. 42C/71/2024-166 zo dňa 6. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 42C/71/2024-166 zo dňa 6. decembra 2024 v druhej vete jeho

výroku potvrdzuje.

II. Žalovaní 1/ až 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

III. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 42C/71/2024-166 zo dňa 6. decembra 2024 v prvej vete jeho
výroku zostáva nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina napadnutým uznesením zastavil konanie o podanej žalobe (prvá veta výrokovej
časti uznesenia). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi proti žalovaným 1/ až 4/ priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhá veta výrokovej časti uznesenia).

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bolo určené, že kúpna zmluva č. V 844/2022, ktorej vklad bol
povolený dňa 10.05.2022, uzavretá medzi žalovanými 1/ a 2/ ako predávajúcimi
a žalovanými 3/ a 4/ ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov
žalovaného 1/ a žalovaného 2/ na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. J., zapísaných na
príslušných LV vymedzených v žalobnom petite, je v týchto častiach neplatná.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podaním doručeným mu dňa 22.11.2024 žalobca vzal žalobu
v celom rozsahu späť. Späťvzatie odôvodnil tým, že žalovaní dohodou o odstúpení
od zmluvy o prevode nehnuteľnosti č. V844/2024 odstúpili od zmluvy a na príslušných listoch vlastníctva
sú opäť zapísaní pôvodní vlastníci – žalovaní 1/ a 2/. Keďže sa oprávnene domáhal neplatnosti zmluvy,
nakoľko bolo porušené predkupné právo a až následne

po podaní žaloby došlo k odstúpeniu od zmluvy medzi žalovanými – k zmene na príslušných listoch
vlastníctva a náprave porušenia predkupného práva, nebol dôvod pokračovať v konaní a žiadal, abysúd prvej inštancie konanie zastavil a priznal žalobcovi náhradu trov konania, keďže zastavenie konania
zavinili žalovaní.

4. Žalovaní 1/ až 4/ podaním doručeným súdu 26.11.2024 vyjadrili súhlas so späťvzatím žaloby a žiadali
im voči žalobcovi priznať náhradu trov konania.

5. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP a vzhľadom
na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu celkom späť, rozhodol o zastavení konania.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie
§ 256 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ až 4/ nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie uviedol, že je povinnosťou súdu pri
rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca musel žalobu

zobrať späť pre správanie žalovaného spočívajúce napr. v úhrade žalovanej sumy, t. j. zachoval sa
v zmysle žalobnej požiadavky, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie
konania. Ak by žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na
správanie žalovaného, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému a trovy konania žalovaného
znáša žalobca. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci procesne

zavinili zastavenie konania žalovaní 1/ až 4/, ktorí porušili zákonné predkupné právo žalobcu. Následne
síce tento nezákonný stav napravili (odstúpením od uzavretej kúpnej zmluvy), ale až po podaní žaloby,
a preto žalobcovi nezostávalo nič iné, ako vziať dôvodne podanú žalobu späť celkom.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v druhej vete jeho výrokovej časti podali spoločne v zákonnej

lehote odvolanie žalovaní 1/ až 4/, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania pred súdom prvej
inštancie v rozsahu 100 %. Zároveň žiadali o priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Odvolanie žalovaní odôvodnili tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie
aj odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7MCdo/1/2014 zo dňa 29.05.2014, keď ani
Najvyšší súd SR neustálil, že by nárok na náhradu trov konania vznikol aj pri nedôvodnej žalobe. Ak by
nárok vznikol aj v takomto prípade, otvoril by sa priestor
na podávanie nedôvodných či neprípustných žalôb.

9. Žalovaní ďalej namietali, že v danom prípade dôvodnosť podania žaloby a zavinenie žalovaných na
zastavení konania preukázané a v podstate ani súdom skúmané dostatočne nebolo, a to ani napriek
tomu, že neprípustnosť uplatneného petitu opakovane namietali. Poukázali na ustanovenie § 256 ods.
1 CSP s tým, že sleduje v prvom rade spravodlivé usporiadanie veci. Cieľom zákonodarcu pri výklade

tohto ustanovenia bolo postihnúť procesné zavinenie na zastavení konania iba pri dôvodne podanej
žalobe, nie pri akejkoľvek žalobe. Žaloba dôvodne podaná v tomto prípade nebola a bola neprípustná.
Žalovaní argumentovali,
že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý sa stal neplatným s účinkami ex tunc
práve titulom písomného dovolania sa neplatnosti, ktoré žalobca k žalobe doložil. Dôjdením právneho

úkonu dovolania sa relatívnej neplatnosti do sféry dispozície jeho adresáta - účastníka neplatného
právneho úkonu, nastávajú právne účinky jeho neplatnosti. Tento dôsledok nastáva priamo zo zákona.
Týmto okamihom sa uplatnenie relatívnej neplatnosti stalo perfektným a relatívna neplatnosť nadobudla
účinky neplatnosti absolútnej. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu tak v tomto prípade nebola
zákonom určeným nástrojom na dovolanie sa návratu veci do pôvodného stavu, pretože podľa § 137

písm. c) CSP na podaní žaloby o určenie neplatnosti nie je daný naliehavý právny záujem. Uviedli,
že žalobca odôvodňoval naliehavý právny záujem na základe prekonaného právneho názoru
vyjadreného v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 14Co/47/2006. Závery tohto
rozhodnutia však už boli prekonané zmenou legislatívy. Zámerom zákonodarcu bolo podľa § 137
písm. c) CSP pripustiť len žaloby o určenie „práva“, teda napr. vlastníckeho práva k veci, nie však

právnej skutočnosti. Žaloby o určenie právnej skutočnosti sú prípustné len vtedy, ak ich pripúšťa
osobitný predpis. Žalobca sa teda nemal domáhať neplatnosti právneho úkonu, ale určenia vlastníctva
pôvodného spoluvlastníka. Ak žalobca začal konanie na základe neprípustnej žaloby, žaloba nebolapodaná dôvodne a potom nemohla žalovaná strana zaviniť jej späťvzatie žalobcom. Žalovaní v tejto
súvislosti poukázali
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 9Cdo/7/2021, spis. zn. 6Cdo/30/2018, spis.

zn. 4Cdo/17/2019 a na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline spis. zn. 9Co/112/2023 zo dňa 27.02.2024.

10. Žalovaní napokon namietali neúčelnosť trov konania, keď poukázali na to, že súd prvej inštancie v
odôvodnení výroku o náhrade trov konania uviedol, že pred Okresným súdom Žilina je vedených voči
žalovaným viacero súdnych sporov o určenie neplatnosti zmlúv o prevode vlastníctva nehnuteľností.

Dokonca potvrdil vedomosť, že v ďalšej veci je nariadené pojednávanie. Súd mal teda z vlastnej
rozhodovacej činnosti vedomosť, že proti žalovaným nárok z titulu relatívnej neplatnosti uplatnili viacerí,
príbuzenským vzťahom prepojení, spoluvlastníci. Hoci všetci žalobcovia v ostatných veciach sa domohli
relatívnej neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľností, nepodali spoločne jednu žalobu, ale každý
spoluvlastník podal žalobu sám za seba. Všetci žalobcovia sú zastúpení totožným právnym zástupcom.
Poukázal na spisy Okresného súdu Žilina spis. zn.: 2C/80/2024, 42C/76/2024, 42C/71/2024,

17C/74/2024, 17C/78/2024, 7C/64/2024, 51C/78/2024, 13C/34/2024. Účelom tohto postupu podľa
žalovaných bola snaha o získanie vyššej náhrady trov konania voči nim, pretože
pri spoločnom zastupovaní v jednom konaní sa náhrada trov konania titulom trov právneho zastúpenia
logicky za každý subjekt kráti, pri samostatných žalobách nie. Keďže súd prvej inštancie mal o týchto
postupoch vedomosť, mal nárok na náhradu trov nepriznať, lebo tieto trovy neboli vynaložené účelne.

Z rovnakého dôvodu žalovaní namietali, že postup žalobcov bol v rozpore s dobrými mravmi a preto by
pokus o zvýšenie trov konania na úkor žalovanej strany nemal požívať súdnu ochranu.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu považoval napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
za vecne správne a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v druhej vete

jeho výrokovej časti ako vecne správne potvrdil. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení ďalej poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 14Co/47/2006, podľa ktorého žaloba musí
smerovať voči všetkým účastníkom prevodnej zmluvy ako pasívne legitimovaným osobám. Poukázal
ďalej na ustanovenia § 140 a § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Žalobca

mal za to, že podal správnu žalobu, teda žalobu o určenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy. Kúpnou
zmluvou č. V 844/2022 bol dotknutý z dôvodu, že nemohol využiť jeho zákonné predkupné právo a podľa
ustanovenia
§ 140 OZ má aktívnu vecno-hmotnoprávnu legitimáciu i procesnú naliehavosť právneho záujmu na
určení neplatnosti v žalobe uvedenej časti kúpnej zmluvy. Žalobca zároveň potvrdil, že sa domáha

vo viacerých súdnych konaniach neplatnosti viacerých zmlúv, avšak ďalšie zmluvy nijakým spôsobom
nesúvisia s posudzovanou vecou. Okolnosti, či a v akom rozsahu sa domáhajú svojich práv iní podieloví
spoluvlastníci, nie je predmetom jeho záujmu a koniec koncov nesúvisí ani s posudzovanou vecou. V
tomto konaní sa domáhal ochrany svojich zákonných práv, keďže tieto boli porušené. Bol toho názoru,
že podal žalobu dôvodne. Boli to práve žalovaní, ktorí porušili jeho zákonné predkupné právo a následne

procesne zavinili zastavenie konania. Tento právny názor považoval žalobca za súladný
s ustálenou súdnou praxou. Žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn.
CA-16C/47/2023 z 27.07.2023 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/144/2023
zo dňa 24.10.2023, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/28/2024 z 15.05.2024.

12. Žalobca doplnil svoje vyjadrenie k podanému odvolaniu tak, že poukázal na rozhodnutie Okresného
súdu Žilina sp. zn. 5C/26/2023 zo dňa 11.04.2024 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 9Co/141/2024 zo dňa 29.10.2024, keď uviedol, že v danej veci sa taktiež jednalo o určenie
neplatnosti zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva opomenutého podielového spoluvlastníka.
Súd posudzoval vec, kedy sa žalobca najskôr listom dovolal neplatnosti prevodnej zmluvy, následne

podal žalobu o určenie neplatnosti zmluvy, pričom po podaní žaloby žalovaní odstúpili od zmluvy.
Žalobca zobral žalobu späť, súd prvej inštancie konanie zastavil a priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu. Následne odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do odvolaním
napadnutého výroku o trovách konania potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Žalobca opätovne vyslovil názor, že podal žalobu dôvodne a sú to práve

žalovaní, ktorí porušili jeho zákonné predkupné právo a následne procesne zavinili zastavenie konania,
preto práve jemu prináleží nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

13. Iné podania sporových strán v tomto odvolacom konaní odvolaciemu súdu predložené neboli.14.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniežalovanýchprotiuzneseniu
súdu prvej inštancie v druhej vete jeho výroku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), včas

(§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [§
355 ods. 2 a § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. v druhej vete jeho výroku, viazaný odvolacími dôvodmi podľa §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario CSP uznesenie
súdu prvej inštancie v druhej vete jeho výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne

potvrdil. Uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním nenapadnutej časti, t. j. v prvej vete jeho výroku,
zostalo týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

15. Vo všeobecnosti ďalej odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ustanovenia §
380 CSP viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok,
na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva,

že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré
by inak mohli byť v zmysle § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by
takéto pochybenia zistil. Vady týkajúce sa procesných podmienok odvolací súd nezistil.

16. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá

odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie
dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby
odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

17. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom
sa stotožnil so zásadnými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom
výroku. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2

CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne
obmedzil
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v odvolaním napadnutom výroku (§ 387
ods. 2 CSP), pričom považoval za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalovanej formulované

v jej opravnom prostriedku.

18. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP),
ktorá je doplnená zásadou zavinenia (§ 256 CSP). Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná
náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu,

kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre
nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia žaloby a
pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové
zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá
zo sporových strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia

je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v
konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou,
pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo
odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval
v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani

procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie
účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7MCdo/4/2010 zo dňa 14.09.2011, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 196/09 zo
dňa 10.10.2009). Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale

procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného
hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda
o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca vmeritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/1/2014 zo dňa
29.04.2014).

19. V posudzovanom prípade bola dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom skutočnosť, že žalovaní
uzatvorili dohodu o odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľností č. V 844/2022 v časti, ktorou došlo
k prevodu spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a 2/ na predmetných nehnuteľnostiach a vzhľadom
na uvedené sú už na dotknutých listoch vlastníctva znovu zapísaní žalovaní 1/ a 2/ ako podieloví
spoluvlastníci predmetných nehnuteľností.

20. Žalovaní založili odvolanie na námietke, že žaloba v tomto prípade nebola dôvodne podaná
a bola neprípustná. Argumentácia žalovaných bola založená na tom, že žalobca sa domáhal určenia
neplatnosti právneho úkonu, ktorý sa už stal neplatným s účinkami ex tunc práve titulom písomného
dovolania sa relatívnej neplatnosti. Námietku žalovaných považoval odvolací súd za nedôvodnú.
Z obsahu žaloby zjavne vyplýva, že žalobca touto sledoval, aby na príslušných listoch vlastníctva boli

na podklade rozhodnutia súdu o jeho žalobe opätovne zapísaní ako spoluvlastníci sporom dotknutých
podielov žalovaní 1/ a 2/. Po doručení žaloby súdu prvej inštancie došlo nesporne medzi žalovanými
k uzavretiu právneho úkonu (dohody o odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľností), na podklade
ktorého došlo k opätovnému zápisu žalovaných 1/ a 2/ do katastra nehnuteľností na príslušné listy
vlastníctva ako spoluvlastníkov sporom dotknutých podielov. Žalovaní tak svojím správaním (konaním)

po začatí konania naplnili účel sledovaný žalobou, teda možno uzavrieť, že sa zachovali v zmysle
žalobnej požiadavky, a preto v zmysle vyššie uvedeného procesne zavinili zastavenie konania.
Odhliadnuc od uvedeného, ak žalovaní namietali, že nemôžu niesť procesné zavinenie na zastavení
konania o procesne neprípustnej žalobe, odvolací súd sa
s týmto ich argumentom nestotožnil. Žaloba na určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností je

žalobou o určenie právnej skutočnosti. Žaloba o určenie právnej skutočnosti je procesne prípustná
vtedy, ak to vplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu
SR spis. zn. 4Cdo/238/2022 zo dňa 29.01.2024, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR č. 6 ročník 2024
pod poradovým č. 75, žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy v súvislosti s porušením predkupného práva

je žalobou v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP. Osobitným právnym predpisom, z ktorého
vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti) je
v hmotnoprávnej rovine daného prípadu ustanovenie § 40a OZ v spojení s ustanovením § 140 OZ.
V kontexte s uvedeným bola potom bez významu skutočnosť, že žalobca sa relatívnej neplatnosti
hmotno-právne dovolal už pred podaním žaloby na súd prvej inštancie, a teda samotná žaloba nebola

hmotnoprávnym úkonom v zmysle ustanovenia § 40a OZ. Procesná prípustnosť žaloby o určenie
právnej skutočnosti totižto nie je limitovaná naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení.
Pokiaľ žalovaní odkazovali na nimi označené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, tieto sa netýkali sporov
o žalobe na určenie relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu.

21. Zároveň žalovaní namietali neúčelnosť vynaloženia trov konania žalobcom, ako aj rozpor konania
žalobcu s dobrými mravmi, keď sa tento samostatnou žalobou proti žalovaným domáhal rovnakého
určenia neplatnosti zmlúv o prevode vlastníctva ako ďalší s ním príbuzensky prepojení spoluvlastníci,
ktorí podali proti žalovaným tiež samostatnú žalobu. Primárne odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že ustanovenia § 40a v spojení s ustanovením § 140 OZ nijako nelimituje podielového spoluvlastníka,

ktorého predkupné právo bolo porušené, uplatňovať si nároky z porušenia svojho predkupného práva
spoločne s inými podielovými spoluvlastníkmi, ktorých predkupné právo bolo porušené tým istým
právnym úkonom. Ak si potom každý z opomenutých podielových spoluvlastníkov uplatní nárok
z porušenia jeho predkupného práva samostatnou žalobou, nemôže mu to byť
na ťarchu. Žalovaní v odvolaní tvrdili, že z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej

inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie mal vedomosť o konaniach s rovnakým predmetom začatých
príbuzenskyspriaznenýmižalobcami.Takátovedomosťsúduprvejinštancievšakzobsahuodôvodnenia
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj z obsahu spisu vôbec nevyplýva. Hoci žalovaní
v odvolaní poukazovali na spisové značky konaní vedených na Okresnom súde Žilina, odvolací súd
poukazuje na určitý deficit v skutkových tvrdeniach žalovaných, keď títo nekonkretizovali, kto vystupuje

v označených sporových konaniach v postavení žalobcov a kto v postavení žalovaných, v akom
príbuzenskom vzťahu sú títo žalobcovia k žalobcovi v posudzovanom spore, či sú a kým žalobcovia
v týchto konaniach zastúpení, čo konkrétne je predmetom týchto konaní, ako konkrétne súvisí predmet
označených konaní s predmetom posudzovaného konania, resp. z akého dôvodu mali tieto osobypodať podľa nich spoločnú žalobu. V tejto súvislosti žalovaní nenavrhli vykonať žiadne dôkazy. Žalovaní
tak nepreukázali, že by ďalšie osoby spolu so žalobcom koordinovali svoje procesné úkony v ďalších
súdnych konaniach, resp. iniciovali tieto konania, v snahe dosiahnuť pre seba, či ich zástupu majetkový

prospech. Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd uvedenú námietku žalovaných
za neopodstatnenú.

22. V nadväznosti na uvedené mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne ustálil,
že žalovaní 1/ až 4/ nesú procesné zavinenie na zastavení konania, a preto v zmysle ustanovenia §

256 ods. 1 CSP im vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania na súde prvej inštancie. Zároveň
odvolací súd nemal za preukázané také okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a odôvodnili nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Preto
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v druhej vete jeho výroku ako vecne správne podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (v prvej vete výroku)
zostalo uznesenie súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255
ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto štádiu konania úspešný, priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/ až 4/ ako solidárne zaviazaným nerozlučným
spoločníkom (§ 77 CSP), ktorí v odvolacom konaní úspech nemali, a to v rozsahu 100 %.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].